Dobrý deň, pán predseda, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne. V prvom rade chcem poďakovať za kvalitnú správu, pán predseda, ktorú ste nám predložili do Národnej rady. Myslím si, že každý zodpovedný poslanec by si mohol zobrať z nej množstvo príkladov, ktoré v rámci svojej oblasti by dokázal dotiahnuť do nejakého konca, a teda zlepšovať Slovensko tak, aby sa tí naši občania mali na Slovensku lepšie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky za rok 2018 zverejnil správu o výsledkoch svojej kontrolnej činnosti. Okrem iného sa zameral aj na oblasť sociálnych služieb. Je to téma, ktorej sa venujem, a rada by som preto upozornila na kľúčové fakty, ktoré správa prináša, a aj teda, čo je ich takým hlavným poslaním, a teda, aký je message toho, čo ste teraz povedali. Ja z neho čítam jednu podstatnú vec, a to je to, že sociálne služby pre seniorov sú stále viac potrebné a sú nedostupné.
Ja by som sa dotkla takých kľúčových vecí, ktoré považujem aj teda za argumentáciu. Ja sa tejto problematike venujem dlhodobo, ale teda vďaka aj vašej správe môžem povedať, že problémy, na ktoré som poukazovala od začiatku môjho vstupu do parlamentu, sa teraz dostali na papier. A teda musím povedať, že v rámci Slovenska máme problém s dostupnosťou služieb práve pre chronicky chorých ľudí. Máme problém s financovaním opatrovania na Slovensku. Máme problém s chýbajúcim personálom v sociálnych službách. A štvrtú vec, ktorú absolútne nerozvíjame, kde je potenciál pre krajinu, je príležitosť pre nový sektor v ekonomike, a teda tzv. striebornú ekonomiku.
Čo sa týka dostupnosti sociálnych služieb, tak práve, podľa NKÚ je práve táto dostupnosť limitovaná najmä kapacitou zariadení sociálnych služieb. Podľa registra poskytovateľov sociálnych služieb vedeného vyššími územnými celkami výraznejšie než kapacita zariadení pre seniorov a špecializovaných zariadení za obdobie rokov 2015 a 2017 rástol počet žiadateľov. To znamená, nerástol nám počet kapacít, ale rástol nám počet žiadateľov.
Čo sa týka jednotlivých druhov, teda zamerali ste sa práve na zariadenia pre seniorov a špecializované zariadenia, ako aj domovy sociálnych služieb. Celkový počet žiadateľov oproti roku 2016 teda stúpol o 1 887 osôb a teda v roku 2016 bol počet žiadateľov 7 699 seniorov.
Pýtam sa práve z tohto miesta, čo sme za tieto roky, keď sme vedeli, že nám starne obyvateľstvo, pripravili, aby sme zabezpečili dostupnosť týchto sociálnych služieb? No nič. Dokonca si trúfnem povedať a poviem to aj ďalej, že z výsledkov, ktoré Najvyšší kontrolný úrad zverejnil cez svoju správu, môžme vidieť, že aj naďalej v podstate nič sa nehýbe. A poviem prečo.
NKÚ urobila aj kontrolu vyšších územných celkov, kde vlastne zhodnotila koncepcie viacerých vyšších územných celkov, ako nadviazali teda na národné priority rozvoja sociálnych služieb. Kontrola poukázala na zvyšujúcu sa potrebu zabezpečenia sociálnych služieb pre seniorov pobytovou formou. Kontroly vyšších územných celkov poukázali na značné rezervy pri nastavovaní koncepcií a stratégií v oblasti sociálnych služieb. Koncepcie rozvoja sociálnych služieb okrem troch vyšších územných celkov časovo nenadväzovali na národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2015 a 2020 a teda nebola zabezpečená ani ich obsahová nadväznosť na stanovené národné ciele, špecifické ciele v plnom rozsahu. Vo väčšine prípadov boli koncepcie vypracované na roky 2004 a 2011, a teda nevychádzali z reálnych potrieb obyvateľov samosprávnych krajov. Pri ich vypracovaní nevychádzali okrem malých výnimiek ani z komunitných plánov miest a obcí. Dôvodom toho bolo aj to, že mestá a obce v mnohých prípadoch neprikladali význam ich spracovaniu napriek platnej legislatíve. To je vlastne dôsledok toho, na čo ste vlastne prišli, že ak pravá ruka nevie, čo robí ľavá, samozrejme, že dostupnosť služieb nie je koordinovaná. Každý sa stará o svoju kapustu a jednoducho človek ostáva bez pomoci a hodený do, do vákua.
Čo sa týka vyšších územných celkov, tak preveril sa aj proces vypracovania tých koncepcií z hľadiska spolupráce samosprávnych krajov s obcami a iba v troch prípadoch boli koncepcie čiastočne vypracované, resp. aktualizované na základe komunitných plánov obcí. A to, Banskobystrický kraj vychádzal z komunitných plánov 20 obcí, čo tvorilo 3,88 % z celkového počtu obcí v územnom obvode kraja, a Prešovský samosprávny kraj vychádzal z komunitných plánov 63 obcí, to znamená 9,46 % z celkového počtu. Trenčiansky samosprávny kraj vychádzal z komunitných plánov 5 okresných miest. To znamená, ak neurobíme poriadok s tým, že si skoordinujeme národnú politiku priorít rozvoja sociálnych služieb, tak ako môžme zabezpečiť dostupnosť služieb? Nemôžme.
Pán minister Richter jednoducho nezosúladil a teda nevidel význam zosúladenia koncepcie viacerých VÚC s jeho národným programom. A teda tým, že nesledoval, ako oni nastavujú koncepcie, tým pádom vznikol počet ľudí, ktorých nemožno umiestniť v zariadeniach sociálnych služieb. A teraz sa vyhovára ministerstvo, že je to právomoc vyšších územných celkov, obce hovoria, že nemajú na to peniaze, a obyčajný občan čaká do nekonečna na nejakú pomoc, ktorá mu neprichádza, pretože jedni na druhých sa jednoducho sťažujú.
Ja som sa teda dostala k porovnaniu jednotlivých samosprávnych krajov, ako teda zareagovali samosprávne kraje v tomto roku oproti minulému roku práve na to, že je nedostupnosť sociálnych služieb, ktoré vy ste avizovali v konkrétnej správe, a musím, musím konštatovať, že naozaj len dva samosprávne kraje navýšili počet kapacít. Ďalšie dva samosprávne kraje si udržujú rovnakú výšku kapacity, ale ide o pomerne dosť vysoké číslo oproti iným krajom. A niektorí dokonca ponížili počet kapacít, čo sa týka dostupnosti sociálnych služieb.
Osobne si myslím, že ak takto reagujeme a koordinujeme na správy, ktoré prichádzajú v rámci kompetentných organizácií, robíme ľuďom vonku zle. Pretože buď sa zakrývame, že teda my to máme v poriadku, alebo na druhej strane sa tvárime, že teda takto to len oni zle prepočítali, alebo oni si to vysvetlili po svojom a tak ďalej a tak ďalej. Ale tí ľudia nás tlačia k tomu, že skutočne nemajú sa kde umiestňovať tí chronicky chorí ľudia. A toto dobehne každú politickú stranu, či je pravicová, či je ľavicová, keď sedí v parlamente, jednoducho musíme vedieť, čo robí pravá ruka a čo robí ľavá ruka.
Ja si myslím, že dlhé roky práve SMER má v gescii ministerstvo práce a mal dohliadnuť, aby koncepcie vyšších územných celkov vychádzali z počtu občanov, ktorí nám starnú. Ak si zoberiete počet ľudí nad 80 rokov, tak je to v obrovskej miere. To znamená, že tam zdravý sedliacky rozum povie to, že je potrebné sa pripraviť na starostlivosť o takýchto ľudí. A naozaj nie sme pripravení. Takže musím skonštatovať, že aj napriek tomu, že ste teda vydali túto správu, nebolo to zapracované do jednotlivých vyšších územných celkov.
A teda čo pozitívne vnímam, tak moja kolegyňa Jurinová, ktorá teda pôsobila v sociálnej oblasti a hájila, tak naozaj patrí medzi kraje, kde sa postarala o najvyšší počet práve ľudí, ktorí potrebujú pomoc. A teda možnože je pod obrovským tlakom iných územných celkov, ktoré sa tvária, že jednoducho oni finančné prostriedky na to také nebudú vydávať a hotovo.
Čiže určite by bolo potrebné a nenašla som to teda vo vašich odporúčaniach, aby sa pripravilo tzv. sieťovanie podľa počtu starnúceho obyvateľstva v jednotlivých regiónoch a teda vyšších územných celkoch, aby sa zabezpečila základná sieť. A teda aj podiel na službách, čo sa týka, v podielových daniach by mal byť určite stanovený. Tak ako v školstve ide normatív za žiakom, tak by podielové dane mali ísť na sociálne služby v rámci určitého percenta. Čiže ja možno pridávam k týmto výsledkom na zváženie, aby teda ste sa neskôr aj vrátili k tomu, a teda možno sme dotiahli do samého konca, aby sme ukázali tým aj vyšším územným celkom, aj ministerstvu práce, že jednoducho nemôžu ustúpiť z tej verejnej funkcie, kde sa máme postarať o ľudí, ktorí to potrebujú.
Čo sa týka možno takých konkrétnych vecí a to má dosah na konkrétnych ľudí, tak podľa NKÚ vybavenie žiadostí trvá viac ako 60 dní u takmer 55 % prípadoch vybavených žiadostí a len takmer 30 % bolo umiestnených žiadateľov v termíne do 30 dní. Ak si zoberiete, že tie najťažšie stupne, piaty, šiesty stupeň odkázanosti, kedy sa tá rodina nedokáže postarať o toho človeka v domácom prostredí, tak len 30 % z týchto ľudí, sa dokážeme o nich postarať v zariadeniach do 30 dní. To znamená, tá rodina je celá rozháraná a nedokáže sa postarať o toho človeka v domácom prostredí. Tridsať percent podaných žiadostí bolo poriešených do 30 dní. To je proste katastrofa pre tých ľudí. Reálne, kto ste to zažil, musíte vedieť, že naozaj mnohokrát je tá rodina úplne celá rozhádaná, lebo nevedia, ako sa majú postarať, nevedia, kto tam má z tej rodiny k tomu človeku. Ja chcem len pripomenúť, že naozaj lehoty, ja som na to upozornila pána ministra, na posudok, to je vypracovanie 60 dní a na rozhodnutie 30 dní. Jasné, že to potom nahráva úradom a tí ľudia sa ku konkrétnej službe vôbec nedostanú. A nehovoriac o tom, že je to úplne nedostupné, lebo nemáme dostatočný počet kapacít a nemáme zabezpečené sieťovanie.
V zariadeniach sociálnych služieb sme mali 34-tisíc ľudí v dôchodkovom veku. A teda musíme povedať, že len v roku 2020 nad 64 rokov je to milión 6-tisíc ľudí, ktorí môžu potencionálne dostávať pomoc. A v roku 2040 to bude takmer milión 400-tisíc ľudí. To znamená, my musíme poskytnúť reálnu koncepciu ako ďalej so starnutím obyvateľstva na Slovensku. My nemôžme sa hrať len s guličkami. My jednoducho musíme nastavovať systémové zmeny, ktoré aj na konci prečítam.
Čo sa týka naplnenosti, tak máme v špecializovaných zariadeniach a zariadeniach pre seniorov 26-tisíc lôžok, ale viac ako 7 500 čakateľov na túto službu. Ide o zariadenia, kde naozaj prichádzajú ľudia, ktorí sa už nedokážu postarať sami o seba v domácom prostredí. Nie je to tak ako v minulosti, že tam išli ľudia, že predali dom a potom ešte prišli, ako keby mali náhradné bývanie v tých zariadeniach pre seniorov. Dnes to je naozaj človek, ktorý je odkázaný. Jednoducho nemá sa kto o neho doma postarať a prichádza do konkrétneho zariadenia.
Problém v konkrétnych zariadeniach je so zdravotnou starostlivosťou, ktorú ste tak elegantne spomenuli. Naozaj poukázali ste na to, že je problém s dohľadom zdravotnej starostlivosti práve v týchto zariadeniach sociálnych služieb. A musíme povedať, že v súčasnom systéme nemáme okrem domov ošetrovateľskej starostlivosti žiadne zariadenia s komplexnou ošetrovateľskou starostlivosťou. Iba v zariadeniach sociálnych služieb s ošetrovateľským paušálom, čo však zariadenia nezaväzuje poskytovať celodennú komplexnú 24-hodinovú starostlivosť. Čo je obrovský problém práve, ako som povedala, u ľuďoch, ktorí sú umiestnení s ťažkým stupňom odkázanosti, pretože naozaj potom médiami prechádzajú informácie, že injekcie pichá upratovačka a opatrovateľka a neviem kto všetko.
Ďalší moment, ktorý by som chcela spomenúť, tak je opatrovateľská služba. Jej ste sa nejako tak nevenovali, ale ja chcem povedať, že naozaj máme obrovský problém aj s opatrovateľskou službou, ktorá sa poskytuje priamo človekovi v jeho prirodzenom prostredí. Tak by sa nevytváral tlak na práve pobytové služby, keby fungovala veľmi dobre a koordinovane práve opatrovateľská služba.
Máme nedostatok verejných zdrojov v rozpočte samospráv. V podstate minulý rok pripravil štát nové opatrenia, ktoré opatrovateľskú službu ešte zdraželi, a to teda rast minimálnej mzdy, zvýšenie príplatkov, a keďže verejné zdroje sú nedostatočné a obce to platia len teda z podielových daní, tam v podstate sa neprispieva verejnému poskytovateľovi opatrovateľskej služby, tak jednoducho tie obce, ak nefungujú eurofondy, nie sú schopní to zafinancovať. A hlavne ak ide o menšie obce a ak chceme hovoriť o vysťahovaní východu, musíme povedať o tom, že naozaj tam ostáva len prestarnuté obyvateľstvo, ktoré práve tieto služby potrebuje.
Je narastávajúci dopyt, nevedia to teda samosprávy zabezpečiť. Nízke, nízka platba, čiže schopnosť odkázaných zaplatiť vyššiu, sa nedá, odoberá, pretože majú zase nízke dôchodky a tým pádom, že sme do zákona dali, že nejaká časť im musí ostať, na to som tiež ministra Richtera upozorňovala, tým pádom vlastne si nemôžu tí ľudia dovoliť opatrovateľskú službu, keďže musí im ostať určitá časť, a obce nevedia navýšiť cenu tej opatrovateľskej služby tak, aby aj bola litera zákona splnená, aj teda človek dostal opatrovateľskú službu.
Absentuje účasť štátu na plnení sociálnych práv občanov pri poskytovaní opatrovateľskej služby. Je nerovnaký prístup k financovaniu pobytových a terénnych služieb, čo sa premieta práve aj do tej opatrovateľskej služby. A, samozrejme, máme nedostatok odborného personálu, ktorý nám uteká za hranice.
Nakoniec by som povedala, čo je riešením. Riešením je to, že máme zle nastavenie financovania opatrovania. To znamená, finančný prostriedok musí ísť nie za inštitúciou, musí ísť za človekom. Ten rozhodne, či sa oňho niekto postará v domácom prostredí alebo pôjde do zariadenia.
Po b, máme nedostatočnú štruktúru u sociálnych služieb. Musíme urobiť nové typy sociálnych služieb, kde zohľadníme diagnózy, ktoré prichádzajú, parkinson, autizmus a tak ďalej, lebo teraz je to vlastne nedôstojné, ako sa o nich dokážeme postarať. Nie je prepojený sociálno-zdravotnícky systém. Tam hovoríme o reforme ako prepojiť tento systém. Pracujeme na nej. Nejednotná posudková činnosť, ktorá komplikuje ľuďom, keď sa, dávajú posudzovať svojho príbuzného. A problémy sú aj s financovaním podielových daní. Ako som hovorila, nastaviť nový systém ako z podielových daní ufinancovať kompetencie, ktoré aj malá obec má.
Ďakujem za pozornosť.
