Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.10.2016 o 16:40 hod.

Mgr. PhD.

Karol Farkašovský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2016 16:40 - 16:41 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.
K pánovi Budajovi. Nuž, zábava? Myslím si, že v parlamente máme hlavného zabávača, takže netreba to ďalej komentovať.
Pani Zemanová, na margo vašej faktickej. Myslím si, že nie počet minút a dĺžka rozpravy alebo dĺžka vystúpenia v rozprave rozhoduje o kvalite príspevku v rozprave. Určite nie. Ale argumenty.
Pán Baránik, nikto netvrdil, že žijeme v ideálnom štáte, ale za slovo klamár, len tak mimochodom, by ste v britskom parlamente dostali žalobu.
Pán Krajniak, ďakujem pekne za konštruktívnosť pripomienky, súhlasím s ňou.
A pán Blanár, limity sú naozaj bežné aj v iných štátoch a v iných parlamentoch.
No a myslím si, že by sme mohli v rámci úsmevného záveru môjho partu naozaj odsúhlasiť povinnosť pre všetkých poslancov slovenského parlamentu vystupovať v rozprave minimálne dve hodiny, ako to urobil kolega v piatok.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 25.10.2016 16:20 - 16:30 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, priznám sa, že mám také jemné politické nutkanie prekročiť rečnícky Everest z piatkového večera a rozprávať tu aspoň dve hodiny vkuse. Ale porušil by som tým svoj vlastný sľub, ktorý som dal minule v rozprave, že moje vystúpenia v rozprave nebudú nikdy dlhšie ako desať minút. Bolo by to proti zdravému rozumu a proti tomu, čo svojho času hlásal známy a svetový politický britský politik Winston Churchill, že je dôležité vyčerpať tému, a nie poslucháča.
Dámy a páni, opakovanie je užitočné aj v dospelosti, nie nadarmo sa o ňom hovorí, že je matkou múdrosti. A preto zopakujem výrok, ktorý som povedal v rozprave v prvom čítaní k tomuto bodu. Ide o výrok známeho britského dramatika Georga Bernarda Shawa: "Slovo je najsilnejšia zbraň na svete, je silnejšie ako atómová bomba. Dokáže liečiť, dokáže potešiť, ale dokáže aj raniť, deštruovať a zničiť. Preto s ním treba zaobchádzať rozumne, s úctou a s rešpektom." Toľko citát z minulosti.
Vo mne sa táto myšlienka zakorenila tak hlboko, že sa postupne vlastne stala mojou najcennejšou mediálnou skúsenosťou. Raz sa ma v jednom rozhovore istá novinárka pýtala, čo považujem za najvzácnejšie čo mi dala práca v rádiu a v televízii? Povedal som, odpovedal som asi takto: Spoznal som veľa nových krajín, nových kultúr, nových spôsobov života, myslenia, konania a vyjadrovania, spoznal som stovky, možno nepreženiem, až tisícky zaujímavých ľudí a osobností, od ktorých som sa mohol učiť, to bola tá ozajstná vysoká škola života. Ale to najcennejšie, čo ma naučila práca v rádiu a v televízii, sa dá zhrnúť do dvoch viet: Naučila ma strihať sám seba. Naučila ma, že každá veta sa končí bodkou. A je obrovské umenie dať tú bodku v pravom čase na pravé miesto. Nehovoriť veľa, hovoriť jednoducho, ale pripravene, vážiť si čas a vážiť si možnosť, ktorú vám ľudia venujú. Ak to nepreženieme, ak hovoríme vecne, ak kontrolujeme a vidíme, že nás ľudia počúvajú a počúvajú nás celkom so záujmom, navyše, ľudia vám rozumejú a nenudia sa, neunavujeme ich, tak vtedy je človek na najlepšej ceste ako dosiahnuť ten zázrak úspešnej komunikácie. Garantujem vám, že takýmto spôsobom si vás ľudia a nás všetkých zapamätajú a budú sa na rečnícke prejavy aj v tomto parlamente tešiť.
V rozprave k novele rokovacieho poriadku zaznelo už pár miliónov slov. Zazneli aj mnohé otázky, samozrejme nebudem na všetky reagovať, ale vyberiem si tri také najdôležitejšie.
V prvom rade, načo nám je? Každý z nás mal v živote svoju pracovnú skúsenosť, stručne, ak dovolíte, sa podelím o svoju. Keď som nastúpil do londýnskej centrály rozhlasovej a televíznej korporácie BBC ako novinár, priznám sa, mal som skutočne malú dušičku a v hlave desiatky otáznikov a otázok, kam som sa to vlastne dostal, ako sa tu môžem čo najrýchlejšie udomácniť, ako tu vlastne existovať a čo mám robiť, keď... Nebol som jediný s takýmito myšlienkami a oni to veľmi dobre vedeli. Nenechali, aby sme prepadli nejakej skepse alebo pochybnostiam samých o sebe. Hneď v prvý deň sme dostali jeden vzácny dar, bol to manuál BBC, 450 strán textu, ktorý obsahoval všetko, obsahoval programovú politiku, obsahoval princípy BBC, organizáciu, kompetenčné usporiadanie, sociálnu, zdravotnú starostlivosť, etický kódex, manuál správania sa, manuál obliekania, riešenia problémov, sporov, vystupovania na verejnosti v mene BBC a tak ďalej. Skrátka, úplne všetko. Štyristopäťdesiat, na prvý pohľad odstrašujúcich strán textu, ale keď som si ich prečítal, vtedy som pochopil, aký poklad sme dostali. Bolo to obrovské know-how, vďaka ktorému sme sa na nové podmienky, na novú prácu adaptovali v priebehu niekoľkých dní.
Dnes už každá významná a rozumná firma má svoj vlastný manuál, niekde sa to volá organizačný know-how a niekde komunikačný, niekde výrobný, niekde firemný, to je úplne jedno. Správne tu podotkli predstavitelia opozície, že ide v každom prípade o súbor pravidiel. O súbor pravidiel, ktoré sú pre chod firmy nespochybniteľne užitočné, pretože vytvárajú istotu pod nohami tých, ktorí nastúpia do firmy, a samozrejme istotu aj tých, ktorí už vo firme nejaký ten rok odskákali.
Umožní, jeden alebo druhý typ manuálu, predchádzať rôznym sporom, konfliktom a umožní predísť aj nevraživosti medzi ľuďmi, čo je veľmi dôležité. A umožní nastoliť zdravé medziľudské vzťahy. A v tejto polohe sa dotýkam aj otázky, ktorá tu tiež bola často vznesená, že Národná rada by sa mala venovať problémom, ktoré trápia ľudí. Plne s tým súhlasím, stotožňujem sa. Lenže, dámy a páni, parlament je výkladná skriňa tohto štátu. Úroveň komunikácie, ako tu medzi sebou rozprávame, aké slová používame, to je zrkadlový obraz, ktorý ľudia si všímajú. A práve preto vyzerá to s medziľudskými vzťahmi na Slovensku tak, ako to vyzerá, lebo vidia zlý príklad v parlamente. Takže preto, aby sme zlepšovali aj medziľudské vzťahy v rámci celej spoločnosti, mali by sme sa riadiť naozaj striktne danými pravidlami.
Nečudujme sa, že pre medziľudské vzťahy, ktoré vidia ľudia aj v parlamente, nadávajú na politiku a na politikov. Nie je to žiadne tajomstvo, keď parlament dáva zlý príklad. Ja som napríklad šesť rokov života v Británii nepočul v parlamentnej rozprave slová "debil, trtko, hovädo a smrad". Ako hovoria Angličania, no way, v žiadnom prípade, je to neprípustné.
Súhlasím s tým, aby... Ešte takto, dá sa urobiť aj nejaká listina v spolupráci s Jazykovedným ústavom Slovenskej akadémie vied, aby to nebol výmysel niektorého z nás, a stanoviť presne slová, ktorá nepatria na parlamentnú pôdu, aj keď tu používame a využívame imunitu poslaneckú. Myslím si, že to káže slušnosť.
Tŕňom v oku je aj časový limit na vystúpenia v rozprave. Súhlasím s tým, nemám s tým duševný problém, aby aj na ministrov platilo 20 minút. Ale zase uznajme, pri uvádzaní zákona o štátnom rozpočte asi 20 minút by pre ministra bolo ako úvodná reč málo. Takže môžeme odsúhlasiť aj výnimky, ale súhlasím s tým, aby ten časový limit bol. Čo sa limitu týka,, má to svoje výhody, prinúti nás poslancov dôslednejšie sa pripraviť do rozpravy, byť vecný a byť na najlepšej ceste aj pochopený. Každý s každým nebudeme súhlasiť asi nikdy, ale uznať argumenty politického súpera predsa nie je prejav slabosti ani hriechu. A argumentov za 20 minút, alebo koľko sa dohodneme na limite, určite uznáte, že môžete povedať neúrekom.
Samozrejme, summa summarum, skúsme sa teda pozerať na novelu rokovacieho poriadku nie cez červené súkno. To, že ho treba novelizovať a upravovať, alebo upraviť, dokazuje život a prax. Ale je to otvorený dokument, ktorý sa dá novelizovať alebo modernizovať, či už raz za dva roky alebo na prahu volebného obdobia, alebo ako sa Národná rada dohodne.
No a vzhľadom na to, že končím limit môj, ktorý som si dal, nikto tu ešte neprišiel s návrhom, aby sme odsúhlasili povinnú dvojhodinovú, dvojhodinový časový limit, aby každý dodržal v rozprave dve hodiny a rozprával.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.10.2016 18:50 - 18:51 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré ma ako, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2016 16:12 - 16:14 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja by som chcel zdôrazniť jednu vec, že každý riaditeľ, ktorý sa uchádza o kreslo generálneho riaditeľa danej inštitúcie, predkladá projekt. Súčasťou toho projektu je programová aj ekonomická vízia a stratégia a v tej ekonomickej musí rátať aj so spôsobom financovania a tak ju postaviť na celé svoje volebné obdobie. Takže nepovažujem za najdôležitejšie množstvo financií alebo nielen teda množstvo financií, ale za veľmi dôležitý považujem aj spôsob hospodárenia s týmito financiami. Tento spôsob hospodárenia musí mať jasné pravidlá.
Na rozdiel od mnohých z vás možno ja som dlho pôsobil v komerčnej televízii a ešte viac rokov vo verejnoprávnom rozhlase a poviem taký veľmi stručný osobný príbeh, keď sme na Rádiu Slovensko ušetrili koncom, ku koncu roka 600-tisíc korún. Vtedy ešte boli koruny. A keď som, samozrejme, povedal riaditeľovi, že cieľom bolo nielen ušetriť, ale odmeniť našich pracovníkov za dobrú prácu, tak som dostal odpoveď od ekonomickej riaditeľky, že to sú peniaze celého rozhlasu. A ja som sa na programovej rade pýtal kolegyni z Rádia Devín, Gabi, koľko ste ušetrili vy? Odpoveď bola: nič. Pýtal som sa šéfredaktora Rádia FM, Rock FM, koľko si ušetril? Nič. A dodal s úsmevom: "keď ušetríš, o toľko menej na budúci rok ti dajú". Takže takéto bolo kedysi hospodárenie a nebolo to dávno, takže preto zdôrazňujem, že dôležité je aj nájsť optimálny spôsob a efektívny spôsob, ako s tými prostriedkami narábať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 20.9.2016 15:36 - 15:37 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Jarjabek, hovoril si o taxatívnom príspevku štátu. Ja s tvojím vystúpením súhlasím. Jeden zdroj financovania média verejnej služby je neštandardný v celoeurópskom meradle a určite nikto nespochybňuje význam existencie verejno-právnych médií. To je nespochybniteľný fakt, že sú potrebné najmä v dnešnom svete duálneho vysielania a obrovskej konkurencie. Treba poznamenať, že médium verejnej služby by malo byť v prvom rade alternatívou voči rozmohnutej komerčnej sfére v oblasti rádiového a televízneho vysielania. Tu nadviažem opäť na teba. Je dôležité venovať sa nielen samotnému financovaniu, ale rovnako si položiť otázku o kvalite programu. O tom, čo vlastne médium verejnej služby verejnosti ponúka. A tu si myslím, že je najskôr potrebná naozaj hĺbková analýza programu, hĺbková ekonomická analýza, na čo vlastne RTVS míňa a potrebuje peniaze. Otázka je, či mnohé programy, ktoré teraz produkuje médium verejnej služby v externom prostredí, teda za angažovania rôznych výrobných spoločností, mediálnych, či to nemôže náhodou robiť vo vlastnej réžii, za ďaleko, ďaleko efektívnejších, efektívnejšieho využitia finančných prostriedkov. Takže problematika je vysoko aktuálna, ale vyžaduje si naozaj viacrozmerný pohľad a dlhšiu diskusiu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 17:51 - 17:52 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja si váš vážim ako rozumného človeka, ale už keď sa tu bavíme a poťahujeme o slovíčkach, tak ako poslanec a pedagóg a lekár by ste mohli vedieť, že vysokoškolský "obor" asi neexistuje, "obor" je len v rozprávkach. Ale je to vysokoškolský odbor, to je správne po slovensky. To, že ste podporili vládne návrhy, vám slúži ku cti, teda niektoré, a asi to malo dôvod. A dôvod ten, že mali obsah a zrejme aj nejakú kvalitu. Otázne je, aký obsah mali a majú vládne návrhy, teda resp. návrhy opozície, ktoré predkladáte a ktoré predkladáte spôsobom, že rozhoduje množstvo a menej kvalita.
Možno keby komunikácia opozície bola menej emotívna, menej sarkastická, som presvedčený, že by sa o tom rozprúdila konštruktívna diskusia a možno by aj návrhy opozície oslovili poslancov koalície. Stálo by to za pokus.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 16:12 - 16:14 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Pán poslanec, bol to zaujímavý prejav. A myslím si, že teraz nadchádza taká historická chvíľa, že v troch súvislostiach vám dávam za pravdu. Ale iba v prvej polovičke tých troch viet, ktoré poviem. Plénum má riešiť problémy občanov. Stopercentne súhlasím. Nevybíjajme sa v žabomyších vojnách. Stodesaťpercentne súhlasím. Žijeme v kríze inštitúcií. Stopercentne súhlasím. Lenže tie vety majú aj pokračovanie, a síce žiadate viac diskusie. Aj to je prvá polovička vety celkom legitímna a dobrá. Len zabudli ste dodať slovíčko konštruktívnej diskusie. Žiaľ, v tej diskusii, ako to vidíme aj v tejto rozprave, prevažuje konfrontačnosť nad konštruktívnosťou. To je prvá vec.
Pokiaľ ide o tých 20 minút, ktoré sú v návrhu. Dvadsať minút, a to vám hovorím ako človek znalý práce s textom, je sedem strán plne popísaných, sedem strán formátu A4. Ak niekto nie je schopný na takejto ploche vyjadriť svoj názor, tak sa má nad tým zamyslieť. Druhá vec. Povedali ste, že plénum je miesto slobody. Aj s tým súhlasím, ale dodávam, je to miesto slobody, ale nie urážok, dehonestácie a hrubých výrazov. Spomínali ste autoritu, ktorá tu chýba, údajne. Len autorita sa nedá kúpiť. Autorita sa nedá vybudovať emóciami. Autorita príde sama od seba na základe vystupovania.
Pýtate sa, čo tu zanechala SNS, alebo aké výsledky? Minimálne participujeme na vládnych návrhoch zákona a určite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2016 14:58 - 14:59 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za faktické poznámky. Najskôr technokraticky vysvetlím. Ja som ten sľub dal v druhej minúte svojho prejavu, takže splnil som desať minút. Ono, že to malo technicky jedenásť, pán Matovič, tak to už som vás na to zbytočne upozornil, že? Pán Matovič, to, že či hodnotí, to, či je prázdne alebo neprázdne, ja tak isto môžem vzniesť otázku voči vám. Aký prínos má vaša poslanecká práca za pol roka? (Potlesk.) Rozoštvávanie spoločnosti? Divadlo pred Bonaparte? Koľko peňazí ste za to zobrali, pán poslanec? Vidíte! Toto je forma komunikácie, ktorou posunieme parlamentné dianie dopredu? Asi nie. Na túto úroveň ja nebudem pristupovať.
Pokiaľ ide o pána poslanca Galeka, ktorý tvrdí, že som nič nepovedal. každý máme svoj názor. Ide o to, že aj táto rozprava ukazuje, koľko toho nahovorí opozícia. Ja kladiem otázku, čo povedala?
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2016 14:35 - 14:46 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Nebolo to tak dávno, čo presne v tejto rokovacej sále zaznelo slovíčko sľubujem. Zaznelo zo 150-tich úst, zaznelo 150-krát. Možno pre parlamentných matadorov celkom obyčajný alebo štandardný úkon alebo rituál na začiatku volebného obdobia pri prvej schôdzi parlamentu, ale, priznám sa, na mňa ako na parlamentného nováčika táto chvíľa zapôsobila veľmi hlboko a veľmi intenzívne. Pokúsim sa vysvetliť prečo.
Keď sme tu všetci stáli a skladali sľub na, podotýkam, nie vizuál, ale na ústavný symbol, na ústavu tohto štát, jednoducho mi preblesklo pred očami to množstvo ľudí, desaťtisíce ľudí, ktorí sa vo volebný deň rozhodli, že pôjdu k volebným urnám, vyjadria svoj názor a presne nás stopäťdesiatich vlastne delegujú do tohto zákonodarného zboru. Dali nám to najcennejšie, čo mohli. Dali nám niečo, čo sa nedá kúpiť a čo sa nedá zaplatiť. Dali nám svoju dôveru. A dali nám ju v dobrej viere, že ju nesklameme a že presne pre týchto ľudí budeme v parlamente pracovať.
Ja tento sľub, za seba hovorím, chcem naplniť, lebo preto tu sedím a preto pôsobím v parlamente. Nadviažem na tento veľký sľub, ak dovolíte, takým menším sľubom, obyčajným chlapským a poslaneckým. Pred svojimi ctenými kolegyňami a váženými kolegami teraz verejne sľubujem, že počas celého volebného obdobia moje vystúpenia v rozprave nebudú dlhšie ako 10 minút. Dávam tento sľub dobrovoľne a dávam ho s vedomím, že by mohol byť aj takou výzvou pre ďalších. Ak nie dnes, možno zajtra, možno o týždeň, možno o mesiac alebo o polroka, ale budem rád, keď sa pridajú aj ďalší z vás.
Možno vám teraz napadne otázka, celkom legitímna, čo ma inšpiruje k takému, možno v úvodzovkách, sebevražednému sľubu? Povedal som ho dobrovoľne a poviem vám aj čo ma inšpirovalo. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Inšpirovala ma úcta k slovu. Po takmer tridsiatich rokoch práce v rozhlase, v televízií a v oblasti komunikácie môžem povedať, že slovo si naozaj veľmi úprimne a hlboko vážim. Bol jeden známy americký dramatik, volal sa G. B. Shaw, George Bernard Shaw, ktorý svojho času povedal, že (reakcia z pléna), americký – pardon? – americký, ktorý svojho času povedal, že "slovo je najsilnejšia zbraň na svete". Slovo je silnejšie ako atómová bomba. A mal pravdu. Slovo vie potešiť, slovo vie pobaviť, vie pohladiť, slovo vie dokonca liečiť, ale vie aj raniť, slovo vie aj deštruovať a slovo vie aj zabiť. A práve pre túto obrovskú silu, ktorú každé slovo v sebe má, si myslím, že by sme si ho všetci mali vážiť a narábať s ním s príslušnou vážnosťou a úctou.
Ja som tu parlamentný nováčik a musím priznať, že mnohé procesy a postupy sa ešte stále učím, ale nehanbím sa za to, lebo učenie považujem za taký prirodzený spôsob osobného a osobnostného napredovania. Každému to nejaký čas trvá a ten čas adaptability je v podstate v každej firme minimálne 3 mesiace, keď sa máte právo pýtať, aj dostávať odpovede. Ja vnímam parlament ako živý organizmus, ktorý funguje na báze názorovej rozmanitosti, rôznorodosti a možno aj rozdielnosti. Napriek tomu všetkému ale som presvedčený a myslím si to, že máme veľa spoločných menovateľov, pokiaľ ide o našu parlamentnú prácu. Bez ohľadu na to, či sme z tábora koalície alebo z tábora opozície, a bez ohľadu na to, aký dres alebo aké stranícke tričko nosíme.
Prvým spoločným menovateľom je vedomie, že do parlamentu nás dostali ľudia. Oni nestoja o to, aby sme im ďakovali, oni chcú od nás vidieť skutky a činy. To sme im dlžní, nie poďakovanie. Rozhodli sa dobrovoľne, tak ako sa rozhodli. Ďalším spoločným menovateľom je vedomie, že parlament funguje alebo mal by fungovať v prospech ľudí. A teraz to poviem, aj keď to vyznie s pátosom, ale poviem to bez pátosu, aspoň takto rozmýšľam, najväčším cieľom a mottom našej práce v parlamente by malo byť blaho občana. Ďalším spoločným menovateľom, ktorý nás v parlamente spája, je komunikácia. Komunikácia je pre mnohých ľudí vec asi taká, akože tomu rozumieme všetci. Na Slovensku rozumieme všetci ženám a futbalu a poprípade ešte aj komunikácii. Veď čo že to je?! Postavím sa, poviem, čo si myslím, a sadnem si. Nie je to celkom tak. Komunikácia, a to hovorím veľmi zodpovedne ako človek, ktorý sa jej venuje desiatky rokov, má svoje pravidlá a má ich strašne veľa. Poviem len zopár najdôležitejších. Prvé pravidlo dobrej komunikácie je vecnosť, druhé stručnosť, tretie jasnosť a štvrté zrozumiteľnosť. Ak len tieto štyri princípy dodržiavame v rámci komunikácie, má šancu byť komunikácia efektívna.
Ďalším spoločným menovateľom poslaneckej práce je rešpekt voči inému názoru. Môj názor, mať názor iný, než majú ostatní, nie je hriech. A rovnako ako ten, kto má iný názor nemôže byť podceňovaný, dehonestovaný inými. Kedysi som robil interview s tibetským dalajlámom. A tento človek, inak veľmi jednoduchý, ale zaujímavý, mi povedal jednu zaujímavú a peknú vetu: "Múdry človek počúva a zvažuje." Jednoduché. Nevidí v každom susedovi nepriateľa a vo všetkom nebezpečenstvo, ktoré ohrozuje demokraciu.
Skúšam teda pozrieť sa takýmito očami, takouto optikou aj na tú základnú otázku, na čo vlastne rokujeme o rokovacom poriadku a prečo práve teraz. Odpoveď je, kedy nie, keď práve teraz nie? Asi na konci volebného obdobia by to veľký význam nemalo. A prečo o tom rokujeme? Určite nie preto, aby sme bojkotovali dobré myšlienky, to je jedno z ktorej strany. Určite nie preto, aby sme umlčiavali opozíciu. Veď všetci vieme, výsledok volieb je jasný a nikto nespochybňuje legitimitu existencie opozície. A určite nie pre modré, alebo teda neviem, aké oči má predseda parlamentu, ale skrátka pre jeho oči. Dôvodov je tu viac a sú v podstate vážnejšie. Ja vidím jasný dôvod v súčasnej úrovni alebo v súčasnom stave parlamentnej komunikácie a parlamentnej kultúry v tomto zákonodarnom zbore. V stave, v ktorom emócie často prevalcujú vecnú argumentáciu. V stave, v ktorom sa stráca korektnosť, v stave, ktorý dovoľuje sebaprezentáciu poslancov, niekedy na, ale veľmi často za hranicou slušnosti. V stave, v ktorom sa bežne objavujú dehonestujúce výrazy. Ja ich nebudem citovať, ale za posledné dni a hodiny ich tu bolo neúrekom a, žiaľ, za veľkého záujmu a podpory médií.
My všetci sme sem prišli pre to, nie aby sme sa hádali a aby sme sa hašterili, aby sme jeden druhého urážali a jeden nad druhým víťazili. To je úplne scestné. My sme tu preto, aby sme spolu komunikovali spravodlivo, férovo, pragmaticky, vecne a konštruktívne, sledujúc nie svoj vlastný prospech a svoje vlastné politické body, ale sledujúc presne to, čo som už povedal, blaho občana. Preňho by sme mali vytvárať podmienky na lepší, spokojnejší možno jednoduchší, ale každopádne šťastnejší život.
Nemali by sme občanov traumatizovať hádkami a úrovňou, ktorá je nehodná tohto zákonodarného zboru. Mali by sme skladať permanentne skúšku z najväčšieho parlamentného umenia, a to je umenie komunikácie, a umenia dohodnúť sa. Parlament, a tým už končím, parlament je o názorovej rôznorodosti, je aj o názorovej rozdielnosti, ale nie o nevraživosti.
Takže o čom rokujeme? Rokujeme o efektívnom fungovaní Národnej rady Slovenskej republiky.
Trošku som to prešvihol, o minútu. Ospravedlňujem sa. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.6.2016 17:33 - 17:34 hod.

Karol Farkašovský Zobrazit prepis
Ja oceňujem pragmatickosť tejto diskusie a vôbec ako tému. Nerozdeľoval by som nás na dobrých a lepších, všetci sme tu za seba, ako povedal pán Budaj.
Ale ja by som povedal, že sme tu v prvom rade za občanov, za ľudí, ktorí nám dali dôveru a ktorí nám dali mandát. No a práve tá dôvera a mandát, si myslím, že je najsilnejšia zbraň každého poslanca, pretože nás zaväzuje minimálne k potrebe pravidelnej komunikácie s občanmi, teda zisťovať, čo chcú, čo potrebujú, čo ich trápi, na čo potrebujú odpovede.
Myslím si, že mandát si môže poslanec posilňovať nielen dva týždne pred voľbami, teda volebnou kampaňou, ale aj počas volebného obdobia. Sú na to prostriedky a možnosti, napríklad podpisy voličov alebo verejné zhromaždenia s občanmi, intenzívna komunikácia. To, si myslím, že je cesta, ako presvedčiť výbor hociktorý k súhlasu s poslaneckým prieskumom. Myslím si tiež, že určitá koordinácia by tu mala byť minimálne preto, aby sa napríklad vo dverách alebo v bráne nejakej nemocnice, inštitúcie alebo firmy náhodou nestretli dvaja poslanci Národnej rady na tom istom prieskume.
No, a navyše som presvedčený, že viac očí aj viac vidí. Viac očí znamená aj väčšiu dôveryhodnosť prieskumu, aby to celé nebolo postavené len na individuálnom postrehu alebo dojmoch.
Ďakujem.
Skryt prepis