Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Ja možno začnem s tým termínom. Vzhľadom na to, že teda boli predložené pozmeňovacie návrhy, by som teda navrhoval, aby sme hlasovanie dali na utorok. Môže to byť o jedenástej? Ďakujem pekne.
A teraz troška zopár vecných poznámok. Pán kolega Dostál vyjadril vo svojom vystúpení poznámku, v ktorej konštatoval, že možno by som mal vystúpiť nie v záverečnom slove, ale v rámci rozpravy, aby bola možnosť na mňa reagovať. Nezvolil som túto cestu vzhľadom na to, že nechcem, a viete dobre, že nezvyknem hovoriť o politických otázkach, ale chcem hovoriť iba o právnych veciach a o tej právnej veci, pokladám za nespochybniteľné a bol by som nerád, keby práve preto potom sa ťahala do toho politika.
K predloženému návrhu na vypustenie § 373 Trestného zákona mi dovoľte teda povedať pár slov. Musím začať tým konštatovaním poukazu na to, že aj tento návrh vlastne vstupuje do riešenia istej ústavnej rovnováhy ústavou chránených práv a slobôd. Už tu bolo konštatované, že na jednej strane tejto misky váh máme rešpektovanú slobodu prejavu, ale na druhej strane máme aj práva, ústavné práva, ktoré sú rovnako vážne chránené v čl. 19. Máme tam ochranu ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrého mena alebo dobrej povesti a dobrej povesti. Čiže je povinnosťou štátu, aby garantoval obidve tieto práva a aby nedochádzalo k tomu, čo aj povedal pán minister ako predkladateľ, aby náhodou to jedno právo nebolo interpretované tak, že zasahuje do toho práva druhého. Tie vzájomné hranice tam musia byť vymedzené.
A teraz k samotnému ustanoveniu, ktoré je navrhované zrušiť. Musím začať opäť tým konštatovaním, čo vlastne to ustanovenie hovorí. Ostanem iba pri prvom odseku, pretože ten prvý odsek vlastne charakterizuje tú skutkovú podstatu. Ten odsek druhý a tretí, ten vlastne ide do následkov, ktoré sú hodnotené ako vážnejšie zásahy, a preto je tam tá trestná sadzba vyššia. Ten prvý odsek teda konštatuje, že každý, kto o inom oznámi nepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov, prvá vec, poškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy alebo spôsobiť mu inú vážnu ujmu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Čo je teda dôležité? Dôležité je to, že musí ísť o oznámenie, o zverejnenie nepravdy, teda klamstva, ale to klamstvo musí spĺňať isté náležitosti. Ten Trestný zákon v tom prvom odseku vyžaduje spôsobilosť toho klamstva, spôsobilosť, aby to klamstvo nebolo hocijaké. Aby to klamstvo priamo dokázalo spôsobiť isté následky. A tie následky, to je práve to ohrozenie váženosti, poškodenie v zamestnaní, v podnikaní, v rodinných vzťahoch alebo spôsobenie inej vážnej ujmy. Čiže, samozrejme, musí tam byť tá tzv. príčinná súvislosť medzi týmito konaniami, medzi tým konaním a tým následkom, ale samozrejme tam musí byť ešte aj druhá vec, a to je úmysel. Lebo viete, že tento trestný čin vlastne patrí do kategórie trestných činov úmyselných.
Ja sa môžem stotožniť s prekladateľmi tohto pozmeňovacieho návrhu minimálne v tom, že ako je to aj v praxi a vo výklade tohto ustanovenia. Ustanovenia hovoria o spôsobilosti značnou mierou spôsobiť teda tie následky. Výklad hovorí, že teda k tým následkom ani nemusí dôjsť a aj tak dôjde k naplneniu skutkovej podstaty tohto prvého odseku. To je podľa mňa vec, o ktorej treba hovoriť, pretože druhý a tretí odsek už hovorí o tom, že už tam ten následok musí byť. Ak je ten následok taký, že dôjde k rozvratu, dôjde k prepusteniu zo zamestnania, áno, je tam trest. Mali by sme teda diskutovať, či tá spôsobilosť stačí. Ale diskutovať v tomto momente o tom, že vypustíme celé ustanovenie, nepokladám za správne. Nechcem, aby moje vystúpenie vyznelo ako obhajoba toho ustanovenia. Chcem, aby ste pochopili, že jedná sa mi o udržanie tej prirodzenej a potrebnej rovnováhy medzi chránenými základnými právami a slobodami.
A musím aj tuto povedať na tomto mieste, že vlastne z tých vystúpení predkladateľov, ale aj ostatných, vyznievala stále ochrana novinárov. Nemám s tým samozrejme absolútne žiadny problém, naopak, súhlasím s tým. Sloboda slova je predovšetkým realizovaná cez novinárov. Ale musím podotknúť aj iný fakt, a to, že toto ustanovenie v Trestnom zákone sa dotýka a chráni každého. Chráni pred konaním trebárs závistlivého kolegu, to nemusí byť novinár. Chráni pred konaním trebárs ohrdnutej priateľky. Chráni pred konaním suseda, ktorý z istých dôvodov zaútočí na kohokoľvek z nás. Preto si teda myslím, že rezať takto rýchlo bez toho, aby sme dlhšie diskutovali o všetkom, neni správne. A preto samozrejme v tomto momente sa ani neprihováram za podporu tohto ustanovenia.
Mohol by som hovoriť aj o ďalších tých právnych veciach. Napríklad konštatovať iba to, že trestné právo je samozrejme to, čo trestniaci nazývajú ultima ratio, všetky trestné normy sú tým posledným, čo sa má použiť. A to platí aj na vlastne šírenie nepravdivých údajov. A bolo to tu už povedané, my predsa máme v § 11 aj nasledujúci občianskeho zákona možnosť civilným spôsobom riešiť toto a to ultima ratio má nastúpiť až vtedy, keď zlyhajú všetky ostatné prostriedky. Aj preto napríklad nesúhlasím s tým, že sa podávajú napríklad príliš často tie vlastne návrhy na trestné stíhanie podľa tohto paragrafu. Nie je to správne a na druhej strane je správne, že orgány činné v trestnom konaní ich odmietajú. Však sama jedna z predrečníčok konštatovala, že vlastne v jedinom prípade v minulom roku došlo k odsúdeniu za 5 rokov. Ja to vnímam teda pozitívne, pretože orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť a skúmajú, či došlo k naplneniu všetkých tých znakov, ktoré sú spomínané v odseku 1, prípadne v odseku 2 alebo v odseku 3. Ale odňať ten nástroj obrany pre ostatných občanov kvôli tomu, že istá časť novinárov momentálne sa cíti ohrozená, prepáčte mi, nepokladám za správne, pretože ja som presvedčený o tom, že sme tu kvôli občanom všetkým, nie iba kvôli niektorým.
Naviac, samozrejme, keby sme urobili tento zákrok, tak sa potom pýtam, lebo je to zásah, veľmi vážny zásah do 9. hlavy. Tá 9. hlava obsahuje vlastne trestné činy proti iným právam a slobodám. Ostávajú, vybrali by sme teda, vybrali by sme ohováranie, ale ostali nám tam – lživé obvinenie, ktoré tam máme teraz, ostane nám tam poškodzovanie cudzích práv napríklad alebo nám tam ostane šírenie poplašnej správy. Cez každé z týchto ustanovení sa ten, kto je zlomyseľný, môže domáhať ochrany a môže sťažovať konanie orgánov činných v trestnom konaní. Potom teda, ak by sme chceli byť dôslední, mali sme otvoriť to, že načo máme potom lživé obvinenie? Pretože ohováranie neni založené na pravde, čiže je tiež lživé. Načo máme potom poškodzovanie cudzích práv? Aj tým dochádza k zásahu do osobnostných práv, aj do ochrany podľa článku 19. Čiže opakujem ešte raz, nechcem zľahčovať tento pozmeňujúci návrh, rozumiem jeho obsahu, ale skutočne musím povedať, že ak chceme byť seriózni, otvorme riadnu diskusiu a hľadajme cesty, ako ho urobiť účinnejším, ale nie ako ho úplne vypustiť z právneho poriadku, pretože je našou povinnosťou chrániť práva a slobody všetkých občanov a nielen novinárskej obce, ktorú, ešte raz opakujem, si mimoriadne vážim.
Ďakujem pekne.
