Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, 23. novembra 2017 som sa zúčastnil na proteste zamestnancov firmy FM Slovenská v Seredi. Ocitli sa vo veľmi, veľmi nepríjemnej situácii.
V apríli 2017 si dokázali so svojim zamestnávateľom dohodnúť zvýšenie platov o 19 % percent, o 19 %. Mali veľmi úspešné kolektívne vyjednávanie a tešili sa teda na to a oprávnene predpokladali, že zamestnávateľ tento svoj sľub dodrží. To ale nevedeli, že...
Vážený pán podpredseda, vážené dámy a páni, 23. novembra 2017 som sa zúčastnil na proteste zamestnancov firmy FM Slovenská v Seredi. Ocitli sa vo veľmi, veľmi nepríjemnej situácii.
V apríli 2017 si dokázali so svojim zamestnávateľom dohodnúť zvýšenie platov o 19 % percent, o 19 %. Mali veľmi úspešné kolektívne vyjednávanie a tešili sa teda na to a oprávnene predpokladali, že zamestnávateľ tento svoj sľub dodrží. To ale nevedeli, že zamestnávateľ sa ich chystá podviesť. Podviesť takým spôsobom, že okamžite po tom, čo toto kolektívne vyjednávanie bolo ukončené, zamestnávateľ zriadil novú pracovnú pozíciu, tzv. kľúčový operátor, ktorú zriadil účelovo iba preto, aby na túto pracovnú pozíciu mohol prijímať iba Srbov. Žiaden Slovák na túto pracovnú pozíciu kľúčový operátor nebol prijímaný. Samozrejme, táto nová pracovná pozícia nebola zahrnutá v tých pravidlách a v dohode pri kolektívnom vyjednávaní, tam bola pozícia operátor vo výbore.
Takýmto spôsobom sa udialo to, že v prebehu necelého pol roka počet zamestnancov vo výrobe slovenské..., so slovenským občianstvom klesol na 20 % a 70 % je väčšinou teda srbskej národnosti, alebo teda sú to zahraniční pracovníci, občania Srbskej republiky. Okrem toho všetci zamestnanci tejto fabriky, ktorí tam boli na trvalý pracovný pomer, viacerí z nich 12 rokov, začali dostávať tzv. vytýkačky. Čo je to vytýkačka? To je to upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a ďalších vecí ako predpríprava na to, aby ich mohli vyhodiť zo zamestnania. Upozorňujem, že tí zamestnanci zo Srbska rotujú v trojmesačných, trojmesačných cykloch, lebo de facto tu pracujú načierno. Oni nedostávali žiadne vytýkačky. Za absolútny vrchol považujem, že keď sa sťažovali slovenskí občania pracujúci vo fabrike na území Slovenskej republiky, že nerozumejú niektorým svojím nadriadeným, napríklad majstrom, pretože na nich rozprávajú iba srbsky, tak im povedal zamestnávateľ, tak sa naučte srbsky, alebo choďte. To sa mi zdá byť na území Slovenskej republiky nenormálne. Odbory iniciovali kontrolu z inšpektorátov práce alebo z inšpektorátu práce. Väčšinou o každej kontrole boli títo srbskí zamestnanci agentúry vopred varovaní. Bolo to dokonca tak, že raz, keď došla kontrola neohlásene, čiže, lebo vždy keď kontrola došla ohlásene, tak srbskí zamestnanci dostali echo a zostali doma, neprišli do práce. Keď prišla kontrola neohlásene, tak ju zdržali na hlavnej bráne spredu a tam, to je taký areál priemyselný, a zadnou bránou tam pristavili autobusy, Srbov vyviezli, potom pustili kontrolórov dovnútra.
Potom, čo 23. novembra som o tom informoval aj verejnosť, napísal som o tom článok, ktorý bol pomerne veľmi čítaný, tak ministerstvo poslalo 28., 28. novembra, čiže pár dní po tom poslalo kontrolu, ktorá mala tentokrát už zjednať poriadok. Bohužiaľ, opäť táto informácia o kontrole unikla, čiže väčšina Srbských zamestnancov neprišla. Faktom ale je, že nejaká časť prišla. Tí sa potom skrývali v iných prevádzkach a na záchode, ale keďže tam boli aj príslušníci cudzineckej polícii pri tom, tak nakoniec 5 zamestnancov nelegálnych pôvodom zo Srbska policajti zadržali na tých toaletách. Celá záležitosť ešte nie je kompletne doriešená. Faktom je, že som videl protokol z kontroly z inšpektorátu práce, kde bola kontrola uzavretá, že kontrola nezistila žiadne nedostatky. Ako aj mohla zistiť, alebo nejaké nedostatky, keď formálne kontrola kontrolovala iba kmeňových zamestnancov. Ale kmeňoví zamestnanci, to sú občania Slovenskej republiky. Čiže je logické, ten zvyšok slovenských zamestnancov, ktorý tam pracuje, keď proste oni legitimovali a skontrolovali, tak všetko bolo v poriadku, ale to mi pripadá také akože, že ignorujem, že tak kontrolujem poslancov v parlamente, a poviem, že sú tu, lebo som sa dnes zameral iba na opozičných alebo na koaličných, a tých ostatných ignorujem, poviem, kontrola dopadla v poriadku. Tak snáď keď idem kontrolovať nejakú fabriku, tak sa pozerám, že akí ľudia sa tam pohybujú. Proste mám zápis, že bez, neboli vytknuté žiadne nedostatky. Ja som sľúbil tým zamestnancom v Seredi, že pokiaľ vláda neurobí nejaké opatrenia, aby tomuto zabránila, tak určite dáme do parlamentu návrh zákona. Široko sme to konzultovali s právnikmi odborového zväzu KOVO, hľadali sme analógie v zahraničí a stanovili sme tú hranicu, ktorú považujeme za ekonomicky aj pre zamestnávateľa, aj pre zamestnancov udržateľnú, ako 20 %. Prečo sme to nestanovili spôsobom, že 20 % cudzincov. Pretože často sa stane, že aj Slováci sú vyhadzovaní z kmeňového stavu, z trvalého pracovného pomeru a sú nahrádzaní občanmi Slovenskej republiky, ktorí tam sú ale cez agentúru. Takže toto sa nám zdalo aj po konzultácii s odbormi ako efektívnejší nástroj, alebo objektívnejší nástroj. Ja keď som sa bavil s prezidentom Odborového zväzu KOVO pánom Machynom, tak on mi povedal, že podľa neho relatívne vyvážená situácia je v PSA, v Peugeote v Trnave, kde sa dohodli so zamestnávateľom, že nebudú v tých kolektívnych zmluvách sa zaoberať, teraz by som povedal, že cudzincami ako takými, ale dohodli sa, že 80 % zamestnancov musí byť v kmeňovom stave. Ja si uvedomujem, že keď je konjunktúra, tak veľký zamestnávateľ potrebuje v čase, keď je tá špička nabrať nejakú časť pracovníkov rýchlo, ale on vie, že ich neudrží ďalších 5 rokov. Že to je teraz, proste keď sú veľké objednávky, a preto by mal mať nejakú možnosť v tom stave konjunktúry to urobiť tak, že na nejaký čas najme nejakých zamestnancov navyše. Ale ako hovorím, po konzultáciách zdá sa nám, že ten strop alebo tá hranica by mohla byť 20 %. Toto je účel právnej normy.
Myslím si, že tento zákon reaguje na veľmi praktický problém, ktorý, s ktorý sa na Slovensku stretávame. Nie je to všeliek, nie je to všeliek, pretože dnes už tie, ja to volám pracovné agentúry, ony sú to oficiálne agentúry dočasného zamestnávania, ale volám to pracovná agentúra, lebo tak to volajú aj ľudia. Oni, samozrejme, fungujú aj na nelegálnej báze. Že vôbec obchádzajú, kašlú na, na naše zákony a funguje to tak, že zaregistrujú sa v Rumunsku väčšinou alebo čiastočne v Maďarsku, a potom s tým zamestnávateľom na Slovensku podpíšu obchodnú zmluvu a tí ľudia, ktorí v tej fabrike robia, oni sú tam akože predstavme si to, že dobre, pokazí sa nejaký stroj, tak akože ho zamestnanci tej rumunskej firmy idú opraviť. No tak je logické, že sú v nejakej inej fabrike. V skutočnosti je to fejk. Sú tam normálni zamestnanci zaškolení. Či už robia tie jednoduchšie práce, alebo, ale, bohužiaľ, už sa stáva, že aj manažérske práce.
Ale toto vieme riešiť iba posilnením inšpektorátov práce. Pokiaľ inšpektor na inšpektoráte práce má plat 800 eur a tu si spočítame, že pokiaľ nejaká pracovná agentúra, legálna alebo nelegálna, dokáže umiestniť 100 zamestnancov zo zahraničia, teda prevažne v tomto prípade Srbov alebo Ukrajincov, prípadne aj Vietnamcov, tak jej mesačný príjem za umiestnenie týchto 100 zamestnancov sú vysoké desiatky tisíc eur, čo za to dostane tá agentúra. Ako iste uznáte, keby ten príjem bol dajme tomu 30-tisíc eur, tak s tým inšpektorom na inšpektoráte práce, ktorý zarába 800 eur, ten previs a rozdiel medzi ich príjmami je tak veľký, že asi dáva istú, nehovorím, že je to v poriadku, len dáva istú logiku, že prečo tí veľkí zamestnávatelia dostávajú echá, že tá kontrola tam ide.
Takže touto, týmto návrhom zákona chceme vyriešiť univerzálny problém, nielen s cudzincami, ale aj s tým, aby slovenskí občania neboli vytláčaní z trvalého pracovného pomeru, a potom by im povedali, že však kľudne cez agentúru ťa vezmeme späť. Lebo toto sa deje. A chceme tým nastaviť rámec, aby, aby tí zamestnávatelia vedeli predvídať, že toto je zhruba tých 20 % zamestnancov. To je to, čo môžu v čase konjunktúry predvídať, že, že jednoducho môžu doplniť, ale ostatných zamestnancov by sme mali chrániť a snažiť sa zamestnávateľov tlačiť do trvalého pracovného pomeru.
Na rozdiel od vlády, ktorá tu obhajovala ten 30 % limit na cudzincov v okresoch, kde je menej ako 5 % nezamestnanosť, to už dnes je viac ako 30 okresov, už je to takmer polovica Slovenska. Podľa, podľa štatistík ministerstva práce a sociálnych vecí tá reálna nezamestnanosť je vyššia a viac ako 50 okresov má nezamestnanosť, tú vyčíslenú alebo evidovanú, do 6 %. Čiže môže tam relatívne rýchlo spadnúť. Takže takéto obmedzenia nič neriešia a neriešia najmä ani to, že to sa môže týkať aj občanov Slovenskej republiky, ktorí sú vyhadzovaní z trvalých pracovných pomerov a posielaní cez agentúry. Bola taká známa kauza veľmi nedávno v Nitre, kde priamo z úradu práce, keď mali voľné miesta u jedného konkrétneho zamestnávateľa, tak neposielali ľudí tam, ale posielali ich do pracovnej agentúry, ktorá potom tých ľudí zamestnávala vo firme.
No aby som to povedal objektívne, toto môže pomôcť, tento návrh zákona a podľa mňa je dobré, aby sme takýto limit mali. Ale rovnako to musí byť spojené s tým, to, čo doteraz nám zlyháva s..., povedal by som intenzívnejšou a odhodlanejšou prácou zamestnancov inšpektorátov práce. A tam by sme sa asi mali spoločne zamyslieť, že či naozaj nie je efektívnejšie pre ochranu našich ľudí, aby tí ľudia, ktorí robia tie kontroly, nemali o trošku vyšší plat, a aby ich nebolo o trochu viacej. A prípadne, tak ako sa to robí, že viete aj s hrubokrkou mafiou na Slovensku sa podarilo urobiť alebo začať robiť poriadok potom, čo boli prerušené tie miestne lokálne väzby. Takže vznikol Špecializovaný trestný súd a prokuratúra a potom ľudia, teraz to tak poviem, v Kráľovskom Chlmci alebo vo Veľkých Kapušanoch, miestni policajti alebo, myslím, že Kráľovský Chlmec patrí pod Trebišov, tak proste sudcovia v Trebišove sa nemuseli báť, že tí chlapci im unesú dcéru, keď náhodou niekoho z nich dajú do väzby. Tak sa prerušili tie väzby tým, že vznikol nejaký orgán, ktorý je nad tým. Tak si myslím, že kľudne, veď tých zamestnávateľov, kde dennodenne ja dostávam informácie o tom, že ktorý zamestnávateľ ako sa snaží fixľovať cez rôzne agentúry a ďalšie veci, že či nemá zmysel, aby vznikla nejaká, povedal by som, centrálna jednotka v úvodzovkách zásahová na inšpektoráte, na centrále inšpektoráte práce, na Národnom inšpektoráte práce, alebo, alebo aby sme to riešili takým spôsobom, že, že naozaj keď je niekde problém, to je až absurdné, lebo to sú veľké fabriky, to neni akože sofistikovaná trestná činnosť cez internet. Proste tam keď nabehnete, no tak vidíte. Tak skontrolujete, tí ľudia majú nejaké doklady, častokrát aj falošné, tí, čo sú zvonku, a to sa, to sa dá ľahko odhaliť, keď sa chce. Veľmi rýchlo by sa s tým dal urobiť poriadok, najmä v tom zmysle, že keby 2-3-4 takéto akcie po Slovensku prebehli, tak aj tí ostatní zamestnávatelia by si premysleli, či si to chcú lajsnúť.
No a ja budem veľmi sledovať, aby som ten prípad FM Slovenská sa pre mňa stal takou ani, ani..., srdcovou záležitosťou v tom zmysle, že chcem tým ľudom pomôcť, ale nie je to pre mňa len záležitosť emócie. Je to racionálna vec, že my musíme vydávať signály tým zamestnávateľom, ktorí takto chcú fixľovať, že sa doba zmenila, že už to nebudú môcť robiť. Lebo oni, samozrejme, sa pozerajú, že aj v tom priemyselnom parku v okolí Serede, aj v iných priemyselných parkoch, že čo sa deje.
Viete, platí také pravidlo, štát je vždy silnejší než akokoľvek silný oligarcha, mafián, podvodník, zamestnávateľ, ktorý robí zle svojím zamestnancom. Štát je vždy silnejší, ak chce. No a my by sme mali podľa mňa riešiť a pristupovať k tomu tak, aby bolo jasné, že tento štát, Slovenská republika, chce chrániť svojich zamestnancov bez ohľadu na to, či ich, povedal by som, častokrát otrocky zneužíva zahraničný alebo domáci podnikateľ. Alebo investor. Mali by sme vydať signál, že si tu chceme urobiť štandardný poriadok taký, ako funguje v celej civilizovanej Európe, lebo dnes už sa nemusíme nechať vydierať tými zamestnávateľmi, že tak ja sa zbalím a odídem. Dnes je taká situácia, že môžme nastaviť tie pravidlá tak, ako chceme, aby to naozaj fungovalo. A že sa to dá, veď vidíme na Slovensku aj slušných zamestnávateľov. Aj zahraničných, veľkých, nadnárodné korporácie, kde sú ľudia v rámci možností spokojní. O to viacej by sme sa mali sústrediť na tých, ktorí sa nesprávajú slušne, a mali by sme sa tých ľudí podľa môjho názoru zastať.
Ďakujem.
Skryt prepis
