Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja teda chcel by som dať návrh na hlasovanie. Navrhujem, aby sa o tomto vrátenom zákone hlasovalo dnes o 17.00 hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som vás teda informoval o prerokovaní vráteného zákona v ústavnoprávnom výbore. Ústavnoprávny výbor prerokoval zákon vrátený prezidentom Slovenskej republiky a odporučil Národnej rade tento vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.
Ako gestorský výbor prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady tento materiál 11. septembra 2018. Na návrh spravodajcu hlasoval o návrhu uznesenia, v ktorom tento výbor odporučil, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní vrátený návrh zákona schválila v pôvodnom znení.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, ako sa to vyžaduje podľa čl. 84 ods. 3 ústavy a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Ústavnoprávny výbor ma poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania o tomto vrátenom zákone, príp. predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko na úvod, pán predsedajúci. Otvorte, prosím, rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No musím povedať za seba, že priam práve som bol svedkom, myslím, že nielen ja, ale aj všetci, čo pozerajú rokovanie toho, ako sa novelizuje ústava v priamom prenose, keď sa napíše do návrhu jedna veta, potom predkladateľ kľudne začne lavírovať medzi ďalšími riešeniami. Asi to hovorí niečo o zodpovednosti toho návrhu. Ale nehajme politiku!
Ja sa nebudem vyjadrovať k tým ad hominem útokom, ktoré tam odzneli, ale iba k tým právnym otázkam. Len škoda, kolega Pčolinský, že ste zrejme nepočúvali moje pomerne veľké vystúpenie v roku 2016, keď som k podobnému návrhu rozobral vcelku myslím, že podrobne a môžem to dať k dispozícii tie, tie námietky. Samozrejme, keby boli predkladatelia seriózni, tak nejdú populistickou cestou znižovania kvóra, lebo tým sa nič nevyrieši. To vie každý právnik na Slovensku. Ale seriózny záujem o referendum sa prejaví v niečom úplne inom, a to v hľadaní tých problémov, kde ozaj sú. A tie problémy sú v obsahu článku 98, o tom som už hovoril. Aký je charakter platného referenda, keby náhodou bolo? Preto ľudia nechodia na referendum, pretože na tom sa nevie dohodnúť samotný Ústavný súd. Čiže problém neni v kvóre, problém je v tom, že vlastne ústava nehovorí, čo sa stane, keď bude nejaké referendum platné. Tam je iba konštatovanie, že Národná rada vyhlási výsledky platného referenda ako zákon, rovnako ako zákon. To ani nehovorí, že to má charakter zákona alebo nedajbože ústavného zákona. Tam je, tam je ten najväčší problém.
Ale tých problémov je aj vecných oveľa viac. K čomu sa môžu otázky týkať, ako sa majú formulovať, čomu sa nesmú, čoho sa nesmú dotýkať. Ale je k tomu samozrejme dnes dohromady asi 11 judikatúr Ústavného súdu, ktorý nedal jednoznačnú odpoveď. Tam je problém, pretože ten text je nešťastný, je zlý, ale problém, problém skutočne vôbec, vôbec nie je v kvóre. Takže dnes hovoriť o kvóre je skutočne lacný populizmus, ktorým sa nevyrieši problém, ba skôr sa, ba skôr sa nakopí alebo by... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, ja by som možno poprosil znova čas, lebo nejak mi plynul počas toho vítania, ale bez ohľadu na to. V prvom rade chcem vyjadriť teda presvedčenie, že áno, veľmi sa stotožňujem s myšlienkou, ktorá hovorí o tom, že treba urobiť všetko pre to, aby sme umožnili voliť aj občanom Slovenskej republiky v zahraničí, pretože fakt asi nie je správne, aby občania Slovenskej republiky, ktorí sa buď dlhodobo alebo krátkodobo zdržujú mimo územia, nemohli uplatňovať svoje volebné právo.
Len ja tie veci vidím trošku komplikovanejšie než pán predkladateľ (vyslovené s pobavením), pretože on dobre vie, že ony sú komplikovanejšie a sú komplikovanejšie, než je to uvedené v samotnom návrhu. A to mi troška ako profesionálovi vadí, pretože pokiaľ chcem dať takýto návrh seriózne, tak asi by som mal doriešiť všetky veci v tom návrhu a nepovedať niečo, čo teraz odznelo, Martin, že technické veci sa vyriešia v druhom čítaní. To neni také jednoduché.
O čom hovorím? Ako samozrejme, zdá sa mi byť troška riskantné vymýšľať kombináciu, že aj voľbu poštou, aj voľbu v zastupiteľských úradoch, pretože napríklad ten zastupiteľský úrad, tam je tých háčikov viacero. Ako napríklad bavme sa o zložení volebných komisií v tých zastupiteľských úradoch. Vieme, aké máme požiadavky na volebné okrskové volebné komisie. Neviem, ako by ich spĺňal zastupiteľský úrad. Samozrejme, tu už tiež bolo zmienené, nie všade máme zastupiteľské úrady. Keď apelujeme alebo hovoríme o cene poštovného, tak potom bavme sa o cene cestovného, ja neviem, z Atlanty do Washingtonu D.C., alebo do Los Angeles, kde máme úrad alebo v Austrálii alebo v ktorejkoľvek inej krajine. Takže to pokladám za úplne nereálne a tento argument nemôžem akceptovať. No a, samozrejme, bavme sa teda o tom.
Alebo spomínali ste tú iniciatívu Srdcom doma. Ja ju poznám tiež. Predkladateľ to priznal, Srdcom doma v prvom rade navrhujú, aby sme to zjednotili a poďme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, ja iba ako spravodajca si dovolím navrhnúť, že teda vzhľadom na skutočnosť, že vystúpili teda dvaja v rozprave, ale pán poslanec Dostál dal dva pozmeňujúce návrhy, navrhujem, aby sme o tomto návrhu hlasovali zajtra, to znamená v stredu 20. o 11. hodine. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, vážený pán poslanec Dostál, musím povedať iba, že škoda, že tieto vaše návrhy neprišli ešte na výbore, lebo bolo by asi viac času o nich vecne diskutovať, aj keď rozumiem, že je to ťažká problematika. A my sme sa, vy ste boli toho prítomný na výbore, snažili nájsť isté riešenia, aby sme našli balans medzi tou ochranou súkromia, ktorá tu existuje, a tým, samozrejme, rešpektovaním, právom na informácie.
Ja iba k tomu prvému návrhu. Ja rozumiem, čo ten návrh sleduje. Ja s tým dokonca, samozrejme, aj súhlasím, len mám problém troška s tým, a tam budem veľmi rád, ak sa vyjadrí pán minister, že vy navrhujete dva roky od vydania. No prečo dva roky? Prečo nie rok a pol? Prečo nie tri roky? Ako môžme o tom diskutovať, ale nechcem to spochybňovať týmto smerom. Ide nám asi o jedno, aby sa sprístupnili rozhodnutia, ktoré už nemôžu ohroziť chod trebárs súdneho procesu, čiže právoplatné rozhodnutia podľa mňa. Ja som veľmi uvažoval sám, že či by sme nemali sa pokúsiť o formuláciu v tom smere, ktorá by hovorila, že inej osobe sa súhlas podľa predchádzajúcej veci sprístupní najskôr po vydaní právoplatného rozhodnutia vo veci, čiže nie dva roky. Ja viem, môžte namietať, niektorý spor trvá päť rokov, niektorý môže trvať, ja neviem, kratšie, dlhšie, čiže môže to ohroziť reálny význam tej informácie. Neviem na to odpovedať, ale myslím si, že ani vy nemáte odpoveď na tú otázku, že prečo dva roky a prečo práve dva roky majú byť tým, tou hranicou. Práve preto asi by bolo treba o tom ešte viac diskutovať a ja budem veľmi rád počuť, počúvať aj stanovisko predkladateľa. Rozumiem tomu cieľu, súhlasím s ním, len neviem, či dva roky sú tou ideálnou hranicou na dosiahnutie toho cieľa.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi teda, aby som vás informoval ako poverený spravodajca o prerokovaní tohto návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1150 z 11. marca 2018 (pozn. red.: správne malo byť "11. mája") pridelila tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre obranu a bezpečnosť. Ako gestorský výbor určila Národná rada ústavnoprávny výbor, keď zároveň aj určila lehoty, v ktorých majú výbory prerokovať tento návrh zákona.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, doposiaľ; a ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili doposiaľ v lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Obidva výbory, ktorým bol tento návrh zákona pridelený, tento návrh prerokovali a odporúčali ho schváliť. Ako už aj pán minister uviedol, z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor taktiež odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh zákona schváliť ako celok v znení uvedeného pozmeňujúceho návrhu.
Spoločná správa výborov o prerokovaní tohto návrhu zákona, to je tá tlač 954a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 402 dňa 12. marca 2018 (pozn. red.: správne malo byť "12. júna") a máte ju k dispozícii. Týmto uznesením ma výbor teda ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov a pri prerokovaní návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
Toľko teda na úvod. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Beblavý, dovoľte, aby som ocenil vaše vystúpenie, pretože nebýva veľmi často skutočne zvykom, že by poslanec opozičný, ak to tak môžem povedať, sa kladne vyjadril k tomu, čo predkladá vláda, a aj keď si to niekedy ten návrh zaslúži. V tomto prípade si myslím, že sa jedná o takú situáciu, pretože, ako ste sám povedali, tá vláda vlastne participuje na niečom, čo by ju akože mohlo ohroziť, pretože ak je tu korupcia, tak vlastne si šije na seba bič.
S veľa vecami súhlasím, ktoré ste povedali, najmä, najmä toto prirovnanie, ktoré sa týka činnosti tej nadnárodnej inštitúcie. Áno, v rámci Európskej únie ten hlavný európsky prokurátor a vlastne aj jeho dvaja zástupcovia plus celá tá zostava tých európskych prokurátorov budú mať iné postavenia, ako majú prokurátori v jednotlivých členských štátoch. Takže ja si myslím, že je ozaj pozitívne, ak Slovenská republika aktívne spolupracuje ako členský štát Európskej únie, pretože, pretože to vynímanie sa, ako ste veľmi správne uviedli tiež ten príklad toho Maďarska a Poľska, neni rozhodne správna cesta.
Možno ešte jednu vec by som zvýraznil, aj keď tu odznieva strašne veľa skepticizmu voči prokuratúre slovenskej, voči slovenským súdom, voči orgánom činným v trestnom konaní, ja si stále myslím, že nedá sa generalizovať. A stále si myslím, že tento inštitút nám dokonca dáva šancu, aby aj zástupca Slovenska sa mohol stať možno aj európskym prokurátorom alebo pomocným, teda zástupcom európskeho prokurátora. Majme ambície, spolupracujme a myslím, že máme spoločný cieľ – potláčať akýkoľvek druh trestnej činnosti na území Slovenska, a využívajme inštitúcie, ktoré aj vytvára Európska únia práve tým nariadením, ktoré ste vy tiež spomínali a ktoré z toho, čo ste povedali, viem, že ste poriadne preštudovali. Takže ja veľmi súhlasím s vaším vystúpením a, samozrejme, súhlasím aj s tým, že v rámci druhého čítania sa dajú veci ešte precizovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ospravedlňujem sa za zlé tlačidlo, ale nedá mi, aby som nereagoval na vystúpenie pána kolegu Grendela. Veľmi stručne. V prvom rade nepokladám za veľmi šťastné začať takúto vážnu tému s odkazom na rôzne novinové články, ktorých relevancia je podľa mňa veľmi sporná. A to, čo oni píšu o tomto inštitúte, asi by nás nemalo viac zaujímať, ako je obsah samotnej dôvodovej správy a všetko to, čo súvisí s týmto inštitútom európskeho prokurátora.
Kolega Grendel bol pomerne kritický do radov Slovenskej republiky. Nebudem komentovať jeho spochybňovanie, generálne spochybňovanie prokuratúry, orgánov činných v trestnom konaní a sebabičovanie sa Slovenska za absolútnu neschopnosť. Podľa toho, ako som to ja chápal, musím iba povedať a upozorniť na to, že tento orgán sa zriaďuje na základe nariadenia Rady Európskej únie, ktorá je zrejme asi nescho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Ešte dajte minútu pánovi poslancovi!

Kresák, Peter, poslanec NR SR
... ktorá je zrejme tiež neschopným orgánom, pretože vydala sa podľa kolegu Grendela hlúpou cestou. Len musím ale podčiarknuť v tejto súvislosti, že toto nariadenie vychádza z posilnenej spolupráce, ktorú v roku 2018 prijalo 20 členských štátov, a podľa toho vyjadrenia štáty ako Francúzsko, Fínsko, Rakúsko, Portugalsko či Spolková republika Nemecko sú asi na tom rovnako zle ako Slovensko, keď sa rozhodli podporiť tento inštitút. Celkom dobre nerozumiem tejto logike, pretože pokiaľ moje informácie hovoria, v týchto členských štátoch fungujú orgány činné v trestnom konaní, ale, samozrejme, Európska únia sa snaží posilniť hlavne, hlavne tú oblasť stíhania trestných činov spojených s podvodmi s finančným záujmom. Čiže môžme sa bičovať, môžme, môžme sami na seba nalievať aj horúce olovo, ale mám pocit, že Európska únia a členské štáty, ktoré podporujú tento inštitút, vedia, čo robia. Ale my sme zrejme vždy múdrejší ako celá Európska únia.
Ďakujem.