Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teda, aby som, pretože ide, v našom prípade ide o pozmeňujúci návrh najmä poslancov Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Val'ovej, Erika Tomáša, aby som v úvode trošku priblížila duch týchto zmien, teda ducha týchto zmien, aby som niektoré veci, ktoré sú v pozmeňovacom návrhu veľmi stručne uvedené, dostala do širšieho záberu.
Ono však problematika konfliktu záujmov na úrovni zamestnancov štátnej správy je v Slovenskej republike legislatívne riešená, ale len vo veľmi obmedzenom rozsahu. A to najmä v ústavnom zákone č. 357/2004 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Taktiež v ustanoveniach Trestného zákona, trestné činy verejných činiteľov, konkrétne § 326 a následne v ustanoveniach Zákonníka práce § 83 – výkon inej zárobkovej činnosti a § 83a – obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru.
V tomto vládnom návrhu zákona o štátnej službe sa uvádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý je upravený v ustanovení § 44 a následne. Ten bude predstavovať sčasti centralizovaný spôsob obsadzovania voľných štátnozamestnaneckých miest vhodných pre absolventov a väčšieho počtu voľných štátnozamestnaneckých miest na jednotlivých služobných úradoch. Podobný systém funguje v inštitúciách Európskej únie a v krajinách, ako je napríklad Francúzsko, Belgicko, Írsko, Portugalsko, Španielsko, Grécko a Luxembursko. Napríklad vo Veľkej Británii sa týmto spôsobom obsadzujú pozície v rámci programu Fast stream, ktorý umožňuje úspešným uchádzačom rýchly kariérny postup, a jeho cieľom je obsadiť štátnozamestnanecké miesta najvhodnejšími uchádzačmi predovšetkým z radov absolventov.
Cieľom novej právnej úpravy upravujúcej štátno-zamestnanecké vzťahy je tiež zabezpečiť vyššiu transparentnosť výberových konaní pri obsadzovaní štátno-zamestnaneckých miest a k tomu má slúžiť najmä teda nový inštitút hromadné výberové konanie. Avšak hromadné výberové konanie by sa malo vyhlasovať prioritne na obsadenie štátno-zamestnaneckých miest vhodných pre absolventov. Tento zákon však ponecháva možnosť vyhlásiť hromadné výberové konanie aj na obsadenie väčšieho počtu klasických voľných štátno-zamestnaneckých miest v služobných úradoch. Je to v súlade s § 45. Teda hromadné výberové konanie pozostáva z dvoch častí.
S cieľom ale zamedziť konflikt záujmov už prijatých štátnych zamestnancov sa v návrhu zákona definujú povinnosti a obmedzenia štátnych zamestnancov. Dovoľte, aby som odcitovala ustanovenie § 111 Povinnosti a obmedzenia štátneho zamestnanca, ods. 1: "Štátny zamestnanec je povinný písm. d) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného. Štátny zamestnanec sa musí pri vykonávaní štátnej služby zdržať všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť jeho konania alebo rozhodovania. Štátny zamestnanec je povinný zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s jeho osobnými záujmami."
Návrh zákona rieši konflikt záujmov na úrovni štátneho zamestnanca a to tak, že v podstate vlastne ide o stret záujmov služobného úradu so záujmami osobnými, t. j. konkrétneho štátneho zamestnanca. Návrh zákona pritom hovorí najmä o jednej konkrétnej forme, kedy môže nastať konflikt záujmov, a to, nezneužívanie informácií získaných v súvislosti s vykonávaním štátnej služby.
Konflikt záujmov je jedným z faktorov, ktoré predstavujú významný spúšťací mechanizmus pre vznik korupcie v jej najrozličnejších podobách. V týchto procesoch obvykle nejde len, ako by sme sa možno domnievali, o klasické poskytovanie úplatkov, ale o získanie neoprávneného prospechu spôsobené osobným zainteresovaním príslušného úradníka, štátneho zamestnanca pri rozhodovaní v predmetnej veci. Často sa vyskytujúcou formou prejavu konfliktu záujmov v praxi je aj zneužívanie informácií nadobudnutých v priebehu pracovného pomeru. Často sa to deje pre ekonomické, ale o čo horšie to je, ak sa to deje z dôvodov politických. Tento problém môže vzniknúť vo vzťahu k úradníkovi pracujúcemu v štátnej správe, ktorý poskytuje neverejné informácie neoprávnenej osobe z titulu konfliktu záujmov aj odchodom danej osoby zo štátnej služby a jej následným zamestnaním sa v súkromnom sektore v danom odbore a podobne. Zneužitie informácií alebo databanky je teda realizované na vlastné podnikateľské účely, prípadne ich poskytnutie je za úplatu. Či už sa nám to páči, alebo nie, či súhlasíme s tým, alebo nie, ale prax potvrdzuje, že dochádza k takýmto skutočnostiam.
Krajiny Európskej únie venujú zvýšenú pozornosť najmä systémovému riešeniu foriem prejavu konfliktu záujmov v oblasti tzv. postzamestnaneckých obmedzení, ktoré majú v jednotlivých krajinách rôznu formu najmä z hľadiska jej právnej sily. Obmedzenia môžu byť definované v rámci vnútorného nariadenia jednotlivých organizácií, alebo tvoria súčasť niektorej právnej normy. Z vecného hľadiska ide o obmedzenie vo vzťahu k predchádzajúcemu zamestnávateľovi, teda štátny zamestnanec nemôže realizovať rozhodovacie činnosti vyžadujúce si kontakty s jeho predchádzajúcim zamestnávateľom.
Len na okraj krátka poznámočka. Z pohľadu hromadného výberového konania ide predovšetkým o výber absolventov, ktorí predtým vo väčšine prípadov nemali žiadneho zamestnávateľa, teda možno predpokladať, že konflikt záujmov tohto charakteru v tomto prípade tu nenastane. K budúcemu zamestnávateľovi zamestnanec, teda ide o zamestnanca, ktorý v priebehu určeného časového obdobia nesmie uzavrieť pracovnú zmluvu alebo kontrakt so spoločnosťou, s ktorou bol v kontakte v priebehu výkonu svojich pracovných povinností a ktorá priamo profitovala z tejto činnosti.
Pozmeňujúcim návrhom k návrhu zákona sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca, ustanovenie § 111 ods. 2 návrhu zákona, zaradiť aj povinnosť bez zbytočného odkladu oznámiť skutočný alebo možný konflikt záujmov. Máme za to, že tento konflikt záujmov je zakotvený ako zakázaný. To však ešte neznamená, že sa mu v reálnej situácii aj zabráni. Štátny zamestnanec by mal mať zakotvenú v zákone povinnosť oznámiť konflikt záujmov ako súčasť jeho etického konania a správania.
Na problém neriešenia otázky potencionálneho konfliktu záujmov v štátnej správe a potreby jeho zapracovania do príslušnej legislatívy upozornila Slovenskú republiku priamo Európska únia viacerými formami. Transparency zverejnila tabuľku – hodnotenie súčasného stavu v oblasti štátnej služby a štátnej správy Slovenskej republiky z pohľadu kritérií SIGMA – OECD. Z tejto tabuľky okrem iného vyplýva aj to, že etický kódex pracovníkov štátnej správy v podmienkach Slovenskej republiky chýba. Špecifické mechanizmy a inštitúcie s preventívnou funkciou, ktoré by vyhľadávali porušenie zákonov a štandardných postupov pri výkone štátnej správy, chýba. Teda správnejšie, bližšie chýbajú. Systém inštitucionálnych opatrení vytvorených pre riešenie každodenných etických problémov a dilem, s ktorými sa stretávajú úradníci pri výkone ich funkcií, tiež chýba. Právna norma obmedzujúca možnosti zamestnania alebo podnikania po odchode zo štátnej služby rovnako chýba.
Ako príklad možno uviesť aj tzv. Federálny úrad pre etiku vo verejnej správe v Spojených štátoch amerických, ktorý pôsobí od roku 1979. Jednou z jeho úloh je spracovávanie pravidiel riešiacich problém konfliktu záujmov, obmedzenia po skončení pracovného pomeru v štátnej správe, vzdelávanie úradníkov v oblasti etiky. Poradenská činnosť v oblasti etiky a konfliktu záujmov. Úrad totiž hodnotí etické programy a etické kódexy jednotlivých organizácii verejnej správy, ich účinnosť v súlade s príslušnou legislatívou. Základné princípy etického správania sa zamestnancov štátnej správy v Spojených štátoch amerických obsahujú viacero bodov, relevantné sú najmä ale tieto: štátni zamestnanci nesmú zneužiť verejný úrad pre svoje súkromné účely, štátni zamestnanci nesmú uzatvárať súkromné záväzky, ktoré by boli v rozpore s ich služobným postavením, štátni zamestnanci nesmú využívať štátne informácie vo svoj prospech alebo pre prospech iných osôb.
Teda koncepcia konfliktu záujmov by mala pozostávať najmä zo zákazu rozhodovať v situáciách, keď dochádza ku konfliktu záujmov, z povinnosti informovať o existencii už možného skutočného konfliktu záujmov, či už týkajúcej sa vlastnej osoby alebo osoby spolupracovníka. Zo zákazu poskytovať akékoľvek neverejné informácie, z obmedzenia voľného prechodu do firiem súkromného sektora pôsobiacej v oblasti, v ktorej dotyčný štátny zamestnanec pôsobil, teda disponuje neverejnými informáciami, hovorím o tzv. postzamestnaneckých opatreniach, z nestrannosti a profesionality štátnej správy.
Z hľadiska zabezpečenia realizácie zamedzenia konfliktu záujmov je predovšetkým potrebné stále vzdelávanie a podpora profesionality zamestnancov štátnej správy. Návrh zákona o štátnej službe dáva konflikt záujmov do priamej súvislosti, čo je tiež veľmi nebezpečné, s nestraníckosťou štátneho zamestnanca. Pristavím sa ešte chvíľu pri čl. V, ktorý hovorí o princípe nestrannosti. Odcitujem: "Štátny zamestnanec pri výkone štátnej služby uprednostňuje verejný záujem pred osobným záujmom a služobný úrad pri rozhodovaní v štátnozamestnaneckých vzťahov koná objektívne. Princíp nestrannosti sa uplatňuje najmä povinnosťou štátneho zamestnanca pri výkone štátnej služby konať a rozhodovať nestranne. Zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby vo vlastný prospech alebo v prospech iného." Avšak práve štátna správa, kde kariérny postup v značnej miere závisí od politického pozadia kandidáta alebo od jeho dobrého vzťahu k nadriadenému, je charakteristická nízkou mierou nezávislosti a profesionalizmu. Nastolené riešenia sú napríklad: definovanie statusu štátneho zamestnanca, jasné definovanie práv a povinností zamestnancov, vhodný odmeňovací a kariérny systém a efektívne disciplinárne opatrenia. Disciplinárna zodpovednosť štátneho zamestnanca je v návrhu zákona upravená v V. časti ustanovení § 117 a následne. Teda štátny zamestnanec zodpovedá za porušenie služobnej disciplíny, ktorou je nesplnenie alebo porušenie povinností alebo obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona, ktoré sa vzťahujú na vykonávanie štátnej služby, ak k ich nesplneniu alebo porušeniu došlo v súvislosti s výkonom štátnej služby.
Zavedenie oznamovacej povinnosti o možnom skutočnom konflikte záujmov tak aj s odkazom na ustanovenie § 117 ods. 1 môže viesť k účinnému nástroju riešenia tohto fenoménu, kedy by v prípade neoznámenia konfliktu záujmov štátny zamestnanec osobne zodpovedal za porušenie služobnej disciplíny. Nezakotvením tejto povinnosti priamo do zákona môže dôjsť v reálnej situácii aj k nevymožiteľnosti práva, kedy zákon síce zakazuje konflikt záujmov, ale priamo neupravuje obranný mechanizmus voči nemu.
A už len úplne na záver, návrh zákona na viacerých svojich miestach používa pojem konflikt záujmov, avšak v návrhu zákona chýba jeho legálna definícia. Definované to nebolo ani v predchádzajúcom zákone č. 409/2008 Z. z., ktorá by umožnila presnejšie definovať, čo sa týmto pojmom rozumie a teda apriori, aké konanie štátneho zamestnanca sa bude považovať za porušenie zákona.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi teraz, aby som konkrétne predniesla pozmeňujúci návrh v konkrétnej podobe poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Aleny Bašistovej, Magdalény Kuciaňovej, Jany Vaľovej, Erika Tomáša k vládnemu návrhu zákona o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 244.
V čl. I ustanovenie § 44 ods. 3 sa za slová "ústrednom portáli" vkladajú slová "najmenej 25 pracovných dní pred jej uskutočnením".
Teda vo vládnom návrhu zákona o štátnej službe, to je odôvodnenie, sa zavádza nový inštitút hromadného výberového konania, ktorý sa rozdeľuje na dve časti. Prvú časť hromadného výberového konania vyhlasuje Úrad vlády prostredníctvom registra výberových konaní na ústrednom portáli. Vzhľadom na úpravu návrhom v bode 2 je potrebné osobitne a primerane upraviť, teda predĺžiť aj minimálnu lehotu na vyhlásenie prvej časti hromadného výborového konania s pôvodne ustanovených 15 pracovných dní na 25 pracovných dní.
V čl. I ustanovenia § 44 ods. 3 sa pripája druhá veta, ktorá znie: "Lehota na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa prvej časti hromadného výberového konania plynie odo dňa vyhlásenia prvej časti výberového konania a trvá najmenej 15 pracovných dní."
Odôvodnenie: Navrhuje sa stanoviť minimálne lehota 15 pracovných dní na prihlásenie sa do prvej časti hromadného výberového konania, pretože ustanovená minimálne lehota päť pracovných dní je krátka a nepostačujúca. Tým sa zároveň dostatočne stanoví a ohraničí časový priestor, v ktorom sa potencionálni záujemcovia – absolventi môžu prihlásiť.
V čl. I ustanovenie § 111 ods. 2 sa za písm. b) vkladá nové písm. c), ktoré znie: "bez zbytočného odkladu akýkoľvek skutočný alebo možný konflikt záujmov,". Doterajšie písmená c) až k) sa označujú ako písmená d) až l).
A odôvodnenie: Vzhľadom na povinnosť štátneho zamestnanca zdržiavať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s jeho osobnými záujmami, a to najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaní štátnej služby na vlastný prospech alebo v prospech iného (ustanovenie § 111 ods. 1 písm. d), sa navrhuje do výpočtu oznamovacích povinností štátneho zamestnanca zaradiť aj povinnosť a jeho povinnosť bez zbytočného odkladu tento skutočný alebo možný konflikt záujmov aj skutočne oznámiť služobnému úradu. Uvedené je v súlade s princípom nestrannosti podľa čl. V. vládneho návrhu zákona.
Označenie doterajších písmen c) až k) písmenami d) až l) je legislatívno-technická úprava v nadväznosti na navrhované znenie písmena c).
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi zároveň požiadať vás o podporu tohto predloženého pozmeňovacieho návrhu k návrhu zákona o štátnej službe.
Ďakujem vám za pozornosť.
