Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Áno, náš štát celkovo zlyháva v prevencii sociálnopatologických javov, a teda v prevencii závislosti ako takej. Celkovo vždy riešime vždy už len tie dopady, a to je starostlivosť o tých závislých ľuďoch. Čiže to potvrdzujem. Áno, pribúda seniorov, ktorí sa cítia osamelí, a teda riešia svoje problémy práve cez alkohol.
A čo sa týka poslednej pripomienky pani kolegyne, no každopádne ja osobne považujem aj pivo, aj víno bez rozdielu na to, že by mali mať nejakú výnimku, za niečo, čo je rovnaké, ako keď pijem tvrdý alkohol. To znamená, že k tejto, k tejto, k tomuto úzusu alebo kompromisu sme pristúpili skrz toho, že boli nejaké podnety. A teda v druhom čítaní sme chceli ešte túto práve vec rozpracovať do takej bázy, že či teda naozaj pustíme to úplne aj bez toho, alebo by mohol niekto podporiť, poviem takto, to aj s tým, že tam dáme to pivo a víno. To znamená; niektorí sa prikláňali k tomu, že ak by to bolo práve takto, tak by podporili ten návrh zákona. Čiže možno skôr je, by to bolo skôr na debatu do druhého čítania, či by sme dokázali tých ľudí, ktorí podporia tento návrh zákona, presvedčiť o tom, že podľa nás ani pivo, ani víno tam nepatrí. No, asi tak.

Dobrý deň. Milí kolegovia, kolegyne, pán predsedajúci, už tu bolo v podstate dosť povedané, ale keďže náš návrh zákona hovorí o tom, aby reklama nebola na bilbordoch v blízkosti zariadení sociálnych služieb, tak si dovolím čisto len túto časť spomenúť.
Na začiatku určite by som povedala, že príčinami alkoholu sú také tri rôzne druhy, a to je: Neriešiteľné problémy ľudí vedú k alkoholu, to znamená nedostatočná podpora rodiny ako takej. Druhou príčinou je aj genetická predispozícia a treťou príčinou je vplyv prostredia. To, čo aj pani kolegyňa Nicholsonová hovorila, že nielen to. Áno, potvrdím, nielen to, ale my sa zaoberáme práve tou treťou časťou príčinnosti alkoholizmu, a to je teda vplyv prostredia.
Prostredie ako také môže vplývať aj práve formou smogu, a teda vsugeruje človeku, že je to niečo neškodné, že je to bežné, a teda človek sa postupne stáva závislým na nejakej komerčnej báze z toho, čo vidí, a v podstate sa mu javí alkohol ako niečo normálne. Ja, ako som povedala, chcela by som sa pristaviť práve pri alkohole v spojitosti so zariadeniami sociálnych služieb a zariadeniami sociálnoprávnej ochrany.
Zariadenia sociálnoprávnej ochrany, aby sme vedeli, vlastne poskytujú starostlivosť pre ľudí, ktorí sú závislí od ako alkoholu, tak aj iných drog, a to nielen deťom, ale aj dospelým. Čiže ak hovoríme o zariadeniach sociálnej a právnej ochrany, musíme hovoriť o zariadeniach krízovej intervencie, ktoré sú zamerané na dospelých ľudí, ale aj na deti.
V podstate, čo sa týka detí, tak alkohol je vstupná brána do závislosti pre deti, na to sa pridá niečo tvrdšie, dnes v podstate je veľmi rozšírený pervitín, kde mladí ľudia aj šoférujú práve pod vplyvom týchto drog, ale v podstate začali práve alkoholom, takže podceňovať alkohol ako vstupnú bránu do sociálnopatologických javov detí a mladých ľudí s tým, že slovenský národ pije, je pre mňa neprijateľné a každopádne je to neprijateľné aj pre všetkých odborníkov a ľudí, ktorí neskôr tieto závislosti odstraňujú.
Čo sa týka dieťaťa, v resocializačnom zariadení nám končia práve deti, ktoré buď sú závislé na alkohole, alebo na iných omamných látkach. A len pre informáciu, tieto zariadenia nás priemerne stoja 1 100 eur mesačne. Ak ide o dlhšiu terapiu, v podstate to zaťažuje štátny rozpočet, nehovoriac o tom, že to dieťa sa viackrát dostáva do starostlivosti odborníkov, pretože jednoducho nie vždy sa podarí na prvýkrát tieto závislosti odstrániť. Druhá vec sú náklady spojené, tzv. odvykačka, to znamená, je to hospitalizácia. Tá trvá šesť týždňov. To sú ďalšie náklady vlastne na odstraňovanie dôsledkov alkoholu alebo iných omamných látok.
Tu si musíme uvedomiť, že prevencia, ako je naozaj regulovanie reklamy práve na produkty, ktoré spôsobujú potom náklady štátu, je racionálne. Je to zdravý sedliacky rozum. No predsa nebudeme zbytočne čerpať finančné prostriedky na niečo, čo sme mohli dopredu obmedzovať. Takže naozaj chcem hovoriť aj o verejných výdavkoch nášho štátu a nehovoriac o duševnom zdraví našich mladých, ktorí už nie sú schopní ani pracovať, pretože ak sa stáva opakovane závislý, prvé na alkohole, neskôr pervitíne, tak títo ľudia sa nám ani do pracovného procesu nedostanú a nedokážu pracovať ako keby; môžem vám to prirovnať napríklad k človeku, ktorý je zdravotne ťažko postihnutý. Čiže my si vyrábame v podstate invalidov. Takže toto je minimálne, čo môžme urobiť na vplyv prostredia.
Čo sa týka služieb krízovej intervencie, tak jednak sa tam nachádzajú ľudia; opäť sa to platí z verejných výdavkov; ktorí sú závislými, ale aj ľudia, ktorí sa stali obeťami teda závislého človeka. Myslím tým na ženy, ktoré ostali s deťmi teda na ulici, pretože stratili bývanie a v podstate sú umiestňované v krízových strediskách, o ktorých aj kolegyňa Verešová hovorila; keďže sa 20 rokov zaoberala touto problematikou, má bohaté skúsenosti na to, aby videla, kde to všetko skončí. A možno stačilo zo strany zákonodarcov urobiť jednu vec alebo čiastočné veci, a to regulovať teda niečo, čo neprináša úžitok ľuďom do budúcnosti.
Čo sa týka našich služieb, zariadení sociálnych služieb, nie je nič nenormálne, ak sa nám v zariadení pre seniorov nachádzajú ľudia závislí od alkoholu. Je to problém obrovský pre samotné zariadenia, ale je to problém aj pre tých ľudí ako takých, pretože mnohokrát sú vyčleňovaní z tých jednotlivých zariadení a v podstate sa nám dostávajú do úplne iného typu sociálnych služieb a končia nám v útulkoch, pretože keď raz nedodržiava domový poriadok a ten človek sa opíja aj v rámci zariadenia pre seniorov, tak je, samozrejme, vyčlenený z tohto kolektívu a prechádza nám do útulku. Títo ľudia, samozrejme, pijú aj zo smútku a z rôznych neriešiteľných problémov. Na druhej strane v blízkosti týchto zariadení v žiadnom prípade, je neetické, ale ani neodborné, aby sa nachádzali práve reklamy, ktoré podporujú predaj alkoholu, a títo ľudia sú neskôr vyradení zo zariadení pre seniorov.
Na Slovensku celkovo chýba koncepcia práce v nízkoprahových službách ako prevencia. Čiže to, čo dneska reálne dávame finančné prostriedky do odstraňovania závislosti na alkohole cez, hovorím, šesťtýždňovú odvykačku alebo na druhej strane cez reedukačné alebo resocializačné zariadenia, by sme mohli dať do prevencie. To znamená do nízkoprahových služieb, kde by sme podchytili na začiatku závislosti toho mladého človeka alebo toho človeka staršieho, ktorý potrebuje pomoc. A teda mohli by sa z toho systému financovať aj občianske združenia, ako spomínal kolega Heger, anonymní alkoholici. Títo v podstate by radi pracovali aj s rodinou v čase, keď je naozaj ten opilec v tej rodine a polícia mu nedokáže pomôcť, tak v tom čase sú schopní vojsť do tej rodiny a pomáhať zvládnuť tej rodine tú situáciu s tým človekom, ktorý je závislý od alkoholu. Ale, samozrejme, tie finančné prostriedky nemajú, lebo štát nemá peniaze. Na druhej strane neregulujeme reklamu a potom platíme zariadenia, ktoré sú drahé. Nehovoriac o tom, že z toho nám vzniká bezdomovectvo, vzniká nám závislosť a, samozrejme, tí ľudia sú nešťastní a nemôžu sa vymotať z kruhu problémov.
Čiže vítam teda, že sme sa pustili do riešenia aspoň časti zabránenia podpory alkoholizmu na Slovensku, a to je formou tou, že budeme brániť smog na propagáciu alkoholu.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1280. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 14. januára 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona prerokoval do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Dobrý deň, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 1279. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1347 zo 14. januára 2019 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona prerokoval do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za, ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, predkladám návrh zákona za skupinu poslancov o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladáme ho v rámci legislatívneho procesu.
V minulosti už som vlastne v tejto téme vystúpila pri obedoch zadarmo, kde som vlastne hovorila o tom, že kritizujem to, že obedy zadarmo išli z kapitoly hmotnej núdze, kde sa nachádzajú ľudia, ktorí sú najchudobnejší na Slovensku, a teda tí, ktorí sa tam ozaj reálne nachádzajú a potrebujú našu pomoc, tak tým reálne nepomáhame. V pôvodnom, v pôvodnom zákone, ktorý menil a rozširoval okruh ľudí, sa financovali obedy pre všetky deti bez rozdielu teda na príjem rodiny a išlo to teda z budgetu, kde v minulosti sa dotovali len obedy pre deti, ktoré sa nachádzali v hmotnej núdzi. Avšak naším cieľom a hlavným cieľom návrhu zákona je podporiť aj dôchodcov, tak starobných, ako aj invalidných, ktorí sa nachádzajú v nepriaznivej finančnej situácii a teda reálne sa nachádzajú v hmotnej núdzi, čiže sú poberateľmi aj hmotnej núdze.
Touto formou vlastne navrhujeme, aby štát prispel k zvyšovaniu ich životnej úrovne. Účinok tejto právnej úpravy sa navrhuje od 1. septembra 2019 z dôvodu, že od tohto dátumu sa začne v plnej miere uplatňovať systém dotácií na podporu výchovy stravovacím návykom detí, ktoré by sa mali teda poskytovať širšiemu okruhu detí ako v minulosti. Obedy zadarmo by tak od 1. septembra 2019 nemali mať len deti, ale teda podľa nášho názoru aj ľudia, ktorí tam reálne patria a teda poberajú príspevok v hmotnej núdzi a sú to starobní dôchodcovia a teda invalidní dôchodcovia. Na základe informácií z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky možno uviesť, že k 31. októbru minulého roku je v Slovenskej republike evidovaných 150-tisíc osôb v hmotnej núdzi ako, aj ako spoločne posudzované osoby. Z toho 4809 osôb v hmotnej núdzi poberajú starobný dôchodok. To znamená, máme, máme tu takmer 5-tisíc starobných dôchodcov, ktorí sú najchudobnejší z najchudobnejších. A to nie je malé číslo. Ak zoberieme paralelu s tým, že dnes deti odnesú obed a všetko ide do odpadu, a títo ľudia sú hladní, tak je to obrovský paradox, že platíme niečo z kapitoly hmotnej núdze, z verejných výdavkov, a na druhej strane tu máme chudobných dôchodcov v počte takmer 5-tisíc ľudí.
Ďalších 1752 je osôb v hmotnej núdzi poberajúcich invalidný dôchodok, to znamená, ide o ľudí, ktorí si nedokážu zabezpečiť príjem cez formou pracovného úväzku teda, lebo majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70 percent. Práve dôchodcovia, ktorí majú nízky príjem, budú po zvýšení cien, ktoré vlastne nastávajú práve od januára, nastali teda reálne, šetriť určite na strave. Aby mali peniaze na to, aby im svietilo, aby mali teplo, aby dokázali zabezpečiť nájom, tak začnú šetriť na strave. Aj tá strava je dnes pre nich ťažko dostupná, pretože aj potraviny idú hore. A teda preto máme za to, že prvé, prvé, čo sa odzrkadlí, tento efekt zvyšujúcich sa energií, cien energií bude práve na túto cieľovú skupinu a teda na starobných dôchodcov, ktorí sú v hmotnej núdzi a nedokážu si už pre svoj vek zabezpečiť ďalší príjem z pracovnej činnosti, a taktiež invalidných dôchodcov, ktorí taktiež sa nemôžu dostať na trh práce len tak ľahko, že jednoducho sa im ponúkajú miesta na každom kroku. Ide o ľudí, ktorých miera funkčnej poruchy je narušená teda viac ako 70 percent.
Toto všetko bude mať určite dopad na ich výživu. A teda ja mám reálny, ja mám reálne skúsenosti s tým, že ak napríklad aj v zariadení nemajú dostatočné, nemajú dostatočnú stravu, tak tí ľudia chradnú a dostávajú sa nám opätovne do nemocníc. A toto nám nastane aj u starobných dôchodcoch a invalidných po zvyšovaní cien práve, práve aj v domácom prostredí. Preto máme za to, že ak by im štát zabezpečil takúto sumu, ktorú poskytuje práve deťom na zabezpečovanie stravy, tak určite by sme vedeli aj tú ich výživu vyrovnávať s tým, že by nechradli a v podstate by sa nám opätovne nedostávali do zdravotníckej siete, respektíve ak dajú peňazí viac teda na energie, môže sa stať, že stratia, stratia vlastne byty, ktoré si nedokážu zaplatiť, a mnohí sa v podstate ocitajú v útulkoch.
Čiže prvú vec, ktorú, ktorú si myslím, ak sú títo ľudia v hmotnej núdzi a čo má byť verejným výdavkom, musíme, musíme sanovať ľudí, ktorí si nedokážu zabezpečiť ďalší príjem formou zárobkovej činnosti, a to sú práve starí ľudia a ľudia, ktorí majú mieru funkčnej poruchy vykonávať pracovnú činnosť nad 70 percent. Dnes v podstate by sa jednalo o 6561 ľudí a každá obec v podstate už dnes vydáva stravnú jednotku pre dôchodcov. Čiže ak by sme takýto, túto vlastne novelu prijali v pléne, tak de facto a de jure by mohli vydávať tú stravu týmto ľuďom, ktorí sa, ktorí, ktorých je 6600 takmer na Slovensku, práve zadarmo. A garantujem vám, že títo ľudia by tú stravu nevylievali niekde pomimo, ale naozaj že by, že by ju zjedli. Dnes v podstate majú nárok na vianočný príspevok dôchodcovia, ktorých úhrn súm dôchodkov je najviac v sume životného minima pre plnoletú osobu, a bude, bude to štát vlastne rozširovať. Avšak naozaj máme skupinu ľudí, ktorí nám chudobnejú a viac chudobnejú a jeden vianočný dôchodok ich z toho nevytrhne. Oni potrebujú každý deň jesť, lebo ak nebudú mať peniaze, nebude teplá strava, nebudú mať proste výživu, budú chradnúť a zomierajú v nedôstojných podmienkach. Takže ak, ak som sa správne dostala k výpočtom dôchodkov, tak dnes napríklad človek, ktorý má odpracovaných 30 rokov, tak môže mať minimálny dôchodok 278,90, a človek, ktorý odpracoval 40 rokov, je to 322. Ak z toho odpočítajú nájom, zvýšené energie, naozaj lieky, tak im ostáva len šetriť na tej strave. Je to najzraniteľnejšia skupina obyvateľstva na Slovensku. A preto ja som ani nesúhlasila, aby obedy zadarmo, po prvé, išli plošne, po druhé, nevieme, čo chceme s nimi dosiahnuť, ale to, že naozaj máme 6000 ľudí na Slovensku, ktorí nemajú ani jedno jedlo denne a nemajú ani peniaze ako si ho zabezpečiť, ma utvrdilo v tom, že podám túto novelu a zabojujem za týchto ľudí.
Preto vás prosím, aby ste zvážili túto podporu tejto novele, a poviem aj prečo. Na obedy zadarmo pre deti bolo vyčlenených 120 miliónov, ale predpokladá sa, že cirka sa minie 80 a 90, lebo už sa to dá predpokladať podľa kapacít, lebo nové nevytvoria v podstate, takže do tejto rezervy by sa zmestili aj v podstate 2 milióny, ktoré by to pre týchto ľudí obnášalo. Je to bagateľ oproti tomu, že zachránime zdravie a život ľudí, ktorí niečo odpracovali a ktorí sú buď na sklonku života, alebo nemajú možnosť pracovať v našej republike, lebo aj zamestnanie pre zdravotne ťažko postihnutých ľudí je dnes neznámou na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Chcem požiadať o presunutie bodu č. 54 (pod tlačou 1293) na koniec schôdze.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola predsedníčkou výboru určená za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je pod tlačou 1229. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1306 zo 7. decembra 2018 a rozhodnutím č. 1279 z 12. novembra 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 22. marca 2019 a v gestorskom výbore do 25. marca 2019.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ďakujem za pripomienky. Každopádne, áno, ja si viem predstaviť, že zrejme ja by som, ak by som robila novelu zákona o hmotnej núdzi, robila by som ju ináč, asi by som trošku urobila poriadny vietor v tom.
Áno, na základe toho by som, ako si povedala, kolegyňa, rozšírila okruh ľudí, ktorých zachytí ešte len to kvitnutie tej chudoby. Títo nám úplne všade sa stratia a potom už nevieme vlastne s ním dať rady. Potom zase, keď už sa nám niekde objavia, tak málo s nimi pracujeme cez služby, ale v podstate tým pádom oni sa neberú aj do tej práce. A to je pravda, že ak my ich nenaštartujeme k tomu, aby obnovili svoje správanie, oni nebudú chcieť ísť do tej práce. Čiže bez toho medzistupňa to nedokážeme a v súčasnosti vlastne takto na Slovensku vôbec nefungujeme. To treba zmeniť.
To musí mať tri stupne. Tých, ktorých podchytíme, už sú potencionálni. Potom sú tí, ktorých nasmerujeme na zmenu správania a následne ich integrujeme na trh práce. Ak tieto tri časti nebudú súčasťou reformy zákona o hmotnej núdzi, jednoducho neporadíme s tými ľuďmi.
Ďakujem.

Dobrý deň, pán minister, kolegovia, kolegyne, mám možnosť vystúpiť v druhom čítaní zákona o hmotnej núdzi, ktorý teda je mojou aj srdcovou záležitosťou, pretože bytostne celý svoj profesionálny život spájam s ľuďmi, ktorí sú na okraji spoločnosti, ktorí nie sú vnímaní ako tí, ktorí majú postavenie, a preto mi je táto problematika blízka.
Máme pred sebou už druhé čítanie, ja som vlastne vystúpila v prvom čítaní s tým, že teda dopredu som pripravila teda pozmeňováky, ktoré som avizovala, že pôjdu sviatky, tak teda aby bolo dopredu jasné, čo budem meniť. Včera som ich spomínala na sociálnom výbore a dnes ich predložím teda v pléne Národnej rady. Ale dovolím si predtým taký krátky vstup teda do tohto druhého čítania.
V roku 2009 sa začala vlastne ekonomická kríza, ktorá postupne ovplyvňovala aj Slovensko ako také. V roku 2010 sme mali 650-tisíc ľudí, ktorí boli ohrození chudobou, ale v roku 2017 ich máme v čase ekonomického rastu tiež 650-tisíc. Čiže podľa môjho názoru nie je veľmi správne sa tešiť z toho, že nám vlastne klesla, kleslo počet ľudí ohrozených chudobou posledné roky. Keď sa pozrieme od roku 2010, tak je to rovnaké číslo aj v roku 2017. A v roku 2010 v podstate sa začala ekonomická kríza a v roku 2017 máme ekonomický rast, ktorý sa zrejme nepremieta do života ľudí na Slovensku.
Máme naďalej problémy s dlhodobo nezamestnanými ľuďmi, pribúdajú nám ľudia, ktorí sa ocitajú v službách krízovej intervencie, bez bývania, a sú to mladí ľudia z detských domovov, ocitá sa nám čoraz viac ľudí v dôchodkovom veku, ktorí sa nachádzajú v útulkoch, taktiež sa dostávajú. A posledný fenomén práce krízovej intervencie spočíva v tom, že dokonca útulky začínajú pracovať s celými rodinami, pretože nemajú bývanie alebo stratia bývanie, a ak žena ostane s deťmi sama, tak v podstate útulky by to mali riešiť. Samozrejme, oni nemôžu zobrať do útulkov deti a teda rodiča, ale len rodiča, takže mnohokrát tie rodiny žijú veľmi v ťažkých podmienkach v rôznych chatách a chatkách a kade-tade, len aby im nebolo odoberané tých detí vlastne z tých rodín.
Tých problémov je pomerne veľa, a preto si myslím, že to malo vyústiť zákonite k tomu, že pri otvorenej novele sme mali ísť do toho, aby sme vytvorili osobitnú štátnu dávku z príspevku na bývanie, ktorá by nebola viazaná len na hmotnú núdzu, ale väčšia časť občanov, ktorých som menovala, by mohli mať nárok na tento príspevok na bývanie aj práve z ľudí, kde len jeden z rodičov pracuje a druhý napríklad je na materskej alebo je to len rodič, ktorý sa sám stará o deti, lebo toto je najväčším problémom chudoby našich rodín, práve jednorodičovské domácnosti s deťmi.
Toto sú problémy, ktoré v podstate výrazne neovplyvní novela, avšak musím povedať, že je tam skutočne, skutočne veľa aj dobrých vecí, ale nemožno od nej rátať, že to pomôže práve tým ľuďom, ktorí sa ocitnú v kríze, a teda nedokážu si platiť bývanie, alebo sú teda po ukončení detského domova a ďalších krátkych benefitov postavení zoči-voči konfrontácii tvrdého života. A potom sa z nich stávajú ľudia, ktorí sú bez domova, ľudia, ktorí sa nám nachádzajú vlastne v tzv. tvrdom jadre nezamestnaných, pretože nikto s týmito ľuďmi nepracuje, a keď pracuje, tak je to v rámci európskych fondov, cez rôznu terénnu prácu a podobne. Ale koncepcia prepojenia podpory v hmotnej núdzi, ktorá ide s konkrétnymi dávkami, a podporu cez služby krízovej intervencie nepoznáme na Slovensku a každý sa hraje na svojom piesku, a preto ten efekt tej pomoci je naozaj krátkodobý a je len v akútnych stavoch.
My musíme prepojiť systém tak, aby cez služby sme tých ľudí naučili fungovať, aby si vedeli tú rybu chytiť sami, a toto tento systém nepripravuje. To je potrebné povedať na rovinu.
Naozaj osoby v hmotnej núdzi sú najchudobnejšou skupinou populácie. Pomoc v hmotnej núdzi je zložitý problém, ktorý si, samozrejme, uvedomujeme, lebo hľadať krehkú hranicu medzi snahou čo najviac pomôcť chudobným a potieraním vzniku závislosti chudoby na štátnych sociálnych dávkach, musí brať na zreteľ teda každá normálna vláda a, samozrejme, chápeme aj snahu ministerstva potierať legislatívnymi nástrojmi možnosti legálneho zneužívania dávok v hmotnej núdzi a v tejto veci budeme návrhy ministerstva podporovať.
Čo už ale nechápeme, je dlhodobo nízky záujem o razantnejšie riešenie niektorých problémov. Ja som už načrtla problém ľudí, ktorí strácajú bývanie a následne sa nám dostanú do cyklenia chudoby. Ale mimoriadne závažným fenoménom slovenskej sociálnej politiky je nedostatočné potieranie pracujúcej chudoby, to jest chudoby domácnosti, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje. My teda budeme presadzovať zásadu, aby bol systém pomoci v hmotnej núdzi nastavený tak, aby v domácnosti, v ktorej aspoň jeden rodič pracuje, neboli ľudia v hmotnej núdzi.
Ako som spomínala, určite by pomohlo týmto ľuďom, ktorí pracujú, aby mali nárok na príspevok na bývanie, lebo, keďže tam je jeden príjem zo zárobkovej činnosti, samozrejme, nedostanú príspevok na bývanie, strácajú strechu nad hlavou a dostávajú sa nám v podstate do sociálnej patológie, z ktorej len veľmi ťažko sa je vymôcť.
Mňa obzvlášť zaujímajú aj zamestnané ženy s nízkou mzdou a otázka, či narodenie dieťaťa neznamená prepad rodiny do stavu hmotnej núdze. Ide o to, že čistý príjem z nízkej mzdy je vyšší ako materské, neplatí pre všetky príjmové skupiny, neplatí pre všetky príjmové skupiny. Tvorí materskú rovnakú sumu ako čistá mzda pred narodením dieťaťa.
Napríklad: Pri minimálnej mzde je náhrada čistého príjmu len niečo cez 91 %. Rodina bezdetných manželov, kde je zamestnaná len manželka s hrubým príjem (pozn. red.: správne "príjmom") 600 euro, nie je v hmotnej núdzi. Ak sa jej narodí dieťa, zvýši sa početnosť rodiny a príjem rodiny klesne. Rodina sa ocitne v hmotnej núdzi, ale na pomoc v hmotnej núdzi nemá nárok. To asi málokto vie.
O populačnej politike sa veľa rozpráva, ale takmer nič nekoná alebo zameravame sa veľmi len úzko na pár, pár vlastne foriem podpory propopulačnej politiky.
Ak má príchod dieťaťa uvrhovať rodiny do hmotnej núdze, neočakávame, že sa úhrnná miera plodnosti bude zvyšovať v budúcich rokoch. Preto naozaj je potrebné pri tomto zákone toto povedať. Inak sa staviame vlastne do pozície, že v ktorej sa ticho potiera rodenie detí, pretože rodina si naozaj rozmyslí, koľko tých detí vie uživiť.
Predkladáme teda konkrétny doplňujúci návrh na elimináciu vzniku hmotnej núdzi (pozn. red.: správne "núdze") spojenej práve s narodením dieťaťa, a síce, aby sa príjmy, ktoré sa neposudzujú pre účely zisťovania hmotnej núdze, zvýšili na 50 % materského namiesto doterajších 25. To znamená, že dnes, keď chcete získať príspevok v hmotnej núdzi, tak len 25 % materského sa vám nezarátava vlastne do tej sumy, kde sa vám, kde vám vznikne nárok na hmotnú núdzu. My hovoríme o tom, že by to malo byť aspoň 50 % tej materskej, ideálne pre nás by bolo, ak by sa celá materská nezarátavala do posudzovania hmotnej núdze. Pretože konečne je načase, aby sme podporovali aj ľudí, ktorí v minulosti pracovali, a sú to práve ženy, ktorým vznikne nárok na materské. Ak by nepracovali, poberali by bežne dávku v hmotnej núdzi, ale keďže pracovali poctivo, boli poctivými pracujúcimi, tak v podstate im nevznikne nárok na pomoc v hmotnej núdzi.
Možno môže padnúť otázka, prečo 50 % a nie nižšie číslo. Ide o to, že ak na posudzovanie hmotnej núdze z materského odpočítame menej ako 50 %, tak nedostaneme, aby príjem rodiny po narodení dieťaťa neklesol. To sme si prepočítavali, to znamená, preto navrhujeme aspoň 50 %.
Druhý taký problém, ktorý vnímam ako neopodstatnene tvrdý postoj štátu k osamelým rodičom, ktorým sa narodilo dieťa, je požiadavka, aby po uplynutí 31 týždňov veku dieťaťa mal správny orgán právo skúmať, či je rodič schopný zabezpečiť si zvýšenie príjmu vlastnou prácou. V subjektívnom posudzovaní je vždy riziko negatívnych emócií správneho orgánu, teda konkrétneho úradníka vo vzťahu k posudzovanej osobe a zákon nedokáže v jeho platnom znení vylúčiť ani možnosť šikanovania týchto matiek alebo otcov, ktorí v konečnom dôsledku sú naozaj rodičmi, ktorí sa sami starajú o tie deti.
A zopakujem, čo som už uviedla aj v prvom čítaní. Čo má robiť vlastne osamelý rodiť po 31. týždni veku dieťaťa, ak nemá možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťaťa (pozn. red.: správne "dieťa") inou fyzickou alebo právnickou osobou? Jasle napríklad v širokom okolí niet, a keď aj sú, tak si ich nemôže pre ich vysokú cenu vlastne ten samotný rodič dovoliť. Pre týchto rodičov v podstate nemáme ani stravu zadarmo, ani v podstate vlaky zadarmo a všetko musia riešiť na vlastné triko. Čiže ocitajú sa s tými detičkami sami a ešte nemajú tie benefity ako iní občania, a teda naozaj je potrebné zvážiť práve pri posudzovaní hmotnej núdze tento aspekt.
Preto vlastne navrhujeme predĺžiť obdobie, v ktorom správny orgán neskúma zabezpečenie príjmu vlastnou prácou osamelého rodiča, z 31 týždňov na 1 rok.
Takže tretím problémom, ktorý riešim v pozmeňováku, sa týka jednotnej aplikácie zákona v územných orgánoch štátnej správy na úseku teda posudzovania hmotnej núdze, kde sa navrhuje spresnenie zaradenia nezaopatrených plnoletých detí, ktoré sú samy rodičmi, do domácnosti, pretože súčasný stav umožňuje tieto osoby zaraďovať do dvoch rozdielnych kategórií domácností. Poviem príklad, lebo, samozrejme, ak nepracujete s hmotnou núdzou, tak je to také krkolomné vyznať sa vlastne v tom, čo som teraz povedala. V podstate ide o to, že ak máme rodičov, ktorí majú dcéru, ktorá začala študovať na vysokej škole, otehotnie, odíde na vysokú školu do, teda do iného mesta, kde sa jej, je tehotná, porodí dieťa, žije tam so svojím priateľom, čiže jedna domácnosť, kde môže byť posudzovaná, je tam, kde je ten priateľ, a druhá domácnosť je tá, kde sú jej rodičia a kde ona má trvalý pobyt.
Aby sme predišli týmto problémom práve tých nezaopatrených plnoletých rodičov, ktorí sami majú deti, tak navrhujeme tento, navrhujeme to teda v pozmeňováku upraviť, aby opäť nedošlo k nejakým anomáliám práve v praxi a potom budeme riešiť podobné prípady ako s tým, kde pri kompenzáciách v podstate úradníci subjektívne rozhodujú o tom, či teda tam, tam berú do úvahy životnú situáciu, hen neberú do úvahy tú situáciu a následne sa stane to, že ľudia, ktorí potrebujú pomoc, trpia, lebo tú pomoc zo strany štátu nedostanú.
Takisto sa to deje aj pri hmotnej núdzi, a teda ak už nemôžme robiť prepojenosť služieb, ktoré by mali postupne vytlačiť dávky, podľa môjho názoru, ak chceme byť efektívni, lebo v tých službách je to efektívnejšie, ako dostať človeka na trh práce, ako mu zabezpečiť neskôr nájomné bývanie, tak aspoň upravujme tie prorodinné veci v hmotnej núdzi tak, aby vznikal nárok aj ľuďom, ktorí čosi odpracovali a ktorí sa riadne starajú o svoje deti.
Určite je namieste, ak hovoríme o hmotnej núdzi, aj povedať vec, že služby krízovej intervencie pracujú úplne inými metódami práce ako úradníci na sociálnych odborov (pozn. red.: správne "odboroch"). Títo sú nastavení skôr na inú klientelu, zatiaľ čo služby krízovej intervencie sa zamerajú na to, aby ten človek zmenil svoje správanie. Sprevádzajú ho tak, aby si uvedomoval, že všetko je pre neho dôležité. Aj tá rekvalifikácia, aby si raz našiel prácu. Ale ak neprejdú službami krízovej intervencie, cyklí sa nám chudoba a naozaj potom len vykrikujeme, ako tí ľudia nechcú pracovať, ale v podstate možno, ak zoberete do úvahy, že vyrastá v detskom domove, potom nemá kam ísť a ešte vlastne urobíme z neho tvrdé jadro nezamestnaných, ten človek v našej krajine nemá šancu prežiť. Nemá.
Preto buďme citliví, ja naozaj tiež si myslím, že tie dávky je správne teraz viazať, aj teda valorizovať iným mechanizmom, ako to bolo v minulosti, pretože naozaj aj energie, aj potraviny idú hore a títo ľudia sú najchudobnejší z chudobných. Ale určite nesmieme opomenúť prioritu ľudí, kde z rodiny je iba jedna mzda a tá druhá je buď chorobou, alebo starobou, alebo inou životnou situáciou ľudí narušená a v podstate nevzniká im nárok na rôzne príspevky, ktoré patria do kategórie hmotnej núdze.
Ja by som v podstate už len prečítala, ale tak zrýchlene vlastne poviem, že budeme upravovať, teda kam budú patriť deti, nezaopatrené deti plnoleté, ktoré sú samy rodičmi. Potom budeme upravovať, aby sa do posudzovaného príjmu nebralo 50 % materského, predtým to bolo 25. A tiež budeme navrhovať, aby ten rodič, ktorý sa sám stará o tie deti, aby mal takú ochranu od tých úradníkov nie na 31 týždňov, ale na 52 týždňov.
Takže ja budem čítať už konkrétny pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Sone Gaborčákovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 407 (pozn. red.: správne "417") o pomoci v hmotnej núdzi a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I bode 1 v § 3 ods. 1 písm. c) v 2. bode sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou plnoletých detí, ktoré sú plnoletými rodičmi podľa písmena d)".
2. V čl. I sa za bod 6 vkladá nový bod 7, ktorý znie: 7. V § 4 ods. 3 písm. c) sa slová "25 % z materského" nahrádzajú slovami "50 % z materského a 25 %".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
3. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie: 13. V § 7 ods. 2 písm. f) sa za slová "31 týždňov" nahrádzajú slovami "52 týždňov".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončila som.