Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže zhodnotím, že v rozprave vystúpili traja ľudia. Pán kolega Poliačik až dvakrát, aj v ústnej, aj v písomnej. A myslím, že ako povedala pani predkladateľka, že malo to svoj význam, aby sme sa trošku posunuli dopredu.
A ja by som tiež chcel apelovať, lebo, páni politici a páni političky, my strácame čas. Nám stále čas tu uteká, a pokiaľ by to možno bolo riešené vtedy, ako sa dalo pôvodne, niekedy v septembrovej schôdzi alebo októbrovej, už by možnože niečo bolo vybavené.
A ja za tých päť rokov, resp. sedem rokov, čo som tu, som na moje návrhy zákonov, ktorých bolo niekoľko desiatok, stále počúval, je to nekoncepčné, neodborné, nesystémové. Ale keď už bolo potrebné to riešiť, tak nakoniec sa to neriešilo. A mne sa zdá, že toto je také zahmlievanie, že nechceme do toho problému ísť. Myslím, že v prvom čítaní sme si povedali, že je to problém, lebo sme ho postúpili do druhého čítania. To znamená, táto naša sieň zákonnosti sa má týmto zákonom zaoberať, novelou tohto zákona. A myslím si, že keby iba jedného sme takto postihli týmto zákonom, aby sa tie dane do toho štátu odviedli, už je to nejaký výsledok. Tak ako hovoril aj pán, aj váš pán premiér, aj náš premiér pán Fico, že keď iba jednému človeku ten zákon pomôže, ten zákon má zmysel. To znamená, mali by sme sa na tom tiež zamyslieť a dať tričká bokom a povedať si, či chceme, alebo nechceme v tejto oblasti urobiť poriadok.
Chcel by som, keď kolega Antal povedal, náš predseda výboru, že ministerstvo sa pripravuje na nejakú tú systémovú zmenu, resp. že to robia, áno, može aj iní kolegovia, beriem, tak ja by som im chcel dať do povedomia, že je tu ešte jeden veľký problém, a to je s chovateľmi holubov. A to je ten, že holubiari terorizujú svojich susedov na 5-árových pozemkoch, a pokiaľ to chcete riešiť, tak to nevyriešite, a ja už to riešim štvrtý rok a snažím sa nejak k tomu dopátrať, lebo tam je problém ten, že vlastne tie holuby vám neumožňujú ani vyjsť vonku na tú vašu záhradu, pretože tie výkaly a ďalšie veci je niečo katastrofa. Nie je to o VZN-ku, nie je to o vyhláške. Každý si to z pleca na plece prehadzuje. Takže pokiaľ budete robiť nejakú systémovú, páni koaliční poslanci, cez ministerstvo systémovú zmenu, bol by som rád, keby ste aj túto oblasť pokryli, a mnoho desiatok ľudí, ktorí doslova že sú terorizovaní tými kolegami, ktorí, áno, sú ich susedia a chovajú tie holuby. A to nie sú desiatky, to sú stovky a tisíce holubov, čo majú, a nevedia si s tým rady. Takže toľko ako na dôvetok.
A chcel by som vás tiež poprosiť, aby sme dali šancu, aby tento zákon bol schválený.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím, že dobrý počin, ale, samozrejme, kritika sa stále znesie, keď niečo sa dáva z opozičných radov. Mňa zaujalo to, že ako si spomínala, že je to obchod so zvieratmi, živý, živými zvieratmi, dobrý biznis. Áno, ja konkrétne aj s vtákmi. Tak je tiež riadny biznis a tam tiež by sme mali sa možno trošku pozrieť na to, ako sa to tam reguluje, nereguluje.
A že Slovensko hanbou, no, žiaľ, vyzerá, že asi je to u nás všecko nadivoko. A táto divokosť sa prejavuje v každej oblasti.
Spomínala si, že kam by sme tých 25 až 50 mil. eur, ktorý každý rok uniká na daniach, ako si spomínala, kam by sme ich mohli umiestniť. No ja by som dal taký jeden tip, že do záchranárskej kynológie, pretože máme špičkových záchranárov, našich psovodov, ktorí zachraňujú pri zemetraseniach a doslova živoria. Nie jedenkrát tu bol ich zástupca a prosil, aby nejakým spôsobom boli zastrešení, a neboli. A jeho výsledky, ktoré dokázal priamo v teréne, hovoria o tom, že ani anglické, ani holandské, ani španielske psy nenašli nič a naši našli troch až piatich občanov živých, ktorí boli v tom zemetrasení pod tými troskami. To znamená, že my máme tu špičku, možnože aj európsku, aj svetovú, ale ich podpora, tých kynologických záchranárov, je minimálna. Takže možno tie peniaze by sme mali tam usmerniť, ale to je iba taký tip.
Samozrejme, ja si myslím, že pokiaľ je tu nejaký problém, ako už bolo spomínané, akým spôsobom realizovať ten zákon, tak dúfam, že by tam mohla prísť aj nejaká vykonávacia vyhláška, ktorá by to zmenila na drobné. A jednoznačne by nebola v rozpore so zákonom a usmernila, ako sa to má robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, keďže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal uznesenie k návrhu spoločnej správy, podávam spravodajskú informáciu o priebehu prerokovania poslaneckého návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 303 z 26. októbra 2016 pridelila poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení zákona č. 102/2010 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 261), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Uznesením výboru gestorského č. 53 z 22. novembra 2016 som bol v súlade s § 80 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady určený za spoločného spravodajcu. Výbor k návrhu spoločnej správy neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku, a preto v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhujem, aby sa otvorila rozprava.
Skončil som, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán kolega, som rád, že si spomenul prípad Šalkovej, pretože tiež ho trošku sledujem a aj v tejto Národnej rade som už dával niekoľko raz zákon o obecnom zriadení, kde by sa určitý paragraf, ktorý hovorí o nezmyselnom referende, ktoré sa má robiť v určitej obci, aby bol upravený. Áno, mali by sme si povedať otázku, že čo vlastne by malo byť výsledkom a pre koho hlavne výsledok, či už toho vyššieho územného celku, ak ho nazveme, to je jedno, či župa, alebo ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), ale hlavne aký má význam pre tých ľudí, ktorí tam žijú a ktorí možnože nechcú sa sťahovať každý druhý mesiac niekde inde alebo každý polrok. To znamená, ja si myslím, že prv by sme mali povedať, čo chceme od toho dosiahnuť. A ja hovorím jedno, aby ľudia sa začali správať o veci verejné priamo v tom svojom regióne, kde sú, aby to išlo z ich vnútra. Že niekto im to nariadi, ale on keď si povie, že ja som Zemplínčan, tak som Zemplínčan a viem, že tu moji rodičia, prarodičia, prapra- boli, a tým pádom proste bude ten Zemplín rozvíjať až do skonania svojho života. A toto myslím si, že nám tu chýba, pretože socializmus urobil dosť nasilu kopu vecí aj nasilu sme začali užívať pôdu, nasilu sme kolektivizovali aj ďalšie veci, nasilu sme zlučovali, pretože sme si povedali, že mesto musí mať, jak napríklad Prešov 100-tisíc obyvateľov, a poďme 9 obcí dookola, aby 100-tisíc obyvateľov bolo, a keď sa teda chce odtrhnúť nejaká časť, tak sa povie, vážení, referendum je predsa v celom meste, nie v tej nespokojnej časti. A to je čo za demokracia? To sa pýtam ja. A pýtam sa, keď sa chcelo Škótsko odtrhnúť od Veľkej Británie, tak referendum bolo v Škótsku či vo Veľkej Británii? Kde bolo referendum? No predsa v Škótsku, lebo tí sú nespokojní.
A my to držíme, socialisticky biľag ja hovorím tomu, že, áno, tie veľké celky, veľké bloky nemôžeš, my sme ťa dali v socializme, budeš na veky vekov. Tak preto hovorím, že, áno, treba sa aj k tomu pozrieť, aby zákon o obecnom zriadení sa zrušil, pretože máme tam veľa chýb.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, pretože aj ja som dostal nejaké inšpirácie, keď ste vystupovali. A ja, samozrejme, kvitujem, myslím, že som tu dobre postrehoval, že aby raz vlastníkom ciest bol štát, ste povedali, aby to bolo. Musím povedať, že áno, podľa mňa nezvládli sme ten prechod zo socializmu na demokraciu, aj čo sa týka majetkoprávnych vysporiadaní pod cestami. My máme kvantum ciest, ktoré vôbec nie sú vysporiadané. Aj keď chodím na mestské zastupiteľstvá, mnohí poslanci z týchto mestských zastupiteľstiev mi hovoria, pán Fecko, treba riešiť aj to vysporiadanie aj pod cestami, aby to nejakým spôsobom prešlo, to vlastníctvo. Lebo jedna vec je pôda, druhá vec je stavba, ktorá nie je. Takže bol by som veľmi rád, keby možnože sa zamysleli predkladatelia aj o to v nejakých následných dobách, keby náhodou tie VÚC-ky sa zrušili, akým spôsobom riešiť pôdu pod cestami.
Hovorili ste, pán kolega, že 40 % ciest prvej triedy sú v katastrofálnom stave. No ja to trošku odľahčím, dúfam, že tu neskončíme ako v Sovietskom zväze svojho času, kde som mal tú česť byť v roku 1982 niekoľko mesiacov a keď som im tam dal náš leták z nášho Československa, tak viete, čo sa ma pýtali ku jednej fotografii a stále sa ku nej vracali. Na tej fotografii boli Tatry, ako ide asfaltka do lesa. A oni povedali, že to neni možné, to neni možné, aby asfaltka išla do lesa, pretože oni v meste, kde sme boli, boli sme v Saratove, mesto, ktoré ma 1,3 milióna obyvateľov, mali jedinú asfaltku, ktorá viedla od múzea ku komitétu. Takže dúfam, že nedopadneme tak, že budeme tu mať iba poľné cesty a nebude na tie výtlky a na tú, by som povedal, sanáciu týchto ciest. Takže dúfam, že aj s týmto sa nejako popasujeme aj v tejto decentralizácii týchto kompetencií.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, dobre si povedala, že, áno, pani ombudsmanka sa nebojí ísť proti prúdu, ja hovorím, ešte aj proti vetru a možnože aj proti všem, keď vidí, že je krivda, a myslím si, že tak, ako ja som ju mal možnosť zažiť aj pri voľbe, jak nastupovala do svojho mandátu, resp. do výkonu funkcie, aj počas jeho výkonu, tak hovorím, že tam boli správy o pravde. Z jej úst a z jej kancelárie išli správy o pravde, o tom, čo je v reálnom živote, čo my tu, žiaľ, v tejto rokovacej sále niekedy vôbec sme odtrhnutí a nevidíme, nechceme. Možnože niektorí ani nemôžu, hoci ju vidia, ale nemôžu ju vidieť, tak preto ja by som tiež z tohto miesta chcel jej veľmi poďakovať, že sa nebála, že drží vlajku úradu, a ďakujem veľmi pekne aj na poli pozemkovom, lebo to, čo ste urobili v reštitučných konaniach, budem gestorovať ďalej, keď dovolíte, a ukončíme ich raz. To vám sľubujem, že raz ich ukončíme, aby národ slovenský mal zadosťučinenie aj v tejto oblasti.
Takže, pani ombudsmanka, veľmi pekne ďakujem a držím palce do ďalšieho života.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, členovia vlády, dovoľte, aby ja som prispel svojím troškom do interpelácií. Nakoľko interpelácie sú kvalifikované otázky, ktoré sa vzťahujú na uplatňovanie a vykonávanie zákonov a plnenia programových vyhlásení vlád, tak ja sa budem venovať v prvom rade vykonávania týchto zákonov. Hoci začnem interpeláciou, ktorá hovorí o programovom vyhlásení vlády. Takže mám tri interpelácie. A prvé sa bude venovať alebo žiadam o odpoveď ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Arpáda Érseka.
Pán minister, asi viete, možnože ma počujete, že Prešov má veľký problém s obchvatmi, a mali sme tú česť sa stretnúť v Prešove na tvári miesta v októbri 2016, kde ste na pôde VÚC s pánom Chudíkom nám poslancom za naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti sľúbil, že výstavba D1 a R4 sa bude realizovať v tomto roku. Takže teraz, nakoľko je začiatok roka, aby sme si potom nehovorili, že a prečo ste nás neobvolali, prečo ste nás nenaháňali, tak preto si vás dovolím interpelovať touto otázkou.
Ide o dostavbu rýchlostnej cesty R4, konkrétne úsek Prešov západ - Prešov sever, ktorý sa má napájať na križovatke Vydumanec na predchádzajúci úsek diaľnice D1. Ide o odklon cestného ťahu z centra mesta Prešov po trase Poprad - Sabinov - Bardejov - Vranov nad Topľou. V októbri 2016 ste na svojom výjazdovom rokovaní v Prešove vyhlásili, že s výstavbou úseku sa začne na jeseň roku 2017. Preto sa vás pýtam:
1. V akom stave je príprava stavby? Žiadam uviesť konkrétne položky.
2. Bude dodržaný termín, ktorý ste sľúbili?
Chcem veriť, že na pôde Prešova, ktorého sa to bezprostredne týkalo, ste neklamali poslancom priamo do očí, takže preto vás interpelujem a budem žiadať od vás odpoveď, ktorú potom od vás budem teda aj náležite kontrolovať. To je moja prvá interpelácia.
Druhú interpeláciu si dovolím na našu ministerku nášho rezortu pani Matečnú, verím, že ma počuje, bola tu, takže dúfam, že bude to počuť, a bude sa týkať oblasti, ktorej sa venujem, to znamená pôdy. Verím, že aj vám chodí kvantum možnože poslancom dopytov ľudí, ako sa dostať k pôde, ako sa môže vlastník vlastnej pôdy stať držiteľom a užívať ju, ako môže zožať úrodu, a sú rôzne komplikácie. Chcel by som teda pani ministerku interpelovať v jednom prípade, ktorý, myslím si, že je taký exemplárny, ktorý hovorí o bezútešnosti tohto poľnohospodára, ktorý si nevie rady, a vyzerá, že je to boj s veternými mlynmi. Tak preto sa chcem opýtať pani ministerky, či by sa vedela popasovať s týmto problémom tejto konkrétnej osoby, tohto konkrétneho pána Stojkoviča, ktorý bol súkromne hospodáriaci roľník, a momentálne vyzerá, že zostali mu iba slzy pre plač.
Takže, vážená pani ministerka, dovoľujem si vás interpelovať v otázke týkajúcej sa obrábania poľnohospodárskej pôdy, a to konkrétne na prípade pána Stojkoviča z Báhoňa, ktorý bol SHR, a jeho problém je asi nasledovný. V roku 1996 mal na základe zákona o pôde č. 229/1991 Zb. vymeranú a odovzdanú do náhradného užívania podľa § 15, pani ministerka vie, o čom hovorím, a príslušným rozhodnutím správneho orgánu, ktorým bol Pozemkový úrad Bratislava - vidiek, rozhodnutiami č. j. 228/96/D zo 4. 4. 1996 a č. j. 246/96/PÚ/D zo dňa 16. 4. 1996 aj potrebnú poľnohospodársku pôdu o celkovej výmere 1,3877 ha. Túto pôdu začal ako aj, ako zodpovedný hospodár aj obrábať, resp. spočiatku ju aj zrekultivoval, nakoľko bola pôda v tejto časti, kde mu bolo vymerané, v kultúre smetisko. To znamená, urobil a zrekultivoval vlastne smetisko na poľnohospodársku pôdu a začal sa oň starať. Mal to v náhradnom užívaní, opakujem, v náhradnom užívaní, ktorý § 15 umožňoval, lebo jeho pozemky mal na viacerých miestach. Tým pádom mu to scelil do jedného, scelil jeho užívací vzťah nevlastnícky do jedného miesta. Tak začal ju užívať, zrekultivoval, následne podľa svojho podnikateľského plánu na časti tejto výmery vysadil ovocný sad. Nerušene ho užíval až do roku 2006, kedy sa začali robiť pozemkové úpravy v danom katastrálnom území. A tu začína problém.
Spracovatelia projektov pozemkových úprav ani správny orgán, lebo už to nie je Bratislava - vidiek, lebo sa, došlo k, no, k rekonštrukcii, poviem, štátnej správy a vznikol Obvodný pozemkový úrad v Senci, ako tvrdí pán Stojkovič, vôbec nebrali do úvahy tento ovocný sad a náhradného užívateľa a hoci mal pán Stojkovič v katastrálnom území Báhoň svoju pôdu ďalšiu a bol účastníkom konania, tak nové pozemky mal umiestnené celkom inde a dokonca ani nie v lokalitách, kde mal svoje pôvodné pozemky. Pán Stojkovič má podozrenie, že nakoľko nebol ochotný dať nejakú províziu príslušným osobám, úradníkom a spracovateľom v konaní projektov pozemkových úprav, tak o jeho umiestnení o novom, v novom stave na náhradných pozemkoch, ktoré užíval, nebolo možné ani debatovať, hoci sa o to aj so svojou bývalou manželkou niekoľkokrát aj domáhal, no bezvýsledne. Žiaľ, samozrejme, aj náhradu za trvalé porasty, to znamená stromy, no nárok mu nebol nikto ochotný zohľadniť a riešiť ho. Výsledok jeho niekoľkoročnej práce bol šmahom ruky pridelený bez akejkoľvek námahy ďalším vyvoleným osobám. Tak sa prakticky dostal, ako sa hovorí, na psí tridsiatok a tvrdí, že štát mu vzal 13 rokov života, jeho tvrdej práce a nik mu za toto zveľadenie územia nedal ani jedno euro. Myslíte si, pani ministerka, že tento občan nemá pravdu? Nie je okradnutý demokratickým zriadením? Ako je možné, že takýto stav sa dá legalizovať? Preto žiadam o prešetrenie tohto stavu vecí a podľa možnosti urobenia nápravy.
Zároveň sa vás pýtam, pani ministerka, aby ste sa zamysleli, že ako budeme v budúcnosti predchádzať takýmto situáciám, kde sa stala chyba, či neplánujete vo svojej legislatíve predložiť aj takýto návrh zákonov, aby sme takéto traumy občanom nerobili. Ďakujem za vašu skorú odpoveď.
Tretiu interpeláciu dávam tiež ministerke pani Gabriele Matečnej, ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a bude sa týkať pre niekoho nočnej mory, pre niekoho ľavou zadnou, však to je vybavené, čo vy tam chcete, a pre niekoho možnože modré z neba. Hovorím o Levočských vrchoch. Hovorím o bývalom Vojenskom obvode Javorina. Niekomu to niečo hovorí. Tejto rokovacej sále 100 % to niečo hovorí, lebo tam sedeli všetci títo, ktorí boli dotknutí a sú dotknutí do dnešného dňa. Tam sa pískalo a pred bránami tohto parlamentu sa skandovalo minimálne trikrát, čo ja pamätám, a preto sa pýtam, kde sme to v roku 2017 v tejto otázke. To, že si v Levočských vrchoch urobil klondike nejaký vojenský útvar alebo nejakí vojaci, to nech si vyšetrujú orgány, ktoré sú na to príslušné, ja sa pýtam za tých ľudí, ktorí majú dostať reštitúciu, a do dnešného dňa ju nemajú poriešenú. Takže dovolím si vás interpelovať, pani ministerka, v takejto veci.
Bolo podaných niekoľko tisíc vydaných rozhodnutí, ktoré, ako to vyzerá, musia sa prehodnotiť, a buď budú zrušené, alebo sa budú opravovať. Hovorím o reštitučných konaniach, ktoré sa spracovávajú na Obchodnom pozemkovom úrade v Kežmarku, ktorý má na starosti riešenie Vojenského obvodu Javorina.
Moja otázka teda znie: Aké boli urobené konkrétne kroky ministerstvom smerujúce k náprave, aby sa takéto anomálie, to znamená, že máme niečo vydané, správoplatnené rozhodnutia, a novelou zákona, ktorú sme urobili pred dvomi rokmi, sa to všetko vracia späť, to znamená, aké kroky robí ministerstvo k tomu, aby sa takéto niečo v budúcnosti možnože aj v iných zákonoch nezopakovalo? Vyvodili sa aj personálne postihy v tejto situácii, a ak áno, tak chcem vedieť konkrétne, kde a kto bol ako postihnutý, a ak nie, tak prečo nebol postihnutý?
Lebo toto sa tu stalo, že z civilného katastra sa stal vojenský kataster, a teraz ho dáme naspäť do civilného katastra a vydávané to bolo na vojenský kataster, nie na civilný kataster a niekto mi povie, že to je ako v súlade so zákonom, tak sa nehnevajte, tak toto v súlade so zákonom neni. A keď ste prijali novelu zákona 180, ktorá sa vyslovene týkala vojenského obvodu Javorina, a som sa pýtal kolegov, že podľa akého režimu to ideme riešiť, či reštitučného alebo o registroch, tak odpoveď znela podľa nového režimu. Podľa nového režimu. Áno, pán Blanár, tak bolo odpovedané. A ja som sa pozeral ako puk, reku to je aký režim. A momentálne toto vás dobieha, kolegovia. Žiaľ, ja som upozorňoval, bude s tým problém a už je to tu a máme veľké problémy.
Takže poďme ďalej. Pýtam sa na konkrétny stav, ktorý je k dnešnému dňu, pretože áno, nálady ľudí, ktorí tu štrajkovali, sa ukľudnili, keď sa prijala táto novela a povedalo sa, že to zvládneme.
1. Takže pýtam sa, ktorý úrad a koľko odborných pracovníkov sa podieľa na riešení týchto reštitučných nárokov vo vojenskom obvode, bývalom vojenskom obvode Javorina.
2. Aký bol východiskový stav pri nadobudnutí účinnosti novely zákona, koľko nárokov bolo uplatnených, koľko ukončených a koľko bolo ostatných? Všetko žiadam udať podľa katastrálnych území.
3. Odkedy bol vyhlásený tzv. stop stav na vydávanie ďalších zmätočných rozhodnutí, aby bolo jasné, odkedy už tam nemalo byť čo ďalšie rozhodnutie v zmätkovom konaní?
4. Ktorí spracovatelia zjednodušených registrov boli vysúťažení pre jednotlivé katastrálne územia a od akého dátumu mohli začať pracovať v tomto území?
5. O aké výmery sa konkrétne jedná po jednotlivých katastrálnych územiach, aby ste mi zodpovedali.
6. Ktorí konkrétni, po šieste, ktorí pracovníci okresného úradu, pozemkového odboru majú jednotlivé katastrálne územia v riešení a ich riešia? Neanonymne a kolektívna vina alebo celý úrad, alebo celý štát a celá republika, neviem kto, konkrétni ľudia, chcem vedieť, aby som mohol na mojich mítingov, keď pôjdem do vojenského obvodu Javorina, bývalého medzi ľudí, povedať, že idzte za tým, lebo ten je zodpovedný za to, vážení. Lebo byť v štátnej správe znamená niesť aj zodpovednosť. Takže chcem aj menovite.
7. Je nejaká lehota na ukončenie registrov a ako je dodržiavaná? Ak ste nejako ako ministerstvo vyhlásili, čo ja viem, je tam nejaká lehota, tak mi buď potvrďte, alebo mi ju vyvráťte. Koľko území je už ukončených? A pritom je tam 27 katastrálnych území, keď si dobre pamätám, o rozlohe asi 35-tisíc ha.
8. Ak sú ukončené registre, koľko rozhodnutí už bolo zrušených, koľko je novovydaných pre jednotlivé katastrálne územia?
9. Koľko je odvolaní podľa jednotlivých katastrálnych území?
10. Bola urobená osveta medzi dotknutými občanmi, akým spôsobom sa budú ich reštitučné nároky riešiť? Bola jasná metodika postupu v tomto novom akože rozhodovacom konaní, ktorá bola prijatá tou novelou zákona 180?
Toto sa pýtam pani ministerky a chcem, aby to bolo zodpovedané a aby sme tak, ako ja stále hovorím, že my nevyhodnocujeme vplyv tých zákonov na život bežného človeka. A teraz sa chcem pýtať, z akého východiskového bodu sa odrážate, pani ministerka, po roku, a kedy bude vojenský obvod Javorina konečne ukončený. Lebo 27 rokov, sa nehnevajte, je aj na možnože bývalý socializmus veľmi veľa. Takže ďakujem veľmi pekne, a dúfam, že sa dočkám uspokojivých odpovedí, ktoré nebudem musieť potom znovu revidovať, že nebol som s nimi spokojný.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Nechcem znovu hovoriť, čo kolegovia, že áno, odborníci. Vystupujme v tom, čomu sa rozumieme. Takže myslím si, že tak by to tu malo byť. Ja by som bol veľmi rád, keby v každom výbore boli odborníci z daného fachu, čo je asi niekedy utópia. Ale to asi by bol ideálny parlament, čo sa týka prijímania odborných zákonov, ktoré budú danú problematiku riešiť. Lebo je veľký problém, keď máte vo výbore ľudí, ktorí vôbec o tom nemajú ani dunctu. Ale poďme ďalej.
Áno, ja som tiež za to očkovanie proste jednorázovo, jednorazovo teda jednoznačne, pretože som z tej generácie, ktorá bola očkovaná a ako ste povedali, to, že nemáme tie choroby, to je to, že tu bol ten kmeň zaočkovaný. Ale to ešte neznamená, že to tam nevisí v tom vzduchu, tá hrozba. Veď predsa my máme aj v zemi, normálne klasika, niečo dvadsať rokov čaká, dokiaľ prídu tie podmienky a vyraší. A to je to isté aj s chorobami.
Takže pozor, pokiaľ my to urobíme tak, že nebudeme, tak sa urobia ohniská. A ja sa pýtam a ja sa pýtam, kto si vezme zodpovednosť? Keď príde to decko do školy a nainfikuje celú triedu? Ty, matka, otec, ty si na seba vezmeš zodpovednosť za to, že si spravila takú epidémiu? No ja by som si to nevzal na zodpovednosť svoju. A myslím si, že každý, kto má, a hlavne z tých mladších, ktorí, teda nemáme tu síce veľa tých mladých našich poslancov, ale ktorí budú mať deti a budú už cítiť zodpovednosť, že to je ďalšie pokolenie, ktoré ja vychovávam a rozhodujem o jeho bytí a nebytí ďalej. Tak tam si až uvedomíte, že čo vlastne je dôležité a čo nie je dôležité. Samozrejme treba zvažovať, aké má imunitné možnosti, nemá imunitné možnosti, aký vlastne vývoj to decko dostane v tele tej mamy. Lebo poviem jedno, ja som mojej manželke povedal, že musíš kojiť do roka. A moje decká nemali žiadne infekcie, proste nič, proste. A som rád, že takto. Takže takto sa tá imunita získava. Takže ja som každopádne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Chcel by som uviesť do záznamu. Áno, stalo sa, aj majster tesár sa utne, že svojou nedokonalosťou som pri hlasovaní č. 96 a 97 sa zdržal. Chcel som samozrejme hlasovať za. Takže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, myslím si, že áno, je to dobrý nejaký počin, ktorý si urobila ako členka nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pretože tiež ako jeho bývalý predseda som mal pocit, že tých údajov a tých informácií, či už z ministerstva pôdohospodárstva, rozvoja vidieka alebo životného prostredia, čo sa deje, ako komunikujú voči Európskej únii, čo doma rozdeľujú, nám, doslova že nieže skoro nič, ale nič neprichádzalo. A dokonca aj to, čo sme chceli a žiadali nejako odsúhlasiť, aby nejaká informácia prišla na výbor, tak pokiaľ bola klasická zostava, že 7:6, tak samozrejme, že sme nemali šancu. A možnože z 12, 13 prípadoch, keď nám dva, tri prešli, tak sme boli radi.
Takže som rád, že takéto niečo si iniciovala. A myslím si, že tak by to malo byť, lebo my sme ten gestorský výbor, ktorý by mal vedieť, ako má odporúčať, prípadne, ja nehovorím na tento prípad, ale všeobecne, ako ma odporúčať Národnej rade, ako sa majú k tomu postaviť, lebo ministri nám skladajú účet, nie naopak. Nie my ministrom, takže oni by mali hovoriť, čo robia, a my by sme mali zhodnotiť, ako to robia, či to robia dobre a prípadne to potom oponovať a robiť ďalší nátlak, aby sa veci dali na správnu mieru.
Takže ďakujem veľmi pekne a samozrejme, že to podporím. Ďakujem.