Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, milí kolegovia, na začiatku chcem povedať, že nerozprávam tu za žiadnu politickú stranu, za žiaden politický klub, hovorím tu v zmysle paragrafu, teda článku ústavy o tom, že poslanec je v svojom konaní samostatný a neprináleží mu dávať príkazy, a teda môže v tomto zmysle aj vystupovať.
Predovšetkým by som chcel povedať jednu vec. Bol som človek, ktorý tieto veci z autopsie v parlamente prežil a zažil. Nikto ma nemôže obviniť z toho, že by som bol nejakým stúpencom Mečiara, práve naopak. S Mečiarom sme od začiatku mali mnohé, mnohé rozpory, najmä v tom, o tom, ako treba vykonávať politickú moc, a treba aj povedať to, že mnohé veci, ktoré chcel Mečiar presadiť, napríklad vylúčenia, vylúčenie Kňažka z parlamentu, som ja svojou aktivitou zamedzil a zamedzil aj to, aby mohla vzniknúť nejaká koalícia trvalá s SNS, a bol som aj medzi tými, ktorí v marci 1994 pripravovali aj uskutočnili odvolanie Mečiarovej vlády, a bol som stúpencom tej dočasnej vlády Vladimíra Moravčíka a počas celého ďalšieho obdobia som bol v opozícii voči Mečiarovej politike a treba aj povedať, že do určitej miery Mečiar bol aj iniciátorom skazy mojej prvej politickej kariéry, ktorá skončila v roku 1998. Takže nikto ma nemôže obviniť, že by som bol nejakým stúpencom Mečiara alebo jeho politiky.
Čo by som však chcel povedať, je, že ako človek, ktorý od začiatku pracoval na vytvorení ústavného systému tejto republiky, od začiatku pracoval na tom, ako a akým spôsobom sa má organizovať tento štát, som jeden z tvorcov ústavy, musím jasne a jednoznačne povedať, že nepodporím ani zrušenie Budaja, ani to, čo predkladá vláda, pretože odo mňa nikto nemôže chcieť, aby som rušil a búral ústavný poriadok, ktorý som staval. Takže v tomto zmysle nepodporím ani jedno, ani druhé. Niccolo Machiavelli svojho času povedal niečo podobné, neviem to presne, hej, zakaždým trošku inak tu citujem, ale zmysel je asi taký, že nikdy sa nevracaj riešiť staré krivdy, pretože poškodeným krivdu neodčiníš a nové krivdy narobíš. Tohoto by sme sa mali držať a základný princíp je, že 22 rokov je dosť na to, aby sa už tým prestali zaoberať politici a venovali sa tomu historici, pretože historický výskum bude ten, ktorý skutočne povie pravdu o tom, nie to, ten verejný lynč, ktorý sa tu dnes organizovaný tlačou a televíziou vykonáva a uskutočňuje, ale skutočnú pravdu o tom, čo, kedy, kto, ako zneužíval svoje právomoci.
Musím vám ale povedať a sklamať vám, že prvý, ktorý použil tajnú službu proti svojmu politickému protivníkovi, bol prezident Kováč, ktorý cez SIS-ku nasadil legalizanta do kabinetu Vladimíra Mečiara. Dal sledovať premiéra vlády Slovenskej republiky tajnou službou. A potom to, samozrejme, pokračovalo tak, ako to pokračovalo, nechcem nejakým spôsobom obhajovať tých alebo tých, ale nazvať toto zločinným režimom mečiarizmu, ako to nad truhlou nebohého Kováča povedal prezident Kiska, je skutočne nehoráznosť. Bola taká doba, hľadali sme v prechodnom období možno aj limity, kam môžeme ísť a čo dosiahnuť. Netreba to ospravedlňovať, treba to vysvetľovať, ale človek, ktorý pokladá za vzor demokracie pána Erdogana a Turecko za vzorový štát demokratický alebo ktorý na východe podporuje režim v Kyjeve, nazvať to, čo bolo u nás, zločinným režimom, je skutočne nehorázne, a preto často sa hovorí, myslím, že to je z Biblie, ale nie som si istý, že nepočúvaj, čo hovorí, ale kto to hovorí.
A pozrime sa, kto nám tu hovorí, kto nám tu chce kázať. Tí, ktorí začali ten zničujúci boj vo vnútri VPN, ktorý viedol k rozdeleniu VPN, a prehrali ten zápas, chcú teraz, aby sme my za nich vyriešili ich problémy. Preboha, kde sme to? To, čo ten, teraz riešime, to je len jeden problém vo vnútri VPN-ky, politického subjektu, ktorý vznikol v roku ’89, a tak sa tí ľudia pohádali, tak sa nenávidia, že ani smrť si nevedia odpustiť. A to máme my riešiť? Za toto má trpieť slovenský ústavný poriadok? Za toto máme vytvárať precedensy, ktoré nám môžu zlomiť krk v budúcnosti? Keď sa budovalo Kosovo, to je unikátne, nebude precedens, dnes máme Abcházsko, dnes máme Južné Osetsko, dnes máme Krym a čudujeme sa, že všetci hovoria, však už sa to stalo raz.
Takže podľa môjho názoru, a apelujem tu na vás, že spravodlivosť nie je možné budovať ináč ako prostredníctvom práva a zákona. V minulosti - a teraz hovorím ako historik - sa stalo ix 500 udalostí, kde honba za spravodlivosťou stála životy tisíce, tisíce a ďalšie tisíce nevinných ľudí, pretože spravodlivosť, ktorá je mimo zákona, ktoré je mimo práva, nie je spravodlivosť, je lynč.
To a teraz je tá posledná vec, na ktorú by som chcel upozorniť, čo sa dnes deje, že herci hovoria, ako majú poslanci napĺňať zákony, že publicisti, zas sa nám objavili noví mňačkovia, noví špicelovci, ktorí hovoria, že treba Clementisa, Horákovú popraviť, opäť sa nám schádzajú závodné rady a výbory, ktoré hovoria, ako máme nakladať so svojím mandátom. Kde sme sa to dostali, páni?! Toto sú 50. roky ako vyšité a s tým, nehnevajte sa, nemôžete so mnou rátať, že by som sa na takomto niečom zúčastnil. Príliš si vážim česť, svoje meno, zákon a spravodlivosť a ako historik vám hovorím, ako vy, rozhodnutie, to bude na vašom, na vás, ale história bude hodnotiť každého jedného, tu jak sedíme, a ten odsudok alebo ten súd bude tvrdý.
Ďakujem za pozornosť.
