Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

13.5.2019 o 16:51 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 15:38 - 15:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
aj teraz v tomto vystúpení. Budem hovoriť o dvoch spoločnostiach, ktoré sú uvedené medzi týmto príjmom dividend. Jedna zarobila viac ako mala na rozpočtované a druhá ten rozpočet dodržala. V oboch prípadoch je to ale problém, ale aj vysvetlím prečo.
Tou prvou, tú prvú už začal Edo, je Slovenská elektrizačná prenosová spoločnosť, a teda SEPS. Jedná sa o 100-percentne štátom vlastnenú spoločnosť, ktorá má svoje príjmy z prenosu regulované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví.
Z pohľadu toho, že sa jedná o 100-percentne štátnu a regulovanú spoločnosť by jej príjmy mali byť svojím spôsobom blízke nule, pretože všetko ostatné sú neprimerané zisky na úkor spotrebiteľa, ktoré sa prenášajú do tých cien elektriny. To znamená, že ten úrad pre reguláciu sieťových odvetví by zisky tejto spoločnosti mal regulovať tak, aby boli blízke nule. Môže tu nastať výhrada, že toto sa dá naozaj iba veľmi ťažko, ale dovolím si upozorniť, že v roku 2017 tieto príjmy z dividend boli 57 mil. eur, v roku 2016 53,4 a v roku 2018 to bolo 59 mil. eur. To znamená, že sme konštantne kdesi na úrovni medzi 50 až 60 mil. eur, a to aj napriek tomu, že za ten rok 2018 to malo byť iba 14,7 mil. Tých 14,7 mil. bolo práve kvôli investíciám, ktoré ale neboli v plnej výške realizované.
Reálne, teda keď sa pozrieme na 100-percentne štátom regulovanú spoločnosť, ktorá prenáša všetky svoje zisky do ceny elektriny, tak dividenda SEPS-u je z tohto pohľadu naozaj iba skrytou daňou, ktorú platia všetci spotrebitelia, všetci podnikatelia v cenách elektriny a štát si to potom iba vyťahuje ako takú barličku do toho štátneho rozpočtu.
Takže v tomto prípade ľudia cez túto skrytú daň zaplatili minulý rok 59 mil. eur, a teda dovolím si povedať, že pokiaľ by tá regulácia bola naozaj transparentná a štát by si touto barličkou každoročne nepomáhal, tak ľudia by o týchto 59 mil. eur mali nižšie ceny elektriny čo podľa mňa nie je naozaj zanedbateľná čiastka.
No, a potom tu máme spoločnosť SPP, Slovenský plynárenský priemysel. Opäť sa jedná o 100-percentne štátnu spoločnosť, ktorá ale na rozdiel od SEPS-u má prirodzenú konkurenciu na trhu. A čuduj sa svete, síce z toho návrhu záverečného účtu vyplýva, že vygenerovali nejakú tú dividendu, konkrétne 300 mil. eur napriek tomu tak nie je. To čo bolo uvedené aj v návrhu rozpočtu na tento rok a ako tu aj pán minister Kažimír ešte koncom minulého roka prezentoval, v skutočnosti SPP vytvorilo v štátnom rozpočte dieru v objeme 131 mil. eur. Kde teda vzniká táto disproporcia. Na jednej strane máme uvedené, že odviedli 300 mil. eur. Na druhej strane v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2019 alebo teda v tom zhodnotení 2018 sa hovorí o mínuse 131 mil. No je to veľmi jednoduché.
SPP ako štátna spoločnosť, ktorá sa venuje predaju plynu má pod sebou podradenú tzv. SPP Infrastructure, kde má podiel 51 %. V rámci SPP Infrastructure figurujú spoločnosti ako Eustream, Nafta alebo SPP distribúcia. Toto všetko sú spoločnosti, ktoré v rámci plynárenstva sa označujú za tzv. zlaté vajcia a tak isto ich príjmy sú regulované regulačným úradom. A práve tieto odvádzajú do toho SPP Infrastructure svoje dividendy, ktoré namiesto toho, aby odišli v plnom objeme do štátneho rozpočtu, najprv prídu do SPP štátnej akciovky, očistia jej stratu a až takto očistené prídu do toho štátneho rozpočtu. Túto schému si vymyslel Robert Fico práve na to, aby mohol zakrývať túto stratu a aby sa mohol hrdiť tými stabilnými cenami elektriny, teda pardon, v tomto prípade plynu, hovoril o stabilných cenách energií. Ale paradoxne opätovne tým, že my stratíme každoročne niekoľko mil. eur kvôli strate SPP, tak tu to musíme vykrývať v podstate z našich daní, pretože za iných okolností by sme v tom rozpočte tieto milióny mali.
Pozrime sa teda na to, koľko to bolo konkrétne. Za roky 2015 až 2017, teda tri roky tá nevyplatená dividenda, alebo teda tá ponížená dividenda o stratu SPP dosiahla 165 mil. eur, za minulý rok to malo byť 131 mil. Na konkrétne čísla a teda konečné čísla som sa pýtal pána štátneho tajomníka z ministerstva hospodárstva na výbore, ale tieto čísla mi nevedel dať, ale prisľúbil mi, že teda neskôr mi ich dodá. Vychádzam teda stále z toho čo bolo uvedené v návrhu štátneho rozpočtu, ktorý bol prezentovaný minulý rok.
Čo to teda znamená v praxi. Teraz budem sa venovať SPP-ku a budem sa venovať SEPS-u separátne. V prípade SEPS-u hovoríme o tom, že je to nepriama daň v cene elektriny, na ktorú sa skladajú všetci spotrebitelia, a teda táto cena elektriny by mala byť nižšia. V prípade SPP je to nepriama daň v rámci dane z príjmov, pretože ak by týchto 131 mil. alebo bavme sa o 300 mil. za posledné štyri roky, o toto sme mohli mať nižšie príjmy z daní, alebo teda o toto viacej mohlo ostať ľuďom v peňaženkách, alebo sme mohli týchto 300 mil. použiť na úplne iný účel.
Ale vráťme sa ešte k tomu SPP. SPP teda papierovo vyzerá naozaj ako dobre hospodáriaca spoločnosť. Vykrýva si to práve tými dividendami, aj keď teda už to odôvodnenie pokrivkáva, ale práve vďaka tomu akože dobrému hospodáreniu pred voľbami, pred poslednými voľbami bola vyplatená tzv. vratka za plyn. Bolo to 48 mil. eur a túto paradoxne prisľúbil pán Žiga vyplatiť opätovne, na budúci rok opätovne pred voľbami, ale pritom v rámci toho hospodárenia tak ako si to vieme pozrieť aj v tomto záverečnom účte, sa v prípade SPP toho veľa nezmenilo. Stále je tam nejaký príjem, tento príjem ako som už spomenul je vlastne iba rozdielom medzi vyplatenou dividendou z dcérskych spoločností a stratou SPP.
Pýtam sa teda, prečo táto vratka, pokiaľ naozaj sa bavíme o dobrom hospodárení, nebola okrem predvolebných rokov vyplácaná aj inokedy. A mám teda, pán minister, tri konkrétne otázky. Prvá z nich sa týka teda toho SPP. Či je podľa vás v poriadku látať štátny rozpočet cez skryté dane v cene elektriny. Toto sa pýtam na to konkrétny SEPS, Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu, ktorá ako som na to poukázal kontinuálne odvádza do štátneho rozpočtu príjmy, o ktoré by ale mohla byť ponížená cena elektriny.
Mojou druhou otázkou je, či je podľa vás v poriadku stratová štátna plynárenská spoločnosť, ktorá pritom ale má prirodzenú konkurenciu na trhu. To znamená, že oni majú nejaké ceny plynu, ktoré majú takisto v istých segmentoch regulované, ale aj tak vytvoria v segmente predaja plynu stratu a ešte si to musia sanovať cez nejaké dcérske spoločnosti. Toto iné spoločnosti, ktoré pôsobia na tomto trhu, pretože sa bavíme naozaj o spoločnosti, ktorá sa venuje aj predaju plynu a takýchto máme viacero, takúto výhodu jednoducho nemajú. Čiže je podľa vás vhodné mať takúto štruktúru vlastniť takúto stratovú štátnu plynárenskú spoločnosť.
No a moja posledná otázka sa týka tých vratiek, ktoré som spomínal. Či bude ministerstvo financií súhlasiť s vyplácaním vratiek za plyn pred voľbami napriek tomu, že ako som poukázal SPP hospodári deficitne. A je to teda za ten posledný rok tých 131 mil. eur, na ktoré poukázal aj pán Kažimír. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 15:37 - 15:47 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem všetkým. Ja vo svojom vystúpení nadviažem na tú rozpočtovú alchýmiu ktorou Edo Heger pred chvíľkou začať a tak isto si pomôžem jednou z tých spoločností, ktorú menoval. Budem sa konkrétne venovať príjmov dividend do štátneho rozpočtu, kde z môjho pohľadu sú dve značne veľké anomálie. Tých anomálií je v tom záverečnom účte trocha viacej, ale keďže som v energetike, vždy sa vyjadrujem hlavne k tým energetickým veciam. Urobím tak isto aj teraz. Upozorňujem na tieto anomálie dlhodobo. Pán Kažimír už vie, dovolím si teda zopakovať niektoré z tých mojich výhrad aj teraz v tomto vystúpení. Budem hovoriť o dvoch spoločnostiach, ktoré sú uvedené medzi týmto príjmom dividend. Jedna zarobila viac ako mala na rozpočtované a druhá ten rozpočet dodržala. V oboch prípadoch je to ale problém, ale aj vysvetlím prečo.
Tou prvou
=====
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15.5.2019 15:54 - 15:55 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločností s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu (tlač 1407). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 17. júna 2019 a v gestorskom výbore do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 18:31 - 18:33 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Je to otázka na mňa aj, keďže vystupoval som v rozprave, ale predpokladám, že sa k tomu vyjadrí aj pán Kondrót. Ja neviem povedať, že ako je to v prípade práve tejto podpory verzus podpora pre energeticky náročné podniky vo forme ula voda platenia tej TPS, ale viem napríklad diskutovali sme to myslím aj na poslednej komisii, že pokiaľ je podnik, ktorý následne spadne do tejto schémy podpory, tak už nebude mať v oblasti iných podpôr nárok na ich čerpanie. A to narážam na to, že napríklad máme dne v štátnom rozpočte vyčlenených 40 miliónov eur, myslím, že to je na, neplatí tiež energeticky národné podniky, ktoré splnia nejaké kritéria predpísané ministerstvom. Toto si v minulosti malo medzi sebou rozdeliť myslím, že dvesto podnikov. Čiže, keď niekto dostane úľavu v rámci tohto návrhu zákona, resp. v rámci vyhlášky, ktorá je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní a ktorá čaká práve ako dopadne tento zákon, tak by práve na túto podporu z tých 40 miliónov nemal mať nárok. Ale v konečnom dôsledku asi takémuto podniku to bude jedno. Pretože, keď vydelíme 40 miliónov deleno 200, tak sa dostaneme na pár desiatok tisíc. Zatiaľ, čo v prípade tohto zákona, tej vyhlášky sa bavíme o 140 miliónoch, ktoré si medzi sebou majú rozdeliť štyri podniky z môjho pohľadu naozaj veľmi netransparentne a v rozpore práve s tou európskou nepoviem legislatívou, ale s európskym usmernením. Otázne je samozrejme posúdenie aj toto, že pokiaľ sú tam aj nejaké iné, pretože vieme, že naozaj tieto podniky čerpajú, tak potom by to bolo dobré možno, že keby pán Kondrót vedel zodpovedať alebo môžme sa opýtať inde.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:17 - 18:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže tento raz už dobrý večer prajem. Druhý energetický zákon dnes, kde pán Kondrót teda rieši konkrétnu energetiku. Kým v prípade toho atómového zákona som povedal, že naozaj tento zákon podporíme, bohužiaľ, v prípade tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach to povedať nemôžem, pretože výhrady som voči takémuto riešeniu, ktoré v podstate nadväzuje na vyhlášku radu pre reguláciu sieťových odvetví už v minulosti kritizoval, konkrétne asi pred mesiacom. To bola vlastne tá vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým chceli priznať úľavu pre energeticky náročné podniky z platenie taríf, konkrétne tarify za prevádzku systému TPS a tarify za systémové služby štyrom konkrétnym podnikom. Bol tam zoznam, nie samozrejme menovitý, ale po jednotlivých odvetviach. Zapamätajte si tieto názvy TPS, TSS, tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, vy všetci to platíte v cene elektriny rovnako ako to platia alebo mali by platiť aj všetky podniky. Tá úľava ktorá bola myslená práve podľa tej vyhlášky Úradu pre regulácii v sieťových odvetví bola určená pre podniky Slovalco, OFZ Istebné, Fortischem a Duslo Šaľa. Jednalo sa o oslobodenie od platenia podpory pre obnoviteľné zdroje, respektíve TPS a TSS-ku vo výške 140 miliónov eur. Pochopiteľne niekto toto ale zaplatiť musí no a keďže ten balík, ten koláč tých platiteľov je obmedzený, tak by to zaplatili ostatní podnikatelia, podniky a samozrejme najmä domácnosti. Ale treba povedať táto úľava energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, majú ju mať aj do budúcnosti, ale toto musí byť v súlade s usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci, ktoré rieši práve rôzne úľavy, ktoré sa týkajú životného prostredia a energetiky. Táto úľava pritom bola poskytovaná v minulosti. My sme mali povinnosť tieto podpory zosúladiť práve s týmto usmernením. Malo to byť od začiatku tohto roku. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Jednoducho ÚRSO zaspalo, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pán Jahnátek a začali to riešiť až v marci tohto roku. Aby som teda upresnil, ten, tá vyhláška na akom som to kritizoval bola už vtedy v rozpore s usmernením o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020 a to hneď v troch bodoch. Prvým bolo, že podľa usmernenia sa takáto úľava nemôže poskytnúť na celú TPS-ku tarifu za prevádzku systému. Myslím si, že po skončení môjho príhovoru budete perfektne ovládať všetky tieto skratky. Tarifa za prevádzku systému, ale malo to byť určené iba na obnoviteľné zdroje. Naša TPS-ka zahŕňa aj kombinovanú výrobu elektriny a tepla a podporu pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Ale na toto sa toto usmernenie nevzťahuje, respektíve neumožňuje poskytovať takéto úľavy. Druhý rozpor bol v tom, že podľa vyhlášky sa malo vychádzať s ÚRSO-om stanovených hodnôt, ÚRSO-om stanovených hodnôt pre napríklad ceny elektrickej energie. Ale pritom samotné usmernenie hovorí o tom, že sa má vychádzať z referenčných, z referenčných hodnôt pre jednotlivé odvetvia. No a v tom treťom bode to bolo v rozpore s tým usmernením kvôli tomu, že sa poskytoval, poskytovala takáto podpora, respektíve takáto úľava iba pár oprávneným podnikom. A pritom samotné usmernenie hovorí, že takáto úľava, keď tak, má byť naozaj poskytnutá všetkým oprávneným v sektore. Kto sú oprávnený k tomu sa ešte za chvíľu dostanem. Práve tento rozpor sa snaží teraz predkladateľ pán Kondrót odstrániť s tým, teda aby bolo v plnom rozsahu uplatnené to usmernenie. Ale v tom prípade, ak by sme postupovali iba podľa usmernenia, tak by vypadlo napríklad Duslo Šaľa a naopak pribudli by iní prijímatelia. Takže to čo teraz sa objavuje v tom zákone je, že takúto úľavu dostanú iba tí, ktorí sú pripojení do prenosovej sústavy napriamo, napriamo. Ale toto, o tomto sa napríklad v tom usmernení vôbec nikde nepíše. Jednoducho sa v rozpore s článkom 190, ja si to dovolím zacitovať. Je to v podstate od bodu, od článku 184 až po 189 definované ako sa takáto úľava mohli poskytovať. A 190.-ty hovorí: Keď členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení, pod tým obmedzením treba rozumieť obmedzenie z platby na financovanie podpory z obnoviteľných zdrojov vo výške štyroch percent, respektíve piatich percent hrubej pridanej hodnoty, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky, všetky oprávnené podniky. A my nemôžme tieto všetky oprávnené podniky teraz obmedzovať tým spôsobom, že povieme, že všetky, ale iba tie čo sú pripojené do prenosovej sústavy. Ako som spomínal je tam súčasne v usmernení zadefinované aj to samotné, ten samotný odkaz na to kto je tým oprávneným, kto je tým oprávneným odberateľov a to je vlastne v tom bode 186. Pretože tým jediným kritériom pre tých oprávnených je energetická náročnosť, nie do koho sú pripojení, či si tú energiu vyrobia sami alebo čokoľvek. Ale energetická náročnosť, toto je tým kritériom. Z tohto miesta sa chcem preto zastať naozaj všetkých, všetkých energeticky náročných podnikov, ktoré spĺňajú práve tie podmienky podľa toho usmernenia a chcem navrhnúť vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Pretože táto podpora tým podnikom naozaj patrí. Ale ak tú podporu raz poskytneme, tak ju nesmieme poskytnúť tak, že ju niekto napadne, čiže musí byť v súlade s európskymi pravidlami, pretože potom môžu nastať omnoho väčšie problémy aj tým, ktorí budú tú podporu poberať, ak niekto bude od nich tie úľavy potom spätne požadovať.
V rámci toho dopracovania navrhujem nielen tento zákon zosúladiť s usmernením, pretože práve to obmedzenie z platenia financovania podpory obnoviteľných zdrojov je štátna pomoc, ktorú treba notifikovať na úrovni Európskej komisie. Ale súčasne mám ešte jeden návrh na taký ten systematický, na takéto systematické riešenie práve tej podpory. Tá podpora totižto, tak ako som spomenul na úvod, tú platia nielen energeticky náročné podniky, ale komplet všetci spotrebitelia. A v minulosti už sme tu mali aj konkrétne návrhy na to, aby došlo k preneseniu tej politickej zodpovednosti naspäť na politikov. Totižto tarifa za prevádzku systému, to znamená podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpora výroby elektriny z domáceho uhlia nie sú ničím iným iba politickým rozhodnutím za ktoré politici odmietli prevziať zodpovednosť. A teda keď chceme dnes látať nejakú dieru pre energeticky náročné podniky, tak to nerobme ďalšou dierou. Urobme to naozaj systematicky a povedzme, že pre tých ostatných zavedieme minimálne nejaké viaczdrojové financovanie tak ako je to v Českej republike. To znamená, poďme sa pozrieť na ten model. Majú to tam financované čiastočne zo štátneho rozpočtu, čiastočne z predaja emisií. Ale hlavne musíme do toho zaviesť naozaj ten systém. Pretože, ak my dnes urobíme zákon, ktorý bude v rozpore s usmernením, pôjdeme potom túto pomoc, ktorú poskytneme tým štyrom podnikom, notifikovať na Európsku komisiu, tak ona sama ako prvé povie, ale veď my máme usmernenia, my sme ho vydávali z nejakého, z nejakého dôvodu. A teda my sami ako Európska komisia predsa nepôjdeme proti vlastnému usmerneniu a túto pomoc v takomto rozsahu notifikovať určite nebudeme.
No a v neposlednom rade by som požadoval, keď bude tento zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby bol aj zosúladený s legislatívnymi pravidlami Slovenskej republiky. To znamená, aby sa popasoval s tým zákazom retroaktivity. Konkrétne je tam reč o bode 4, kde je doslova definované - Rozhodnutia úradu vydané v konaní o cenovej regulácii a v konaní o vecnej regulácii podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 zostávajú v platnosti po celú dobu na ktorú boli vydané. Ale oni už nie sú platné, pretože oni boli vydané do 31. decembra 2018 a po 31. respektíve od 1. 1. mali platiť nové pravidlá v súlade s usmernením. Tieto bohužiaľ neboli vydané, čiže nachádzame sa v nejakom vákuu, bohužiaľ, na ktoré teraz tie podniky doplácajú. Nielen tieto štyri, ale v podstate aj všetky ukončené, ale nie je možné takýmto retroaktívnym spôsobom niečo takýmto spôsobom oživovať. To znamená, ak chceme tie podniky podporiť, tak poďme ich podporiť nejakým iným spôsobom. Opäť politici urobili chybu, politici nech ju napravia. Napriek tomu z tohto miesta opakujem. Tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava tu bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa poďme pozrieť aj na tú TPS pre ostatných spotrebiteľov...
===== ...opakujem. Tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava, to bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa pozrieť aj na tú TPS pre ostatných spotrebiteľov. Poďme dať tento zákon do súladu so samotným usporením. Pretože ako som povedal ide o štátnu pomoc, bude byť notifikovaná na úrovni Európskej komisie a Európska komisia voči vlastnému usmerneniu určite nepôjde. Nesmieme ísť cestou nejakej jednoúčelovej zmeny zákona, aby sme do tej schémy podpory dostali jedného hráča a možno ďalších desiatich vyhodili. Potom radšej poďme podľa usmernenia, sprísnime tie kritéria skorej na úrovni tej energetickej náročnosti a podľa toho postupujme a nie, že ideme tuto hovoriť o tom, že niekto je pripojený do prenosovej, ten to dostane a kto je do distribučnej, tak ten nie. Čiže toto sú také moje základné pripomienky. Môj návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Ja som presvedčený, že ten zákon je možné dopracovať, zmeniť tak, aby nám ho Európska komisia neskôr neoplieskala o hlavu a tak isto, aby z toho mali prospech aj ostatní spotrebitelia, ktorí tak isto doplácajú na tú TPS, ktorá dnes naozaj činí tých 26 euro na megawatt hodinu. Mali sme v minulosti návrhy zákonov, ktoré by znížili dopady týchto politických opatrení. Vypočítali sme to v minulosti, že politické opatrenia ak by boli zrušené alebo obmedzené práve z tých cien energií priemerná slovenská rodina so spotrebou 2,5 megawatt hodiny by ušetrila 80 eur každý jeden rok. Keď toto ušetrí rodina asi si viete predstaviť koľko to znamená pre taký energetický náročný podnik, ale naozaj poďme na to transparentne a systémovo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:17 - 18:29 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže tento raz už dobrý večer prajem. Druhý energetický zákon dnes, kde pán Kondrót teda rieši konkrétnu energetiku. Kým v prípade toho atómového zákona som povedal, že naozaj tento zákon podporíme, bohužiaľ, v prípade tohto zákona o regulácii v sieťových odvetviach to povedať nemôžem, pretože výhrady som voči takémuto riešeniu, ktoré v podstate nadväzuje na vyhlášku radu pre reguláciu sieťových odvetví už v minulosti kritizoval, konkrétne asi pred mesiacom. To bola vlastne tá vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorým chceli priznať úľavu pre energeticky náročné podniky z platenie taríf, konkrétne tarify za prevádzku systému TPS a tarify za systémové služby štyrom konkrétnym podnikom. Bol tam zoznam, nie samozrejme menovitý, ale po jednotlivých odvetviach. Zapamätajte si tieto názvy TPS, TSS, tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, vy všetci to platíte v cene elektriny rovnako ako to platia alebo mali by platiť aj všetky podniky. Tá úľava ktorá bola myslená práve podľa tej vyhlášky Úradu pre regulácii v sieťových odvetví bola určená pre podniky Slovalco, OFZ Istebné, Fortischem a Duslo Šaľa. Jednalo sa o oslobodenie od platenia podpory pre obnoviteľné zdroje, respektíve TPS a TSS-ku vo výške 140 miliónov eur. Pochopiteľne niekto toto ale zaplatiť musí no a keďže ten balík, ten koláč tých platiteľov je obmedzený, tak by to zaplatili ostatní podnikatelia, podniky a samozrejme najmä domácnosti. Ale treba povedať táto úľava energeticky náročným podnikom patrí. Mali ju v minulosti, majú ju mať aj do budúcnosti, ale toto musí byť v súlade s usmernením Európskej komisie o štátnej pomoci, ktoré rieši práve rôzne úľavy, ktoré sa týkajú životného prostredia a energetiky. Táto úľava pritom bola poskytovaná v minulosti. My sme mali povinnosť tieto podpory zosúladiť práve s týmto usmernením. Malo to byť od začiatku tohto roku. Bohužiaľ, nestalo sa tak. Jednoducho ÚRSO zaspalo, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a pán Jahnátek a začali to riešiť až v marci tohto roku. Aby som teda upresnil, ten, tá vyhláška na akom som to kritizoval bola už vtedy v rozpore s usmernením o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 až 2020 a to hneď v troch bodoch. Prvým bolo, že podľa usmernenia sa takáto úľava nemôže poskytnúť na celú TPS-ku tarifu za prevádzku systému. Myslím si, že po skončení môjho príhovoru budete perfektne ovládať všetky tieto skratky. Tarifa za prevádzku systému, ale malo to byť určené iba na obnoviteľné zdroje. Naša TPS-ka zahŕňa aj kombinovanú výrobu elektriny a tepla a podporu pre elektrinu vyrobenú z domáceho uhlia. Ale na toto sa toto usmernenie nevzťahuje, respektíve neumožňuje poskytovať takéto úľavy. Druhý rozpor bol v tom, že podľa vyhlášky sa malo vychádzať s ÚRSO-om stanovených hodnôt, ÚRSO-om stanovených hodnôt pre napríklad ceny elektrickej energie. Ale pritom samotné usmernenie hovorí o tom, že sa má vychádzať z referenčných, z referenčných hodnôt pre jednotlivé odvetvia. No a v tom treťom bode to bolo v rozpore s tým usmernením kvôli tomu, že sa poskytoval, poskytovala takáto podpora, respektíve takáto úľava iba pár oprávneným podnikom. A pritom samotné usmernenie hovorí, že takáto úľava, keď tak, má byť naozaj poskytnutá všetkým oprávneným v sektore. Kto sú oprávnený k tomu sa ešte za chvíľu dostanem. Práve tento rozpor sa snaží teraz predkladateľ pán Kondrót odstrániť s tým, teda aby bolo v plnom rozsahu uplatnené to usmernenie. Ale v tom prípade, ak by sme postupovali iba podľa usmernenia, tak by vypadlo napríklad Duslo Šaľa a naopak pribudli by iní prijímatelia. Takže to čo teraz sa objavuje v tom zákone je, že takúto úľavu dostanú iba tí, ktorí sú pripojení do prenosovej sústavy napriamo, napriamo. Ale toto, o tomto sa napríklad v tom usmernení vôbec nikde nepíše. Jednoducho sa v rozpore s článkom 190, ja si to dovolím zacitovať. Je to v podstate od bodu, od článku 184 až po 189 definované ako sa takáto úľava mohli poskytovať. A 190.-ty hovorí: Keď členské štáty rozhodnú o prijatí obmedzení, pod tým obmedzením treba rozumieť obmedzenie z platby na financovanie podpory z obnoviteľných zdrojov vo výške štyroch percent, respektíve piatich percent hrubej pridanej hodnoty, tieto obmedzenia sa musia uplatňovať na všetky, všetky oprávnené podniky. A my nemôžme tieto všetky oprávnené podniky teraz obmedzovať tým spôsobom, že povieme, že všetky, ale iba tie čo sú pripojené do prenosovej sústavy. Ako som spomínal je tam súčasne v usmernení zadefinované aj to samotné, ten samotný odkaz na to kto je tým oprávneným, kto je tým oprávneným odberateľov a to je vlastne v tom bode 186. Pretože tým jediným kritériom pre tých oprávnených je energetická náročnosť, nie do koho sú pripojení, či si tú energiu vyrobia sami alebo čokoľvek. Ale energetická náročnosť, toto je tým kritériom. Z tohto miesta sa chcem preto zastať naozaj všetkých, všetkých energeticky náročných podnikov, ktoré spĺňajú práve tie podmienky podľa toho usmernenia a chcem navrhnúť vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Pretože táto podpora tým podnikom naozaj patrí. Ale ak tú podporu raz poskytneme, tak ju nesmieme poskytnúť tak, že ju niekto napadne, čiže musí byť v súlade s európskymi pravidlami, pretože potom môžu nastať omnoho väčšie problémy aj tým, ktorí budú tú podporu poberať, ak niekto bude od nich tie úľavy potom spätne požadovať.
V rámci toho dopracovania navrhujem nielen tento zákon zosúladiť s usmernením, pretože práve to obmedzenie z platenia financovania podpory obnoviteľných zdrojov je štátna pomoc, ktorú treba notifikovať na úrovni Európskej komisie. Ale súčasne mám ešte jeden návrh na taký ten systematický, na takéto systematické riešenie práve tej podpory. Tá podpora totižto, tak ako som spomenul na úvod, tú platia nielen energeticky náročné podniky, ale komplet všetci spotrebitelia. A v minulosti už sme tu mali aj konkrétne návrhy na to, aby došlo k preneseniu tej politickej zodpovednosti naspäť na politikov. Totižto tarifa za prevádzku systému, to znamená podpora obnoviteľných zdrojov, podpora kombinovanej výroby elektriny a tepla a podpora výroby elektriny z domáceho uhlia nie sú ničím iným iba politickým rozhodnutím za ktoré politici odmietli prevziať zodpovednosť. A teda keď chceme dnes látať nejakú dieru pre energeticky náročné podniky, tak to nerobme ďalšou dierou. Urobme to naozaj systematicky a povedzme, že pre tých ostatných zavedieme minimálne nejaké viaczdrojové financovanie tak ako je to v Českej republike. To znamená, poďme sa pozrieť na ten model. Majú to tam financované čiastočne zo štátneho rozpočtu, čiastočne z predaja emisií. Ale hlavne musíme do toho zaviesť naozaj ten systém. Pretože, ak my dnes urobíme zákon, ktorý bude v rozpore s usmernením, pôjdeme potom túto pomoc, ktorú poskytneme tým štyrom podnikom, notifikovať na Európsku komisiu, tak ona sama ako prvé povie, ale veď my máme usmernenia, my sme ho vydávali z nejakého, z nejakého dôvodu. A teda my sami ako Európska komisia predsa nepôjdeme proti vlastnému usmerneniu a túto pomoc v takomto rozsahu notifikovať určite nebudeme.
No a v neposlednom rade by som požadoval, keď bude tento zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie, aby bol aj zosúladený s legislatívnymi pravidlami Slovenskej republiky. To znamená, aby sa popasoval s tým zákazom retroaktivity. Konkrétne je tam reč o bode 4, kde je doslova definované - Rozhodnutia úradu vydané v konaní o cenovej regulácii a v konaní o vecnej regulácii podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. decembra 2018 zostávajú v platnosti po celú dobu na ktorú boli vydané. Ale oni už nie sú platné, pretože oni boli vydané do 31. decembra 2018 a po 31. respektíve od 1. 1. mali platiť nové pravidlá v súlade s usmernením. Tieto bohužiaľ neboli vydané, čiže nachádzame sa v nejakom vákuu, bohužiaľ, na ktoré teraz tie podniky doplácajú. Nielen tieto štyri, ale v podstate aj všetky ukončené, ale nie je možné takýmto retroaktívnym spôsobom niečo takýmto spôsobom oživovať. To znamená, ak chceme tie podniky podporiť, tak poďme ich podporiť nejakým iným spôsobom. Opäť politici urobili chybu, politici nech ju napravia. Napriek tomu z tohto miesta opakujem. Tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava tu bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa poďme pozrieť aj na tú TPS pre ostatných spotrebiteľov...
===== ...opakujem. Tá snaha je správna. Tým energeticky náročným podnikom úľava patrí. Takáto úľava, to bola v minulosti, funguje v Nemecku, funguje aj v iných krajinách. Ale súčasne sa pozrieť aj na tú TPS pre ostatných spotrebiteľov. Poďme dať tento zákon do súladu so samotným usporením. Pretože ako som povedal ide o štátnu pomoc, bude byť notifikovaná na úrovni Európskej komisie a Európska komisia voči vlastnému usmerneniu určite nepôjde. Nesmieme ísť cestou nejakej jednoúčelovej zmeny zákona, aby sme do tej schémy podpory dostali jedného hráča a možno ďalších desiatich vyhodili. Potom radšej poďme podľa usmernenia, sprísnime tie kritéria skorej na úrovni tej energetickej náročnosti a podľa toho postupujme a nie, že ideme tuto hovoriť o tom, že niekto je pripojený do prenosovej, ten to dostane a kto je do distribučnej, tak ten nie. Čiže toto sú také moje základné pripomienky. Môj návrh na vrátenie zákona predkladateľovi. Ja som presvedčený, že ten zákon je možné dopracovať, zmeniť tak, aby nám ho Európska komisia neskôr neoplieskala o hlavu a tak isto, aby z toho mali prospech aj ostatní spotrebitelia, ktorí tak isto doplácajú na tú TPS, ktorá dnes naozaj činí tých 26 euro na megawatt hodinu. Mali sme v minulosti návrhy zákonov, ktoré by znížili dopady týchto politických opatrení. Vypočítali sme to v minulosti, že politické opatrenia ak by boli zrušené alebo obmedzené práve z tých cien energií priemerná slovenská rodina so spotrebou 2,5 megawatt hodiny by ušetrila 80 eur každý jeden rok. Keď toto ušetrí rodina asi si viete predstaviť koľko to znamená pre taký energetický náročný podnik, ale naozaj poďme na to transparentne a systémovo. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 17:00 - 17:01 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Takže ja budem kričať. Pán Budaj, vy ste nastolili otázku bezpečnosti jadrovej energetiky a či je vôbec dobrá alebo zlá. A takisto ste sa pýtali na to, že či v tom 2008 bolo potrebné tieto Mochovce začať dostavovať. Ja tvrdím, že nie. Koniec koncov aj preto som chcel vedieť tie odpovede na tie otázky, čo som položil, od Roberta Fica. A pýtal som sa ich už aj na výbore a stále som ich nedostal. No ale my dnes nemáme rok 2008, ale je tu rok 2019 a teda otázka nie je, či dostavať alebo nedostavať, ale kedy, a to práve z toho dôvodu, čo ste vy povedali. My máme rozpočet nafúknutý dvojnásobne. Za dve miliardy ručíme my ako Slovenská republika. To je tých osem krajských nemocníc fungl nových.
No a tie porušenia, ktoré ste spomenuli, že naozaj je tam to podozrenie z nejakého nezákonného konania, tak tým sa už musia zaoberať tie orgány činné v trestnom konaní.
A čo sa týka toho polohovacieho procesu uvedenia do prevádzky, tak samozrejme, treba dodržať všetky bezpečnostné predpisy a tam patrí aj tá chladiaca voda a všetky bezpečnostné opatrenia. Ale samotný tento zákon predkladaný toto nijako, našťastie, neobmedzuje.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.5.2019 16:51 - 16:52 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Anka, ďakujem pekne. Samozrejme aj tá voda a to chladenie sú predmetom toho posudzovania v rámci toho povoľovacieho procesu. Ja aj keď som sa, ja aj keď som diskutoval posledne s pani Žiakovou, tak som vyjadril presvedčenie, že naozaj Úrad jadrového dozoru dostatočne posúdi aj všetky tieto vplyvy, aj čo sa týka chladenia. Pani Žiaková ma ubezpečovala, že teda naozaj, aj keby došlo k havárii, tak tej chladiacej vody bude dostatok priamo v tom areáli v ich vlastných nádržiach. Ja si myslím, že o tomto treba diskutovať, pýtať sa práve v rámci toho povoľovacieho procesu, ktorý ideme týmto spôsobom zjednodušiť, ale hlavne stransparentniť. Takže naozaj k tým informáciám, nech ich podá ktokoľvek, sa bude môcť v podstate dostať každý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 16:40 - 16:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. V strane SaS máme také pravidlo, že naozaj bez problémov podporíme akýkoľvek zákon, kľudne aj koaličný, ktorý je prospešný a ktorý nemá žiadne bočné úmysly. Toto je presne taký zákon. Urobili sme to aj viackrát a určite to urobíme aj teraz. Zhováral som sa o tomto zákone aj s pánom predkladateľom, rozprával som sa aj s viacerými
===== verím, že práve tento zákon tomu minimálne nejakým spôsobom napomôže. Keď sa bavíme o tých termínoch ako o takých realistických, nám bolo prezentovaný november 2019, tak isto vychádza aj z toho, že tento zákon vstúpi do platnosti. Ja si myslím, že je to až príliš super optimistický termín, keďže ten povoľovací proces začne až v lete a taký ten realistický bude niekedy v marci, možnože v lete v roku 2020. Ale chvalabohu aj za to a ja verím, že spoločne k tomuto prispejeme. Musíme si, ale povedať, že toto obdobie je už obdobím po voľbách. Bavíme sa o marci, respektíve lete 2020. To znamená, že je, tie Mochovce ešte stále budú takou nejakou nášlapnou mínou pre tú ďalšiu vládu a preto by bolo dobré pomenovať aj tých vinníkov, ktorí nesú za ten súčasný stav zodpovednosť. V tej trestnoprávnej rovine sa tým už zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní, napokon mali sme tu tých dvoch zadržaných bývalých generálnych riaditeľov, respektíve jedného zadržaného a na druhého bolo, bolo takisto vydané teda, bolo začané konanie. Ale máme tu aj tú politickú rovinu, teda tú politickú zodpovednosť. Máme tu ten rok 2008, kedy to bol práve Robert Fico, ktorí tých Talianov dokopal do dostavby elektrárne v Mochovciach, napriek tomu, že veľmi dobre vedel, že s tým nemajú žiadne skúsenosti, myslím teraz výstavbu jadrových elektrární, napriek tomu, že toto nebola žiadna podmienka v privatizačnej zmluve.
S pánom Robertom Ficom som chcel o tomto hovoriť aj na výbore, je jeho riadnym členom, bohužiaľ neukázal sa, rovnako sa neukázal ani dnes tu v tejto sále, čo ma trocha mrzí. Pretože naozaj Mochovce, treba si to povedať a treba to povedať najmä pre ten záznam sú hlavne jeho maslom na hlave. Mochovce mali byť dokončené v roku 2012. (Kýchnutie.) Na zdravie! S rozpočtom 2,8 miliardy eur. Dnes máme rok 2019. O trojke sa hovorí, že bude dokončená v roku 2014, rozpočet máme dnes viac ako dvojnásobný a ešte stále nevieme, čo bude so štvorkou. A bez štvorky pritom tie Mochovce sú takým vedrom bez dna. Pretože, ak nedokončíme aj tú štvorku, tak ten úver, ktorý dnes máme, aj Slovenská republika je zaňho zaviazaná, tak jednoducho ten jeden blok nikdy nesplatí. Bavíme sa o prepočte na tú Slovenskú republiku, dvoch miliardách eur. To je teda na 44 %-ný podiel, za ktorý ručíme práve v tom, v prípade toho úveru ručíme alebo sme nejakým spôsobom na to prispeli. Napríklad vo forme nevyplatenej dividendy.
Dnes sme tu mali zdravotnícke zákony. Dve miliardy, to je osem krajských nemocníc, funglo nová nemocnica v každom krajskom meste. A preto tu naozaj je otázka, že či sme v tom 2008 naozaj museli takýmto spôsobom tlačiť dostavbu Mochoviec. Pretože jadrová elektráreň je komerčná elektráreň a jej výstavba by mala byť v prvom rade takým tým rozhodnutím na základe nejakej ekonomickej analýzy a hlavne rozhodnutím toho hlavného akcionára, teda toho hlavného majiteľa, ktorý o tomto rozhodne a nie na základe nejakého politického tlaku. A hlavne mal by o tom rozhodovať trh, či je naozaj takáto elektráreň uskutočniteľná za tých ktorých trhových podmienok. V tom 2008 to pravdepodobne aj bolo, ale potom sme zažili krízu, kedy naozaj ceny elektriny sa veľmi, veľmi prudko prepadli. Čiže z tohto pohľadu Robert Fico veľmi hrubo zasiahol do trhového prostredia a do dnešného dňa sa k tejto tématike nejako nevyjadril. Nie je tu ani pri prerokovaní tohto zákona, čo ma naozaj veľmi mrzí. Možno takým druhým politicky zodpovedným je práve pán Žiga, pán minister hospodárstva. Jemu tu možno vyčítať maximálne to, že dlhodobo ignoruje práve ten problém v súvislosti s Mochovcami, pretože ministerstvo hospodárstva je to, ktoré zodpovedá za ten náš 34 %-ný balík Slovenských elektrární. Pán minister tu dnes nie je s nami, nebudem ďalej na jeho adresu sa vyjadrovať. Koniec-koncov mal som možnosť vydiskutovať si tieto veci tieto veci s ním aj na výbore, ako aj v televíznej relácii. Pre mňa bolo možnože takým najväčším prekvapením práve z toho výboru, že opätovne sa ten harmonogram posúva napriek tomu, že sme už minulý rok v septembri hovorili o tom, že zrejme tomuto tak bude. A pritom naozaj tí Rakúšania ako som už povedal, sú iba takou tou čerešničkou na torte, pretože k tomu povoľovaciemu procesu sme sa ešte dnes nedostali a napriek tomu už to máme tu, to nejaké predĺženie. A napriek tomu tu už máme populistické vyjadrenia pána Kurza, že toto oddialenie zabezpečil práve on. To oddialenie, ktoré zabezpečí, toho sa pravdepodobne ešte len dočkáme.
Čo ma ešte prekvapuje pri tomto zákone je to, že s ním neprišlo samotné ministerstvo hospodárstva. Pretože jedná sa už o jedenáste odloženie výstavby, jedenáste predraženie, rokovali sme o tom už v septembri minulého roku, kedy sme hovorili, že naozaj k tomuto opätovne môže dôjsť. Napriek tomu, týmto zákonom vieme dosiahnuť to, že ak dodržíme všetky predpisy, postupy a dohovory, zamedzíme aspoň tým obštrukciám pri tom zákone, ktoré vyplývajú práve najmä z tých doručovacích lehôt a odvolaní. Ale tento zákon zavádza ešte jednu takú pozitívnu vec a to stransparentnenie toho procesu. To znamená, že nielen priami účastníci konania, ale prakticky celá široká verejnosť sa dozvie naozaj o všetkých tých výhradách, odpovediach a celom tom konaní. Opakujem, z tohto dôvodu tento návrh zákona v prvom čítaní podporíme. Teším sa na diskusiu o tomto zákone na výbore a ja teda dúfam, že náš virtuálny kolega pán Robert Fico, ktorý má práve za tie Mochovce to najväčšie maslo na hlave sa ho konečne zúčastní aj osobne. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 16:40 - 16:48 hod.

Karol Galek Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem. V strane SaS máme také pravidlo, že naozaj bez problémov podporíme akýkoľvek zákon, kľudne aj koaličný, ktorý je prospešný a ktorý nemá žiadne bočné úmysly. Toto je presne taký zákon. Urobili sme to aj viackrát a určite to urobíme aj teraz. Zhováral som sa o tomto zákone aj s pánom predkladateľom, rozprával som sa aj s viacerými
===== verím, že práve tento zákon tomu minimálne nejakým spôsobom napomôže. Keď sa bavíme o tých termínoch ako o takých realistických, nám bolo prezentovaný november 2019, tak isto vychádza aj z toho, že tento zákon vstúpi do platnosti. Ja si myslím, že je to až príliš super optimistický termín, keďže ten povoľovací proces začne až v lete a taký ten realistický bude niekedy v marci, možnože v lete v roku 2020. Ale chvalabohu aj za to a ja verím, že spoločne k tomuto prispejeme. Musíme si, ale povedať, že toto obdobie je už obdobím po voľbách. Bavíme sa o marci, respektíve lete 2020. To znamená, že je, tie Mochovce ešte stále budú takou nejakou nášlapnou mínou pre tú ďalšiu vládu a preto by bolo dobré pomenovať aj tých vinníkov, ktorí nesú za ten súčasný stav zodpovednosť. V tej trestnoprávnej rovine sa tým už zaoberajú aj orgány činné v trestnom konaní, napokon mali sme tu tých dvoch zadržaných bývalých generálnych riaditeľov, respektíve jedného zadržaného a na druhého bolo, bolo takisto vydané teda, bolo začané konanie. Ale máme tu aj tú politickú rovinu, teda tú politickú zodpovednosť. Máme tu ten rok 2008, kedy to bol práve Robert Fico, ktorí tých Talianov dokopal do dostavby elektrárne v Mochovciach, napriek tomu, že veľmi dobre vedel, že s tým nemajú žiadne skúsenosti, myslím teraz výstavbu jadrových elektrární, napriek tomu, že toto nebola žiadna podmienka v privatizačnej zmluve.
S pánom Robertom Ficom som chcel o tomto hovoriť aj na výbore, je jeho riadnym členom, bohužiaľ neukázal sa, rovnako sa neukázal ani dnes tu v tejto sále, čo ma trocha mrzí. Pretože naozaj Mochovce, treba si to povedať a treba to povedať najmä pre ten záznam sú hlavne jeho maslom na hlave. Mochovce mali byť dokončené v roku 2012. (Kýchnutie.) Na zdravie! S rozpočtom 2,8 miliardy eur. Dnes máme rok 2019. O trojke sa hovorí, že bude dokončená v roku 2014, rozpočet máme dnes viac ako dvojnásobný a ešte stále nevieme, čo bude so štvorkou. A bez štvorky pritom tie Mochovce sú takým vedrom bez dna. Pretože, ak nedokončíme aj tú štvorku, tak ten úver, ktorý dnes máme, aj Slovenská republika je zaňho zaviazaná, tak jednoducho ten jeden blok nikdy nesplatí. Bavíme sa o prepočte na tú Slovenskú republiku, dvoch miliardách eur. To je teda na 44 %-ný podiel, za ktorý ručíme práve v tom, v prípade toho úveru ručíme alebo sme nejakým spôsobom na to prispeli. Napríklad vo forme nevyplatenej dividendy.
Dnes sme tu mali zdravotnícke zákony. Dve miliardy, to je osem krajských nemocníc, funglo nová nemocnica v každom krajskom meste. A preto tu naozaj je otázka, že či sme v tom 2008 naozaj museli takýmto spôsobom tlačiť dostavbu Mochoviec. Pretože jadrová elektráreň je komerčná elektráreň a jej výstavba by mala byť v prvom rade takým tým rozhodnutím na základe nejakej ekonomickej analýzy a hlavne rozhodnutím toho hlavného akcionára, teda toho hlavného majiteľa, ktorý o tomto rozhodne a nie na základe nejakého politického tlaku. A hlavne mal by o tom rozhodovať trh, či je naozaj takáto elektráreň uskutočniteľná za tých ktorých trhových podmienok. V tom 2008 to pravdepodobne aj bolo, ale potom sme zažili krízu, kedy naozaj ceny elektriny sa veľmi, veľmi prudko prepadli. Čiže z tohto pohľadu Robert Fico veľmi hrubo zasiahol do trhového prostredia a do dnešného dňa sa k tejto tématike nejako nevyjadril. Nie je tu ani pri prerokovaní tohto zákona, čo ma naozaj veľmi mrzí. Možno takým druhým politicky zodpovedným je práve pán Žiga, pán minister hospodárstva. Jemu tu možno vyčítať maximálne to, že dlhodobo ignoruje práve ten problém v súvislosti s Mochovcami, pretože ministerstvo hospodárstva je to, ktoré zodpovedá za ten náš 34 %-ný balík Slovenských elektrární. Pán minister tu dnes nie je s nami, nebudem ďalej na jeho adresu sa vyjadrovať. Koniec-koncov mal som možnosť vydiskutovať si tieto veci tieto veci s ním aj na výbore, ako aj v televíznej relácii. Pre mňa bolo možnože takým najväčším prekvapením práve z toho výboru, že opätovne sa ten harmonogram posúva napriek tomu, že sme už minulý rok v septembri hovorili o tom, že zrejme tomuto tak bude. A pritom naozaj tí Rakúšania ako som už povedal, sú iba takou tou čerešničkou na torte, pretože k tomu povoľovaciemu procesu sme sa ešte dnes nedostali a napriek tomu už to máme tu, to nejaké predĺženie. A napriek tomu tu už máme populistické vyjadrenia pána Kurza, že toto oddialenie zabezpečil práve on. To oddialenie, ktoré zabezpečí, toho sa pravdepodobne ešte len dočkáme.
Čo ma ešte prekvapuje pri tomto zákone je to, že s ním neprišlo samotné ministerstvo hospodárstva. Pretože jedná sa už o jedenáste odloženie výstavby, jedenáste predraženie, rokovali sme o tom už v septembri minulého roku, kedy sme hovorili, že naozaj k tomuto opätovne môže dôjsť. Napriek tomu, týmto zákonom vieme dosiahnuť to, že ak dodržíme všetky predpisy, postupy a dohovory, zamedzíme aspoň tým obštrukciám pri tom zákone, ktoré vyplývajú práve najmä z tých doručovacích lehôt a odvolaní. Ale tento zákon zavádza ešte jednu takú pozitívnu vec a to stransparentnenie toho procesu. To znamená, že nielen priami účastníci konania, ale prakticky celá široká verejnosť sa dozvie naozaj o všetkých tých výhradách, odpovediach a celom tom konaní. Opakujem, z tohto dôvodu tento návrh zákona v prvom čítaní podporíme. Teším sa na diskusiu o tomto zákone na výbore a ja teda dúfam, že náš virtuálny kolega pán Robert Fico, ktorý má práve za tie Mochovce to najväčšie maslo na hlave sa ho konečne zúčastní aj osobne. Ďakujem.
Skryt prepis