Videokanál poslanca

Tak príjemný podvečer, pani komisárka, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. Ja som teda v rámci aj nášho sociálneho výboru na niektoré veci pani komisárku upozornila, niektoré sme si prediskutovali. Ja sa preto budem venovať len takým oblastiam, ktoré teda ja považujem za významné. A teda každopádne po preštudovaní správy som, ktorú nám pani komisárka pre deti predložila, som sa dozvedela pár informácií, a teda viac-menej som, ma zaujali také, také tri oblasti, a to je teda monitoring detských domovov, reedukačných centier a domovov sociálnych služieb, a teda možno by som povedala aj riešenia ku koncu.
Čo sa týka, čo sa týka vlastne tých detských domovov, tak pani komisárka spomenula, že najväčší nedostatok vidí v zdravotnej starostlivosti. Ja to chcem potvrdiť už len z toho dôvodu, že v minulosti deti so zdravotným znevýhodnením boli umiestňované v domovoch sociálnych služieb, ale tie sa istým časom zrušili a tým pádom deti so zdravotným znevýhodnením boli rozptýlené do iných typov zariadenia, teda zariadení sociálnoprávnej ochrany, alebo teda, ak išlo o poruchy správania, tak viac-menej sa objavili v reedukačných centrách. A teda naozaj zdravotná starostlivosť tým pádom ako keby sa úplne stratila, čo sa týka dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Ja, naopak, myslím si, že dokumentácia o zdravotnom stave je veľmi dôležitá. A teda ja by som vôbec nevnímala tento bod ako niečo, na čo upozorňujete a nie je podstatné. Z mojej praxe je veľmi dôležité a vždy to hovorím našim zamestnancom, že je veľmi dôležité zaznamenávať každý zdravotný stav dieťaťa, lebo mnohokrát sme prišli na to, že čo je príčina toho, prečo to dieťa reaguje tak ako reaguje, a na základe práve dokumentácie sme vedeli vyanalyzovať práve príčinu, prečo sa stáva ten epizáchvat a vedeli sme na to adekvátne reagovať.
Preto si myslím, že je nevyhnutné, aby tá dokumentácia práve v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany a teda v detských domovoch bola práve preto, že sa tam nezabezpečuje 24-hodinová komplexná ošetrovateľská starostlivosť a teda akoby nemuseli viesť túto dokumentáciu. A de facto, de iure tie deti nielen nedostávajú komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, ale dokonca ich zdravotný stav nie je vôbec evidovaný. Čiže naopak, tú chcem podporiť. Možno sa len opýtam, že teda či to napravili tie detské domovy, kde ste to teda pripomienkovali.
Ďalej musím povedať, že naozaj v rámci detských domovov máme takmer 5-tisíc detí, z toho takmer 800 máme deti so zdravotným znevýhodnením, čiže ide o veľké číslo. Ak si zoberieme, že je to 5-krát toľko, koľko nás je tu v sále, to znamená, že nejde o malý podiel počtu detí v detských domovoch. A preto je veľmi dôležité sa naozaj systémovo na to pozrieť. A ja potom poviem, aj kde vidím východiská práve pri riešení tohto stavu, lebo v podstate všetko, čo je osvojiteľné, je preč. Čiže de facto, de iure nám ostávajú neosvojené deti, ktoré majú nejaké zdravotné znevýhodnenie a sú teda štátne deti. A teda ja čo poznám aj profesionálne rodiny, aj pestúnov, v podstate vždy chodievajú sa radiť napríklad do našej DSS-ky ako postupovať, keď má dieťa poruchu správania, nepoznajú, ako naňho reagovať, alebo keď má dieťa autizmus alebo schizofréniu. Čiže vlastne tým ľuďom v podstate chýba, akým spôsobom majú pracovať s týmto dieťaťom. To je taká ďalšia veľká oblasť, že ak sme zrušili DSS-ká, musíme dať náhradné niečo, aby sme vlastne aj tých pestúnov a tých náhradných rodičov sprevádzali, ako sa starať vlastne o tie zdravotne znevýhodnené deti a tým pádom viaceré by sa mohli dostať do profesionálnych rodín.
Ja tak teraz vlastne spúšťam taký pilotný projekt cez službu včasnej intervencie, kde budeme poskytovať priamo v teréne v tých pestúnskych rodinách činnosť, ako majú robiť s konkrétnym dieťaťom, ktoré má zdravotné znevýhodnenie. Ukážeme, ako majú sanovať podnety, akým spôsobom s ním majú pracovať v domácom prostredí, aby si vlastne neubližovalo, a tak ďalej. Takže toto v podstate je podľa mňa cesta aj pre Slovensko.
No a čo sa týka, v reedukačných centrách, ja som teda bola úplne zhrozená z toho, k čomu ste vy dospeli, keď ste teda zmonitorovali tie zariadenia, pretože tým, že tam nechodievajú napríklad kurátori v stanovených lehotách a nemajú vlastne ani plán práce, tak neviem si ani predstaviť, čo reálne s tým dieťaťom robia. To znamená, že ono je tam ako keby len na ubytovanie, hej, ak toto chýba. Čiže to je vážna vec, pretože neviem si predstaviť zamestnanca sociálnych služieb alebo zariadenia sociálnoprávnej ochrany, že nemá pred sebou niečo na základe adaptačného procesu, kde je stanovený cieľ, čo chcem s tým dieťaťom urobiť.
Čiže je to závažné zistenie. A teda možno sa vás skôr pýtam, čo na to teda hovorilo ministerstvo, pretože by ste nemohli prejsť všetky zariadenia, a preto to môže byť... (Reakcia predkladateľky.) Prešli ste, hej? To znamená, môže, môže to byť systémový problém, kde musíme opäť do legislatívy tento, tento princíp zaviesť.
Niektoré plány boli teda formálne. Predpokladám, že to bolo ako cez kopirák, nebol stanovený cieľ, to znamená, že reálne sa s tým dieťaťom, aj napriek tomu, že je v reedukačnom procese, reálne nepracuje, je to len čiarka. A to je tiež vážny problém v našich zariadeniach, takto fungujú. Kurátorka napríklad odmietla telefonovať so 14-ročným dieťaťom. To je neprijateľné práve, práve pri deťoch, ktoré majú diagnózy a na základe toho sa ocitli vlastne v tých reedukačných, keď ich ešte odmieta aj samotný kurátor.
Tu v podstate cez tie, je to viacero vecí, nebudem to všetko vymenovávať, ale ja to čítam tak, pani komisárka, že určite sú aj dobrí kurátori, ale sú aj kurátori, ktorí nedoťahujú veci. A tam si treba rozanalyzovať, či ide o problém, že majú veľa toho, alebo ide o problém, že jednoducho nie je dobre, dobrá, nastavená tá činnosť medzi espeočkou a medzi reedukačnými centrami. A či následne existuje... (Reakcia predkladateľky.) A ešte diagnostické. To znamená, tam podľa mňa je ten radikálny problém, ktorý je potrebné riešiť a je to naozaj systémový problém, ak by sme to preniesli do takej väčšej roviny.
Ja som vlastne pani ministerke aj školstva, ktorá tu predkladala zákon, hovorila, že je absolútne demotivujúce pre sociálneho pracovníka, sociálneho pedagóga pracovať v školskom prostredí, pretože nie sú zaradení ani podľa novelizácie teraz k odborným zamestnancom. Títo ľudia tam nechcú robiť a potom sa nečudujme, že nie je plán práce, že v podstate to nefunguje. To znamená, že naozaj problém treba vidieť aj medzirezortne. To znamená, ak prijme sa norma, kde sociálny pedagóg nebude odborným zamestnancom, nebude mať záujem pracovať v zariadení, ktoré patrí pod gesciu školstva, a vy si môžte písať správ, koľko chcete, ale jednoducho, keď toto tam nefunguje, alebo naopak, aj vieme, že to nefunguje a ešte prijmeme normu, kde to zabetónujeme, tak jednoznačne ten problém bude narastať.
Ja som opakovane dvakrát vystúpila pri predkladaní návrhu pri pani ministerke a ja som ju pekne prosila, aby naozaj, ako odborníka, ktorý robil v praxi, zvážila tieto veci a jednoducho zaimplementovala to do odmeňovania pedagogických zamestnancov. Lebo tým, že má v gescii proste takéto zariadenia, tak je to obrovský problém. Keďže sa to nestalo, tak ja vyzývam aj vás, aby ste zo svojej pozície teda naozaj upozorňovali, že týchto sociálnych pracovníkov a odborných zamestnancov budeme strácať práve v prostredí ministerstva školstva.
Čo sa týka domovov sociálnych služieb, tak tam okrem iného samozrejme chcem povedať, že celkovo si myslím, že tie zistenia, ktoré ste pomenovali a ktoré možno napíšete tak, tak ako ste to cítili, a keď to niekto číta, tak má pocit, že je to ako nezmyselné, čo tam píšete, napríklad nedodržiavanie práv dieťaťa na súkromie pri osobnej hygiene. Možno vyzerá, že je to úplne, že, že čo si vymýšľate. Ale je to obrovský problém, ak je dieťa prebaľované tak, že proste celá chodba naňho pozerá, alebo nemá zástenu, kde teda by nebolo nahé. Je to obrovský problém, kde, kde narastajú poruchy správania práve v dôsledku možno takých fyzických a nepodstatných vecí, ktoré my si nedokážeme vyhodnocovať tu v parlamente, pretože nie sme z praxe. Ja teda som, a preto hovorím na vašu obranu možno istým spôsobom, že je to správne poňaté. Je to veľmi dôležitá vec.
Nedodržiavanie práv dieťaťa, ktoré je odkázané na iný druh poskytovania starostlivosti. Viete dobre, ja opakovane na to hovorím, nemáme dobrú typológiu zariadení, treba ju prekopať. Prichádzajú nové diagnózy, prichádza nám iný počet detí, vidíme už ten pomer – nepomer ZŤP oproti deťom zdravým, čo sa týka štátnych detí. A teda naozaj je potrebné urobiť novú typológiu, nastaviť to nanovo aj s prognózami vývoja, ktoré očakávame v rámci, v rámci vývojových chorôb, ktoré sú na Slovensku a sú teda zaznamenané, a vieme sa na to pripraviť.
Možno, možno na konci by som to takto zhrnula. Čo by som čítala z vašej správy a čo by som ja určite zrealizovala, a to je, zaviedla by som tzv. centrá včasnej intervencie. Veľa tu hovorili kolegyne teda, aj o teda vzdelávaní inkluzívnom. Ale keďže sama vidíte, aj ja to vidím, že proste školstvo hovorí jednu vec, rezort práce si tvrdí svoju vec, ale v konečnom dôsledku nám ide o deti. Musíme to nastaviť nie cez službu včasnej intervencie, ktorá funguje v rámci sociálnych služieb, ale musíme urobiť centrá včasnej intervencie, ktoré by som dala pod ministerstvo školstva, a tam by sa riešili už aj osobní asistenti, aj celý ten servis vlastne od... (Reakcia predkladateľky.) Takže ale určite by to malo byť centrum včasnej intervencie.
Čo sa týka služby včasnej intervencie, tú by som zaviedla ako v rámci sieťovania, aby každá VÚC-ka mala v dosahu službu včasnej intervencie a tým pádom vlastne, či už deti, ktoré sa následne majú dostať do reedukačiek alebo teda do iných zariadení sociálnoprávnej ochrany alebo teda zariadení sociálnych služieb, hneď podchytiť na začiatku. Tam by nám vypadla jedna kategória detí, ktorú by sme vlastne neťahali ďalej.
Každopádne je potrebné urobiť reformu v sociálno-zdravotnej starostlivosti pre chronicky choré deti. Ja som to už dnes spomínala. V podstate pri tých správach sa to opakuje. Opakovalo sa to aj pri NKÚ, bude sa to opakovať aj pri komisárke ZŤP. To znamená, že tieto veci sú systémovým problémom, a teda preto sa nezáväzne nachádzajú vo všetkých správach, ktoré v dnešný deň prichádzajú. Preto to musíme riešiť systémovo. To znamená, nastaviť novú reformu sociálno-zdravotnej starostlivosti o chronicky chorých. A čo sa týka, v reedukačných zariadeniach, ja by som ich dala pod ministerstvo práce a teda tam ich koordinovala.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ďakujem za pripomienky. Áno, je dôležité povedať, že kľúčový problém Slovenska je podľa môjho názoru, že každý sa hraje na svojom ministerstve. Toto je tvoja kompetencia, toto je moja kompetencia. Nepozeráme na veci, že jedni investujú nejaké peniaze do tej starostlivosti o chronicky chorých, aj teda ako ministerstvo práce, tak aj ministerstvo zdravotníctva. Ak by sme napočítali tie peniaze spolu a pripravili systémové riešenia, kde by sme išli krok po kroku, tak možno by nás tie opatrenia ani nestáli oveľa viac, len by bolo to efektívnejšie a človek by netrpel.
Ďakujem.

Dobrý deň, pán predseda, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. V prvom rade chcem poďakovať za kvalitnú správu, pán predseda, ktorú ste nám predložili do Národnej rady. Myslím si, že každý zodpovedný poslanec by si mohol zobrať z nej množstvo príkladov, ktoré v rámci svojej oblasti by dokázal dotiahnuť do nejakého konca, a teda zlepšovať Slovensko tak, aby sa tí naši občania mali na Slovensku lepšie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky za rok 2018 zverejnil správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. Okrem iného sa zameral aj na oblasť sociálnych služieb. Je to téma, ktorej sa venujem, a rada by som preto upozornila na kľúčové fakty, ktoré správa prináša, a aj teda, čo je ich takým hlavným poslaním, a teda, aký je message toho, čo ste teraz povedali. Ja z neho čítam jednu podstatnú vec, a to je to, že sociálne služby pre seniorov sú stále viac potrebné a sú nedostupné.
Ja by som sa dotkla takých kľúčových vecí, ktoré považujem aj teda za argumentáciu. Ja sa tejto problematike venujem dlhodobo, ale teda vďaka aj vašej správe môžem povedať, že problémy, na ktoré som poukazovala od začiatku môjho vstupu do parlamentu, sa teraz dostali na papier. A teda musím povedať, že v rámci Slovenska máme problém s dostupnosťou služieb práve pre chronicky chorých ľudí. Máme problém s financovaním opatrovania na Slovensku. Máme problém s chýbajúcim personálom v sociálnych službách. A štvrtú vec, ktorú absolútne nerozvíjame, kde je potenciál pre krajinu, je príležitosť pre nový sektor v ekonomike, a teda tzv. striebornú ekonomiku.
Čo sa týka dostupnosti sociálnych služieb, tak práve, podľa NKÚ je práve táto dostupnosť limitovaná najmä kapacitou zariadení sociálnych služieb. Podľa registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného vyššími územnými celkami výraznejšie než kapacita zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení za obdobie rokov 2015 a 2017 rástol počet žiadateľov. To znamená, nerástol nám počet kapacít, ale rástol nám počet žiadateľov.
Čo sa týka jednotlivých druhov, teda zamerali ste sa práve na zariadenia pre seniorov a špecializované zariadenia, ako aj domovy sociálnych služieb. Celkový počet žiadateľov oproti roku 2016 teda stúpol o 1 887 osôb a teda v roku 2016 bol počet žiadateľov 7 699 seniorov.
Pýtam sa práve z tohto miesta, čo sme za tieto roky, keď sme vedeli, že nám starne obyvateľstvo, pripravili, aby sme zabezpečili dostupnosť týchto sociálnych služieb? No nič. Dokonca si trúfnem povedať a poviem to aj ďalej, že z výsledkov, ktoré Najvyšší kontrolný úrad zverejnil cez svoju správu, môžme vidieť, že aj naďalej v podstate nič sa nehýbe. A poviem prečo.
NKÚ urobila aj kontrolu vyšších územných celkov, kde vlastne zhodnotila koncepcie viacerých vyšších územných celkov, ako nadviazali teda na národné priority rozvoja sociálnych služieb. Kontrola poukázala na zvyšujúcu sa potrebu zabezpečenia sociálnych služieb pre seniorov pobytovou formou. Kontroly vyšších územných celkov poukázali na značné rezervy pri nastavovaní koncepcií a stratégií v oblasti sociálnych služieb. Koncepcie rozvoja sociálnych služieb okrem troch vyšších územných celkov časovo nenadväzovali na národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 a 2020 a teda nebola zabezpečená ani ich obsahová nadväznosť na stanovené národné ciele, špecifické ciele v plnom rozsahu. Vo väčšine prípadov boli koncepcie vypracované na roky 2004 a 2011, a teda nevychádzali z reálnych potrieb obyvateľov samosprávnych krajov. Pri ich vypracovaní nevychádzali okrem malých výnimiek ani z komunitných plánov miest a obcí. Dôvodom toho bolo aj to, že mestá a obce v mnohých prípadoch neprikladali význam ich spracovaniu napriek platnej legislatíve. To je vlastne dôsledok toho, na čo ste vlastne prišli, že ak pravá ruka nevie, čo robí ľavá, samozrejme, že dostupnosť služieb nie je koordinovaná. Každý sa stará o svoju kapustu a jednoducho človek ostáva bez pomoci a hodený do, do vákua.
Čo sa týka vyšších územných celkov, tak preveril sa aj proces vypracovania tých koncepcií z hľadiska spolupráce samosprávnych krajov s obcami a iba v troch prípadoch boli koncepcie čiastočne vypracované, resp. aktualizované na základe komunitných plánov obcí. A to, Banskobystrický kraj vychádzal z komunitných plánov 20 obcí, čo tvorilo 3,88 % z celkového počtu obcí v územnom obvode kraja, a Prešovský samosprávny kraj vychádzal z komunitných plánov 63 obcí, to znamená 9,46 % z celkového počtu. Trenčiansky samosprávny kraj vychádzal z komunitných plánov 5 okresných miest. To znamená, ak neurobíme poriadok s tým, že si skoordinujeme národnú politiku priorít rozvoja sociálnych služieb, tak ako môžme zabezpečiť dostupnosť služieb? Nemôžme.
Pán minister Richter jednoducho nezosúladil a teda nevidel význam zosúladenia koncepcie viacerých VÚC s jeho národným programom. A teda tým, že nesledoval, ako oni nastavujú koncepcie, tým pádom vznikol počet ľudí, ktorých nemožno umiestniť v zariadeniach sociálnych služieb. A teraz sa vyhovára ministerstvo, že je to právomoc vyšších územných celkov, obce hovoria, že nemajú na to peniaze, a obyčajný občan čaká do nekonečna na nejakú pomoc, ktorá mu neprichádza, pretože jedni na druhých sa jednoducho sťažujú.
Ja som sa teda dostala k porovnaniu jednotlivých samosprávnych krajov, ako teda zareagovali samosprávne kraje v tomto roku oproti minulému roku práve na to, že je nedostupnosť sociálnych služieb, ktoré vy ste avizovali v konkrétnej správe, a musím, musím konštatovať, že naozaj len dva samosprávne kraje navýšili počet kapacít. Ďalšie dva samosprávne kraje si udržujú rovnakú výšku kapacity, ale ide o pomerne dosť vysoké číslo oproti iným krajom. A niektorí dokonca ponížili počet kapacít, čo sa týka dostupnosti sociálnych služieb.
Osobne si myslím, že ak takto reagujeme a koordinujeme na správy, ktoré prichádzajú v rámci kompetentných organizácií, robíme ľuďom vonku zle. Pretože buď sa zakrývame, že teda my to máme v poriadku, alebo na druhej strane sa tvárime, že teda takto to len oni zle prepočítali, alebo oni si to vysvetlili po svojom a tak ďalej a tak ďalej. Ale tí ľudia nás tlačia k tomu, že skutočne nemajú sa kde umiestňovať tí chronicky chorí ľudia. A toto dobehne každú politickú stranu, či je pravicová, či je ľavicová, keď sedí v parlamente, jednoducho musíme vedieť, čo robí pravá ruka a čo robí ľavá ruka.
Ja si myslím, že dlhé roky práve SMER má v gescii ministerstvo práce a mal dohliadnuť, aby koncepcie vyšších územných celkov vychádzali z počtu občanov, ktorí nám starnú. Ak si zoberiete počet ľudí nad 80 rokov, tak je to v obrovskej miere. To znamená, že tam zdravý sedliacky rozum povie to, že je potrebné sa pripraviť na starostlivosť o takýchto ľudí. A naozaj nie sme pripravení. Takže musím skonštatovať, že aj napriek tomu, že ste teda vydali túto správu, nebolo to zapracované do jednotlivých vyšších územných celkov.
A teda čo pozitívne vnímam, tak moja kolegyňa Jurinová, ktorá teda pôsobila v sociálnej oblasti a hájila, tak naozaj patrí medzi kraje, kde sa postarala o najvyšší počet práve ľudí, ktorí potrebujú pomoc. A teda možnože je pod obrovským tlakom iných územných celkov, ktoré sa tvária, že jednoducho oni finančné prostriedky na to také nebudú vydávať a hotovo.
Čiže určite by bolo potrebné a nenašla som to teda vo vašich odporúčaniach, aby sa pripravilo tzv. sieťovanie podľa počtu starnúceho obyvateľstva v jednotlivých regiónoch a teda vyšších územných celkoch, aby sa zabezpečila základná sieť. A teda aj podiel na službách, čo sa týka, v podielových daniach by mal byť určite stanovený. Tak ako v školstve ide normatív za žiakom, tak by podielové dane mali ísť na sociálne služby v rámci určitého percenta. Čiže ja možno pridávam k týmto výsledkom na zváženie, aby teda ste sa neskôr aj vrátili k tomu, a teda možno sme dotiahli do samého konca, aby sme ukázali tým aj vyšším územným celkom, aj ministerstvu práce, že jednoducho nemôžu ustúpiť z tej verejnej funkcie, kde sa máme postarať o ľudí, ktorí to potrebujú.
Čo sa týka možno takých konkrétnych vecí a to má dosah na konkrétnych ľudí, tak podľa NKÚ vybavenie žiadostí trvá viac ako 60 dní u takmer 55 % prípadoch vybavených žiadostí a len takmer 30 % bolo umiestnených žiadateľov v termíne do 30 dní. Ak si zoberiete, že tie najťažšie stupne, piaty, šiesty stupeň odkázanosti, kedy sa tá rodina nedokáže postarať o toho človeka v domácom prostredí, tak len 30 % z týchto ľudí, sa dokážeme o nich postarať v zariadeniach do 30 dní. To znamená, tá rodina je celá rozháraná a nedokáže sa postarať o toho človeka v domácom prostredí. Tridsať percent podaných žiadostí bolo poriešených do 30 dní. To je proste katastrofa pre tých ľudí. Reálne, kto ste to zažil, musíte vedieť, že naozaj mnohokrát je tá rodina úplne celá rozhádaná, lebo nevedia, ako sa majú postarať, nevedia, kto tam má z tej rodiny k tomu človeku. Ja chcem len pripomenúť, že naozaj lehoty, ja som na to upozornila pána ministra, na posudok, to je vypracovanie 60 dní a na rozhodnutie 30 dní. Jasné, že to potom nahráva úradom a tí ľudia sa ku konkrétnej službe vôbec nedostanú. A nehovoriac o tom, že je to úplne nedostupné, lebo nemáme dostatočný počet kapacít a nemáme zabezpečené sieťovanie.
V zariadeniach sociálnych služieb sme mali 34-tisíc ľudí v dôchodkovom veku. A teda musíme povedať, že len v roku 2020 nad 64 rokov je to milión 6-tisíc ľudí, ktorí môžu potencionálne dostávať pomoc. A v roku 2040 to bude takmer milión 400-tisíc ľudí. To znamená, my musíme poskytnúť reálnu koncepciu ako ďalej so starnutím obyvateľstva na Slovensku. My nemôžme sa hrať len s guličkami. My jednoducho musíme nastavovať systémové zmeny, ktoré aj na konci prečítam.
Čo sa týka naplnenosti, tak máme v špecializovaných zariadeniach a zariadeniach pre seniorov 26-tisíc lôžok, ale viac ako 7 500 čakateľov na túto službu. Ide o zariadenia, kde naozaj prichádzajú ľudia, ktorí sa už nedokážu postarať sami o seba v domácom prostredí. Nie je to tak ako v minulosti, že tam išli ľudia, že predali dom a potom ešte prišli, ako keby mali náhradné bývanie v tých zariadeniach pre seniorov. Dnes to je naozaj človek, ktorý je odkázaný. Jednoducho nemá sa kto o neho doma postarať a prichádza do konkrétneho zariadenia.
Problém v konkrétnych zariadeniach je so zdravotnou starostlivosťou, ktorú ste tak elegantne spomenuli. Naozaj poukázali ste na to, že je problém s dohľadom zdravotnej starostlivosti práve v týchto zariadeniach sociálnych služieb. A musíme povedať, že v súčasnom systéme nemáme okrem domov ošetrovateľskej starostlivosti žiadne zariadenia s komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Iba v zariadeniach sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom, čo však zariadenia nezaväzuje poskytovať celodennú komplexnú 24-hodinovú starostlivosť. Čo je obrovský problém práve, ako som povedala, u ľuďoch, ktorí sú umiestnení s ťažkým stupňom odkázanosti, pretože naozaj potom médiami prechádzajú informácie, že injekcie pichá upratovačka a opatrovateľka a neviem kto všetko.
Ďalší moment, ktorý by som chcela spomenúť, tak je opatrovateľská služba. Jej ste sa nejako tak nevenovali, ale ja chcem povedať, že naozaj máme obrovský problém aj s opatrovateľskou službou, ktorá sa poskytuje priamo človekovi v jeho prirodzenom prostredí. Tak by sa nevytváral tlak na práve pobytové služby, keby fungovala veľmi dobre a koordinovane práve opatrovateľská služba.
Máme nedostatok verejných zdrojov v rozpočte samospráv. V podstate minulý rok pripravil štát nové opatrenia, ktoré opatrovateľskú službu ešte zdraželi, a to teda rast minimálnej mzdy, zvýšenie príplatkov, a keďže verejné zdroje sú nedostatočné a obce to platia len teda z podielových daní, tam v podstate sa neprispieva verejnému poskytovateľovi opatrovateľskej služby, tak jednoducho tie obce, ak nefungujú eurofondy, nie sú schopní to zafinancovať. A hlavne ak ide o menšie obce a ak chceme hovoriť o vysťahovaní východu, musíme povedať o tom, že naozaj tam ostáva len prestarnuté obyvateľstvo, ktoré práve tieto služby potrebuje.
Je narastávajúci dopyt, nevedia to teda samosprávy zabezpečiť. Nízke, nízka platba, čiže schopnosť odkázaných zaplatiť vyššiu, sa nedá, odoberá, pretože majú zase nízke dôchodky a tým pádom, že sme do zákona dali, že nejaká časť im musí ostať, na to som tiež ministra Richtera upozorňovala, tým pádom vlastne si nemôžu tí ľudia dovoliť opatrovateľskú službu, keďže musí im ostať určitá časť, a obce nevedia navýšiť cenu tej opatrovateľskej služby tak, aby aj bola litera zákona splnená, aj teda človek dostal opatrovateľskú službu.
Absentuje účasť štátu na plnení sociálnych práv občanov pri poskytovaní opatrovateľskej služby. Je nerovnaký prístup k financovaniu pobytových a terénnych služieb, čo sa premieta práve aj do tej opatrovateľskej služby. A, samozrejme, máme nedostatok odborného personálu, ktorý nám uteká za hranice.
Nakoniec by som povedala, čo je riešením. Riešením je to, že máme zle nastavenie financovania opatrovania. To znamená, finančný prostriedok musí ísť nie za inštitúciou, musí ísť za človekom. Ten rozhodne, či sa oňho niekto postará v domácom prostredí alebo pôjde do zariadenia.
Po b, máme nedostatočnú štruktúru u sociálnych služieb. Musíme urobiť nové typy sociálnych služieb, kde zohľadníme diagnózy, ktoré prichádzajú, parkinson, autizmus a tak ďalej, lebo teraz je to vlastne nedôstojné, ako sa o nich dokážeme postarať. Nie je prepojený sociálno-zdravotnícky systém. Tam hovoríme o reforme ako prepojiť tento systém. Pracujeme na nej. Nejednotná posudková činnosť, ktorá komplikuje ľuďom, keď sa, dávajú posudzovať svojho príbuzného. A problémy sú aj s financovaním podielových daní. Ako som hovorila, nastaviť nový systém ako z podielových daní ufinancovať kompetencie, ktoré aj malá obec má.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pani kolegyňa, že si tak zhruba vlastne prešla tú zdravotnú časť, na ktorú pripomienkovala pani Patakyová. Áno, je tu systémový problém, keďže zrušili sme domovy sociálnych služieb pre deti s celoročným pobytom a neurobili sme adekvátnu náhradu. Tým pádom vlastne tá starostlivosť zlyháva či už v školských výchovných zariadeniach, a to v reedukačkách, alebo je to v detských domovov. To znamená, my potrebujeme pripraviť novú štruktúru zariadení. To je vlastne spôsob, ako vyriešiť to, na čo vy poukazujete. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, je nás tu pomerne málo, takže ide o návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých, niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v ktorom sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Účelom zákona je najmä ochrana najslabších skupín spoločnosti, a to teda detí, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov, ako i rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám.
V prípadoch neúplných rodín sú tieto deti mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje práve prostredníctvom tzv. minimálneho výživného. Zákonné výživné však v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa, teda vývoj cien, rast životných nákladov a podobne, preto je potrebné výšku minimálneho výživného upraviť, a teda aj minimálne výživné zvýšiť u rodiča teda zmenou percentuálneho podielu, ktorým sa určí minimálna vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu.
Tretina manželstiev na Slovensku končí rozvodom. Vlani bolo u nás uzavretých 31 309 manželstiev a rozviedlo sa 9 618 párov.
S rozvodom súvisí aj otázka vyplácania výživného na dieťa. Podľa údajov bolo v roku 2017 vyše 13-tisíc poberateľov náhradného výživného. Toto náhradné výživné vypláca štát za špecifických podmienok v prípade, ak rodič neplatí výživné tomu, komu bolo dieťa zverené do starostlivosti. Ak výživné rodič spätne uhradí, štát si nárokuje na vrátenie náhradného výživného. Štatistiky dokazujú, že takmer 80 % detí je po rozvode zverených do starostlivosti matky, preto prax s neplateným výživným spôsobuje existenčné problémy hlavne u žien. Tie v krajných prípadoch dokonca strácajú strechu nad hlavou. S deťmi sa ocitajú v krízových strediskách a niekedy doslova na ulici. Nehovoriac, že hodnota minimálneho výživného je dnes 28,08 eur. Povedzme si, čo sa z toho príspevku dá pre dieťa uhradiť?
Cieľom zákona je aj odbremeniť oprávnenú osobu, ktorá z dôvodu neplatenia výživného povinným je odkázaná na náhradné výživné, ktorej životná situácia je v mnohých prípadoch veľmi zložitá a na pokraji únosnosti. V prípade, ak je výživné od povinného vymožené v rámci exekučného konania, oprávnená osoba musí preddavkovo poskytnuté náhradné výživné vrátiť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z toho dôvodu sa navrhuje preniesť túto povinnosť na exekútora a už v rámci exekučného konania poukázať preddavkovo poskytnuté náhradné výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, čím sa zároveň zjednoduší celý proces.
Návrh zákona upravuje ešte tri zásadné otázky týkajúce sa výživného, ktorými sú:
- Úprava výšky vyživovacej povinnosti, a to tak, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, t. j. vo výške 46,81 mesačne.
- Ďalej je to úprava maximálnej výšky vyplácaného náhradného výživného z 1,2-násobku na dvojnásobok sumy životného minima, t. j. zo sumy 112,33 mesačne na sumu 187,22 mesačne.
- Tretia oblasť je zjednodušenie postupov a odbremenenie oprávnenej osoby z vracania preddavkovo poskytnutého náhradného výživného už v rámci exekučného konania, v ktorom bolo vymožené plnenie od povinného, a to prostredníctvom exekútora v exekučnom konaní priamo úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.
Návrh zákona vyvoláva pozitívne a zároveň aj negatívne sociálne vplyvy a vplyvy na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti, na životné prostredie a taktiež nepredpokladá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Ďakujem za slovo. Ďakujem, pán kolega, ty teda hovoríš tak pomalšie, teraz si hovoril aj tichšie, ale naozaj ti verím to, že ti ide vždy o vec a že si naozaj bývalý učiteľ, a teda vieš, z čoho vychádzaš.
Ja tiež sa dotknem takých troch vecí, ktoré si spomínal, a to vlastne to tvoje upozornenie, že teda to, že dieťa zo sociálne znevýhodneného prostredia neprejde predškolským vzdelávaním a prepadne, bude pre neho a pre jeho budúcnosť naozaj tragédiou. A tomu by sme sa mali každopádne vyhnúť, pretože už len to, že bude oproti iným deťom ako keby dvakrát v tej škôlke, tak to sa deje aj vlastne v tých základných školách, že ak to dieťa opakuje ten ročník, tak už si tie deti medzi sebou hovoria, že, no, to je ten taký trošku prihlúptavý.
Takže naozaj toto si myslím, že bude dôležité nielen z takého hľadiska pozerať, že teda však my ho chceme viac vyvzdelávať, tak nech ešte ostane jedenkrát, ale pozerajme sa, ako to funguje reálne tých v školách a aké sú deti k sebe tvrdé a čo to prinesie v konkrétnom ročníku a či ho naozaj tie deti nebudú selektovať.
Druhá vec je bezpečná cesta do školy. Áno, hovoríme o tom, že teda nie je problém, že peniaze sú vyčlenené na výstavbu, ale my keď sme si chceli požiadať o finančný prostriedok, bol nízky a oproti tomu, koľko sme potrebovali na výstavbu tej škôlky v tej osade, takže je to tiež nemalý problém pre samosprávu.