Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, som zvyknutý u vás na kultivovanosť vo vystúpení, nesklamali ste ani teraz, takže oceňujem. Rovnako oceňujem aj vašu úvodnú vetu, že nechcete nikoho súdiť. Je to sympatické.
Zaujala ma vaša ďalšia veta, v ktorej ste hovorili, že politici bažia po moci. Myslím si, že túto vetu treba adresovať najmä tým, ktorí dnes šíria spoločenské napätie na Slovensku a šíria emócie a bičujú vášne. To bolo úprimné konštatovanie.
Oceňujem aj to, že ste predniesli na tomto fóre v rámci rozpravy aj konštruktívne nápady a námety pre pani ministerku zdravotníctva. Myslím si, že ste obaja lekári a že na tejto odbornej platforme aj dokážete nájsť konštruktívnu cestu k tomu, aby sa tieto nápady premietli do praxe a boli na prospech slovenskému zdravotníctvu.
A som veľmi rád, že ste vlastne svojím prejavom a vystúpením v rozprave nadviazali na podobný tón, na ktorý poukázal aj váš predrečník v rozprave pán Krajniak. A že napriek istým diskrepanciám, miernym, predsa ten váš prejav bol sčasti pozitívny a oceňujem, že bol veľmi konštruktívny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za reakcie všetkým kolegom. Potvrdili ste vlastne ten status quo, ktorý som spomínal v rozprave.
Ešte mi napadá v tejto súvislosti jedna vec, že možno by bolo dobré posilniť právomoci Rady pre vysielanie a retransmisiu nielen v tej súvislosti a kontrole vlastníctva médií, ale aj kontrole obsahu, teda toho, čo médiá vysielajú. Myslím tým hlavne na určitú objektivitu, vyváženosť, nestrannosť a kvalitu informácie, lebo tam, si myslím, že dochádza k veľkým problémom a tam začína tá dezinformovanosť verejnosti alebo šírenie rôznych hoaxov a poloprávd a podobne.
A ešte len taká informácia, ktorú som zabudol povedať v rozprave. Hovoril som o diskusii na európskej úrovni. Chcem len podotknúť, že aj v Európskej únii existuje komisia, ktorá sa špeciálne venuje tejto problematike a jednotlivým častiam tejto problematiky, a dokonca Slovensko predsedá jednej z týchto komisií. Takže máme priame prepojenie aj na Brusel a určite je tam priestor aj z Európskej únie, aj cez ministerstvo kultúry, aj cez parlament rozvinúť širšiu diskusiu s cieľom, aby sme našli, čo najoptimálnejší model, ako to usporiadať a ako to vyriešiť. Vyriešiť asi ťažko, ale posunúť dopredu, tak by som to povedal mierne optimisticky.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, o médiách sa nie nadarmo hovorí, že sú siedmou veľmocou. Samozrejme, majú obrovský vplyv na verejnú mienku, na postoje, na názory ľudí, až po ich správanie a kúpyschopnosť. Práve preto sú magnetom pozornosti aj veľkých korporácií a sú príťažlivé pre veľké korporácie, ktoré sa primárne venujú úplne inej činnosti, ale mediálny biznis je pre nich zaujímavý.
Samozrejme, krížové vlastníctvo médií, to nie je len špecificky slovenská téma. Je to téma celoeurópska, ba môžem povedať celosvetová. O tom, že je to celoeurópska téma svedčí aj to, že aktuálne sa tejto téme venujú aj na pôde Európskej únie a pripravujú určité novely, pokiaľ ide o legislatívu a zamedzenie krížovému vlastníctvu médií. Je to však veľmi ťažká úloha. Treba povedať, že dôsledok krížového vlastníctva médií poznáme všetci alebo si to vieme predstaviť na znížení plurality názorov, ovplyvnení objektívnosti, pravdivosti, dokonalosti, úplnosti informácií a podobne.
Treba však povedať aj to, že nielen tento návrh existuje momentálne, v tej legislatívnej podobe, ale existuje aj platná legislatíva na Slovensku, a to zákon č. 308/2000 Z. z. Áno, časovo ide o pomerne bradatý zákon, 17-ročný, ale to neznamená, že by nebol funkčný. Pochopiteľne, zákony sa robia nie pre zákony samotné, ale zákony sa robia preto, aby boli prospešné a účinné pre ľudí, nie naopak. Opačný postup by bol zlý. Nechcem tým povedať, že tento zákon je úplne najlepší, ale treba vidieť, že existuje a je to zákon o vysielaní a retransmisii. Ako všetci určite dobre viete, máme Radu pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je kontrolným orgánom, a jednak nastavuje všeobecné aj špecifické pravidlá a má kompetencie tieto pravidlá kontrolovať a vymáhať prípadný postih na porušovateľoch tejto legislatívy. Samozrejme, že má svoje diery, povedané v úvodzovkách, netvrdím, že nie je možné ho vylepšiť, ale zákon teda má slúžiť tomu, aby sa zamedzilo toto krížové vlastníctvo. Súčasná situácia je taká, že zákon vlastne sleduje a vyhodnocuje majetkové a personálne prepojenie vysielateľov navzájom, vysielateľov a vydavateľov periodickej tlače a vysielateľov a prevádzkovateľ multiplexov. Samozrejme, rada má kompetenciu v prípade porušenia tejto legislatívy vyvodiť náležité dôsledky, a to v podobe odňatia licencie, čo je teda najtvrdší trest, dokonca tvrdší, ako keby to bola finančná pokuta. Zákon takisto vyžaduje súhlas Rady pre vysielanie a retransmisiu v prípade predaja obchodného podielu nad 50 %, nad 55 % dokonca, a to oznámením a platnosťou dva roky pri televíziách a jeden rok pri rozhlase a rádiách od udelenia licencie. Pravdou je, že rada má svoju právomoc kontrolovať vlastníctvo médií len do prvého stupňa. Problém vzniká tam, keď ide o predaj obchodných podielov aktuálnym držiteľom licencií smerom ďalej. Tam už kompetencia rady nesiaha a tam dochádza presne k tomu vytvoreniu toho krížového vlastníctva, to je už neprehľadné ani pre radu, a dokonca ani pre samotnú verejnosť. A tam začína, začína to nebezpečné ovplyvňovanie verejnej mienky. Pozorne som si ale prečítal ten váš návrh, ktorý spočíva v tom, že žiadatelia o udelenie licencií vlastne vstúpia do registra partnerstiev alebo partnerstva s verejným sektorom. Dobre som to povedal. Register partnerstva s verejným sektorom. Lenže v tejto podobe, v akej to predkladáte vy, má to svoju racionálnu podstatu, ale ak to premietneme do reality, do praxe, vlastne tento register bude plniť iba informatívnu úlohu. Dostanú, či rada, alebo verejnosť, informáciu o tom, kto je potenciálne tým konečným vlastníkom daného média. Dôležité však je, aby, aby sme vedeli zakročiť proti krížovému vlastníctvu. Na to je jednak Protimonopolný úrad, čo sa týka tej biznis stránky mediálneho podnikania, a na to ale je určená Rada pre vysielanie a retransmisiu. Takže informatívnu funkciu váš návrh splní, ale postráda to tú výkonnú silu, tú exekutívnu silu a tú by sme mali posilniť práve v prípade Rady pre vysielanie a retransmisiu, lebo to považujem za systémové riešenie, posilniť kompetenciu Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Nevylučujem aj nejakú spojitosť trebárs registráciou do tohto partnerského vzťahu s verejným sektorom, ale určite si myslím, že by bola schodnejšia a omnoho efektívnejšia cesta posilniť právomoci rady, aby tá rada mohla preniknúť do štruktúry vlastníkov nielen na tej prvej úrovni, na tej najzákladnejšej, toho žiadateľa o licenciu, ale aby mohla pokračovať trebárs vo svojej investigatívnej práci, ak to nazvem takto v úvodzovkách, vo svojej investigatívnej práci a dopátrať sa aj v budúcnosti pri potenciálnom prevode obchodných podielov toho, kto je vlastne ten úplný konečný vlastník, tá špička tej pyramídy. Takže skôr vidím cestu nie v tomto partnerstve, ktoré informatívne O. K., v pohode, ale vidím cestu posilniť právomoci a kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu. To je zatiaľ asi jeden z najúčinnejších krokov, ktorý môžeme urobiť, a podotýkam na začiatku som spomínal tú európsku legislatívu na pôde Európskej únie sa diskutuje veľmi živo o tejto téme, lebo to nie je len slovenské špecifikum, to som tiež povedal na začiatku, čiže je to celoeurópske a celosvetové špecifikum a dokonca prvého polroku 2018 má byť dokončená smernica Európskej únie v tejto súvislosti, ktorá, samozrejme, bude podliehať ešte schváleniu národnými parlamentami a dáva široký priestor aj národným legislatívam, aby zaujali k tomu definitívne stanovisko.
Takže ja to beriem pragmaticky. Z vášho pohľadu je to informatívne dobrý návrh, ale myslím si, že by sme ho mali možno aj spoločnými silami dopracovať do tej podoby, že posilníme právomoci a kompetenciu Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Pamula, volil si rozumné, uvážlivé slová a bolo to primerane kultivované parlamentné vystúpenie. Dostal si nato otázku, čo urobila SNS v tejto vláde. Myslím si, že my budeme mať čo dať do rozpočtu a do odpočtu pre našich voličov na rozdiel od kolegov z ĽSNS. Narážam tu aj na efektívnosť, ktorú si spomenul vo svojom vystúpení, na efektívnosť práce poslancov. Je to obľúbená formulácia niektorých alebo viacerých opozičných politikov. Ja by som na toto margo len podotkol, že nie počet návrhov, ktoré predkladáte do pléna, je rozhodujúci, ale efektivita v mojom vnímaní, a ubezpečujem vás, že aj vo vnímaní voličov, je v tom, koľko vašich návrhov je prijatých a uvedených do života. A tu, dovoľte, aby som citoval kolegu Matoviča, veľká nula. Takže tak nemýľme pojem efektivity s niečím iným, s účelovým vyjadrením a s účelovým vysvetľovaním.
Rovnako chcem podporiť to, čo si hovoril o komunikácii. Ak má prejsť nejaký návrh, nestačí ho dať do pléna, treba prísť na poslanecké výbory, treba komunikovať s poslancami a získavať ich podporu.
A na záver dovoľte mi netradičný záver, predstaviť sa. Volám sa Karol Farkašovský, to špeciálne pre pani Grausovú, ktorá v poslaneckej hyperaktivite a hyperkreativite zrejme zabudla a skomolila moje meno.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja určite nebudem používať slová typu farizej alebo okupačné vlajky a podobne, okupačné handry presnejšie. Chcem povedať len toľko, že kolegovia z ľavej strany vytiahli také dve ľúbivé témy a dobre sa počúvajúce témy, aj predošlá bola zaujímavá najmä z hľadiska voličov alebo občanov, ktorí majú podobné názory, ale ničím exaktným nepodporili to, čo tvrdili v predošlej rozprave, ale k téme hymna.
Nemyslím si, že máte právo pochybovať o vrúcnom vzťahu k slovenskej štátnej hymne u poslancov Slovenskej národnej strany. Myslím si, že každý z nás má svoj intímny vzťah, ktorý prejavuje tak, ako uzná za vhodné. Nie je nutné kričať, nie je nutné biť sa do pŕs, ale môže to človek prežívať intímne a veľmi emocionálne aj sám bez nejakých veľkých vonkajších príznakov.
No a pokiaľ ide o použitie štátnych symbolov a slovenskej hymny, rád by som kolegov na ľavej strane upozornil, že používanie štátnej hymny, používanie štátnych symbolov je predsa zakotvené v protokole. To nie sú veci, ktoré sa majú používať hocikde, hocikedy a hocikým.

Pán kolega Dostál, ja chápem vašu komunikačnú činnosť ako opozičného politika, že stále musíte mať nejaké pochybnosti, nejakú nedôveru, je to proste štýl práce, čo je v poriadku, ja to rešpektujem, len vám chcem povedať, že transparentnosť, to neznamená iba numerický počet potenciálnych dodávateľov. O čo transparentnejšie je, keď sa prihlásia tri profesionálne firmy ako keď sa prihlási deväť profesionálnych firiem? Každá zákazka má svoje podmienky, má svoje predpoklady, má svoj čas. Takže nezavádzajme tu, prosím vás, iné termíny a iný pohľad na veci, že ak sa prihlási viac dodávateľov, je to transparentnejšie, pretože ani medzi tými deviatimi dodávateľmi sa v konečnom dôsledku nemusí objaviť spoločnosť alebo firma, ktorá bude vyhlásenému tendru vyhovovať. Takže bol by som rád, keby sme sa nepozerali na tieto záležitosti len takým plochým, numerických spôsobom. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán kolega. Oceňujem kultivovanosť nášho dialógu. Verím, že bude príkladom pre ostatných. Pokiaľ ide o to porovnanie účelové či neúčelové, no rovnako môžeme porovnávať výdavky na obranu aj s potrebnými výdavkami na podporu trebárs poľnohospodárov alebo iných rezortov. Čiže ja som len nechápal tú, tú spojitosť školstva s výdavkami na obranu.
Pokiaľ ide o tlačové konferencie, hovoríte, že nemáte informácie. No tak ja už som to povedal pánovi Galkovi, že keď nemajú informácie, kto nemá informácie, tak väčšinou začína fabulovať a vymýšľať a dohadovať. Takže to, či máte informácie alebo nie, to už je otázka vašej šikovnosti alebo spôsobu práce, alebo spôsobu, presnejšie, komunikácie aj s vládnymi predstaviteľmi exekutívy alebo s kolegami z koalície, aby ste si tie informácie zadovážili. Takže priestor pre komunikáciu to je, tu je, to ma veľmi teší. A myslím si, že aj v priebehu dnešnej schôdze sa vďaka nám všetkým podarilo, možno až na niektoré výnimky, udržať kultivovanosť tejto diskusie a vecnosť, čo si vysoko vážim, a myslím si, že pán minister si tiež zaslúži našu úctu a obdiv, že od rána tu vlastne je sparring partnerom každého z poslancov a zaujíma k tomu naozaj kvalifikované a fundované stanovisko.
Ďakujem pekne.

Ctené kolegyne, ctení kolegovia, pani predsedajúca, vážený pán minister, téma je vážna, téma je dôležitá, hovoríme o nej už viac ako sedem hodín. Návrh na zvolanie tejto schôdze predložilo, pokiaľ som to dobre spočítal, 33 poslancov opozície, ale už asi dve hodiny, čo tu sedím, sledujem pravú stranu tejto sály, kde sídli opozícia, tak naozaj v priemere napočítal som taký tucet poslancov, ktorí tu sedia a počúvajú. Takže neviem, či tomu opozičnému Boeingu, pardon, Spartanovi, či dochádza palivo, ale to je jedno. Hovoríme o téme, ktorá je naozaj vážna a potrebné je o nej hovoriť.
Hoci obrana a bezpečnosť nepatria medzi prioritné oblasti mojej poslaneckej práce, zaujímam sa o ňu jednak ako chlap, ktorý má za sebou základnú vojenskú službu ešte v tej klasickej podobe, dva roky prípravy na vysokej škole a potom rok aktívnej vojenčiny v bojovom útvare v českých Lounoch. Druhý dôvod môjho záujmu o armádne záležitosti pramení práve v tom, že Slovenská národná strana má pod kuratelou tento rezort v súčasnej vládnej koalícii, a preto pozorne sledujem kroky a činnosť ministra obrany Petra Gajdoša. Mimochodom, považujem ho za človeka, ktorý je hodný svojej stoličky, že je to muž na pravom mieste, na správnom mieste, že je to profesionál, že má ľudské, odborné aj manažérske dispozície na to, aby vykonával toto zodpovedné poslanie a bol ministrom dôležitého silového rezortu.
Teraz mi dovoľte niekoľko postrehov týkajúcich sa opozičného odôvodnenia zvolať dnešné plénum a zároveň týkajúcich sa situácie, ako ju vnímam po viacerých diskusiách s ministrom obrany a preštudovaní takých kľúčových materiálov, ako bol, ako je Dlhodobý plán rozvoja obrany Slovenskej republiky do roku 2030, novej obrannej stratégie Slovenskej republiky a samozrejme programového vyhlásenia vlády, časť obrana.
Opozícia ako iniciátor dnešného pléna v úvode odôvodnenia, môžte si to skontrolovať, konštatuje, citujem: "Jednou zo základných povinností Slovenskej republiky voči občanom je zaistiť obranyschopnosť a bezpečnosť." Ďalej citujem: "Uvedomujeme si, že mnohé štáty Európskej únie vrátane Slovenska zanedbali svoje výdavky na obranu, ktoré sme sa zaviazali udržovať minimálne na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu." A teraz to najdôležitejšie, opäť citujem: "Veľká časť týchto výdavkov musí smerovať do absolútne nevyhnutnej modernizácie Ozbrojených síl Slovenskej republiky." Zopakujem ešte raz, do absolútne nevyhnutnej modernizácie Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Potrebnosť investície dokazuje okrem iného aj rebríček Global Firepower Index. V roku 2014 Slovensko skončilo na 71. mieste z hodnotených 106 krajín a o dva roky neskôr sme si toto umiestnenie ešte o tri miesta pohoršili.
Takže so všetkým, čo som citoval a čo je uvedené v správe, v odôvodnení opozičných poslancov, môžeme súhlasiť. V tomto bode je to vzácna zhoda názorov medzi opozíciou a koalíciou. Zároveň si však nemôžeme nevšimnúť, že autori odôvodnenia si v základných kontextoch protirečia. Na jednej strane uznávajú a zdôrazňujú potrebu absolútnej, nevyhnutnej modernizácie Ozbrojených síl Slovenskej republiky a vzápätí kritizujú rezort obrany a vládu, že vyčlenila 1,2 mld. eur na plánovanú modernizáciu armády. A táto investícia je pritom, alebo táto investícia najvýraznejšie a omnoho intenzívnejšie približuje Slovenskú republiku k napĺňaniu požiadavky 2 % HDP určených na obranu.
Ďalšia citácia: "Ministerstvo obrany koná v plánovanej modernizácii netransparentne a diskriminačne." Myslí sa tým téma vojenských transportérov a modernizácia leteckej techniky. Aká netransparentnosť? K princípu transparentnosti iba jeden maličký dovetok. V praxi transparentnosť znamená, že proces obstarávania prebieha prehľadným, predvídateľným a preskúmateľným spôsobom. Teda že všetky podmienky a pravidlá zadania zákazky sú vyjadrené jasne, presne, jednoznačne a zrozumiteľne, že je to všetko dostatočne a náležite odôvodnené, že každý úkon je v procese verejného obstarávania zdokumentovaný. Minister už ozrejmil tému po odbornej stránke. Ja len dodám, že transparentnosť znamená rovnaké podmienky pre každého. Spochybňovať vývoj a výrobu vojenských transportérov doma na Slovensku je úplne krátkozraké. Okrem toho, že prinesie oživenie u nás tradičného priemyslu, je to bežný štandard vo svete, a to aj v civilnom sektore, napríklad v civilnom letectve. Je to úplne bežný štandard, že objednávateľ sa s dodávateľom dohodne a stanoví ako podmienku dodávky výrobu časti daného zariadenia alebo časti tovaru uňho doma v domácich podmienkach. Je to, opakujem, bežný štandard.
Ďalšie účelové protirečenie z dôvodovej správy. Opozícia poukazuje na to, že objem zdrojov na vojenské transportéry sa rovná takmer ročným výdavkom ministerstva školstva. Nuž neviem, prečo práve tento rezort je spomínaný ako príklad, ale je to naozaj iba účelové prirovnanie, keď vychádzame z toho, čo bolo skonštatované v súvislosti s absolútne nevyhnutnou modernizáciou Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
V odôvodnení tiež vyčítate, že diskusia sa vedie cez médiá a cez tlačové konferencie. No, vážení kolegovia z opozície, nehnevajte sa, ale médiá a tlačové konferencie sú práve vami najčastejšie používaný komunikačný nástroj. Takže bolo by celkom korektné, keby ste uznali, že nielen vy, ale aj koalícia, a v tomto prípade trebárs aj Slovenská národná strana má rovnaké právo používať takéto komunikačné nástroje. Navyše minister obrany je pod chvíľou v parlamente, na výbore pre obranu a bezpečnosť, či v pléne veľmi často ho vídame a vôbec nemám pocit, že by sa potreboval skrývať alebo brániť akejkoľvek diskusii s kýmkoľvek, či je to z tábora opozície alebo koalície.
Ja tu nemienim v tomto príhovore ani útočiť, ani kritizovať, ani by som si to nedovolil, lebo nepovažujem sa za bezpečnostného experta. Len som považoval za povinnosť a potrebné poukázať na protichodnosť a účelovosť niektorých tvrdení, ktoré sa uvádzajú v návrhu skupiny poslancov na zvolanie dnešného pléna schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Nespochybňujem pritom právo opozície konať tak, ako koná. Nespochybňujem teda ani legitimitu žiadosti o mimoriadne zasadnutie pléna. Len by som chcel vecnú a korektnú diskusiu v parlamente a v pléne, diskusiu, v ktorej budú zaznievať a už zazneli argumenty a v ktorej sa nebudú vytrhávať veci z kontextu. Je dôležité, aby sme dospeli k nejakej zhode, ale oveľa dôležitejšie je, aby sme sa rešpektovali a porozumeli.
Ďakujem pekne.