Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Martin, tebe ďakujem za predstavenie tejto našej novely zákona. Tak ako si spomínal, už sme niekoľko pokusov urobili, aby sme vylepšili náš volebný systém. Koaliční poslanci však nenašli pochopenie pre toto naše snaženie, a preto im dávame ešte teda jednu možnosť, a to je schválením týchto dvoch noviel zákonov, ktoré predkladáme. Som presvedčený, že schválením tohto zákona sa ten volebný systém určite vylepší. Je veľmi dôležité, aby poslanci zvolení do Európskeho parlamentu mali silnejší mandát, aby ich volilo viac voličov, a to dosiahneme jedine vyššou účasťou. A spojením týchto volieb je predpoklad, že tá účasť ozaj bude vyššia. A ten druhý efekt, ktorý si aj ty spomínal, je ušetrenie značného množstva financií.
Chcel by som teda apelovať na hlavne koaličných poslancov, aby teda túto novelu podporili, a tak ako sme spojili termíny komunálnych volieb s voľbami do vyšších územných celkov, my navrhujeme prvé spojenie, ktoré by vlastne zapadlo do mozaiky zmien volebného systému u nás, ktorý by bol jednoduchší a určite aj efektívnejší.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ondro, ďakujem aj tebe, že si tak podrobne zhrnul a vysvetlil obsah novely, ktorú predkladáme. A z vlastnej skúsenosti by som chcel potvrdiť ako bývalého starostu, že naozaj ten vzťah alebo kompetencie starostu a zastupiteľstva sú ozaj nevyvážené. Starosta má ďaleko väčšiu moc. Myslím si tiež osobne, že by to tak nemalo byť a že by sa to vyvážiť malo. Sám ako starosta som sa správal tak, aj keď to nebolo v zákone, že som veľa týchto ustanovení, ktoré teraz navrhujeme, zavádzal do praxe a dodržiaval ich aj napriek nevôli niektorých, že niečo sa nedá zverejniť, že sú to veľké súbory a rôzne iné, iné tieto boli námietky, tak som to tak robil. A preto by som chcel vyzvať aj tu prítomných ľudí, poslancov Národnej rady, ktorí sú buď starostami alebo poslancami, aby pri hlasovaní zvážili svoj postoj a aby túto novelu zákona, ktorú predkladáme, podporili. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Pavelka, ja by som chcel doplniť tvoje vystúpenie o to, čo tu už síce dnes a včera odznelo, že ten návrh nie je len nesystémový, ale je šitý aj horúcou ihlou. Ja by som chcel zacitovať zo stanoviska ministerstva financií, ktoré sa vyjadrilo k tomuto zákonu, kde predkladatelia uvádzajú v doložke vybraných vplyvov, že budú pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a ministerstvo im ďalej vytýka, že "kvantifikácia týchto vplyvov nie je uvedená. V súlade s § 33 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je potrebné v návrhu uviesť a kvantifikovať všetky predpokladané finančné dôsledky na rozpočet verejnej správy a to nielen na bežný rok, ale aj na tri nasledujúce rozpočtové roky, pričom spolu s tým musí byť uvedený aj návrh na úhradu zvýšených výdavkov a úbytku príjmov." Takže tu je jasný dôkaz, že tento zákon je naozaj šitý horúcou ihlou a že predkladatelia si nedali ani takúto prácu, hoci majú na to všetky možnosti a predpoklady, sú členmi vládnej koalície, aby kvantifikovali vplyv, negatívny aj pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Baláž, ja vnímam tento váš návrh zákona o cestovnom ruchu ako také placebo na cestovný ruch. Je to sexi téma, ktorá sa dobre počúva a voliči na to počúvajú, tak vyšli ste s touto témou. Ten zákon by sa kľudne mohol volať napríklad zákon o rozšírení stravných poukážok na ubytovacie služby. Ale to neznie tak sexi, to by sa tak jednoducho nepredávalo.
Vo vašej dôvodovej správe tam uvádzate, že tento zákon ako výrazne ovplyvní a dobre ovplyvní aj podporu cykloturistiky. Keď si však ako dobre prečítame ten paragraf, ktorý o tom hovorí, tak vy ste do zákona o cestovnom ruchu vsunuli jeden paragraf, kde hovoríte, budem citovať, že "medzi nástroje financovania rozvoja cestovného ruchu patria podpora rozvoja cykloturistiky, a to najmä infraštruktúry líniového typu, cykloturistického značenia, objektov doplnkovej infraštruktúry, mapových podkladov a propagácie". No skúste mi vysvetliť, ako táto veta, ktorá je v tom zákone, ovplyvní budovanie cyklotrás.
Trošku sa touto témou zaoberám, pretože na našej VÚC mám na starosti cestovný ruch, zaoberám sa aj projektami, ktoré sa snažia vybudovať cyklotrasy v našom regióne, a vôbec si neviem predstaviť, že ako táto veta, ktorá je vsunutá do toho zákona, aby to teda bolo aj o cestovnom ruchu, ako ovplyvní, ako pomôže tým, ktorí sa snažia vybudovať cyklotrasy, ako im pomôže získať na to peniaze, ako im pomôže napríklad sa dostať k pozemkom, po ktorých tie cyklotrasy idú. No jednoducho nijako. Je tam úplne zbytočná a hovorím, je to také placebo na cestovný ruch.
Ďakujem.

Ďakujem mojim kolegom za faktické poznámky na reakciu na moje vystúpenie.
Pani Cigánikovej, táto skúsenosť s tými starostami, tu by som mohol tu ukazovať na viacerých príkladoch, pretože bol som starostom a vlastne sme riešili tieto problémy aj na ZMOS-e. Dokonca ZMOS ako organizácia, ktorá združuje starostov miest a obcí, robil takú anketu a aj im vyšlo, že vo viacerých obciach je problém s týmto ochranným pásmom a nevedia ho riešiť. V niektorých, niektorých obciach dokonca to robia tak, ako keby nevedeli, že taký zákon platí a dokonca by som povedal, že ho porušujú a dovoľujú stavby. Neviem, ako to vedia potom odôvodniť. Takže ozaj starostovia majú s týmto problémy, pretože sú tí, ktorí sú na konci podpísaní pod tými stavebnými povoleniami, ktoré musia týmto stavebníkom odrieknuť alebo odmietnuť.
No a Eugen, ako si spomínal, tak tento zákon určite nemá vplyv na verejné financie a pomohol by veľa ľuďom. Ja som ešte možnože na začiatku mal povedať jednu vec, že som v takom malom asi konflikte záujmov, pretože zrovna bývam aj ja na pozemku, ktorý je v ochrannom pásme cintorína, takže keď budete hlasovať, musíte zohľadniť aj tento, tento aspekt, že som v konflikte, v konflikte záujmov, ale myslím si, že to je taký, taký akože normálny konflikt záujmov, že tu nelobujem za seba, ale za ľudí, ktorí potrebujú do budúcna pomôcť, pretože ja ten dom na tom pozemku postavený mám a neplánujem teda nejaké jeho rekonštrukcie a obnovu.
Ešte by som možno takú malú poznámku, že aby sme si to vedeli predstaviť, že to ochranné pásmo, to je niekoľko futbalových štadiónov okolo každého toho cintorína, lebo keď to je 50 metrov, tak je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Tento zákon už, teda už sa dá povedať, že predkladám tradične, už je to tretíkrát, čo sa pokúšam zmeniť spolu s kolegami poslancami zákon o pohrebníctve. A vedú k tomu rôzne dôvody, hlavne podnety od občanov, ale aj od starostov obcí, ktorí s týmto zákonom majú v podstate dennodenný problém hlavne pri rôznych stavebných konaniach na pozemkoch, ktoré sú v blízkosti cintorínov.
V prvom prípade, keď sme tento zákon predkladali, tak bol obšírnejší. Nepodporili nám ho naši poslanci, vládni, tak sme v druhom prípade zúžili už iba na dva najvypuklejšie problémy a keďže ani tento nám nepodporili, tak teraz sme v tomto zákone nechali iba jeden bod a jeden problém, ktorý je ozaj najvážnejší a ktorý chceme riešiť, a to je ochranné pásmo cintorína a krematória.
Ja by som na začiatok prečítal jeden taký list od občana, ktorých dostávam nespočetne a samozrejme, som aj spomínal listy od starostov obcí. Dovolím si zacitovať:
"Dobrý deň, chcel by som vás upozorniť na problém, ktorý ako poslanec Národnej rady môžete reálne ovplyvniť. V minulosti kúpili moji starí rodičia ako svadobný dar mojím rodičom vedľajší pozemok, aby si mohli na ňom postaviť dom a bývať v ňom. Keďže tí si vtedy neboli istí, či by stavbu domu finančne zvládli, zostali žiť v byte. Odmalička nám so sestrou vraveli, že raz tento pozemok bude náš a postavíme si tam dom my. Ten čas nastal teraz. Ja s mojou priateľkou sme sa rozhodli, že je ten správny čas a ideme si postaviť vlastný dom. Obaja máme 29 rokov a chceli by sme si založiť rodinu. A práve tu nastal problém. Tým problémom je, že 35 m od nášho pozemku je cintorín. Dozvedeli sme sa, že v roku 2005 vyšiel zákon, ktorý zakazuje umiestňovať nové stavby vo vzdialenosti 50 m od cintorína. Sme z toho veľmi sklamaní. Teraz sme v situácii, keď máme k dispozícii pozemok o celkovej hodnote cca 1 000 m², ktorý je priamo v centre dediny a napriek tomu ho nemôžeme využiť. Je mi z tejto situácie smutno. Nechápem, ako je možné, že zákon akoby zabúdal na ľudí, ktorí sú zasiahnutí jeho dosahom. Budovy na pozemkoch vedľa cintorínov stáli dávno už pred uplatnením zákona. Dokonca v nich žili a stále žijú ľudia. Som si vedomý, že v zákone sa píše aj o náhrade za pozemok od obce. V reálnom živote je to ale komplikovanejšie, ako na papieri. Myslíte, že starostovia sú otvorení tejto možnosti? A že človek dostane skutočnú náhradu? Zoberte si len môj prípad, keď máme pozemok hneď vedľa pozemku starých rodičov, kde možno časom budú žiť moji rodičia. Dostanem adekvátnu náhradu? Nie. Aký je navyše dôvod pre tento zákon, keď aj Úrad pre verejné zdravotníctvo nevidí jeho opodstatnenie a ZMOS je tiež za zmenu zákona. Keby sme aj pozemok chceli predať a kúpiť si iný, tak kto ho kúpi? Aký má po tomto zákone náš pozemok a pozemok mojich starých rodičov reálnu cenu a akú mal pred ním? Kto kúpi tieto pozemky, keď sa na nich nedá stavať? Kúpili by si moji starí rodičia v tej dobe tento dom, keby to vedeli? Kúpili by ako svadobný dar náš pozemok? Nie sme jediní s týmto, podľa môjho názoru absurdným problémom. Koľko môže byť na Slovensku takýchto pozemkov? Prosím vás, ako človeka, ktorý vie reálne s týmto problémom niečo urobiť o pomoc." Toľko list od občana.
V súčasnosti zákon určuje ochranné pásmo 100 m okolo krematória a 50 m okolo pohrebiska. V tomto pásme je zakázaná výstavba okrem objektov súvisiacich s pohrebníctvom. Vlastníci pozemkov v ochrannom pásme majú nárok na kompenzáciu od zriaďovateľa pohrebiska, respektíve krematória za obmedzenú možnosť nakladania s ich majetkom. Táto povinnosť však môže byť v prípade menších cirkví, ktoré sú často vlastníkmi pozemkov, likvidačnou.
Na Slovensku máme hrubým odhadom okolo 2 000 až 2 500 cintorínov, z toho je napríklad 693 cintorínov židovských a hlavne židovská obec má veľké problémy dávať zamietavé stanoviská k výstavbe a preto oni súhlasia s tým, že na tých pozemkoch môžu stavať, ale samozrejme, zasiahne stavebný úrad, ktorý to tým žiadateľom zakáže.
Navrhované zmeny, ktoré navrhujeme v našom zákone, týkajúce sa ochranných pásiem by nemali takéto pásma úplne zrušiť. Účelom novelizácie je vlastne vytvoriť väčšiu flexibilitu pri vytváraní daných pásiem, aby mohli kompetentné úrady brať do úvahy špecifiká danej lokality, pretože nie v každom meste a v každej obci je to rovnaké, čím by sa predišlo paušálnemu zákazu, ktorý obmedzuje ústavou garantované práva vlastníkov pozemkov spôsobom značne neúmerným sledovanému cieľu. Väčšiny pohrebísk, ktoré boli postavené pred prijatím zákona v roku 2005, sa ten zákon vlastne netýka, preto aj argumentovať nejakou ochranou verejného zdravia je neopodstatnené.
A nakoniec, ako som aj spomínal, aj v tom liste od toho občana, existuje stanovisko úradu pre ochranu, pre dozor, dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že práve tento úrad pripravuje novelu zákona o pohrebníctve, kde podobne zvažuje, že by túto kompetenciu ochranného pásma dal obciam, ktoré by si VZN-kom mohli upraviť podmienky a vlastne toto ochranné pásmo cintorína buď zrušiť alebo navrhnúť tak, aby vyhovovalo aj občanom, aj pietnemu, pietnemu vlastne postaveniu toho cintorína.
Toľko snáď na úvod. Ak by ste mali nejaké faktické poznámky, budem rád a rád na ne zodpoviem a myslím si, že keď sme tento zákon vlastne upravili úplne na takéto minimum, určite to nie je o žiadnej politike. Ten, ten problém sa vlastne dotýka všetkých, či sme ľavicoví, pravicoví, či sme smeráci, či sme zo SaS-ky. Tak by som požiadal a poprosil našich kolegov z koalície, keby tento zákon posunuli do druhého čítania.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, ktorý predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky spolu s kolegami poslancami Ondrejom Dostálom, Petrom Osuským a Martinom Poliačikom.
Predložený návrh zákona si kladie za cieľ vyriešiť aplikačné problémy s ochranným pásmom pohrebiska a krematória, a to delegovaním právomocí ustanoviť šírku ochranného pásma na všeobecné záväzné nariadenie obce. Maximálny rozsah tohto ochranného pásma stanovuje zákon na 100 m v prípade krematória a na 50 m v prípade pohrebiska, pričom obec bude mať možnosť toto ochranné pásmo zúžiť, respektíve neurčiť ho vôbec.
Navrhovaná novela dáva tiež obciam právomoc určiť formou všeobecne záväzného nariadenia pravidlá umiestňovania a povoľovania budov a stavieb v ochrannom pásme, pričom je povinná zohľadňovať pietny charakter krematória, respektíve pohrebiska.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, nebude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ani negatívny sociálny vplyv, ani negatívny vplyv na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti.
Toľko na úvod. Viac by som predniesol v rozprave, do ktorej sa hlásim.

Ďakujem za slovo. Ja by som mal len jednu takú ozaj faktickú poznámku. Keď som teraz počúval ten pozmeňujúci návrh veľmi teda pozorne, tak isto ste odôvodňovali aj ten v prvom čítaní za ten návrh zákona, že s akou veľkou odbornosťou ste ho pripravovali. Ten návrh zákona má nejakých osem, osem paragrafov a teraz pozerám, že aj ten váš pozmeňujúci má ďalších osem pozmeňujúcich bodov. Takže nesvedčí to o tom, že ten pôvodný návrh zákona je odborne pripravený a vôbec ani ako celý klub nezdieľame, že takýto návrh zákona je dobrý a nepodporíme ho pri hlasovaní. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol interpeláciu na pani ministerku vnútra Slovenskej republiky vo veci riešenia dopravy pri oprave mostov na ceste 1/18 v katastri obce Strečno.
Vážená pani ministerka, z médií sme sa dozvedeli informáciu, že počas mesiaca júl 2018 sa začne s očakávanou opravou mostov v katastri obce Strečno na ceste 1/18. Jedná sa o mosty č. 266 a 269. Vzhľadom k tomu, že táto cesta je výnimočne frekventovaná a denne po nej prejde cca 32-tisíc áut vrátane kamiónov a autobusov, vznikajú u občanov odôvodnené obavy pri riešení obchádzkových trás. V tejto lokalite veľa možností na obchádzku nie je. Jedna možnosť je presunúť časť dopravy cez obec Strečno a druhá možnosť je odklon dopravy na obchádzkovú trasu cez Terchovú, nehovoriac o tom, že plán začatia prác je počas kulminovania letnej turistickej sezóny.
Preto mi pri tejto príležitosti dovoľte položiť vám nasledujúce otázky:
1. V akom režime bude zabezpečená doprava týmto úsekom počas prác?
2. Na akú dlhú dobu sú plánované práce na oprave mostov a s tým spojené dopravné obmedzenia?
3. Budú prijaté nejaké špeciálne bezpečnostné opatrenia na obchádzkových trasách vzhľadom k tomu, že nie sú stavané na takúto intenzitu dopravy?
Ďakujem veľmi pekne za vaše odpovede.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Martin, nezvyknem vo faktických poznámkach nejak ďakovať svojim kolegom, dneska urobím výnimku, tak jak to urobil aj Ondro Dostál, a chcem ti poďakovať za dôkladné vysvetlenie nášho návrhu zákona a teda aj za analýzu, ktorú si uskutočnil. A možno by som chcel len zdôrazniť vo svojej faktickej poznámke, že krajiny Európskej únie umožňujú svojim občanom rôznym spôsobom sa podieľať na veciach verejných aj tým, že majú možnosť voliť zo zahraničia. A chcem zdôrazniť, že voliť prezidenta zo zahraničia okrem občanov Slovenska nemôžu už len občania Írska a tí zrejme v referende, ktoré bude v roku 2019, to zmenia, takže ostaneme sami.
A takisto účasť na voľbách do Európskeho parlamentu neumožňujú okrem nás už len tri krajiny Európskej únie a to Írsko, Česko a Malta. Tak si myslím, že to stojí ozaj za pováženie, že sme vlastne medzi takýmito krajinami, kde naši občania s trvalým pobytom na Slovensku, väčšina z nich, hoci niektorí majú už aj trvalý pobyt aj v tom zahraničí, ale nemôžu sa podieľať na veciach verejných tým, že by mohli voliť zo zahraničia.
Tiež môžem spomenúť takú osobnú skúsenosť z nedávnej návštevy v Liverpoole, som sa stretol s komunitou Slovákov, ktorí tam žijú, a keď sme sa bavili o rôznych veciach, som im hovoril aj o tejto, že pripravujeme novelu tohto zákona, tak boli potešení, keby mali takúto možnosť a mohli voliť zo zahraničia.
Ďakujem veľmi pekne.