Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, možno by som aj mal reagovať na niektoré vystúpenia, ale fakticky niet na čo, pretože keď stále niekto tvrdí to, čo nie je pravda, tak načo to stále opakovať, keď to nie je pravda.
V debatách, ktoré tu boli, či pri prvom čítaní, či pri druhom čítaní, sme vysvetľovali, že sa to týka jedine toho zákona. A koniec koncov pán Bastrnák už to spomenul, je tu stanovisko ministerstva vnútra, ktoré hovorí jasnou rečou, že vlastne sa to týka len tých príležitostí, ktorých sa, ale ešte sa k tomu dostanem, no.
Čo sa týka stanoviska kancelárie prezidenta, pretože predpokladám, že to pripravila kancelária prezidenta, prezident to len podpísal, sú to možno právnici, ktorí sa vyznajú v práve, ale jednoducho vecnej problematike, ktorej sa venovali, nerozumejú vôbec nič, a preto aj to ich stanovisko je také, že človek si povie, no, napísali, dobre.
Sú tam niektoré veci, ktoré by mohlo alebo bolo treba vyložiť, napríklad hovoria, že pojem športový odev nemáme v právnom poriadku definovaný, schválený, zákon nie je jednoznačný ani v tom, čo sa týka vyobrazenia štátneho znaku Slovenskej republiky (ďalej len "štátny znak na športovom odeve"). V tejto súvislosti treba brať do úvahy, že športový odev spravidla obsahuje aj reklamy sponzorov, ktoré sú upravené na zmluvnom základe vrátane špecifikácie umiestnenia a veľkosti vyobrazenia reklám na športovom odeve. To je stanovisko.
Ale v tom zákone pán prezident vo svojom rozhodnutí spomína iba hokejistov, keď norma má byť všeobecná, naším úmyslom bolo napísať ju všeobecne. Tento problém sme už vysvetľovali v rozprave. Za športový odev možno brať napríklad dres hokejistov, futbalistov, hádzanárov, ale aj polokošeľu šachistov či čiapku vodnopólistov. Už sme iniciovali vznik komisie v spojení ministerstva vnútra, ministerstva školstva, ktorá by pod zákonným predpisom vytvorila akýsi dizajn, manuál, kde by sa zosúladilo používanie štátneho znaku vo všeobecných športových podujatiach. A verím, že uznáte, že riešiť všetky športy v jednom zákone asi by nebolo vhodné.
Padol tu ten argument, už tu neni pán Sloboda, že aj všetci ostatní majú nejakým spôsobom upravené logá, pod ktorými hrajú. To by bolo v poriadku a pravdepodobne by nevyvolalo to takú búrku nevôle, keby športový zväz si urobil logo podľa toho, ako si to urobili aj tí ostatní.
Francúzski športovci si neurobili žart zo štátneho znaku, ale z galského kohúta. To, ako keby sme si my tam dali Kriváň, hej, asi tak isto. Keď si zobereme švédsky dres, tak v heraldike sa to povie, že to je štátny znak roztiahnutý do plochy. Pretože štátnym znakom Švédska sú tri koruny. Tri koruny v modrom poli alebo zlaté koruny v bielom poli, je to v podstate určitým spôsobom štylizácia štátneho znaku. Zoberme si Rusov, hej, Rusi si dali svojho dvojhlavého orla a vymenili v ňom vnútri svätého Juraja za hokejistu, v poriadku. Ale nijakým spôsobom nenarušili intaktnosť, neurobili z toho orla sliepku, čo urobili naši hokejisti. Nehnevajte sa, s tými hokejkami, ale to je už iná vec.
Samozrejme, len človek, ktorý sa nevyzná v heraldike, a teda aj pravdepodobne v protokole, môže povedať, že a nevedieť, čo to je nadriadenosť štátneho znaku. Nadradené vyobrazenie je také, ktoré jednoznačne vymedzuje pozíciu a postavenie štátneho znaku. To znamená, že ten štátny znak musí byť na najdôstojnejšom mieste. Samozrejme, aj tu sme hovorili minule, že nijakým spôsobom to neovplyvňuje, že sa dá číslo, že sa dá reklama, že sa dá iným spôsobom ten dres popísať celý. Takže v tomto zmysle ja neviem, v čom je problém.
Ďalej zo správy vyplýva, že z porovnania vyššie uvedených vymedzení štátneho znaku a znamenia štátneho znaku vyplýva rozdiel len v upustení od farebnej špecifikácie. Nemožno však opomenúť § 2 ods. 2 zákona o štátnych symboloch, podľa ktorého "výnimočne, ak to nie je z objektívnych dôvodov možné alebo vhodné, možno od farebného vyobrazenia štátneho znaku upustiť". Schválený zákon tak porušuje terminologickú jednotnosť zákona o štátnych symboloch, keďže znamenie štátneho znaku tak, ako je vymedzené, je vlastne štátnym znakom bezfarebného vyobrazenia. Tu je vidieť prácu kancelárie, ktorá si ani to poriadne neprečítala, pretože takýto nezmysel by nemohla napísať.
Tu sa prezidentská kancelária mýli, ide o zjavne nepozornosť právnika, ktorý rozhodnutie prezidenta pripravoval sám. Som prekvapený z vytknutia tohto ustanovenia, a to najmä preto, že definícia štátneho znaku hovorí aj o ranogotickom štíte, kdežto zatiaľ čo definícia znamenia štátneho znaku nehovorí o štíte, ale o znamení v štíte, teda to je znamenie, ktoré je vnútri, a to sa používa aj v iných prípadoch. Napríklad na európskych minciach aj v prezidentskej štandarde, aj v ďalších, napríklad v označení Armády Slovenskej republiky. Prax si vyžiadala toto znamenie štátneho znaku uplatniť do zákona, nie nejaký svojvoľný slovenský, jako ste to povedali, pán Poliačik, insitní nacionalisti - či ako ste to hovorili? (Reakcia z pléna.) Jaj, pseudo, prepáčte, no používate také cudzie slová, ktoré ja niekedy nerozumiem, takže, viete, dobre. Ďakujem, že ste ma opravili, ďakujem.
Požiadavka definície znamenia štátneho znaku vyplývala z diskusie s odbornou verejnosťou, to nie je to, čo sme si my vymysleli, nie je teda pravda, žeby sme o tomto návrhu zákona nediskutovali, ako to pán prezident vyžaduje v úvode listu, odôvodnením na § 2 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov. Svedčí aj o tom akceptácia takmer všetkých pripomienok ministerstva vnútra. A z troch pripomienok opozície okrem toho "iba" neakceptovali všetky. Ale to "iba" sa dotýka fakt len toho, ale to, to ešte budem k tomu hovoriť.
Ďalej pán prezident tvrdí, že ústava, čl. 8, obsahuje taxatívny výpočet štátnych symbolov, v ktorých sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna, v tomto článku niet zmienky o znamení štátneho znaku. Schváleným znakom znam..., á, zákon znamenie štátneho znaku síce formálne neoznačuje za štátny symbol, na druhú stranu mu však priznáva rovnakú ochranu ako štátnemu symbolu. Čo je na tom zlé? Čo je na tom zle, keď štátny symbol je nejakým spôsobom chránený? Pretože mnohí ľudia sa nedívajú na štátny znak, že to je to, čo tu vidia. Mnohí to majú v tej svojej zjednodušenej podobe, že čo je symbolom Slovenska. To je dvojitý kríž na trojvrší a v každom nejakom takomto zostavení, v každej nejakej takejto konfigurácii sa tento symbol chápe ako symbol Slovenska. Takže prečo aj toto nechrániť? Pritom ja viem, že v našej spoločnosti sú kozmopoliti, národovci, extrémisti, čechoslovakisti, rusofili, rusofóbiji a podobní. Ale prečo by sme sa mali my urážať tým, že nerešpektujeme, že niekto si váži svoj štátny symbol, a dívali sa na to, ako to niekto provokatívne sa vystavuje, však vám to potom ukážem na koniec, vám, pán Dostál, lebo nemôžem to ukázať všetkým.
A to je, ten štátny symbol tvorí srdce štátneho znaku, aj teda štátneho symbolu, štátny znak možno definovať ako najdôležitejší štátny symbol z pohľadu vizuálneho, pretože jasne odlišuje našu štátnu symboliku napríklad od symboliky Ruska, je to právny štátny znak, ktorý má osobitné postavenie v článku ústavy, kde sa spomína ako prvý.
Národná rada za žiadnych okolností neprekročuje právomoc zverenú jej ústavou. Jednoducho zvyšuje ochranu ústavy a ústavnosti zvýšenou ochranou štátnych symbolov. Národná rada definuje nový štátny, nedefinuje nový štátny symbol, posilňuje používanie súčasných štátnych symbolov, čo vyplýva aj z návrhu zákona definície znamenie štátneho znaku, a teda aj znamenie štátneho symbolu.
No a teraz by som prišiel k tomu nešťastnému "iba". Je tu, tento zákon vlastne nič nezakazuje. Viete, stále hovoríme o boji proti extrémizmu, ale mali by sme si uvedomiť, že ten extrémizmus nie je len medzi nami, hej, ale že je extrémizmus aj inde. Napríklad tá veľká demonštrácia podľa mojich informácií, ktorá tu bola, tak to nebola demonštrácia, ktorú by zorganizovala niektorá organizácia Maďarov na Slovensku, ale prišli sem páni z - jak sa volá tá strana? - Jobbiku, hej, a začali tu jako robiť veľkú demonštráciu akože za našich občanov maďarskej národnosti. Ja si nemyslím, že naši občania maďarskej národnosti, keby prišli manifestovať, by prišli takto vyzdobení, ako prišli títo páni z Jobbiku.
Takže keď už extrémizmus, tak treba ten extrémizmus vidieť na všetkých stranách. Ešte raz hovorím, je tu právny názor ústredného orgánu štátnej správy, ktorým je ministerstvo vnútra, jedine ono má právo vyložiť tento zákon a ono ho jednoznačne vyložilo, že nijakým spôsobom sa nezakazuje týmto zákonom spievanie štátnej hymny, iba a ešte vlastne dodáva, že takáto úprava je fakticky nemožná a nevymožiteľná, takže by bola aj zbytočná, hej. Jednoducho nikto nemôže nikomu zakázať spievať si, čo chce, hoci chce individuálne, samozrejme, každý musí byť zodpovedný za to, čo robí.
Preto si myslím, že tento zákon nijakým spôsobom nevplýva na používanie, teda spievanie a hranie štátnych hymien iných štátov, to je výmysel, ktorý sa dostal do obehu, mnohí mu skočili. Ale musím teda zodpovedne za seba povedať, že ak je to slovo "iba" alebo niečo iné v tom zákone problémom, tak budem prvý, ktorý to bude chcieť napraviť, aby nikto sa necítili, že je tu právne neistý. To je jedna vec.
No a na záver by som chcel povedať to podstatné, žiaľ, nie je tu pani poslankyňa Blahová, ktorá minimálne fotografiu dávala v tom, že, že ona je za to, aby sa štátne symboly ochraňovali a chápali tak, ako nám káže doba, teda v 21. storočí. Teraz keďže to nemôžem ukázať osobne jej, tak to ukážem pánovi Dostálovi, nemôžem to ukázať celej sále. (Rečník opustil miesto za rečníckym pultom s obrázkom v ruke, idúc ho ukázať poslancovi Dostáli.)
