Videokanál poslanca

Príjemný, dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za skupinu poslancov uviedol návrh zákona na vydanie, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Predkladaný návrh zosúlaďuje znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení so znením článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, v ktorom sa na základe ostatnej novely zaviedla ústavná garancia maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, ktorý sa u žien odvíja od počtu vychovaných detí.
Predmetná novela ústavy nadobudne účinnosť 1. júla 2019.
V zmysle spomenutého novelizovaného článku je maximálny vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe 64 rokov, pričom u ženy, ktorá vychovala jedno dieťa, sa tento maximálny vek znižuje o šesť mesiacov, u ženy, ktorá vychovala dve deti, sa znižuje o dvanásť mesiacov a u ženy, ktorá vychovala tri a viac detí, sa znižuje o osemnásť mesiacov.
Navrhovaná úprava zákona o sociálnom poistení teda primárne upravuje maximálny dôchodkový vek odstupňovaný v závislosti od počtu vychovaných detí.
V súlade s ústavou sa výchova dieťaťa pre účely zníženia maximálneho dôchodkového veku navrhuje zohľadniť primárne žene. Návrh však reflektuje aj životné situácie, kedy výchovu dieťaťa z objektívnych príčin žene zohľadniť nemožno. Ide napríklad o prípady, kedy sa žena svojho dôchodkového veku, žiaľ, nedožije. V takýchto prípadoch navrhujeme, aby výchova dieťaťa bola rovnakým spôsobom zohľadnená mužovi, ktorý dieťa vychoval.
Návrh tiež definuje pojem výchova dieťaťa. V záujme právnej istoty a kontinuity právnej úpravy vychádza z úpravy podmienok výchovy dieťaťa definovaných právnymi predpismi o sociálnom zabezpečení účinnými pred rokom 2004, kedy sa pre účely aplikačnej praxe používajú dodnes. Ide napríklad v súvislosti s posúdením nároku na vdovské a vdovecké dôchodky.
Vzhľadom na súvisiaci spoločenský vývoj však návrh pri posúdení podmienok výchovy reflektuje aj predtým neznámy inštitút striedavej osobnej starostlivosti. Vo všeobecnosti sa navrhuje zásada, že to isté obdobie výchovy toho istého dieťaťa bude možné zohľadniť len jednému poistencovi, pričom opäť zdôrazňujem, že v súlade s ústavou sa výchova primárne zohľadní žene.
Vzhľadom na navrhovanú úpravu diferencovaného maximálneho dôchodkového veku v spojení s platnou úpravou už existujúcich rozličných dôchodkových vekov sa navrhuje ustanoviť povinnosť Sociálnej poisťovne určovať dôchodkový vek poistenca, a to aj na účely iných právnych predpisov. V osobitných predpisoch je vznik a zánik niektorých práv, povinností a nárokov podmienený práve dovŕšením dôchodkového veku, ktorý pre vyššie uvedenú diferencovanosť nie je možné zo strany tretích subjektov jednoznačne určiť. Máme na mysli napríklad zamestnávateľov alebo orgány štátnej správy.
V záujme zabezpečenia primeranej legisvakačnej doby na zavedenie ustanovených legislatívnych zmien do praxe sa navrhuje, aby predložený návrh zákona nadobudol účinnosť 1. januára 2020.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, nám naozaj nejde vôbec o to, aby sme vstupovali do kompetencií napríklad Sociálnej poisťovni. Nám primárne ide o odbúranie administratívy, ako to naznačil aj pán poslanec Tomáš. Tak niekto sa dostane do zlej životnej situácie tým, že príde o prácu, a dneska musí navštíviť dva úrady. Jednak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a potom Sociálnu poisťovňu. Takže kto používa zdravý sedliacky rozum, tak to musí oceniť, že dneska ten nezamestnaný stačí, keď pôjde len na jednu inštitúciu. Vy ste sami priznali, že aj dnešná dikcia zákona umožňuje za určitých podmienok, aby to tak bolo, ale po schválení nášho návrhu to už bude automaticky.
Pani poslankyňa, viem, že ste opozičnou poslankyňou, toho času však bez politickej strechy nad hlavou, a úlohou opozície je v prvom rade kritizovať, ale naozaj som čakal pri takto predloženom návrhu, že nás pochválite. Žiaľ, nestalo sa tak. Uvidíme, ako budete hlasovať.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uviedol tento návrh zákona v druhom čítaní.
Ako som už uviedol v prvom čítaní, predkladaný návrh v prvom opatrení sleduje odstránenie problémov v aplikačnej praxi v sociálnom poistení v súvislosti so zavedením 13. a 14. platu, a to v období pred začatím vykonávania ročného zúčtovania, to jest pred 1. januárom 2022. Uvedené problémy boli spôsobené posunom účinnosti zavedenia ročného zúčtovania, na ktoré nebolo možné reagovať pri schvaľovaní 13. a 14. platu, keďže obe úpravy boli schvaľované na rovnakej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Uvedený posun účinnosti spôsobil v sociálnom poistení problém s vykonateľnosťou ustanovenia týkajúceho sa 13. platu vyplateného zamestnancovi v roku 2021 a 14. platu vyplateného v rokoch 2019 až 2021. Z uvedených dôvodov sa navrhuje, aby v roku 2019 až 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné na sociálne poistenie zo 14. platu a v roku 2021 ani z 13. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane z týchto platov, ako aj poistného na zdravotné poistenie sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov. Na prechodné obdobie do zavedenia ročného zúčtovania ide teda o zníženie vymeriavacieho základu na platenie poistného z 13. a 14. platu od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur.
Návrh zákona obsahuje aj ďalšie opatrenie, a to, po prvé, návrh, aby o dávku v nezamestnanosti bolo možné požiadať priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny pri žiadosti o zápis do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Dneska nezamestnaný sa musí najskôr zaevidovať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a zároveň potom musí ísť na Sociálnu poisťovňu, kde požiada o dávku v nezamestnanosti. Po novom bude stačiť, keď navštívi jednu inštitúciu, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a tam vybaví všetko.
Po druhé, návrh zákona obsahuje úpravu, aby posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca na účely sociálneho poistenia mohol určiť, že osobná účasť poistenca vzhľadom na jeho diagnózu nie je potrebná. Ak bude mať napriek tomu poistenec záujem sa kontroly osobne zúčastniť, bude táto jeho požiadavka v zmysle zákona plne rešpektovaná.
Po tretie, návrh zákona obsahuje vypustenie povinnosti posudkového lekára vykonať kontrolu spôsobilosti poistenca na prácu raz za štyri týždne počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vzhľadom na to, že z praxe vyplýva, že v niektorých prípadoch kontrola nemusí byť vôbec vykonaná alebo by bolo vhodnejšie ju vykonávať v iných intervaloch.
Rokovanie vo výboroch Národnej rady prinieslo okrem návrhu na posunutie účinnosti zákona z 1. júla na 1. septembra tohto roku v záujme dodržania štandardných lehôt legislatívneho procesu dva ďalšie pozmeňujúce návrhy. Prvý sa týka možnosti získavania údajov z katastra nehnuteľností Sociálnou poisťovňou v súvislosti s efektívnym vymáhaním pohľadávok. Druhý návrh precizuje právnu úpravu súvisiacu s podávaním žiadosti o dávku v nezamestnanosti na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky tým, že explicitne definuje okruh údajov, ktoré bude úrad práce v tejto súvislosti spracúvať. Oba návrhy považujem za prínosné, preto sa s nimi v plnej miere stotožňujem.
Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

Pani poslankyňa, opozícia častokrát kritizuje vládnu koalíciu, že nemyslíme vôbec na podnikateľské prostredie. A práve tu sú dopady pozitívne aj na podnikateľské prostredie. Ja som to tam konkrétne vyčíslil, koľko miliónov eur ušetria podnikatelia, keď nebudú musieť platiť odvody za ten 13. a neskôr 14. plat na svojich zamestnancov. A v neposlednom rade my sa vždy snažíme o to, aby ľuďom zostalo viacej financií, a keď bude schválený tento návrh zákona, tak takisto v peňaženkách týchto ľudí zostane, zamestnancov, viacej peňazí, budú mať oveľa, nie oveľa, ale budú mať vyšší príjem.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný návrh v prvom opatrení sleduje odstránenie problémov aplikačnej praxe v sociálnom poistení v období pred začatím vykonávania ročného zúčtovania, to jest pred 1. januárom 2022.
Panie poslankyne, páni poslanci, určite si pamätáte, že vo februári 2018 sme v Národnej rade Slovenskej republiky schválili zákon, ktorým sa od 1. mája 2018 ustanovil 13. a 14. plat. V tom čase bola v legislatívnom procese aj novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Touto novelou zákona o sociálnom poistení sa navrhovalo zaviesť ročné zúčtovanie v sociálnom poistení už od 1. januára 2019. Ročné zúčtovanie je okrem iného nástrojom, ako sa vysporiadať s určením vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného, ak má poskytnutý 13. alebo 14. plat vyšší ako 500 eur v úhrne od všetkých zamestnávateľov. V legislatívnom procese vrátane druhého čítania k novele zákona o sociálnom poistení však došlo k posunu účinnosti novely zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zavádza ročné zúčtovanie v sociálnom poistení, a to až od 1. januára 2022. Uvedený posun účinnosti spôsobil v sociálnom poistení problém s vykonateľnosťou ustanovenia týkajúceho sa 13. platu vyplateného zamestnancovi v roku 2021 a 14. platu vyplateného v rokoch 2019 až 2021.
Z uvedených dôvodov sa v predloženom poslaneckom návrhu navrhuje, aby v roku 2019 až 2021 zamestnanec ani zamestnávateľ neplatili poistné zo sociálneho poistenia zo 14. platu, v roku 2021 ani z 13. platu poskytnutého od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur napriek tomu, že oslobodenie od platenia dane z týchto platov, ako aj poistného na zdravotné poistenie sa na zamestnanca vzťahuje do 500 eur spolu od všetkých zamestnávateľov. Na prechodné obdobie od zavedenia ročného zúčtovania ide teda o zníženie vymeriavacieho základu na platenie poistného z 13. a 14. platu od každého zamestnávateľa zo sumy do 500 eur.
Uvedený návrh má pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty. Ten spočíva v tom, že časť zamestnávateľov nebude platiť poistné na sociálne poistenie z 13., resp. 14. platu, čo bude znamenať zníženie ich priamych nákladov. (Zaznievanie gongu.) Odhaduje sa, že počet dotknutých zamestnávateľov bude na úrovni 14-tisíc v prípade 14. platu a na úrovni približne 21-tisíc v prípade 13. platu. Úspora na celé podnikateľské prostredie sa očakáva na úrovni približne 9,6 milióna eur ročne v rokoch 2019 a 2020 a približne 42 miliónov eur v roku 2021.
Uvedený návrh bude mať, samozrejme, aj pozitívny vplyv na čisté príjmy domácností, nakoľko niektorí zamestnanci nebudú platiť poistné na sociálne poistenie z 13., resp. 14. platu a tým sa zvýši ich čistý príjem.
Počet dotknutých osôb sa odhaduje v roku 2019 a 2020 na úrovni približne 77-tisíc osôb a v roku 2021 na úrovni približne 260-tisíc osôb. Priemerné zvýšenie čistého príjmu zamestnancov vplyvom neplatenia poistného na sociálne poistenie zo sumy 500 eur pri 13. a 14. plate sa odhaduje na úrovni približne 47 eur.
Zníženie priamych nákladov podnikateľských subjektov, ako aj zvýšenie čistých príjmov, samozrejme, zníži príjmy z poistného Sociálnej poisťovne v rokoch 2019 a 2020 približne o 12,3 milióna eur ročne a v roku 2021 približne o 53 miliónov eur.
Ďalší balík opatrení smeruje k zjednodušeniu procesov pri vybavovaní dávky v nezamestnanosti, uľahčuje život invalidných dôchodcov či upúšťa od striktnej lehoty kontroly posudzovania dočasnej práceneschopnosti. Čo sa týka zjednodušenia procesov pri vybavovaní dávky v nezamestnanosti, v súčasnosti platí, že ak sa stanete nezamestnaným, musíte navštíviť úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vás zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie a vydá o tomto zaradení oznámenie. O dávku v nezamestnanosti je však potrebné požiadať v Sociálnej poisťovni, kde sa o zámene o zaradení predloží spoločne s vyplneným tlačivom žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
Cieľom návrhu je, aby poistenec za súčasných technických možností už nemusel navštevovať viaceré inštitúcie. Preto navrhujeme, aby o dávku v nezamestnanosti bolo možné požiadať priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Čo sa týka uľahčenia života invalidných dôchodcov, ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne hodnotí zdravotný stav poistenca, vyžaduje sa, aby sa poistenec tohto hodnotenia osobne zúčastnil. To však pri niektorých zdravotných diagnózach je ťažko realizovateľné a náročné pre poistenca, resp. nie je to vôbec potrebné, napríklad vzhľadom na to, že ak diagnóza je nemenná. Preto navrhujeme úpravu, kedy bude môcť posudkový lekár určiť, že osobná účasť poistenca nie je potrebná. Ak bude mať napriek tomu poistenec záujem sa kontroly osobne zúčastniť, bude táto jeho požiadavka v zmysle zákona plne rešpektovaná.
Posledná vec, týka sa kontroly posudzovania dočasnej práceneschopnosti. Podľa súčasného nastavenia zákona o sociálnom poistení sa vyžaduje, aby posudkový lekár Sociálnej poisťovne v súčinnosti so všeobecným lekárom raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti skontrolovali spôsobilosť na prácu poistenca. (Zaznievanie gongu.) Z praxe vyplýva, že v niektorých prípadoch kontrola nemusí byť vôbec vykonaná alebo by bolo vhodnejšie ju vykonávať v iných intervaloch. Navrhujeme túto povinnosť vypustiť, čím sa do týchto postupov vnesie väčšia flexibilita. V konečnom dôsledku budú z tohto opatrenia benefitovať nielen poistenci, ale vyjde sa v ústrety aj požiadavkám všeobecných lekárov, ktorí sa cítia zaťažení častými kontrolami posudkových lekárov.
Účinnosť predloženého návrhu je navrhovaná od 1. júla 2019 vzhľadom na potrebu nastavenia informačných systémov zamestnávateľov, tak aby bolo možné 14. plat za mesiac november 2019, ktorý bude vyplatený v decembri 2019, nastaviť v zmysle navrhovaného odvodového zvýhodnenia.
Predloženým návrhom zákona sa znižuje v rokoch 2019 až 2021 odvodové zaťaženie zamestnávateľov aj zamestnancov. Zároveň sa okrem zníženia administratívnej záťaže Sociálnej poisťovne a všeobecných lekárov pri výkone sociálneho poistenia znižuje aj administratívna záťaž poistencov Sociálnej poisťovne, na ktorých je návrh zákona primárne zameraný.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky stručne uviedol návrh zákona.
Panie poslankyne, páni poslanci, predkladaným návrhom zákona sa vstupuje článkom I do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a článkom II do zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V nadväznosti na zavedenie daňových a odvodových zvýhodnení mzdy vyplácanej pri príležitosti letných dovoleniek, tzv. 13. plat, a pri príležitosti vianočných sviatkov, tzv. 14. plat, schválený v roku 2018, sa na obdobie pred začatím vykonávania ročného zúčtovania v sociálnom poistení pred 1. januárom 2022 navrhuje upraviť určenie vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie zamestnancom a zamestnávateľom z 13. platu poskytnutého zamestnancovi v roku 2021 a zo 14. platu poskytnutého zamestnancovi v rokoch 2019 až 2021.
V záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov sa navrhuje zrušiť, resp. zmierniť povinnosť poistenca zúčastňovať sa niektorých výkonov lekárskej posudkovej činnosti a upraviť možnosť podania žiadosti o dávku nezamestnanosti spoločne so žiadosťou o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie priamo na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a tiež s právom Európskej únie.
Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, súhlasím s vami a s vaším konštatovaním, že zo slovenskej politickej scény sa vytratil alebo vymizol konsenzus týkajúci sa zahraničnej politiky. Na to sme tu boli dlhé obdobie zvyknutí. Ale s čím nemôžem súhlasiť, je vaše strohé skonštatovanie, že za to všetko môže len vládna koalícia. Predsa konsenzus je o tom, aby sa dohodli všetci, aj opozičné strany. Ja si nepamätám, že by niekto z vládnej koalície spochybňoval naše členstvo v Európskej únii alebo v Severoatlantickej aliancii. Ale na čo sa dobre pamätám, je, že v období, keď bol predsedom vlády Robert Fico a hovoril o tom, že Slovensko by malo mať ambíciu byť súčasťou jadra Európskej únie, byť v prvej lige, tak predseda strany Sloboda a Solidarita Richard Sulík to veľmi kritizoval a dokonca si robil z toho srandu.
Náš životný priestor je Európska únia a Severoatlantická aliancia, ale na druhej strane nám to nebráni k tomu, aby sme mali dobré vzťahy napríklad s Ruskou federáciou, so štátom, ktorý ste viackrát podrobila kritike.
A s čím súhlasím, je napríklad aj váš názor na ochranu náboženskej slobody vo svete. Priznám sa, že viackrát som mal možnosť stretnúť sa a rozprávať sa so štátnym tajomníkom z Maďarska Tristanom Azbejom a naozaj Maďarsko môže byť v tomto pre nás vzorom, pretože aj ochrana náboženskej slobody vo svete môže byť naším prínosom k akejsi solidarite na to, aby sme riešili problémy s utečencami a migráciou.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej.
Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 1471 z 12. marca 2019 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady. Ústavnoprávny výbor uznesením z 19. marca 2019 č. 578 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č.136 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o komplexnom a posilnenom partnerstve medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Arménskou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že predmetná dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s predmetnou dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu (tlač 1326a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady č. 140 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Vážený pán predsedajúci, panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu.
Návrh pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1399 z 20. februára 2019 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a zahraničnému výboru. Za gestorský výbor určil zahraničný výbor Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor uznesením z 19. marca 2019 č. 577 a Zahraničný výbor Národnej rady uznesením z 21. marca 2019 č. 134 odporúčajú Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a rozhodnúť, že predmetné dodatky sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dodatkami k článku 8 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a rozhodnúť, že dodatky sú medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní predmetného návrhu bola schválená uznesením zahraničného výboru Národnej rady č. 139 z 21. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, prosím, pán predsedajúci, spoločná správa, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Galek, skôr patríte k takým umierneným poslancom v Národnej rade Slovenskej republiky, preto ma trošku sklamalo, že ste sa, že ste nerozobrali voľbu ústavných sudcov trošku tak z nadhľadu, ale zase ste sa zamerali na osobu Roberta Fica.
A s čím absolútne s vami nesúhlasím, je, že ste spochybnili jeho popularitu a dokonca legitimitu. Myslím si, že viac ako 99 % politikov na Slovensku nikdy nedosiahne to, čo Robert Fico. Myslím tým napríklad aj to, že bol trojnásobným premiérom.
Čo sa týka legitimity. Politik, ktorý vyhral a doviedol k víťazstvu vlastnú politickú stranu v rokoch 2006, ´10, ´12, ´16, asi ťažko môžeme spochybňovať jeho legitimitu.
A čo sa týka popularity, po toľkých rokoch ešte stále mať také percentá, takisto môžu závidieť viacerí.
Čo sa týka prieskumu, o ktorom ste hovorili, ktorý v nedeľu odvysielala televízia Markíza o tom, že drvivá väčšina ľudí, takmer 80 %, si nepraje Roberta Fica na Ústavnom súde. Po prvé, takýto prieskum je veľmi tendenčný a nikdy nemal uzrieť svetlo sveta, ale ak je teda na svete, viete čo, poviem vám jednu vec, ktorá možno prekvapí aj vás. Možno aj viacerí členovia, voliči a sympatizanti strany SMER na túto otázku odpovedali, že si ho tam neprajú, ale nie preto, že by na to nemal alebo že by ho nemali radi, ale práve naopak, viacerí si želajú, aby zostal na čele politickej strany SMER - sociálna demokracia.