Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

28.11.2016 o 17:47 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 14.2.2017 14:39 - 14:46 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja teda nie som psičkár, som mačičkár, máme doma šesť mačiek, štyroch kocúrov a dve mačky, ale ide mi o ten aspekt, ktorý tu už zaznel z mojich úst, a to sú dane a odvody. Takže nebudem hovoriť o zvieratách, ale budem hovoriť o daňových poplatníkoch a o platení odvodov.
Tak pozrite, pokiaľ niekto, pokiaľ niekto vykonáva činnosť, ktorá je, ak už nepoviem, že rovná podnikaniu, ale... (Ruch v sále. Odmlčanie sa rečníka. Zaznievanie gongu.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím kľud v rokovacej sále, aby mohol pán poslanec nerušene rozprávať.
Nech sa páči.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďakujem.
Pokiaľ niekto vykonáva činnosť, ktorá nesie znaky podnikania, tak by si mal byť vedomý toho, že treba platiť dane a treba platiť odvody. Či má niekto živnosť alebo či množí psov, je to úplne jedno z pohľadu toho, čo hovorí minister financií, ministri zdravotníctva, sociálnych vecí. Treba platiť dane a odvody.
Toto, čo sa bavíme, nie je v žiadnom prípade nejaká príležitostná činnosť. V prípade týchto ľudí ide o činnosť, ktorá je systematická, aj keď to možno nerobí niekto vo veľkom rozsahu a robí to možno popri svojom inom zamestnaní, ale znaky podnikateľskej činnosti to, skrátka, má.
Tento návrh, ak sa presadí, bude znamenať nasledovné:
Dané osoby sa budú musieť prihlásiť a registrovať na daňovom úrade ako osoby, ktoré majú príjem z podnikania podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona o daniach z príjmov, čo určite poteší pána ministra financií Kažimíra. A bude to pre nich znamenať, že budú posudzovaní z pohľadu daňových povinností úplne rovnako ako napríklad typickí živnostníci. Nejde o nejakú veľkú tragédiu, pretože pokiaľ pôjde o nejaký relatívne zanedbateľný príjem, tak aj tá daň, tých 19 %, je relatívne z malého príjmu vo svojej absolútnej výšky malá. A keby náhodou niekto mal tie príjmy predsa len vyššie, tak záchranná brzda sú novozavedené paušálne výdavky až vo výške 60 % príjmu. Takže kto si to spočíta, tak zistí, že zo 100 eur príjmu vlastne daňový základ je 40 a z toho 19 %, keď si spočítate, je necelých 8 eur na dani, keď nerátam možnosť ešte odpočítania odvodov. Čiže zo 100 eur príjmu je to 8 eur dane. To nie je žiadna tragédia, kvôli tomu sa nikto nemusí hádzať pod vlak.
No a pokiaľ ide o odvody, pán poslanec Antal, tak tam je takto:
Sociálne odvody. Sociálne odvody sa platia v prípade, ak niekto má hrubý príjem z tej svojej podnikateľskej, prídem aj k zdravotným, sociálne odvody platí vtedy, keď, hovorím o budúcnosti, o roku 2017, keď jeho hrubý príjem z podnikateľskej činnosti presiahne sumu približne, približne preto, lebo presnú hranicu ešte dnes nepoznáme, presiahne hranicu približne 5 400 eur brutto. A to už je naozaj, ak hovoríme o privyrobení si, pomerne vysoko stanovená hranica a tie sociálne odvody tým, ktorí predajú za rok dvoch-troch psov, určite nehrozia.
Pokiaľ ide o zdravotné odvody, tak máme tu dva scenáre. Tak prvý je ten, že ten chovateľ alebo ten malý chovateľ, ktorý vám leží na srdci, má nejaké riadne zamestnanie a to chovanie psov, že predá dva, tri, päť psov - mláďat, šteniat - do roka, pre neho znamená len určité privyrobenie. Bude musieť platiť zdravotné odvody, bude ich musieť platiť, ale skúste počítať so mnou. Keby zarobil za rok hrubého 1 000 eur, 1 000 eur keby zarobil, rátam zo z hlavy, 60 % sú paušálne výdavky, 40 % je zdaniteľný príjem, čiže z 1 000 eur je to 400 eur. Toto vydelíme konštantou, ktorú zaviedol pán minister Richter, deleno 1,486. Zo 400 eur zostane necelých 300, zaokrúhlim to na 300, čo som teda prehnal, ale nech je to 300 eur. A z tých 300 eur v ročnom zúčtovaní zaplatí 14-percentné zdravotné odvody, to je, ak dobre počítam, to je 42 eur za rok. Takže pri 1 000-eurovom zárobku zarobí, vraciam sa k tým daniam, zaplatí 80 eur na dani a zaplatí 42 eur na zdravotných odvodoch. To je všetko, čo ho to bude stáť.
Hovoril som, ešte raz, ak ide o zdravotné odvody toho, kto túto činnosť vykonáva popri zamestnaní. Vy ste ale, pokiaľ som zachytil v tej faktickej poznámke, hovorili o tom, že si bude musieť platiť tie povinné 62-eurové odvody. Áno, to by naozaj musel platiť, to máte pravdu, v prípade, že by toto bol jediný jeho príjem. Hej, bol by dobrovoľne nezamestnaný dnes, dnes by bol dobrovoľne nezamestnaný, toto zrazu by teda zo zákona pre neho bol príjem z podnikania, musel by sa hlásiť ako tzv. SZČO v zdravotnej poisťovni, áno, a musel by platiť najmenej, v roku 2017 je to takto, 61 eur a 81 centov. Čo je relatívne vysoká suma, to priznávam. Ale opakujem, to je len v prípade, že to chovanie psov je jediná jeho zárobková činnosť, ak nemá žiadne zamestnanie. Vtedy by platil tých 61 eur mesačne. Ak by to robil popri zamestnaní, vraciam sa ešte raz k tomu, čo som povedal a opakujem to: z 1 000-eurového hrubého príjmu ročne by za rok zaplatil 42 eur na zdravotnom poistení. A to, prepáčte, nikoho nezabije, ak má 1 000 eur brutto.
Ešte raz sa vrátim k tomu dobrovoľnému nezamestnanému, aby som to trošku vypointoval aj bez obrazových pomôcok alebo, ako pán predseda Národnej rady hovorí, vizuálnych obrazov. Takže ak je niekto dobrovoľne nezamestnaný, tak teraz, v tejto sekunde platí ako tzv. samoplatiteľ presne 61 eur 81 centov, lebo to musia platiť všetci tí, ktorí oficiálne žiadny príjem nemajú, a či už sa tvária, alebo skutočne sú jednoducho nezamestnaní. Ak sa takíto dobrovoľne nezamestnaní stane SZČO, prijatím tohto zákona bude platiť tých istých 61 eur 81 centov aj naďalej. Čiže zavedenie tohto zákona ho na zdravotných odvodoch nebude stáť ani o jeden jediný cent naviac.
Prepáčte, že som sa v tomto svojom vystúpení venoval len tomu, čomu rozumiem. Ja sa rád vyjadrujem k tomu, čomu rozumiem, tomu, čomu nerozumiem, to nechávam na odborníkov.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 14.2.2017 11:55 - 11:57 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Znova tu zaznel taký ten rozmer zdaňovania alebo daňových únikov, a teda mal by som sa ja trošku vyjadriť. No, sme v čase, kedy minister Kažimír tu robí zásadné opatrenia proti daňovým únikom a kolegovia sa možno nevyznajú a nevedia, ani pán Antal, hoci je súčasťou vládnej koalície, sa k tomu stavia inak, ako by sa k tomu postavil minister Kažimír, keby tu sedel.
Pretože ak niekto masovo takýmto spôsobom chová psov a má na tom slušný biznis a neplatí z toho dane, tak z tohto pohľadu to jednoducho nie je v poriadku.
Možno vám niečo hovorí pojem príležitostný príjem v zákone o daniach z príjmu, ktorý je oslobodený od dane do výšky 500 eur ročne. No, ale možno neviete, že daňové úrady robia doslova pohon na takéto drobné príležitostné príjmy, ktoré keď zistia pri kontrolách, že ich niekto využil, tak to preklasifikovávajú na buď príjem z podnikania, alebo na príjem zo závislej činnosti a nútia možno nejakú pani dôchodkyňu, ktorá si takto niečo drobné zarobila, aby z toho zaplatila dane.
A tu hovoríme o veľmi rozsiahlych príjmoch, ktoré títo ľudia nepriznávajú. A vy tomu chcete nejakým spôsobom zabrániť? Vy chcete takýchto ľudí, pán kolega Simon, obhajovať? Ja teda určite nie.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2016 18:22 - 18:33 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tak trošku budem hovoriť podobne ako moja pani predrečníčka a najskôr chcem vyzdvihnúť to, že v novele je niekoľko zaujímavých, drobných, ale predsa len zaujímavých drobných vylepšení súčasného zákona, takže to je len dobre.
Osobitne oceňujem zrušenie dvanásťročnej hranice pre poistencov štátu, opatrovateľov, osobných asistentov, aj keď tu si tiež tak treba trošku spomenúť na diskusiu k predošlému zákonu, k tým stacionárom, lebo tá otázka zneužívania, aj keď ide len o dôchodkové poistenie štátu, tu môže byť možno zneužívaná, ale dobre, v zásade to vítam. No a, samozrejme, vítané je aj to zvýšenie príspevkov plus-mínus 27 eur v tých jednotlivých prípadoch. A je to lepšie ako, ako nič, to, čo teda bolo doteraz. Doteraz bolo nič, teraz je to plus 27 eur.
No ale rovnako ako moja predrečníčka si myslím spolu s našimi kolegami, že je to zvýšenie nedostatočné, presviedčajú ma o tom aj rozhovory s ľuďmi, ktorých sa to týka v situácii, kedy ekonomika štátu je na dobrej úrovni, kríza dávno pominula, tak by sme mohli byť veľkorysejší. A treba si v každom prípade uvedomiť, keď to zase spojíme v kontexte s predchádzajúcou diskusiou, štát alebo samosprávy omnoho viacej stojí financovanie pobytu klienta v zariadeniach, ako sú príspevky za opatrovanie aj po tomto zvýšení, ktoré prichádza zo strany ministerstva práce a sociálnych vecí. Takže aby som nezdržiaval a prešiel k veci, je tu pozmeňujúci a doplňujúci návrh, dovoľte, prečítam ho, už som ho odovzdal na organizačnom odbore.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Jozefa Mihála a Silvie Shahzad k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 243):
1. V čl. I bod 10 znie:
10. V § 40 ods. 7 znie:
"(7) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 320 eur pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 405 eur pri opatrovaní dvoch alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak."
2. V čl. I bod 11 znie:
11. V § 40 ods. 8 znie:
"(8) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 300 eur, ak fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej na opatrovanie sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne. Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 380 eur, ak fyzická osoba opatruje najmenej dve fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na opatrovanie, ktorým sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby, alebo ktoré navštevujú školské zariadenia v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne."
3. V čl. I bod 12 znie:
12. V § 40 odsek 9 znie:
"(9) Peňažný príspevok na opatrovanie je mesačne 395 eur, ak fyzická osoba opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa poskytuje ambulantná forma sociálnej služby alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu viac ako 20 hodín týždenne a súčasne opatruje aj fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na opatrovanie, ktorej sa ambulantná forma sociálnej služby neposkytuje alebo sa poskytuje v rozsahu najviac 20 hodín týždenne alebo ktorá nenavštevuje školské zariadenie alebo navštevuje školské zariadenie v rozsahu najviac 20 hodín týždenne."
4. V čl. I sa za bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 40 sa vypúšťajú odseky 10 až 12."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú. Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2017.
5. V čl. I sa vypúšťa bod 13.
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Dovoľte ešte odôvodnenie k týmto, k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Vo všeobecnosti teda tieto návrhy sú reakciou na dlhodobú a opakovanú nespokojnosť rodinných opatrovateľov s výškou doterajšieho peňažného príspevku na opatrovanie a aj so spôsobom výpočtu peňažného príspevku na opatrovanie, zároveň reakciou na nespokojnosť s rozdielnou výškou príspevku na opatrovanie v závislosti od toho, či odkázanú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím opatruje fyzická osoba v produktívnom veku alebo fyzická osoba poberajúca dôchodkovú alebo výsluhovú dávku.
Pri návrhu zvýšiť výšky opatrovateľského príspevku a peňažného príspevku na opatrovanie sme vychádzali aj zo skutočnosti, že tzv. rodinní opatrovatelia šetria výrazným spôsobom verejné zdroje štátu a samosprávy tým, že vo svojom rodinnom prostredí opatrujú svojich blízkych. V dôsledku toho nie je potrebné, aby štát a samospráva na nich vynakladala ďalšie zdroje, ktoré sú nevyhnutné k zabezpečeniu prevádzkových, prevádzky pobytových sociálnych služieb.
Ako vyplýva zo štatistických údajov, prijímatelia sociálnych služieb, hlavne umiestnených u verejných poskytovateľov sociálnych služieb, neplatia prostredníctvom úhrady všetky oprávnené ekonomické náklady danej sociálnej služby, ale podieľajú sa na nej sami v priemere v jednej tretine nákladov a zvyšok sa dopláca z verejných zdrojov samosprávy.
Konkrétne odôvodnenie bodu 1: Navrhuje sa zvýšiť peňažný príspevok na opatrovanie, ale nie formou naviazania na percentá na životné minimum, ale navrhuje sa v paušálnej sume, konkrétne 320 eur, ak opatrovateľ opatruje jednu fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, a sumu 405 eur mesačne, ak opatrovateľ opatruje dve alebo viac osôb s ťažkým zdravotným postihnutím. Vychádzali sme zo skutočnosti, že súčasná výška peňažného príspevku je absolútne nepostačujúca na zabezpečenie základných životných potrieb opatrovateľa.
To, čo sa nachádza vo vládnom návrhu novely predmetného zákona, pripomeniem, že tu vo vládnom návrhu máme sumu danú ako 125 % životného minima, čiže 247 eur v prípade jednej osoby, alebo 162 % životného minima, čiže 321 eur pri dvoch a viacerých osobách. Čiže náš návrh ide o 70 a v druhom prípade o 85 eur nad vládny návrh.
Takže to, čo sme našli vo vládnom návrhu, považujú opatrovatelia za síce vítané, ale neadekvátne. Súčasne si treba uvedomiť – zase sa vrátime k predošlej diskusii –, že štát dáva na takúto osobu, ak je v zariadení, 320 eur mesačne. Takže rovnako by to malo byť aj pri opatrovaní.
K tým ďalším bodom, druhom, druhý, tretí bod, tam ide vlastne principiálne o to isté, oproti vládnemu návrhu o vyššie, o veľkorysejší, vyšší príspevok na opatrovanie pri tých ďalších rôznych definovaných osobách so zdravotným postihnutím. A dôležité, ešte chcem upozorniť na bod 4 pozmeňovacieho návrhu, vypustenie odsekov, v § 40 vypustenie odsekov 10 až 12. To je veľmi, ale veľmi dôležité, pretože to vlastne znamená, že navrhujeme, aby sa peňažný príspevok na opatrovanie poskytoval bez ohľadu na to, v akom sociálnom poistení, v akom sociálnom postavení sa nachádza opatrovateľ, fyzická osoba, ktorá zabezpečuje opatrovanie. Čiže aby bolo jedno, či ide o osobu v produktívnom veku alebo či ide o poberateľa nejakej dôchodkovej, resp. výsluhovej dávky. Čiže preto navrhujeme zrušiť v § 40 ods. 10 a ods. 11. Ten súčasný stav totižto považujeme z hľadiska doterajších skúseností za nerovnaký prístup a za diskrimináciu.
A pokiaľ ide o vypustenie v § 40, vypustenie odseku 12, to znamená, že navrhujeme na doterajšiu skúsenosť radikálnu zmenu - zrušenie tzv. sledovania príjmu opatrovanej osoby alebo toho, tej ochrany príjmu, čiže nediskutujme o tom, či sa tá ochrana príjmu zvýši z 1,4-násobok na 1,7-násobok sumy životného minima, ale jednoducho túto tzv. ochranu príjmu úplne zrušme, pretože nie je jednoducho normálne, ak z dôvodu kvázi vysokého, ale to je naozaj kvázi a vo veľkých úvodzovkách, vysoký príjem je potom peňažný príspevok na opatrovanie poskytovaný v zanedbateľnej sume, resp. je nulový. Pre mnohých opatrovateľov je ten opatrovateľský príspevok jediný zdroj príjmu, to si treba uvedomiť a myslím si, že ich náročnú prácu pri opatrovaní zdravotne postihnutých osôb treba oceniť, a nie im tieto peniaze brať.
Ďakujem a ďakujem aj za prípadnú podporu tohto návrhu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 17:47 - 17:48 hod.

Jozef Mihál
Ďakujem, bolo povedané naozaj všetko, si myslím a ja len chcem zdôrazniť, že osobne podporím, aj keď nebudem zajtra na hlasovaní, ale podporím, podporujem aspoň verbálne a odkazom pre svojich kolegov tento pozmeňujúci návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 17:32 - 17:33 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Áno, samozrejme, je tu argument vzdelávania detí v jasliach. Tam to vzdelávanie nie je, lebo to tak, lebo to v zákone nie je, lebo ministerstvo práce, sociálnych vecí a nie školstva, pri škôlkach, naopak, vzdelávanie je dôležitou súčasťou procesov, lebo je to ministerstvo školstva, zase rezortizmus. Ale technicky, pokiaľ januárové dieťa 11 mesiacov môže zostať v jasliach, a teda nebude vzdelávané, no, tak potom to decembrové dieťa zase. Čiže toto nemôže byť dogma, že v jasliach nemáme legislatívne upravené vzdelávanie, pretože potom, potom nepripustíme ani to, aby tie januárové trojročné deti zostali do konca kalendárneho roka, lebo 11 mesiacov nebudú vzdelávané.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2016 17:15 - 17:30 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené kolegyne poslankyne a vážení kolegovia poslanci, vážení prítomní, budem viac-menej opakovať alebo reagovať to, čo tu už zaznelo. Tá diskusia na moje príjemné prekvapenie bola pomerne široká, rozsiahla a vystúpilo množstvo mojich kolegýň, ktoré sa tejto téme venujú či už pri poslaneckej práci, alebo sem prišli z prostredia, kde sa so sociálnymi službami alebo teda s jasličkami pre deti stretávali vo svojej praxi mnoho rokov predtým, ako boli zvolení do parlamentu.
Ja už som reagoval faktickými poznámkami na vystúpenia kolegýň k tej časti novely a k tým pozmeňovacím návrhom, ktoré sa týkajú tých klasických doterajších zariadení sociálnych služieb pre starších ľudí a pre zdravotne postihnutých ľudí, tak ešte raz zopakujem, opakovanie je matka múdrosti a táto téma si to zaslúži, je veľmi dôležitá, Slovensko starne a pribúda nám počet dôchodcov a dôchodkový vek, resp. vek dožitia sa zvyšuje, ale to má potom následky z hľadiska sociálnych služieb vyššieho tlaku na požiadavky, na počet miest v sociálnych službách, samozrejme, aj na ich kvalitu, ktorú bez toho chceme predsa mať čo najlepšiu. Čiže to si so sebou prináša finančné požiadavky. Pokiaľ sú to zariadenia, ktoré sú zriaďované v kompetenciách samospráv, tak, samozrejme, samosprávy majú vyčlenené finančné prostriedky na ich financovanie, ale aj ich mešec nie je bezodný a aj oni musia starostlivo zvažovať, koľko dokážu vyčleniť vo svojich rozpočtoch na zariadenia, a zvažovať, akým spôsobom im pomáha štát.
No ako tu už bolo povedané opakovane, tá pomoc štátu tu síce je, ale je zamrazená na úrovni niekoľko rokov dozadu. Takže s tým, ako rastú náklady na prevádzku týchto zariadení, či už sú to zariadenia samospráv alebo zariadenia neverejných poskytovateľov, ide najmä o zvyšovanie platov, či zvyšovaním minimálnej mzdy, jednoducho tým prirodzeným konkurenčným prostredím, kedy zamestnanci zariadení si dnes môžu už vyberať, už nie sú odkázaní na to, že nemajú inú možnosť zamestnať sa, či už je to tu spomínané Rakúsko alebo iné krajiny, kde ich radi príjmu a dajú im omnoho väčší plat, ako majú na Slovensku, alebo sú to iné sektory našej ekonomiky alebo služieb, kde sa tie pracovné miesta skrátka vytvárajú. A to jedno s druhým skrátka vytvára tlak na zvyšovanie ich miezd, tým pádom odvodov, tým pádom celkovým mzdových nákladov a tie mzdové náklady tvoria väčšinu nákladov na prevádzku týchto zariadení. Čiže aj keby sme brali do úvahy to, že máme stabilné ceny energií, tak nemáme stabilné platy, pretože platy nám rastú, čo je dobrá správa, ale pre tých, ktorí tie platy majú v zariadeniach vyplatiť a udržať ekonomiku týchto zariadení bez väčšej pomoci štátu, je to skrátka správa zlá. Takže si vyberme, že čo vlastne chceme. Ak chceme hovoriť o tom, že platy na Slovensku rastú, tak musí logicky rásť aj príspevok štátu do zariadení. Nielen tou formou, že vlastne samosprávy získali z vyšších daní, ako ste, pán minister, povedali vyše 400 mil., tým pádom majú čo dať a najmä svojim zariadeniam, nestačí to. A keď sa posunieme optikou na neverejných poskytovateľov, tak, tak tam je to naozaj hrozné, pretože, pretože tam tá pomoc zo strany samosprávy je častokrát len symbolická alebo dokonca žiadna a tým pádom sú odkázaní len na príspevky od štátu po prvé a po druhé na platby tých klientov. A keďže príspevky od štátu sú zamrazené z hľadiska príspevku na jedného klienta, tak čo iné im zostáva, aj keď by akokoľvek chceli veci riešiť inak, nemôžu nijako inak ako tým, že zvyšujú požiadavky na klientov, aby platili vyššiu sumu z vlastných peňazí.
Čiže sme v slepej uličke. Samosprávy počet miest nemajú ako zvyšovať, pretože ich rozpočty nepustia. Neverejní poskytovatelia, ktorí sú dnes zabehnutí, majú to know-how niekoľkoročné a sú ďalší, ktorí by možno radi aj postavili nejaké zariadenie, tak oni by možno počty miest zvýšili, ale nemajú tak v reálnom živote klientov, ktorí by tam síce chceli ísť, ale, ale nemajú na tých 700-800 eur, ktoré sa od nich očakáva ako poplatok.
Takže ešte raz, môžme sa len tešiť na budúci rok, ak teda bude prijatá veľká novela alebo dokonca nový zákon o sociálnych službách, ktorý by mal zásadným spôsobom zlepšiť financovanie. Uvidíme, ako to tie zariadenia ten rok prežijú, lebo to bude vlastne platné až od roku 2018, keď tak počítam, skôr sa to asi nespustí, skôr sa to asi nespustí. Takže ako prežijú ten rok, uvidíme, tak ako prežili doteraz, to znamená bude to tam stagnovať, skrátka, premrhaný ďalší rok a je mi to ľúto, je mi to osobne ľúto, premrhali sa tu roky, kedy to už mohlo fungovať.
Pokiaľ ide o jasle, jasličkový zákon, tú časť zákona, ktorú nazývame jasličkový zákon, tak v prvom rade je nešťastné, že sa zvolila táto cesta a tá legislatívna úprava fungovania detských jaslí sa dáva do zákona o sociálnych službách. Omnoho lepšie by bolo, keby to bol samostatný zákon. Či už máme v našej legislatíve 5 050 zákonov alebo 5 051, ono by to bolo jedno, ale to rozdelenie by bolo dobré preto, lebo by sme neboli pri posudzovaní pravidiel v detských jasliach viazaní určitým spoločným jadrom, ktoré vyplýva z toho, že je to teda dané do zákona o sociálnych službách. Áno, narážam napríklad na bezbariérovosť, o ktorej sa tu už tiež veľa povedalo. Ako to bude s poslaneckým návrhom, pán spravodajca, Jozefa Buriana, ktorý vidíme na internete? Bude predložený, alebo je to nejaká fikcia? (Reakcia spravodajcu.) Bude predložený po mojom vystúpení zrejme, výborne.
Takže zaznel tu, ak si dobre pamätám, pozmeňovací návrh kolegyne Cigánikovej, a keď si pozriete na webe, tu už si, už si brúsi pero či jazyk pán kolega spravodajca, ktorý chce predniesť obdobný pozmeňovací, pozmeňujúci návrh, ktorého podstatou je, že tá bezbariérovosť bude povinná až od roku 2019. Čiže existujúci zriaďovatelia budú mať rok 2017 a ’18, dva roky na to, aby si tú bezbariérovosť upravili. No tak je to lepšie ako to, čo bolo predložené v návrhu zo strany ministerstva, čiže pridáva sa ďalší rok.
Takže, samozrejme, ja môžem len odporúčať kolegyniam, kolegom, aby hlasovali za obidva tieto návrhy (povedané so smiechom), neviem, teda ako to bude, pretože najprv sa bude hlasovať o kolegyni Cigánikovej a až potom o kolegovi Burianovi, keďže si dal s tým prednesom načas, ale keď už nie pozmeňovák kolegyne Cigánikovej, tak poprosím, podporte pozmeňovák kolegu Buriana.
No aj máme tu ďalšie problémy, to sú tie počty, počty, koľko, koľko personálu má byť v jasliach, koľko z toho má byť vlastne tých odborných zamestnancov. Je to diskutabilné, netrúfam si to hodnotiť, došlo tam k nejakým ústupkom. Dajme tomu, že sa to možno praxou ešte vybrúsi, príde možno nejaká novela na jar, uvidíme, uvidíme, ako to pôjde. Takže do tohto by som nechcel už v tejto fáze nejako príliš hovoriť, ale v každom prípade, v každom prípade ma trápi to, čo to tu takisto zaznelo v podobe dvoch pozmeňovacích návrhov, pod jedným som ako spoluautor priamo zaangažovaný, a to je ten vekový prekryv, kedy ma dieťa končiť v jasliach a kedy teda má ísť do škôlky.
Ja poviem to, čo tu ešte asi nejak nezaznelo, aspoň som to nezačul, keď si pozriete zákon o materských školách, tak pri tom všetkom rezortizme, ktorý tu máme, na jednej strane je práca, prácari, na druhom sú školáci, tak v zákone o materských školách je predsa povedané, že do materskej školy môžu za výnimočných okolností zobrať aj dieťa už od dvoch rokov.
Čo tým chcem povedať, chcem tým povedať, že ten tvrdý rezortizmus vlastne až taký tvrdý nie je, pretože tu máme legislatívu, ktorá hovorí, že to menej ako trojročné dieťa, ktoré rezortne patrí pod sociálne veci, majú vo svojom zákone o materských školách upravený školáci. Takže z tejto jednej strany to máme v legislatíve, takže prečo sa tak bránime tomu, aby to bolo podobne aj z druhej strany, aby v jasličkovom zákone z rezortu sociálnych vecí a rodiny, kde teda bazírujeme na tom, že tento rezort má na starosti deti vo veku do troch rokov, prečo by tam úplne pokojne nemohli byť aj temer štvorročné detí. Tak ako sú v materskej škole v rezorte školstva dvojročné, môžu tam byť, tak prečo by v jasliach nemohlo byť aj dieťa, ktoré má temer štyri roky. Zrútil by sa svet? To je ten rezortizmus medzi týmito dvoma rezortami tak zásadný? To sa naozaj neviete porozprávať medzi sebou? Tam sú také osobné rozpory medzi ministrami alebo medzi úradníkmi, alebo čo sa stalo? Ako teraz kvôli tomu, že sa nevie, si nevie sadnúť minister práce, sociálnych vecí a minister školstva k tejto téme za jeden stôl, teraz majú rodiny sa čudovať, že moje trojročné dieťa, no dobre, zostane tam ešte do konca kalendárneho roka, ale potom musí ísť z tých jaslí preč? To ako má fungovať tento štát? Dieťa, ktoré dosiahne vek tri roky v decembri, musí koncom decembra z tých jaslí jednoducho odísť, lebo aj tam zostane, tak ten zriaďovateľ porušuje zákon. Bude dostávať sankcie. Nechcem citovať, že koľko, aby som niekoho nenaplašil. Čiže to dieťa musí odísť.
A kam to dieťa tí rodičia dajú do materskej školy? No hurá! To funguje, samozrejme. Áno, prídete v nejakej dedinke alebo v mestečku do materskej školy s tým, že aha, tak ja mám, teraz je január, ja mám trojročné dieťa, minulý mesiac malo tretie narodeniny, z jaslí muselo odísť, lebo je taký zákon, a teraz vy mi ho zrejme vezmete do materskej školy. No a tá pani riaditeľka materskej školy tomu rodičovi vysvetlí, no, bohužiaľ, my máme nadstav, my máme 30 detí v jednej triede, už sa to jednoducho nedá. Ešte možno keby ste prišli včera, ale už vás predbehli. Jednoducho tie deti sa, tie trojročné deti sa do tých materských škôl nedostanú. Ak je obec alebo mesto, kde dostanú, tak to je skôr výnimka ako pravidlo. Prosím vás, veď kde žijeme? Žijeme na Slovensku, netvárme sa, že tých materských škôl tu máme tak veľa, že sú tam voľné miesta, už len sa čaká na to, kedy tam prídu deti. Takže to dieťa nezoberú, vyhodia z jaslí, lebo zákon, a neprijmú do materskej školy, lebo nie sú miesta. Povinnosť brať deti do materskej školy je, pokiaľ dobre viem, až keď je to posledný rok pred začatím povinnej školskej dochádzky, čiže až tie, v tom predškolskom veku tesne sa dieťa do škôlky musí umiestniť, tie mladšie nie.
A teraz čo majú tí rodičia robiť? Ten slávny pojem zosúlaďovanie pracovného a rodinného života. No ako sa to teraz bude zosúlaďovať? Ako má tá matka, ktorá chce ísť do práce, má možnosť pracovať, má sa kam vrátiť do práce, ako má ísť do práce, keď to jej tri..., to, to dieťa vo veku tri roky a jeden mesiac už nemá v jasliach, nezobrali ho do škôlky, babka žije na druhom konci republiky, čo má teraz urobiť? Má to dieťa zo sebou nosiť do roboty ako tu kolegyňa? To sa nie vždy dá. Čiže to ako chcete vysvetliť ľuďom, že dobre spravujete tento štát, a pritom ide o úplnú prkotinu, veď ten štát to nebude stáť ani euro, len prosím vás, klapky dole z očí, jeden minister, druhý minister, sadnite si a urobte to, aby aj 3,5-ročné dieťa mohlo byť v jasliach. Čo sa zrúti svet? To sem príde niekto z Bruselu nás nejako spucovať? Veď predsa sám ste dali do zákona klauzulu, že keď dieťa dovŕši tri roky, tak do konca kalendárneho roka môže v tých jasliach ešte byť. Čiže to dieťa, ktoré má to šťastie, že sa narodí v januári, tam ešte 11 mesiacov môže byť, až do konca roka, ale dieťa, ktoré sa narodí v decembri, má smolu, pretože musí pár dní po svojich tretích narodeninách tie jasle opustiť.
Veď tie dva návrhy, ktoré tu zazneli, ktoré, ktoré sú o tom istom, hovoria len, len to, že pokiaľ januárové dieťa ešte môže byť 11 mesiacov v jasliach, tak nech aj septembrové dieťa môže byť ešte 11 mesiacov v jasliach, lebo tam bude môcť byť do konca školského roka. Preto, aby sa to obdobie trošku preklenulo, aby sa pomohlo, a preto, lebo je vyššia pravdepodobnosť technicky, veď to poznáte tí, ktorí máte malé deti, že k septembru pri otvorení nového školského roka vám to 3,5-ročné dieťa zoberú s vyššou pravdepodobnosťou do škôlky ako v januári. Aj v januári ho môžu zobrať, ale výnimočne, ak sú náhodou voľné miesta, náhodou sú voľné miesta. Čiže o nič iné nejde, len doslova o učebnicový príklad zdravého rozumu.
Páni ministri, tým myslím aj ministra Plavčana, máte zdravý rozum alebo nemáte?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 16:55 - 16:57 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis

Tak ja bez ohľadu na rovnakú farbu straníckeho trička určite podporujem všetky prednesené názory kolegynky Cigánikovej. Je jasné a je cítiť, že rozumie tejto téme, je to jej obor, z ktorého prišla do Národnej rady ako zriaďovateľka zariadení pre malé deti, a všetky tieto štyri návrhy majú svoj racionálny podklad.
Ja neviem, či je to bezbariérovosť, tak ako je nastavená v zákone, v prechodných ustanoveniach je to nastavené jednoducho príliš prísne, príliš prísne, likvidačne a veľmi mi, samozrejme, vadí aj ten vekový limit tri roky. On je pochopiteľný z hľadiska..., no pochopiteľný v úvodzovkách, z hľadiska toho slovenského rezortizmu tu je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a tam úplne niekde ďaleko, niekde, kde nekomunikujeme, nevieme sa spolu baviť, je ministerstvo školstva, ktoré sa stará o deti, ktoré sú deti nad tri roky veku. Ako ja tomu jednoducho nerozumiem, ako je toto možné, a myslím si, že mala by sa tu konečne chytiť do ruky, malo by sa tu konečne začať zdravo uvažovať a zohľadniť ten prechod dieťaťa z jaslí do škôlky, to skrátka nemôže byť tak, že niekto dosiahne vek tri roky, keď ich dosiahne v januári, tak tam ešte môže zostať do konca roka, keď tie tri roky dosiahne 30. decembra, tak na druhý deň musí z tých jaslí odísť, veď to nedáva žiadny zdravý zmysel a odôvodnenie typu, lebo to je ministerstvo školstva, to skrátka nemôže obstáť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 15:29 - 15:31 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, pán minister. Dovolím si skromne oceniť váš príspevok. Tie, tie vety, ktoré ste povedali, tie myšlienky, ktoré ste povedali, treba preniesť do reality a držím palce, aby sa tak stalo, a vypichnem to, čo ste povedali. Naozaj, keď som opúšťal post ministra a vy ste ho preberali, tak vtedy tá, ten objem tých peňazí bol okolo 30 mil., možno o milión viac alebo možno menej, ale ten nárast na 90 mil., o ktorom ste teraz vy povedali, je daný nie nárastom výšky príspevku, ale nárastom počtu poberateľov. Jednoducho ak tomu niekto neverí, tak tu, tu vlastne má dôkaz toho, že Slovensko starne. Slovensko musí riešiť nielen dôchodkový systém, ale aj zdravotníctvo a oblasť sociálnych služieb. Tie finančné nároky nielen na dôchodky, ale aj na rozsah financovania sociálnych služieb nám skrátka budú rásť, na to treba myslieť a myslieť dopredu.
Prepáčte, ale ja stále hovorím, keď sa bavíme, vo vianočných príspevkoch napríklad je to suma okolo 80-90 mil. eur ročne, ktoré sa rozdeľujú dôchodcom aj tým, ktoré majú 500-eurové dôchodky a majú 62 rokov a privyrábajú si možno ešte celkom slušné peniaze. Tam je napr. zdroj financovania, ktorý bude možné okamžite použiť na dofinancovanie sociálnych služieb. Ako nebudem hovoriť o tom, akým spôsobom sa zvyšujú príjmy do štátneho rozpočtu, sám ste povedali, ako sa zvýšili príjmy samospráv za posledné roky, čiže tie zdroje tam, samozrejme, sú, ale dôležité je, aby sme účelne vynakladali tieto zdroje, aby aj samotní dôchodcovia vlastne boli nie bombardovaní propagandou typu "dostali ste vianočné príspevky", ale aby reálne cítili tí, ktorí to naozaj potrebujú, že kvalita tých služieb, sociálnych služieb... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 15:17 - 15:19 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem. Ako spolupredkladateľ tohto návrhu takisto chcem poprosiť pána ministra, aby hľadal ak už nie podporu tohto návrhu, aby hľadal riešenia, ako čo najrýchlejšie a čo najlepšie zabezpečiť financovanie zariadení. Tie dôvody tu boli vymenované.
Ja len ešte raz, lebo opakovanie je matka múdrosti, zdôrazním, pokiaľ príspevok 320 eur bol nastavený, keď som ja odchádzal z ministerstva, a vtedy bola minimálna mzda 327,20 eur v roku 2012, tak ak sa tu chválime tým, že sa minimálna mzda na Slovensku zvyšuje, a to je dobré, nech teda ľudia viacej zarábajú, aj tí, ktorí vykonávajú povolania, ktoré možno nie sú tak náročné na nejaké vzdelania a praktickú skúsenosť, ale pozor, práve opatrovateľská starostlivosť podľa môjho názoru rozhodne nie je činnosť, ktorá by mala byť odmeňovaná na úrovni minimálnej mzdy, ale ja tam osobne vidím z hľadiska stupňa náročnosti minimálne koeficient 1,4-krát minimálna mzda. Čiže to nie je o 435 eurách, ale o 1,4-násobku tejto sumy, čo je okolo 650 eur mesačne v hrubom, plus odvody zamestnávateľa.
Čiže ešte raz, pokiaľ za posledných päť rokov minimálna mzda pomerne razantne vzrástla, a o to razantnejšie by vlastne mali vzrásť mzdy ľudí, ktorí opatrujú v zariadeniach, tak predsa nie je logicky možné akceptovať, že príspevok štátu stagnuje na úrovni 320 eur. Ja viem, že pripravujete zásadnú novelu zákona. Výborne, budeme radi, keď príde, a budeme radi, aj keď budeme môcť spolupracovať na jej príprave, ale toto je predsa jednoduchá vec, len na to treba vyčleniť financie.
Možno sa na to trochu pozabudlo pri príprave štátneho rozpočtu, možno máte ešte nejaké riešenia v šuflíku, tak poprosím, sem s nimi, pán minister.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.11.2016 14:36 - 14:38 hod.

Jozef Mihál Zobrazit prepis
Ďakujem, ja sa chcem pána poslanca Tittela spýtať na bod z jeho pozmeňovacieho návrhu, bod 7, kde teda vlastne dochádza k zásadnej zmene pri výške príspevku športom, kde sa teda vyčleňuje osobitne futbal 17 % a osobitne hokej 13 %, to je neuveriteľne dôležitá zmena podľa môjho názoru, ktorá sa takýmto spôsobom sekundu, obrazne povedané, pred hlasovaním tu objavuje, a chcem sa len teda spýtať, či táto závažná zmena bola aspoň prekonzultovaná s tými zväzmi, ktorých sa to týka, čiže najmä s futbalovým a hokejovým, a keď bola, tak aké k tomu zaujali stanovisko, lebo vy vlastne zafixovávate bez ohľadu na počty športovcov úspechy a tak ďalej, futbal 17, hokej 13 a ostatní si prerozdelia tých 50 % podľa toho doterajšieho vzorca, množstva titulov, športovcov, mládeže a podobne.
No a potom ešte druhá poznámka k tomu, čo ste hovorili, tie veľké zväzy ako futbalový si môžu, majú zdroje na to alebo ľudí na to, aby si marketingovo ošetrili povedzme sponzorov a podobne, no ja som to nechcel povedať, ale už keď to tu zaznelo, ja som očakával, že sa v tejto novele dotiahne sponzoring napríklad, kde to je tak vlastne zlé, ako sa v praxi ukazuje, že tých sponzorov športové kluby, športové zväzy fakticky nemôžu získavať z dôvodu, že ministerstvo financií si presadilo svoj pohľad, taký ten daňovo-účtovnícky, na túto problematiku, čo v praxi znamená, že nevieme do športu dotiahnuť žiadneho sponzora, sponzora, nemyslím tým reklamného partnera, ale sponzora, pretože pravidlá pre poskytovanie a čerpanie sponzorského sú v praxi jednoducho nevykonateľné, keď sa nad tým nadrobno zamyslím a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis