Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

25.11.2016 o 12:17 hod.

JUDr.

Magdaléna Kuciaňová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.3.2017 18:45 - 18:48 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 434 zo 7. februára 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch. Predmetný návrh zákona (tlač 367) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 175 zo 14. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 47 z 21. marca 2017. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov (tlač 367) a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 54 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 22.3.2017 18:13 - 18:15 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslanky-ne (spravodajkyňa sa poobzerala po sále), áno, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení (tlač 421). 
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 10. februára 2017 č. 438 pridelil návrh na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu na výboroch a v gestorskom výbore.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 166 zo 14. marca 2017 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 45 z 21. marca 2017 zhodne odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s medzinárodnou zmluvou a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach uvedených v druhej časti spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so Zmluvou medzi Slovenskou republikou a Japonskom o sociálnom zabezpečení a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 52 z 21. marca 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru a predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončila som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.2.2017 11:35 - 11:37 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, menovite Ján Podmanický, Jaroslav Paška, Ľuboš Blaha, Edita Pfundtner, Vladimír Matejička, Tibor Bernaťák, Marián Kéry a Irén Sárközy, ktorým sa mení zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (tlač 367).
V súlade s ustanovením... (Reakcia predkladateľa.) Áno, sadli ste mi na miesto, pán predkladateľ.
V súlade s ustanovením § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 367. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z ustanovenia § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 384 zo 16. januára 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 17. marca a v gestorskom výbore do 20. marca 2017.
Pán presedajúci, ďakujem, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 31.1.2017 16:55 - 16:59 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi ako určenej spravodajkyni predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352).
Prezident Slovenskej republiky v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil zákon zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 352) na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Vo svojom rozhodnutí č. 5156/2016 Kancelária prezidenta Slovenskej republiky z 22. decembra 2016 uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti V navrhol desať pripomienok, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 365 z 22. decembra 2016 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý určil aj ako gestorský výbor.
K pripomienkam prezidenta k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi výboru dňa 17. januára 2017 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci na schôdzi výboru dňa 31. januára 2017 neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky).
Gestorský výbor neprijal odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov:
1. o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v I. časti tejto spoločnej správy, bod 1 až 6,
2. o pripomienkach prezidenta Slovenskej republiky uvedených v I. časti tejto spoločnej správy, bod 7 až bod 10,
3. o zákone zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352) ako celku.
Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona zo 6. decembra 2016 o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 352a), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 37 z 31. januára 2017.
Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril podľa ustanovenia § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania a predkladala návrhy na ďalší postup.
Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.11.2016 15:37 - 15:37 hod.

Magdaléna Kuciaňová
Vážený pán predsedajúci ja iba jednou vetou v závere. S poukazom na dnešnú rozpravu k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a v ktorej odznelo niekoľko pozmeňovacích návrhov, dovoľujem si navrhnúť, aby o tomto zákone, vládnom návrhu zákona sa hlasovalo 6. decembra 2016.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 29.11.2016 9:52 - 9:53 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Vážená pani kolegyňa, je dosť možné, áno, lebo každý, kto, každý súdny, kto si prečíta zákon a má a cíti, že je potrebné predsa len dať ten časový priestor, tak samozrejme, že to tam dá. Takže vôbec, vôbec nie som ani nahnevaná, ani som sa neurazila. A ak chcete alebo ak dovolíte skôr, ja vám ďakujem. Samozrejme ja som si vypočula v rozprave, čo ste hovorili, a zároveň už som s vami konštatovala, že áno, je to nevyhnutné, je táto zmena potrebná.
Pán Grendel, nie, nepomýlila som si papiere, nepomiešala som to.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.11.2016 9:32 - 9:51 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som, pretože ide, v našom prípade ide o pozmeňujúci návrh najmä poslancov Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Val'ovej, Erika Tomáša, aby som v úvode trošku priblížila duch týchto zmien, teda ducha týchto zmien, aby som niektoré veci, ktoré sú v pozmeňovacom návrhu veľmi stručne uvedené, dostala do širšieho záberu.
Ono však problematika konfliktu záujmov na úrovni zamestnancov štátnej správy je v Slovenskej republike legislatívne riešená, ale len vo veľmi obmedzenom rozsahu. A to najmä v ústavnom zákone č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Taktiež v ustanoveniach Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov, konkrétne § 326 a následne v ustanoveniach Zákonníka práce § 83 – výkon inej zárobkovej činnosti a § 83a – obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru.
V tomto vládnom návrhu zákona o štátnej službe sa uvádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý je upravený v ustanovení § 44 a následne. Ten bude predstavovať sčasti centralizovaný spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov a väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest na jednotlivých služobných úradoch. Podobný systém funguje v inštitúciách Európskej únie a v krajinách, ako je napríklad Francúzsko, Belgicko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko a Luxembursko. Napríklad vo Veľkej Británii sa týmto spôsobom obsadzujú pozície v rámci programu Fast stream, ktorý umožňuje úspešným uchádzačom rýchly kariérny postup, a jeho cieľom je obsadiť štátnozamestnanecké miesta najvhodnejšími uchádzačmi predovšetkým z radov absolventov.
Cieľom novej právnej úpravy upravujúcej štátno-zamestnanecké vzťahy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátno-zamestnaneckých miest a k tomu má slúžiť najmä teda nový inštitút hromadné výberové konanie. Avšak hromadné výberové konanie by sa malo vyhlasovať prioritne na obsadenie štátno-zamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Tento zákon však ponecháva možnosť vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu klasických voľných štátno-zamestnaneckých miest v služobných úradoch. Je to v súlade s § 45. Teda hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.
S cieľom ale zamedziť konflikt záujmov už prijatých štátnych zamestnancov sa v návrhu zákona definujú povinnosti a obmedzenia štátnych zamestnancov. Dovoľte, aby som odcitovala ustanovenie § 111 Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, ods. 1: "Štátny zamestnanec je povinný písm. d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami."
Návrh zákona rieši konflikt záujmov na úrovni štátneho zamestnanca a to tak, že v podstate vlastne ide o stret záujmov služobného úradu so záujmami osobnými, t. j. konkrétneho štátneho zamestnanca. Návrh zákona pritom hovorí najmä o jednej konkrétnej forme, kedy môže nastať konflikt záujmov, a to, nezneužívanie informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby.
Konflikt záujmov je jedným z faktorov, ktoré predstavujú významný spúšťací mechanizmus pre vznik korupcie v jej najrozličnejších podobách. V týchto procesoch obvykle nejde len, ako by sme sa možno domnievali, o klasické poskytovanie úplatkov, ale o získanie neoprávneného prospechu spôsobené osobným zainteresovaním príslušného úradníka, štátneho zamestnanca pri rozhodovaní v predmetnej veci. Často sa vyskytujúcou formou prejavu konfliktu záujmov v praxi je aj zneužívanie informácií nadobudnutých v priebehu pracovného pomeru. Často sa to deje pre ekonomické, ale o čo horšie to je, ak sa to deje z dôvodov politických. Tento problém môže vzniknúť vo vzťahu k úradníkovi pracujúcemu v štátnej správe, ktorý poskytuje neverejné informácie neoprávnenej osobe z titulu konfliktu záujmov aj odchodom danej osoby zo štátnej služby a jej následným zamestnaním sa v súkromnom sektore v danom odbore a podobne. Zneužitie informácií alebo databanky je teda realizované na vlastné podnikateľské účely, prípadne ich poskytnutie je za úplatu. Či už sa nám to páči, alebo nie, či súhlasíme s tým, alebo nie, ale prax potvrdzuje, že dochádza k takýmto skutočnostiam.
Krajiny Európskej únie venujú zvýšenú pozornosť najmä systémovému riešeniu foriem prejavu konfliktu záujmov v oblasti tzv. postzamestnaneckých obmedzení, ktoré majú v jednotlivých krajinách rôznu formu najmä z hľadiska jej právnej sily. Obmedzenia môžu byť definované v rámci vnútorného nariadenia jednotlivých organizácií, alebo tvoria súčasť niektorej právnej normy. Z vecného hľadiska ide o obmedzenie vo vzťahu k predchádzajúcemu zamestnávateľovi, teda štátny zamestnanec nemôže realizovať rozhodovacie činnosti vyžadujúce si kontakty s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom.
Len na okraj krátka poznámočka. Z pohľadu hromadného výberového konania ide predovšetkým o výber absolventov, ktorí predtým vo väčšine prípadov nemali žiadneho zamestnávateľa, teda možno predpokladať, že konflikt záujmov tohto charakteru v tomto prípade tu nenastane. K budúcemu zamestnávateľovi zamestnanec, teda ide o zamestnanca, ktorý v priebehu určeného časového obdobia nesmie uzavrieť pracovnú zmluvu alebo kontrakt so spoločnosťou, s ktorou bol v kontakte v priebehu výkonu svojich pracovných povinností a ktorá priamo profitovala z tejto činnosti.
Pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca, ustanovenie § 111 ods. 2 návrhu zákona, zaradiť aj povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť skutočný alebo možný konflikt záujmov. Máme za to, že tento konflikt záujmov je zakotvený ako zakázaný. To však ešte neznamená, že sa mu v reálnej situácii aj zabráni. Štátny zamestnanec by mal mať zakotvenú v zákone povinnosť oznámiť konflikt záujmov ako súčasť jeho etického konania a správania.
Na problém neriešenia otázky potencionálneho konfliktu záujmov v štátnej správe a potreby jeho zapracovania do príslušnej legislatívy upozornila Slovenskú republiku priamo Európska únia viacerými formami. Transparency zverejnila tabuľku – hodnotenie súčasného stavu v oblasti štátnej služby a štátnej správy Slovenskej republiky z pohľadu kritérií SIGMA – OECD. Z tejto tabuľky okrem iného vyplýva aj to, že etický kódex pracovníkov štátnej správy v podmienkach Slovenskej republiky chýba. Špecifické mechanizmy a inštitúcie s preventívnou funkciou, ktoré by vyhľadávali porušenie zákonov a štandardných postupov pri výkone štátnej správy, chýba. Teda správnejšie, bližšie chýbajú. Systém inštitucionálnych opatrení vytvorených pre riešenie každodenných etických problémov a dilem, s ktorými sa stretávajú úradníci pri výkone ich funkcií, tiež chýba. Právna norma obmedzujúca možnosti zamestnania alebo podnikania po odchode zo štátnej služby rovnako chýba.
Ako príklad možno uviesť aj tzv. Federálny úrad pre etiku vo verejnej správe v Spojených štátoch amerických, ktorý pôsobí od roku 1979. Jednou z jeho úloh je spracovávanie pravidiel riešiacich problém konfliktu záujmov, obmedzenia po skončení pracovného pomeru v štátnej správe, vzdelávanie úradníkov v oblasti etiky. Poradenská činnosť v oblasti etiky a konfliktu záujmov. Úrad totiž hodnotí etické programy a etické kódexy jednotlivých organizácii verejnej správy, ich účinnosť v súlade s príslušnou legislatívou. Základné princípy etického správania sa zamestnancov štátnej správy v Spojených štátoch amerických obsahujú viacero bodov, relevantné sú najmä ale tieto: štátni zamestnanci nesmú zneužiť verejný úrad pre svoje súkromné účely, štátni zamestnanci nesmú uzatvárať súkromné záväzky, ktoré by boli v rozpore s ich služobným postavením, štátni zamestnanci nesmú využívať štátne informácie vo svoj prospech alebo pre prospech iných osôb.
Teda koncepcia konfliktu záujmov by mala pozostávať najmä zo zákazu rozhodovať v situáciách, keď dochádza ku konfliktu záujmov, z povinnosti informovať o existencii už možného skutočného konfliktu záujmov, či už týkajúcej sa vlastnej osoby alebo osoby spolupracovníka. Zo zákazu poskytovať akékoľvek neverejné informácie, z obmedzenia voľného prechodu do firiem súkromného sektora pôsobiacej v oblasti, v ktorej dotyčný štátny zamestnanec pôsobil, teda disponuje neverejnými informáciami, hovorím o tzv. postzamestnaneckých opatreniach, z nestrannosti a profesionality štátnej správy.
Z hľadiska zabezpečenia realizácie zamedzenia konfliktu záujmov je predovšetkým potrebné stále vzdelávanie a podpora profesionality zamestnancov štátnej správy. Návrh zákona o štátnej službe dáva konflikt záujmov do priamej súvislosti, čo je tiež veľmi nebezpečné, s nestraníckosťou štátneho zamestnanca. Pristavím sa ešte chvíľu pri čl. V, ktorý hovorí o princípe nestrannosti. Odcitujem: "Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahov koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne. Zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného." Avšak práve štátna správa, kde kariérny postup v značnej miere závisí od politického pozadia kandidáta alebo od jeho dobrého vzťahu k nadriadenému, je charakteristická nízkou mierou nezávislosti a profesionalizmu. Nastolené riešenia sú napríklad: definovanie statusu štátneho zamestnanca, jasné definovanie práv a povinností zamestnancov, vhodný odmeňovací a kariérny systém a efektívne disciplinárne opatrenia. Disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca je v návrhu zákona upravená v V. časti ustanovení § 117 a následne. Teda štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.
Zavedenie oznamovacej povinnosti o možnom skutočnom konflikte záujmov tak aj s odkazom na ustanovenie § 117 ods. 1 môže viesť k účinnému nástroju riešenia tohto fenoménu, kedy by v prípade neoznámenia konfliktu záujmov štátny zamestnanec osobne zodpovedal za porušenie služobnej disciplíny. Nezakotvením tejto povinnosti priamo do zákona môže dôjsť v reálnej situácii aj k nevymožiteľnosti práva, kedy zákon síce zakazuje konflikt záujmov, ale priamo neupravuje obranný mechanizmus voči nemu.
A už len úplne na záver, návrh zákona na viacerých svojich miestach používa pojem konflikt záujmov, avšak v návrhu zákona chýba jeho legálna definícia. Definované to nebolo ani v predchádzajúcom zákone č. 409/2008 Z. z., ktorá by umožnila presnejšie definovať, čo sa týmto pojmom rozumie a teda apriori, aké konanie štátneho zamestnanca sa bude považovať za porušenie zákona.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som konkrétne predniesla pozmeňujúci návrh v konkrétnej podobe poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Vaľovej, Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
V čl. I ustanovenie § 44 ods. 3 sa za slová "ústrednom portáli" vkladajú slová "najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením".
Teda vo vládnom návrhu zákona o štátnej službe, to je odôvodnenie, sa zavádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý sa rozdeľuje na dve časti. Prvú časť hromadného výberového konania vyhlasuje Úrad vlády prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Vzhľadom na úpravu návrhom v bode 2 je potrebné osobitne a primerane upraviť, teda predĺžiť aj minimálnu lehotu na vyhlásenie prvej časti hromadného výborového konania s pôvodne ustanovených 15 pracovných dní na 25 pracovných dní.
V čl. I ustanovenia § 44 ods. 3 sa pripája druhá veta, ktorá znie: "Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní."
Odôvodnenie: Navrhuje sa stanoviť minimálne lehota 15 pracovných dní na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania, pretože ustanovená minimálne lehota päť pracovných dní je krátka a nepostačujúca. Tým sa zároveň dostatočne stanoví a ohraničí časový priestor, v ktorom sa potencionálni záujemcovia – absolventi môžu prihlásiť.
V čl. I ustanovenie § 111 ods. 2 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: "bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,". Doterajšie písmená c) až k) sa označujú ako písmená d) až l).
A odôvodnenie: Vzhľadom na povinnosť štátneho zamestnanca zdržiavať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s jeho osobnými záujmami, a to najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného (ustanovenie § 111 ods. 1 písm. d), sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca zaradiť aj povinnosť a jeho povinnosť bez zbytočného odkladu tento skutočný alebo možný konflikt záujmov aj skutočne oznámiť služobnému úradu. Uvedené je v súlade s princípom nestrannosti podľa čl. V. vládneho návrhu zákona.
Označenie doterajších písmen c) až k) písmenami d) až l) je legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované znenie písmena c).
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi zároveň požiadať vás o podporu tohto predloženého pozmeňovacieho návrhu k návrhu zákona o štátnej službe.
Ďakujem vám za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 29.11.2016 9:26 - 9:31 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte mi, aby som vám ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len gestorský výbor) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 287 z 21. októbra pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, to je v súlade § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku.
Vládny návrh zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 96 zo 16. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 95 z 15. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 27 z 15. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 27 z 9. novembra 2016, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 47 z 21. novembra 2016.
Z uznesení výborov Národnej rady vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy uvedené v bode III tejto spoločnej správy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 29, 31 až 34 s návrhom schváliť, osobitne o bode 30 s návrhom neschváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 35 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločnú spravodajkyňu, aby na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a po schválení zákona predložila návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy.
Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu. Do rozpravy sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 25.11.2016 12:17 - 12:19 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny riaditeľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 (tlač 284).
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 299 zo 14. októbra 2016 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre sociálne veci, ktorý na základe rokovaní výborov predkladá Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 98 z 15. novembra 2016 odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 schváliť. Výbor Národnej rady pre sociálne veci uznesením č. 31 z 15. novembra 2016 odporučil Národnej rade návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2017 a rozpočtový výhľad na roky 2018 a 2019 schváliť s pozmeňujúcimi návrhmi.
Z uznesenia výboru pre sociálne veci vyplývajú pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou spoločnej správy a gestorský výbor ich odporúča schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu bola schválená uznesením výboru pre sociálnej veci č. 33 z 22. novembra 2016. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predložila túto spoločnú správu a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, v ktorom sú premietnuté pozmeňujúce návrhy.
Ďakujem, skončila som. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 20.10.2016 15:55 - 15:57 hod.

Magdaléna Kuciaňová Zobrazit prepis
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení prítomní, vážený pán minister, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 244. V menovanom súvise si dovoľujem predložiť informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 247 z 26. septembra 2016 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pán podpredseda, ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis