Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi veľmi v krátkosti povedať pár slov k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu.
Nie som fanúšikom skrátených legislatívnych konaní, pretože v tejto snemovni sa tento inštitút častokrát zneužíva. Sú totiž explicitne vymenované dôvody, pre ktoré je možné prijímať zákony, alebo teda zmeny v zákonoch v skrátenom konaní a častokrát tieto návrhy, tieto podmienky nespĺňajú. Častokrát sú skrátené konania prijímané vtedy, keď si vláda nesplní nejakú úlohu alebo na niečo pozabudne, alebo veľmi rýchlo chce niečo zmeniť. Toto má mnohé negatívne dopady, sú o tom rôzne diskusie, častokrát sa podnikatelia chytajú za hlavu, pretože nielen u nás je potrebné niečo prijať v skrátenom konaní, ale častokrát tam vonku sú potom či už podnikatelia, alebo ľudia, ktorí sa niečomu musia na poslednú chvíľu prispôsobovať.
Táto situácia je trochu iná. Táto situácia si naozaj vyžaduje skrátené konanie a vyžaduje si ho preto, pretože opäť koalícia nepočúvala. Keď sa prijímala táto legislatíva, my sme na mnohých fórach niekoľkokrát upozorňovali, že táto legislatíva nie je dobre pripravená, že procesy, ktoré sú za ňou, ktoré predpokladajú, aby ich mohli dotknuté osoby dodržiavať, nie sú pripravené. Tlačili sme na to, vyzývali sme, dokonca sme iniciovali stretnutie za účasti zástupcov z Finančnej správy, zástupcov z ministerstva financií, všetko bolo v najlepšom poriadku, všetci sa tvárili, že všetko je skvele pripravené. Neviem ako vy, ale ja mám desiatky, dovolím si povedať stovky mailov od podnikateľov, od používateľov elektronických kás, ktorí ich nedokážu používať, pretože nie sú na to pripravené ani Finančná správa, ani dodávatelia týchto systémov, upgrade nie sú pripravené, jednoducho všetko to zlyháva.
Mrzí ma, že to zašlo tak strašne ďaleko, že tu dnes v skrátenom legislatívnom konaní musíme opravovať niečo, o čom chybách sme pred mnohými mesiacmi vedeli. Napriek tomu toto skrátené konanie vítam, dokonca sme k nemu vyzývali vládu, aby v skrátenom legislatívnom konaní posunula účinnosť tohto zákona, dokonca sme podali aj s kolegami Jozefom Rajtárom a Eugenom Jurzycom návrh, ktorý je predmetom rokovania tejto schôdze, vláda si to spravila po svojom, budiž, ale chcem len na to upozorniť, aby ste nás viacej počúvali, pretože táto situácia je úplne zbytočná, úplne sme vystresovali malých a stredných podnikateľov, ktorí si nevedia rady, ktorým hrozia pokuty a ktorí objektívne nemajú možnosť dodržiavať tu prijatý zákon. A toto jednoducho nie je fér a takto by sme to robiť naozaj nemali. Na túto legislatívnu zmenu, dámy a páni, vôbec nemôžeme byť hrdí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len rada upozornila členov hospodárskeho výboru, že dnes o 13.00 máme mimoriadne zasadnutie hospodárskeho výboru v miestnosti č. 148. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, chcela by som len povedať, že pri hlasovaní, ktorá má tlač 1406, som chcela byť za a omylom som sa zdržala, tak len poprosím pre záznam. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, prosím, predniesť ďalší návrh zákona klubu, členov klubu SaS o slobodnom prístupe k informáciám.
Cieľom tohto návrhu je zaviesť novú povinnosť pre povinné subjekty podľa zákona o slobode informácií, a to zverejňovanie všetkých poskytovaných informácií v zmysle zákona o slobode informácií, pričom návrh zákona obsahuje výnimky, pri ktorých zverejňovanie nie je objektívne možné alebo účelné. Informácie sa navrhuje zverejňovať na webovom sídle.
Skúsim veľmi po lopate, veľmi zjednodušene povedať, ak niekto požiada v zmysle tohto zákona o slobodnom prístupe k informáciám o nejakú informáciu, tak inštitúcia, ktorá mu túto informáciu poskytne, ak to nie je teda jedna z tých výnimiek, ktoré nie je možné zverejňovať, tak tieto poskytnuté informácie budú zverejnené aj na webe. Vyhneme sa teda tomu, aby sa možno desať ľudí pýtalo tej-ktorej inštitúcie to isté, pretože si to možno už vedia na tom webe nájsť, vedia, že už sa na to pýtal niekto pred nimi. Čiže zjednoduší sa prístup k týmto informáciám pre ľudí a zároveň sa odbremenia úrady, teda nebudú musieť desiatim občanom odpovedať na to isté.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Áno, možnože vzniknú nejaké drobné náklady na zverejňovanie niečoho, čo existuje na webe, zároveň ale sa znížia náklady na to, aby úradníci ennásobne odpovedali na tie isté otázky.
Návrh navrhujeme, aby nadobudol účinnosť 1. augusta roku 2019.
Opäť, dámy a páni, je to, je to nepolitická vec, nepravicová, neľavicová. Je to drobný krok k odbyrokratizovaniu našich úradov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi za predkladateľov z klubu SaS predložiť aj ďalší návrh zákona, konkrétne v tomto prípade zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona veľmi úzko súvisí s tým predchádzajúcim, pretože sa opäť týka brigádnických prác študenta, ale naschvál sme to rozdelili, pretože pokiaľ by sa našla vôľa v tejto snemovni ktorúkoľvek z týchto dvoch častí podporiť, aj to pomôže.
Takže dovoľte mi, teraz poviem pár slov k tomuto druhému návrhu. Jeho cieľom bolo zjednodušiť a uvoľniť podmienky pre brigádnické práce študentov a rovnako tiež vznikol v spolupráci strany SaS s našou mládežníckou organizáciou Mladí SASkári, keď sme diskutovali o tom, akým spôsobom vieme mladých ľudí motivovať k práci už počas štúdia. Ako som už povedala v predchádzajúcom vystúpení, mnoho mladých ľudí neustále odchádza zo Slovenska a jedným z tých dôvodov sú aj mizerné platy. A preto si myslím, že by sme sa na študentov mali pozrieť trošku bližšie a pozrieť sa na to, ako by sme im vedeli pomôcť.
Cieľom tohto návrhu je zvýšiť finančnú motiváciu študentov privyrábať si počas štúdia a získavať už počas štúdia cenné skúsenosti a kontakt s praxou. Zároveň má motivovať aj zamestnávateľov zamestnať aj študentov, teda mladých ľudí bez nejakej významnej praxe, a dať im šancu u nich v práci, u nich na ich pracovisku sa mnohému naučiť.
Podľa súčasnej právnej úpravy si môže študent pracujúci v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov určiť jednu dohodu, na základe ktorej nebude z tejto dohody povinne dôchodkovo poistený, ak jeho mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne sumu 200 eur. Ak študent na jednu dohodu zarobí do 200 eur, jeho zamestnávateľ z tohto príjmu platí do Sociálnej poisťovne len odvody na garančné a úrazové poistenie. Celkové odvody zamestnávateľa pri príjme študenta do 200 eur vrátane tak dosahujú 1,05 % z hrubého príjmu. Ak mesačný príjem študenta, ktorý je pravidelne mesačne odmeňovaný, alebo zistený priemerný mesačný príjem študenta z dohody, ktorý nie je pravidelne mesačne odmeňovaný, presiahne túto uvedenú sumu, tých 200 eur, vzniká mu povinné dôchodkové poistenie a študent je povinný z rozdielu medzi mesačným príjmom, respektíve medzi tým priemerným mesačným príjmom a tou sumou 200 eur platiť odvody, pričom poistné odvádza zamestnávateľ.
Súčasná právna úprava predstavuje pre študenta a jeho zamestnávateľa vysoké náklady, ktoré sa, samozrejme, premietajú do výšky jeho čistej odmeny. V návrhu preto navrhujeme zvýšiť túto hranicu 200 eur na výšku minimálnej mzdy, z ktorej študent nebude povinný, nebude povinne dôchodkovo poistený, a teda nebude z nej platiť odvody do sociálneho, na sociálne poistenie.
Zo štatistík Sociálnej poisťovne vyplýva, že celkový počet dohôd študentov, teda brigádnikov, sa v apríli v roku 2019 oproti rovnakému mesiacu v roku 2018 znížil o 1 675, avšak zároveň o 2 172 vzrástol počet dohôd, z ktorých študenti odvádzajú poistné na dôchodkové poistenie a dosiahli z nich príjem viac ako 200 eur mesačne. V apríli v roku 2019 Sociálna poisťovňa v prípade brigádujúcich študentov evidovala spolu 90 772 týchto dohôd, z ktorých evidovala celkovo 58 158 dohôd o brigádnickej práci bez dôchodkového poistenia. Prečo toľko čísiel? Chcem povedať, že toto znamená, že predložený návrh zákona sa bezprostredne týka približne 33-tisíc pracujúcich študentov, čo je približne tretina z toho celkového počtu pracujúcich študentov.
A chcela by som v tejto súvislosti spomenúť, že v posledných rokoch sme svedkami toho, že nám stále viac a viac ľudí odchádza zo Slovenska. Ja sa na to snažím poukazovať pri každej príležitosti, pretože je našou úlohou vytvoriť im také podmienky, aby jednoducho neboli vyháňaní z našej krajiny.
Na rok 2019 sa stanovila nariadením vlády č. 300/2018 Z. z. suma minimálnej mzdy pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou vo výške 520 eur za mesiac. V prípade prijatia tohto nášho návrhu, o ktorom teraz hovorím, ak by v roku 2019 zarábal študent minimálnu mzdu 520 eur mesačne a odvodová výnimka by zodpovedala minimálnej mzde, ušetril by oproti súčasnému stavu 268,8 eur ročne. Pre zamestnávateľa by to znamenalo úsporu vo výške 652,8 eur ročne. A toto sú tie čísla, ktoré som naozaj chcela povedať a ktoré som chcela zdôrazniť, že toto je pre toho študenta, ktorý si privyrába a dostane za tú svoju prácu minimálnu mzdu, teda sumu vo výške minimálnej mzdy, pre neho je tých 260 eur skutočne veľký peniaz. Je to určite motivujúce a nielen pre študenta, ale aj pre zamestnávateľa a ten synergický efekt z tohto nie sú len ušetrené peniaze, je to to, že obidvaja budú mať motiváciu, aby, ten študent aby išiel popri škole pracovať a zamestnávateľ aby mu tú šancu dal.
Opäť pre poriadok, zákon, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona bude mať minimálny negatívny vplyv na verejné financie, keďže výber odvodov z dohôd o brigádnickej práci študentov je oproti iným zdrojom príjmov z verejného rozpočtu zanedbateľný. Návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, pozitívny sociálny vplyv a nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.
Navrhujeme účinnosť na 1. augusta roku 2019.
Dámy a páni, opäť je to návrh zákona, ktorý nemá v sebe politikum, nemá v sebe nič, čo by mohlo niekoho vyrušovať, a preto chcem veriť, že podporíme študentov. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi v mene predkladateľov z klubu SaS predložiť návrh zákona, ktorým sa mení Zákonník práce a upravuje podmienky pre brigádnické práce študentov.
Tento návrh vznikol v spolupráci strany SaS a našej mládežníckej organizácie Mladí SaSkári v mnohých diskusiách o tom, prečo tak veľa mladých ľudí odchádza zo Slovenska do zahraničia, prečo si hľadajú uplatnenie vonku a čo by sme vedeli spraviť pre to, aby tomu tak nebolo. Prišli sme na niektoré úpravy a motivácie pre študentov, ako ostať doma, a výsledkom toho je aj tento a nasledujúci návrh na zmenu zákona. Jeho cieľom je teda zlepšiť podmienky uplatnenia absolventov stredných a vysokých škôl na trhu práce, a to zvýhodnením a zjednodušením podmienok pri brigádnických prácach študentov.
Novela Zákonníka práce reaguje na súčasný platný právny stav, podľa ktorého na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere. Priemer sa vypočítava z celého obdobia trvania dohody o brigádnickej práci študenta, najviac však z obdobia 12 mesiacov, keďže Zákonník práce vymedzuje, že sa dohoda uzatvára na určitú dobu, maximálne na tých 12 mesiacov.
Takýchto dohôd môže mať ale študent viac a brigádnik súčasne neobmedzený počet takýchto dohôd a tým pádom aj tie hodiny, tých 20 priemerných hodín týždenne, môže byť tým pádom navýšený. Tieto limity preto považujeme za nezmyselné, ľahko obíditeľné, a teda len generujú zbytočnú byrokraciu. Ak jednoducho môže mať niekto viac dohôd, prečo potom v jednej dohode nemôže mať viac hodín?
Následkom toho je stav, kedy je maximálny rozsah pracovného času na základe dohody o brigádnickej práci študentov obchádzaný tak, že zamestnávatelia uvádzajú či už nepravdivé údaje o odpracovaných hodinách študentov alebo zvyšujú časť odmeny vyplácanú vo forme tzv. mimoriadnej odmeny. Dochádza takisto k situáciám, kedy sa v dohode o brigádnickej práci študentov dohodne dvojnásobok reálne vyplatenej odmeny a potom sa vykazuje dvojnásobne menší počet odpracovaných hodín. Takéto obmedzenie teda nie je efektívne, je to zasa len priestor na nejaké špekulácie a na taký ten, na takú tú optimalizačno-technicko-byrokratickú gymnastiku a je to skutočne, skutočne zbytočné. Návrh zákona preto navrhuje zvýšiť rozsah týždenného pracovného času študentov z dvadsať hodín na štyridsať.
Zároveň dnes platí, že dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na dobu určitú, a to je tých už spomínaných 12 mesiacov. Následkom súčasnej právnej úpravy je stav, kedy zamestnávateľ v prípade, že chce, aby pre neho študent ďalej vykonával práce, musí po uplynutí týchto 12 mesiacov so študentom uzavrieť novú brigádnickú dohodu na ďalšie obdobie. A toto je zasa ďalšia byrokracia. Čiže ukončiť jednu pracovnú zmluvu, poodhlasovať, zasa spraviť novú pracovnú zmluvu, poprihlasovať. Byrokracia, ktorá v podstate na skutkovom stave, že ten študent naďalej pre toho zamestnávateľa pracuje, na tom sa nič nemení.
My teda rušíme túto podmienku tých maximálnych 12 mesiacov a hovoríme, že pokiaľ študent spĺňa podmienky, ktoré sú stanovené na to, aby mohol vykonávať dohodu o brigádnickej práci študenta, nech ju môže vykonávať počas celého tohto obdobia, pokiaľ tú podmienku spĺňa.
V apríli roku 2019 Sociálna poisťovňa evidovala spolu 90 772 brigádujúcich študentov, ktorých sa predložený návrh zákona dotýka. Nehovoríme teda o zanedbateľnom počte pracujúcich študentov. Je nemysliteľné, aby vládla, vláda kládla takéto nezmyselné polená pod nohy mladým, ktorí majú záujem popri štúdiu aj pracovať, možno si práve prácou na toto štúdium zarobiť. Ale nielen to. V práci títo mladí ľudia získavajú potrebné skúsenosti a znalosti, ktoré im potom pomôžu pri uplatnení v ďalšom zamestnaní.
Dámy a páni, v neposlednom rade je cieľom návrhu zákona aj odstránenie administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, a to už som spomínala, to sú tie prihlášky, odhlášky opätovné na úrady, ktoré sú skutočne jednak zbytočné, jednak zaťažujúce, a aj v kontexte toho, že Slovensko je mimoriadne prebyrokratizovanou krajinou, že obrovská byrokracia je jedným z top dôvodov, prečo Slovensko nevie konkurovať iným podnikateľským prostrediam v iných krajinách, preto som presvedčená, že všade tam, kde vidíme čo len milimeter zbytočnej byrokracie, mali by sme ju zrušiť, pretože na finále nás to odľahčí všetkých, rozviaže nám to ruky a v konečnom dôsledku aj zvýši disponibilné prostriedky, pretože všetci veľmi dobre vieme, že čas sú peniaze.
Dámy a páni, tento návrh zákona nijako nezaťaží štátnu kasu, jeho zavedenie nie je komplikované, je to veľmi jednoduché, pomôže študentom a pomôže aj zamestnávateľom. Pre poriadok uvediem ešte z náležitostí, že tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy a nemá ani negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť a ani na, vplyv na informatizáciu spoločnosti. Zároveň nemá negatívny sociálny vplyv ani vplyv na hospodárenie obyvateľstva.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktorými je Slovenská republika viazaná. Je v súlade aj s právom Európskej únie. Účinnosť tohto návrhu stanovujeme na 1. augusta, pretože nemá vplyv na účtovníctvo, preto sme presvedčení, že zákony, ktoré či už odstránia nejakú nezmyselnú hlúposť, alebo zavedú nejaké zmysluplné zjednodušenie, treba s nimi prísť čo najskôr, a preto tento čo najskorší termín.
Dámy a páni, tento návrh zákona nie je pravicový, nie je ľavicový, je to opäť z dielne tzv. vecí, ktoré skutočne myslia len a len na občana. A ja verím tomu, že sa nájde v tejto sále dostatok ľudí, ktorí to presne takto vnímajú a chcú pomôcť v snahe pomôcť študentom. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť ďalší návrh mňa a kolegov z SAS, ktorý je zo sady návrhov, ktoré by mali zlepšiť podnikateľské prostredie. Tento konkrétne by mal znížiť finančnú aj administratívnu záťaž. Je to návrh, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. je to Zákonník práce a mení sa zároveň zákon č. 595/2003 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Predmetnou úpravou sa umožňuje zamestnancovi v prípade zabezpečovania stravovania zamestnávateľom prostredníctvom stravovacích poukážok zvoliť si namiesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie vo výške, v akej by zamestnávateľ mal povinnosť prispieť na teplé hlavné jedlo. Navrhujeme zaviesť povinnosť pre zamestnávateľa zabezpečovať stravovanie svojim zamestnancov vo všetkých smenách na základe dohody s nimi nasledovnými spôsobmi: buď poskytovaním jedného teplého jedla, hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej smeny vo vlastnom v stravovacom zariadení, alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie týmto spôsobom, alebo poskytovaním stravovacích poukážok pre zamestnancov alebo poskytovaním finančných príspevkov na stravu pre zamestnancov. Navrhujeme, aby v prípade zabezpečovania povinného stravovania formou finančného príspevku bol tento na strane zamestnanca oslobodený od dane a to bez požadovania lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára.
Navrhované znenie zabezpečí zrovnoprávnenie nárokov zamestnancov pri poskytovaní finančného príspevku na stravovanie tým, že od dane bude oslobodený každý finančný príspevok na stravovanie. Rovnako ako sa umožní výber možnosti zabezpečenia stravovania zamestnancov, predložený návrh umožňuje samostatne zárobkovo činným osobám, teda živnostníkom, uplatniť si daňové výdavky na stravovanie za každý odpracovaný deň formou paušálnych výdavkov vo výške stravného na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.
Dámy a páni, tento návrh zákona má mnoho výhod. Ja sa budem snažiť len na niektorých z týchto, výhodách, demonštrovať to, aká je to vlastne v súčasnej podobe hlúposť. A skúsim vyzdvihnúť aj tie výhody, ktoré by obnášal nami navrhovaný návrh, a teda konkrétne, že by bola možnosť sa dohodnúť medzi zamestnancom a zamestnávateľom, či mu bude poskytovať, zamestnancovi, konkrétne teplé jedno alebo mu dá finančný príspevok alebo stravné lístky. Ak by takáto možnosť voľby bola, vznikne vyššia sloboda a voľnosť v stravovaní.
Predstavte si situáciu, že v blízkosti firmy, kde pracujete, je možno taká reštaurácia, v ktorej vám nechutí. Je lacnejšia alebo má iné vami preferované parametre, ale neberú v nej vaše stravné lístky. Potom je tam taká, v ktorej vám síce nechutí, ale berú tam tieto stravné lístky. No nepriamo vás tento systém núti chodiť tam, kde vám ani nechutí, kde je to možno drahšie a do zariadenia, ktoré by ste si inak nevybrali, ak by ste mali príspevok v peniazoch.
Ďalšie. Ak by prešiel nami navrhovaný zákon skončí obmedzovanie ľudí so špeciálnym stravovacím režimom. Máme medzi sebou mnoho ľudí, ktorí si nosia do práce stravu z domu. Možno že majú na to rôzne dôvody, sú to celiatici, sú to vegetariáni, sú to ľudia s rôznymi zdravotnými obmedzeniami, jednoducho nevyhovuje im za stravné lístky sa stravovať v nejakej blízkej reštaurácii, chcú si kupovať, respektíve prinášať stravu z domu.
Ďalšia výhoda. Odpadla by povinnosť zamestnanca kupovať si tieto stravné lístky. My veľmi dobre vieme, že tieto stravné lístky nekupuje len zamestnávateľ, ale skladá sa na ne zamestnanec aj zamestnávateľ. A táto sloboda voľby tu nie je, jednoducho zamestnanec chce, nechce, musí sa na tieto stravné lístky svojimi vlastnými peniazmi poskladať. Znížia sa náklady pre zamestnanca, nielen zamestnávateľa, ale aj zamestnanca, pretože zo stravných lístkov sa nevydáva. Neraz som nielen ja, ale určite aj mnohí z vás svedkami toho, že ľudia si za tieto stravné lístky, keď im to nevyjde presne v tej sume, v akej majú nominálne hodnoty, tak si potom pri pokladni dokupujú kadejaké cukrovinky, kadejaké žuvačky, kadejaké, neviem čo všetko, a toto jednoducho nie je, nie je potrebné. Toto zase len núti ľudí si kupovať niečo, čo by si normálne nekúpili, ale len aby teda využili túto, respektíve, aby kompenzovali tú nevýhodu, že im z toho nevydajú, tak si tam kupujú rôzne veci, ktoré nechcú, a ešte aj tak sa im často krát stáva, že nejaké drobné im z toho nevydajú. Stravné lístky môžu prepadnúť. Čiže tento, táto cenina má obmedzenú platnosť a ak človek patrí medzi tých, ktorí ich nemajú kde priebežne využívať, že pravidelne ich proste nepoužívajú, len raz za čas za ne spravia nejaký nákup a nechajú ich niekde vo vrecku, v bunde, niekde ich založia, tak sa môže kľudne stať, že im prepadne ich platnosť a jednoducho prídu o túto, dokonca aj o svoje peniaze, neprídu len o ten príspevok od firmy, ale prídu aj o svoje peniaze, pretože po dobe exspirácie týchto lístkov si za tie lístky už nič nekúpia.
Znížia sa samozrejme náklady aj pre zamestnávateľa. Pretože na to, aby zamestnávateľ finančný príspevok poskytol zamestnancovi, musí živiť sprostredkovateľskú firmu. To znamená, zamestnávateľ dáva peniaze svojmu zamestnancovi cez tretiu osobu a tejto za to dáva poplatok. Ak si odmyslím zbytočnú byrokraciu, ktorá súvisí s týmto vybavovaním, platením, doručovaním a tak ďalej a inými službami, tak tieto poplatky skutočne nie sú zanedbateľné. A čo je na tom asi najjasnejšie, presne o toto zrejme ide. Toto je tak silný lobing sprostredkovateľských firiem, že jednoducho tak nelogická, tak nevýhodná, tak obmedzujúca forma poskytovania príspevku tu dlhé roky dokáže prežiť, to je, to je naozaj výsledok tak neuveriteľne silného lobizmu, že to naozaj, teda chcela som povedať, že nemá obdobu, no má obdobu, lebo sme toho svedkami asi na každom kroku, ale, ale patrí to naozaj medzi tých fakt top kandidátov lobizmu, čo sa tu deje.
Dámy a páni, tento návrh zákona, ktorý predkladáme, je výhodný aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov. Zamestnávatelia budú aj naďalej prispievať na stravovanie svojich zamestnancov. Tento príspevok nebude zdanený, nebude zodvodovaný, častokrát sa to totižto takto, takto mylne komunikuje, že z toho budú proste platiť dane alebo odvody, no nebudú. Tak je ten návrh zákona postavený a dokonca ho, sme ho postavili aj tak, aby aj živnostníci si mohli uplatniť tento príspevok na stravné.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv, ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Účinnosť navrhujeme od 1. augusta 2019. Keďže nejde o žiadnu daňovú ani inú povinnosť, ide skutočne o zrušenie nejakej povinnosti, ktorou štát núti jedného podnikateľa kupovať si služby od iného podnikateľa. Preto si dovolím poprosiť o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sociálnom poistení.
Opäť skúsim na úvod trošku priblížiť problém, ktorý by sme s kolegami chceli týmto návrhom zákona riešiť. Predstavte si manželov dôchodcov, ktorí majú spoločný účet, na ktorý im obidvom spoločne pravidelne chodí dôchodok. Ak jeden z týchto manželov zomrie, tento účet sa stáva predmetom dedičského konania, čo v praxi znamená, že pozostalý, teda buď vdova alebo vdovec, nemôže s týmto účtom až do jeho vysporiadania disponovať. Toto môže trvať niekedy aj roky. Na tento účet ale tomuto pozostalému stále chodí jeho vlastný dôchodok, ku ktorému sa ale nevie dostať. Ak si ihneď založí nový účet a požiada Sociálnu poisťovňu, aby mu začala dôchodok posielať na tento nový účet, Sociálna poisťovňa má na túto elementárnu transakciu lehotu 90 dní.
Áno, 90 dní trvá Sociálnej poisťovni transakcia, ktorá komukoľvek, kto má hocijaký účet v akejkoľvek banke, trvá cez internetbanking rádovo sekundy. V praxi toto znamená, že celé tri mesiace sa jeden dôchodca, jeden vdovec, vdova nedokáže dostať k svojmu dôchodku. Kým zdieľanie spoločného účtu týchto manželov počas ich spoločného života im prinášalo rôzne výhody, úsporu a tak ďalej, tak po úmrtí, kedy má pozostalý vdovec alebo vdova kopu aj mimoriadnych výdavkov, napríklad výdavkov spojených s pohrebom, nedostane sa nielen k svojim peniazom, čo je v tomto prípade v poriadku, lebo absolútne chápeme, že pokiaľ teda je to spoločný účet a jeden z nich zomrie, tak tento účet sa stáva predmetom dedičského konania a je úplne v poriadku, že bude zablokovaný, ale nie je v poriadku, ak naďalej Sociálna poisťovňa tomu druhému majiteľovi účtu, tomu pozostalému naďalej posiela na tento účet ďalšie tri mesiace jeho dôchodok, pričom požiadal o to, aby mu ich posielala, tieto peniaze, na iný účet.
Možno sa to javí ako drobnosť, no verte mi, že mnohým mimoriadne komplikuje situáciu. A mňa veľmi, veľmi, veľmi osobne mrzí, že Sociálna poisťovňa sama od seba v dnešnej dobe tento problém nerieši napríklad tým, že napriek zákonnej lehote 90 dní, že by tieto žiadosti vybavovala promptne a že by nevyužívala tých 90 dní, ktoré na to má. Pokiaľ by takto promptne konala, nemali by sme možno viacerí z vás v mailoch takéto sťažnosti ľudí, ktorí si s tým nevedia poradiť.
Cieľom predloženého návrhu je z uvedeného dôvodu zavedenie povinnosti pre Sociálnu poisťovňa promptnejšie reagovať na záujem poberateľa dávky sociálneho poistenia, nechať si tieto dávky poukazovať na iný bankový účet, a to skrátiť 90-dňovú lehotu na tri pracovné dni.
Návrh sa týka všetkých dávok, avšak najpočetnejšou skupinou, ktorých sa táto zmena dotkne, sú starobní dôchodcovia. Hoci v minulosti najmä u poberateľov starobného dôchodku prevládala tendencia nechať si dôchodok doručovať priamo na adresu bydliska poštovým doručovateľom, v súčasnosti sa situácia začína obracať v prospech bezhotovostného poukazovania starobného dôchodku na účet v peňažnom ústave. Tento trend prevažuje najmä u čerstvých dôchodcov, ktorí boli navyknutí na bezhotovostné zasielanie mzdy na účet. Výhodou bezhotovostného zasielania dôchodku na účet v banke okrem možnosti zriadenia rôznych inkás, trvalých príkazov a priebežné úhrady nákladov, či už na bývanie a tak ďalej, je aj zníženie majetkovej kriminality voči dôverčivým dôchodcom, ktorí svoje úspory prechovávajú doma, ale aj zníženie násilnej majetkovej kriminality voči poštovým doručovateľom.
Je preto úplne namieste neodrádzať poberateľov týchto dávok od bezhotovostnej platby tým, že človeku hrozí riziko, že keď sa čokoľvek stane a on bude potrebovať zmeniť účet, kam mu má Sociálna poisťovňa posielať jeho peniaze, že s tým bude mať obrovský problém.
Trojmesačná lehota na zmenu jedného čísla účtu by bola možno primeraná v administratívno-technických podmienkach 19. storočia, ale určite nie dnes. Dámy a páni, máme 21. storočie a skutočne 90 dní meniť jedno číslo účtu je absolútne neprimerané a je to voči týmto ľuďom mimoriadne nefér.
Som presvedčená, že by sa v tomto mala Sociálna poisťovňa správať viac proklientsky, a to aj bez zmeny zákona. Ale keďže sa to nedeje, tak je na mieste prísť s takýmto návrhom na zmenu.
A túto zmenu nepodávame prvýkrát, dámy a páni. Stojím tu s ňou už druhýkrát. A prvýkrát neprešla, neviem, či prejde dnes. Opäť je to, dámy a páni, neľavicové, nepravicové, neliberálne, nekonzervatívne. Je to proste vyjdenie v ústrety ľuďom normálnym bežným prístupom tak, ako to komerčné subjekty robia. Ja nevidím jediný dôvod, prečo by tak nemala konať aj Sociálna poisťovňa.
Opäť pre poriadok, predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona bude mať pozitívny sociálny vplyv. Vzhľadom na predkladanú dĺžku legislatívneho procesu navrhujeme, aby účinnosť tohto návrhu zákona bol 1. augusta 2019.
Dovoľte mi naozaj sa veľmi, veľmi prihovoriť za to, aby bol tento návrh zákona schválený. Skutočne to pomôže mnohým poberateľom dávok od Sociálnej poisťovne. Dámy a páni, ak sa náhodou rozhodnete, že len preto, že to je návrh z dielne opozície, ho neprijať, prosím vás, inšpirujte sa ním, prídite opäť, nebolo by to prvýkrát, zrejme ani poslednýkrát, kedy si tak trošku požičiate náš návrh zákona. Prosím vás pekne, doneste ho sem vy, my ho veľmi radi podporíme.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Tiež sa ospravedlňujem, že sme nenahlásili zmenu toho, kto prednesie tento spoločný návrh zákona, a tento skutočne bude tak trošku z inej dielne. Nebude, nebude to návrh zákona, ktorým zlepšujeme podnikateľské prostredie, napriek tomu si myslím, že je to taká, taká milá zmena, ktorá môže prispieť, veď vám poviem komu a čomu.
Dovoľte mi teda, dámy a páni, aby som za skupinu poslancov Ľubomíra Galka, Milana Laurenčíka, Zuzany Zimenovej, Martina Klusa a Jany Cigánikovej a mňa, Jany Kiššovej, predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rodine. Dovoľte mi, prosím, najprv na úvod uviesť, čo ma k tomuto návrhu inšpirovalo.
Keď som sa minulý rok v októbri vydávala, s mojím nastávajúcim sme si priali, aby nás oddal môj kolega a priateľ Peter Osuský. Ten nás však informoval, že hoci by veľmi rád, nemôže. Je totiž poslancom v Starom Meste v Bratislave, my sme mali trvalý pobyt inde v Bratislave a náš sobáš mal byť ešte niekde inde a konkrétne teda v Bernolákove. A v tomto momente nastal kolotoč vybavovačiek a samozrejme aj poplatkov. Za to, že náš sobáš nebude tam, kde patríme, potom poplatok za to, že obrad bude tam, kde nepatríme, a samozrejme ďalší poplatok za to, že nebude priamo na úrade, ale bude niekde mimo úradu. Toto všetko sa síce za peniaze dalo kúpiť, no stále bez Petra Osuského.
Vedeli sme, že bez Petra, ale nevedeli sme s kým. Nevedeli sme teda, kto nás bude oddávať. A to tiež môže byť pre mnohých celkom dôležitá vec. V našom prípade to, našťastie, nebol problém, ale kľudne to mohol byť niekto, napr. z pre nás neprijateľného politického tábora, a som presvedčená, že toto by nemala byť taká nejaká direktíva zhora a aspoň pokiaľ je to čo len trochu možné, tak by tí dvaja sobášiaci sa mali mať možnosť voľby.
Pridávam k tomuto ešte aj nejakú ďalšiu osobnú skúsenosť. Aj mňa počas môjho parlamentného poslancovania oslovilo zopár ľudí, či by som ich mohla oddať. No tiež by som rada, ale nemohla som. Nie som totiž mestská poslankyňa. A to som ani netušila, že ani keby som mestskou poslankyňou bola, tak by to ešte stále nestačilo, pretože by som musela byť mestskou poslankyňou práve z toho, z tej lokality, z ktorej teda títo dvaja snúbenci sú.
A keď sme sa o tom s kolegami rozprávali, tak vyšlo najavo, že viacerí z nás už boli oslovení s prosbou, resp. požiadavkou, aby niekoho zosobášili a museli to odmietnuť, hoci by veľmi radi. Je to čudné, poslanci Národnej rady môžu navrhovať rôzne zákony, môžu meniť pravidlá v spoločnosti, no sobášiť nemôžu.
Vo viacerých diskusiách sme neprišli na žiadne obmedzenia, prečo by to nemalo byť možné a tak sme sa rozhodli to zmeniť. Podali sme preto do parlamentu tento spoločný návrh, ktorého cieľom je umožniť poslancom Národnej rady Slovenskej republiky vykonať sobášny obrad rovnako, ako zákon túto možnosť priznáva starostom, primátorom, ako aj poslancom obecných a mestských zastupiteľstiev. Dôvodom predloženia tohto návrhu je silnejúca spoločenská objednávka po možnosti byť zosobášení poslancom Národnej rady Slovenskej republiky.
Tí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí sú zároveň komunálnymi poslancami či starostami alebo primátormi, patria vo všeobecnosti k tým, ktorých si snúbenci žiadajú ako sobášiacich vo väčšej miere, než bežných komunálnych poslancov, resp. starostov a primátorov. Neraz občania vidia sobášiť poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je zároveň komunálnym poslancom, a žiadajú si ako sobášiaceho aj iného poslanca, ktorý ale nie je komunálnym poslancom, a tento to zo zákona umožnené nemá. A preto touto nami navrhovanou úpravou tento nedostatok odstraňujeme. Ustanovujeme teda, že sobášny obrad môže poslanec Národnej rady vykonať na celom území Slovenskej republiky a pokiaľ ide o odmenu, tak ten to má urobiť bezplatne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, v súlade aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, pretože sa ušetrí, pretože sobášiaci, ktorí by boli z radov poslancov Národnej rady, by nemali nárok na odmenu. Robili by to teda bezplatne.
Dámy a páni, ja chcem veľmi veriť, že tento návrh zákona nie je ani pravicový, ani ľavicový, ani konzervatívny, ani liberálny, nemá v sebe milimeter žiadneho "izmu", je to skutočne len milimetrový krok k nejakej slobode človeka, ktorý sa rozhodol vstúpiť do manželstva, vybrať si aspoň z nejakého väčšieho diapazónu ľudí, ktorí by k nim v tento vážny deň, predsa len je to párkrát za život, aby k nim mohol prehovoriť.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme od 1. augusta 2019. Za podporu vopred veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, opäť mi dovoľte predložiť jeden návrh zákona, ktorý je zo sady návrhov na zlepšenie podnikateľského prostredia. Keďže nie je žiadnym tajomstvom, že podnikateľské prostredie a neustále na Slovensku zhoršuje, neustále sa prepadáme v rôznych rebríčkoch, či už konkurencieschopnosti Slovenska medzi inými krajinami, alebo v slobode podnikania, a častokrát je tým základným problémom nášho podnikateľského prostredia byrokracia spolu s inými, korupciou a podobnými neduhmi Slovenskej republiky. Tak tento návrh zákona sa týka práve zjednodušenia administratívy, ktorá naozaj naše podnikateľské prostredie kvári.
Takže dovoľte mi, prosím, predložiť návrh zákona spolu s mojimi kolegami, konkrétne Zákonníka práce. A cieľom tohto predloženého návrhu je zjednodušenie pravidiel pri výpočte nároku na dovolenku zamestnancov. Návrh zákona špecifikuje nároky zamestnanca, a síce dovolenku za kalendárny rok, pomernú časť dovolenky a dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok je základným typom dovolenky. Na ňu má zamestnanec nárok, ak pracovný pomer trval nepretržite počas celého kalendárneho roka a zamestnanec vykonával prácu aspoň 21 dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej smeny. Časti smien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.
Čo sa týka pomernej časti dovolenky, nárok na tento typ vzniká zamestnancovi vtedy, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka a zamestnanec vykonával prácu aspoň 21 dní v kalendárnom roku. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru 1/12 dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky sa zaokrúhľuje na celé dni nahor.
Navrhuje sa úprava aj tzv. dodatkovej dovolenky. Na tento typ dovolenky vzniká nárok zamestnancovi, ktorý vykonáva zdraviu škodlivé, namáhavé a obzvlášť náročné práce. A dĺžka dodatkovej dovolenky je jeden týždeň. Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemožno poskytnúť náhradu mzdy, táto dovolenka sa musí prednostne vyčerpať. Základná výmera dovolenky sa navrhuje v trvaní štyroch týždňov. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, najmenej päť týždňov. Dovolenka zamestnancov v školstve najmenej osem týždňov v kalendárnom roku. V prípade zamestnanca s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka platí zásada,že mu patrí toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. A v prípade pružného pracovného času sa za deň dovolenky v takomto prípade považuje čas, zodpovedajúci
priemernej dĺžke pracovného času, pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni.
==Dovolenka môže byť krátená za každých 21 zameškaných smien o jednu dvanástinu. Za každé neospravedlnene zameškanú smenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Dovolenka sa nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniku v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky. Dodatkovú dovolenku možno krátiť iba v prípade neospravedlnených zameškaných smien.
V ďalších ustanoveniach tohto návrhu sú obsiahnuté viaceré pravidlá týkajúce sa dĺžky dovolenky, hromadného čerpania dovolenky, ďalšie aspekty dovolenky, ako situácia, kedy zamestnanec nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, kedy ich splnil a prípady prerušenia dovolenky.
Dámy a páni, ako som už v úvode povedala, kvári nás množstvo neduh podnikateľského prostredia a Slovensko potrebuje rozumné a odvážne reformy. A jednou z nich je aj reforma pracovného práva. Nie kozmetika, nie skutočná, nie zopár drobných zmien, ale skutočná reforma. Zákonník práce treba výrazne zjednodušiť a mieru sociálnej ochrany treba dať na zdravú a vyváženú úroveň. Toto je skutočne v tomto momente veľmi dôležité a verím tomu, že aspoň takáto jedna drobná zmena by mohla prispieť k odbúraniu nejakej čiastočnej byrokracie.
Opäť na záver pre poriadok uvádzam, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tento návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, nebude mať sociálny vplyv ani vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti.
Účinnosť predkladanej novely navrhujeme čo najskôr, teda 1. augusta. To je termín, ktorý sa stíha pri dodržaní riadneho legislatívneho procesu. Sme totiž toho názoru, že pokiaľ sa jedná o návrhy na zmeny, ktoré vedia okamžite niečo odbyrokratizovať, okamžite niečo zjednodušiť, nevstupuje to do účtovníctva, tak s tým treba prísť ihneď, a preto navrhujeme účinnosť tak, ako som uviedla, na 1. augusta.
Toto je, dámy a páni, návrh zákona, ktorý nemá vplyv na štátny rozpočet, nikoho nič nestojí, len zjednoduší byrokraciu, zjednoduší systém výpočtu dovolenky, nikoho o nič neukráti, nikomu nič nepridá, neuberie, skutočne len prácu účtovníčkam. Prosím vás, doprajme im to.
Ďakujem veľmi pekne.