Videokanál poslanca

Čiže dovoľte, aby som zhrnul rozpravu alebo nerozpravu. Mrzí ma, že sme schopní v tomto pléne veľakrát stráviť hodiny a hodiny pri návrhoch, ktoré riešia absolútne hlúposti, a pri kľúčových návrhoch, ktoré naozaj riešia závažné veci, ktoré by boli v prospech všetkých občanov Slovenska, akosi to chceme pretrpieť, aby už čím skorej prebehol ďalší bod. A podľa rozpravy, ktorá prebehla, mám pocit, že ten druhý prípad bol, v tomto prípade nastal tento prípad.
Akosi si neuvedomujeme, že ak by sa tento návrh zákona prijal, tak reálne môžme ušetriť každý jeden rok, trúfnem si povedať, stovky miliónov eur, ktoré by mohli byť z eurofondov investované tak, ako by od začiatku mali mať. Áno, myslím, že kolega Marosz to hovoril o tom, že malo to byť v nás, malo by to byť možno tak akože taká tá základná morálka, že keď raz bude niekto hodnotiť, tak bude nezaujatý, a keď to máme v morálke, nemusíme to riešiť zákonom. Ale ak by sme boli morálni, tak možno, neviem, kto to tu svojho času hovoril, bolo, že, alebo Martin Fecko, myslím, že to hovorí, že ak by sme dodržiavali len Desatoro božích prikázaní, tak nám netreba žiaden zákon. Možno to môžme zúžiť, ak by sme dodržiavali len miluj blížneho svojho ako seba samého, tak by sme ani to Desatoro nemuseli dodržiavať, stačilo by len to jedno. Ale keďže sme ľudia hriešni a nedokonalí, tak od toho sú zákony, od toho sú pravidlá a keď vieme, že jednoducho tu niečo zlyháva a, bohužiaľ, v 21. storočí, po 30 rokoch, čoskoro to výročie bude, budovania demokracie na Slovensku, napriek tomu politici, ktorí sú, pred voľbami si pýtajú hlas od svojich voličov, sa nehanbia po voľbách tých istých voličov drzo okrádať. A to, čo tu pácha SNS a nielen SNS, ale predtým aj ostatné strany, aj popri SNS, samozrejme, aj MOST – HÍD a SMER pri čerpaní eurofondov, je naozaj donebavolajúca drzosť. A práve preto tento návrh zákona nerieši v podstate nič iné len to, čo by dávno malo platiť, ak by sme boli morálni, ak by sme dodržiavali Desatoro, ak by sme dodržiavali to jedno prikázanie alebo ak by sme dodržiavali základné pravidlá, že keď raz od niekoho si pýtam, základné pravidlo, keď si od niekoho raz pýtam hlas, nemôžem ho predsa po voľbách na drzovku okrádať.
Tento návrh zákona chce, aby sa zaviedli kritériá pri výbere hodnotiteľov, ktorí posudzujú, ktorý projekt má získať peniaze z eurofondov. Lebo dnes je to, ako sa pani ministerke uráči alebo pánovi ministrovi uráči, takí hodnotitelia tam sú, žiadne kritériá. A áno, potom sa stane, že krajčír hodnotí nejaký strojársky projekt, strojár hodnotí nejaký medicínsky projekt a podobne. Jednoducho obludnosti. Čiže ešte raz, zákon nechce nikomu ublížiť, len chce, alebo návrh zákona, aby sa zaviedli kritériá. Aby sme si povedali teda, čo musí ten hodnotiteľ spĺňať, keď teda chce niečo posudzovať. Aby sa zabránilo konfliktu záujmov, čiže aby známi ľudia v akejkoľvek väzbe s tým, kto predkladá projekt, aby nemohli hodnotiť. Logicky, nie? Čiže znovu druhú logickú vec chce zaviesť.
Tretie, čo chce zaviesť, aby eurofondy na výskum a vývoj mohli dostať len firmy, ktoré sa výskumom a vývojom zaoberajú. Znova základná logika, nie? Alebo jak dnes pred voľbami sa hovorí, že zdravý rozum.
Štvrtú vec, aby posudzovanie veľkých projektov, aby muselo to prejsť aj cez odborníkov, ktorí pozrú sa na ten projekt aj optikou princípu hodnoty za peniaze. Aby sa na to pozreli, že nielenže či to je pekne napísané, ale keď si niekto teraz zmyslí, poviem somarinu, stavať vesmírnu raketu z eurofondov, tak niekto sa asi mohol by na to pozrieť a povedať, že počkať, počkať, to akože, to nám asi príliš neni treba, lebo jednoducho nebude to mať taký veľký zmysel, aj keď reálne by si možno z tých eurofondov tú vesmírnu raketu postavil.
A piata vec, zverejňovať výsledky hodnotenia. Zverejňovať odôvodnenie, zverejňovať hodnotiteľov. Znova, čistá logika a zdravý rozum. Prečo by sme ich mali tajiť? Keď raz niekto niečo hodnotí, tak asi by sa pod to mohol podpísať. Prečo pani ministerka alebo pán minister to utajujú?
Ale pre vás, páni v opozícii, pardon, vo vládnej koalícii, mám jeden návrh. Ja by som na vašom mieste tento návrh prijal. A nie preto, aby to pozeralo na prsty vám, aby to zabránilo kradnúť vám a vašim ministrom, ale aby to zabránilo kradnúť budúcej vláde. Lebo vy, páni v koalícii, vládnuť po budúcich voľbách nebudete a keď tento návrh prijmete, aspoň zabezpečíte pri vašom odchode jednu dobrú vec, aby keď náhodou by sa našiel nejaký krivák v budúcej vláde, aby nemohol robiť to, čo robíte dnes vy. Takže ja by som vám ho odporúčal, už keď nie iba preto, že to je dobrá vec, iba zo zlomyseľnosti vašej voči budúcej vláde zabezpečiť, aby nemusela kradnúť, alebo aby nemohla kradnúť.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 17. júna a gestorský výbor do 18. júna 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Rusko je samozrejme náš strategický obchodný partner a rokovať s Ruskom o obchode, o čomkoľvek kedykoľvek, samozrejme, všetkými desiatimi som za. Ale rokovať s človekom, ktorý sa rozhodol z pozície svojej moci, že ukradne suverénnemu Gruzínsku územie a využije na to vojenskú silu, rokovať s človekom a klaňať sa mu do pol pása na vojenskej prehliadke, ktorý ukradne územie, svojvoľne, suverénnej Ukrajine, tak to môže len človek, ktorý mentálne zostal niekde vo vývoji v piatom roku svojho života.

Poprosím, zaradiť zajtra na 11.00 hod. ešte hlasovanie z predošlej schôdze (tlač 1394) o posunutí do druhého čítania. Ďakujem pekne.

Navrhujem zaradiť do programu schôdze nový bod, v rámci ktorého Národná rada odvolá člena osobitného a kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského obranného spravodajstva, rovnako aj z funkcie podpredsedu Národnej rady Martina Glváča, alias Maznáka.
Odôvodnenie: Martin Glváč svojou intímnou niekoľkoročnou komunikáciou s obvinenou z troch dokonaných vrážd, primátora Hurbanova, Jána Kuciaka, Martiny Kušnírovej, a z objednávky troch ďalších vrážd prokurátora, špeciálneho prokurátora Žilinku, Daniela Lipšica a námestníka Generálnej prokuratúry, čiže s obvinenou zo šiestich, alebo podozrivou z objednania šiestich vrážd, naďalej komunikoval napriek tomu, že od šéfa Vojenského obranného spravodajstva vedel, že je to žena už v tom čase vyšetrovaná za objednávku vraždy primátora Hurbanova, tým spáchal veľmi veľké škody na morálke a nemá právo zastávať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som zhodnotil túto plodnú rozpravu, do ktorej sa zapojili len poslanci za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Som veľmi rád tej plodnej debate. Každopádne dovoľte, aby som aj ja ako spravodajca sa prihovoril za to, aby sme tento návrh zákona podporili, lebo len zlyhávajúci štát sa ulakomí na peniaze pochádzajúce z nešťastia rodín.
Hazard nám v skutočnosti neprináša nič dobré. Na jednej strane síce také nejaké pozlátko, alebo pocit, že však máme plné mešce, či teda v tých miestnych kasách alebo v štátnom rozpočte, ale v skutočnosti tie výdavky nasledujúce, ktoré sú síce tak skryté v iných rozpočtových kapitolách a nie priamo kričia, že to sú výdavky za, na riešenie dopadov hazardu, tie sú omnoho väčšie, ako to, čo v skutočnosti vyberieme. A naozaj, keď pozeráme na koniec, že kto z toho má osoh, tak osoh z prevádzkovania hazardu majú iba firmy, ktoré hazard prevádzkujú. Štát, keď berieme ako štát inštitúciu, ktorá musí pozerať na všetky plusy a mínusy, na nejaké také, nárast spoločného dobra, tak hazard určite nie je nárast spoločného dobra, keď teda na jednej strane síce niečo vyberieme, ale v podstate nakoniec nás to stojí omnoho viac a nielen vo forme finančných nákladov, ale aj vo forme rozpadnutých rodín, samovrážd, tragédií, iných zločinov, ktoré páchajú ľudia, ktorí sú jednoducho pritlačení do kútu. Akože je jednoduché človeku, ktorý má kontrolu sám nad sebou, povedať, že však dajme ľuďom slobodu. Ale sú medzi nami ľudia jednoducho, ktorí tú kontrolu úplne napríklad v tejto oblasti nad sebou nemajú a v tomto prípade by mal intervenovať štát, od toho je štát, aby pomáhal ľuďom, ktorí sú slabší. Slabší je v tomto prípade závislý človek, ktorý nedokáže ovládnuť ten pud dať tam ďalšie peniaze. A potom, ako sa hovorí, že akékoľvek mierumilovné zviera, keď zaženiete do kúta, tak vás hryzne, tak presne potom nastávajú situácie, že človek, ktorý síce sa správa úplne normálne, zrazu, keď sa dostane do situácie, že má obrovské dlhy a nevie, ako z toho von, zrazu je z neho kriminálnik, zrazu je z neho vrah, zrazu je z neho človek, ktorý za 20 eur niekoho zapichne za domom, lebo potreboval si niečo kúpiť na svoju vlastnú obživu, lebo už nemá možno ani strechu nad hlavou.
Bohužiaľ, súčasný zákon síce na jednej strane umožňuje, že ľuďom, ktorým záleží, a tu podotýkam, ktorým záleží, lebo tie tisícky ľudí na Slovensku, ktoré zberajú podpisy pod petície, to sú ľudia, ktorí práve zažili dopady toho hazardu, ktorí zažili v svojej rodine, aké to má devastačné účinky, keď niekto jednoducho podľahne tejto závislosti. A dnes síce ten zákon teda umožňuje týmto ľuďom vyzbierať si podpisy, ale v podstate sa klameme samých seba, lebo v tej petícii, tá petícia musí byť vlastne, ten človek sa musí podpísať pod to, že či podľa jeho názoru hazard ruší verejný poriadok.
Tí ľudia, keď to podpisujú, ani nevedia, čo tam je v skutočnosti napísané, lebo komunikuje ten, čo zbiera podpisy, iba že či si za zákaz hazardu alebo nie na území našej obce alebo mesta. V skutočnosti my sa tu tvárime, že tí ľudia, všetci, čo sa podpíšu, si uvedomujú, že hazard ruší verejný poriadok. Jedna tisícina z tých ľudí vie, že takáto veta tam v tej petícii je napísaná a my tu nútime tých ľudí, aby hovorili, akože sa podpísali pod niečo, čo v podstate ani si nemyslia. Oni si nemyslia, že to ruší verejný poriadok, omnoho viac si myslia, že to jednoducho hazard ničí rodiny. A my tu teraz hráme, hovorím, ešte aj takúto hlúpu hru s nimi, že im nútime podpisovať niečo, čo vlastne si ani nemyslia, len to podpisujú preto, lebo jednoducho chcú ten plevel nejakým spôsobom vykynožiť.
Bolo by veľmi dobré, aby sme toto právo dali späť na obce, aby ľudia, ktorých si ľudia zvolia, čiže miestni poslanci, miestny starosta, primátor, aby tí rozhodovali o tom a mali výlučnú právomoc, či na území obce hazard bude prevádzkovaný alebo nebude. Áno, možno aj liberáli, v tomto prípade, myslím, že SaS-ka tu tak dlhodobo bojuje za to, že aby sme nezakazovali, ale ja liberalizmus vnímam ako prístup k správe veci verejných, kde podľa mňa liberál by mal vždy strážiť záujem toho slabšieho. Tak to aspoň vnímam ja. A zdá sa mi, že prístup, ktorý aj trebárs SaS v tejto veci volí, alebo možno tí ľudia, ktorí hovoria, že hazard, to je základná, základné ľudské právo pomaly, tak mi pripadá, že je to také bezbrehé voľnomyšlienkárstvo. Nech sa každý robí, čo chce, bez ohľadu na to, aký to má dopad na tých slabších.
Ešte raz hovorím, z tohto miesta, tí ľudia, ktorí podliehajú hazardu, sú slabší. Oni nemajú kontrolu sami nad sebou. A aj správny liberál by v takomto prípade mal chrániť záujem slabšieho, a to je ten človek, ktorý je závislý na hazarde. Preto by som bol veľmi rád, aby tento návrh podporili aj konzervatívci aj liberáli, lebo je jednoducho rozumný, ide správnym smerom a zadosťučiňuje spravodlivosti.
Ďakujem pekne za slovo.

Kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 3. mája a gestorský výbor do 7. mája 2019.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Takže, kolegovia, kolegyne, Ústava Slovenskej republiky priamo v čl. 2, čiže naozaj medzi tými prvými bodmi, hovorí v odseku 1, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo", čiže prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Volení zástupcovia, áno, to sme my, čiže to je parlament, Národná rada Slovenskej republiky, kde si ľudia nás vo voľbách zvolia, vyberú a my sme ich volení zástupcovia.
Čiže ešte raz, "štátna moc pochádza od občanov", ľudia prídu, občania prídu k voľbách a vykonávajú tú moc, keďže teda nemôžem na Slovensku vykonávať moc asi 5,4 mil. ľudí, tak prostredníctvom volených zástupcov, to znamená poslancov v Národnej rade alebo v parlamente. Ale je tam zároveň napísané "alebo priamo". Keďže po slovensky rozumieme, alebo nie je nejaká spojka, ktorá hovorí, že to, čo nasleduje za ňou, je nejaké menejcenné, ale je to rovnocenné. Čiže ľudia by mali mať na Slovensku podľa ústavy právo spravovať si veci prostredníctvom volených zástupcov aj priamo rovnocenné. Ale v skutočnosti je to o čom? Áno, prídu, ja neviem, koľko už volieb aj do parlamentu bolo, parlament sa zvolí, prijíma zákony, tá prvá časť vety funguje, môžme si povedať, funguje. Druhá časť vety, ľudia keď sa rozhodnú si zorganizovať referendum a dajú si tú prácu, že vyzbierajú 350-tisíc podpisov, dobre, fajn, aby teda nebolo referendum o hocičom, tak dáme im nejakú prekážku, fajn, 350-tisíc. Osem referend a len jedno jediné bolo platné.
Čiže na jednej strane pri vzniku štátu povieme ľuďom, že budete mať moc si spravovať veci aj priamo, ale v skutočnosti tí zákonodarcovia, tí volební zástupcovia z tej prvej vety urobia také prekážky ľuďom vo vykonávacích predpisoch, že referendum reálne tí ľudia nemôžu dosiahnuť, aby bolo platné, keďže ho dosiahli iba pri voľbách, či, pardon, o vstupe do Európskej únie. Čiže jedno jediné platné referendum.
Čiže ústava povie, ľudia budú mať možnosť si spravovať priamo, a keď to nebude fungovať, aj, aj, či, pardon, cez volených zástupcov, a keď to nebude fungovať, tak priamo cez referendum. Len, čuduj sa svete, volení zástupcovia, čiže poslanci Národnej rady, prijmú potom následne zákon, už nie ústavu, prijmú zákon, že referendum stačí, teda musí byť 50-percentná, pardon, však je to v ústave, musí byť 50-percentné kvórum, musí byť 350-tisíc podpisov a spravia jednoducho také prekážky, aby tí ľudia reálne si to právo nemohli uplatniť.
Štandardné výhovorky sú také, že predsa my sa viacej do toho rozumieme, ľudia sa do toho nerozumejú a my poslanci, politici vieme o politike viac a vieme o problémoch viac, tak nechajte to radšej na nás a tí ľudia nech si riešia svoje problémy, ale čo sa týka štátu, tak pravidlá budeme nastavovať my poslanci v Národnej rade. Čiže niečo máme napísané v ústave, ale v skutočnosti to nechceme naplniť a je to len formálne právo, ktoré ľudia majú.
Dovoľte, prepáčte, zabudol som, viem, že tu je delegácia občanov z obce Rojkov z Liptova, tak som ich chcel tu privítať, keď tu je to takým zvykom. To bola taká malá vsuvka.
Čiže tie historické skúsenosti hovoria, že z osem referend bolo len jedno jediné platné, čiže 8-krát sa ľudia narobili, vyzbierali podpisy, síce, to je dobré, niektoré neboli, boli vyhlásené Národnou radou, ale vo väčšine prípadov teda ľudia si vyzbierali podpisy, ale v skutočnosti potom to vyšlo všetko, celá tá snaha, nazmar, lebo sme si povedali, že musí prísť 50 % oprávnených voličov, hoci pri voľbách nám stačí akákoľvek účasť a nikde v zákone nie je napísané, ak by k eurovoľbám alebo k voľbám do Národnej rady, alebo samosprávy prišli 2 % ľudí, že tie výsledky nebudú platné. Čiže tam, kde sú volení naši ľudia, získavajú funkcie, tam chceme, tam nevyžadujeme žiadnu účasť, ale tam, kde si ľudia chcú rozhodnúť o otázkach, tam tú účasť vyžadujeme.
No a chcem teda použiť, možno na takých extrémoch sa to najlepšie chápe, keďže pre tých ľudí, ktorí hovoria, že spravovať štát formou referenda alebo zveriť právomoc ľuďom rozhodovať v určitých momentoch a pri určitých otázkach priamo v referende je nezodpovedné a je to veľké riziko. Tak chcem sa opýtať, že či majú pocit zo švajčiarskej konfederácie, alebo teda zo Švajčiarska, že tento štát je nejako zle spravovaný, keď niekoľko desiatok rokov si Švajčiarsko ľudia spravujú v podstate referendami. Sú to rôzne formy tých referend, ale niektoré majú poradnú, poradnú, takú nejakú formu, niektoré majú rozhodovaciu, ale každopádne si spravujú svoj štát v podstatných otázkach referendami. A chcem sa opýtať teda, či existuje na Slovensku alebo v Európe, alebo na svete nejaká skupina ľudí, ktorí považujú štát Švajčiarsko za nejako menej schopne spravovaný štát alebo za nejaký príklad zlyhávajúcej demokracie, alebo za príklad nejakého zlyhávajúceho štátu, alebo teda či ho považujú za štát, ktorý nie je príkladom pre celý svet, ale skorej je hanbou pre celý svet.
Osobne si myslím, že absolútna väčšina ľudí, ktorí rozumejú otázke, tak sa v tomto prípade vyjadria, že Švajčiarsko je výkladnou skriňou demokracie, Švajčiarsko je výkladnou skriňou životnej úrovne a naozaj tam všetko funguje, ako sa hovorí, ako švajčiarske hodinky. Ale zároveň to je štát, ktorý najviac otvoril správu vecí verejných ľuďom a najviac dovolil, aby si ľudia vstupovali do rozhodovania prostredníctvom referend.
Čiže nie tam, kde rozhoduje úzka skupina ľudí, tie štáty sú na tom najlepšie, paradoxne štát, kde rozhodujú všetci občania republiky alebo teda tí, ktorí majú záujem rozhodovať v referendách.
Tým, že aj vo Švajčiarsku neexistuje kvórum, tak vytyčovalo to účasť v referendách na viac ako 80 %. Lebo tým, že sa zníži kvórum, to nie je o tom, že zrazu malá skupina ľudí bude rozhodovať, ale stane sa z toho vec verejná. Lebo súčasná, súčasný stav je taký, že keď ide referendum a vieme o tom, že sa musí zúčastniť 50 % ľudí, tak absolútna väčšina alebo tá väčšia časť ľudí si povie, že tak či tak to nemá zmysel, lebo 50 % ľudí nepríde a v podstate tie otázky, ktoré, podstatná časť ľudí zase na Slovensku považuje za správne, vôbec ich ani neriešia, lebo jednoducho vedia, že však tak či tak to referendum platné nebude.
Práve tým, čo navrhujeme, že zníženie kvóra, konkrétne navrhujeme na 25 %, by sme dosiahli to, že každému, komu na Slovensku záleží, by sme ho vyburcovali k tomu, aby sa toho referenda zúčastnil, lebo nechcel by dovoliť, aby menšina rozhodla iba preto, lebo väčšina si povedala, že zostane doma. A práve tento efekt sa prejavil vo Švajčiarsku, že, že keď vedia, že teoreticky by menšina mohla rozhodnúť, tak idú k tým referendám vo veľkom počte a môžme im závidieť aj z pohľadu volieb do parlamentu alebo prezidentských volieb účasť viac jako 80 %. My sme teraz nedosiahli ani 50 % pri prezidentských voľbách, v druhom kole možno bude 55, možno 60, pri parlamentných voľbách je úplný štandard niekde okolo 55 dlhé roky, čiže skoro polovička ľudí na Slovensku je v pozícii, že de facto ani nemajú záujem rozhodovať, lebo jednoducho necítia, že majú moc niečo zmeniť.
Práve ten návrh, ktorý predkladáme, že znížiť kvórum na 25 %, môže týchto ľudí pritiahnuť k veciam verejným, áno, to znamená, že budeme mať viacej informovaných voličov a uznávam, že niektorým politickým stranám, áno, v strane SMER, SNS, Kotleba a spol. informovaný volič príliš nevoní a príliš nechcú robiť veľa preto, aby, aby ľudia vedeli, ako ten štát funguje a odkiaľ tie peniaze sú a čo to znamená, keď sa schváli 64 rokov vek odchodu do dôchodku, a jednoducho nechcú vedieť, aby ľudia vedeli, že automaticky na to doplatia a budú mať o 100, o 150 eur v dlhšom horizonte nižšie dôchodky, ako by mali za súčasnej situácie. Takže chápem, že vlastne niektorým politickým stranám na Slovensku vyhovuje, aby sa ľudia o politiku nezaujímali a aby boli v takej rezignovanej podobe, aby prišli voliť iba tí, ktorých majú ako-tak podchytených, ktorí im verne hodia ten ich hlas a získajú mandát, získajú peniažky do rozpočtu a podobne.
My si ale myslíme, že tento návrh by pomohol po prvé tým, čo som začal, naplniť literu a ducha hlavne ústavy, čiže aby ľudia úplne reálne mali porovnateľnú možnosť spravovať si veci priamo ako prostredníctvom volených zástupcov, čiže parlamentu, aby sme sa vydali cestou ku krajine, ktorú mnohí z nás obdivujeme a ktorá funguje naozaj ako švajčiarske hodinky, a aby sme aj takýmto teda spôsobom ukázali, že nám na ľuďoch a na ich názore záleží. Referendum by aj za takejto situácie, kedy by bolo reálne, predpokladám, že možno aj každé referendum by od toho momentu bolo platné, tak za takejto situácie by plnil také dve dôležité funkcie aj vo všeobecnosti sa od referenda očakáva, aby ich plnilo, a to je kontrolná a iniciatíva.
Kontrola znamená, že keď by ľudia mali pocit, že ich volení zástupcovia zlyhali, tak jednoducho spravili by poriadok. Zvolali by si referendum alebo vyzbierali podpisy, ziniciovali by si referendum a v referende by usmernili svojich volených zástupcov tam, kde ich očakávajú, aby boli, a jednoducho by napravili ich nejaké pokrivené zmýšľanie. Zároveň by mohli takýmto spôsobom mať iniciatívu v situáciách, keď by mali pocit, že dlhodobo sa nejaký problém nerieši, a oslovujú svojich zástupcov, ale majú pocit z toho, jak kebyže hrach na stenu by hádzali, a tým pádom v takejto situácii by mohli si takisto vyzbierať podpisy. Nehovoríme o znížení počtu podpisov. Čiže naozaj aby to bolo o vážnych veciach. Vyzbierali by si podpisy, ale mali by reálnu šancu, že na iniciatívu, na ktorú možno poslanci kašlú, by oni zrazu získali podporu od ľudí a presadili by ju do našeho právneho poriadku.
Z tohto pohľadu sa mi javí ako, sa nám javí ako veľmi správne, aby sme sa vydali touto cestou, aby sme ľuďom ukázali, že nám na nich záleží, že nejde nám len o to, aby sme od ľudí raz za štyri roky získali moc a potom, ľudia, dajte nám pokoj, už nás to nezaujíma, ale, že nám ide o to, aby ľudia naozaj mohli reálne v situáciách, v ktorých to považujú za dôležité, a v otázkach, ktoré považujú za dôležité, si rozhodnúť sami aj mimo termínov riadnych volieb.
V samotnom návrhu navrhujeme vlastne také tri, tri podstatné zmeny. Možno niektoré viac, niektoré menej. Tú jednu, hlavnú, som spomenul, čiže navrhujeme, aby sa znížilo kvórum, čiže minimálny počet oprávnených voličov, aby sa znížil z 50 na 25 %. Prečo 25 %? No najradšej ja osobne by som bol, aby nebolo žiadne kvórum, lebo to by vyburcovalo maximálne účasť. Ale aj 25 % z tohto pohľadu sa javí ako dostatočné, aby teda niektorí ľudia nemali strach podporiť tento návrh zákona, aby ste nemysleli, že teraz zrazu tu 2-3 % rozhodnú o nejakom blude a by sme to mali v právnom poriadku.
Zároveň sme dali číslo, ktoré je skoro dvojnásobok toho, čo bola najnižšia účasť volieb, ktoré rešpektujeme. V predošlých voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 bola účasť 13 %. Nikto na Slovensku sa nenašiel, kto by výsledok týchto volieb nerešpektoval alebo spochybňoval, alebo spochybňoval vôľu ľudí, ktorú prejavili v týchto voľbách, napriek tomu, že sa ich zúčastnilo len 13 % ľudí. Čiže navrhujeme 2-krát vyššiu účasť ľudí, čiže 2-krát väčšiu legitimitu, ale očakávame po takomto návrhu, že samotná účasť ľudí na referende bude porovnateľná s bežnými voľbami, teda do parlamentu, alebo s voľbami za prezidenta Slovenskej republiky, že by dokázala vyburcovať ľudí k tej, k tej účasti.
Druhý návrh, ktorý vlastne, alebo zmenu, ktorú navrhujeme, je, aby sa, na základe tohoto by sa referendum sfunkčnilo a uvedomujeme si, že zase tá zákonodar... alebo, pardon, tí volení zástupcovia alebo parlament Slovenskej republiky by nemal byť vystavený takému nejakému stresu, že po roku, dvoch, kedy by sa prijímali tie nepopulárne opatrenia, by zrazu niekto prišiel a vyzbiera podpisy a znova nové voľby do Národnej rady a vlastne vláda by nemala istotu toho štvorročného mandátu, ak sa bude správať zodpovedne, ak sa koalícia nerozvadí, že môže štyri roky reálne spravovať, spravovať štát. Čiže navrhujeme, aby do tých vylučovacích podmienok okrem súčasných, kedy je napísané teda, že referendum nemôže byť o otázkach, ktoré sa týkajú odvodov štátneho rozpočtu a ľudských práv, tak aby sme tam doplnili aj skrátenie volebného obdobia Národnej rady. Čiže navrhujeme, aby referendom, keď aj znížime kvórum, aby ľudia si mohli spravovať veci, ale aby nemohli skracovať štvorročné funkčné obdobie Národnej rady, alebo teda parlamentu, a aby takýmto spôsobom referendum nemohlo slúžiť na vyvolanie predčasných volieb. Čiže je to taká náplasť, ak by teda niekto mal strach, že by mu takýmto spôsobom ľudia zobrali stoličku spod zadku alebo dobrý plat.
Tretiu vec, ktorú navrhujeme, tak navrhujeme, aby sme maximalizovali účasť, počet ľudí, ktorí sa zúčastnia, čiže navrhujeme, aby sa referendum konalo vždy a v podstate aby sme sprehľadnili aj situáciu pre ľudí, ktorí zbierajú podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda, navrhujeme, aby sa referendum vykonalo vždy v rovnaký deň alebo, pardon, aby sa vykonalo v deň konania najbližších volieb do Národnej rady, alebo teda v deň konania volieb najbližších do Európskeho parlamentu, volieb prezidenta alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, alebo volieb do orgánov vyšších územných celkov, alebo orgánov samosprávy obcí. Čiže navrhujeme, aby referendum, ľudia, ktorí zbierajú podpisy pod referendum, alebo teda podpíšu túto petíciu, tak aby mali istotu, že referendum, keď stihne ten petičný výbor odovzdať prezidentovi, tak, a stihnú ho odovzdať viac ako 90 dní pred termínom nejakých najbližších celoštátnych volieb, tak aby mali istotu, že to referendum sa bude konať s najbližšími celoštátnymi voľbami.
Cieľ, aby sa maximalizovala účasť a otvára to priestor na to, aby sa cez vykonávacie predpisy zabezpečili, aby sa aj výrazne a dramaticky znížili náklady. Lebo ak by sa v tomto prípade možno teda zvolila aj rovnaká volebná komisia, aby bola jedna volebná miestnosť, tak s jedným úkonom ľudia, ktorí by vyberali politickú stranu, by mohli zároveň zahlasovať za referendum. Stálo by nás tým pádom referendum minimum prostriedkov a ľudia by mali istotu, že referendum bude úspešné a budú vedieť presne, kedy sa bude diať.
Boli by sme veľmi radi, aby sme po 26 rokoch existencie Slovenskej republiky, po 26 rokoch, kedy máme napísané v ústave, že nám na ľuďoch záleží a že môžu si veci spravovať aj priamo, aby sme zadosťučinili tomuto jednému slovu "priamo", aby sme ľuďom dali do ruky reálny nástroj, aby si veci, keď majú pocit, že politici alebo zlyhávajú v tom, že prijali zlé rozhodnutie, alebo politici nechcú riešiť nejaké závažné problémy, aby si v takýchto situáciách mohli veci riešiť aj priamo a rozhodnúť. Čiže boli by sme veľmi radi, aby sme nabrali odvahu a tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som ixtýkrát predložil plénu náš návrh na zníženie kvóra pri referende, lebo súčasný stav je taký, že síce pri voľbách do Európskeho parlamentu stačí, že príde 13 % ľudí a rešpektujeme ich vôľu, lebo však teda zvolia nejakých našich ľudí, našich poslancov, čiže tam nikto nespochybňuje nejak platnosť názoru týchto ľudí, ale pri referende, keď príde aj 49 % ľudí, tak povieme si, že neprišlo dostatok, názor ľudí nás nezaujíma. A ja to vyhodnocujem teda zjednodušene tak, lebo jednoducho nezískame my politické strany alebo naši ľudia, naši poslanci nejaký mandát, tak čo nás po názore ľudí, tak jednoducho tam kladieme prekážku 50 %. Viac poviem v rozprave.

Veronika, myslím si, že je naivné v podstate očakávať od hrdinky pani ministerky, že bude odpovedať na fakty, ktorými si ju jednoznačne usvedčila. Ona vie, že jednoducho nemá pravdu, nič iné jej nezostáva, len sa z toho vykecať a myslí si, že nejako takto to ustojí. Ono áno, možno pred nami alebo pred kolegami svojimi koaličnými, alebo pred voličmi sa z toho vykecá. Len ja ju chcem upozorniť, tak ako som aj v rozprave upozorňoval, pred orgány činnými..., orgánmi činnými (povedané so smiechom) v trestnom konaní sa z toho jednoducho nevykecá. Štyria vysoko postavení ľudia z SNS už sú tam pri spravodlivosti a pekne 10 či 12 rokov budú z ešusu papkať a budú mať svoj životný priestor ohraničený trikrát štyri metre.
Ondro Dostál, hovoríš, že si, že máš nejakú tajnú nádej, že teda konečne tu naberú odvahu poslanci a poslankyne z SNS a vyjadria sa, predstúpia možno akože v tej ústnej rozprave a budú obhajovať plagiátora Andreja Danka, no tú tajnú nádej asi by sme mohli odložiť do šuflíčka, jednoducho nemajú odvahu, lebo to sú zbabelci. To nie sú ľudia, ktorí by si trúfli ho vykopnúť von a povedať mu: „Počúvaj, Andrej, robíš nám hanbu, ako hráš sa tu na velikána, ducha, na mysliteľa, bozkávaš, boškávaš tu kapitánske výložky, falošne si ich vlastne vybavíš u svojho podriadeného človeka, ktorého si dosadil na ministerstvo, jednoducho spravil si nám hanbu s plagiátorom, nejsi si chlap, nemáš schopnosť odstúpiť, pošleme ťa kade ľahšie a my tú SNS zachránime.“ Nie, oni sa spoliehajú, že práve na chrbte tohoto velikána, mysliteľa, kapitána, usvedčeného zlodeja a plagiátora, že sa opätovne vyhrabú do parlamentu, lebo jednoducho neveria si vo vlastné schopnosti.
Takže obávam sa, že nemaj tú tajnú nádej, oni sú neni schopní sa pozrieť pravde do očí, lebo sa jej boja, že by sa sem znova nedostali.