Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, budem viac-menej opakovať alebo reagovať to, čo tu už zaznelo. Tá diskusia na moje príjemné prekvapenie bola pomerne široká, rozsiahla a vystúpilo množstvo mojich kolegýň, ktoré sa tejto téme venujú či už pri poslaneckej práci, alebo sem prišli z prostredia, kde sa so sociálnymi službami alebo teda s...
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, budem viac-menej opakovať alebo reagovať to, čo tu už zaznelo. Tá diskusia na moje príjemné prekvapenie bola pomerne široká, rozsiahla a vystúpilo množstvo mojich kolegýň, ktoré sa tejto téme venujú či už pri poslaneckej práci, alebo sem prišli z prostredia, kde sa so sociálnymi službami alebo teda s jasličkami pre deti stretávali vo svojej praxi mnoho rokov predtým, ako boli zvolení do parlamentu.
Ja už som reagoval faktickými poznámkami na vystúpenia kolegýň k tej časti novely a k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré sa týkajú tých klasických doterajších zariadení sociálnych služieb pre starších ľudí a pre zdravotne postihnutých ľudí, tak ešte raz zopakujem, opakovanie je matka múdrosti a táto téma si to zaslúži, je veľmi dôležitá, Slovensko starne a pribúda nám počet dôchodcov a dôchodkový vek, resp. vek dožitia sa zvyšuje, ale to má potom následky z hľadiska sociálnych služieb vyššieho tlaku na požiadavky, na počet miest v sociálnych službách, samozrejme, aj na ich kvalitu, ktorú bez toho chceme predsa mať čo najlepšiu. Čiže to si so sebou prináša finančné požiadavky. Pokiaľ sú to zariadenia, ktoré sú zriaďované v kompetenciách samospráv, tak, samozrejme, samosprávy majú vyčlenené finančné prostriedky na ich financovanie, ale aj ich mešec nie je bezodný a aj oni musia starostlivo zvažovať, koľko dokážu vyčleniť vo svojich rozpočtoch na zariadenia, a zvažovať, akým spôsobom im pomáha štát.
No ako tu už bolo povedané opakovane, tá pomoc štátu tu síce je, ale je zamrazená na úrovni niekoľko rokov dozadu. Takže s tým, ako rastú náklady na prevádzku týchto zariadení, či už sú to zariadenia samospráv alebo zariadenia neverejných poskytovateľov, ide najmä o zvyšovanie platov, či zvyšovaním minimálnej mzdy, jednoducho tým prirodzeným konkurenčným prostredím, kedy zamestnanci zariadení si dnes môžu už vyberať, už nie sú odkázaní na to, že nemajú inú možnosť zamestnať sa, či už je to tu spomínané Rakúsko alebo iné krajiny, kde ich radi príjmu a dajú im omnoho väčší plat, ako majú na Slovensku, alebo sú to iné sektory našej ekonomiky alebo služieb, kde sa tie pracovné miesta skrátka vytvárajú. A to jedno s druhým skrátka vytvára tlak na zvyšovanie ich miezd, tým pádom odvodov, tým pádom celkovým mzdových nákladov a tie mzdové náklady tvoria väčšinu nákladov na prevádzku týchto zariadení. Čiže aj keby sme brali do úvahy to, že máme stabilné ceny energií, tak nemáme stabilné platy, pretože platy nám rastú, čo je dobrá správa, ale pre tých, ktorí tie platy majú v zariadeniach vyplatiť a udržať ekonomiku týchto zariadení bez väčšej pomoci štátu, je to skrátka správa zlá. Takže si vyberme, že čo vlastne chceme. Ak chceme hovoriť o tom, že platy na Slovensku rastú, tak musí logicky rásť aj príspevok štátu do zariadení. Nielen tou formou, že vlastne samosprávy získali z vyšších daní, ako ste, pán minister, povedali vyše 400 mil., tým pádom majú čo dať a najmä svojim zariadeniam, nestačí to. A keď sa posunieme optikou na neverejných poskytovateľov, tak, tak tam je to naozaj hrozné, pretože, pretože tam tá pomoc zo strany samosprávy je častokrát len symbolická alebo dokonca žiadna a tým pádom sú odkázaní len na príspevky od štátu po prvé a po druhé na platby tých klientov. A keďže príspevky od štátu sú zamrazené z hľadiska príspevku na jedného klienta, tak čo iné im zostáva, aj keď by akokoľvek chceli veci riešiť inak, nemôžu nijako inak ako tým, že zvyšujú požiadavky na klientov, aby platili vyššiu sumu z vlastných peňazí.
Čiže sme v slepej uličke. Samosprávy počet miest nemajú ako zvyšovať, pretože ich rozpočty nepustia. Neverejní poskytovatelia, ktorí sú dnes zabehnutí, majú to know-how niekoľkoročné a sú ďalší, ktorí by možno radi aj postavili nejaké zariadenie, tak oni by možno počty miest zvýšili, ale nemajú tak v reálnom živote klientov, ktorí by tam síce chceli ísť, ale, ale nemajú na tých 700-800 eur, ktoré sa od nich očakáva ako poplatok.
Takže ešte raz, môžme sa len tešiť na budúci rok, ak teda bude prijatá veľká novela alebo dokonca nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal zásadným spôsobom zlepšiť financovanie. Uvidíme, ako to tie zariadenia ten rok prežijú, lebo to bude vlastne platné až od roku 2018, keď tak počítam, skôr sa to asi nespustí, skôr sa to asi nespustí. Takže ako prežijú ten rok, uvidíme, tak ako prežili doteraz, to znamená bude to tam stagnovať, skrátka, premrhaný ďalší rok a je mi to ľúto, je mi to osobne ľúto, premrhali sa tu roky, kedy to už mohlo fungovať.
Pokiaľ ide o jasle, jasličkový zákon, tú časť zákona, ktorú nazývame jasličkový zákon, tak v prvom rade je nešťastné, že sa zvolila táto cesta a tá legislatívna úprava fungovania detských jaslí sa dáva do zákona o sociálnych službách. Omnoho lepšie by bolo, keby to bol samostatný zákon. Či už máme v našej legislatíve 5 050 zákonov alebo 5 051, ono by to bolo jedno, ale to rozdelenie by bolo dobré preto, lebo by sme neboli pri posudzovaní pravidiel v detských jasliach viazaní určitým spoločným jadrom, ktoré vyplýva z toho, že je to teda dané do zákona o sociálnych službách. Áno, narážam napríklad na bezbariérovosť, o ktorej sa tu už tiež veľa povedalo. Ako to bude s poslaneckým návrhom, pán spravodajca, Jozefa Buriana, ktorý vidíme na internete? Bude predložený, alebo je to nejaká fikcia? (Reakcia spravodajcu.) Bude predložený po mojom vystúpení zrejme, výborne.
Takže zaznel tu, ak si dobre pamätám, pozmeňovací návrh kolegyne Cigánikovej, a keď si pozriete na webe, tu už si, už si brúsi pero či jazyk pán kolega spravodajca, ktorý chce predniesť obdobný pozmeňovací, pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je, že tá bezbariérovosť bude povinná až od roku 2019. Čiže existujúci zriaďovatelia budú mať rok 2017 a ’18, dva roky na to, aby si tú bezbariérovosť upravili. No tak je to lepšie ako to, čo bolo predložené v návrhu zo strany ministerstva, čiže pridáva sa ďalší rok.
Takže, samozrejme, ja môžem len odporúčať kolegyniam, kolegom, aby hlasovali za obidva tieto návrhy (povedané so smiechom), neviem, teda ako to bude, pretože najprv sa bude hlasovať o kolegyni Cigánikovej a až potom o kolegovi Burianovi, keďže si dal s tým prednesom načas, ale keď už nie pozmeňovák kolegyne Cigánikovej, tak poprosím, podporte pozmeňovák kolegu Buriana.
No aj máme tu ďalšie problémy, to sú tie počty, počty, koľko, koľko personálu má byť v jasliach, koľko z toho má byť vlastne tých odborných zamestnancov. Je to diskutabilné, netrúfam si to hodnotiť, došlo tam k nejakým ústupkom. Dajme tomu, že sa to možno praxou ešte vybrúsi, príde možno nejaká novela na jar, uvidíme, uvidíme, ako to pôjde. Takže do tohto by som nechcel už v tejto fáze nejako príliš hovoriť, ale v každom prípade, v každom prípade ma trápi to, čo to tu takisto zaznelo v podobe dvoch pozmeňovacích návrhov, pod jedným som ako spoluautor priamo zaangažovaný, a to je ten vekový prekryv, kedy ma dieťa končiť v jasliach a kedy teda má ísť do škôlky.
Ja poviem to, čo tu ešte asi nejak nezaznelo, aspoň som to nezačul, keď si pozriete zákon o materských školách, tak pri tom všetkom rezortizme, ktorý tu máme, na jednej strane je práca, prácari, na druhom sú školáci, tak v zákone o materských školách je predsa povedané, že do materskej školy môžu za výnimočných okolností zobrať aj dieťa už od dvoch rokov.
Čo tým chcem povedať, chcem tým povedať, že ten tvrdý rezortizmus vlastne až taký tvrdý nie je, pretože tu máme legislatívu, ktorá hovorí, že to menej ako trojročné dieťa, ktoré rezortne patrí pod sociálne veci, majú vo svojom zákone o materských školách upravený školáci. Takže z tejto jednej strany to máme v legislatíve, takže prečo sa tak bránime tomu, aby to bolo podobne aj z druhej strany, aby v jasličkovom zákone z rezortu sociálnych vecí a rodiny, kde teda bazírujeme na tom, že tento rezort má na starosti deti vo veku do troch rokov, prečo by tam úplne pokojne nemohli byť aj temer štvorročné detí. Tak ako sú v materskej škole v rezorte školstva dvojročné, môžu tam byť, tak prečo by v jasliach nemohlo byť aj dieťa, ktoré má temer štyri roky. Zrútil by sa svet? To je ten rezortizmus medzi týmito dvoma rezortami tak zásadný? To sa naozaj neviete porozprávať medzi sebou? Tam sú také osobné rozpory medzi ministrami alebo medzi úradníkmi, alebo čo sa stalo? Ako teraz kvôli tomu, že sa nevie, si nevie sadnúť minister práce, sociálnych vecí a minister školstva k tejto téme za jeden stôl, teraz majú rodiny sa čudovať, že moje trojročné dieťa, no dobre, zostane tam ešte do konca kalendárneho roka, ale potom musí ísť z tých jaslí preč? To ako má fungovať tento štát? Dieťa, ktoré dosiahne vek tri roky v decembri, musí koncom decembra z tých jaslí jednoducho odísť, lebo aj tam zostane, tak ten zriaďovateľ porušuje zákon. Bude dostávať sankcie. Nechcem citovať, že koľko, aby som niekoho nenaplašil. Čiže to dieťa musí odísť.
A kam to dieťa tí rodičia dajú do materskej školy? No hurá! To funguje, samozrejme. Áno, prídete v nejakej dedinke alebo v mestečku do materskej školy s tým, že aha, tak ja mám, teraz je január, ja mám trojročné dieťa, minulý mesiac malo tretie narodeniny, z jaslí muselo odísť, lebo je taký zákon, a teraz vy mi ho zrejme vezmete do materskej školy. No a tá pani riaditeľka materskej školy tomu rodičovi vysvetlí, no, bohužiaľ, my máme nadstav, my máme 30 detí v jednej triede, už sa to jednoducho nedá. Ešte možno keby ste prišli včera, ale už vás predbehli. Jednoducho tie deti sa, tie trojročné deti sa do tých materských škôl nedostanú. Ak je obec alebo mesto, kde dostanú, tak to je skôr výnimka ako pravidlo. Prosím vás, veď kde žijeme? Žijeme na Slovensku, netvárme sa, že tých materských škôl tu máme tak veľa, že sú tam voľné miesta, už len sa čaká na to, kedy tam prídu deti. Takže to dieťa nezoberú, vyhodia z jaslí, lebo zákon, a neprijmú do materskej školy, lebo nie sú miesta. Povinnosť brať deti do materskej školy je, pokiaľ dobre viem, až keď je to posledný rok pred začatím povinnej školskej dochádzky, čiže až tie, v tom predškolskom veku tesne sa dieťa do škôlky musí umiestniť, tie mladšie nie.
A teraz čo majú tí rodičia robiť? Ten slávny pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. No ako sa to teraz bude zosúlaďovať? Ako má tá matka, ktorá chce ísť do práce, má možnosť pracovať, má sa kam vrátiť do práce, ako má ísť do práce, keď to jej tri..., to, to dieťa vo veku tri roky a jeden mesiac už nemá v jasliach, nezobrali ho do škôlky, babka žije na druhom konci republiky, čo má teraz urobiť? Má to dieťa zo sebou nosiť do roboty ako tu kolegyňa? To sa nie vždy dá. Čiže to ako chcete vysvetliť ľuďom, že dobre spravujete tento štát, a pritom ide o úplnú prkotinu, veď ten štát to nebude stáť ani euro, len prosím vás, klapky dole z očí, jeden minister, druhý minister, sadnite si a urobte to, aby aj 3,5-ročné dieťa mohlo byť v jasliach. Čo sa zrúti svet? To sem príde niekto z Bruselu nás nejako spucovať? Veď predsa sám ste dali do zákona klauzulu, že keď dieťa dovŕši tri roky, tak do konca kalendárneho roka môže v tých jasliach ešte byť. Čiže to dieťa, ktoré má to šťastie, že sa narodí v januári, tam ešte 11 mesiacov môže byť, až do konca roka, ale dieťa, ktoré sa narodí v decembri, má smolu, pretože musí pár dní po svojich tretích narodeninách tie jasle opustiť.
Veď tie dva návrhy, ktoré tu zazneli, ktoré, ktoré sú o tom istom, hovoria len, len to, že pokiaľ januárové dieťa ešte môže byť 11 mesiacov v jasliach, tak nech aj septembrové dieťa môže byť ešte 11 mesiacov v jasliach, lebo tam bude môcť byť do konca školského roka. Preto, aby sa to obdobie trošku preklenulo, aby sa pomohlo, a preto, lebo je vyššia pravdepodobnosť technicky, veď to poznáte tí, ktorí máte malé deti, že k septembru pri otvorení nového školského roka vám to 3,5-ročné dieťa zoberú s vyššou pravdepodobnosťou do škôlky ako v januári. Aj v januári ho môžu zobrať, ale výnimočne, ak sú náhodou voľné miesta, náhodou sú voľné miesta. Čiže o nič iné nejde, len doslova o učebnicový príklad zdravého rozumu.
Páni ministri, tým myslím aj ministra Plavčana, máte zdravý rozum alebo nemáte?
Ďakujem.
Skryt prepis
