Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil ako spoločného spravodajcu k tomuto bodu programu, preto dovoľte, aby som vám predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS), tlač 1209.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS), podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1298 z 26. novembra 2018 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS), na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť predmetný návrh prerokoval na svojej 63. schôdzi dňa 22. januára 2019 a neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku.
Za návrh hlasovali 5 poslanci, proti nehlasoval nikto, hlasovania sa zdržali 2 poslanci. Z celkového počtu členov výboru 10 bolo prítomných 7 poslancov. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS), v stanovenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky
1. vysloviť súhlas s Protokolom, ktorým sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom informačnom systéme vozidiel a vodičských preukazov (EUCARIS) a
2. rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.
Prílohou tejto správy je aj navrhované uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Prosím, pán predsedajúci, aby ste otvorili rozpravu k tomuto materiálu.

Ďakujem, pán kolega Heger za faktickú pripomienku, ale máš, máš také otázky, na ktoré ja neviem odpovedať. Verím, že pán podpredseda zaujme (povedané s úsmevom) aj k tomuto stanovisko. Ja keď som si študoval tú dôvodovú správu, tak som tam našiel aj pozitívne vplyvy, finančné, a tie tam plynú vlastne z vybratých pokút od subjektov, ktorí, ktoré nebudú dodržiavať tento zákon. Takže žiadne iné špecifikované pozitívne finančné vplyvy pri návrhu tohto zákona neboli spomenuté. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážení podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, ja by som k tomu zákonu mal tiež na pána podpredsedu niekoľko otázok, pretože keď ide vláda robiť niečo s informačnými technológiami, tak treba sa mať tak trošku na pozore, pretože vieme, že na informačné technológie už vlády Roberta Fica minuli viac ako miliardu euro a nebolo by to až také strašné, tá miliarda euro, keby nám tie systémy, ktoré sa za to urobili, aj fungovali, ale vidíme, ako nefungujú.
Ja som tomuto zákonu tiež, dávam teda takú nádej, že chce nejak jednotne monitorovať alebo jednotne monitorovať, spravovať, obstarávať všetky informačné, informačné technológie vo verejnej správe. To kvitujem, že takéto niečo, niečo vzniká. Keď som si prechádzal ale dôvodovú správu, tak som narazil na niektoré veci, jednak ktoré by som sa chcel spýtať.
Hovorí sa tam, že tento zákon nebude mať vplyv na verejné financie nad rámec už rozpočtovaných, až na to, že v roku 2019 budeme musieť zamestnať ďalších dvanástich zamestnancov, na ktorých teda nie je krytie cca pol milióna, 500-tisíc eur, 480 alebo tak nejako. Takže tieto peniaze budeme musieť, samozrejme, kdesi inde zobrať, aby sme teda mali vyrovnaný rozpočet, ale nie je to taká suma, ktorá by, myslím, že pri rozpočte ho nejak ohrozovala.
Ďalšia suma, ktorá tam je a ktorá sa minie ale až v roku 2020, sú 2 milióny euro, ktoré sa použijú na vytvorenie dvoch informačných systémov. K týmto informačným systémom budú ďalej za 200-tisíc euro servisné služby, predpokladám, že tak, takto nejak to tam je formulované, ale keď som si pozrel ten, tú tabuľku, tak tam je 2 milióny 300-tisíc. Takže chýba, chýba mi tam 100-tisíc euro, ktoré nie sú špecifikované, na čo budú použité. To je ako jedna otázka, a už vôbec sa nehovorí, že takáto istá suma bude alebo je nejak naprojektovaná aj do roku 2021. Tam je 2 milióny 290-tisíc. Tak o tomto sa vôbec nehovorí, tak to by som chcel sa spýtať, že na čo budú tieto peniaze, pretože keď sa už raz tie informačné systémy dva, ktoré sú tam plánované, vytvoria, tak predpokladám, že už by mala byť iba tá čiastka na ten servis, tá nižšia suma.
No a ďalšia taká otázka, teraz tam hovoríme o dvanástich nových zamestnancoch, celkovo by to malo byť 32 zamestnancov, myslím si, a znova je tam nárast v roku 2020 a 2021 až na 62 alebo 69, už to číslo presne si nepamätám. Prečo tento nárast, že väčšinou je to tak teda, že keď sa robí nejaká informatizácia, tak by sa mala tá pracovná sila ušetriť a tuto vidím, že vlastne dôjde k nárastu pracovníkov zrejme s tým, že budú musieť tieto informačné systémy obsluhovať. Takže kde vidíme nejakú úsporu, že v tých odvetviach, alebo na tých ministerstvách ďalších alebo na obciach, alebo kde sa vlastne ušetria nejakí ľudia, pretože nedáva to logiku, keď vyvinieme nejaké dva informačné systémy, aby sme ešte na to potrebovali ďalších a ďalších ľudí. Poprosil by som na tieto otázky zodpovedať, ak budete ochotný, v rozprave.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Martin, ďakujem za uvedenie ďalšieho zo série volebných zákonov, ktoré by mohli zmeniť náš volebný systém k lepšiemu, ktoré sa tu snažíme v tomto volebnom období uvádzať do života, zatiaľ však bezúspešne.
Bezpochyby slobodné a demokratické voľby sú najväčším výdobytkom novembra ´89 a naše návrhy, ktoré sme dávali v minulosti, ale aj tento návrh by mohli zabezpečiť, že voľby by boli jednoduchšie, celý proces lacnejší, prístupnejší väčšiemu počtu voličov a aj spravodlivejší, ako si teraz hovoril. Mohli by zabezpečiť vyššiu účasť – účasť mladých ľudí, účasť našich občanov, ktorí sú z rôznych dôvodov v zahraničí. No tieto naše návrhy neprešli.
Ako vidieť zo záujmu, resp. nezáujmu koaličných poslancov o diskusiu aj k tomuto návrhu zákona, tak obávam sa, že aj tento náš návrh skončí ako tie ostatné, aj keď, samozrejme, ja sa prihováram, aby koaliční poslanci zvážili a nejakým spôsobom sa snažili pochopiť zmysel tohto návrhu a podporiť ho. Občania však majú možnosť vidieť, ako by mohol vyzerať volebný systém, keby sme mali tú moc ho zmeniť, a môžu vidieť, ako určite bude vyzerať, keď túto moc zmeniť tento volebný systém budeme mať.
Ďakujem ešte raz.

Ďakujem za slovo. Kolega Marosz, chcem sa ťa spýtať, že koho si myslel pod tým, že "my". Kto je to "my"? Lebo vyjadroval si sa tak v množnom čísle, že my si to nemyslíme, my vidíme tie riziká. Lebo obidvaja sme poslancami VÚC-ky žilinskej, a teda či si to myslel VÚC-ku, to "my", alebo teda nejakú inú skupinu expertov, ktorá toto tvrdí a ktorá má tie obavy. Lebo ja si osobne práve myslím opak, že mohla by to byť veľká výhoda.
A už aj na základe tých skúseností, ktoré máme v Žilinskom kraji, keď sa pani županka snažila a snaží riešiť dopravu, hlavne na Kysuciach, kde sú obrovské zápchy, tak myslím, že keby mala túto možnosť alebo keby kraj mal tú možnosť, že si môže okrem autobusovej dopravy objednávať aj regionálnu železničnú dopravu, tak by vedela riešiť túto situáciu dopravnú zložitú oveľa jednoduchšie, pretože teraz musí chodiť rokovať na železnice, aby zladili svoje grafikony a odchody vlakov s autobusovými, aby to nejako fungovalo, aby sa ľudia dokázali presunúť z áut na verejnú dopravu a aby sa tie zápchy a tá zložitá dopravná situácia, ktorá tam je v tom našom kraji, zjednodušila.
Takže chcel by som teda vedieť tú odpoveď na tú otázku, že kto je to "my". Lebo včera som tie prvé tri minúty tvojho vystúpenia nepočul. Možnože tam si to hovoril.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil ako spravodajcu k tomuto bodu programu a dovoľte, aby som vám predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky za účelom poradenstva a výcviku jej obranných a bezpečnostných síl (tlač 1187).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky za účelom poradenstva a výcviku jej obranných a bezpečnostných síl podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto správu:
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1250 zo 7. novembra 2018 pridelil návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky za účelom poradenstva a výcviku jej obranných a bezpečnostných síl na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky za účelom poradenstva a výcviku jej obranných a bezpečnostných síl na svojej 59. schôdzi 13. novembra 2018 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky za účelom poradenstva a výcviku jej obranných a bezpečnostných síl.
Prílohou tejto správy je návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky, ktoré si dovolím predniesť.
Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky za účelom poradenstva a výcviku jej obranných a bezpečnostných síl (tlač 1187). Národná rada Slovenskej republiky na základe čl. 86 písm. l) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s návrhom na vyslanie príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky do Irackej republiky za účelom poradenstva a výcviku jej obranných a bezpečnostných síl.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto materiálu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som vám dať do pozornosti, že na Západnej terase Bratislavského hradu je medzinárodná výstava detských výtvarných prác s názvom Vianočná pohľadnica, ktorú organizuje Oravské kultúrne stredisko v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja. Všetci ste pozvaní. Prepáčte, že som zneužil procedurálny návrh na môj oznam.

Pán poslanec Kvorka, ďakujem za vašu reakciu. No, s tou prítomnosťou ste to zrejme nepochopili. Ja som hovoril o tom, že my v tom zákone sledujeme, alebo teda navrhujeme, aby, aby vláda dala informáciu, ktorí ministri a či pán premiér budú prítomní na tej časti hodina otázok. Samozrejme, že je to tak, ako hovoríte, že keď poslanec, ktorý otázku dal a nie je prítomný, tak tá otázka sa nezodpovedá.
Neviem, čo to má ako s demokraciou, čo ste mi teraz ako hovoril, bo ja vám neprikazujem, aby ste kládli otázky alebo aké otázky máte klásť, ale je to prinajmenšom smiešne, keď si pozriete a tie otázky, päť otázok rovnakých dávate z jednej, z jednej strany svojmu vlastnému premiérovi. Teda aspoň mne sa to zdá také divné. A nielen mne, to aj ľudia, ktorí nás stretávajú, tak sa na to tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani poslankyňa, páni poslanci, sme v takej komornej atmosfére. Keby som mal vystupovať včera v rozprave k tomuto návrhu zákona, ktorý spolu predkladám s Ondrom Dostálom, so Zuzanou Zimenovou a Martinum Klusom, tak by som zrejme povedal, že už bolo všetko povedané, pretože som si pripravoval podobným spôsobom rozpravu ako Ondro Dostál. Ale keďže dneska sme tu zrejme v inom zložení ako včera, tak skúsim aj ja k tomuto zákonu povedať niečo, nejak zopár viet.
Túto novelu zákona dávame preto, pretože máme pocit, že z hodiny otázok sa stala v Národnej rade v podstate fraška. Je to všetko nastavené tak, že koaliční poslanci dokážu svojimi otázkami ten systém zahltiť a hlavne pri otázkach na premiéra, kde sa tie otázky losujú takisto ako teda na ministrov, premiér zodpovie v tom svojom čase iba tri otázky, sa často stáva, že z množstva rovnakých alebo podobných otázok koaličných poslancov sú vylosovaní iba oni a na otázky opozičných poslancov sa nedostáva.
Preto sme aj navrhli túto novelu, aby sa to robilo trošku ináč, a myslíme si, že práve hodina otázok by mala patriť tým poslancom, ktorí sa potrebujú dozvedieť od premiéra odpovede na svoje otázky a ktoré nemajú inú možnosť. Ja si myslím, že koaliční poslanci a hlavne poslanci strany SMER tú možnosť majú aj inými kanálmi, inými možnosťami sa môžu tie otázky dozvedieť. A keď to je nastavené takýmto spôsobom, tak vlastne opozícia sa nedostane k tým svojim odpovediam.
Ja by som skúsil zanalyzovať hodinu otázok, ktorá bola 12. 9. 2018, keď poslanci položili premiérovi 37 otázok, z toho 12 otázok opoziční poslanci a 25 koaliční. No keby to boli teda koaliční aspoň z každej koaličnej strany, ale bolo to zrovna 25 poslancov zo strany SMER. A nakoniec ani nie 25, lebo niektorí sú zvedavejší a položili otázok viac. Napríklad poslanec Bublavý až tri, poslanci Kvorka, Blanár, Hambálek, Kéry po dve a poslanci Goga, Matejička, Glenda, Bagačka, Kondrót, Krajčovič, Jarjabek, Andreánsky, Želiezka, Galis, Janíková, Choma, Federič a Puci po jednej. Preto som ich všetkých vymenoval, pretože keď som si pozeral aj dozadu, kto tie otázky dáva za stranu SMER, tak tieto mená sa tam tak pomerne často opakujú.
Prvé tri otázky boli vyžrebované, samozrejme, nie samozrejme, ale zhodou okolností z tábora otázok poslancov SMER-u a tak na opozičných poslancov sa rad neušiel čo, teda týka sa to otázok na predsedu vlády. Samozrejme, potom v otázkach na ministrov boli aj tieto otázky niektoré zodpovedané.
Mám taký osobný pocit, že aby sa pracovníci na Úrade vlády alebo pán premiér, aby neboli nejak zahltení písaním odpovedí na to veľké množstvo otázok, v tomto prípade 25, tak tie otázky ani nie sú rôzne, ale sú podobné a mali niekoľko tém.
Prvou témou aj otázkou bola téma platy učiteľov a platy vo verejnej správe.
Pýtal sa tu prítomný pán poslanec Kvorka: "Pán premiér, ako bude ďalej pokračovať zvyšovanie nástupných platov učiteľov a ako budú ďalej rásť ostatné platy vo verejnej správe?"
Pán poslanec Glenda si nedal veľkú námahu, aby tú istú otázku preformuloval, on vyhodil niekoľko nepodstatných slov, budem citovať. "Pán premiér, ako bude pokračovať zvyšovanie platov učiteľov a takisto aj ostatné platy zamestnancov verejnej správy?"
Poslanec Kéry dal doslovnú otázku ako pán poslanec Kvorka, zrejme asi opisoval.
Poslanec Bagačka bol trošku kreatívnejší a tú istú otázku preformuloval takto: "Vážený pán predseda vlády, vláda má snahu zvyšovať platy nielen v školstve, ale aj vo verejnej správe. Ako ďalej by mal tento proces pokračovať?"
Dušana Bublavého už nezaujímali učitelia, tak otázku skrátil: "Pán predseda vlády, budú rásť platy vo verejnej správe v budúcnosti?"
Pán poslanec Federič tú istú otázku znovu rozvil a vznikla takáto: "Pán premiér, chcel by som sa opýtať, ako sa budú zvyšovať platy vo verejnej správe vo väzbe k rastu minimálnej mzdy tak, aby tabuľkové mzdy vo verejnej správe neklesli pod minimálnu mzdu?"
Takže ako vidíte, šiesti poslanci sa opýtali tú istú otázku. Potom boli ďalšie témy, ktoré by sme zrovna mohli takto isto zanalyzovať, boli to otázky alebo témy k: boj s byrokraciou a debyrokratizácia. Tiež rovnaké, podobné otázky od poslancov SMER-u.
Druhá a tretia otázka, ktorá bola vyžrebovaná, bola prakticky totožná, takže v podstate bolo to veľmi efektívne pre pána predsedu, lebo dvomi odpoveďami uspokojil pán premiér desať poslancov. Zhodou okolností bol aj prítomný na hodine otázok, lebo otázky boli vyžrebované od jeho poslancov. Včera napríklad už neprišiel (reakcia z pléna) možno aj preto, že videl, že otázky majú opoziční poslanci a mohli by položiť aj nejaké doplňujúce, nepríjemné, na ktoré by nemusel byť pripravený.
Preto aj v tomto návrhu zákona navrhujeme, aby vláda informovala parlament, ktorí poslanci a či aj predseda vlády prídu na najbližšiu hodinu otázok tak, aby poslanci, keď tie otázky dávajú, už mali vedomosť, že ktorý z pánov ministrov a či aj pán predseda vlády sa hodiny otázok zúčastnia.
Mohol by som pokračovať ďalšími témami, ktoré boli a bolo ich v podstate nejak päť tých tém, ktoré týchto 25 poslancov zopakovalo. Myslím, že po tom, ako som urobil analýzu otázok, ktorými koaliční poslanci zahlcujú premiéra v snahe ochrániť ho od nepríjemných otázok opozičných poslancov, je úplne zrejmé, čo s naším návrhom sledujeme.
Prijatím novely rokovacieho poriadku v zmysle tohto návrhu by sa hodina otázok aspoň čiastočne priblížila k tomu, čo ňou pôvodne tí, ktorí ju do návrhu rokovacieho poriadku zakomponovali, čo ňou sledovali.
Poprosím teda koaličných poslancov, aby pozorne zvažovali, ako budú hlasovať, lebo po nasledujúcich voľbách, keď skončia v opozícii, budú práve oni tento zákon potrebovať, aby sa svojimi otázkami dostali aj k premiérovi.
Včera tu pán poslanec Podmanický aj naznačil, že by súhlasil s týmto zákonom, keby tá účinnosť bola posunutá až od ďalšieho volebného obdobia. Ja si myslím, že kľudne sa môžeme o tejto téme baviť, my to nerobíme, ten zákon, pre seba momentálne, ale robíme to preto, aby ozaj tá hodina otázok mala určitú úroveň, aby tie otázky mohli dávať aj tí poslanci, na ktorých sa týmto systémom nedostáva.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Grendel, musím súhlasiť so všetkým, čo ste povedal. A zdôrazním jednu vec. Súčasná vláda, súčasná strana SMER naozaj nechce odpolitizovať Policajný zbor, ale, naopak, chce zabetónovať funkcionárov tak, aby ich chránili aj po nasledujúcich voľbách, keď bude nová vláda. Svedčí to o jednom, že už si neveria, že po nasledujúcich voľbách budú vo vláde. A táto jediná skutočnosť nás môže tešiť, že naozaj po voľbách v roku 2020 už takáto vládna koalícia nevznikne. A strana SMER zubami-nechtami sa snaží, aby ešte mala aspoň chvíľku vplyv, aby si niektorí z ich funkcionárov mohli zaručiť beztrestnosť. Je to smutné, ale naozaj to tak vyzerá.
Ďakujem.