Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.2.2018 o 9:57 hod.
Ing.
Martin Fecko
Videokanál poslanca
Áno, ďakujem pekne, pán kolega, dobre, takže na barikádach nestojíte, okej. Áno, bol som predsedom výboru, všecko beriem, ale chcem sa opýtať, aký máte prístup na ministerstvo, keď ste predsedom opozičnej, ako vám otvoria karty. Ja som do dnešného dňa nedostal z ministerstva, aké boli prístupové rokovania pre pôdohospodárstvo, aké boli podmienky. Keď som tu prvýkrát prišiel v roku 2010, som to pýtal, na mňa pozerali, či som spadol z Marsu, lebo nám nedali prístupové podmienky poľnohospodárskych kvót. Do dneska som ich nedostal. Do dneska som ich nedostal, to by malo byť ako zlatým písmom napísané na ministerstve a visieť, že také sú podmienky aj pre životné, aj pre tento. A to beriem, áno, vedel som o tom, že máme byť napojení, a preto apelujem, že keď Európska únia, tak rovnocenná Európska únia, nie že jedni takí, druhí takí, a tí sú EÚ 12, tí sú EÚ 15 a potom zisťujeme, že máme problém, pretože my sme tí poctiví, ktorí sa snažíme všetko dodržať a ďalší nám tu budú vyvážať výrobky, ktoré nespĺňajú žiadne možnože hygienické normy, ale my ako chudáci musíme to plniť.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 1.2.2018 9:57 - 9:58 hod.
Martin FeckoĎakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 1.2.2018 9:46 - 9:55 hod.
Martin FeckoKeď si pozriem, koľko nás je tu, je tu asi 20, tak mne to tiež o niečom svedčí, ako si naši poslanci a zákonodarci vážia tento zákon o vodách. Nejde o to, aby si dával 350 pozmeňujúcich návrhov, ide o to, aby si podal svoj názor, lebo si poslanec Národnej rady a poslali ťa tu občania. A mal by si povedať, akým spôsobom podľa tvojho najlepšieho vedomia a svedomia by sa mal aj tento zákon riešiť a možnože zlepšiť.
Pán minister, tak ako som avizoval aj na výbore, kde som sa pýtal, pretože tento návrh článku II novelizuje aj zákon o verejných vodovodoch, tak chcem, aby to bolo z vašich úst povedané, aby občania republiky to počuli, kde novelizujeme aj zákon o verejných vodovodoch a konkrétne pripájame takúto vetu: "Vlastník stavby alebo vlastník pozemku, na ktorom bola povolená žumpa, je povinný pripojiť stavbu alebo pozemok na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a nevyžaduje si to neprimerane vysoké náklady." Pýtam sa znovu pána ministra, dúfam, že odpoveď bude tá istá ako na výbore, čo sú tie "neprimerane vysoké náklady" na pripojenie sa, kto o nich bude rozhodovať a aká miera je tam, či je to dĺžková, či je to objemová, alebo iná tých neprimeraných nákladov, alebo či je to z nejakej smernice, ktorá povie, že toľko a toľko už je neprimeraný náklad a tým pádom nebude mať tú povinnosť pripojiť sa na túto žumpu.
To, že teraz pripájame v § 36 ods. 4 vetu, že kto akumuluje odpadové vody v žumpe, je povinný zabezpečovať odvoz a všecko možné okolo toho, to my sme doteraz tam nemali? To je až taká katastrofa, že my sme to prakticky nechali na voľnobeh, že čo bude, to bude, rob si s tým, čo chceš? Vážení, to sa mi zdá trošku hazardovanie s tým najcennejším, čo tu máme, a to je tá voda, pretože Slovensko, čo sa týka, však to nebudeme si opakovať dookola, čo sa týka prameňov a vodných zdrojov, proste sme svetovou veľmocou a raz, ja tvrdím, že Arabské emiráty sa budú nám klaňať, nie my im, čo tu máme. Takže to si musíme uvedomiť a musíme to nechať udržateľné pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Takže, vážení, stratégia by mala byť jasná a aj pri týchto čisteniach týchto žúmp, ktoré, musím povedať, že v mnohých obciach vidím tie odvody priamo do potoka, kde to ide aj rôznym spôsobom zakamuflované, tak to je katastrofa.
Bol som minule, išiel som cez Nemecko a nakoľko ako poľnohospodár, tak rád sa hlavne na tú poľnohospodársku činnosť nemeckú pozerám a všimol som si, že, samozrejme, nemecký poľnohospodár je celkom ináč etablovaný v území ako náš, kde sme sústredili poľnohospodárov do nejakých družstiev na jedno miesto. Tam tí farmári sú roztrúsení. Moja prvá otázka bola, ako likvidujete odpady? Kde vlastne dávate čo? Akým spôsobom? Že každý tu má kanalizáciu až do toho mesta? Všetko žumpy. Všetko žumpy.
Tak chcem sa opýtať pána ministra, či sme si vzali možnože aj príklad od Nemecka, keď je ten líder, ktorý ukazuje, ako by to v tej Európskej únii malo byť. Ako tam oni likvidujú, neviem. Nepýtal som sa na konkrétnosti, lebo nebolo času, ale keď každá farma v Nemecku má iba žumpu, tak tá žumpa by mala spĺňať asi kritériá aj Európskej únie a mala byť fungovať. Takže chcem veriť, že budeme aj my nejako preberať od nich, akým spôsobom to oni likvidujú, a možnože to už, už to aj máte, pán minister, len ja o tom neviem. Takže v prípade, keď viete o tom niečo viacej ako ja, tak dajte mi vedieť, ako to v Nemecku tie žumpy likvidujú, lebo tých žúmp je tam kvantá. To sú čo farma, to žumpa. A nie viete aká, nie dvojkubíková, hej? Tam musia byť žumpy také, že neskutočné. Tak neviem si predstaviť, akú oni kvalitu vôd garantujú v svojich zákonoch, keď každý tento farmár má tam žumpu.
Dobre, ale poďme ďalej. Teraz keď som počúval pána Petráka a pána ministra, tak, páni kolegovia, asi tu je nejaký rozpor. Neviem v akom, či v názorovom, alebo v nejakom pozeraní v koaličných radoch, tak možno by bolo dobré odkryť karty a povedať ľuďom, že ľudia, no tak pozrite, toto je tu problém, tak sa stavajú jedni, tak druhí. A myslím, že národ slovenský mal by vedieť, keď hovoríme o takej vážnej veci, ako je ochrana životného prostredia prostredníctvom vôd a vôd ako takých, tak aby sa tu ujasnili pozície, na ktorých stojíte barikádach a kde vlastne to chcete dotiahnuť.
Obdobne ako pani kolegyňa Zemanová spomínala určitú šikanu, chcem sa tiež opýtať, pretože v jednom článku, konkrétne v článku 15, myslím, pán spravodajca, že ho dala na osobitné hlasovanie pani Zemanová, jeden bod tam dala, myslím, že to je tá pätnástka. Keď som prepočul, tak ma opravte, pätnástka, áno, tak je to ten istý, o ktorom ja mienim hovoriť. Hovoríme, že konkrétne v súčasnosti zneje § 27 ods. 1 písm. f): "Súhlas orgánov štátnej vodnej správy je potrebný po f) na leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok na ochranu rastlín alebo ničenie škodcov alebo buriny v chránených vodohospodárskych oblastiach a ochranných pásmach vodárenských zdrojov." Vyhadzujeme tú "leteckú" a dávame tam, že pre "právnickú alebo fyzickú osobu, podnikateľa".
Samozrejme, ja som za, ja som proti chémii. Ja som biologicky založený človek a prírodne, tak proti každej chémii som. Myslím si, že tu je to, samozrejme, tiež akože nekontrolovateľné pri tej leteckej aplikácii. Riešil som problémy v Ražňanoch, kde pri leteckej aplikácii chemických prostriedkov celé Ražňany poprášili a všecké marhule do roka padli. Neskutočne. Postih je plošne. Takže samozrejme, že je to, vyslovene letecká aplikácia je pri nedodržaní podmienok, a to sú hlavne poveternostné podmienky, katastrofa. Takže jasné, že táto podmienka v zákone bola. Teraz ju vypúšťame a dáme teraz, to znamená, bude tu aj letecká, aj fyzická, aj mechanická, neviem jaká aplikácia, podľa tohto tu, ako to tu máme.
A chcem sa opýtať, pán minister, či to budú musieť robiť aj fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi, ale nie v tej oblasti. To znamená, že ja som živnostník, predávam registračné pokladne, idem si postriekať svoj ovocný sad a som podnikateľom (povedané s pobavením), tak sa pýtam, lebo to je ináč šikana, takže povedať áno, podnikateľov, ktorí majú v náplni práce túto nejakú činnosť. Áno, v odôvodnení píšete, pozrel som si, že nebude sa to týkať záhradkárov a malých týchto, áno, to beriem, ale hovorím, túto kategóriu vysvetlite mi, aby to občania si nevysvetľovali dvojmo. Alebo povedzte mi, že budete robiť vykonávaciu vyhlášku, ktorá povie, že aj tieto veci. Možnože je to na smiech, ale ja to takto čítam, takže berte tak, že áno, podnikateľ môže byť v rôznom, nemusí byť iba v poľnohospodárstve a v tej chémii.
Jeden veľký problém, a to mám zase s ministerstvom životného prostredia, kde sa hovorí, životného, áno, týka sa to aj životného, ale sú naši poľnohospodári, ak si chce objednať náš agropodnikateľ nejaký postrek, tak viete, čo je potrebné? Že by vy ste bol vyškolený v tom, ten podnikateľ, aký postrek, kedy, v akom množstve a všetko. (Reakcia z pléna.) No, ale tak potom si nemusím to objednávať, tú službu, ale môžem si to ja urobiť (povedané so smiechom) a nemusím si to objednávať. Takže to sa mi zdá akože atypické a tiež sme pri tej chémii, tiež sme pri týchto.
Takže prípadne aj to by som, teraz je to apel skôr na ministerku pôdohospodárstva a nie na vás, ale aby ste vedeli, že tú chemickú aplikáciu musí vedieť dať aj ten, ktorý o to žiada, že chcem si to aplikovať, a tým pádom je to trošku podľa mňa taký ako nezmysel, pretože keď neviem si opraviť auto, tak ho dám automechanikovi, opravte ho a je to vybavené. Keď nie, tak bude problém.
Takže, vážení, mám tu ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý asi prednesiem v ústnej rozprave, pretože pán kolega by chcel tiež vystúpiť.
Takže zatiaľ, pán minister, toľko z mojej strany, hlavne by som chcel vysvetlenie na to, že aké sú tie neprimerané náklady, lebo to je mňa kardinálne a myslím, že aj pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.
Vystúpenie 31.1.2018 16:23 - 17:04 hod.
Martin FeckoMyslím, že základná filozofia, padla aj otázka, či zrušiť, alebo nezrušiť urbariáty. Keď som sa pýtal, tak, ministerstva, tak bolo povedané, že zachovať tie urbariáty. Dobre, tak chcem veriť, že túto takú premisu alebo takúto tézu si zachováme aj do budúcna, aby pozemkové spoločenstvá mali ten kredit a ten štatút, ktorý im bol daný, či už zákonným čl. 19/1898 alebo zákonným čl. 10/1913 alebo článkom 23 z roku 1913 tiež. A vlastne toho, týchto spoločenstiev sa v prvom rade týka tento zákon o pozemkových spoločenstvách.
Ako pani ministerka spomenula, bolo tam viacero vecí, ktoré hovorí o nejakej tej vnútornej usporiadaní. Mňa veľmi zaujalo hlavne možnosť oddeliť túto spoločnú nehnuteľnosť a budem stále pýtať vysvetlenie aj pre národ slovenský, aby mi vysvetlili § 8 spoločná nehnuteľnosť:
„(2) Od pozemku alebo pozemkov patriacich do spoločnej nehnuteľnosti možno na základe rozhodnutia spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti na zhromaždení oddeliť novovytvorený pozemok (ďalej len „oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti). Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou dňom zápisu v katastri nehnuteľností. Oddelená časť spoločnej nehnuteľnosti sa stáva spoločne obhospodarovanou nehnuteľnosťou, ak jej vlastníci nerozhodnú inak.
(3) Vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti.“
Toto, pani ministerka, neviem. Na výbore ste tvrdili, že nedochádza k oddeleniu a rozdeleniunedeliteľnejspoločnej nehnuteľnosti. Definícia takto postavená, neviem, ako to budú brať na súde, ale mne to stále vychádza proste, keď hovoríte, že k dňu zápisu prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou a že môže byť spoločne obhospodarovanou, keď o tom rozhodnú. Aj keď prestáva byť spoločnou nehnuteľnosťou, tým pádom stáva sa klasickým majetkom s určitým percentným číslom, s určitou výmerou, s určitou kultúrou, kde už neplatí režim 97. Tak to vnímam ja. Opravte ma, ak moje zmysly ma klamú. A prakticky vznik nového pozemku patriaceho do spoločnej nehnuteľnosti nie je oddelením časti spoločnej nehnuteľnosti, tak mi povedzte, to oddelenie, aký malo zmysel, alebo čo vlastne, lebo toto, toto, u mňa sa to rozporuje a neviem si to vysvetliť, takže chcem veriť, že vysvetlenie dajte či už vy, alebo vaši legislatívci národu slovenskému, lebo toto sa ma pýtajú a ja neviem odpovedať. Ja neviem úradníkom odpovedať, takže bol by som rád, keby sme si to ujasnili.
A ja by som ešte chcel vedieť, že prečo viac-menej vzišla takáto požiadavka, aby sme oddeľovali časť spoločnej nehnuteľnosti. Zmena druhu pozemku že by tam bola? Môže ostať. Alebo ja neviem, aby sa SP oddelil od urbariátu alebo nejaká partia? Neviem, to by som bol tiež rád, keby ste mi zdôvodnili, lebo delenie urbariátu znamená, že tá spoločná nehnuteľnosť sa bude stále drobiť a nakoniec zanikne a nebude to urbár, a ako ste tvrdili, urbár chceme zachovať ako taký, aby fungovali. Takže to je tak ako na úvod, čo som stále, keď si som, si čítal túto novelu, tak stále mi to udrie do očí a neviem sa s tým vysporiadať, tak dúfam, že v záverečnom slove alebo v rozprave mi k tomu poviete svoje vysvetlenie.
Myslím si, že to čo ste prevzali z mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré už tu dávam šiestykrát, či už počet členov výboru minimálny, alebo že vek funkcionára, aký tam má byť, alebo aj ďalšie nejaké dve-tri veci, ďakujem za to a viac-menej mám aj ja teraz pripravené dva pozmeňujúce návrhy. Jeden je ten, ktorý bol predložený na výbore, z ktorého, dá sa povedať, neprešlo nič.
A hneď na úvod by som chcel pánu spravodajcovi, lebo ja to zvyknem zabudnúť, aby si zapísal, že chcem hlasovanie, lebo ja to zabudnem na konci, už sa poznám, takže musím mu teraz napísať, že v tom mojom pozmeňujúcom návrhu, to je ten dlhý pozmeňujúci návrh, mám dva, tak aby sme samostatne hlasovali o bode 2, o bode 25, potom body 6, 7 a 35 spolu a ostatné body pod jedným hlasovaním. Pán spravodajca dobre? Takže toto, lebo hovorím ja stopercentne to zabudnem na konci, keď budem už čítať.
Takže mám pozmeňujúce návrhy, ktoré viac-menej korešpondujú a kopírujú moje návrhy, ktoré tu už dávno, ako som povedal, šiestykrát ministerskí pracovníci už to mali na stole. Nedopĺňam nič viacej, nič menej a budem to potom aj zdôvodňovať, tie moje pozmeňujúce návrhy, aby sme si ujasnili, že čo vlastne chceme zlepšiť. Viem, nie sú to z mojej hlavy, sú to niekoľkoročné skúsenosti a dopyty urbárskych pozemkových spoločenstiev, s ktorými som mal tú česť komunikovať, a myslím si, že na 90 % vylepšujú veci.
Na našom výbore, ktorý bol, samozrejme, aj gestorským, sme, samozrejme, aj mali aj pozmeňujúce návrhy a medzi nimi aj ja som dával. To, že neprešli, to už beriem akože O. K., som opozičný poslanec, ale mali sme tu aj pozmeňujúci návrh nášho pánu predsedu pána Antala, ktorý, žiaľ, to, čo ja stále kritizujem, že nepriamou novelou začíname novelizovať v jednom zákone iný zákon, dobre, som rád, že aspoň to súvisí s pôdou, takže to boli zákony o pôde, lebo aspoň tak by to malo byť. Takže urobili sme novelu, ktorá asi hovorí o tlaku, ktorý prišiel zdola, a hovorím o novele v čl. 5 tohto pozmeňujúceho zákona, pozmeňujúceho teda návrhu pána Antala, ktorý je aj v spoločnej správe, a je to zákon č. 504/2003 Z. z. Tento hovorí, že ideme novelizovať § 12a ods. 14, kde na konci sa pripája nasledovná veta:
„Súhlas podľa prvej vety nie je potrebný ani vtedy, ak o postup podľa odseku 1 alebo odseku 8 žiada podielový spoluvlastník pozemku, za ktorý jemu alebo jeho právneho predchodcovi bol vyčlenený iný pozemok do bezplatného náhradného užívania 12d) a na ktorý nevznikol podnájomný vzťah podľa § 12b odsek 4, ak o postup podľa odseku 1 požiada do 90 dní od dňa právoplatnosti rozhodnutia podľa § 12b odsek 5, alebo od 31. decembra 2018, ak nepodá návrh podľa § 12b.
Nasledujúci článok sa primerane prečísluje.
Tento článok nadobúda účinnosť 1. mája 2018.“
Myslím, že je to dosť zásadný aj vstup do zákona č. 504, ktorý rozvíril hladinu užívateľov na Slovensku, a hovorím o tzv. náhradných užívateľoch, ktorí dostali náhradné pozemky. Takže, pani ministerka, musím sa aj toho, samozrejme, že dotknúť, pretože je to na pretrase dňa, a dneska budeme o tom tiež alebo zajtra hlasovať a rozhodovať. Takže, vážení občania, tí ktorí ste dostali do náhradného užívania pozemky a ste pôvodní užívatelia týchto pozemkov, že ste ešte žijúci, musím to zopakovať, tento termín, do 28. 2. 2018 máte sa prihlásiť na pozemkovom a lesnom odbore príslušného okresného úradu, aby ste ten podnájomný, teda ten nájomný vzťah, ktorý máte k náhradnému pozemku mohli mať potvrdený, že môžte užívať aj naďalej, a nebude vám vzaný. Samozrejme, musíte splniť aj určité kritériá, ktorá, ktoré už aj ministerstvo dalo do určitých usmernení generálneho riaditeľa legislatívy a zároveň aj do určitých pretlačí, ktoré nemôžem, samozrejme, ukazovať, ktoré už okresné úrady majú. Musím upozorniť, že okres od okresu je to rôzne a niektorí doslova že ešte ani dneska sa nevedia pohnúť, akým spôsobom majú k tomu pristupovať, keď začínajú sa im kopiť žiadosti o toto potvrdenie náhradného užívania. Vieme, že pozemkový odbor má rozhodnúť do dvoch rokov, a tam bolo, ešte jedna by som povedal, takáto, jak to nazvať, podmienka, že pokiaľ to chcete teda žiadať, tento, potvrdenie náhradného pozemku, museli ste mať nadpolovičnú výmeru tých pozemkov, ktoré ste žiadali, a dostali ste náhradný pozemok. Týmto pozmeňujúcim návrhom prakticky túto bariéru, ktorá sa týka státisíce ľudí, ja hovorím, dá sa povedať, odbúravame, ale vyzerá, že musia si to uplatniť do konca roku 2018, pani ministerka, keď to dobre čítam. Takže ten termín, rok 2018 platí aj na nich, ktoré to mali vyčlenené do bezplatného náhradného užívania oni alebo ich právny nástupca. To znamená, že sú to ľudia, ktorí nie sú pôvodní, a musia ísť do hry buď ako dedičia, alebo akože si to zamenili a obrábajú túto pôdu v náhradnom užívaní.
Takže myslím si, že toto musíme národu slovenskému povedať, aby sme ich neuvideli v omyl, a táto novela, myslím, že trošku precizuje, akým spôsobom sa ľudia majú správať. Aj napriek tomu budem stále apelovať na to, aby informácia o tomto postupe týchto ľudí bola stále a stále avizovaná, pokiaľ tento termín nepadne, pretože hovorím, títo ľudia potom budú mať ujmu.
Chcem sa, pani ministerka, opýtať asi na 8 otázok týkajúce sa týchto náhradných pozemkov. Ja viem, že teraz mi to z hlavy asi nebudete vedieť na všetko odpovedať, ale to sú otázky, ktoré mne prichádzajú ako poslancovi Národnej rady z rôznych kútov Slovenska, a, žiaľ, ani pracovníci pozemkových odborov okresných úradov nevedia v mnohých prípadoch odpovedať. Takže ja som si urobil také zhruba sumár. Takže začnem zaradom.
Ak bol vymeraný náhradný pozemok, ale len od družstva alebo doterajšieho užívateľa, mám teraz po novelách 504 nejaké povinnosti, ak chcem tento pozemok užívať? Zdá sa mi, že je to vzťah asi záhumienkový, na ktorý sa pýta, to znamená, že tam nevstupuje pozemkový úrad, tým pádom je to vzťah medzi nimi. Ale bol by som rád, keby to aj ministerstvo potvrdilo, že je to tak.
Ďalej. Ak sa ohlási vlastník pozemku v takomto prípade, je to len naša vec alebo vstupujem ešte do konania s nejakým družstvom, bývalým užívateľom, štátom alebo kým. Možnože nik nevie, čo keď sa ohlási vlastník, a on prakticky nie je krytý žiadnym rozhodnutím. Tak povedzte mi, ako sa má správať, ja viem, že máme tam v 330, že má si to vysporiadať do konca roku 2019, keď si to dobre pamätám, tieto vzťahy, tak pýtam sa, či je to odpoveď na jeho otázku, že si to má alebo či má, keď má to náhradné užívanie iba cez takto od družstva, či má niečo robiť ešte voči štátu.
Ďalej. Ak mám vymeraný náhradný pozemok cez pozemkový úrad, nie som pôvodný žiadateľ ani nástupca, tiež mám požiadať lesný úrad do konca roku 2018? Ak sa hlási pôvodný vlastník pozemku, ako mám postupovať? Zastreší má štát alebo nezastreší?
To je ďalšia anomália, ktorá proste vychádza, a takýchto problémov je viacero. Ja vám to, pani ministerka, potom možnože aj napíšem na ministerstvo, aby sme to nejakým spôsobom utriasli a aby ste to dali aj vašim pracovníkom na pozemkových odboroch. A ja to prečítam pre úplnosť, aby občania videli, ja som im to sľúbil, že im to, že vám to prednesiem, pani ministerke, aby ste vedeli, že toto trápi našich občanov, ktorí užívajú tieto pozemky.
Ak náhradné užívanie nebude pokračovať z rôznych dôvodov, komu takáto pôda pripadne a aký je postup štátnych orgánov? Zapájajú sa do riešenia tohto vzťahu aj tieto orgány?
Ďalej. Prečo je potrebné žiadať súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov k parcele, keď som minoritný spoluvlastník, ak túto parcelu nie je možné vydať a dostávame náhradný pozemok?
Tu by som doplnil, že u lesných pozemkov to beriem akože O. K. Lesné pozemky sa nedávali formou náhradného užívania. Lesný pozemok na 99 % išiel vo vlastnom užívaní, to znamená, nemohol tam byť niekto iný, tým pádom ste museli dokladovať nadpolovičnú väčšinu vlastníckeho podielu v danej, v danej parcele na pozemku. Bral som to a myslím si, že aj mnohí ľudia, že tam na lesnom poraste hovoríme o 100 rokov, pokiaľ nám niečo vyrastie alebo nevyrastie. Neni to osevný postup na jeden rok a tým pádom prakticky je to celkom iný režim. Tak beriem, že áno, nadpolovičná väčšina vlastníkov musela mi dať súhlas, aby som ich drevo mohol vyrúbať, keď dostanem les do vlastného užívania. Ale pri poľnohospodárskej pôde sa mi to zdá neadekvátne, pretože dostávam náhradný pozemok a musím takisto hlásiť, že som nadpolovičným vlastníkov v danej parcele a pozemkový odbor mi vyčlení, keď sa nedohodnem, iba v tých výmerách, kde som nadpolovičným vlastníkom, z tých parciel mi bude počítať. Iné nie. Myslím si, že je to trošku diskriminačné oproti pôvodnému § 15, kde sme prakticky napočítali podiely a vyčlenili mu celý aj ten minoritný podiel. Povedzte mi, prečo sa to musí sa to teraz brať takto, to sa pýtajú ľudia z reálneho života.
Ďalšia otázka. Koľkokrát môže dať užívateľ, ten primárny, ktorý má tu nájomnú zmluvu s tým vlastníkom, do podnájmu ďalším osobám. Kde končíme, pri akom čísle? Či je to neobmedzené, alebo je to nejako obmedzené.
A, samozrejme, veľa bolo a to aj ste odpovedali, je tam aj v tom návrhu, že ak sa užíva pozemok bez nájomnej zmluvy a vlastníctvo je v poriadku, akým spôsobom postupovať.
Moja záverečná otázka a to sa ma pýta každý, kto chce ísť gazdovať a neni ani agrobarón, ani nezdedil pozemky, ani neni finančne založený tak, aby si kúpil tie 10-15 hektárov, sa pýta, ako má začínajúci agropodnikateľ sa dostať k užívaniu pôdy, ku svojmu výrobnému prostriedku, ak chce podnikať v našom sektore.
Takéto otázky, pani ministerka, idú z reálneho života od ľudí, ktorí sa snažia v našom agrosektore podnikať alebo podnikajú, a myslím si, že sú to kardinálne otázky, ktoré budú hovoriť o tom, či naše, či už južné Slovensko, stredné alebo severné Slovensko bude alebo nebude prosperovať, aj čo sa týka obrábanosti krajiny, ako vy často hovoríte, že poľnohospodári nie sú iba tí, ktorí ryžujú, ale vlastne oni skultúrňujú krajinu spolu s lesnými pracovníkmi a tí, ktorí sa starajú o les. Takže, pani ministerka, chcel by som, aby, ja vám tie otázky ešte napíšem, aby ste dali jasne občanom Slovenskej republiky najavo, že toto sa má správať tak alebo tak. Ako ste písali aj v dôvodovej správe, týka sa, tie náhradné pozemky, to sú státisíce hektárov, 200-tisíc, myslím, keď si dobre pamätám. To sú veľké výmery a hlavne na južnom Slovensku, kde sa možnože to pestovanie a možnože aj to chovanie zvierat traduje z generácie na generáciu, prakticky tieto ťažké podmienky im strpčujú život a z priamej praxe môžem povedať, že ak to sprivatizoval nejaký zahraničný subjekt, dané družstvo, ani sa s nimi nebaví. Nebaví sa o nejakej žiadosti, že chcem nejakú pôdu si od vás vziať, lebo západniari nepoznajú takýto systém, že by niekto mohol užívať pôdu bez súhlasu vlastníka, to oni proste oni nás pozerajú jak keby sme spadli neviem skade, že hocikto si môže tu prísť a začne si užívať pôdu, lebo sprivatizoval užívací vzťah družstva, a teba, vlastníka, nepustí k vlastnej pôde. No, to je nonsens a toto by som navrhoval, aby sme si konečne raz utriasli. Ja viem, že je to ťažká téma. Pozemkové úpravy sú v nedohľadne možno v celej republike. Máme to urobené na jednu sedminu. Sedem alebo šesť sedmín nás ešte čaká.
Ja viem, že sú to ťažké otázky, ale pokiaľ začneme aspoň v nejakých intenciách to klbko rozbaľovať, tak nakoniec tú niť urobíme takú, ktorá bude priama, bude jasná, a nebudeme sa musieť zaoberať nejakými sťažnosťami, petíciami, už nehovorím o súdnych sporoch, ktoré ľudia začnú normálne dávať na štát a na naše ministerstvo, že dochádza k ich majetkovej ujme iba kvôli tomu, že my sme si neurobili legislatívu, ako sa má urobiť. A myslím, že to vlastnícke právo, ktoré už konečne by malo byť v demokracii brané nad užívacie právo, by malo v každom zákone zarezonovať, a nieže iba účelovo, kde potrebujeme, tak áno, a kde nie, tak nie. A práve sú to tí drobní, ktorí myslím si, že týmto srdce bije možnože aj bez dotácií a chcú ísť na to. To nie sú tí, ktorí majú 2-tisíc-5-tisíc-8-tisíc hektárov, to sú tí, čo majú 30, 20, 100 ha, čo majú, a vie, že na tých 100 ha chce uživiť svoju rodinu. A už som spomínal tu minule, máme taký experiment u nás pri Prešove, kde sa snažili z 2-3 ha štvorčlenná rodina akože urobiť nejakú tú sebestačnosť a určité výsledky sú tam. Nechcem hovoriť, že takto by sme mali pokračovať vo všetkom, ale hovorím, sú tu aj takéto tendencie a myslím si, že tak, jak má Slovenský pozemkový fond, že môže vyčleniť do 2 ha, keď si dobre pamätám, aj fyzickej osobe, ktorá ho požiada, tak myslím si, že mali by sme umožňovať aj našim začínajúcim podnikateľom, aby mohli začať takto podnikať.
Teraz dovoľte, aby som trošku odôvodnil moje pozmeňujúce návrhy. Ale ešte jedno musím povedať, pani ministerka, nehnevajte sa. Musím to povedať, to som vám povedal aj osobne, boli ste v Nemecku, otvárali sme, alebo teda boli sme súčasťou tej výstavy, ktorá bola v Berlíne, a v Roľníckych novinách sa objavil aj článok, samozrejme, o tom, ďakujeme, že ste nás tam boli reprezentovať. Takže to beriem ako super. No, ale keď som si prečítal, ako sa chváli predseda Nemeckej federácie potravinárskeho a nápojového priemyslu Christoph Minhoff, tak trošku ma zamrazilo v chrbte. Budem ho citovať:
„Nemecký potravinársky priemysel dosiahol v roku 2017 nové rekordy v predaji, podľa odhadov vzrástol o 5,7 % na 181 mld. eur. Potravinársky sektor je tretím najväčším v Nemecku, zamestnáva takmer 600-tisíc ľudí v 6-tisíc firmách a zásobuje 82 mil. ľudí kvalitnými potravinami za primerané ceny. Zvyšuje sa podiel firiem s inovatívnymi nápadmi, ktoré sa dostávajú na trh. Potravinársky priemysel prináša vidieckym oblastiam príjmy a prosperitu“ - opakujem, potravinársky priemysel prináša vidieckym oblastiam príjmy a prosperitu - „a politici by mali tento fakt oceniť.“ Koniec citácie.
Neviem, aké boli pocity vaše, pani ministerka, keď ste sa toto dozvedeli, keď ste si to porovnali s našou úbohosťou, kde sme priamu podporu štátu pre našich agropodnikateľov na tento rok dali vo výške 1 mil. eur. To sme tam mohli dať rovno nulu, a keď chceme byť v tom zdravom jadre, ako hovorí pán premiér, a samotní Nemci tvrdia, čo znamená potravinársky agrosektor, tu to máte jasné, čierne na bielom. Tak sa pýtam, jak je to možné, že vláda čo vláda odsúva agrosektor do úzadia a nedáva mu prioritu. Veď to je nonsens. Takže chcem veriť, že tie slová, ktoré pán premiér povedal na Agrokomplexe pred rokom, že poľnohospodári, ja vás neopustím, takže sa pretransportujú to normálnych vecí, že bude tento rezort braný tak, ako má byť braný v tom zdravom jadre, ako to ukazujú Nemci.
A teraz k mojim pozmeňujúcim návrhom. Odôvodním viac-menej tie, ktoré cítim, že sú najpodstatnejšie, lebo by sme tu sedeli ešte trištvrte hodinu. Sú to všetky tie moje návrhy, ktoré som tu už dával opätovne. Tento bol myslím, že daný pred troma mesiacmi, keď som ho tu dával, takže všetci poslanci už viete, o čo vlastne ide. Snažím sa v prvom rade tri veci v mojom pozmeňujúcom návrhu. Prvá vec je, aby sme znížili rozdrobenosť pozemkov u lesných podielov v tomto zákone, ktorý vy dávate znižujeme z 5-tisíc na 2-tisíc metrov štvorcových. U lesných pozemkov, nehovorím o poľnohospodárskych. U poľnohospodárskych je to 2-tisíc, ako aj v zákone č. 180/1991 Z. z. Takže ja nie som za dvojkoľajnosť a znovu budem tvrdiť, že u lesných pozemkoch tých 5-tisíc metrov štvorcových má byť zachované najnižší podiel aj pri lesných pozemkoch. Keď ste mi argumentovali, že to by sme museli zložiť nové listy vlastníctva alebo nejakú väčšiu záťaž administratívnu, poviem iba jedno. Aj pri reštitúciách niektoré majetky spoločných nehnuteľností prepadali náš štát a niektoré neprepadali náš štát. Lesy boli iba do správy lesov, štátu, iné pasienky prepadali na štát. Ten istý urbár. Ten istý urbár. Aj tam sme vytvárali dvojité vlastníctvo urbárov. Tí, ktorí si uplatňujú reštitúciu a mali vrátenú, a tí, ktorí mali v lese a nemuseli si uplatniť reštitúciu, to znamená aj tu vznikol dvojaký urbár, vážení, to si uvedomte. To je realita. Ja som takýchto urbárov riešil asi 60. A tak to vyšlo. Nie všetci si uplatnili reštitúciu. Ale tí, ktorí mali iba užívanie lesov, tí to mohli fungovať, veď reštitúcie nemuseli nikde uplatňovať. Prevzali, fungoval, stačilo dedičské konanie.
Takže, vážení, aj teraz sme tu mali už máme podvojné urbariáty, tak nechcete mi povedať, že sa to nedá urobiť, dve LV-čka, jedno LV-čko poľnohospodársky pôdny fond a druhé lesný pôdny fond, kde si tie prepočty podielov oni už vedia urobiť, to sa nebojte. Urbariáty nie sú hlúpe. Vedia si tie prepočty urobiť. Takže chcem, aby sme nezrobili a znova budem dávať tých 5-tisíc metrov štvorcových, tak to je jeden z mojich pozmeňujúcich návrhov.
Ďalší, ktorý, myslím si, že má tiež svoju nejakú tú svoju rezonanciu a svoje odôvodnenie, je ten, že ak máme v celom zákone, že na rôzne úkony a dokonca aj na likvidáciu urbariátu stačí 50 % vlastníctva plus 1 meter štvorcový, tak zdá sa mi to neadekvátne. Ak chceme zrušiť urbár alebo ak chceme tento urbár previesť na nejakú inú výrobnú alebo obchodnú spoločnosť, tak 55 % ľudí, že by o tom rozhodovalo iba plus 1 meter štvorcový, je podľa mňa veľmi málo. Je to dehonestácia urbáru ako takého, keď iba polovica stačí, aby ho zrušila. V starom zákone to bolo dve tretiny minimálne, tak preto ja chcem, aby v mojom pozmeňujúcom návrhu bolo tiež tie dve tretiny minimálne, či sa už chce zrušiť, alebo na obchodnú alebo inú spoločnosť premeniť.
Ďalší bod, ktorý, myslím si, že trošku bude súvisieť aj s vecami týkajúcimi sa možnože toho veku, ktorý ste už schválili, aby mohol opätovne niekto nanovo kandidovať, a tých 18 rokov ste vzali do svojho vládneho návrhu, takže ja som rád, že takýmto spôsobom ste na to reagovali. Ale myslím si, že dobre by tam bolo, keby sme dali aj, že môže opätovne kandidovať.
V ďalších bodoch mám veci týkajúce sa zodpovednosti predsedu výboru, výboru, ako aj ďalších členov, ktorí sú v riadiacich a dozorných zložkách, aby tá zodpovednosť bola jednoznačne zadefinovaná v zákone.
Ďalší vážny moment, ktorý vzišiel z posledných debát s urbárnikmi týkajúce sa urbárov, ktoré prechádzajú do mnohých iných vlastníckych rúk iba z titulu toho, že má nadpolovičnú väčšinu skúpených podielov. Preto mnoho urbariátov hovorí, aby sme obmedzili výšku maximálneho podielu podielnika v urbariáte. Niektoré hovoria o 5, niektorí o 7, niektorí o 10 %. Ja navrhujem v mojom pozmeňujúcom návrhu, ktorý máte pred sebou, 10 % maximálny strop, ktorý môže mať podielnik. Áno, uvádzate, že aj pozemkové spoločenstvo môže mať a dávame strop 49 %, ako je to v zákone. Dobre, beriem, ale aj podielnik mal by mať nejaký strop, pretože jeden človek potom bude rozhodovať o všetkom a môže sa to veľmi zvrtnúť a môže doslova aj ten urbár zrušiť a nebude nič. Takže dávam 10 %, to znamená pri ideálnom stave 10 ľudia bude ten strop, ktorý môže byť, viacej už to ani nemôže byť, aby mal väčší podiel. Ďalšia vec, ktorú dávam, je, aby odmeny, či už tej dozornej rady, alebo výboru boli na návrh, by som povedal, repricot..., repri..., aby boli tak dané (povedané so smiechom), neviem sa vykoktať, že ak je to výbor, tak dozorná rada navrhuje, a ak je to dozorná rada, že má dostať odmenu, tak výbor navrhne dozornej rade, pretože na zhromaždení pozemkového spoločenstva títo ľudia rok sa nevideli a nevedia oceniť prácu tohto či už výboru, alebo dozornej rady. Takže aby tam bol nejaký návrh z tej druhej strany a aby to ocenenie išlo adekvátne. To by bolo k tomu väčšiemu návrhu.
Je tam ešte viacej menej ďalších vecí, ktoré, myslím si, že už ste sa mali možnosť oboznámiť aj na minulej schôdzi, keď som to prednášal.
Nový návrh, ktorý dávam, je ten menší a ten sa týka toho, ak má podiel spoločenstvo a má na to nejaké dividendy, ktoré by malo akože aj z tohto podielu nejakým spôsobom vykázať, tak aby tieto dividendy neboli rozpustené medzi všetkých podielnikov alebo aby sa z týchto peňazí použili tieto dividendy, keď ich takto nazveme, alebo podiel, niektorí hovoria, vyplácanie podielov, aby sa mohli použiť iba na zveľaďovanie majetku tohto urbariátu. To znamená, je to z podielov toho urbariátu, keď má ako celok nejaký podiel. To neni sólo človek, to je podiel urbariátu, aby toto spoločenstvo tieto podiely a tieto, by som povedal, finančné výnosy z týchto podielov znovu mohlo... (prerušenie vystúpenia spravodajcom), áno, a aby sme, aby sme mohli takto akože tie financie usporiadať.
Takže dobre, končím s odôvodnením a prečítam vládny návrh, teda moje pozmeňujúce návrhy.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách v znení zákona č. 37/2014 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:
V čl. I v doterajšom bode 44 sa § 20 dopĺňa ods. 4, ktorý znie:
„(4) Ak ide o podiel spoločenstva v spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 11, zisk a majetok sa použije prednostne na hospodárenie spoločenstva podľa § 19.“
Druhý môj pozmeňujúci návrh, o ktorom chcem hlasovať, ako som už uviedol pánovi spravodajcovi, takže:
1. V čl. I sa za doterajší bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
3. V § 2 ods. 2 znie:
„(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 - 3, 9 - 12 a 16, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 a 3 neustanovujú inak.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I doterajšom bode 3 v § 2 ods. 3 sa za slová „nehnuteľnosti, ktorému zodpovedá výmera menšia ako 2 000 metrov štvorcových“ vkladajú slová „ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok“, a na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová „ak ide o poľnohospodársky pozemok alebo výmera menšia ako 5 000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok.“.
3. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 1 písmeno i) sa za slová „§ 10 ods. 1 a 2“ vkladajú čiarka a slová „ktoré vlastní obec“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
4. V čl. I sa za doterajší bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie:
7. V § 5 ods. 1 písmeno j) znie:
„j) ďalšie skutočnosti podľa odseku 2, § 9 ods. 11, § 13 ods. 1 písmeno d), § 13 ods. 4 a 6, § 15 ods. 1 a 3.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V čl. I v doterajšom bode 8 § 5 ods. 3 písmeno a) sa na konci vypúšťa čiarka a pripájajú sa tieto slová „podľa § 18 ods. 1“.
6. V čl. I v doterajšom bode 10 v § 10 písm. a) sa slovo „päť“ nahrádza slovom „desať“.
7. V čl. I sa za doterajší bod 14 vkladá nový bod 15, ktorý znie:
15. V § 9 ods. 6 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Podiel vlastníka na spoločnej nehnuteľnosti nesmie presiahnuť 10 % okrem prípadov podľa § 9 ods. 10 a 11.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Pán spravodajca, čas mi teraz neplynie, lebo to už čítam návrh, takže nemusíme sa báť.
8. V čl. I doterajšom bode 15 v § 9 ods. 7 sa slová „nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve, ak nejde o prevod podľa § 11 ods. 2.“ nahrádzajú slovami „vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve“.
9. V čl. I doterajšom bode 16 v § 9 ods. 8 sa vypúšťajú slová „na tretiu osobu“.
10. V čl. I doterajšom bode 18 v § 9 ods. 10 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak tento zákon neustanovuje inak.“.
11. V čl. I doterajší bod 19 znie:
19. V § 9 ods. 11 sa za slová „spoločnej nehnuteľnosti“ vkladá čiarka a slová „ak by podiel spoločenstva na spoločnej nehnuteľnosti presiahol 49 %,“ a na konci sa pripája táto veta: „Zmluva o spoločenstve podľa § 5 ods. 1 písm. d) môže obmedziť oprávnenia orgánov spoločenstva nadobúdať podiely na spoločnej nehnuteľnosti prevodom alebo prechodom vlastníctva.“
12. V čl. I sa za doterajší bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:
20. V § 9 ods. 13 prvej vete sa vypúšťa čiarka a slová „ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníckeho práva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
13. V čl. I sa za doterajší bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie:
22. § 9 sa dopĺňa ods. 16, ktorý znie:
„(16) Na platnosť záložnej zmluvy, ktorej predmetom je podiel na spoločnej nehnuteľnosti, sa vyžaduje súhlas zhromaždenia.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
14. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
25. V § 11 ods. 1 prvej vety sa slová „iných osôb“ nahrádzajú slovami vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti“.
Ďalšie body sa primerane prečíslujú.
15. V čl. I sa za doterajší bod 24 vkladá nový bod 25, ktorý znie:
„25. V § 11 sa vypúšťa odsek 2.“
Doterajšie body, pardon, doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
16. V čl. I doterajší bod 26 znie:
„26. V § 11 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.“
17. V čl. I sa za doterajší bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie:
„27. V § 11 ods. 7 sa slová „znáša nadobúdateľ“ nahrádzajú slovami „znášajú fond a nadobúdateľ rovným dielom“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
18. V čl. I doterajšom bode 32 v § 13 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Člena orgánu spoločenstva podľa odseku 1 písm. b) až d) možno zvoliť aj opätovne.“
19. V čl. I sa za doterajší bod 33 vkladá nový bod 34, ktorý znie:
34. V § 13 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
Bod 20... Pardon.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a znie:
„29a) § 566 až 576 Obchodného zákonníka.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
20. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 2 prvej vete za slovo „výbor“ vkladajú slová „podľa potreby,“.
21. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 2 tretia veta znie: „Výbor najmenej 25 dní pred termínom zasadnutia zhromaždenia uverejní oznámenie o zasadnutí zhromaždenia (ďalej len „oznámenie“) na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky.“
22. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 prvej vete sa vypúšťajú slová „čiastkovú schôdzu alebo“.
23. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 sa vypúšťa druhá veta.
24. V čl. I doterajšom bode 36 v § 14 ods. 3 tretej vete sa slová „podľa § 11 ods. 2“ nahrádzajú slovami „podľa § 11“.
25. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 2 znie:
„(2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 7 písm. a) a b) nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých členov spoločenstva; na rozhodnutie podľa § 14 ods. 7 písm. i) a j) je potrebná dvojtretinová väčšina hlasov všetkých členov spoločenstva. O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. c), f), g), h) a k) zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2, a ktorých podiely na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá správca.
O veciach podľa § 14 ods. 7 písm. d) a e) rozhodujú len vlastníci spoločnej nehnuteľnosti nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.“ (Ruch v sále.)
Ešte trošku vydržte, ešte asi tri minúty a zvládneme to.
26. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
27. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 5 prvej vete sa slovo „môže zvolať“ nahrádza slovom „zvolá“.
28. V čl. I doterajšom bode 36 v § 15 ods. 5 štvrtej vete sa slová „§ 14 ods. 7 písm. a), b), d), i) a j)“ nahrádzajú slovami „§ 14 ods. 7 písm. a) až d), i) a j)“.
29. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladajú nové body 40 a 41, ktoré znejú:
40. V § 16 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Predseda spoločenstva zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu a členom spoločenstva porušením svojich povinností a prekročením svojich oprávnení do výšky hodnoty jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v čase vzniku škody.“
Doterajšie body 5 a 6 sa označujú ako body 6 a 7. (Pozn. red.: správne „odseky“.)
41. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: „Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
30. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
40. § 16 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe návrhu dozornej rady“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
31. V čl. I sa za doterajší bod 39 vkladá nový bod 40, ktorý znie:
„41. § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „na základe návrhu výboru“.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
32. V čl. I doterajšom bode 55 v § 26 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
„(5) Ak navrhovateľ na výzvu okresného úradu v určenej lehote neodstráni nedostatky návrhu a bol o možnosti zastavenia konania poučený, okresný úrad konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania sa nemožno odvolať.“
Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.
33. V čl. I doterajšom bode 57 v § 28 sa ods. 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
„e) si neplní povinnosti podľa § 18 ods. 4 riadne a včas.“
34. V čl. I doterajší bod 59 znie:
59. § 30 znie:
„§ 30
Na konanie podľa § 26 ods. 1 až 4 a 6 a § 27 až 29 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 37) ak tento zákon neustanovuje inak.“
35. V čl. I doterajšom bode 60 sa § 32a dopĺňa ods. 12, ktorý znie:
„(12) Ustanovenie § 9 ods. 6 prvej vety sa nevzťahuje na vlastníka podielu na spoločnej nehnuteľnosti, ktorý nadobudol podiel do 30. júna 2018.“
A tým pádom by som skončil. Je to celý môj pozmeňujúci návrh, ospravedlňujem sa za takéto dlhé čítanie, ale, žiaľ, musel som to prečítať, lebo tak to hovorí rokovací poriadok.
Takže žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Vystúpenie v rozprave 31.1.2018 15:44 - 16:00 hod.
Martin FeckoMyslím si, že každá kontrola by mala priniesť určité zlepšenie nejakého patového alebo zlého stavu, a kontrola by mala tento stav naprávať. To, že či to...
Myslím si, že každá kontrola by mala priniesť určité zlepšenie nejakého patového alebo zlého stavu, a kontrola by mala tento stav naprávať. To, že či to urobia, alebo nie, daná kontrola mala by ukázať prax a život. A musím povedať, že ja to budem stále vytýkať, že mnohé zákony, ktoré my tu prijímame v Národnej rade, spätne nie sú vyhodnocované, spätne nie sú vyhodnocované, možnože aj ekonomicky, že aký priniesli ekonomický príjem alebo úbytok.
Tento návrh, žiaľ, pokiaľ bol iniciovaný iba kvôli tomu, že po, no, od roku 2013, 3. 3., podľa správy mal už byť prijatý a vláda až teraz na to reaguje, tak zdá sa mi to trošku také ako nefér. Pýtam sa, až nejaký zdvihnutý prst a 110-111 miliónov pokuta, ktorá, ako kolegyňa Zemanová povedala, ešte neni na papieri, ale k tomu možnože by hrozilo aj v budúcnosti, má primäť vládu, aby konala? Zdá sa mi to trošku nefér voči našim občanom a sa pýtam, tých päť rokov, koľko nám tu takého dreva uniklo. Aké kšefty nám za tých päť rokov tu prebehli? Takže to neviem, to ani nebude ani odpoveď. Zdá sa mi, ani ministerka, samozrejme, nemôže vedieť o všetkom. Takže beriem, že to je taký akože, my ideme až vtedy, keď už hrozí a už všetko sa nám rúca a milióny hrozia, a my ideme niečo robiť. Dobre, je tu vláda, ktorá je vláda kontinuity, tak vládne.
Podľa dôvodovej správy v prvom rade tento návrh zákona má zamedziť a zabrániť vstupu dreva z nezákonnej ťažby alebo výrobku z takéhoto dreva na vnútorný trh. Vnútorným trhom, mám za to, pani ministerka, že to je trh EÚ, že to je trh EÚ, to neni trh slovenský, to je trh EÚ, v ktorom by sme teda mali fungovať a túto nezákonnú ťažbu nejako nachádzať a robiť určité sankcie a zamedziť a zabrániť tejto nelegálnej ťažbe.
Mne hneď na začiatku, keď som tento zákon začal čítať, napadlo, vážení, my máme takéto prepojenie? My vieme pri súčasnom nejakom tom technickom pokroku, ktorý tu máme, my vieme dneska povedať, keď stopneme nejaké auto, a to je nič, či ho stopne pracovník lesného odboru alebo tej inšpekcie, ktorá má byť vzniknutá, alebo nejaký šéf lesného závodu, alebo policajt. My vieme v tom okamihu zosúladiť všetky informácie, ktoré by nám povedali, že tento kmeň, ktorý sa nachádza na danom motorovom vozidle, je z legálnej ťažby. Vieme toto povedať? My máme denne dodávky, že, ja neviem, urbár udáva, ide dneska rúbať v dielci 250 a ide rúbať 30 kubíkov. A ku 11.00 hod. už vyrúbalo 6 kubíkov a ďalších 15 ide druhým smerom. Vieme sa k takémuto údaju dostať? To ma hneď napadlo, keď máme mať účinnú kontrolu, lebo na jeden prepravný papier, ľudia boží, 300 kubíkov, jak by sa nechumelilo. Takže aj to, čo kolegovia predo mnou hovorili, že jednoznačne identifikácia toho kusu dreva, ktorý tam leží a stojí alebo teda sa vezie, musí byť a musí to byť ešte viacej zdokladované, skade to je. Ja viem, že to je asi utópia momentálne v našich podmienkach. Ale ja hovorím, tak to je u mňa tá klasická kontrola, ktorá ide až do dôsledkov. Ja viem, že sa to asi nedá urobiť, ale poďme, máme podpredsedu pre informatizáciu (povedané so smiechom), tak nech aj na to popracuje, aby sme tie prepojenia z tých informácií mali, lebo je to, je to iba o tom, je to iba o tom, o ničom inom.
To, že máme tam aj ďalšie výhrady, ako už povedal aj kolega Budaj a ďalší, nebudem sa v mnohých veciach opakovať. Chcem povedať jedno, že to, že bude menovať šéfa tejto inšpekcie minister, zaváňa straníckosťou, nehnevajte sa. Takže toto beriem, že to kontroluj si, kontrolujú svojich vlastných, to sú naši, to sú vaši. Takže tu sa mi zdá, že toto by nemalo byť.
My možnože dáme aj nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, kde zdá sa nám, že post tohto šéfa, tejto inšpekcie možnože mohol, mohla navrhovať aj Národná rada a možnože by pripadol by opozičným kandidátom, ktorých by navrhla opozícia, a nech je pod gesciou ministerky, samozrejme, však to neni problém. Ale zdá sa mi, že to by bolo asi férové, aby sa tá kontrola trošku pohla, pretože pokiaľ to bude všetko iba pod gesciou ministerstva, ktorá je, samozrejme, politický nominant, tak, zdá sa mi, že tam to asi veľká nejaká výhra nebude. Nechcem sa nikoho dotknúť, samozrejme, pani ministerka, neberte to osobne. Hovorím ako rezort ako taký, ako ministerský post. To, že druhý stupeň odvolací je tiež ministerstvo, tak to si už neviem predstaviť vôbec. Viete ako, lebo tu sme furt na jednej lodi, tu sme furt na jednej lodi a stále sa točíme dokola, jak tu už kolegovia predo mnou spomínali, a to už podľa mňa je vrchol doslova zauzlenia sa desiatky rokov. Tak preto myslím, tam odvolací orgán musí byť niekto iný, či už to bude súd alebo niekto iný, ale nemôže to byť ministerstvo.
Ďalej, samozrejme veľká spolupráca s políciou. To beriem ako automatiku, to ani nebudem debatovať, že by tam nemala byť, a malo by sa to nejakým spôsobom zladiť.
Kolegyňa Zemanová už tu spomínala, že je tu nesúlad aj s tou archiváciou dokladov u prepravcov, v jednom zákone päť rokov, v druhom desať rokov. Tiež apelujem, aby sa to nejako zosúladilo, lebo dvojkoľajnosť je dosť blbá vec, a na súde neviem si potom predstaviť, jak to budú riešiť, keď zistia, že cesta bude sledovať jedna zákon o lesoch, druhý na zákon o tejto inšpekcii, a zistia, že no ako rozhodneme. No tak to myslím, že svedčí tiež o niečom a myslím si, že malo sa už, táto chyba sa mala už odstrániť pri tvorbe tohto zákona.
Ďalej. Chcem sa opýtať prakticky na tú udržateľnosť, lebo u mňa je aj udržateľnosť lesného hospodárstva veľmi dôležitá, aj udržateľnosť ministerstva, ako som vyzval pri programovom vyhlásení vlády, aby každý minister dal udržateľnosť svojho rezortu, a pri lesnom hospodárstve to je, myslím si, že dosť zásadná vec, pretože to neni jednoročný cyklus ako u poľnohospodárskej výroby, ale to je storočný cyklus, to si uvedomte. To sú tri generácie, pokiaľ sa niečo z toho lesa dostane, tak to by sme ten udržateľný rozvoj, mali povedať, že áno, potrebujeme toľko kubíkov mať, toľko kubíkov môžme vyrúbať. A už tie kalamity, ktoré prichádzajú, a potom ten ETAP, ktorý tam ostáva v tom teréne, sa nám mnohokrát stráca. Tak chcem apelovať, aby sme aj tú udržateľnosť lesného hospodárstva mali nejako naplánovanú, koľko vlastne môžme v danom volebnom období, prípadne decéniu, ako tie plány starostlivosti o les uvádzajú, aby sme aj to prísne dodržiavali. A pokiaľ už tam príde kalamita, tak, samozrejme, už tá ťažba musí byť nejakým spôsobom obmedzená. Nemôžme hovoriť, že postavíme píly, ktoré nám zamestnajú v čase kalamity a v čase ťažby toľko ľudí, a potom nemôžme zrušiť tú pílu, lebo to drevo sa musí tam vyrábať a musí sa rúbať ďalej, hej. To je nezmysel podľa mňa. Lebo takto nám argumentovali aj na výbore ešte za pána Jahnátka, tak to som myslel, že sa mi sníva. Lebo zrušíme 30 miest pracovných na píle, pretože bola kalamita, museli sme päť píl otvoriť a teraz ich máme zrušiť, lebo už kalamita neni. Takže, vážení, myslím, že to je iba zahmlievanie a zavádzanie.
Pani ministerka, navrhujete tých deväť ľudí, ktorí mu v tom prvom štádiu tých inšpektorov, ktorí by mali tých 50-60 kontrol do roka robiť, keď som dobre si tam prečítal v tej dôvodovej správe. Myslím si, že táto veľkosť, čo do objemu, asi aj vy uznáte, že nebude zodpovedať tým možnože narastajúcim nejakým trendom, pretože 9 ľudí máme, myslím, že, alebo 13 máme aj na katastri inšpektorov, a vidím, že to sa nestíha, to sa nedá. Tak chcem veriť, že to v budúcnosti bude nejak vykryté aj personálnych zabezpečením, ktoré bude pokrývať to, čo majú pokrývať.
Chcem sa opýtať, ten dozor, ktorý tam máme určený a je v paragrafe, myslím, že 5 alebo 6, to znamená, alebo až dokonca 11, ten nám v 11. Ten vlastne hovorí o tej štátnej správe, že, aký, aké oprávnenia by tam mali mať. To znamená, sú tam aj tí naši pracovníci lesných odborov, ktorí by mali. Povedzte mi, tí inšpektori budú rovnoprávne s nimi postavení alebo to budú jeden druhé kontrolovať, či tu bude nejaká vzájomná spolupráca medzi nimi. To by som chcel teda tiež, aby ste mi vysvetlili, lebo nejak som z toho veľmi až tak nevyšiel. To, že aké má tam kompetencie, že môže vstupovať, zastavať, všetko toto beriem, áno, O. K., len aká tam bude, či to bude ešte naviac, že keď povieme, že dáme aj tých miestnym odborom a prikážeme im, lebo tam musí mať to poverenie, tak dobre, možno bude mať ich 100 tých inšpektorov, teda kvázi akože, cez ten dozor a tým pádom beriem, že účinnejšie by sme mohli zasiahnuť v teréne, ale to by malo byť uložené niekde v dôvodovej správe. Lebo aj tak sa to dá čítať, že ideme a počítame aj s nimi, lebo nech sa nehnevajú, páni kolegovia, ale na lesoch niektoré odbory nemajú až tak, že by nevedeli, kde im hlava stojí. Takže berte tak, že myslím si, že aj nejaká náplň práce v tomto nejakom portfóliu dozornej by sa dala v pohode takto nejako implementovať a ľudí by sa v teréne zvýšilo viacej.
Ďalšiu vec, ktorú by som chcel spomenúť, a to je tá, že toto rieši iba ten vnútorný trh. Keď to chceme dávať vonku, toto nebude na to platiť, keď to budeme vyvážať do Ukrajiny napríklad alebo na Ukrajinu? A on povie, že však moja cieľová stanica je Ukrajina, tak čo ma otravujete týmto zákonom, veď to máte na vnútornom trhu, na vašom. Tak chcem veriť, že aj toto nejakým spôsobom bude vykryté a bude povedané, že kontrolujeme naše drevo, ako ide mimo republiku do ďalších krajín, ktoré viac-menej nejak o to drevo majú záujem, alebo teda ide tá konečná stanica v tej inej krajine.
To, že tento zákon je nový a možnože ešte dozrie v druhom čítaní nejakých zmien je myslím, že normálne a aj žiadúce. Niektoré dáme aj my, hlavne čo sa týka toho označovania dreva, aby nedochádzalo k pochybnostiam, že ten kubík je päťnásobne prekontrolovaný, a myslím si, že potom už by tá kontrola možnože mohla byť aj tak, že tí ľudia si povedia, že ani nemám šancu niečo kamuflovať, lebo tá kontrola, keď príde, tak končím. A ja by som ešte apeloval na to, a to teraz budem tlmočiť, 90. roky, keď sme s nádejou vzhliadali na tú demokraciu na Západe, kde sa povedalo, že pokiaľ nikto nebude spĺňať nejaké tie kritériá dostane takú pokutu, že ho zavrú a končí. No, žiaľ, u nás sa to v mnohých prípadoch nerobí a nedeje a môžu sa byť kadejaké opravné a kadejaké, by som povedal, že kľučky medzi paragrafami, a zistíme, že funguje ďalej a podnikanie, všecko možné, tak chcem veriť, že tie pokuty by mali byť aj, by mali byť aj nejaký výchovný dosah, že pozor, pri druhej pokute bude zlikvidovaný celkom a potom už môžeš si podnikať niekde inde, ale nie u nás. Takže na to by som tiež chcel apelovať.
Samozrejme, že chcem veriť, že jak bolo tu povedané, Štátne lesy obrábajú zhruba 900-tisíc hektárov, zvyšné sú súkromné, právnické a fyzické osoby, cirkevné. Takže chcem veriť, že to bude, samozrejme, rovnocenný kontrolný systém aj u tých, áno, u tej obrane ministerstva ako navrhol Zsolt Simon. Neviem, aký režim špeciálny tam bude zavedený alebo nebude, prípadne pani ministerka, ak by ste to vysvetlili národu slovenskému, aby vedel, pretože aj to je o dreve, ktoré ide.
No, ja by som bol najradšej, keby, viete, jak sa to dialo? Som doma, vidím, že pred mojím oknom ide vétrieska plná dreva, dvihnem červenú linku, vážení, dneska z Udavy drevo 17.15 hod. skade ide, z akého urbariátu dneska ťažíme, aby kontrolór nastúpil okamžite a riešil. Keď to dosiahneme, tak urobíme nápravu v kontrolných činnostiach. Keď to nedosiahneme, tak budeme to možno niekedy dobiehať, ale nebude to asi až tak rýchlo.
Ja viem, že to sa nedá, pán spravodajca, ale všecko sa dá, keď sa chce, viete ako. Takže poďme na to, nech tá červená linka možnože aj funguje.
Musím ešte pochváliť, že berieme aj kry a stromy rastúce mimo les, to znamená z kompetencie obecných úradoch a samospráv, kde myslím si, že tam je teda dobrá paseka. Tam, tam keď som videl vyrúbané drevové porasty pri tej štiepke, keď som chodil, teda aj chodím vlakom domov, no, vážení, tak to, to je paráda. To je jedna radosť.
Takže, vážení, tam by som tiež ako tú kontrolu, samozrejme, že upriamil. Jasné, že pri tých krov ťažko, hej, ako tam identifikuješ, je to ten ker, alebo neni ten ker. Chcem sa opýtať pani ministerky, bude nejaká vykonávacia vyhláška k tomu urobená? Alebo nejaký aspoň usmernenie alebo niečo také? Lebo predsa len tie paragrafy sú paragrafy a vykonávacia vyhláška je vykonávacia vyhláška, ktorá rozšpecifikuje, kde by sme sa mali pohybovať, a hlavne tí kontrolóri aby neboli potom vystavovaní doslova že nejakému tomu posmechu, že ich ten nejaký prepravca alebo ten výrobca doslova oblbne rožkom, pretože nevedia si jednoznačne vysvetliť a zákon, nedajbože, že keby na súde to primälo k tomu, že áno, že tí ľudia ich doslova že opili rožkom, tak to by myslím, že nebola dobrá nejaká vizitka, ako sa k tomu majú správať.
Myslím, že to by bolo asi z mojej strany všetko. Nebudem to ďalej naťahovať. Každopádne v druhom čítaní dáme ešte nejaké pozmeňujúce návrhy, hlavne čo sa týka identifikácie dreva, a chcem veriť, pani ministerka, že tento zákon prinesie ďalšiu kontrolu do ďalšieho segmentu tej činnosti, ktorú má v správe ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, a dúfam, že s takýmito inšpekciami, ktorých budeme dávať aj v iných činnostiach, že nakoniec slovenský národ naučíme, ako sa má správať. A zákon je iba jeden a musíme ho dodržiavať, či sa nám to páči, alebo nepáči. A to je jedno, či je to urbársky, fyzická osoba, právnická osoba, štátne.
Takže ďakujem veľmi pekne a chcem veriť, že naše dobre mienené pozmeňujúce návrhy, ktoré zlepšia tento nový zákon, prijmete a v druhom čítaní budú prijaté. Žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba!
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 31.1.2018 9:08 - 9:26 hod.
Martin FeckoDobre, beriem to verejné priestranstvo, ale stále myslím si, že táto otázka bude stále nejako škrieť tých ľudí, keď je to vo fyzickom, vo vlastníctve fyzickej osoby, neviem, či na liste vlastníctva by sa dalo nejakým spôsobom, možnože aj tá definícia verejného priestranstva nejako zakomponovať, pretože to možno by bolo tiež nejaké riešenie, aby sa ujasnilo, čo to je,...
Dobre, beriem to verejné priestranstvo, ale stále myslím si, že táto otázka bude stále nejako škrieť tých ľudí, keď je to vo fyzickom, vo vlastníctve fyzickej osoby, neviem, či na liste vlastníctva by sa dalo nejakým spôsobom, možnože aj tá definícia verejného priestranstva nejako zakomponovať, pretože to možno by bolo tiež nejaké riešenie, aby sa ujasnilo, čo to je, neviem, či takáto situácia bola na pretrase, alebo nebola, lebo to je tiež myslím že jed na z definícií nejakého obmedzenia, ktoré by teda občania mali o tom vedieť.
A dobre, čo sa týka kroniky, pán Antal, áno, super, dobre, takže pokiaľ je to tak, že je tam odkaz, že to je, tieto zákony, ktoré som citoval o nejakých tých knihách obecných, že už sú akože zastaralé, tak beriem, keď je tam náhrada.
Pán Dostál, keď ste teda odpovedali že za pána ministra, lebo som dával otázku na neho, tak som rád, keď zastupujete aj ministra v týchto otázkach (povedané so smiechom a smiech v sále), takže dobre, O. K., pokiaľ je to tak, tak, že sa nebude môcť a ostane starý stav, tak beriem, keď to aj potvrdí minister, tak je to zodpovedané.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave 30.1.2018 18:40 - 19:01 hod.
Martin FeckoKeď si pozrieme na spoločnú správu, ktorá samozrejme musí tomuto druhému čítaniu predchádzať, tak vidíme, že viac-menej či už ústavnoprávny alebo výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj v spoločnej správe viac-menej...
Keď si pozrieme na spoločnú správu, ktorá samozrejme musí tomuto druhému čítaniu predchádzať, tak vidíme, že viac-menej či už ústavnoprávny alebo výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj v spoločnej správe viac-menej legislatívno-technické veci riešil. Nešlo o nejaké zásadné, ktoré, by som povedal, transponovali celkom iné nazeranie na túto novelu, takže beriem, že viac-menej vychytali muchy, ktoré musí vychytať legislatíva, pokiaľ chceme, aby to nejako fungovalo aj po tej stránke nejakej pravopisnej a inej. Dobre.
Ako už povedal pán kolega Antal predo mnou, tak vyzerá, že nakoľko jeho pozmeňujúci návrh je tu a je z lavíc koaličných, tak mám za to, že asi na tých 99 % prejde, takže berte takto, že áno, vyzerá, že rušíte teda to znižovanie počtu poslancov, ktoré aj podľa mňa a podľa ľudí, ktorí v samospráve fungujú, nebol správnym krokom a mnoho starostov a primátorov mne volalo, že pán Fecko, toto by sme mali nejakým spôsobom prehodnotiť, pretože niektoré možnože ulice a časti týmto by strácali, keby bol počet znížený, poslancov, a tým pádom by nemohli mať svoje zastúpenie v danom samosprávnom orgáne, ktorým je mesto, obec, resp. niečo iné. Takže myslím si, že keď tento pozmeňujúci návrh ste dal, pán Antal a spol., aj pán spravodajca je tam navrhovateľ, tak myslím, že áno, je to tá dobrá cesta.
Zároveň ešte jednu vec, ktorú v tomto pozmeňujúcom návrhu som si všimol a chcel by som ju tiež vyzdvihnúť v mojom teda vstupe k tomuto zákonu, a síce, čo mne vyslovene že vadilo, ak pôvodný návrh novely hovoril, že vypustíme slová nariadením, teda "obec nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste". To znamená, keď toto vyhodíme, tak myslím si, že to je dosť zásadná vec, pretože nemôžme si dovoliť v samospráve mať tam neviem čo, atómové rakety alebo chemické továrne len tak halabala, že to obmedzenie musí predsa z obce nejaké byť, aj to VZN-ko je o niečom inom. Takže myslím, že tiež ste vychytali muchy, ktoré ten, pôvodná novela sa snažila nejako utlmiť a tiež som to mal na mysli, že to by som ako vypustil okamžite preč, že je to volovina.
Čo ma ďalej zaujalo, hovoríme o tzv. verejnom priestranstve. Áno, máme verejný záujem, ktorý je definovaný 1 500 rôznymi názormi, vyjadreniami rôznych vykladačov zákona a nevieme sa v tom ujasniť. A mne teda aj to verejné priestranstvo nejako udrelo do očí v tejto novele zákona a budem citovať, ako je v znení tejto novely: "Verejné priestranstvo je ulica, námestie, park, trhovisko a iný priestor prístupný verejnosti bez obmedzenia, ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy", ešte raz, "ktorý bez ohľadu na vlastnícke vzťahy slúži na všeobecné užívanie, ak osobitný zákon neustanovuje inak.". Je tam nejaký odkaz a ten odkaz mám najradšej, keď máme odkazy "napríklad", lebo keď máme "napríklad", tak to je 0 až 10 500 našich zákonov, ktoré v Slovenskej republike fungujú, plus-mínus, a to je napríklad odkaz na zákon o miestnych daniach, správe poplatkov, komunálnych odpadoch a týchto, hej? Päťsto osemdesiat dvojka.
To znamená, ja sa pýtam, mne tu verejný priestor rezonuje bez ohľadu na vlastnícke vzťahy, ktorý je na všeobecné užívanie a bez obmedzenia prístupný verejnosti. To znamená, keď mám tam záhradu, ktorá nemá plot a je skratkou možno v rámci obci ku nejakej zastávke, alebo neviem kde, k nejakému obchodu, tak to zadefinujem ako verejné priestranstvo? Lebo slúži verejnému záujmu? Mal by byť podľa tohto znenia verejného priestranstva na každom pozemku súkromný majetok zákaz vstupu? Pýtam sa navrhovateľa, či tak to bolo myslené, aby sme zadefinovali jasne, čo znamená verejný priestor v tej samospráve, lebo mne to takto vychádza, že potom oznámime, áno, každý súkromný majetok s ceduľkou, keď nebude, je to verejné priestranstvo a bez ohľadu na vlastnícke vzťahy môžme tam fungovať v tej danej obci alebo v tom meste. Takže to by som mal takú rečnícku otázku, ako sa s tým vysporiadať v takomto znení, ako je to v tomto zákone.
Ďalej. Veľmi som sa potešil, keď som si tam prečítal, nakoľko nebol som poslancom v samospráve, až teraz mám tú česť byť v regionálnej, takže prakticky dopĺňame § 25 ods. 1, dopĺňame o dva, dve písmená, e), poslanec je povinný najmä:
"e) informovať na požiadanie voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva.".
Pýtam sa, v akej forme by to malo byť, to požiadanie? Hovoríme požiadanie voličov, to znamená, jeden keď dá, tak asi nie, keď dajú dvaja, už sa to ako berie množné číslo, že áno, už sa to dá? A ako to má byť? Akou formou? Stačí, keď dá maila, sms pošle, či to dá písomne na obec. A v akom režime by mal ten poslanec informovať o činnosti zastupiteľstva? To by ma tiež zaujímalo, lebo z tohto je také na všetko a na nič.
Druhé písmeno, ktoré je tam a dopĺňate to v tejto novele zákona, je f), a síce: "prehlbovať si vedomosti v potrebe na výkon funkcie poslanca". No a tu by som teda chcel vedieť vysvetlenie, či máme zvládať všetky zákony stavebné, životné prostredie, cestné a ja neviem, čo všetko možné, lebo takto tu vyzerá, že prehlbovať si vedomosti znamená, aby som fundovane vedel zahlasovať, fundovane sa postaviť k veci a povedať tak alebo tak. Neviem, ako doteraz bolo vykonávané školenie poslancov zastupiteľských, mestských, obecných a možnože aj regionálnych v tejto veci, ako si ten výkon funkcie má v akej hĺbke naštudovať pri svojom výkone.
Takže, pán minister, hneď sa pýtam, či dávate aj nejaký vykonávací predpis, nejakú vykonávaciu vyhlášku, aby sme možnože na tieto otázky vedeli nájsť v tom vykonávacom predpise odpoveď. Zatiaľ som to v návrhu zákona nevidel, že by, teda v tejto novele, aby išla k tomu aj vykonávacia vyhláška.
Ďalej. Tá účinnosť, že od 1. marca 2018, dobre, beriem, že 1. marec, to ešte stihneme, neni problém, to by sa dalo. Ale zrušuje sa. To ma tiež zaujalo, pretože ja niekedy idem od konca toho zákona a zrušovacie opatrenia sú na konci a tu som si prečítal, že zrušujeme:
1) zákon č. 89/1920 Sb. teda o pamětných knihách obecních, hovoríme ešte v českom znení;
2) vládní nařízení č. 169/1932 Sb. o pamětných knihách obecních.
To znamená, to sú tie asi kroniky, ja to beriem, obecné. Povedzte, v akom zákone, neviem, poučte ma, ľudia zo samosprávy, či máme iný náš adekvátny predpis, keď až teraz ho ideme zrušiť, zákon 360/1990, to znamená, predpokladám, že podľa týchto zákonov sme sa správali, vedenie tých kroník, zákona z roku 1920 a 1932 a sme ich viedli. Takže chcel by som vedieť, že ktorý náš zákon nasleduje po týchto, po zrušení týchto zákonov a ktorý bude tú kroniku viesť. Pretože myslím si, že zabudnúť na pamäť obce a mesta je trestuhodné a my sme to takto nejako deklarovali. Tak chcel by som aj k tomu vysvetlenie, či je tam niečo nahradené, lebo som sa v zákone, v návrhu zákona, teda novely zákona nedočítal.
Mám tu ešte jednu vec, a to teraz poviem, budem tlmočiť pána ministra spred minulého vystúpenia predchodcu, ktorý hovoril o tom, že samozrejme, aj v obciach máme problémy, možnože aj s lekármi, a ja som dostal tiež teraz takéto avízo, že niektoré obce majú veľký problém, keď pani doktorka, ktorá je tam už niekoľko desiatok rokov, možno ide na dôchodok a potrebujú zazmluvniť na to malé zdravotné stredisko, nie na pol mesta, ale na to malé zdravotné stredisko nejakú ďalšiu lekárku a je veľký problém a pokiaľ napríklad hovorím o okrese Prešov, skade pochádzam, chceme mať ukrajinskú lekárku, ukrajinskú zubárku a ďalších, no nemáme, lebo, pán minister, ich atestácie a ich odborné vzdelanie dané papierom a diplomom u nás neakceptujeme.
Takže, pán minister, keď na jednej strane chceme, že máme nedostatok, aby sme umožňovali, tak potom urobme aj tento tu prielom nejaký a umožnime, aby po nejakých tých skúškach, nieže ktoré budú päť rokov, ale po nejakých skúškach, aby ten ich diplom teda bol uznaný, keď máme takýto nedostatok lekárov a niektoré obce doslova že zaplačú, pretože presúvať sa 20 km, 30 km ku svojmu lekárovi, alebo sa presúvať kilometer, dva, je podstatný rozdiel. Takže, vážení, aj na to by som teda upozornil, keď pán minister teda v predchádzajúcom vystúpení povedal, že to by sme mali s týmito vecami počítať aj na posty lekárov.
Takže, vážení, toto je tu a ešte jedna vec ma zaujala, a síce, že ako viac-menej to pričleňovanie obcí? Takže, vážení občania tých malých obcí, kde ste neboli v stave zvoliť ani starostu, ani poslancov, berte na vedomie, že dva pokusy sú vaše, kedy máte právo povedať, že nebudem pričlenený. Tretí pokus už sa neráta a tam už ide štát a nariadi, že budete pričlenení ku obci, ktorá je susediaca, keď je jedna, tak samozrejme k tej, keď ste väčší a jedna neni, je tam viacero, s tým, že vaše nejaké referendum alebo neviem čo, o tomto pričlenení nebude, bude sa skôr pýtať tej susednej obce, či tí ľudia chcú to pričlenenie, alebo nechcú k tej obci, v ktorej nemajú ani toho starostu, ani toho poslanca alebo zastupiteľstvo.
Takže, občania, to by som vás chcel upozorniť, že dajte si pozor, že dvakrát a dosť. Nebudete môcť trikrát rozhodovať o tom, či budete mať tam alebo nebudete mať tam a budete pričlenení. A ja by som chcel sa teraz opýtať predkladateľa, že akým spôsobom, pokiaľ nezíska súhlas susediacich obcí na pričlenenie k danej časti, ktorá, k obci, ktorá neni spôsobilá na vykonávanie, ako hovoríte, funkcie samosprávy, ako to bude? Bude to nariadením, rozhodnutím alebo čím? A ktorej to bude teda prisúdené, keď všetky dajme tomu obce povedia, že nie, že ja nechcem? Takže to by som tiež rád, keby ste vysvetlili, lebo neviem, kde to bude vysvetlené, ale v návrhu som to nenašiel. Takže asi tak.
No a samozrejme teraz, keď už hovoríme o tom pričlenení, tak ja by som vás chcel veľmi pekne poprosiť a požiadať, aby sme riešili, keď už raz pričleňujeme obce, tak zákon o demokracii by mal hovoriť o tom, že aj rozčleňovanie obce je možné a keď sme si už raz dali podmienku v našom zákone, čo myslím, že demokratické je, lebo demokracia v našom vydaní by mala riešiť aj krivdy socializmu, ktorý tu bol a môžem vám povedať, že však my sme to zažili, čo máme okolo päťdesiatky a vyššie, že tam sa tiež jednalo o referende, keď sa pričleňovali obce ku mestám, ktoré mali mať určitý počet obyvateľov a bolo to v straníckom príkaze, že musíš a žiadne referendum v tých obciach nebolo a či sa im to páči alebo nepáči, musia teraz tam byť, lebo demokracia im povedala jedno veľké zabudni. Demokracia v dnešnom zriadení zákonom povedala zabudni, pretože to referendum o odčlenení nebude v tej nespokojnej časti, v historickej danej časti, ale bude v celom meste.
Takže, vážení, ešte raz budem apelovať a budem to dávať, pokiaľ tu budem stáť na tomto poste a občania mi dajú mandát poslanca Národnej rady, aby sme tento biľag socializmu, ktorý tu máme v tomto zákone o obecnom zriadení, raz a navždy ukončili. Pýtam sa, keď Veľká Británia chcela vystúpiť z Európskej únie, že sa jej tu nepáči, referendum bolo v EÚ alebo vo Veľkej Británii? Keď Škótsko chcelo vystúpiť zo Spojeného kráľovstva, tak bola, bolo referendum v Spojenom kráľovstve alebo v Škótsku? Veď to je základný princíp demokracie, vážení, keď ste si neuvedomili, že tá nespokojná časť, ktorá je v minorite, má právo, má právo povedať, ako si predstavuje svoj historický, historickú budúcnosť, ktorú momentálne píšu občania danej obce alebo mesta.
Vážení, ako sme stanovili podmienky v zákone o obecnom zriadení? Kedy sa môže nespokojná časť odčleniť? Štyri podmienky sme dali. Prvá podmienka, minimálne 3-tisíc obyvateľov. Áno, Česi majú tisíc, Maďari 300, Nemci 10-tisíc. Áno, naša legislatíva hovorí o 3-tisíc. Áno, beriem. Toto Slovenská republika považuje za akcieschopný a životaschopný prvok, čo sa týka počtu obyvateľov v samospráve, 3-tisíc obyvateľov.
Druhá podmienka: musí mať historicky dané územie. To znamená nejakú históriu. Nemôže vzniknúť teraz, keď sa ide odčleňovať. Áno, beriem.
Tretia podmienka: nemôže byť pevne spojený s tou časťou, od ktorej sa odčleňuje. To znamená dom na dom, ja tomu hovorím. Áno, beriem.
A štvrtá podmienka, že investície, ktoré boli do nej vrazené, nie sú rozhodujúce do tej nespokojnej časti, nie sú rozhodujúce voči mestu, ktoré doňho vrazilo tie financie, lebo tým pádom by to mesto skrachovalo. Áno, aj to beriem.
Tak sa pýtam, vážení zákonodarci, a myslím, že nemám tu pána Faiča, škoda, pretože on bol pri tom, ako som sa dozvedel, keď sa tento zákon schvaľoval a mnohí aj ďalší, o ktorých neviem, tak sa pýtam, povedzte mi, čo má to za zmysel, keď dáte následne do vašeho § 11, myslím, dáte podmienku, áno, ale keď sa chcete oddeliť, tých štyri podmienky spĺňajúci subjekt, tak referendum sa robí v celom meste. No mi povedzte, kde je tu zas tá logika? To mi teraz vysvetlite niektorí, aj zo ZMOS-u, keď ste tu niektorí, lebo ja tomu nerozumiem, že de jure áno a de facto nič. Hej?
Takže, vážení, nie, toto neberiem a preto dávam, keď dovolíte, pozmeňujúci návrh, ktorý už tu dávam asi šiestykrát, ktorý hovorí o tom, že akonáhle nespokojná časť obyvateľov, ktorý vidí, že chátra a spĺňa tie štyri podmienky a chce sa oddeliť, tak referendum sa bude robiť v tejto nespokojnej časti, budú sa spočítavať hlasy týchto občanov do počtu, či referendum je úspešné alebo nie a toto je o demokracii, ktorú keď si chceme vážiť a budovať, tak mali by sme túto moju novelu prijať. A ako povedal pán minister svojho času, pán poslanec, aby sa nám Petržalka neodčlenila od Bratislavy. Neodčlení sa. Neodčlení sa, lebo je pevne zrastená. Neodčlení sa.
Takže, vážení, dá sa to, nebude sa to týkať tisíce častí, možnože na toľkých rukách som v stave to spočítať, ktorých sa to bude týkať v rámci Slovenska a ešte raz hovorím, nie som za to, aby sme robili malé komunity, ale dali sme podmienku, ktorá komunita na Slovensku samosprávy je životaschopná. Tak jej umožníme, aby tú životaschopnosť mohla preukázať a povedať, že áno, žijem v demokracii a biľag socializmu, keď som sa tridsať rokov nemohol odčleniť, konečne môžem a môžem rozhodovať o svojich peniazoch. Lebo najhoršie je o tom, keď nemôžte rozhodovať o sebe a niekto iný o vás rozhoduje, a to sú tie prímestské časti mnohých okresných a krajských miest.
Takže, vážení, dovoľte, aby som vám prečítal môj pozmeňujúci návrh, ktorý, mám teda dva pozmeňujúce, ale viac-menej súvisia, pretože aby sme to ešte zdupľovali, tak ešte dávam ďalšiu podmienku ku tým štyrom v jednom mojom pozmeňujúcom návrhu, a síce jedna bude, že nesmie mať dĺžku hranice spoločnej menšiu ako polovicu celého obvodu so susednými katastrálnymi územiami a cez danú časť neni pevne spojená s tým, s tou časťou obce cestou, od ktorej sa odčleňuje. Takže ešte pritvrdzujem podmienky, aby tá Petržalka a ďalšie sa nemohli odtrhnúť.
Takže, vážení, toľko na zdôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu. Myslím, že som ho podal zrozumiteľne a apelujem na vaše svedomie a vedomie, aby ste sa prejavili ako demokrati, nie ako despoti, ktorí budú ubíjať časť našej populácie občanov iba tým, že, žiaľ, majú smolu, lebo nežili možnože v Nemeckej, ale žili možnože v Šebastovej pri Prešove a tým pádom sú pri okresnom meste a majú problém. Neodčlenia sa podľa týchto zákonov.
Takže dovoľte, aby sme to stihli ešte do tej devätnástej hodiny, aby som prečítal môj pozmeňujúci návrh, ktorý bol zdôvodnený pred chvíľou.
Takže doplňujúci a pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie: 1. V § 2a odstavec 5 v prvej vete na konci, sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak dĺžka spoločnej hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a obce je menšia než polovica obvodu celkovej dĺžky hranice katastrálneho územia odčleňovanej časti obce a ak cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorej je súčasťou, vedie cez inú obec.". Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
To je môj pozmeňujúci návrh číslo 1, ktorý je kratší a teraz pozmeňujúci návrh, ktorý je trošku dlhší, ale hovorím iba trošku.
Takže tiež doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona Slovenskej Národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, návrh Martina Fecka.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
1. V čl. I sa za doterajší bod 33 vkladajú nové body 34 a 35, ktoré znejú:
Bod 33. V § 11a ods. 1 písm. c) sa na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "ak ide o petíciu na rozdelenie obce, vyžaduje sa aspoň 60 % oprávnených voličov odčleňovanej časti obce".
Bod 34. V § 11a ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Ak ide o rozdelenie obce, miestne referendum sa uskutoční len v odčleňovanej časti obce." Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 2. V čl. I sa za doterajší bod 35 vkladá nový bod 36, ktorý znie:
Bod 36. V § 11a ods. 8 v prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: ak ide o oddelenie, pardon: "Ak ide o rozdelenie obce, oprávnenými voličmi sa rozumejú len oprávnení voliči odčleňovanej časti obce.". Doterajšia, doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem pekne. Takže myslím, že sme to stihli akurát a chcem požiadať o podporu týchto mojich pozmeňujúcich návrhov a končím stále tak, ako zvyčajne: žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 16:50 - 16:52 hod.
Martin FeckoÁno, pán kolega, ako si hovoril, že je to potrebné, tá dvojkolová voľba, aby sme zabránili tým nastrčeným kandidátom, pretože začínal kalkul taký, že neskutočný, hej. Už nehovorím o finančných a ďalších veciach okolo toho. A myslím si, že to by malo byť zmysel tých volieb, aby ten volič pocítil, že ten kandidát je ten, ktorý proste je ten najtransparentnejší, ktorých ľudia si zvolili. Samozrejme, optimum by bolo, keby...
Áno, pán kolega, ako si hovoril, že je to potrebné, tá dvojkolová voľba, aby sme zabránili tým nastrčeným kandidátom, pretože začínal kalkul taký, že neskutočný, hej. Už nehovorím o finančných a ďalších veciach okolo toho. A myslím si, že to by malo byť zmysel tých volieb, aby ten volič pocítil, že ten kandidát je ten, ktorý proste je ten najtransparentnejší, ktorých ľudia si zvolili. Samozrejme, optimum by bolo, keby prišlo voliť podľa mňa 90 a viacej percent, pretože vtedy by sa prejavila vôľa národa. To znamená, že či sme hlúpy, alebo múdry národ. Keď príde 13 percent, 20 percent, 30 percent, u mňa to nie je transparentné, u mňa to je proste iba tí, ktorí iba zo zotrvačnosti chodia voliť. Dúfam, že raz sa dožijeme toho, že budeme tam mať 80-, 70-, 90-percentnú účasť.
Áno, hovoril si, že dvojkolový systém prekvapenia vylučuje. Myslím si, že to sme už hovorili tu stále, a som rád, že tak si konzistentný aj v tých svojich úvahách, ktoré si predkladal v týchto zákonoch aj v ďalších, ktoré sme tu mali.
Jofo, my sme spolu začínali, takže chcem tiež poďakovať za tú sedemročnú prácu. Myslím, že boli časy aj dobré, aj zlé. Stále sme si vedeli pozrieť do očí, povedať si pravdu. Takže držím ti palce, aby si nesklamal a aby sme ukázali tým aj v Trnavskom kraji tú nádej na konci tunela, ktorá tu je, a aby sme raz mohli povedať, že sme tento život neodbili len tak halabala, aj sme niečo pre tých ľudí urobili. Takže pevné zdravie, božie požehnanie ti prajem.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.12.2017 15:54 - 15:56 hod.
Martin FeckoHovorila si, že mnohí prisluhovači režimu ako keby si nechceli uvedomiť a pozrieť si do zrkadla, čo sa tu spôsobilo, že to nebolo o kameňoch, to nebolo o stromoch, to bolo o ľudských životoch, o ľudských...
Hovorila si, že mnohí prisluhovači režimu ako keby si nechceli uvedomiť a pozrieť si do zrkadla, čo sa tu spôsobilo, že to nebolo o kameňoch, to nebolo o stromoch, to bolo o ľudských životoch, o ľudských tragédiách. Ja tiež som vnuk kulaka a tiež naša rodina dostávala po krku, keď bolo potrebné, takže viem, čo sa u nás v rodine rozprávalo. Myslím si, že každý, ako si povedala, ktorý zomrie z týchto ľudí, časť histórie odchádza. Preto aj ten Ústav pamäti národa, ktorý by mal tieto veci zaznamenávať, myslím si, že bude mať veľa podnetov, aby všetky tie, ja by som bol najradšej, keby všetkých tých pamätníkov sme mohli natočiť pre pamäť ďalších generácií, ktoré prídu po nás. Myslím si, že to si zaslúžia, pretože toto, čo už tu bolo, sa nesmie opakovať. Múdri sa učia na chybách druhých, hlúpi na vlastných. Chcem veriť, že slovenský národ neni hlúpy národ a že budeme sa vedieť vysporiadať s touto, s týmto biľagom, ktorý tu máme z histórie. Mladá generácia, žiaľ, hlavne tá, ktorá to nezažila, ťažko si vie predstaviť, že sme nemohli chodiť za hranicami, že sme mali problém ukázať sa v kostole a ďalšie veci. Takže musíme im to stále pripomínať a hovoriť, že takto už žiť nechceme.
Erika, chcem aj za seba aj, myslím, že za našich troch, ktorí sme začínali v roku 2009 a ´10, ti poďakovať za všetku tvoju činnosť a držím ti palce na novom poste a nech ti Pán Boh pomáha. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 8.12.2017 12:51 - 12:53 hod.
Martin FeckoA som vám povedal svojho času, že boli sme až takí dobrí, že všetko sme stihli z nášho programu, čo sme mali. Mali sme 57 bodov programu. Povedzte mi, koľko bolo za tých 15 mesiacov, koľko z nich bolo zrealizovaných? Obyčajní ľudia neišli do parlamentu iba kvôli tomu, že tu budeme šaškáriť. Mali sme podnety od ľudí. A tých podnetov bolo, viete koľko? Päťtisíc, päťtisíc podnetov, z ktorých vznikol náš program, tých štyroch obyčajných ľudí, ktorých tu nikto nevedel pochopiť, čo tu vlastne my robíme, skade sme prišli. Áno, my sme prišli aj z reálneho života, pán kolega. A potom mnohí sa čudujú, že možno, že tu aj niekto niečomu rozumie odborne, keď príde náhodou urobiť odbornú kontrolu na okresný úrad a zistí, že tí kolegovia vaši, s ktorými ste možnože debatoval, začínajú tú robotu brať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Mne ste dali šancu, že zo 103 pozmeňujúcich návrhom mi prešli dve vety za štyri roky. Dobre, v poriadku, keď sú všetko blbosti, tak mi ich zdôvodníte. A preto musíme občanom vysvetľovať, že nie keď to prinesiete, to perpetuum mobile, sa to schváli, ale v akom ste tričku. A to sa mi nepáči, páni kolegovia. A budem to stále opakovať, pretože u vás teraz neprechádzajú vaše zákony 78 hlasmi. Koľkými hlasmi prechádzajú? Aj 110-timi, aj 120-timi, aj 90-timi hlasmi. Mám vám ukázať vaše hlasovanie, keď sme boli u Radičovej, koľkými hlasmi to prechádzalo? Opozícia, koalícia? Nie som vzťahovačný. Ale stúpme si trošku do svedomia! A myslím si, že pokiaľ sú to dobré nápady, prečo by nemohli byť podporené. Občania to takto vnímajú, lebo strácame čas. Národ stráca čas týmito našimi tu hrami.
Ďakujem pekne.