Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

25.11.2016 o 13:55 hod.

doc. JUDr. CSc.

Peter Kresák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.11.2016 13:55 - 13:56 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Veľmi pekne ďakujem, pán predsedajúci. Mne sa veľmi ťažko reaguje, len po tom, čo odznelo teraz z úst pani spravodajkyne, asi sa vzdám svojho komentára, pretože chcel som použiť zopár právnych argumentov voči tomu, čo tu odznelo a čo na mňa pôsobilo, pôsobilo absolútne rovnako, ako vlastne to charakterizoval pán kolega Dostál.
Bolo by seriózne skutočne priznať, keď lobujem v prospech niekoho a jednoznačne to stanovisko bolo také. Čiže ďakujem pekne, ja sa vzdám ďalšieho komentára.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 18:08 - 18:10 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V prvom rade veľmi rýchlo chcem poďakovať všetkým za ich komentáre, za ich vlastne vyjadrenia. Čo ale treba povedať, že ja som, samozrejme, ja volám po tom, aby sme si sadli a začali uvažovať nad novelou toho druhého oddielu, ale vôbec som sa nedotkol a tam treba začať, nedotkol filozofie. Totižto referendum má svoje úskalia. On má výhody aj nevýhody, ale bolo by nečestné tvrdiť, že referendum je všeliek na demokratickú spoločnosť.
Pán kolega Pčolinský, jedna otázka iba, vy hovoríte o tom, že chcete, aby to bola právna norma, len ja sa zas musím opýtať, prvé referendum sa konalo 22. októbra 1994 a viete, aká tam bola otázka? Že súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii. Viete si predstaviť, že by kladná odpoveď na túto otázku dávala nejakú odpoveď na to, že je to právna norma, že to je záväzné? Tak ja si na to odpoveď neviem takúto predstaviť, čiže v tom je ten problém a preto ja volám po novele.
Samozrejme, spomínali ste iné krajiny. Ja vám poviem Brexit, akože Angličania v referende, s ktorým majú, samozrejme, oni tiež problém, nejakým spôsobom rozhodli a už na druhý deň sa škrabali po hlavách, ako rozhodli a vôbec dnes nevedia, ako rozhodli. Čiže to referendum má výhody aj nevýhody a treba s ním veľmi opatrne narábať a to je vlastne to, po čom ja volám. Nám nepomôže žiadny mechanizmus interpretácie, my musíme mať jasný text, pretože je to o rozhodovaní občanmi. Je to o tom, že vláda patrí ľudu, len my musíme teda dať jasné hranice tomuto.
Ďakujem vám pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 27.10.2016 17:40 - 18:02 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, musím sa priznať hneď na začiatku, že stojím pred, stojím pred veľkou dilemou. Tá dilema je, samozrejme, v prvom rade tvorená tým, že viem, v akom dlhom slede rokuje Národná rada, viem, že ste všetci unavení a už by ste asi najradšej ukončili rokovanie.
Na druhej strane, ale tá moja dilema je daná aj tým, že ako právnik pociťujem vysokú mieru pokory v prípadoch, keď sa má otvoriť základný zákon Slovenskej republiky a tú mieru pokory chcem vyjadriť alebo potrebujem za potrebné vyjadriť, (rečník si odkašľal) pardon, aj pár slovami, ktoré sa dotýkajú predloženého návrhu zákona.
Predkladatelia, ako sám vlastne zástupca uviedol, predložili pomerne jednoduchú novelu, ktorá pozostáva zo zníženia kvóra, ktoré je vyžadované pre platnosť referenda v Slovenskej republike. Samozrejme, možno by bolo treba začať s tým, že priama demokracia v Slovenskej republike bola založená vlastne samotným textom ústavy, teda v druhom dieli piatej hlavy, ktorá má názov Moc zákonodarná, nájdeme vlastne oddiel referendum a treba tiež povedať, že pri formulovaní obsahu tohto oddielu bol ústavodarca v tom čase pomerne, pomerne strohý a skromný a výsledkom toho je skutočnosť, že, a to musím teraz zvýrazniť na tomto mieste, že predmet priamej demokracie, ak volíme v celoštátnom referende, sa stal od prakticky svojho teoretického zakotvenia v ústave predmetom sváru, sporov a rozličných výkladov a vlastne tieto sváry a spory a diskusie neboli ukončené dodnes. Musím ale povedať, že tie sváry a spory, tie vôbec, vôbec sa netýkali toho kvóra, ktoré je potrebné na to, aby referendum bolo platné, ale celého radu ďalších významných otázok. Na niektoré, z ktorých, ďakujem pekne (rečník reagoval na jemu prinesený pohár s minerálkou) by som chcel veľmi stručne upozorniť. Teda budem sa snažiť skracovať svoj príspevok na fakt nevyhnutnú, nevyhnutnú mieru, aby som vás zbytočne nezaťažoval, ale na druhej strane hovorím, tá moja, azda tá profesionálna česť mi nedovolí, aby som niektoré veci, na niektoré veci vás neupozornil.
Ak by som začal iba numericky, tak možno veľmi povrchne a rýchlo skonštatujem, čo asi všetci viete, že doposiaľ sa na území Slovenskej republiky konalo osem referend, z toho jedno bolo neskôr vyhlásené Ústavným súdom za neplatné. Ale keby sme sa pozreli, ja tu mám presné čísla, ale s tým vás nebudem zdržovať, na tie kvóra, ktoré sa, ktoré boli pri jednotlivých referendách, tak musím povedať, že okrem toho jedného, ktoré bolo platné, kde to kvórum vlastne presiahlo tých požadovaných 50 %, ak by sme sa pozreli na tú požiadavku 30 %, tak z tých ôsmich by boli prešli ešte iba dve.
Chcem tým len veľmi stručne povedať, je to samozrejme, je to absolútne zjednodušenie, čo si uvedomujem, že ak by sme teda prijali túto úpravu, tak vlastne ten stav by sa veľmi neposunul, pretože hovorím, ďalších päť referend by bolo takisto, takisto neplatných.
Ale hovorím ešte raz. V právnej teórii a len v praxi toto, to číslo 50 % nespôsobuje problém a musím povedať a poukázať na otázky, ktoré ten problém vážne spôsobujú a hovorím to aj preto, že ak by sme chceli, a možno to je z mojej strany istý apel na Národnú radu ako celok, tak potom by sme mali seriózne otvoriť najprv odbornú diskusiu, odbornú a politickú diskusiu na tom, o tej otázke, aké referendum vlastne na Slovensku chceme. A museli by sme podstatným spôsobom precizovať obsah druhého oddielu piatej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, lebo pokúsim sa vám preukázať, že ten súčasný text ozaj spôsobuje problémy a v prípade teda väčšieho počtu platných referend by spôsobil ešte oveľa závažnejšie problémy, než je iba tá teoretická diskusia.
Ktoré sú to teda z toho môjho pohľadu dnes tie významnejšie otázky, ktoré by bolo treba riešiť? Samozrejme, musíme znova poukázať, že ak by sa našla politická vôľa, tak na riešenie tohto problému bude potrebných 90 hlasov. Čo je ale už potom skôr otázka aj na vedenie parlamentu, či by išiel touto cestou, začal organizovať nejakú diskusiu. Je to na politických stranách a je to nakoniec potom na nás všetkých, či dokážeme sa prípadne s navrhovanými zmenami stotožniť.
V zásade najväčší, jeden z najväčších problémov predstavuje obsah článku 93 odsek 2 ústavy. A ten, práve tento článok sa zaoberá tým, že aký je vlastne charakter a aký charakter majú výsledky referenda, ktoré sú prijaté občanmi. A to je práve ten problém, na ktorý, žiaľ, navrhovatelia vôbec nepoukazujú, ktorý vôbec neriešia a ktorého obchádzanie je tým skrytým, tou skrytou časovanou bombou, ktorá tiká v našom ústavnom systéme.
Tá prvá otázka, ktorá súvisí s nejasnou formuláciou ústavného textu, je otázka prípustnosti referenda v súvislosti so zasahovaním do riadneho volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Možno si pamätáte, možno nie, ale boli v podstate už pokusy o vyhlásenie dvoch referend, kde vlastne občania mali odpovedať na otázku, že či ste za to, aby funkčné obdobie teda Národnej rady, xy, neni podstatné ktoré, sa ukončilo vtedy a vtedy a aby proste sa konali nové voľby. Samozrejme tu vzniká jeden problém. Ten problém je daný tým, že vlastne my stále nevieme odpovedať na otázku, aký charakter má výsledok referenda? Je to právna norma? Je to žiadosť občana na Národnú radu, aby niečo urobila? Čo to vlastne je?
Ďalšia samozrejme otázka už súvisí teda s tými platnými, s platnou odpoveďou občanov na danú referendovú otázku, ale ten problém vzniká v iných súvislostiach. Ústavný text hovorí, že platné, vlastne, že Národná rada vyhlási výsledky referenda samozrejme rovnako ako zákon, nehovorí podrobne, že čo to vlastne znamená, ale zároveň, zároveň hovorí o tom, že vyhlási vlastne výsledky prijatej otázky, prijatej otázky. A to je ďalší problém, ku ktorému sa musím trošička podrobnejšie venovať v svojom, teda hovorím veľmi, veľmi skrátenom, skrátenom príspevku.
Teda tá prvá otázka, ktorú som naznačil, to je vlastne otázka, ktorá vyplýva zo vzťahu toho článku 93 odsek 2, zo vzťahu k článku 73 odsek 3, ktorý hovorí práve o tom, že poslanci sú zástupcovia občanov a že svoj mandát vykonávajú osobne a podľa svojho vedomia a svedomia a nie sú viazaní príkazmi. Ja som mal a mám prichystaný vlastne výber judikatúry Ústavného súdu k tejto problematike a musím povedať, že aj samotný Ústavný súd judikoval v odôvodneniach rozhodnutí, ktoré sa týkali problematiky referenda, veľmi rôzne. Tie odôvodnenia sú často veľmi rozporuplné a absolútne nie sú jednoznačné, pretože keď na jednej strane trebárs Ústavný súd hovorí, že výsledky referenda majú mať povahu právnej normy, ale nehovorí akej, naň zároveň jedným dychom konštatuje aj v tom istom odôvodnení, že ale je tu práve ten problém s tým, ako narábať s tou otázkou, ktorá sa obracia na Národnú radu. To nemôže byť predsa právna norma, keď zároveň podľa toho článku 73 majú poslanci ten nezávislý mandát a nie sú viazaní príkazmi.
Treba povedať, že veľká časť z doposiaľ položených otázok v referende mala práve charakter vyslovenie požiadavky na budúcu legislatívnu činnosť Národnej rady a teda na rozhodnutie jej poslancov. Po viacerých prípadoch, ako som už spomínal, poslanci žiadali napríklad prijatie ústavného, teda občania žiadali v referende alebo bola im postavená tak otázka, prijatie ústavného zákona, na ktorý je dokonca potrebný súhlas trojpätinovej väčšiny. Musí ti tam vzniknúť otázka: Aký charakter má prípadné prijatie referendovej otázky, v ktorej občania žiadajú alebo obracajú sa na Národnú radu s tým, aby o niečom rozhodla dokonca trojpätinovou väčšinou? Nebudem teraz hľadať odpoveď na túto otázku, ale iba na to upozorňujem, že toto je skutočne jeden z veľkých problémov.
Ďalší dôvod, ktorý spôsobuje súčasná úprava, je vlastne úprava, ktorá hovorí o tom fakultatívnom referende. Samozrejme, nechcem teraz hovoriť o tom obligatórnom, k tomu sa musí schvaľovať jedine jedna otázka, a to je vstup alebo výstup do štátneho zväzku. Hovorím o tom fakultatívnom, teda ktoré sa môže týkať závažných otázok verejného života a nemôže sa dotýkať, nesmie zasahovať do základných práv a slobôd občanov.
Treba povedať, že tá súčasná úprava takisto nedokáže v tom texte, ktorý je, zabrániť tomu, aby sa v niektorých referendách nekládli otázky, ktoré v prípade svojho schválenia môžu spôsobiť závažný problém v aplikačnej praxi. Uvediem iba jeden príklad.
Bolo navrhnuté referendum, ktoré sa konalo práve toho 7. februára 2015, to je to referendum, ktoré sa dotýkalo, vlastne pôvodne to boli štyri otázky, potom na základe rozhodnutia prezidenta Ústavný súd povedal, že budú iba otázky tri, pretože jedna nezodpovedá ústave, ale tá jedna otázka znela: Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania? Keď sa zamyslíte nad znením tej otázky, ktorá bola v referende, ktoré našťastie, ja poviem, nebolo platné, ak by to referendum bolo platné a mali by sme naložiť so zmyslom tejto otázky, tak potom máme obrovský problém. Ten problém by vznikal v súvislosti samozrejme s chápaním a s výkladom tej otázky. Môžu napríklad maloleté deti rozhodovať o obsahu svojho vzdelávania? To bolo v tej otázke. Čo v prípade, ak by sa stanovisko rodičov a dieťaťa odlišovalo? S akou formou nesúhlasu rodičov alebo dieťaťa by sa mali prijímať želateľné následky? Čiže postavenie otázky, samozrejme, je strašne dôležité, ale ústava nerieši, ústava iba hovorí a vykonávací predpis hovorí, že otázka má dať možnosť odpovedať jednoznačne áno alebo nie, ale čo v prípade, keď sa postaví otázka, ktorá aj v prípade jednoznačnej kladnej alebo zápornej odpovede vyvolala tie následné problémy, právne problémy, ktoré som spomínal?
Ďalší dôvod, ktorý podľa súčasnej ústavnej úpravy volá po veľkej obozretnosti pri priznávaní výsledkom platného referenda charakter všeobecne záväzného pravidla správania sa, či všeobecne záväznej normy, tá vlastne vychádza z toho, že aj v minulosti sa na Slovensku uskutočnilo, ja poviem teraz ale, že našťastie neplatných niekoľko referend, ktoré boli s veľkou pravdepodobnosťou v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky alebo s medzinárodnými zmluvami. Bolo to predtým, ako získal prezident Slovenskej republiky tú možnosť obrátiť sa na Ústavný súd ešte pred vyhlásením referenda. Práve tá možnosť, ktorú sme dali v roku 2001 prezidentovi, ona do istej miery odstraňuje, odstraňuje toto riziko, že pôjde do referenda aj otázka, ktorá vlastne nebola posúdená Ústavným súdom. Len stále je tu asi jeden problém. Je tu, samozrejme, v texte fakultatívna možnosť "nie musí, ale môže" a jednak musím povedať, že aj je tam tá absencia odkazu na medzinárodné zmluvy o ľudských právach a slobodách a teda je tu stále možnosť, aby došlo k situácii, že bude vlastne vyhlásené referendum o otázke, ktorá bude v rozpore trebárs s medzinárodnými zmluvami o základných právach a slobodách.
Vzniká tiež otázka, či je správne vôbec presadzovať, aby sa k platným, s každým platným výsledkom referenda spájal vznik všeobecne záväznej právnej normy. Pretože musíme sa pýtať, ako som už zvýraznil, aká právna norma by nakoniec mala vzniknúť v prípade, ak by väčšina občanov v referende rozhodla, že je za to, aby poslanci prijali ústavný zákon a upravili otázku x alebo otázku y. A tieto otázky teda už sme mali v niekoľkých referendách. Samozrejme otázka by mohla vzniknúť aj v súvislosti s tým podstatným referendom, aká právna norma by vznikla, ak by občania v dostatočnom počte odpovedali na otázku, či súhlasia s tým, aby sa párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia, aby týmto nebolo umožnené teda osvojenie si detí, adopcia a ich následná, následná výchova. Opäť to neni teraz o matérii tej otázky, to je iba o jej formulácii a o zamýšľaní sa o tom, či vlastne my vieme vyriešiť problém, čo znamená výsledok referenda u nás a aký má charakter.
Samozrejme, ten veľký právny problém vyplýva z textu aj ďalšieho ústavného ustanovenia, ktoré by bolo potrebné zmeniť, a to je formulácia, podľa ktorého to je čl. 98 druhý odsek, podľa ktorého je Národná rada povinná vyhlásiť návrhy prijaté v referende rovnako ako zákon. A tu je treba veľmi pozorne čítať ten text a uvedomiť si, čo ten text znamená. Národná rada je povinná vyhlásiť návrhy prijaté v referende rovnako ako zákon. V niektorých svojich uzneseniach použil aj toto ustanovenie Ústavný súd, ako istú, ako akúsi barličku k tomu, aby vlastne podporil ten charakter všeobecne záväzného právneho predpisu výsledku referenda, teda aby výsledok referenda mal charakter akejsi právnej normy. Nikdy však ale Ústavný súd nepovedal, že akej.
Problém je ale v tom, že práve tento článok ústavy, ešte raz ho zopakujem – Národná rada je povinná vyhlásiť výsledky, vyhlásiť návrhy prijaté v referende rovnako ako zákon – Ústavný súd tento text interpretoval ako normu materiálneho práva. Ako materiálnu právnu normu, ktorá prináša, priznáva výsledkom referenda charakter formálneho prameňa práva, a to je zásadný problém. S tým sa ozaj nedá súhlasiť, pretože táto norma je normou procesnou, ktorá hovorí iba o tom, že vlastne výsledky referenda sa vyhlasujú rovnakým spôsobom ako zákon, čo znamená, že vlastne Národná rada – a tak sa aj udialo, keď bolo platné referendum – vyhlásila tie výsledky v Zbierke zákonov.
Ale, samozrejme, potom následne pre právnika sa musí otvoriť otázka: má charakter publikovania niečoho v Zbierke zákonov alebo dávať to publikovanie tej norme alebo tomu konštatovaniu, alebo tomu aktu charakter všeobecne záväznej právnej normy? A tu zas veľmi krátky pohľad do zákona o Zbierke zákonov dáva odpoveď, že nie, neni to tak. Pretože v Zbierke zákonov sa publikuje množstvo vecí, ktoré nie sú všeobecne záväzným predpisom a preto teda celý rad iných aktov a preto ostáva otvoreným ten, otvoreným, stále otvoreným ten vážny ústavný problém, čo sú vlastne výsledky referenda.
A blížim sa k záveru a ešte poukážem na ďalší, musím povedať ústavný nezmysel, pretože čl. 98 ods. 2, ako som už povedal, zaväzuje Národnú radu Slovenskej republiky vyhlásiť rovnako ako zákon iba, iba zvýrazňujem, návrhy prijaté v referende. Iba návrhy prijaté v referende. A tu je paradoxne opäť otvorený ďalší vážny ústavný problém, pretože gramatickým a logickým výsledkom vlastne výkladom musíme dôjsť k názoru, že tento text zmocňuje Národnú radu vyhlásiť ako zákon iba tie návrhy, ku ktorým občania príslušným spôsobom vyjadrili svoj kladný názor. Teda návrhy prijaté v referende. Iba tie by sa mali považovať možno za všeobecne záväzné pravidlo správania sa. Lenže paradoxne, keďže ako som už spomínal, v zmysle aj vykonávacieho predpisu otázka v referende má byť taká, že umožní jednoznačnú odpoveď – áno alebo nie – musíme očakávať aj situáciu, keď občania v platnom referende sa vyslovia „nie“ k položenej otázke. Čiže oni vlastne neprijmú tú otázku, ktorá bude položená v referende, nevyjadria k nej kladný názor. Ako potom naložiť s takýmto výsledkom referenda? Na to ústava nedáva odpoveď.
Praktický príklad, predstavte si, že vyhlásim, vyhlási, trebárs petícia občanov vyhlási referendum, ktoré bude mať veľmi jednoduchú otázku a ktorá sa nebude dotýkať ľudských práv: „Ste za to, aby sa rýchlosť na diaľniciach zvýšila na 180 km za hodinu?“ Myslím si, že také by bolo možné. A teraz si predstavme, že v referende by sa zúčastnil dostatočný počet voličov, občanov a títo by povedali nie, nie sme za to. Teda návrh by v referende nebol prijatý. Možno interpretovať text ústavy tak, že aj návrh neprijatý v referende je možné, možno tento návrh zaväzuje Národnú radu na publikovanie v Zbierke zákonov? Bojím sa, že musím konštatovať, že to tak asi nie je.
Čo povedať na záver? Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vo svojom vystúpení som sa, a musím povedať veľmi skráteným vystúpením som sa pokúsil poukázať na viaceré nejasnosti, ktoré sa týkajú charakteru a výsledkov práve fakultatívneho referenda podľa čl. 93 ods. 2 ústavy, referenda, ktoré je otvorené práve daným poslaneckým návrhom novely ústavy. Súčasný problém teda podľa môjho názoru skutočne zďaleka nespočíva v tom, či na platnosť výsledkov referenda bude potrebných 50 % alebo 30 % hlasov oprávnených voličov, tak ako v navrhujú predkladatelia. Ale ten náš problém a vlastne problém všetkých občanov Slovenskej republiky spočíva v tom, že ten druhý oddiel piatej hlavy je strašne nepresný a neumožňuje dávať jednoznačnú odpoveď na to, aké vlastne referendum máme v Slovenskej republike.
Preto som presvedčený, ako som už spomínal, že je potrebné na pôde Národnej rady otvoriť diskusiu, ktorá by viedla k skvalitneniu celého ústavného textu a tiež som presvedčený, že nie je správne otvárať iba jednotlivé otázky, ktoré práve naopak dávajú väčšiu šancu tomu, aby boli referendá platné, ale ktorých následkom budú obrovské ústavné problémy a hádky nielen v Národnej rade, ale aj možno medzi jednotlivými zložkami moci.
Takže, vážené dámy a páni, tento môj veľmi skrátený príspevok zakončím tým, že ten cieľ, ktorý by mal byť vlastne cieľom nás všetkých, a to dať veľmi jednoznačnú odpoveď, aký je charakter priamej demokracie v Slovenskej republike na celoštátnej úrovni, pretože ináč rovnaký problém existuje na miestnej úrovni, ale to by som už presiahol teda obsah samotného predloženého návrhu. Naším cieľom by teda malo byť skutočne zamyslieť sa, akou cestou chceme ísť, či chceme mať referendum, ktorý má poradný charakter pre zákonodarný zbor, či chceme mať referendum, ktoré bude mať charakter vlastne, alebo ktorého výsledkom bude všeobecne záväzný predpis, ale potom si musíme aj povedať, ako majú vyzerať otázky, alebo si treba povedať, či to referendum má byť trebárs abrogatívne, má schvaľovať normy, má sa vyjadrovať k prijatým zákonom. Tých otázok je strašne veľa, ale vyžadujú si dlhšiu odbornú a politickú diskusiu. Nemôžem teda súhlasiť, aby sme išli cestou jednoduchých parciálnych návrhov, ktoré skutočne iba tú súčasnú situáciu, musím povedať, iba zhoršia.
Ďakujem za vašu pozornosť a ospravedlňujem sa, ak som vám veľa času ubral. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.10.2016 15:42 - 15:44 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Bez toho, aby som si robil nárok, že budem nejak označený, tak dovolím si vysloviť pár poznámok k tomu, čo tu odznelo.
Pán kolega Krajniak, vy ste nepochybne dobrý rétor, len, žiaľ, musím povedať aj, keď to, čo som dnes počul, tak mám pocit, že musím konštatovať, že niekedy mám pocit, že ste aj dobrý fabulátor. Počas vášho vystúpenia ja som vnímal osobne, musím povedať, viac ako a možno až po nejaký politický manifest, nejaké vyhlásenie k veciam, ktoré sa dotýkajú nášho štátu, našej spoločnosti a čo ma troška ale zarazilo, to je to, že som to vnímal ako útok na občiansku spoločnosť. Útok na jeden z pilierov občianskej spoločnosti, pretože dnešná spoločnosť, či sa to už niekomu páči alebo nie, stále je postavená na troch pilieroch. A to je ten verejný, to je ten podnikateľský, a to je ten občiansky. A práve ten občiansky vytvárajú aj tie mimovládne nezávislé organizácie.
Keby ste možno viac povedali k obsahu toho zákona, bolo by to fajn, ale vy ste hovorili len, aspoň z môjho pohľadu, politické vyhlásenia. Nakoniec viaceré z tých politických vyhlásení ja nemôžem pokladať za korektné. Nemôžem pokladať napríklad za korektné spájanie pomoci utečencom s ohrozením národnej štátnosti.
Pán kolega, ale však vy sa hlásite ku kresťanským tradíciám, ale pomoc blížnemu svojmu, však to je základ. Budeme toto spochybňovať? Budeme spochybňovať obsah nášho medzinárodného záväzku z roku ´51, ktorý je daný vlastne v medzinárodnej zmluve, na základe ktorej vznikla táto pomoc? Tam tomu, priznám sa, troška nerozumiem a takisto musím vnímať ako isté fabulovanie, a to vaše konštatovanie a analyzovanie situácie v Českej republike. Nám to jednak nepripadá takto hodnotiť Českú republiku, lebo my sa máme zaoberať našimi problémami, ale potom konštatovanie, že NGO nezákonne odpočúvali a že vlastne následkom toho vznikol prevrat?
Pán kolega, no hádam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 26.10.2016 10:06 - 10:07 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky, aj keď opäť sa niektoré nevyhli istým urážkam alebo pochybovaniu, ale taký je tento parlament.
Veľmi v skratke. Pán kolega Budaj a pán kolega Sopko. Pán kolega Sopko to skoro vystihol, ja som v podstate sa venoval tej forme prejavu tým, keď som ozaj upozornil na to, že parlament môže si to upraviť. A, samozrejme, je na rozhodnutí väčšiny ako. Môže. Môže, nemusí. Ale môže, keď sa rozhodne a cíti tú potrebu, tak je to v jeho kompetencii, neni sa o čom baviť.
Pán kolega Marosz, vy ste ma asi nepočúvali, keď ste vyslovili tú otázku ohľadom tých kritérií na tých sudcov. A tam sa hneď dostanem ku kolegovi Viskupičovi, ktorý, samozrejme, pošpiní rovnako ako kolega Matovič veľmi rýchlo a exaktne. Iba pripomeniem, že neni prvý, ktorý fabuluje zasa. Už jeho kolega, priateľ Matovič hneď po voľbách obviňoval kolegu Šebeja a mňa, verejne vyhlasoval, že sme dohodnutí, že sme kúpení, že kolega Šebej bude veľvyslancom Spojených štátov, ja že budem sudcom Ústavného sudu, že to bol politický deal. Len ako ste zabudli, páni bratia, na to, že napríklad o sudcoch rozhoduje aj o veľvyslancoch prezident Slovenskej republiky v konečnom dôsledku. To neni vec takejto dohody. Ale samozrejme, samozrejme, veľmi ľahko sa hodí niečo do pľacu, veľmi ľahko sa povie a, paradoxne, ešte ideme tak ďaleko, že človekovi, ktorý sprísni kritéria, ktorý otvára transparentnosť, že toho človeka, teda mňa ako predkladateľa, upodozrievate, že si robím nejaké výhody pre seba. Keby ste sa troška počúvali, tak by ste sa asi už mali hanbiť za tieto prejavy.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.10.2016 9:38 - 9:56 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené dámy, vážení páni, alebo ak tak môžem povedať, vážené torzo tu prítomných poslancov v súčasnosti. Asi, asi je to preto, že som posledný v poradí, nechtiac, ale tak tomu bolo, pretože tie šachy nejak nevyšli, keď kolegovia odchádzali zo sály a prichádzali, aby mohli byť prípadne oni poslední, a keďže neboli, tak už si odrečnili svoje a už nepokladajú za potrebné byť prítomní a počúvať tých ostatných, čo je pre mňa možno výhoda, možno nevýhoda, ale mne je to v podstate jedno, nechcem sa tým riadiť. Každopádne teda využijem svoje vystúpenie na niekoľko vecí.
Tí, ktorí ma poznáte dlhšie a je vás tu takých niekoľko, tak viete, že sa vždy snažím hovoriť k veci a nesnažím sa zneužívať toto miesto na to, aby som upútaval pozornosť médií, alebo na to, aby som vlastne zneužíval tento priestor na klamanie, na urážanie, na zavádzanie, na šírenie konšpiratívnych teórií. Zvyknem sa držať faktu, ale napriek tomu som vlastne utrpel niekoľko úderov od svojich predrečníkov v priebehu ostatných dní. Ale tak to už asi býva, pretože je zvykom alebo je praxou, že keď niekto nevie upútať vecne, tak potom upúta niečím iným a to iné, žiaľ, sa veľmi často prezentuje v tejto sále aj z tohto priestoru, čo ma úprimne mrzí, ale ja to asi zmeniť nedokážem.
Každopádne ale ako právnik nebudem reagovať na tie útoky, na tie urážky a na tie prekrúcania, ale ako právnik chcem reagovať na jednu z vecí, na ktorú som už upozorňoval v tejto snemovni a ale ktorá akosi nezaujímala tých, ktorí s ňou manipulujú a ktorí s ňou pracujú, a to je práve ten známy prípad Karácsonyi proti Maďarsku, ktorý sa veľmi často používa ako argument, ako argument toho, že vlastne tá situácia je taká istá na Slovensku a že keď sa Európsky súd pre ľudské práva rozhodol povedať, že Maďarsko porušilo niektoré články európskeho dohovoru, tak že vlastne taká istá situácia bude aj na Slovensku.
U nás si to prezentujeme veľmi pekne na tlačových konferenciách, keď sa uvedie, že Karácsonyi, Maďarsko bolo potrestané, Slovensko je také isté. Žiaľ, všetci tí, ktorí to hovoria, často to rozhodnutie ani nevideli a, samozrejme, nepoznajú jeho obsah. Ja to rozhodnutie mám tu a možno som jeden z mála možno dnes, keďže tu nie sú niektorí, žiaľ, už teda renomovaní právnici, ktorí verím, že to čítali, tak tí ostatní, som presvedčený, že to nečítali, lebo by nemohli tvrdiť to, čo tvrdia. Keďže to ešte ani neodznelo vlastne vo svojej celej hĺbke, tak iba pár slov k tomu si dovolím povedať pre vás všetkých, ale aj pre slovenskú verejnosť. To neni obhajoba ničoho, to je iba uvádzanie faktov na správnu mieru.
Rozhodnutie Karácsonyi sa týkalo štyroch maďarských poslancov, ktorí sa správali, ak to zjednoduším, neprístojne v snemovni a boli za to sankcionovaní. Tie neprístojnosti boli rôzne, boli podobné situácii na Slovensku, boli to megafóny, boli plagáty, boli to urážky. Boli sankcionovaní podľa vtedajšieho rokovacieho poriadku maďarského parlamentu, ktorý umožňoval, aby predsedajúci parlamentu alebo predseda parlamentu im udelil pokutu. Tie pokuty neboli vysoké, tie sa pohybovali okolo nejakých 200 až 600 eur. Len problém bol v tom, že voči tomuto rozhodnutiu fakticky neexistoval reálny opravný prostriedok. Proces bol taký, že keď predseda rozhodne o udelení pokuty, toto rozhodnutie išlo do pléna a plénum bez rozpravy schválilo takéto rozhodnutie.
Nuž a to bol vlastne najväčší problém, ktorý sa týkal procesu pri udeľovaní takýchto sankcií, pretože Európsky súd pre ľudské práva povedal, že vlastne takéto rozhodnutie nebolo v súlade s tým, čo vyžaduje demokratický právny poriadok. On nepovedal, že by rozhodnutie, ktoré sankcionuje formu prejavu, bolo neakceptovateľné, to vôbec nie. On povedal, že nebol dosiahnutý spravodlivý proces. Naviac Maďarsko v tom čase nemalo ani takú ústavnú sťažnosť, ktorá existuje v slovenskom ústavnom poriadku, ktorá by umožňovala nezávislému súdnemu orgánu, ktorý je dnes, samozrejme, Ústavný súd Slovenskej republiky, posúdiť takéto rozhodnutie. Ešte raz opakujem, došlo k tomu, že vlastne takéto rozhodnutie schvaľovalo plénum bez rozpravy a to bolo jablko sváru.
Chcem sa ale vrátiť ešte k jednej ďalšej veci bez toho, aby som vás azda nejak zbytočne otravoval s týmto faktom, jednej ďalšej veci, ktorú pokladám za potrebné povedať, a to je vlastne zopár poznámok, ktoré povedal Európsky súd pre ľudské práva na margo toho, čo parlament, nie slovenský parlament, všeobecne každý parlament môže urobiť v súvislosti so slobodou prejavu v samotnom parlamente. Isteže Európsky súd pre ľudské práva, samozrejme, akceptuje právo menšiny na slobodu prejavu, chápe a akceptuje to, že má tu existovať vždy možnosť vyjadrovať sa, ale jednu vec povedal, že sloboda prejavu neni bezbrehá. Čiže so slobodou prejavu sa spájajú aj práva, aj povinnosti.
A druhá vec, ktorú pokladám za potrebné zvýrazniť z konštatovania Európskeho súdu pre ľudské práva v tejto súvislosti, je, že tento súd zároveň konštatoval, že je právom každej snemovne, je právom každého parlamentu upraviť si vnútorný poriadok rokovania a vystupovania a prejavov. Povedal, že vlastne spôsob, ktorým parlament reguluje čas, miesto a spôsoby prejavu v parlamente, patrí v princípe samotnému parlamentu a vlastne súd je v tomto mimoriadne obmedzený, keď sa tým má zaoberať. Čo ale rozlišoval, a to ja som už tu raz zvýrazňoval, ale nejak to nepadlo na úrodnú pôdu, to je obsah prejavu a forma prejavu. Čiže na jednej strane pokiaľ Európsky súd pre ľudské práva akceptuje, že parlament môže regulovať formu prejavu, obsah prejavu nemôže regulovať s jednou výnimkou, a to je jedine prejav, ktorý priamo alebo nepriamo nabáda na násilie. Tam, samozrejme, sa akceptuje, že môže aj parlament každého demokratického štátu zasiahnuť do obsahu prejavu. Formu prejavu teda môže regulovať slobodne, samozrejme, pri rešpektovaní istých pravidiel a princípov. Toľko teda.
Prepáčte, že som možno troška dlhšie k tejto téme chcel hovoriť, ale pokladal som za potrebné iba vysvetliť niektoré veci, ktoré súvisia s tým rozhodnutím, s ktorým niektorí kolegovia veľmi ľahkovážne manipulujú pred médiami, čo nepokladám za veľmi seriózne, lebo seriózne je vysvetliť obsah a podstatu takéhoto rozhodnutia.
Takže, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, posuniem sa troška ďalej. Chcem sa venovať jednej vážnej vecnej otázke vo svojom príspevku, a to je vlastne otázka, ktorá súvisí, samozrejme, s tým, že je otvorený rokovací poriadok a ten rokovací poriadok upravuje aj celý rad ďalších vecí než tie, ktoré sú momentálne otvorené.
Ústavný súd Slovenskej republiky je v súčasnom ústavnom a právnom poriadku vlastne súdnym orgánom na ochranu ústavnosti, ktorý je konečným súdom v oblasti ľudských práv a slobôd na území Slovenskej republiky. Vieme asi všetci, že je to teda orgán, ktorý vlastne v tom konečnom súde rozhoduje o občanoch alebo o ich sťažnostiach, o ich podaniach v prípade, keď sú presvedčení, že či už súdny orgán, alebo orgán verejnej správy zasiahol do ich základných práv a slobôd, alebo že nedostatočne postupovali pri ich ochrane.
Vzhľadom na všetky tieto a ďalšie významné pôsobnosti tohto najvyššieho súdneho orgánu som teda presvedčený, a tu sa blížim k podstate svojej myšlienky, že vlastne sudcovia, ktorí v tomto orgáne pracujú, musia spĺňať skutočne veľmi vysoké nároky na morálku, na vzdelanie, na charakter a že ich výberu by sa mala venovať skutočne náležitá pozornosť a to vo všetkých krokoch, ktorý tento výber sprevádzajú. Naviac, dovolím si aj z tohto miesta zdôrazniť a podčiarknuť, že spomedzi kandidátov na sudcov Ústavného súdu má prezident Slovenskej republiky možnosť vybrať si jeho predsedu. A predseda Ústavného súdu, myslím, že o tom niet žiadnych pochýb, je štvorkou v poradí významnosti ústavných činiteľov v Slovenskej republike. Čiže toto všetko podčiarkuje význam, samozrejme, už samotného procesu výberu tých kandidátov na funkciu, ktorí prechádzajú cez Národnú radu Slovenskej republiky.
Asi netreba opakovať, že v zmysle čl. 134 ods. 2 ústavy sudcov Ústavného súdu vymenúva prezident Slovenskej republiky na návrh kandidátov, na návrh Národnej rady Slovenskej republiky. Vyberá ich na 12 rokov, čo viete, iste je strašne dlhá, a má to svoj význam, dlhá doba, pričom Národná rada vždy navrhuje dvojnásobný počet kandidátov, než je uvoľnených miest. Postup Národnej rady, teda postup nás, je; náš; pri výbere týchto kandidátov upravuje práve rokovací poriadok vo svojich viacerých ustanoveniach. Je to jednak § 58, kde je oprávnenie ústavnoprávneho výboru prerokúvať a odporúčať Národnej rade návrhy na kandidátov na sudcov, a potom sú to paragrafy 115 a 116, ktoré upravujú podávanie návrhov do Národnej rady a postup Národnej rady pri výbere kandidátov.
Ak sa pozrieme troška do histórie, do nedávnej histórie, tak asi sa zhodneme na tom, že rozhodovanie Národnej rady, ktoré sa dialo pri výbere kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu v rokoch 2014 a 2015 však, dalo by sa povedať, že opätovne otvorilo viacero otázok, ktoré súvisia s posudzovaním odbornosti, erudície a predchádzajúcich skúseností navrhovaných kandidátov. Ako všetci vieme, výsledkom tohto výberu bola nevôľa prezidenta Slovenskej republiky vymenovať viacerých z takto navrhnutých kandidátov do funkcie sudcu Ústavného súdu. Výsledkom sú aj tiež tri doposiaľ uprázdnené miesta na tomto Ústavnom súde, súdne spory a zvýšenie napätia medzi Národnou radou a prezidentom Slovenskej republiky.
Nakoľko vo funkčnom, v tomto funkčnom období bude, by mala Národná rada ešte minimálne v roku 2019 vyberať až 18 kandidátov na 9 miest sudcov na Ústavnom súde a títo by mali pracovať po vymenovaní prezidentom až do roku 2031, dovolil som si využiť práve skutočnosť, že prerokúvaným poslaneckým návrhom zákona bol otvorený práve rokovací poriadok, a predložiť doplňujúci návrh, ktorý sa zameriava práve na niektoré otázky súvisiace s procesom výberu kandidátov na funkciu sudcov Ústavného súdu priamo v Národnej rade Slovenskej republiky.
Cieľom tohto návrhu je, samozrejme, v rámci existujúcich ústavných limitov, ktoré sú základné, cieľom teda je zvýšiť požiadavky na jednotlivé kandidujúce osoby, prispieť k transparentnosti tohto procesu, predovšetkým v štádiu prerokúvania návrhov jednotlivých kandidátov v ústavnoprávnom výbore a tak do budúcna prispieť k tomu, aby sa nemoralizovali dôvody, pre ktoré by prezident Slovenskej republiky odmietal vymenovať niektorého z kandidátov na funkciu Ústavného súdu spomedzi osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky.
V rámci uvedeného cieľa môj predkladaný návrh obsahuje doplnenie zákonných požiadaviek podávaných návrhov kandidátov o niekoľko skutočností. Bude sa požadovať, aby každý kandidát predložil prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej odbornej právnej činnosti, samozrejme, čestné vyhlásenie o pravdivosti uvádzaných údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov.
Tento návrh tiež obsahuje zákonnú garanciu nielen verejného prerokúvania návrhu každého kandidáta na ústavnoprávnom výbore, ale aj právo každého kandidáta, zákonné právo vystúpiť pred týmto výborom bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov a možnosť kandidáta v rozprave osobne sa predstaviť a uviesť dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu Ústavného súdu.
Oproti doterajšej praxi a práve v súlade s požiadavkou transparentnosti, väčšej transparentnosti, tento návrh obsahuje aj zákonnú povinnosť Národnej rady zverejniť materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu každého kandidáta na sudcu Ústavného súdu, na svojom webovskom sídle a to minimálne sedem dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, ktorá sa bude zaoberať prerokúvaním týchto návrhov.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ako máte možnosť, alebo budete mať možnosť vidieť z môjho návrhu, ide o nové znenie tohto návrhu. Ak by ste sa pýtali na otázku prečo, chcem z tohto miesta dať na to veľmi jednoduchú odpoveď. Aj keď som poslancom, ktorý v zmysle politického delenia medzi vládnu koalíciu a parlamentnú opozíciu patrí do prvej z uvedených skupín, aj ja som musel o obsahu tohto návrhu rokovať s príslušníkmi iných politických strán, poslancov za iné politické strany s cieľom získať ich podporu. Pretože mi však nejde; a preto som musel predložiť návrh, ktorý nie je celkom totožný s mojím pôvodným úmyslom. Ale pretože mi nejde iba o mediálnu či facebookovú prezentáciu toho, že podávam legislatívny návrh, ako sa tomu často, sme tomu často svedkami, ktorý aj tak nakoniec neprejde, aj ja som teda musel pri svojich rokovaniach v niektorých bodoch ustúpiť zo svojich pôvodných požiadaviek. To všetko ale však iba v zmysle toho známeho, že politika je umením možného, a tu sa pohybujeme v politickom prostredí.
Dovoľte mi teda na záver môjho príspevku prečítať znenie predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Takže pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Kresáka k návrhu poslancov Národnej rady Andreja Danka, Martina Glváča, Tibora Bernaťáka, Gábora Gála a Andreja Hrnčiara, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.
Text predloženého návrhu.
V čl. I sa za bod 22 vkladajú nové body 23 a 24, ktoré znejú:
"23. V § 116 ods. 2 sa za slová "§ 115" vkladajú slová "a 116a".
24. Za § 116 sa vkladá § 116a, ktorý znie:
"§ 116a
(1) Voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu podľa § 115 a § 116 vyhlasuje predseda Národnej rady, zároveň uvedie náležitosti požadované pre kandidáta na sudcu Ústavného súdu. Súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu je navrhnutým kandidátom podpísaný životopis, ktorý obsahuje prehľad doterajšej právnej praxe, výsledky vedeckej, pedagogickej, justičnej alebo inej právnej odbornej činnosti. K návrhu sa pripojí súhlas navrhnutého kandidáta s návrhom na voľbu, čestné vyhlásenie o pravdivosti ním uvedených údajov a súhlas so zverejnením osobných údajov.
(2) Ústavnoprávny výbor prerokúva návrhy na voľbu kandidátov na sudcu Ústavného súdu na verejnej schôdzi, na ktorej umožní každému navrhnutému kandidátovi na sudcu Ústavného súdu vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov.
(3) Na schôdzu ústavnoprávneho výboru podľa odseku 2 pozve predseda ústavnoprávneho výboru navrhnutých kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Navrhnutý kandidát sa v rozprave predstaví, pričom uvedie najmä dôvody, pre ktoré sa uchádza o funkciu sudcu Ústavného súdu, svoje pracovné skúsenosti a najvýznamnejšie dosiahnuté pracovné výsledky. Po svojom úvodnom vystúpení môže navrhnutý kandidát na sudcu Ústavného súdu odpovedať na otázky poslancov prítomných na schôdzi ústavnoprávneho výboru.
(4) Po skončení rozpravy ústavnoprávny výbor rozhodne o tom, či navrhnutí kandidáti spĺňajú podmienky uvedené v ústave vyžadované pre výkon funkcie sudcu Ústavného súdu.
(5) Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu zverejňuje Národná rada na svojom webovom sídle najmenej 7 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľby kandidátov na sudcu Ústavného súdu. Niektoré osobné údaje možno anonymizovať."."
Následne sa primerane ostatné body prečíslujú.
Vážené dámy a páni, ďakujem vám za pozornosť, prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu a veľmi dúfam, že kolega Budaj nebude vyjadrovať súcit nad mojím vystúpením.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 25.10.2016 17:01 - 17:03 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Iba veľmi stručne na niekoľko faktických otázok, ktoré pán kolega Poliačik otvoril. Po prvé, pán predseda výboru, Martin, asi by si mala opozícia ujasniť, že ako vlastne funguje ten výbor pre ochranu verejného záujmu, pretože pred chvíľočkou, asi pred hodinou sme mali možnosť počuť od jeho pána poslanca, ktorý práve je asi dôvodom aj tejto diskusie podľa vašich vyjadrení, že práve naopak, že tento výbor už dopredu vie, ako bude hlasovať, že všetko je politické, že proste tam sa o ničom práve nedebatuje. Neviem, asi si nebol prítomný. Ja samozrejme ako člen tohto výboru súhlasím s tvojím názorom, len musím povedať, že názor opozície na tento výbor asi neni rovnaký, tak si to troška dohodnite.
Po druhé, troška si bol taký, ja som mal pocit taký, ako keby rezignujúci, alebo hovoriaci o tom, že mala by táto snemovňa rezignovať na istých ľudí, ktorí nerešpektujú pravidlá. Ja tvrdím, že nie, ja tvrdím, že pravidlá musia platiť rovnako pre všetkých a musia sa vynucovať.
A úplne na záver pár slov k tomu často tu už zmieňovanému filibusteringu. Martin, ak ma môžeš chvíľočku počúvať, dovoľ mi iba konštatovať, že autorom filibusteringu je Thomas Jefferson, neskorší tretí prezident, ktorý ho vlastne po prvýkrát zmienil a vysvetlil vo svoje práci A Manual of Parliamentary Practice v roku 1791. A práve v tejto knižke vlastne Thomas Jefferson vysvetľoval, prečo v senáte nemá byť obmedzená diskusia. Iba pripomínam že písal sa 1791, keď nefungovala televízia, nefungovali masovo komunikačné prostriedky, nebol rozhlas, noviny sa iba rodili. A Thomas Jefferson práve v tejto knižke píše, že áno, neobmedzená diskusia v senáte je preto, aby sa upútala pozornosť médií a verejnosti na to, čo sa diskutuje. Len musím povedať, že v roku 2016 my ani ďalšie európske parlamenty nie sme v situácii, keby okamžite nevedeli médiá pokryť diskusiu v parlamente a keby sme museli filibusteringom upútavať pozornosť médií. Samozrejme ešte ďalej by som mohol doplniť slávne pravidlo 22 k tomuto... (Prerušenie vystúpenia časomerom, potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.10.2016 15:16 - 15:18 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja iba snáď jednu vec, pretože pán poslanec Budaj toho pomerne veľa povedal a myslím, že v tomto momente neni možné na všetko ani reagovať.
Ale k tej myšlienke, ktorá sa tu už dnes opakuje veľakrát a prvýkrát sme ju počuli už ráno na ústavnoprávnom výbore, keď zrazu sa niektorým kolegom z opozície javila ako podmienka, aby pozmeňujúce návrhy dostali ešte pred tým, ako budú vlastne vyhlásené. Musím povedať, že takáto prax nikdy, samozrejme, nebola a technicky sa to ani nedalo riešiť, ale dnes už máme na to opatrenia. A platí aj pravidlo a je to vlastne súčasť právneho poriadku, že zverejňuje sa pozmeňujúci návrh po tom, ako bude prednesený.
Poslanecký návrh, ktorý predniesol kolega Gál, bol prednesený a je k dispozícii na webovskom sídle Národnej rady Slovenskej republiky. Tým pádom všetky tie hlasy, ktoré tu počúvam, sú úplne zbytočné alebo vychádzajú z neznalosti situácie. Veľmi teda odporúčam, aby kolegovia, ktorí sa tak strašne domáhajú diskusie o obsahu pozmeňovacieho návrhu, aby si ho pozreli na webovskej stránke a, samozrejme, majú dosť času ešte aj v rámci diskusie, v rámci prihlasovania sa ústne do rozpravy, potom prípadne, ak chcú, k tomu reagovať. Ale tvrdiť, že toto je nejaké tajné, že to nebolo zverejnené načas, je absolútne zavádzaním a nepravdou.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 20.10.2016 11:54 - 11:56 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, pani ministerka, vlastne prihlásil som sa do diskusie, pretože som toho názoru, že je potrebné, a vlastne je to názor, ktorý som konzultoval s pani ministerkou, je potrebné predložiť alebo rád by som predložil jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Ak dovolíte, najprv by som prečítal text tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, napriek tomu, že, samozrejme, bol zverejnený tak, ako sa to požaduje.
Navrhujem teda, aby v čl. I sa za bod 10 vložil nový bod 11, ktorý znie:
11. Doterajší text § 81 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa novým odsekom, ktorý znie:
"(2) Ministerstvo v spolupráci so súdmi preveruje správnosť údajov spracúvaných v centrálnom informačnom systéme s využitím hodnôt referenčných údajov. Ak to povaha veci nevylučuje, možno opravu údajov v centrálnom informačnom systéme využitím hodnôt referenčných údajov vykonávať automatizovaným spôsobom. Opravu podľa predchádzajúcej vety vykonáva ministerstvo v spolupráci so súdmi; predpisy o konaní pred súdmi sa nepoužijú."
Tento vlastne bod by mal nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia samotného právneho predpisu. Následne by sa mali ostatné body prečíslovať.
Pár slov k odôvodneniu. Ako už spomenula pani ministerka, v tomto vládnom návrhu zákona o súdoch sa okrem, samozrejme, zriaďovania toho nového orgánu venuje pozornosť alebo upravuje sa aj vlastne využívanie informačného systému. A v rámci, v rámci prípravy práve na elektronickú komunikáciu cez dátové schránky sa ukázala alebo vznikla potreba riešiť aj otázku automatického zosúlaďovania údajov v Obchodnom registri s existujúcimi referenčnými registrami.
V podstate v praxi v uvedení, v uverejnení v referenčnom registri napríklad fyzických osôb môže dôjsť k tomu, že bude potrebné spresniť adresu trvalého pobytu alebo napríklad bude treba opraviť zle uvedené rodné číslo. Je preto potrebné v snahe teda umožniť odstránenie, neformálne odstránenie takýchto drobných nedostatkov, je preto potrebné doplniť v tomto zákone, ktorý prerokúvame a vlastne ktorého pozmeňujúci návrh predkladám, je potrebné doplniť, aby sa vlastne umožnilo ministerstvu spravodlivosti tieto úkony robiť, zosúlaďovať, opravovať drobné chyby automaticky bez toho, aby sa na to tak ako v súčasnosti muselo v každom individuálnom prípade využívať samostatné konanie, čo, samozrejme, zbytočne byrokratizuje a zaťažuje tento proces.
Čiže vlastne ak táto zmena, tento pozmeňujúci návrh bude prijatý, do budúcna by sa malo uľahčiť iba to, aby údaje v týchto dátových schránkach boli kontrolované a hlavne spresňované na základe existujúcich referenčných registrov. Toľko teda k odôvodneniu môjho pozmeňujúceho návrhu.
Skončil som, pán podpredseda.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.10.2016 9:59 - 10:00 hod.

Peter Kresák Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, je to vlastne jeden z mojich dôvodov, prečo som sa prihlásil k tomuto vystúpeniu. Dovoľte iba zrekapitulovať, že teda v rozprave v druhom čítaní vystúpili na základe písomnej prihlášky štyria páni poslanci a jeden pán poslanec na základe ústneho prihlásenia.
Aj vzhľadom na to, že boli podané pozmeňujúce návrhy, ja po dohode s pani ministerkou nebudem dávať návrh, aby sme skrátili lehotu na hlasovanie, a preto teda využijeme tú 48-hodinovú lehotu, ktorú dáva rokovací poriadok v takomto, v takejto situácii.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis