Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby ja ako neekonóm, ale každý nejakú tú minimálnu ekonomickú databázu asi v rámci života zvládol, tak dovoľte, aby som sa ja vyjadril k tomuto rozpočtu. A, samozrejme, budem sa venovať hlavne rezortu, z ktorého som vzišiel, a to je rezort pôdohospodárstva, resp. poľnohospodárstva, lesníctva, resp. životného prostredia.
Myslím si, že je chvályhodné, že konečne sa môžme dočítať v návrhu rozpočtu na roky 2018 až 2020 našej republiky, že prakticky rátame konečne s tým vyrovnaným rozpočtom. Áno, myslím, že je to už konečne dobrá správa, a chcem veriť, že tento termín, ktorý tu hovoríme na str. 2, že v roku 2020 to dosiahneme, tak chcem veriť, že v roku 2020, keď budeme možnože hodnotiť, tak povieme, že áno, splnené to, čo bolo už v minulosti stále odkladané, odkladané, odkladané. A myslím, že vtedy by sme mohli aj prikročiť k nejakým ďalším rozvojovým programom, ktoré stále chýbajú, a to je jedno, do ktorého rezortu sa pozrieme.
Žiaľ, nemáme prebytok, máme stále deficit, a to myslím, že je veľmi zlé. A keď sme tu v roku 2011 mali ministra Estónska a sa pýtal, aký máme deficit, a vtedy to bolo ešte niečo cez 3 mld., tak sa opýtal, či takáto vláda môže existovať. U nich, keď je mínus jedno euro, vláda podáva demisiu. Takže viac-menej to bol celkom iný pohľad na svet a ja chcem veriť, že aj u nás splníme to, čo tu je napísané.
Ale poďme ďalej. Pán minister, musím povedať, že náš rezort pôdohospodárstva, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, je stále poddimenzovaný. Uvediem list, ktorý ste asi dostali všetci poslanci, verím, že aj ministerstvo, a to je list našich viac-menej tých agropodnikateľov, resp. predstaviteľov týchto stavovských organizácií, konkrétne poľnohospodárskej a potravinárskej komory, potravinárskej komory, agrárnej komory, predsedu zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a združenia vlastníkov a agropodnikateľov Slovenska. Neni to dlho, takže budem citovať, ak dovolíte, je to z 22. 11. 2017, pretože to vystihuje vlastne, čo v našom poľnohospodárstve nás najviac tlačí, aké sú tam problémy. Takže citujem:
V programovom vyhlásení vlády na roky 2016 – 2020 sa deklarujú poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako strategické odvetvia hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Vládou schválený rozpočet na rok 2018, v ktorom je pre sektor poľnohospodárskej prvovýroby, spracovateľský a potravinársky priemysel vyčlenená výška finančných prostriedkov štátnej pomoci v objeme jeden milión eur, opakujem, jeden milión eur, však tomu nenasvedčuje. To som čítal predtým. Súčasný vývoj v agrosektore je zároveň v rozpore s koncepciou rozvoja poľnohospodárstva na roky 2013 - 2017, schválenou vládou 3. 7. 2013. V koncepcii sa uvádza, že nosným štátnym záujmom je dostatočná produkčná schopnosť poľnohospodárstva v základných potravinách, potravinová bezpečnosť a dostupnosť pre obyvateľstvo. Zároveň sa deklaruje pozitívny vývoj agropotravinárskeho sektora do roku 2020, ako aj dosiahnuteľného cieľa 80 percent potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú integrálnou súčasťou európskej a svetovej ekonomiky, fungujú na spoločnom trhu Európskej únie. Väčšina krajín EÚ, napr. aj susediace krajiny z V4 a Rakúsko, dlhodobo podporujú svojich poľnohospodárov z prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci opatrení štátnej pomoci, ako aj ďalších nepriamych, skrytých podpôr.
Slovensko v tejto časti výrazne zaostáva, čo sa následne prejavuje v nízkych investíciách, v likvidovaní chovov hospodárskych zvierat, pestovaní monokultúr obilnín a olejnín, exporte surovín a dovoze výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Následkom je aj nízke zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch maloobchodných predajní, menej ako 40 %, a rastúce záporné saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami, ktoré ročne dosiahne takmer 1,3 mld. eur. Jednou z hlavných príčin tohto neutešeného stavu sektora považujeme nedostatočnú štátnu pomoc a možnosť jej využitia pre systémové opatrenia, ktoré sú nižšie uvedené a to: výška štátnej pomoci Slovenskej republiky v roku 2016 dosiahla 4,6 mil. eur. Spolu s vnútroštátnodoplnkovou platbou to bolo 9,4 mil. eur, čo bolo v porovnaní na hektár poľnohospodárskej pôdy v Česku 9-krát menej, v Maďarsku 12-krát menej a v Rakúsku 28-krát menej. V roku 2017 klesla samotná štátna pomoc Slovenskej republiky na 3,2 mil. a v roku 2018, ako som už spomínal, na 1 milión eur.
Po ďalšie, navrhovaná štátna pomoc na rok 2018 neumožňuje uplatneniu a ďalšie opatrenia na stabilizáciu agrosektora ako v okolitých krajinách, napríklad tzv. zelenú naftu, systémové opatrenia na potrebu producentov mlieka, opatrenia na ozdravovanie chovu hydiny, opatrenia na stabilizáciu trhu s cukrom, vládny program úverovej podpory na technologickú obnovu potravinárskeho priemyslu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Absentuje toľko potrebný a žiadaný rizikový fond, ktorý by mohol pomôcť poľnohospodárom prekonať škody spôsobené výkyvmi počasia, najmä jarné mrazy a sucho. Koniec citácie.
Pán minister, myslím, že je to vystihnuté priamo z praxi, z reálneho života, to si Fecko nevymyslel, to hovorí konkrétny agrosektor, ktorý vidí stále tú poddimenzovanosť. Keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo v našom agrosektore, čo sa týka rozpočtu od roku 2010 doteraz, a pokiaľ táto vláda vydrží do roku 2020, tak bude to znamenať čo? Že vlastne vy ste vládli v polovici volebných období za celú tú dobu, odkedy Slovenská republika funguje. A sa pýtam, jak je to možné, že ten náš agrosektor dávate na tú samu poslednú a možnože aj predposlednú, lebo za nami sú ešte životné prostredie; áno, tí ešte sú na tom horšie; na tú predposlednú koľaj.
Keď si pozrieme rok 2010, výdavky plánované 1,1 mld., z toho z eurofondov 765 mil., v 2011 1,3 mld., z eurofondov 948, v 2012 1,4 mld. výdavky, z eurofondov 1,05 mld., v 2013 1,2 mld. výdavky, z eurofondov 967 mil., v 2014 1,1 mld., z eurofondov 823 mil., v 2015 1,18 mld. výdavky, z eurofondov 935 mil., v 2016 1,06 mld. výdavky, z eurofondov 842 mld., v 2017 tu máme 1,09 mld., 819 z eurofondov. A máme tento rok, kde hovoríme jednoznačne, že máme 1,1 mld. a z eurofondov 897 miliónov. To znamená, dotácia štátneho rozpočtu je minimálna, je minimálna, ako to bolo konštatované.
A keď hovoríme, že chceme ísť v tom zdravom jadre, v zdravom jadre Európy, povedzte mi, v akom zdravom jadre budeme v agrosektore, pretože západná Európa, resp. EÚ 15 už dávno pochopili, že poľnohospodárstvo je tým nosným sektorom, ktorý musí v každom štáte fungovať. Aj vy ste to vo svojom programovom vyhlásení vlády podporili, ale prax to neukazuje. Ináč by v rozpočte EÚ nebolo 42 % dané na poľnohospodárske dotácie, na podporu poľnohospodárstva. Myslím si, že tu má vláda veľký, ale veľký deficit a slová nepomôžu, musíme urobiť aj činy.
Pán minister, viete, prečo je náš rezort trošku atypický? Pretože v našom rezorte – a ešte áno, beriem, aj životné prostredie a možno aj obrana – no nemôžme si nadiktovať, že zvýšením intenzity ľudí alebo nahrnutím ľudí do nejakého podniku a vytvorením podmienok spôsobíme, že náš agrosektor bude mať vyššiu výnosnosť. My sme odkázaní na vôľu božiu, to znamená to počasie, ktoré tu príde. A preto poľnohospodári v EÚ majú takúto podporu, lebo každý členský štát si uvedomuje, že ten poľnohospodár ide do neznáma každý rok. Keď prídu mrazy, keď vegetačné obdobie sa nevydarí, keď príde sucho, keď prídu ďalšie kalamity, zisťujete, že poľnohospodár celý rok čaká a nemá z toho nič. Preto tu chýba aj ten rizikový fond, ktorý už som citoval v tomto liste, na podporu takýchto vecí, pretože týmto my sme odlišní od iných sektorov.
V automobilke? Zavrieš do haly a či je vonku mínus 20 alebo plus 40, je to jedno, funguješ. V medicíne to isté, my neoperujeme vonku, operujeme v budovách. Školstvo to isté, neučíme pod stromami, učíme tiež v budovách, Ale poľnohospodár a lesák, ten stojí pod holým nebom. A toto si mnohé krajiny vzali za to memento, a preto tomu poľnohospodárovi, poľnohospodárovi dávajú takúto možnosť, aby to riziko štát minimalizoval.
Myslíte si, že stabilnou likvidáciou nášho poľnohospodárstva, to je jedno, aká tu je vláda, lebo vyzerá, že tento trend je nekonečný. Aj zelená správa, ktorú sme mali na výbore, hovorí o tom, že znovu nám poklesli stavy živočíšnej výroby na Slovensku a stále nemáme tú pridanú hodnotu, o ktorej stále tak hovoríme. Myslíte si, že takouto likvidáciou poľnohospodárstva ďalšie generácie budú mať čo? Pokiaľ stratíme návyk na nejaké technologické postupy, ktoré musíme zvládať v poľnohospodárstve, keď stratíme tú živočíšnu výrobu, myslíte si, že budeme môcť byť sebestační a plniť to, čo ste si v programovom vyhlásení dali? Nebude sa to dať.
Ja veľmi kriticky hodnotím rok čo rok tieto rozpočty, čo sa týka nášho agrosektoru. Základom, samozrejme, je nejaký výrobný prostriedok. U nás, dúfam, že to každý uzná, je tým výrobným prostriedkom pôda. Viete, pán minister, aký my tam máme bordel? Aký máme bordel v pôde, ktorú sme zdedili po socializme? Viete, akú paseku 40 rokov socializmus spôsobil na majetkových vzťahoch v slovenskom národe? Európa to nechápe. Keď som sa pýtal Francúza, či vie, čo je to reštitúcia, pozeral na mňa, to je čo? Holanďan nám tu išiel robiť pozemkové úpravy, že ide skomasovať so svojou metodikou, a keď som ho poslal v Prešove do katastrálneho územia Poloma Krásna Lúka, kde máte 80 centimetrov široké pozemky a 300 metrov dlhé pozemky, on sa pozeral, on neveril vlastným očiam, jeho metodika viete, kde mohla skončiť? A povedal, že, Slováci, to si vyriešte vy, sorry! Veľký Holanďan, ktorý mal metodiku v celej EÚ!
Vážení, nie, to je naša kapusta, my si ju musíme tu udusiť, my si ju musíme tu zjesť, my si ju tu musíme dokonať. A hanbím sa, že za 27 rokov alebo 26, odkedy má list vlastníctva Slovák na svoju krajinu, od 1. 1. 1993, a to budem hovoriť stále, my si nevieme dať rady s našimi domácimi úlohami, ktoré sme si tu, áno, zdedili po socializme a po našich predkoch, ale tomu sa nevyvarujeme. A pokiaľ chceme dať náš agrosektor na nohy, tak v prvom rade musíme začať od gruntu.
A preto u mňa je nepochopiteľné, že v rozpočte na pozemkové úpravy som našiel iba 20-tisíc eur. Áno, pani ministerka, keď sme to aj na výbore hovorili proste, že je to iba z operačného programu rozvoja vidieka, že má pripravených 42 mil., ale ja hovorím, čo to je? Máme 2 900, cez 2 900 katastrálnych území a skomasovaných, to znamená scelených, máme iba 400, cez 400 území. Viete, aký je tam problém s nájmom, s využívaním, s platením daní? Včera som mal tri telefonáty od starostov, ktorí hovorili, pán Fecko, to je katastrofa, robte s tým niečo, ja neviem, komu mám platiť. Z niektorých pozemkov platíte dvojnásobne dane, lebo platí aj jeden užívateľ, aj druhý, aj vlastník že zaplatí. Na niektorých nemáme nič. Hovoríme, že nám zarastá krajina, že poľnohospodárska pôda sa nevyužíva. Inde sa zas hovorí o zábere poľnohospodárskej pôdy, lebo to je sama kategória osebe. Proste kde sa pozriete v našom sektore, katastrofa na katastrofu!
Mi povedzte, akú výzvu dáva táto vláda a vlády, ktoré tu boli, našim mladým poľnohospodárom, ktorí skončia vysokú školu poľnohospodársku v Nitre teda poľnohospodársku univerzitu. Povedzte im, akú nádej im dáva, že sa uplatnia vo svojom rezorte a nebudú musieť ísť do nejakého Tesca robiť skladníka s vysokoškolským titulom. Akú nádej dávate nášmu sektoru? Myslím si, že žiadnu a bolo by načase, aby sme to nejako zvrátili.
V rozpočte, ktorý je tu predložený, samozrejme, môžme debatovať, je tam 1 500 čísel, rôzne veci. Presúvať kozmeticky, či dám z toho o 200 alebo 2-tisíc eur viacej do toho alebo do toho, nemá zmysel. V našom rezorte to musí byť rapídny obrat, čo sa týka priamej dotácie pre náš agrosektor zo štátneho rozpočtu. Ináč to naše poľnohospodárstvo na nohy nepostavíme. Myslím si, že národ, ktorý nebude vedieť si dorobiť potraviny, či sa mu páči, alebo nepáči, a môžeme mať otvorenú ekonomiku, ako chceme, v poľnohospodárstve tá otvorenosť musí byť do určitej vzdialenosti tých nožníc. Keby sme dali tú 1,3 mld. eur, ktoré, ktorými dovážame potraviny, našim poľnohospodárom, myslíte, že by sme tieto potraviny nevyrobili? Myslíte, že v našich podmienkach nie sme v stave zabezpečiť tú sebestačnosť na nejakých 70, 80 percent? Áno, v socializme sme mali nejakých 83, ako hovoria štatistiky. Teraz sme pod 50. Však to je hanba, ľudia boží, však to kde sa chceme dostať? A pritom za tú 1,3 mld. my nedovážame, nedovážame potraviny z Venezuely alebo Guatemaly, banány a citróny, ale to je z Česka, Nemecka, Rakúska a Poľska. Veď to sú naše zemepisné podmienky, kde môžme my si to dopestovať.
Naši poľnohospodári hovoria, my sme v stave, my sme v stave, len podporte, pretože moja konkurencia voči ďalším členským kolegom poľnohospodárom z iných členských krajín sa nechytá, nechytá sa. V Rakúsku nad 100 hektárov už nedostane dotáciu, okrem eurofondov on má ešte štátnu a regionálnu podporu. Ako ste počuli v liste, ktorý naše samosprávy poľnohospodárske píšu, 28-krát vyššia podpora. Viete si to predstaviť, ako môže konkurovať? No nemá šancu.
A viete, aký je trend, čo hovorí Európska únia, čo chce mať v poľnohospodárstve do roku 2020, resp. potom? Pán minister, ja viem, že vy máte na tej hlave veľa, takže ja to beriem, že nemôžte všetko vedieť, na to by ste boli veľký filozof a veľký vševed, a preto ja budem vám citovať to, čo Európska únia v marci 2017 zo svojej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka povedala, že cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho poľnohospodárskeho, modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Ešte raz, malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. To je výzva európska aj pre nás na rozvoj poľnohospodárstva.
Viete, koľko vlastníkov obhospodaruje svoju pôdu v agrosektore percentuálne? 10 percent. Všetko ostatné je v nájme. Preto voláme po tých pozemkových úpravách, po tých komasáciách, po tom scelení, aby sme mohli dospieť k tomu, aby tie, tí vlastníci pôdy užívali svoju pôdu. My sme im v ´48. odstrihli, áno, užívacie právo išlo nad vlastnícke právo a my 26 rokov nie sme v stave to vrátiť späť. Pán kolega, môže, včera sme debatovali, môže hovoriť, aké má skúsenosti tiež z agrosektora. A my sa stále potácame na tej istej lajne, nie a nie to rozseknúť.
Tak vrazme do tých pozemkových úprav, ukončime reštitúciu, ukončime ROEP-y, ukončime ďalšie veci! Na katastri sú neskutočne biele plochy, nevieme, kto je vlastníkom, nevieme, či je to poľnohospodárska či lesná pôda, inšpektori, na katastri máme 11 inšpektorov v rámci Slovenska, ktorí by mali toto kontrolovať. To sú poddimenzované stavy. Zarastá nám poľnohospodárska pôda. Staré hospodárske dvory sú nevyužité, my zaberáme novú poľnohospodársku pôdu. Ľudia, veď takto sa gazdovať nedá! Keby teraz vstali naši rodičia a predkovia z hrobov, tak nás, viete, jak nás stade vyženú? Viete, jak nás stade vyženú, čo to tu my stvárame? Veď to je základ všetkého. Keď občania na určitom území nebudú si vedieť dorobiť obživu, skončia. My tu nemá; či máme tu diamantové bane a zlaté bane, ktoré budeme platiť za každý citrón, za každé vajce, za každý chlieb, ktorý dovezieme? Máme takéto bane? No nemáme ich tu, nemáme ich tu. Nemáme kolónie, ako mali mnohé západné krajiny a si dovážali a takýmto spôsobom.
A keď raz deklarujeme, chceme tú sebestačnosť, tak poďme na to. Máme tu dobrý potenciál, 50 % krajiny je poľnohospodárskej. Slovensko nebude priemyselnou krajinou, pán minister, no nebudeme, budeme poľnohospodárskou a lesnou krajinou. A ten potenciál, ktorý tu je, ešte tu je, ešte veria, sa musí nejako využiť, ale nie takým spôsobom, že keď príde 2 034 žiadostí mladých, že chcú gazdovať, chcú vziať na vlastné triko zodpovednosť za svoj život a za ďalšiu generáciu, ktorá príde, tak viete, koľko z toho sa zrealizuje, z tých 2 000? Zrealizuje sa 500, štvrtina, to je čo za podpora?
Pán Jahnátek sľúbil pred troma rokmi tu z tohto pultu, sľúbil, že má pripravených pre malých farmárov 30 mil., keď bude málo, má 30 mil., keď bude málo, bude 30; má 90. Pani Matečná povedala, že má 27, aj to je rada, že ich má. Vážení, veď to je dehonestácia, by som povedal, že v záujme človeka ísť a urobiť niečo sám so sebou, nie niekde v Írsku, v Kanade, ale tu, veď my predsa nechceme vyháňať, my nechceme vyľudňovať. Veď celá Európa hovorí, že vidiek musí ostať zaľudnený, lebo keď ho vyľudníme, tak ostane tam kto? U nás viete, aká komunita tam asi zostane a začne devastovať územia aj tam, kde sme ho ináč mali obrobené.
Takže, pán minister, chcel by som apelovať na vás, aby ste tých poľnohospodárov do budúcna, keď budete ministrom, alebo ďalších, aby ste ich nedehonestovali proste, tak jak píšu z tých našich praktických, by som povedal, ľudí, ktorí sú v teréne, aby sme dali podporu z toho štátneho rozpočtu, aby sme sa vyrovnali tomu zdravému jadru aj poľnohospodárskemu v tej EÚ, aby sme povedali raz, že sme tu nežili nadarmo a ten rezort si túto vážnosť zaslúži. A ja budem citovať to, čo má pani ministerka napísané na svojom, no, keď to nájdem, dúfam, že to nájdem, na svojom; a už asi nestihnem. Takže budem, končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
