Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Áno, kolegovia to už predznačili svojimi vystúpeniami, čo som chcel zhruba povedať aj ja. Na druhej strane musíme si uvedomiť, že náš národ nebol naučený sa sťahovať za prácou, či sa nám to páči, alebo nepáči. No neboli sme naučení a mnohí ani do dneska, budú veľmi uvažovať, či vôbec bude sa sťahovať. A tie podmienky musia byť také preňho zaujímavé, že povie, že áno, pôjde tam, nasilu ho asi nepremiestnime. A pokiaľ chceme ten región východu celkom vyľudniť, tak potom dajme tú alternatívu. A čo tam potom budeme robiť? Nedáme tam nejakú inú investíciu, jedna z nich môže byť aj ten turistický ruch, áno, aj tie pralesy bukové, čo tam máme, čo neplatíme už, neviem, koľko rokov tie poplatky, ktoré máme platiť UNESCO, ako sme včera v rozpočte videli, kde prakticky sme mohli prilákať niečo. Len tu alternatíva neni. Tu my vieme len tie výrobné podniky rôzne, ktoré sú na západnom Slovensku lokalizované, ale ten potenciál, ktorý by mohol byť v tých službách a v ďalších, aj v tom turistickom ruchu na východe, tam nejaký veľký stimul nevidím, že by sme tam išli, neviem, akým ráznym krokom to riešiť. Už nehovorím o poľnohospodárskej činnosti, kde by sme mohli samozrejme zamestnať tých, ktorí nemusia mať tri vysoké školy. Takže zdá sa mi, že aj to by malo byť ako protiváha tomuto zákonu.
Samozrejme, vítam, že budete sa snažiť ich zlákať do tých výrobných podnikov, ktoré sú na tom Slovensku, kde sú teda, žiaľ, je to tak. Pýtali sme sa, keď ten Land Rover išiel, sme sa pýtali, Jaguar, že kde vlastne, prečo tam. Tak pán premiér povedal, že to bola podmienky investorov, že viac-menej na východ, tam akože ich to nezaujalo. Tak sa pýtam, čo robíme preto, aby sme ďalšieho investora zaujali na východ, že môže prísť? Takže na tom by sme mali zamyslieť globálne aj v tých rozpočtoch, ktoré sme, dneska teraz prejednávame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže znovu, pán minister, vitajte, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, doplním to, čo možnože som nestihol v tom chvate, v tom prvom vystúpení, keď som bol prihlásený písomne, a zareagujem aj na ministrove slová, ktoré som, na ktoré som ešte nestihol zareagovať.
Ako ste povedali? Že keď prídete k nám na východ, do vašich rodných končín, tak vidíte to zaburinenie tej krajiny. A ja s vami to plne zdieľam, že taká je slovenská krajina momentálne, ale budem citovať z rozpočtu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré píše: "Celkovo je možné konštatovať, že limit výdavkov štátneho rozpočtu nášho ministerstva je už niekoľko rokov poddimenzovaný, čo spôsobuje, samozrejme, problémy rezortu pri plnení úloh v oblasti kontrolnej, skúšobnej, inšpekčnej činnosti, veterinárnej ochrany a prevencie voči nákazám, v oblasti fytosanitárnej ochrany, v oblasti usporiadania vlastníckych vzťahov k pôde, v oblasti administrácie žiadostí o vyplácanie platieb v rámci pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja, v oblasti správy lesného hospodárstva, vyhotovovania lesných hospodárskych plánov, koordinácia vedecko-výskumnej základne alebo pri vysporiadaní nezrovnalostí vo vzťahu k projektom EÚ." Koniec citácie.
Takže prakticky aj ministerka už niekoľko rokov pociťuje tento, by som povedal, že nekontrolovateľný stav, že vlastne v teréne nemáme ľudí, ktorí by kontrolovali. A je to aj moja výtka, ktorú som aj na našom výbore, keď sa tento rozpočet nášho rezortu prejednával, tak som vytýkal pani ministerke, že nech sa nehnevá, ale pri počte ľudí, ktorých máme či už v štátnej veterinárnej správe, kde je 980 ľudí, v Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom, kde je 562 ľudí, v Pôdohospodárskej platobnej agentúre, kde je 620 zamestnancov, a v plemenárskej inšpekcii, kde máme trinástich zamestnancov, a ešte k tomu 602-členný aparát ministerstva, to znamená celkove 2 777 pracovníkov v týchto organizáciách, aby sme naplánovali výber pokút na 20-tisíc, tak to ja hovorím, že to je o ničom, pretože pán Kažimír, á, pán Kažimír, pardon, pán minister vnútra pán Kaliňák sa pred niekoľkými rokmi chválil, koľko jeho policajti vyberú, a vtedy, keď si dobre pamätám, bolo to číslo 57 miliónov. Viete, ako neskutočné číslo.
Ja sa pýtam, keby tí naši kontrolóri, však my máme predsa pozemkový odbor, ten, čo som sa teraz pýtal na hodine otázok pani ministerky, nech mi povie, cez pána ministra, že ako sú oni stimulovaní finančne, tam je tá ochrana pôdneho fondu. Vyslovene referenti, ktorí majú to v náplni práce, aby denne chodili do terénu a dávali po-ku-ty. Keď, samozrejme, dajte výstrahu, no, proste upozornenie a následne pokuty. Ale ja sa pýtam, pán minister, a to je asi taká možnože otázka na všetky rezorty, to je jedno, či sme poľnohospodári, alebo či sme iní, keď má v hrubom tento štátny zamestnanec 700 euro, v hrubom, myslíte si, že on uvalí pokutu 800, 1 500, 2 000 euro? Neuvalí. On sa zlomí. On sa v tom teréne zlomí. Len my keď chceme dodržiavať zákony a permanentne aby ten pracovník cítil podporu štátu, tak ju musí cítiť aj v tom, že je zaplatený primerane, lebo, žiaľ, nemáme takýchto občanov, ktorých by sme nezlomili, to musím konštatovať zo svojej dvadsaťročnej praxe, kde máte veľký problém, aby tá pokuta vôbec išla. A to je jedno, či sme v rezorte životného, proste je to jedno.
Pokuta proste, musí si byť istý ten, kto dal pokutu, že on nebude musieť byť odkázaný na iného ako na ten štát, keď už je štátny zamestnanec. A keď tam má ešte nejakú definitívu, čo sme svojho času chceli, aby proste ten rast tam bol aj odborný, aj finančný, že budeme vedieť, tak myslím, že tak by to malo nejako, do týchto končín by sme sa mali zamerať. Takže ja som to vytýkal pani ministerke, že tie finančné pokuty vo výške 20-tisíc je na takýto objem ľudí veľmi a veľmi málo. Takže to je k tomu.
A ďalšie, čo je v našom rozpočte pre ministerstvo pôdohospodárstva, čo ma trošku tiež zarazilo a budeme to stále omieľať, a je to náhrada v rámci sústavy Natura 2000. To sú tie obmedzenia v hospodárení na poľnohospodárskej aj lesnej pôde, kde tí vlastníci si žiadajú, aby dostali nejakú náhradu. Tam, bojím sa, že budeme ťahať stále za kratší koniec, pokiaľ to vlastníctvo nebude na strane štátu. A preto hneď to napojím na ďalší rezort, ktorým je ministerstvo životného prostredia a jeho rozpočet.
Pán minister, dúfam, že budete aj vy ústretový v budúcich rokoch, lebo teraz som prvýkrát videl kolónku, kde sa hovorí výkup pozemkov z titulu predkupného práva v tých chránených územiach, čo ja to hovorím už piaty alebo siedmy rok, že pokiaľ chceš niečo chrániť, tak či sa to bude chrániť, rozhoduje vlastník pozemku. Nikto iný. A preto tých 200-tisíc tiež kvitujem, hoci je to kvapka v mori, za ne nekúpite desiatky ani stovky hektárov, ale áno, mali by sme kupovať hlavne tie perly, to sú tie najprísnejšie chránené územia, ktoré sú štvorky a päťky. A tých pätiek, viete, koľko máme? Plus-mínus 100-tisíc hektárov, 100-tisíc hektárov je v takejto kategórii. Takže chcem veriť, že v budúcnosti budeme navyšovať rozpočet aj v tejto oblasti, aby sme skúpili tieto pozemky pre štát, respektíve pre organizáciu, ktorá má v náplni práce ochranu prírody, nie likvidáciu tejto ochrany prírody.
Takže toto je ďalší taký bod, ktorý chcem akože vyzdvihnúť, že áno, začíname sa prebúdzať, Maďari sa už prebudili pred desiatimi rokmi a majú niekoľko desiatok tisíc hektárov skúpených na ochranu prírody a krajiny. Takže to je ďalší taký môj bod.
A ešte by som chcel upozorniť na úrad geodézie a kartografie, pán minister, lebo ten je tiež, myslím si, že jeden z tých dôležitých inštitúcií v štátnej správe, ktorá by mala robiť aj tú kontrolnú úlohu. A predstavte si, že ja by som bol tiež rozčúlený, ako bola pani riaditeľka na našom výbore, keď hovorila, že na základe čoho musia robiť tie korekcie a musia vrátiť určité finančné prostriedky, je to vedené v jej správe, áno, ktoré tam boli. Ale to odôvodnenie, ktoré povedala, tak potom mi to vysvetlite, keď viete okolo toho niečo, že, to odôvodnenie tam bolo tak napísané, že mohlo to mať vplyv na verejné obstarávanie. Že určitá situácia mohla mať vplyv na verejné obstarávanie. Tak buď povie, že mala alebo nemala, nieže mohla, viete ako (povedané s pobavením), lebo keď mohla, tak to mohlo byť aj tak, aj tak, hej? Takže ja byť na jej mieste, tak isto sa rozčuľujem a poviem, no nehnevajte sa, buď áno, alebo nie, nieže mohla a možnože, ale áno, nie. O tom by mali byť sankcie, že buď som porušil, alebo neporušil, ale nie že mohlo to mať.
Takže keby sa dalo aj toto nejakým spôsobom preveriť, či takto, neviem, akú máte kompetenciu, samozrejme, nie som kontrolný orgán, ale dávam na vedomie, že nie, takto myslím, že by sme nemali pristupovať k veciam v prípade tých korekcií a sankcií, lebo toto je u mňa... Hovoria, keď idete na súd, tak vám povie, že nepreskúmateľné. Je to nepreskúmateľné, keď takto sa niekto vyjadrí a je potom problém. Takže to musí byť jednoznačne: Áno je áno, nie je nie.
Takže toľko asi z mojej strany, ale na koniec ešte musím predsa len zacitovať jednu, pán minister, z tej európskej, z doporučení tej Európskej komisie, Európsky parlament čo hovorí. A hovorí, že vyzýva členské krajiny, Európsky parlament vyzýva členské krajiny, aby v záujme zachovania poľnohospodárskeho modelu založeného na rodinných poľnohospodárskych podnikoch, čo sme hovorili aj v prvom čítaní, na celom území EÚ zamerali svoju politiku v oblasti využívania pôdy tak, aby využívala dostupné nástroje, ako sú systémy zdaňovania, systémy pomoci a finančné prostriedky Spoločnej poľnohospodárskej politiky. To znamená, aby sme aj iné možnosti, nie iba priame platby, možnože umožnili tým našim poľnohospodárom, aby mohli čerpať, či už výhodnejšie úvery, či menšie zdanenie. Veľká debata je o dani z pôdy, živelného prostriedku, však aj to asi viete, že sa to často otvára, takže proste dajme šancu tým našim poľnohospodárom, aby sa to mohlo nejako rozvinúť.
A ešte by som chcel apelovať na jednu vec, pán minister, že pokiaľ je nejaký rozbitý objekt poľnohospodársky na bývalých štátnych majetkoch a družstvách a nejaký miestny nadšenec, aj súkromne hospodáriaci roľník začínajúci, mám také štyri prípady, chce tú budovu, lebo vidí, ako tam chátra, chce ju vziať a je to v nejakej exekúcii a neviem kde všade možno, je to cez kadejakých správcov konkurzných podstát, čo tam na tom sedia ako žaba na prameni, a nemôže sa k tomu dostať, tak dajme pomocnú ruku, lebo on chce to opraviť, ten súkromne hospodáriaci roľník, pretože vidí, že tá jeho, tá obec chátra a on chce proste vziať možnože a časť tej obce urobiť tak, aby to zveľadil ako správny hospodár, ako to má byť. Takže bol by som veľmi rád, keby sme aj tu podali pomocnú ruku, keď sa bude dať zo strany štátu, aby takéto objekty išli prednostne týmto záujemcom v danej obci, či už sú to súkromne hospodáriaci roľníci, alebo nejaké združenie, alebo čo tam je, pretože tým pádom tie budovy tam stoja, len chátrajú a nemá kto sa o ne postarať. Takže myslím, že to je vítaná aktivita a mohli by sme predísť ďalším veľkým nejakým, či už nejakým petíciám, sťažnostiam a všetkým možným.
Dobre, takže ďakujem veľmi pekne, držím palce a žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, tlmočili ste vlastne názor kolegu ministra. Chcem veriť, že to počuli rybári a bude im táto odpoveď stačiť. Takže tlmočil som ich otázku. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani zastupujúca ministerka. Vyzerá, že aj vášho rezortu sa to týka, takže asi aj u vás to bude. Musím povedať, že nesledoval som to v našom rezorte, mali sme výskumný ústav lúčny a pasienkov, lúk a pasienkov, a prakticky nejak sa mi to stratilo zo zreteľa. A pokiaľ som sa pred troma týždňami stretol s konkrétnym pracovníkom, hovoril, že také výsledky, ako my máme, nám závidia Kanaďania, Nemci, je to made in Czechoslovakia alebo Slovakia teda, nie Czechoslovakia, už Slovakia, už nás evidujú, že sme Slováci konečne. A máme také vyšľachtené druhy, ktoré idú na dračku. A oni nepotrebujú milióny, potrebujú nejakých 100-tisíc, možnože 150-tisíc, aby tie ďalšie, ktoré majú pripravené u nás na východnom Slovensku v okrese Levoča, aby mohli ich akože kvázi determinovať, že sú to tie vyšľachtené odrody. A vyslovene povedali, že pokiaľ nebude záujem z nášho štátu, bijú sa iné krajiny, aby to odkúpili ten doslova patent od tých ľudí. Tak preto som dal túto otázku, aby sme na nich nezabudli, lebo zdá sa mi, že keď niečo vyrobíme, tak mali by sme mať z toho aj nejaký osoh. A šľachtenie neni otázka dňa alebo dvoch dní, to je dlhodobá činnosť, a my sme keď to pustili po ´89., nejak takto sme to rozpustili všetko a teraz sa nám strácajú tí cenní pracovníci, čo majú s tým skúsenosti. Takže keď budem môcť, tak, samozrejme, budem to tlmočiť, samozrejme, im, aby bolo a pokiaľ vy by ste mohli tiež nejakým spôsobom z vášho ministerstva nejako takto ako túto oblasť tiež nejako pozornosť zamerať, tak budem veľmi rád.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán podpredseda, že ste ako zastúpil pána ministra. Musím povedať, že trošku mi to síce mešká, lebo predsa len to bolo spomenuté, že skôr to bude, keď sme debatovali ešte aj osobne s pánom ministrom. Ale chcem veriť, že tak ako povedal, že bude audit, kde sa povie, ktoré úrady by mali mať trošku oklieštené, tak chcem veriť, že to bude audit statočný alebo teda bol urobený, keď už ste mi tu čítali, že to je. A verím, že bude spravodlivo rozlíšená agenda, ktorú, ktorá by mala mať prioritu a ktorá by nemala mať prioritu, lebo niekedy to vyzerá tak, že nechceme sa hrať s pozemkami a budeme sa radšej hrať o stavebnom konaní, ale pozemky sú ten základ. Takže preto budem stále apelovať na tie pozemky, lebo bez nich sa nepohneme.
Takže ďakujem za odpoveď.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, že ste zareagoval, lebo na poľnohospodárov tu v pléne veľké reakcie nie sú, keď aj vystupujeme pri iných častiach. Myslím, že ten nulový deficit, bral som to tak proste, že nevedel som, že sa vás to takto až dotkne, ale stále sa to oddiaľuje ten nulový, kedy by mal byť, tak ja som proste iba na túto tému začal.
Ale k tým poľnohospodárom sa vrátim. Áno, aj Európska únia si začína uvedomovať prešľapy na poli pôdohospodárstva, mohol som citovať, no možnože v ústnej sa ešte prihlásim a môžem vám potom citovať z tej smernice, ktorú teraz sa teda snaží akože dodať do nášho agrosektoru, aby sme prehodnotili možnože prvé hektáre, prvých sto hektárov zvýšenú dotáciu a stropovanie, ktoré, áno, na Slovensku dochádza k veľkým anomáliám. Keď povieme, že stropovanie, tak už každý sa tu búri a všetko možné, a to sú tí malí a strední a malí a mladí, ktorí chcú začínať, ktorých prakticky by sme mali nejakým spôsobom podporiť. Aj v zelenej správe, ktorá, žiaľ, sa prejednáva iba na výbore, nie tu v pléne, že by počul celý národ, čo sa vlastne deje, hovorí, že u nás rentabilita tých SHR, tých malých, je od 100 do 500. To sú tí, ktorí optimálne môžu u nás v našom agrosektore v nejakom spôsobe pôsobiť. A jak ste povedali, že máme tu tých latifundistov, áno, agrobarónov, žiaľ, tí si to nastavili, že na tú plochu, ale hovorím aj ja, že má to ísť na výrobu a na človeka, ktorý tam proste robí.
A ďalšia vec, mali sme tu predvčerom aj tie nerozvinuté regióny, no vlastne tu je tá sila, ktorú my tam môžeme využiť. Veď to nie sú ľudia, ktorí pôjdu na nejaké IT technológie robiť, lebo to sú ľudia, ktorí potrebujú jednoduchú manuálnu prácu v tých rezortoch, resp. na tých úsekoch, či už východného, alebo stredného Slovenska, však viete, o čom hovorím, pán minister. Takže áno, myslím si, že spoločnými silami by sme mali posúvať každé volebné obdobie to poľnohospodárstvo do lepších vôd európskych.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby ja ako neekonóm, ale každý nejakú tú minimálnu ekonomickú databázu asi v rámci života zvládol, tak dovoľte, aby som sa ja vyjadril k tomuto rozpočtu. A, samozrejme, budem sa venovať hlavne rezortu, z ktorého som vzišiel, a to je rezort pôdohospodárstva, resp. poľnohospodárstva, lesníctva, resp. životného prostredia.
Myslím si, že je chvályhodné, že konečne sa môžme dočítať v návrhu rozpočtu na roky 2018 až 2020 našej republiky, že prakticky rátame konečne s tým vyrovnaným rozpočtom. Áno, myslím, že je to už konečne dobrá správa, a chcem veriť, že tento termín, ktorý tu hovoríme na str. 2, že v roku 2020 to dosiahneme, tak chcem veriť, že v roku 2020, keď budeme možnože hodnotiť, tak povieme, že áno, splnené to, čo bolo už v minulosti stále odkladané, odkladané, odkladané. A myslím, že vtedy by sme mohli aj prikročiť k nejakým ďalším rozvojovým programom, ktoré stále chýbajú, a to je jedno, do ktorého rezortu sa pozrieme.
Žiaľ, nemáme prebytok, máme stále deficit, a to myslím, že je veľmi zlé. A keď sme tu v roku 2011 mali ministra Estónska a sa pýtal, aký máme deficit, a vtedy to bolo ešte niečo cez 3 mld., tak sa opýtal, či takáto vláda môže existovať. U nich, keď je mínus jedno euro, vláda podáva demisiu. Takže viac-menej to bol celkom iný pohľad na svet a ja chcem veriť, že aj u nás splníme to, čo tu je napísané.
Ale poďme ďalej. Pán minister, musím povedať, že náš rezort pôdohospodárstva, či sa to niekomu páči, alebo nepáči, je stále poddimenzovaný. Uvediem list, ktorý ste asi dostali všetci poslanci, verím, že aj ministerstvo, a to je list našich viac-menej tých agropodnikateľov, resp. predstaviteľov týchto stavovských organizácií, konkrétne poľnohospodárskej a potravinárskej komory, potravinárskej komory, agrárnej komory, predsedu zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností a združenia vlastníkov a agropodnikateľov Slovenska. Neni to dlho, takže budem citovať, ak dovolíte, je to z 22. 11. 2017, pretože to vystihuje vlastne, čo v našom poľnohospodárstve nás najviac tlačí, aké sú tam problémy. Takže citujem:
V programovom vyhlásení vlády na roky 2016 – 2020 sa deklarujú poľnohospodárstvo a potravinárstvo ako strategické odvetvia hospodárskej politiky Slovenskej republiky. Vládou schválený rozpočet na rok 2018, v ktorom je pre sektor poľnohospodárskej prvovýroby, spracovateľský a potravinársky priemysel vyčlenená výška finančných prostriedkov štátnej pomoci v objeme jeden milión eur, opakujem, jeden milión eur, však tomu nenasvedčuje. To som čítal predtým. Súčasný vývoj v agrosektore je zároveň v rozpore s koncepciou rozvoja poľnohospodárstva na roky 2013 - 2017, schválenou vládou 3. 7. 2013. V koncepcii sa uvádza, že nosným štátnym záujmom je dostatočná produkčná schopnosť poľnohospodárstva v základných potravinách, potravinová bezpečnosť a dostupnosť pre obyvateľstvo. Zároveň sa deklaruje pozitívny vývoj agropotravinárskeho sektora do roku 2020, ako aj dosiahnuteľného cieľa 80 percent potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. Slovenskí poľnohospodári a potravinári sú integrálnou súčasťou európskej a svetovej ekonomiky, fungujú na spoločnom trhu Európskej únie. Väčšina krajín EÚ, napr. aj susediace krajiny z V4 a Rakúsko, dlhodobo podporujú svojich poľnohospodárov z prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci opatrení štátnej pomoci, ako aj ďalších nepriamych, skrytých podpôr.
Slovensko v tejto časti výrazne zaostáva, čo sa následne prejavuje v nízkych investíciách, v likvidovaní chovov hospodárskych zvierat, pestovaní monokultúr obilnín a olejnín, exporte surovín a dovoze výrobkov s vyššou pridanou hodnotou. Následkom je aj nízke zastúpenie slovenských výrobkov na pultoch maloobchodných predajní, menej ako 40 %, a rastúce záporné saldo zahraničného obchodu s poľnohospodárskymi a potravinárskymi komoditami, ktoré ročne dosiahne takmer 1,3 mld. eur. Jednou z hlavných príčin tohto neutešeného stavu sektora považujeme nedostatočnú štátnu pomoc a možnosť jej využitia pre systémové opatrenia, ktoré sú nižšie uvedené a to: výška štátnej pomoci Slovenskej republiky v roku 2016 dosiahla 4,6 mil. eur. Spolu s vnútroštátnodoplnkovou platbou to bolo 9,4 mil. eur, čo bolo v porovnaní na hektár poľnohospodárskej pôdy v Česku 9-krát menej, v Maďarsku 12-krát menej a v Rakúsku 28-krát menej. V roku 2017 klesla samotná štátna pomoc Slovenskej republiky na 3,2 mil. a v roku 2018, ako som už spomínal, na 1 milión eur.
Po ďalšie, navrhovaná štátna pomoc na rok 2018 neumožňuje uplatneniu a ďalšie opatrenia na stabilizáciu agrosektora ako v okolitých krajinách, napríklad tzv. zelenú naftu, systémové opatrenia na potrebu producentov mlieka, opatrenia na ozdravovanie chovu hydiny, opatrenia na stabilizáciu trhu s cukrom, vládny program úverovej podpory na technologickú obnovu potravinárskeho priemyslu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Absentuje toľko potrebný a žiadaný rizikový fond, ktorý by mohol pomôcť poľnohospodárom prekonať škody spôsobené výkyvmi počasia, najmä jarné mrazy a sucho. Koniec citácie.
Pán minister, myslím, že je to vystihnuté priamo z praxi, z reálneho života, to si Fecko nevymyslel, to hovorí konkrétny agrosektor, ktorý vidí stále tú poddimenzovanosť. Keď si pozrieme, ako sa to vyvíjalo v našom agrosektore, čo sa týka rozpočtu od roku 2010 doteraz, a pokiaľ táto vláda vydrží do roku 2020, tak bude to znamenať čo? Že vlastne vy ste vládli v polovici volebných období za celú tú dobu, odkedy Slovenská republika funguje. A sa pýtam, jak je to možné, že ten náš agrosektor dávate na tú samu poslednú a možnože aj predposlednú, lebo za nami sú ešte životné prostredie; áno, tí ešte sú na tom horšie; na tú predposlednú koľaj.
Keď si pozrieme rok 2010, výdavky plánované 1,1 mld., z toho z eurofondov 765 mil., v 2011 1,3 mld., z eurofondov 948, v 2012 1,4 mld. výdavky, z eurofondov 1,05 mld., v 2013 1,2 mld. výdavky, z eurofondov 967 mil., v 2014 1,1 mld., z eurofondov 823 mil., v 2015 1,18 mld. výdavky, z eurofondov 935 mil., v 2016 1,06 mld. výdavky, z eurofondov 842 mld., v 2017 tu máme 1,09 mld., 819 z eurofondov. A máme tento rok, kde hovoríme jednoznačne, že máme 1,1 mld. a z eurofondov 897 miliónov. To znamená, dotácia štátneho rozpočtu je minimálna, je minimálna, ako to bolo konštatované.
A keď hovoríme, že chceme ísť v tom zdravom jadre, v zdravom jadre Európy, povedzte mi, v akom zdravom jadre budeme v agrosektore, pretože západná Európa, resp. EÚ 15 už dávno pochopili, že poľnohospodárstvo je tým nosným sektorom, ktorý musí v každom štáte fungovať. Aj vy ste to vo svojom programovom vyhlásení vlády podporili, ale prax to neukazuje. Ináč by v rozpočte EÚ nebolo 42 % dané na poľnohospodárske dotácie, na podporu poľnohospodárstva. Myslím si, že tu má vláda veľký, ale veľký deficit a slová nepomôžu, musíme urobiť aj činy.
Pán minister, viete, prečo je náš rezort trošku atypický? Pretože v našom rezorte – a ešte áno, beriem, aj životné prostredie a možno aj obrana – no nemôžme si nadiktovať, že zvýšením intenzity ľudí alebo nahrnutím ľudí do nejakého podniku a vytvorením podmienok spôsobíme, že náš agrosektor bude mať vyššiu výnosnosť. My sme odkázaní na vôľu božiu, to znamená to počasie, ktoré tu príde. A preto poľnohospodári v EÚ majú takúto podporu, lebo každý členský štát si uvedomuje, že ten poľnohospodár ide do neznáma každý rok. Keď prídu mrazy, keď vegetačné obdobie sa nevydarí, keď príde sucho, keď prídu ďalšie kalamity, zisťujete, že poľnohospodár celý rok čaká a nemá z toho nič. Preto tu chýba aj ten rizikový fond, ktorý už som citoval v tomto liste, na podporu takýchto vecí, pretože týmto my sme odlišní od iných sektorov.
V automobilke? Zavrieš do haly a či je vonku mínus 20 alebo plus 40, je to jedno, funguješ. V medicíne to isté, my neoperujeme vonku, operujeme v budovách. Školstvo to isté, neučíme pod stromami, učíme tiež v budovách, Ale poľnohospodár a lesák, ten stojí pod holým nebom. A toto si mnohé krajiny vzali za to memento, a preto tomu poľnohospodárovi, poľnohospodárovi dávajú takúto možnosť, aby to riziko štát minimalizoval.
Myslíte si, že stabilnou likvidáciou nášho poľnohospodárstva, to je jedno, aká tu je vláda, lebo vyzerá, že tento trend je nekonečný. Aj zelená správa, ktorú sme mali na výbore, hovorí o tom, že znovu nám poklesli stavy živočíšnej výroby na Slovensku a stále nemáme tú pridanú hodnotu, o ktorej stále tak hovoríme. Myslíte si, že takouto likvidáciou poľnohospodárstva ďalšie generácie budú mať čo? Pokiaľ stratíme návyk na nejaké technologické postupy, ktoré musíme zvládať v poľnohospodárstve, keď stratíme tú živočíšnu výrobu, myslíte si, že budeme môcť byť sebestační a plniť to, čo ste si v programovom vyhlásení dali? Nebude sa to dať.
Ja veľmi kriticky hodnotím rok čo rok tieto rozpočty, čo sa týka nášho agrosektoru. Základom, samozrejme, je nejaký výrobný prostriedok. U nás, dúfam, že to každý uzná, je tým výrobným prostriedkom pôda. Viete, pán minister, aký my tam máme bordel? Aký máme bordel v pôde, ktorú sme zdedili po socializme? Viete, akú paseku 40 rokov socializmus spôsobil na majetkových vzťahoch v slovenskom národe? Európa to nechápe. Keď som sa pýtal Francúza, či vie, čo je to reštitúcia, pozeral na mňa, to je čo? Holanďan nám tu išiel robiť pozemkové úpravy, že ide skomasovať so svojou metodikou, a keď som ho poslal v Prešove do katastrálneho územia Poloma Krásna Lúka, kde máte 80 centimetrov široké pozemky a 300 metrov dlhé pozemky, on sa pozeral, on neveril vlastným očiam, jeho metodika viete, kde mohla skončiť? A povedal, že, Slováci, to si vyriešte vy, sorry! Veľký Holanďan, ktorý mal metodiku v celej EÚ!
Vážení, nie, to je naša kapusta, my si ju musíme tu udusiť, my si ju musíme tu zjesť, my si ju tu musíme dokonať. A hanbím sa, že za 27 rokov alebo 26, odkedy má list vlastníctva Slovák na svoju krajinu, od 1. 1. 1993, a to budem hovoriť stále, my si nevieme dať rady s našimi domácimi úlohami, ktoré sme si tu, áno, zdedili po socializme a po našich predkoch, ale tomu sa nevyvarujeme. A pokiaľ chceme dať náš agrosektor na nohy, tak v prvom rade musíme začať od gruntu.
A preto u mňa je nepochopiteľné, že v rozpočte na pozemkové úpravy som našiel iba 20-tisíc eur. Áno, pani ministerka, keď sme to aj na výbore hovorili proste, že je to iba z operačného programu rozvoja vidieka, že má pripravených 42 mil., ale ja hovorím, čo to je? Máme 2 900, cez 2 900 katastrálnych území a skomasovaných, to znamená scelených, máme iba 400, cez 400 území. Viete, aký je tam problém s nájmom, s využívaním, s platením daní? Včera som mal tri telefonáty od starostov, ktorí hovorili, pán Fecko, to je katastrofa, robte s tým niečo, ja neviem, komu mám platiť. Z niektorých pozemkov platíte dvojnásobne dane, lebo platí aj jeden užívateľ, aj druhý, aj vlastník že zaplatí. Na niektorých nemáme nič. Hovoríme, že nám zarastá krajina, že poľnohospodárska pôda sa nevyužíva. Inde sa zas hovorí o zábere poľnohospodárskej pôdy, lebo to je sama kategória osebe. Proste kde sa pozriete v našom sektore, katastrofa na katastrofu!
Mi povedzte, akú výzvu dáva táto vláda a vlády, ktoré tu boli, našim mladým poľnohospodárom, ktorí skončia vysokú školu poľnohospodársku v Nitre teda poľnohospodársku univerzitu. Povedzte im, akú nádej im dáva, že sa uplatnia vo svojom rezorte a nebudú musieť ísť do nejakého Tesca robiť skladníka s vysokoškolským titulom. Akú nádej dávate nášmu sektoru? Myslím si, že žiadnu a bolo by načase, aby sme to nejako zvrátili.
V rozpočte, ktorý je tu predložený, samozrejme, môžme debatovať, je tam 1 500 čísel, rôzne veci. Presúvať kozmeticky, či dám z toho o 200 alebo 2-tisíc eur viacej do toho alebo do toho, nemá zmysel. V našom rezorte to musí byť rapídny obrat, čo sa týka priamej dotácie pre náš agrosektor zo štátneho rozpočtu. Ináč to naše poľnohospodárstvo na nohy nepostavíme. Myslím si, že národ, ktorý nebude vedieť si dorobiť potraviny, či sa mu páči, alebo nepáči, a môžeme mať otvorenú ekonomiku, ako chceme, v poľnohospodárstve tá otvorenosť musí byť do určitej vzdialenosti tých nožníc. Keby sme dali tú 1,3 mld. eur, ktoré, ktorými dovážame potraviny, našim poľnohospodárom, myslíte, že by sme tieto potraviny nevyrobili? Myslíte, že v našich podmienkach nie sme v stave zabezpečiť tú sebestačnosť na nejakých 70, 80 percent? Áno, v socializme sme mali nejakých 83, ako hovoria štatistiky. Teraz sme pod 50. Však to je hanba, ľudia boží, však to kde sa chceme dostať? A pritom za tú 1,3 mld. my nedovážame, nedovážame potraviny z Venezuely alebo Guatemaly, banány a citróny, ale to je z Česka, Nemecka, Rakúska a Poľska. Veď to sú naše zemepisné podmienky, kde môžme my si to dopestovať.
Naši poľnohospodári hovoria, my sme v stave, my sme v stave, len podporte, pretože moja konkurencia voči ďalším členským kolegom poľnohospodárom z iných členských krajín sa nechytá, nechytá sa. V Rakúsku nad 100 hektárov už nedostane dotáciu, okrem eurofondov on má ešte štátnu a regionálnu podporu. Ako ste počuli v liste, ktorý naše samosprávy poľnohospodárske píšu, 28-krát vyššia podpora. Viete si to predstaviť, ako môže konkurovať? No nemá šancu.
A viete, aký je trend, čo hovorí Európska únia, čo chce mať v poľnohospodárstve do roku 2020, resp. potom? Pán minister, ja viem, že vy máte na tej hlave veľa, takže ja to beriem, že nemôžte všetko vedieť, na to by ste boli veľký filozof a veľký vševed, a preto ja budem vám citovať to, čo Európska únia v marci 2017 zo svojej komisie pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka povedala, že cieľom európskej poľnohospodárskej politiky je zachovanie európskeho poľnohospodárskeho, modelu poľnohospodárstva založeného na multifunkčnom poľnohospodárstve, ktoré charakterizujú predovšetkým malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. Ešte raz, malé a stredné rodinné a družstevné podniky vlastniace pôdu. To je výzva európska aj pre nás na rozvoj poľnohospodárstva.
Viete, koľko vlastníkov obhospodaruje svoju pôdu v agrosektore percentuálne? 10 percent. Všetko ostatné je v nájme. Preto voláme po tých pozemkových úpravách, po tých komasáciách, po tom scelení, aby sme mohli dospieť k tomu, aby tie, tí vlastníci pôdy užívali svoju pôdu. My sme im v ´48. odstrihli, áno, užívacie právo išlo nad vlastnícke právo a my 26 rokov nie sme v stave to vrátiť späť. Pán kolega, môže, včera sme debatovali, môže hovoriť, aké má skúsenosti tiež z agrosektora. A my sa stále potácame na tej istej lajne, nie a nie to rozseknúť.
Tak vrazme do tých pozemkových úprav, ukončime reštitúciu, ukončime ROEP-y, ukončime ďalšie veci! Na katastri sú neskutočne biele plochy, nevieme, kto je vlastníkom, nevieme, či je to poľnohospodárska či lesná pôda, inšpektori, na katastri máme 11 inšpektorov v rámci Slovenska, ktorí by mali toto kontrolovať. To sú poddimenzované stavy. Zarastá nám poľnohospodárska pôda. Staré hospodárske dvory sú nevyužité, my zaberáme novú poľnohospodársku pôdu. Ľudia, veď takto sa gazdovať nedá! Keby teraz vstali naši rodičia a predkovia z hrobov, tak nás, viete, jak nás stade vyženú? Viete, jak nás stade vyženú, čo to tu my stvárame? Veď to je základ všetkého. Keď občania na určitom území nebudú si vedieť dorobiť obživu, skončia. My tu nemá; či máme tu diamantové bane a zlaté bane, ktoré budeme platiť za každý citrón, za každé vajce, za každý chlieb, ktorý dovezieme? Máme takéto bane? No nemáme ich tu, nemáme ich tu. Nemáme kolónie, ako mali mnohé západné krajiny a si dovážali a takýmto spôsobom.
A keď raz deklarujeme, chceme tú sebestačnosť, tak poďme na to. Máme tu dobrý potenciál, 50 % krajiny je poľnohospodárskej. Slovensko nebude priemyselnou krajinou, pán minister, no nebudeme, budeme poľnohospodárskou a lesnou krajinou. A ten potenciál, ktorý tu je, ešte tu je, ešte veria, sa musí nejako využiť, ale nie takým spôsobom, že keď príde 2 034 žiadostí mladých, že chcú gazdovať, chcú vziať na vlastné triko zodpovednosť za svoj život a za ďalšiu generáciu, ktorá príde, tak viete, koľko z toho sa zrealizuje, z tých 2 000? Zrealizuje sa 500, štvrtina, to je čo za podpora?
Pán Jahnátek sľúbil pred troma rokmi tu z tohto pultu, sľúbil, že má pripravených pre malých farmárov 30 mil., keď bude málo, má 30 mil., keď bude málo, bude 30; má 90. Pani Matečná povedala, že má 27, aj to je rada, že ich má. Vážení, veď to je dehonestácia, by som povedal, že v záujme človeka ísť a urobiť niečo sám so sebou, nie niekde v Írsku, v Kanade, ale tu, veď my predsa nechceme vyháňať, my nechceme vyľudňovať. Veď celá Európa hovorí, že vidiek musí ostať zaľudnený, lebo keď ho vyľudníme, tak ostane tam kto? U nás viete, aká komunita tam asi zostane a začne devastovať územia aj tam, kde sme ho ináč mali obrobené.
Takže, pán minister, chcel by som apelovať na vás, aby ste tých poľnohospodárov do budúcna, keď budete ministrom, alebo ďalších, aby ste ich nedehonestovali proste, tak jak píšu z tých našich praktických, by som povedal, ľudí, ktorí sú v teréne, aby sme dali podporu z toho štátneho rozpočtu, aby sme sa vyrovnali tomu zdravému jadru aj poľnohospodárskemu v tej EÚ, aby sme povedali raz, že sme tu nežili nadarmo a ten rezort si túto vážnosť zaslúži. A ja budem citovať to, čo má pani ministerka napísané na svojom, no, keď to nájdem, dúfam, že to nájdem, na svojom; a už asi nestihnem. Takže budem, končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Škoda, že tu neni pán minister, ale dúfam, že nás počuje. Pani kolegyňa, ďakujem, že si rozobrala tvoj úsek, úsek životného prostredia, kde myslím, že v mnohým veciach máme spoločné názory a spoločné myslenie. Chcel by som znovu zdôrazniť tu Slovenský vodohospodársky podnik, štátny podnik, ktorý je so 100-percentnou účasťou štátu, kde prakticky aj v tomto rozpočte rezortu ministerstva životného prostredia sa konštatuje, že deficit je zhruba 20 mil. a podstatná časť by mala ísť aj do tohto podniku. A viac-menej tým pádom, tento podnik neni v stave plniť ani svoje základné funkcie a povinnosti, ktoré má, a to nevyplýva iba z toho, aby sme protipovodňovú ochranu, ale hlavne aby sa udržiavala tá splavnosť tých jednotlivých úsekov aj menších vodných tokov, nie iba tých veľkých. A ja by som chcel apelovať na ministra aj na ostatných členov vlády, aby možnože túto prácu týkajúcu sa čistenia tokov, to znamená, keď spadne nejaký strom do toho toku, aby mohli možno, že aj nejakým spôsobom tí ľudia, ktorí sú na tých verejnoprospešných prácach, alebo teraz sa to nejak ináč nazýva, aby mohli aj v tom extraviláne pod nejakým dozorom, samozrejme, aby nedochádzalo k nejakým stratám alebo, nedajbože, úmrtiu, aby mohli čistiť aj tieto vodné toky. Takže tam by dobré bolo to nejako skĺbiť s tým ďalším nejakým úradom, ktorý môže financovať takúto činnosť, a tým pádom by sme ten Slovenský hospodársky podnik odbremenili od tejto činnosti. Žiaľ, doteraz to neni v takomto nejakom, neni to v takomto režime a myslím, že dobre by bolo pozerať sa na ten ďalší zákon, aby sme takto umožnili aj extravilán čistiť týmito ľuďmi, ktorí môžu obecné úrady akože posúvať ďalej.
Dobre, ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja sa vrátim k tomu ESU, si spomínala tiež tie klientske centrá a ďalšie, efektívna, spoľahlivá, otvorená, ako to hlásali, ale musím povedať, že tiež mám určité výhrady, ktoré mi prichádzajú od ľudí, a to tých obyčajných ľudí, ktorí proste tam prídu a chcú veriť, že všecko sa koná tak, ako sa má. Žiaľ, deje sa aj to, že poštu, ktorú tam dostanú a majú dať na jednotlivé odbory, on nevie, aká je náplň toho odboru, a nevie ju roztriediť. A stalo sa dokonca aj to, že predvolanka na súd nebola doručená v danom čase, súd prebehol a teraz začína byť ďalší súd, lebo prakticky, proste zmätky. A to neni iba z jedného miesta, z viacerých miest, takže myslím si, že keď sa tu zlyháva, v tej základnej, v tej centrálnej mozgovej nejakej časti logistiky, ako iba poštu rozdeliť, keď už tam je problém, tak sa potom pýtam, ako sa to vyrieši v tých komplikovanejších veciach, ktoré treba. Takže myslím si, že je tam ešte čo naprávať a neni všecko proste ružové alebo zlaté, čo sa blyští.
Takže myslím si, že je tam ešte veľa roboty a práve toto by mali teraz tí naši štátni zamestnanci odstraňovať, čo by som povedal, že mohli predvídať, aký tam bude nápor tej práce.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja iba krátko teraz. Mňa tam zaujala jedna tvoja myšlienka, si hovorila, že boli priemyselné parky urobené, nie sú obsadené, a je problém, aby sa obsadili.
Mňa napadla jedna paralela, znovu k môjho rezortu, pôdohospodárstvu, kde máme veľa hospodárskych dvorov bývalých, kde sú mnohé tie stavby, či už stajne, alebo nejaké vrátnice, alebo nejaké administratívne budovy, v havarijnom, resp. v stave, kedy sa už neužívajú, a pokiaľ je tam miestna aktivita aj tých súkromnohospodáriacich roľníkov malých, ktorí vidia, ako to tam chátra, a chce tú budovu vziať pod svoju opateru, resp. kúpiť alebo nejakým spôsobom začať tam podnikať, keby si videla, aká je tam veľká ceremónia, a doslova mne sa zdá, ako keby sme cielene bránili, aby mohli tí malí, začínajúci a strední podnikatelia začať. Mám teraz konkrétny prípad z Čeloviec, okres Prešov, kde vyslovene chuť je, ale zákony a pravidlá sú postavené celkom ináč. A myslím si, že keď si neuvedomíme, že celá Európa je na malých a stredných podnikateľoch, tak asi sme nepochopili, že socializmus tu už bol, veľkoblokové hony, tisíchektárové lány už sme tu mali a my sa musíme vrátiť späť aj ku tým malým a začínajúcim a stredným podnikom, lebo na tom je založená celá západná Európa.
Ďakujem pekne.