Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil za náš poslanecký klub a vyjadril sa k návrhu na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi.
V dôvodovej správe som sa okrem iného dočítal: Minister je politicky zodpovedný za skutočnosť, že v našom štáte sú závažným spôsobom systematicky ohrozované práva a záujmy maloletých detí, je ohrozovaný ich život, zdravie a zdravý psychický, fyzický, sociálny vývin. Minister Richter konaním či nekonaním spôsobil, že platné zákony Slovenskej republiky nie sú rešpektované. Porušovanie základných práv a slobôd týkajúce sa tých najbezbrannejších obyvateľov krajiny – maloletých detí - je fatálnym prehreškom voči ľudskosti.
Odpustite mi, ale táto štylizácia mi pripomína, ako keby sme boli na Norimberskom procese alebo minimálne na Haagskom vojenskom tribunále, ktorý súdi najtvrdších zločincov, ktorí sa prehrešili proti najtvrdším zločinom proti ľudskosti. Myslím si, že to tam nemalo vôbec čo robiť.
Prvé konštatovanie, s ktorým môžem súhlasiť, je na strane 5, citujem, "kedy prebiehajú trestné stíhania vo veci znásilnenia, sexuálneho zneužívania, ohrozovania mravnej výchovy mládeže". Opakujem, "kedy prebiehajú", pretože niekedy mám dojem, že, niektoré dámy a páni z opozície, vás nezaujíma, že či je výsledok na konci, ale vy jednoducho máte svoj názor na vec a tento názor neustále prezentujete ako hotovú vec.
Myslel som si, že tuná odôvodnenie končí, ale mýlil som sa, pretože ďalej uvádzate dôvody, pre ktoré chcete vysloviť nedôveru ministrovi Richterovi, a to je, že nezamestnanosť síce klesá, ale pomalým tempom, že môže za to, že sú nízke mzdy na Slovensku, dokonca za regionálne rozdiely. Ďalej citujem: "Minister Richter riadi rezort... od roku 2012, ... nezamestnanosť sa na Slovensku znižuje, ale nie je to zásluha ministra; nezamestnanosť sa znižuje v celej Európskej únii." Nuž, u viacerých pánov a dám z opozičného spektra sme si už zvykli, že keď nezamestnanosť stúpa, na vine je Robert Fico a zlé opatrenia z dielne ministerstva práce, ale keď už nezamestnanosť klesá, tak sa opozícia dá do takého strohého konštatovania, že klesá, pretože máme dobrú ekonomickú situáciu v Európskej únii. Nuž, dámy a páni, zdá sa mi to, že nepoužívate rovnaký meter.
"Minister Richter hovoril," ďalej pokračuje vaša citácia, "že naša krajina je skokanom roka v znížení počtu nezamestnaných do 25 rokov. Odborníci pracujúci s týmito mladými nezamestnanými tvrdia, že počet nezamestnaných mladých ľudí v takomto rozmere je škandál." Nuž ale poďme teda na nejaké fakty a argumenty, ako zvykne hovoriť pán minister Kaliňák, pozrime, kto to hovorí. Takže v júni v roku 2010, je to obdobie nástupu Radičovej vlády, bol počet mladých nezamestnaných do 25 rokov 58 375, na konci vlády Ivety Radičovej už bol 85 793. A viete, aký je to počet v dnešnej dobe? Údaj k februáru 2017 hovorí, že počet nezamestnaných mladých do 25 rokov je na úrovni 36 287, to je pokles takmer o 50-tisíc mladých ľudí.
Pani Blahová, tomuto hovoríte škandál? Možno máte rada hit skupiny Polemic Škandál, ale poprosím vás, v budúcnosti používajte toto spojenie vtedy, kedy je to vhodné, ale nie v tomto prípade.
Ďalej pokračujem: Koncom roku 2016 bolo 137 322 osôb dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobo nezamestnaných znamená, že sú v evidencii dlhšie ako 12 mesiacov. V súčasnosti je to číslo ešte nižšie, je 131 544 osôb. A čo si myslíte, v apríli 2012 na konci Radičovej vlády, aké bolo toto číslo? 190 168. To znamená, že sa nám toto číslo podarilo znížiť takmer o 60-tisíc. Nuž, nedá mi, aby som nepoužil ľudový frazeologizmus, ktorý je taký vhodný na túto tému a ktorý je tak príznačný pre časť opozície, aj pre vás, pani Blahová, a ten znie: Povedala sova vrabcovi, že má veľké oči.
Mohol by som pokračovať aj v ďalších štatistikách, viaceré spomenul už pán minister Richter, ale spomeniem jún 2010: evidovaná nezamestnanosť 12,34 %, koniec Radičovej vlády 13,4 %, v súčasnosti 8,39 %, pokles o viac ako 5 percent. Štatistika mladých nezamestnaných do 29 rokov. Na konci Radičovej vlády 134 038, v súčasnosti 67 732 mladých do 29 rokov. Pokles takmer o 50 percent. Podľa Eurostatu sa nezamestnanosť na Slovensku znížila vo februári 2017 na 8,6 % a priemer eurozóny je na úrovni 9,5 percenta. Od februára 2016 sme stále pod priemerom eurozóny a postupne sa od neho vzďaľujeme. Nezamestnanosť mladých do 25 rokov od apríla 2012 poklesla až o 15,8 percentuálneho bodu a len pre ilustráciu, v apríli 2012 bola na úrovni až 35 percent.
Ruka v ruke s nezamestnanosťou treba hovoriť aj o zamestnanosti a dúfam, že, dámy a páni, nikoho nemusím presviedčať, že Slovensko má historicky najvyššiu mieru zamestnanosti. A môžeme urobiť porovnanie medzikvartálne alebo medziročné, napríklad medziročné porovnanie štvrtého kvartálu 2015 so štvrtým kvartálom 2016 stúpla zamestnanosť na Slovensku o 2,6 percentuálneho bodu a znamenalo to piaty najvyšší rast v Európskej únii. Od januára 2013 sa zvýšil počet riadne pracujúcich o 198 258, je to údaj Sociálnej poisťovne, a v roku 2016 pribudlo viac ako 63 500 nových riadnych zamestnancov, de facto nových pracovných miest. Mnohí možno viete, že cieľom vlády v národnej stratégii zamestnanosti je dosiahnuť do roku 2020 zamestnanosť v kategórii 20- až 64-ročných na úrovni 72 % a už koncom minulého roka bola zamestnanosť v tejto kategórii na úrovni 70,3 percenta.
Od apríla 2012 poklesol počet evidovaných nezamestnaných do 25 rokov o približne 50,7 percenta. Pokračuje aj priaznivý vývoj v kategórii dlhodobo nezamestnaných nad 4 roky, vo februári 2017 ich bolo 60 369, medziročný pokles bol 11 676 osôb. Znižovaniu počtu dlhodobo nezamestnaných bezpochyby pomáhal od začiatku roka 2015 aj súbeh mzdy a hmotnej núdze a osobitného príspevku, ktorý využilo už viac ako 30-tisíc ľudí. S týmto súvisí aj pokles počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi, v septembri 2016 sa ich počet po dvanástich rokoch dostal konečne pod hranicu 100-tisíc, aktuálne máme 96 506 poberateľov pomoci.
Mám tu prognózy Inštitútu finančnej politiky a Národnej banky Slovenska v otázkach zamestnanosti, kedy rok 2017 by mal byť rast 1,8 až 2 %, v roku 2018 1,1 až 1,2 %, v roku 2019 na úrovni 0,9 percenta. Čo sa týka nezamestnanosti, tá by podľa týchto inštitútov mala v tomto roku dosiahnuť hranicu 8,4 %, v nasledujúcom roku niekde hranicu medzi 7,6 až 7,7 %, v roku 2019 6,9 až 7,1 percenta.
Nedá mi nespomenúť aj najdôležitejšie opatrenia od roku 2012 a ja za najdôležitejšie považujem zmeny v Zákonníku práce v prospech zamestnancov. Pamätám si, keď sme v minulom volebnom období schvaľovali Zákonník práce, mnohí poslanci vtedajšej opozície, hlavne zo strany Sloboda a Solidarita, kričali, že to bude viesť k zániku mnohých pracovných miest, nebudú vznikať nové pracovné miesta, že krivíme pracovný trh. Ale našťastie, nič z toho sa nenaplnilo a nezamestnanosť klesá a nové pracovné miesta vznikajú.
Keď sme pri Zákonníku práce, chcem poďakovať pánovi ministrovi Richterovi aj za to, že nám dovolil, aby sme, a umožnil stretnúť sa na tripartite s odborármi a hlavne zamestnávateľmi, aby sme dokázali presadiť náš návrh zákona, za čo patrí vďaka najmä pánovi poslancovi Podmanickému, ale aj ďalším kolegom zo Slovenskej národnej strany a MOSTU – HÍD, a dneska sme zmenili Zákonník práce, ktorý zakazuje predaj v maloobchode počas dní štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja, dokopy 15,5 dňa.
Naša krajina sa aj v európskom meradle stála príkladom best praktices projektov na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí. Keď sme my zlí, akou optikou sa môžeme pozerať na vás, dámy a páni z vtedajšej opozície? Mám na mysli najmä zástupcov a predstaviteľov strany Sloboda a Solidarita a štvorku z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.
Od novembra 2013 si môžu zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú dlhodobo nezamestnaného, uplatňovať odvodovú úľavu. Za takéhoto zamestnanca platia 12 mesiacov iba sociálne odvody vo výške 1,05 % z jeho hrubej mzdy, inak by platili viac ako 35 percent. Okrem podpory v zamestnanosti je tu snaha zlepšovať životnú úroveň ľudí aj razantnejším zvyšovaním minimálnej mzdy, pamätáte si, že najskôr to bolo o 28 eur, potom 25 eur a v tomto roku o 30 eur, a ja sa už teším, kedy minimálna mzda bude začínať číslicou 5.
A posledná vec, ktorá tu ešte dnes neodznela, pomer medzi čistou minimálnou mzdou a čistou priemernou nominálnou mzdou, takzvaný Kaitzov index, už dosahuje úroveň 52 %, pričom v roku 2012 to bolo iba 45 percent. Treba pripomenúť, že Európsky výbor sociálnych práv dlhodobo odporúča, aby minimálna mzda v čistom vyjadrení dosahovala aspoň 60 % z čistej priemernej mesačnej mzdy, k čomu sa postupne aj dostávame.
Ďalej ma dosť prekvapilo výčitka opozície a hlavne predkladateľov ohľadne nízkych miezd. Citujem: "Nízke mzdy sú výsledkom dlhoročnej politiky ministra Richtera." Dámy a páni, myslím si, že tomuto tvrdeniu už nemôžu chápať ani redaktori a čitatelia Denníka N, teda tí redaktori, ktorí politikov zo SMER-u – sociálna demokracia priam nenávidia. Minimálnu mzdu predsa každoročne zvyšujeme, aj tak dávame týmto určitý tlak na rast miezd, a predsa, nechcem vás školiť, ale vláda je zodpovedná za mzdy len štátnych a verejných zamestnancov, ja si neviem predstaviť, že by som môjmu asistentovi, ktorý je zároveň majiteľ firmy, povedal, že prosím ho, aby tento mesiac dvihol mzdu svojich zamestnancov o 50 alebo 100 eur.
Ďalšia výčitka, pre nízke mzdy ľudia utekajú do zahraničia. Nuž, je pravda, tento stav mňa osobne neteší, ale svojím spôsobom je to aj výdobytok novembra ´89, kedy sme získali slobodu a slobodu pohybu a naozaj sa to ešte viacej prehĺbilo, keď sme vstúpili do Európskej únie a do schengenského priestoru a dneska je oveľa jednoduchšie získať si prácu v zahraničí, najmä v štátoch Európskej únie. Ale je zaujímavé, že aj Slovenská republika sa stáva zaujímavá z hľadiska zamestnanosti a možno aj miest pre viaceré štáty Európy. Možno sa budete smiať, keď spomeniem Rumunsko, Bulharsko, Ukrajinu alebo bývalé štáty Juhoslávie.
Ďalšia výčitka na ministra Richtera sú regionálne rozdiely. Ak dovolíte, nepatrí to pod priamu gesciu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, a preto sa k tejto problematike vyjadrovať nebudem.
Už na záver tohto môjho polčasu spomeniem asi toľko, že argumenty v oblasti nezamestnanosti, nízkych miezd a ďalších vecí, mám dojem, že predkladatelia si strelili do vlastného kolena.
Prejdem k tej druhej téme, tá sa týka odobratia či neodobratia akreditácií v resocializačnom stredisku Čistý deň. Hneď na úvod chcem povedať, že sa nepovažujem za odborníka na problematiku, ktorá sa venuje ochrane detí a mladistvých. To však neznamená, že nemám na toto svoj vlastný názor a že nemôžem používať zdravý rozum. Mojou snahou a snahou všetkých nás by malo zistiť, na ktorej strane je pravda. Kto je v tejto kauze ten, ktorý ubližuje, a kto sú tí, ktorým je ubližované. Ale rozoznať dobro od zla je čoraz náročnejšie aj pre časté zmeny názorov, postojov a výpovedí od zainteresovaných. Mám však pocit, že hneď v úvode, ako vznikla kauza Čistý deň, nebola táto téma uchopená po odbornej stránke, ale bola uchopená výsostne politicky. K tomu konštatovaniu ma vedie blog pani poslankyne Natálie Blahovej.
Teraz by som sa venoval tomu, čo vychádzalo zo zistení a prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodlo o neodobratí akreditácií. Po a) Krajská prokuratúra v Trnave, po b) súdy, a mám na mysli najmä trinásť rozhodnutí súdov, či už okresných alebo krajských, ktorými súdy nevyhoveli návrhom úradov práce, sociálnych vecí a rodiny na nariadenie neodkladného opatrenia. A po c) rodičia a blízke osoby klientov resocializačného strediska vyhlásili, že ich deti nie sú v ohrození zdravia či života.
Spomeniem aj otvorený list rodičov, na základe ktorého ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zorganizovalo stretnutie rodičov s členmi akreditačnej komisie. To sa udialo 30. septembra minulého roku. Ministerstvo sa takisto obrátilo na prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara a prezident Policajného zboru informoval, že bolo podané trestné oznámenie. Na základe procesných úkonov bolo začaté trestné stíhanie za tri trestné činy, ktoré sa mali odohrať v rokoch 2014 – ´15. Ministerstvo sa ďalej obrátilo aj na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, ktoré však informovalo, že je nepravdepodobné, že vyšetrovanie bude ukončené do konca roka 2016.
7. decembra minulého roku sa ministerstvo obrátilo na Generálnu prokuratúru a podľa mňa jej závery považuje ministerstvo za zásadné pre ďalšie rozhodovanie vo veci zrušenia akreditácie. Generálna prokuratúra konštatuje, že prokurátori krajskej, okresnej prokuratúry vykonali v Čistom dni previerku, pričom z preskúmaných podkladov a osobných rozhovorov s chovancami neboli zistené skutočnosti, ktoré by viedli k prijatiu opatrenia prokurátora.
Teraz odbočím a vrátim sa k utorňajšiemu zasadnutiu a rokovaniu nášho zahraničného výboru, kedy sme rokovali o vyjadrení nedôvery pánovi ministrovi Richterovi. Pani poslankyňa Blahová ma obvinila z toho, že keď teda túžim poznať pravdu, prečo som priamo nenavštívil resocializačné stredisko Čistý deň v Galante a prečo som priamo na mieste činu nehľadal pravdu. No už na môj argument, že tam nebola ani verejná ochrankyňa práv pani Dubovcová, už nijako nereagovala. A, pani poslankyňa Blahová, prečo by som mal chodiť do resocializačného strediska Čistý deň? Aby ste ma potom podrobili mediálnemu lynču ako môjho kolegu Erika Tomáša?
Panie poslankyne, páni poslanci, zdá sa vám nezvyčajné, že ministerstvo viacej dôverovalo informáciám z Generálnej prokuratúry, informáciám z Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave než informáciám z blogu pani poslankyne Blahovej? Lebo mne určite nie. Navyše Generálna prokuratúra uistila ministerstvo, že prokuratúra konala a koná, preveruje podozrenia z trestnej činnosti, ale doposiaľ skutočnosti prezentované v médiách neboli dokazovaním preukázané.
Dámy a páni, možno si to ani neuvedomujete, ale rozdúchaním vášní a emócií, ktoré ste do tejto problematiky vniesli, ste nepremyslene zasiahli do systému. Napríklad v Zlatých Moravciach máme reedukačné centrum, je to štátne zariadenie, ak sa nemýlim, pre dievčatá staršie ako 13 rokov a slobodné mamičky. Do tohto a ďalších podobných centier prichádzajú mladiství s ťažkými poruchami správania. Poznám ľudí, ktorí pracujú v tomto centre, a tí mi potvrdili, že každý klient je svojím spôsobom individuálny a potrebuje individuálny prístup. Tie dievčatá, nechcem sa ich dotknúť, sú schopné za pár eur, niekedy aj krabičku cigariet urobiť takmer čokoľvek. Sociálni pracovníci naozaj majú strach ďalej pracovať v tejto sfére, lebo čo keď sa nejaká chovankyňa rozhodne pomstiť sa a napíše list pani poslankyni Blahovej, v ktorom ich krivo obviní z niečoho, čo nespáchali? Pracovníci sa boja škandalizácie. Kto by sa nebál? Niektorí sa boja robiť nepopulárne rozhodnutia, a to sú tresty a sankcie, veď tie sú súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu a samotnej prevýchovy. A tresty ako dlhšie pracovať alebo zákaz pozerať televízor sú podľa mňa úplne normálne. A to, čo povedal pán Galko, mlátenie hokejkou, tak samozrejme, ak by sa to preukázalo, tak to odsudzujem a určite to normálne nie je.
Pani poslankyňa Blahová v úvode hovorila o morálnom rozvrate na ministerstve. Nuž ja mám tiež dojem z morálneho rozvratu, ale nie na ministerstve, ale v spoločnosti. A spôsobujete to vy, pani poslankyňa Blahová, aj všetci okolo vás, a to tým, čo stvárate. Nechcel som spomínať dve medializované slečny, ale v krátkosti to urobím. Slečna Tamara, ktorá spomínala, že dostala odmenu 5-tisíc eur za to, že bude vypovedať na Generálnej prokuratúre v neprospech Čistého dňa, priznala, že podala trestné oznámenie na svojho vychovávateľa, lebo bola na neho nahnevaná a chcela sa mu pomstiť. Vy si neuvedomujete, že toto môže spustiť obrovskú lavínu? Ďalšia medializovaná slečna, slečna Simona tiež zmenila pôvodnú výpoveď, či už to bolo na základe spomínaných 5-tisíc eur alebo na základe niečoho iného, nechám na zvážení každého z vás. Ale verím tomu a verím tej komunikácii s pánom poslancom Kollárom, predstaviteľom netradičnej slovenskej rodiny, a verím tomu preto, lebo túto komunikáciu sám priznal.
Dámy a páni, pokúsme sa v tejto kauze, ktorá traumatizuje spoločnosť, zachovať si aspoň istý nadhľad a aspoň kúsok zdravého rozumu. Ak by sa ukázalo, že došlo k porušeniu zákona, a to buď násilím páchanom na mladistvých, alebo nebodaj sa dokáže sexuálne zneužívanie a bude naplnený dôvod na zrušenie akreditácie, budem medzi prvými, ktorý povie ministrovi Richterovi, že je nevyhnutné pristúpiť k odobratiu akreditácie pre resocializačné stredisko Čistý deň v Galante. Ale ako ho poznám a myslím si, že Jána Richtera poznám veľmi dobre, pretože obaja máme korene v okrese Zlaté Moravce, nebude to nutné a on bude konať bez toho, aby ho k tomu museli vyzývať nejakí Kéryovci alebo nejaké Blahové.
Dámy a páni, ďakujem za vašu pozornosť. (Potlesk.)
