Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

25.9.2019 o 10:44 hod.

Mgr.

Gábor Grendel

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:59 - 19:00 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Aj v tomto prípade cieľom návrhu zákona je posilniť kontrolnú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zákone sa podrobne ustanovuje, že na vyšetrenie vecí verejného záujmu môže Národná rada zriadiť vyšetrovací výbor.
Návrh na zriadenie takéhoto výboru obsahuje presné vymedzenie vecí verejného záujmu, to znamená, že nie je to nejaké všeobecné diskusné fórum. Môže vyšetrovací výbor na vykonanie jednotlivých úkonov uvedených v odsekoch 1 až 3 a pre dokumentáciu svojej činnosti pribrať aj potrebný počet odborných pracovníkov, najmä vyšetrovateľov a administratívno-technických pracovníkov a tak ďalej a tak ďalej, nebudem vás zahlcovať podrobnosťami.
Len jedna poznámka ešte na záver. Toto isté navrhoval pán predseda SMER-u Fico v roku 2004, presne podľa týchto istých princípov, takže aby som nadviazal na slová kolegu Sopka, v tomto prípade naozaj nie je dôvod, aby tento návrh nebol podporený.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:47 - 18:50 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milí kolegovia, ak by vás zaujímali aj podrobnosti o tomto návrhu ústavného zákona, tak by som si dovolil vypichnúť niektoré odseky, ktoré by sa doplnili do ústavy v prípade, že tento náš návrh schváli plénum hlasovaním.
Takže, v čl. 85 sa konci pripája veta: "Na požiadanie orgánu Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým je vyšetrovací výbor podľa čl. 92, sa na jeho schôdzi musí zúčastniť aj iná osoba ako osoba uvedená v prvej vete."
V čl. 92 ods. 1 sa za slovo "orgány" vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová "ktoré môžu mať vyšetrovaciu právomoc".
Na vyšetrenie vecí verejného záujmu môže Národná rada Slovenskej republiky zriadiť vyšetrovací výbor. Urobí tak vždy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov.
Vyšetrovací výbor má desať členov a skladá sa z predsedu, podpredsedu, overovateľov a ďalších členov. Členov vyšetrovacieho výboru volí Národná rada na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období, a to tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán a politických hnutí, ktoré vytvorili vládu, a päť členov spomedzi ostatných poslancov.
Všetky orgány verejnej moci poskytnú vyšetrovaciemu výboru potrebnú súčinnosť.
Podrobnosti o právach a povinnostiach vyšetrovacieho výboru a o konaní pred ním ustanoví zákon.
Čiže toľko zatiaľ k zmene ústavy a nasledujúcim bodom je potom zmena rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, resp. zmena tohto zákona, kde dopodrobna uvádzame, ako by tieto vyšetrovacie orgány fungovali.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2019 18:41 - 18:45 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som predložil náš návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ústavný súd Slovenskej republiky už v odôvodnení svojho nálezu zo dňa 29. novembra 1995 konštatoval, že Národná rada Slovenskej republiky vykonáva svoju kontrolnú činnosť nielen tým, že vyslovuje dôveru alebo nedôveru vláde, ale aj inými formami kontroly vrátane kontroly prostredníctvom svojich orgánov, ktorými sú výbory Národnej rady. Cieľom tohto návrhu ústavného zákona je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov Národnej rady a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy v prípadoch, kedy orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu.
Existencia vyšetrovacích výborov alebo komisií nie je v európskych krajinách výnimočným javom. Vyšetrovacie výbory sú zriadené napríklad v Európskom parlamente, ale aj vo viacerých členských štátoch Európskej únie, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku. Rovnako tak nejde o nóvum z hľadiska slovenského právneho poriadku. Vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada a o ich znovuzavedenie sa pokúšali poslanci napríklad v roku 2003, v časoch, kedy lídrom opozície bol súčasný predseda najsilnejšej koaličnej strany Robert Fico.
Podľa nášho návrhu ústavného zákona zriaďuje Národná rada Slovenskej republiky na vyšetrenie vecí verejného záujmu vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Súčasťou procesu zriadenia vyšetrovacieho výboru je presné vymedzenie vecí verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená, a určenie lehoty, v ktorej predloží výbor Národnej rady správu o výsledku vyšetrovania. Členovia vyšetrovacieho výboru sú volení Národnou radou na základe paritného zastúpenia politických strán a politických hnutí tak, aby päť členov bolo zvolených z politických strán alebo politických hnutí, ktoré vytvorili vládu, a päť členov spomedzi ostatných poslancov. Takže vyšetrovací výbor má desiatich členov.
Činnosť výboru v otázkach právomocí obdobných právomociam vyplývajúcich z Trestného poriadku je viazaná na všetky procesné záruky vyšetrovaných osôb. O vine a treste osôb však, samozrejme, vždy rozhoduje súd. Všetky orgány verejnej moci sú však povinné vyšetrovaciemu výboru poskytnúť potrebnú súčinnosť.
Toľko zatiaľ k tomuto návrhu a podrobnejšie sa k nemu ešte vyjadrím neskôr v rozprave.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17.10.2019 11:24 - 11:24 hod.

Gábor Grendel
Ďakujem pekne. Pripomínam členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, že máme schôdzu na obvyklom mieste o 12.15 hod.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2019 10:49 - 10:51 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, vždy pri predkladaní týchto štatistických správ zvyknem vystupovať tu v pléne ohľadne kontrolnej povinnosti Národnej rady. Táto povinnosť nám vyplýva presne z toho istého zákona, na základe ktorej tu predkladáme tieto pravidelné štatistické správy. Ako už možno viete, pretože tu hovorím opakovane niekoľkýkrát, Národná rada stále nezriadila komisiu na kontrolu informačno-technických prostriedkov, teda komisiu, na ktorú by sa mohli občania obrátiť v prípade, že majú pocit, že je voči nim neoprávnene nasadený, nasadené ITP. Dámy a páni, rád by som upriamil vašu pozornosť na dnešné hlasovanie (tlač 1654), takže nejdem už dnes riešiť, prečo tá komisia nevznikla a tak ďalej, nemienim okolo toho robiť žiadne politické prekáračky, ale chcem vás veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili tlač 1654 pri dnešnom hlasovaní, pretože v tejto novele navrhujem, aby o zriadení komisie už nehlasovala Národná rada, ale členmi tejto komisie boli automaticky vždy predsedovia a podpredsedovia kontrolných výborov a výboru pre obranu a bezpečnosť. Tým sa zachová rozdelenie pol na pol medzi koalíciou a opozíciou a pre budúci parlament sa raz a navždy vyrieši tento problém a už nebude možné vytvárať takéto obštrukcie, pretože ak raz Národná rada zvolí predsedov a podpredsedov týchto výborov, tak tým vyjadruje to, že súhlasí s nomináciami na pozície predsedov a podpredsedov týchto výborov, a nič nebráni tomu, aby táto komisia vznikla.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.9.2019 10:44 - 10:46 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, Osobitný kontrolný výbor Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby predkladá v súlade s § 9 zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov správu výboru o stave použitia ITP za 1. polrok 2019.
V súlade s § 9 zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP a o zmene a doplnení niektorých zákonov výbor požiadal Slovenskú informačnú službu v mesiaci júl 2019 o zaslanie správy o použití ITP za 1. polrok 2019. Správu o použití ITP za 1. polrok 2019 predložila Slovenská informačná služba vo verzii neobsahujúcej utajované skutočnosti.
Údaje o použití ITP neobsahujúca utajované skutočnosti, tak ako ich predložila Slovenská informačná služba, sú uvedené v predloženej správe.
Osobitný kontrolný výbor Národne rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS uvedenú správu prerokoval na 30. schôdzi výboru 12. septembra 2019 a prijal uznesenie č. 88, ktorým vzal predmetnú správu na vedomie, s odporúčaním Národnej rade Slovenskej republiky vziať ju na vedomie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, predkladám Národnej rade Slovenskej republiky návrh uznesenia, ktorý je súčasťou správy, a to uznesenie znie:
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Správe Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS o stave použitia ITP za 1. polrok 2019 (tlač 1575): „Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti SIS o stave použitia ITP za prvý polrok 2019 (tlač 1575).“
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 20.9.2019 12:23 - 12:33 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Začnem jedným starším článkom z roku 2011. "S vedomím ministra vnútra Daniela Lipšica je odpočúvaných 40 poslancov Národnej rady."
Toto obvinenie vyslovil v marci 2011 poslanec Národnej rady Igor Štefanov, ktorý mal byť v tom čase vydaný Národnou radou na trestné stíhanie. A toto obvinenie malo byť akousi obranou, pretože, ako sa hovorí, najlepšia obrana je útok a proti takémuto obvineniu sa naozaj ťažko bráni akémukoľvek ministrovi vnútra. Pretože minister vnútra nemá čo vedieť, kto je v tomto štáte odpočúvaný, či sú odpočúvaní poslanci, baníci, učitelia alebo lekári. Takže ak pán poslanec Štefanov tvrdil, že je tu odpočúvaných 40 poslancov, tak vtedajší minister Lipšic to efektívne nemal ako vyvrátiť, pretože on o tom nemal čo vedieť.
Pán Štefanov potom podal trestné oznámenie, prokuratúra začala zbierať informácie, potom padla Radičovej vláda a novinári si na túto tému spomenuli až o dva roky neskôr, keď sa na prokuratúre opýtali, že teda ako dopadlo preverovanie toho, či boli alebo neboli odpočutí tí poslanci. A prokuratúra po dvoch rokoch od vyslovenia tohto obvinenia povedala, že ani len nezačala trestné stíhanie, pretože zo zadovážených podkladov nič nedávalo dôvod na začatie trestného stíhania čo i len vo veci. To sa už pán Štefanov, samozrejme, neozýval, neospravedlnil sa, proste už téma preňho zhasla.
Ako predísť podobným obvineniam, tak s riešením prišiel neskorší, teda ďalší minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý cez vládu a potom aj cez parlament presadil zmenu zákona o ochrane pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov. A práve táto novela od ministra vnútra Kaliňáka zaviedla zriadenie kontrolnej komisie a v dôvodovej správe pán vtedajší minister Kaliňák zdôvodnil túto zmenu takto: "Hlavným cieľom predloženého návrhu je nová úprava kontroly nad použitím informačno-technických prostriedkov, ktorá má posilniť externý dohľad Národnej rady Slovenskej republiky nad používaním informačno-technických prostriedkov. Návrh zákona zveruje dohľad komisii na kontrolu používania ITP. Komisiu majú tvoriť šiesti členovia nominovaní osobitnými kontrolnými výbormi a výborom pre obranu a bezpečnosť, pričom traja členovia sú zástupcovia vládnych strán a traja členovia zástupcami opozície.
Kontrolu používania ITP sa navrhuje vykonávať raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že informačno-technické prostriedky používajú voči nemu. (...)
Ako jeden z najvýznamnejších kontrolných nástrojov sa navrhuje výkon fyzickej kontroly používania ITP realizovaným členmi komisie, pričom tieto osoby budú mať prístup nielen do objektu orgánov štátu, ale aj do osobitnej evidencie vedenej v listinnej podobe a obsahujúcej údaje vzťahujúce sa na použitie informačno-technických prostriedkov orgánmi štátu."
Veľmi rozumný návrh pána vtedajšieho ministra Kaliňáka. Zákon bol schválený, vstúpil do platnosti v roku 2016 a prvýkrát mal byť uplatňovaný v podstate až po vzniku novej vlády Roberta Fica, po vzniku súčasnej vládnej koalície.
Od tohto obdobia, teda od roku 2016, prišlo do Národnej rady niekoľko občianskych podnetov, niekoľko občanov sa domnievalo a domnieva do dnešného dňa, že voči nemu orgány štátu neoprávnene použili informačno-technické prostriedky, a v zmysle zákona o ochrane pred neoprávneným používaním ITP sa títo ľudia obracajú na Národnú radu v domnení, že existuje komisia, ktorá preverí, či sú alebo nie sú odpočúvaní nezákonne. Tak napríklad podnet od občana. "V nadväznosti na telefónny rozhovor, ktorý sa uskutočnil dňa 22. novembra 2018 v mene nášho klienta vás na základe zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP žiadame o začatie kontroly vo veci podozrenia z neoprávneného použitia ITP. Domnievame sa, že predmetné využitie ITP bolo dôvodom na odvolanie nášho klienta v stálej štátnej službe."
Takže aj takéto príbehy sú, keď ľudia prichádzajú o prácu, majú pocit, že boli neoprávnene odpočúvaní, a jediné, čo im my z Národnej rady môžme odpísať, je odpoveď v tomto zmysle: Vážený pán XY, v nadväznosti na vašu žiadosť o vykonanie kontroly použitia ITP si vás dovoľujem informovať o nasledovných skutočnostiach. Podľa zákona č. 166/2003 o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP kontrolu používania ITP vykonáva Národná rada, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania ITP. S poľutovaním však konštatujeme, že Národná rada do dnešného dňa takúto komisiu nezriadila a to z dôvodu, že výbor na kontrolu Vojenského spravodajstva nezvolil navrhnutého kandidáta do tejto komisie. Národná rada preto nemá zriadený orgán, ktorý by bol príslušný zaoberať sa vaším podnetom. Vzhľadom na túto skutočnosť vám odporúčam obrátiť sa na Generálnu prokuratúru.
V tomto duchu sme v tomto volebnom období odpovedali každému občanovi, ktorý chcel využiť svoje zákonné právo a požiadať komisiu Národnej rady na kontrolu používania ITP, či sú alebo nie sú zneužité informačno-technické prostriedky proti týmto osobám.
Asi, ak trošku sledujete túto problematiku, viete, že tá komisia nebola zriadená preto, lebo nominácia pána poslanca Galka je pre vládnu koalíciu nepriechodná, neprijateľná a zjavne v tomto volebnom období sa v tejto otázke už neposunieme ani o milimeter. Nebudem tu teraz ani kritizovať koalíciu, ani obhajovať pána Galka, vystúpil som s takýmito prejavmi už niekoľkokrát. Naozaj mne ide v tejto chvíli o to, aby sme do budúcnosti zabránili takýmto obštrukciám.
Účinnosť zákona, teda tejto novely navrhujem na budúci rok, vo februári budú voľby, takže naozaj sa to bude týkať už len novej Národnej rady.
A pointou tohto návrhu je, aby členov komisie nevolila Národná rada, ale aby nimi automaticky boli predsedovia a podpredsedovia kontrolných výborov a predseda a podpredseda branno-bezpečnostného výboru.
Pán kolega Šuca vie, že takýto návrh je dokonca ešte aj veľkorysý vo vzťahu k vládnej koalícii, pretože kým v kontrolných výboroch je to rozdelené pol na pol, predsedov má opozícia, podpredsedov koalícia, tak v branno-bezpečnostnom výbore má v súčasnosti koalícia aj predsedu, aj podpredsedu. A nech ich má a nech má koalícia väčšinu aj v tej kontrolnej komisii pokojne aj od budúcich volieb, mne to je jedno, ale ak Národná rada zvolí týchto ľudí do týchto funkcií, či to bude po budúcich voľbách pán Galko, alebo to je jedno, niekto iný, ak nebudete mať problém zvoliť týchto ľudí do predsedníckych funkcií v týchto kontrolných výboroch, tak potom proste nech automaticky vznikne komisia, nech sa tu nemusíme ďalšie štyri roky doťahovať a odpovedať občanom, že nevieme vykonať kontrolu, o ktorú nás v zmysle zákona žiadajú, lebo sa koalícia a opozícia nevedia dohodnúť.
Nie je to nič podrývačné, politické, neviem aké, myslím si, že pokojne by ste to mohli podporiť aj vo vašom klube, aj v klube SNS, aj v klube MOST-u, proste neni to, nedajú sa na tom ani politické body uhrať, proste nič, je to normálna vec v prospech tých pár ľudí, ktorí by z času na čas potrebovali svoje zákonné práva využiť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 20.9.2019 12:21 - 12:21 hod.

Gábor Grendel
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, cieľom tohto návrhu zákona je sfunkčniť, resp. odblokovať vytvorenie komisie, ktorá má podľa zákona dohliadať na to, aby informačno-technické prostriedky nemohli byť zneužívané v tomto štáte.
Podrobnejšie tento návrh zákona predstavím v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý a predpokladám, že aj jediný v tomto piatkovom popoludňajšom čase.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.9.2019 15:51 - 15:53 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. S viacerými sprísneniami v tejto novele sa ja osobne stotožňujem. Súhlasím napríklad so sprísnením zákazu používania mobilných telefónov. Súhlasím tak isto aj s povinnými prilbami pre cyklistov do 15 rokov. Ale osobne mám rovnako problém so znižovaním veku pre vodičov nákladných áut a autobusov.
Pri každej jednej novele zákona si treba položiť základnú otázku. Je navrhovaná zmena vo verejnom záujme, alebo v súkromnom záujme? Podľa môjho názoru zníženie veku týchto vodičov je v súkromnom záujme, a to v záujme autodopravcov. Pani ministerka vie, musí to vedieť, že najrizikovejšou skupinou vodičov sú práve mladí vodiči. Zaznieva to na každej väčšej konferencii, kde sa prezentujú štatistiky nehodovosti. A ja si myslím, že neriešime touto novelou podstatu v tejto oblasti.
Čo je tou podstatou? Podstatou podľa mňa je, že klesá počet profesionálnych vodičov. No ale prečo klesá? Pretože sú v zahraničí lepšie zaplatení. A riešením preto nie je znižovanie veku. Riešením je podľa mňa vytvárať také podnikateľské prostredie, aby autodopravcovia mohli lepšie zaplatiť týchto vodičov a potom nebudú odchádzať do zahraničia. Čiže na tom treba popracovať. Vláda nech zlepší podnikateľské prostredie, potom nebudú vodiči odchádzať. V opačnom prípade to dopadne tak, že o desať rokov bude slovenský parlament dávať vodičáky aj päťročným deťom, pretože teraz sa míňajú dvadsaťštyriroční vodiči, potom sa minú osemnásťroční, potom sa minú pätnásťroční, desaťroční a nakoniec budeme dávať vodičáky aj päťročným.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 15:46 - 15:48 hod.

Gábor Grendel Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán poslanec, povedal si, že polovica Tím Hattas by sa do mestského zastupiteľstva v Nitre nedostala, keby nemali v zátvorke Tím Hattas, je to možné. Možno by to bola polovica, možno jedna tretina, ale v podstatné podľa mňa z tohto pohľadu je, že vďaka tomu, že to tam bolo, jednoducho výsledok odzrkadľuje nejakú väčšinovú vôľu voličov v meste Nitra.
Skús sa na to pozrieť aj z opačného pohľadu. Ak máš na jednej kandidátke pri voľbách do mestského alebo krajského zastupiteľstva 100 nezávislých kandidátov a nejaký volič nechce voliť takého nezávislého, ktorý je z Tímu Hattas, ale nebude to v tamtej zátvorke, že tí sú z Tímu Hattas a títo sú iní nezávislí, tak podľa čoho sa bude orientovať ten volič? Podľa mňa je normálne, že tak kandidáti z Tímu Hattas sa identifikujú s touto značkou, viete, že toto sme my, toto sú tí iní nezávislí, a volič nech rozhodne. To je podľa mňa fér, na tom proste nieje nič zlé.
Na Slovensku vždy tie pokusy, ako prejsť voličom cez rozum, dopadli zle. Proste Mečiar vymyslel zákon, ako, ako strpčiť alebo znemožniť koalícii pravicovej v roku ’98 spoločnú kandidatúru koaličnú, zvýšil hranicu potrebnú pre úspech koalície, no tak si proste vytvorili spoločnú volebnú stranu.
Proste nemyslím si, že takéto pokusy o to, ako prejsť voličom cez rozum alebo ako im sťažiť to, aby tá väčšinová vôľa voličov sa prejavila, nemyslím si, že to bude v praxi úspešné.
Skryt prepis