Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa mi vyjadriť k rozpočtu, k tomu plánovanému na budúci rok, ako aj k tohtoročnému.
Len zopakujem po ostatných, že diera do rozpočtu na tento rok bude zrejme 1,6 mld., aj keď ministerstvo tvrdí, že menej. No nie je toto tvrdenie príliš vierohodné. Na budúci rok samotné ministerstvo, samotný minister plánuje opäť raz deficit, opäť raz dieru do rozpočtu napriek tomu, že budúci...
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte sa mi vyjadriť k rozpočtu, k tomu plánovanému na budúci rok, ako aj k tohtoročnému.
Len zopakujem po ostatných, že diera do rozpočtu na tento rok bude zrejme 1,6 mld., aj keď ministerstvo tvrdí, že menej. No nie je toto tvrdenie príliš vierohodné. Na budúci rok samotné ministerstvo, samotný minister plánuje opäť raz deficit, opäť raz dieru do rozpočtu napriek tomu, že budúci rok mal byť pôvodne rozpočet už prebytkový. Malo sa produkovať viac, ako sa spotrebuje. Toto všetko sa spláchlo do Dunaja a dnes ministerstvo hovorí, budeme hospodáriť zle aj budúci rok. Tá diera, ktorá sa plánuje na budúci rok, bude, samozrejme, v praxi oveľa, oveľa vyššia, keďže sa čaká oslabenie ekonomiky na základe oslabenia ekonomík na západ od nás a toto sa naozaj premietne, premietne na Slovensku už budúci rok.
Ten rozpočet na budúci rok nezahŕňa ani také položky očakávané, ako je kompenzácia napríklad colných podvodov. Tie colné podvody boli vo výške vyše 300 mil., spravili sme dieru nielen do slovenských, do slovenského výberu cla, ale takisto dieru do celoeurópskeho výberu cla, keďže tu boli preclievané tovary, ktoré následne putovali vo veľkých množstvách aj na Západ. To znamená, že vláda SMER-u vymyslela spôsob, ako tunelovať a vybavovať korupčné preclievanie nielen pre Slovensko, ale keďže sme súčasťou Európskej únie, tak pre celú Európsku úniu.
Ten fakt, že nemáme vyrovnaný rozpočet ani tento rok a že nebude ani budúci rok, by sa dal za určitých podmienok akceptovať. Poviem za ktorých. Dalo by sa akceptovať, ak by vláda radikálne investovala do infraštruktúry, do diaľnic, ktoré vláda Roberta Fica nedokázala dostavať, pritom im zostalo iba niekoľko úsekov, napriek tomu sa to nepodarilo. Do opráv ciest I. triedy a do zrýchľovania železníc. Zrýchľovanie železníc na 160 km za hodinu sa nedostalo ani len po Žilinu, napriek tomu, že sa na to dali čerpať eurofondy, robila to firma podobná Váhostavu, ktorá takisto nevyplatila živnostníkov a išla do reštrukturalizácie. To je príkladom toho, akým spôsobom sa tu narába so zdrojmi za vlády strany SMER.
A zrejme Robert Fico je jediný, ktorý chodí z Bratislavy do Košíc po diaľnici, a to už od roku 2010. Zrejme chodí cez Maďarskú republiku, lebo len tak sa to spraviť kontinuálne po diaľnici.
Ďalšia podmienka, za ktorú by sa dal akceptovať deficit, je radikálne zakročenie proti korupcii a radikálne opatrenia v prospech vymáhateľnosti práva. Vymáhateľnosť práva, to, že vám niekto napríklad nezaplatí, firmu dá do reštrukturalizácie, je ešte väčším problémom ako nedostatok infraštruktúry. Sťažujú sa na to zahraniční investori, sťažujú sa na to domáci živnostníci, podnikatelia a trpí na to celá ekonomika. Naozaj stav právneho systému, ktorý sa dá opraviť pritom aj bez nejakých väčších finančných inštitúcií, je v katastrofálnom, v katastrofálnom stave. A namiesto toho, aby sa urobili aspoň nejaké kroky na jeho zlepšenie, tak tu vidíme kroky, ako do posledného dychu obhajoba človeka, ako je Monika Jankovská, od ktorej do obrovskej miery tento systém závisel a stále do istej miery závisí. Monika Jankovská je reprezentant toho, prečo je tu, prečo je tu taký právny systém, aký je, prečo je plný korupcie a plný manipulácií a nevymáhateľnosti práva. Je príkladom toho, že takýto stav a takéto osoby, ktoré to spôsobujú, vláda, Pellegrini, Robert Fico obhajujú do posledného, posledného dychu.
Výsledkom všetkého je, naopak, to, že keď sa porovnáme s okolitými krajinami alebo aj so širším okolím vrátane pobaltských krajín, tak prílev zahraničných investícií bol u nás radikálne nižší ako k pomere DPH, bol aj niekoľkonásobne nižší ako napríklad už len v takom Maďarsku, nehovoriac o niektorých pobaltských krajinách, bol trojnásobne nižší za roky 2014 až 2018 ako v susednej Českej republike.
Čo to znamená? Znamená to, že tie investície, ktoré môžu produkovať vysokú pridanú hodnotu alebo aspoň nejakú pridanú hodnotu, ktorá môže byť použitá na generovanie, teda ktorá bude generovať zdroje na to, aby si ľudia sami zarábali, sami si zvyšovali životnú úroveň, tak namiesto, namiesto takéhoto procesu tu vidíme to, že nedôverujú nám v zahraničí tí, ktorí rozhodujú, kam investovať svoje peniaze, niekoľkonásobne nám dôverujú menej ako iným podobným okolitým krajinám. Keby investície pribúdali, tak potom, samozrejme, generuje to zdroje aj do sociálneho systému, keďže ľudia, keď sú zamestnaní, odvádzajú sociálne dávky, odvádzajú dane, z čoho sa potom môžu zvyšovať dôchodky a rôzne sociálne dávky na ochranu rôznych ohrozených chudobných častí obyvateľstva. Toto u nás ide opačným smerom ako čo i len v okolitých krajinách.
SMER to, čo robí, len marketingovo prerozdeľuje rôzne frčky typu obedy zadarmo a podobne zo zmenšujúceho sa koláča, zo zmenšujúcich sa zdrojov a ešte aj to kompenzuje potom narýchlo vecami, ako je bankový odvod. A keď si to teda dáme na jeden stôl vedľa seba, tak to znamená to, že niekde zaplatí obedy zadarmo alebo vlaky zadarmo, čiže do jedného vrecka dá nejaké tie frčky a z druhého vrecka potom cez zvýšené poplatky bánk tieto peniaze ľuďom potom vzápätí vyberie.
Vláda trestuhodne nevyužíva na zvyšovanie efektivity chodu štátu ani tie nástroje, ktoré už má k dispozícii. Tým nástrojom je napríklad hodnota za peniaze. Sám minister potvrdil, že projekt hodnoty za peniaze je nedostatočne využívaný napriek tomu, že by priniesol úspory na základe efektivity v hodnotách minimálne desiatok miliónov eur. Ja si dovolím tvrdiť, že keby bol naplno využívaný alebo aspoň v značne vyššej miere využívaný, tak by sa tieto sumy šplhali až do stoviek miliónov eur. Momentálne je akýsi plán v rámci hodnoty za peniaze ušetriť na IT, na chode IT systémov 10 mil. a na chode iných štátnych systémov nejakých 40 mil. Toto sú opäť len frčky usporené, potenciálne usporené, zdôrazňujem, to je iba plán alebo vízia v porovnaní s tým, keby sa tento nástroj využíval naozaj efektívne a sekal všetky tie provízie a neefektivity, ktoré v tom systéme sú. Veď na IT systémy sme dali vyše miliardu a ten výsledok je žalostný.
Eurofondy. Sám minister tvrdil a hovoril, že eurofondy, čerpanie eurofondov je na veľmi nízkej úrovni napriek tomu, že je to najlacnejší zdroj príjmov alebo najlacnejší zdroj na investície.
Nuž dôvodnom nízkeho čerpania je korupcia, to je aj to, o čom som hovoril, ktorá je reprezentovaná v právnom systéme napríklad Monikou Jankovskou.
Dôvodom tohto nízkeho čerpania je aj, sú aj neprehľadné a zložité podmienky čerpania eurofondov. Tam je plná zodpovednosť vlády a pán Kamenický ako minister sa nemôže vyhovárať na to, že on ako jeden z ix ministrov alebo členov vlády nemôže, nemá tie páky, ako donútiť ostatných, aby sa správali racionálne a nastavili to racionálne. Myslím, že aj pán Kamenický je aj podpredsedom vlády a ako podpredseda vlády má zodpovednosť (reakcia z pléna), nie je podpredsedom vlády, v každom prípade ako minister financií, tak som ho tu povýšil na chvíľku, ako, ako minister financií, ako veľmi dôležitý člen vlády, si myslím, že by mal zobrať zodpovednosť za to, akým spôsobom sa narába so zdrojmi vlády.
A takisto by sme tu mali vidieť potom Petra Pellegriniho, ktorý sa iba vznáša niekde v diaľke na nejakom marketingovom obláčiku, robí si marketing, ktorý mu dodáva medzinárodná firma, taká, na ktorú sa niektorí členovia SMER-u sťažovali, že údajne robila prevrat v Čiernej Hore, napriek tomu teda Pellegrini takýto marketing rád využíva a tvári sa, že jeho sa chod parlamentu, vlády, všetka tá korupcia alebo trebárs aj čerpanie eurofondov, alebo to zlepšenie absolútne, absolútne netýka. Som zvedavý, dokiaľ vydrží takéto bábkové marketingové pôsobenie človeka, ktorý by mal zobrať zodpovednosť za krajinu a mal by sa zodpovedať aj ostatným. Dúfam, že ho tu uvidíme rozprávať o rozpočte a ďalších dôležitých veciach, ktoré sa týkajú chodu vlády a krajiny.
Dám už len stručne príklady toho, kde eurofondy zlyhávali. Boli to tie školské eurofondy na tzv. inovácie, kde sa to muselo celé zrušiť, keďže korupcia a IT zákazky som už spomínal.
No a možno takým najväčším nekorupčným hriechom je nestavanie ciest a diaľnic z eurofondov. To keby sa bolo spravilo, tak tá diaľnica tu možno nie je do roku 2010, ale možno pár rokov by už tu bola. A ako vieme, diaľnice sú preto dôležité, lebo sa popri nich okrem iného usádzajú investori, pretože môžu ľahko a rýchlo prepravovať osoby a tovary viac na západ, keďže sme závislí na exporte na západ a keď takéto rýchle spojenia nie sú, tak tí investori zostávajú viac na západnom Slovensku, kde môžu presunúť jednoducho svoj tovar alebo ľudí veľmi, veľmi rýchlo smerom na západ alebo jedným a druhým smerom.
Daň z pridanej hodnoty. Bolo to tu už spomínané, naďalej je tam diera takmer 2 mld., každý jeden rok je tá diera takmer 2 mld., a pritom trištvrte z tejto sumy je čiastka, ktorá už bola nami všetkými do tej spoločnej kasy na daňové úrady zaplatená, už ju tam niekto dal, vyplatil, ale následne, následne bola vybratá cez podvody z DPH a la Kočner, a la Bašternák, ale aj oveľa väčšie podvody a oveľa sofistikovanejšie podvody a ešte aj podvody medzinárodného charakteru. Trištvrte z dvoch miliárd boli vybraté, pričom predtým táto daň už bola zaplatená. To znamená, zlodeji ukradli spod nosa šéfom daňových úradov, a teda ultimátne pánovi ministrovi trištvrte z dvoch miliárd. A všetci kompetentní sa prizerali a možno niektorí kompetentní tomu pomáhali. Dodnes to nie je poriadne vyšetrené, niektoré obrovské podvody.
A o colných podvodoch, za ktoré je tiež zodpovedná Finančná správa, ktorá je teda organizácia zlúčená z dvoch častí, daňové úradu a colné úrady, tak pri týchto obrovských colných podvodoch, ktoré vyšetroval OLAF z Európskej únie, nezačalo sa u nás ani len, ani len vyšetrovanie, aby sa zistilo, kto je za to zodpovedný, kto tam spolupracoval, kto to organizoval. Ani sa len neiniciovalo trestné stíhanie v tejto, v tejto veci. Zjavne ani pánovi ministrovi to nevadí, že mu miznú takého obrovské čiastky pod nosom doslova.
Bol tu, videl som tu aj ministra sociálnych vecí Jána Richtera. Jeho ministerstvo má rozpočet 2 mld. alebo vyše 2 mld. a nehovoriac o rôznych fondoch, ktoré prerozdeľuje. Napriek tejto sume Slovensko nie je ani zďaleka sociálnym štátom. Peniaze sú prerozdeľované korupčne a necielia na tie ohrozené skupiny ľudí tak, ako sú na to určené. Príkladom za všetky, aj keď takých príkladov by sa dali menovať stovky až tisíce, je Penzión Šteffi, prevádzkovaný členkou SMER-u, to je príznačné, a Tomanovej bývalou kolegyňou Štěpánkou Mádlovou. Namiesto starostlivosti o seniorov sa z tohto penziónu stal dom hrôzy, kde sa seniori boja o svoj život a majetok, kde im boli prevádzané byty, ktoré vlastnili, a následne ešte aj výťažok z týchto bytov bol vypumpovaný preč z ich účtov prevádzkovateľkou tohto zariadenia.
Ministerstvo pritom vyplatilo tomuto zariadeniu za posledné roky takmer trištvrte milióna eur. To znamená, my sme bohatá krajina, len sme zle spravovaná. Tie peniaze sú, len sú prerozdelené tam, kde absolútne prerozdelené nemajú byť, sú prerozdelené ľuďom, ktorí boli dokonca za podobnú činnosť trestne stíhaní a odsúdení v minulosti. Minister Richter tento problém kompletne ignoruje, má zopár kontrolórov na 800 zariadení, ktorí absolútne nedokážu urobiť kontrolu. Ak sa aj spraví kontrola týchto zariadení, následne sa nedeje vonkoncom nič. A v prípade napríklad tohto domu hrôzy, kde tie zistenia boli hrôzostrašné, tak ministerstvo iba začalo nejaké správne konanie s možnou budúcou pokutou 2-tisíc eur. Tak vyplatilo trištvrte milióna. Dejú sa tam hrôzostrašné veci a jediné opatrenie ministerstva je začatie, ani neukončenie, začatie akéhosi správneho konania s možnou sankciou 2-tisíc eur, čo je absolútne smiešne. Je to doslova, ako keby sa minister Richter rehotal na tom, ako, ako funguje sociálny systém.
Polícia pritom začala niekoľko veľmi závažných trestných stíhaní v tejto veci a napriek tomu, že aj polícia zistila mnohé závažné skutočnosti, stíha ich aktívne, tak minister sa opäť len a len prizerá a vyzerá, že je mu to úplne jedno, resp. chráni smeráckeho nášho človeka, ktorý takýto dom hrôzy prevádzkuje.
Ak by som teda zhrnul tento prejav o rozpočte, rozpočet, ktorý pripravil minister Kamenický, nepripravuje Slovensko na spomalenie ekonomiky, ktoré určite príde. To znamená, že tento rozpočet bude musieť byť priebežne upravovaný počas ďalšieho roka, lebo tie realistické prognózy sú s oveľa, oveľa vyšším deficitom. Budú sa narýchlo plátať diery, budú sa narýchlo hľadať rôzne ad hoc úspory, kde sa čo dá ušetriť, kde sa čo dá nejakým spôsobom nevyplatiť a podobne. Toto budeme vidieť budúci rok. Rozpočet nijako nepomáha ľuďom, ani pracujúcim ľuďom s nízkymi príjmami. Nepomáha ľuďom ohrozených chudobou, ľuďom, ktorí prídu v čase oslabovania ekonomiky o svoje pracovné miesta. Na toto rozpočet vôbec nepamätá a nie je na to pripravený.
Opäť zdôrazním, že bol by akceptovateľný aj deficitný rozpočet, ak by to bolo naozaj vyvážené dobrými opatreniami na dlhodobé generovanie zdrojov, z ktorých sa dá následne čerpať, teda či už ľudia si priamo vedia zarobiť na svoju životnú úroveň, alebo tieto zdroje sa dajú čerpať na prevádzku dobrého sociálneho systému. Nie je to tak. Vláda len prejedá zvyšky minulej prosperity a hlasno pritom mľaská.
Chcem požiadať pána ministra, aby takýto rozpočet prerobil a spravil ho realistickým, aby aspoň čiastočne pripravil Slovensko na to, čo ho budúci rok čaká.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
