Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

15.10.2019 o 18:05 hod.

Ing.

Miroslav Ivan

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 25.10.2019 10:15 - 10:17 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja mám len otázku na pani ministerku zdravotníctva. Na mňa sa obrátili nejaké odborné kruhy od všeobecných lekárov a v zákone uvádzate, že v zdravotníckych zariadeniach sa mení a znižuje sa teplota v miestnosti pre uloženie mŕtvych tiel z 15 stupňov na 10. To by som chcel vysvetlil prečo, prečo to meníte, lebo istým spôsobom sa zvyšujú náklady zdravotníckym zariadeniam. A tiež by som sa chcel spýtať, že prečo v tomto zákone neriešime narábanie s mŕtvymi v sociálnych zariadeniach, lebo v časti zákona o tom ako narábať s mŕtvymi telami sa riešia zvlášť zdravotnícke zariadenia a sociálne zariadenia. A dnes je prax taká, že v tých sociálnych zariadeniach čakajú na prevoz mŕtveho výrazne viac jak dve hodiny a nedáva sa im povinnosť taká ako sa dáva zdravotníckym zariadeniam. To znamená, ani zriadiť chladiace zariadenie, ani zriadiť miestnosť, ktorá má mať určitú teplotu kým príde ten čo zabezpečuje odvoz mŕtveho. Takže ak chceme a hovoríme o nejakej piete k mŕtvym ľuďom, tak hovorme aj tých čo umierajú v tých sociálnych zariadeniach a chcel by som pani ministerku požiadať, aby nám toto ozrejmila. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.10.2019 11:59 - 12:01 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pôvodne som chcel vystúpiť, ale skúsim to do dvoch minút. Súhlasím s Janou Cigánikovou. Jednoducho, a odzneli tu aj také tie, že argumenty sloboda jednotlivca končí tam, kde začína sloboda iného jednotlivca, ja zase hovorím, že zabudli sme tu hovoriť o slobode podnikania. A dnes tí, ktorí majú krčmy, reštaurácie, akékoľvek verejné stravovanie poskytujú, tak dnes musia mať, keď majú určitý počet sedení, zvlášť toaletu pre mužov, zvlášť toaletu pre ženy. Potom tam majú ďalších tisíc regulácií, ktoré všetky musia splniť. A toto všetko nemajú v zahraničí a my tu ideme teraz prirovnávať toto s nejakými inými krajinami. Zažil som reštauráciu, kde bola jedna záchodová misa a vonku bolo osemdesiat miest na sedenie a podnikali, boli úspešní, fajčilo sa, kto chcel, kto nechcel a komu sa tam nepáčilo, ten odišiel. Láskavo to nechajme, preboha živého, na rozhodnutie toho, čo prevádzkuje takúto živnosť. Ak nechce človeka, ktorý fajčí, zakáže fajčiť aj na terase, aj vo vnútri. Ak chce a chce vytvoriť podmienky, dobre, možno riskuje, že si odplaší nefajčiarov, ale, preboha, nechajme tu už niečo aj na ľudí. Nech sa rozhodnú slobodne. Furt im len niečo diktujeme, ako sa majú chovať a čo od nich chceme a jak majú. Však dobre, nastavme pravidlá také, že keď bude niekto fajčiar, tak mu, poďme to riešiť výškou zdravotných odvodov, lebo náklady na jeho liečenie sú vyššie ako na liečenie nefajčiara, ale toto je, prepáčte, celé zlé. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.10.2019 14:43 - 14:44 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní študenti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Anny Zemanovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1722). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Pán predsedajúci, otvorte prosím všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 23.10.2019 14:30 - 14:32 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 1721.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 23.10.2019 9:12 - 9:12 hod.

Miroslav Ivan
Ďakujem. Ja mám len procedurálnu otázku. Ja keď som sem vchádzal zobral som si všetky pozmeňujúce návrhy, ktoré tam boli predložená a tento som tam nenašiel. Takže neviem ako sa k nemu môžem dopracovať, pán kolega, kedy bol predložený do podateľne alebo na webe, na Národnej rade som to tiež nenašiel tento pozmeňujúci návrh. Takže mám faktickú otázku na toto. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 18:13 - 18:19 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Keď sme tu mali tento návrh zákona v prvom čítaní, tak som upozorňoval na skutočnosť, že opäť, keď ide o transpozíciu nejakej európskej smernice, chceme byť pápežskejší ako pápež. Európska únia nám dáva smernice, schvaľuje nariadenia. Medzi týmito dvoma vecami je veľký rozdiel, pretože smernica dáva usmernenia, aby sme si pripravili národnú legislatívu. Nariadenie je zákonom. Tu hovorí aj návrh tohto zákona alebo zmeny zákona o tom, že ideme aplikovať európsku smernicu. Ja som sa na tú smernicu pozrel a už, ako hovorím, už v prvom čítaním som povedal, že sme nevyužili všetky možnosti a aj možné výnimky, ktoré nám táto smernica umožňuje.
Nedostal som na to nejakú relevantnú odpoveď, prečo sme to tak urobili, ani počas prvého čítania. Potom v rámci rokovania výboru štátny tajomník ministerstva dopravy povedal, že preto, lebo, a preto to tam nechali bez tej výnimky, o ktorej neskôr budem hovoriť, lebo takto je to v stratégii rozvoja elektromobility Slovenska. Ale opäť nebolo to odôvodnené, že prečo teda to je v tej stratégii. Tak to teda z tej stratégie dajme preč, lebo zase hovoríme o tom, že Európska únia nám niečo predpísala a my to aplikujeme a neumožňujeme to, čo nám aj ako výnimky dovoľuje. A potom aj nakoniec tá verejnosť, samozrejme, je tak naladená. Naladená tak, že Európska únia nám len diktuje a my len počúvame, nerozmýšľame a implementujeme.
V smernici, v európskej smernici sa hovorí konkrétne o tom, čo tu pán minister hovoril, že zákon predpisuje povinnosť pri inštalácii nabíjacej stanice v nebytových objektoch a bytových objektoch. A konkrétne v tomto prípade európska smernica umožňuje udeliť výnimku malým a stredným podnikom, aby takúto povinnosť nemali. Ale nie, my tú výnimku sme nedali, my sme im to jednoducho nakázali v zákone. A tak, keď takýto zákon schválime, sa budú čudovať všetci tí podnikatelia, ktorí vlastnia, či sú to obchodné centrá alebo aj iné, parkovacie domy alebo iné prevádzky, kde je viac ako desať parkovacích miest, pán minister hovoril o dvadsiatich, ale to sa v zákone hovorí až od roku 2024, ale ak je podľa tohto, ak bude viac ako 10 parkovacích miest v nebytovom objekte, tak musí tam byť jedna nabíjacia stanica. Ako vravím, smernica Európskej únie nám hovorí, že štát, jednotlivé členské štáty môžu dať výnimku pre malé a stredné podniky, to znamená podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov alebo ich obrat nepresahuje 50 mil. eur, a toto do zákona nedáva.
A preto sme sa s kolegami Janou Kiššovou a Radoslavom Pavelkom rozhodli podať pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu a teda v rámci rozpravy alebo na konci rozpravy si dovolím znenie tohto pozmeňujúceho návrhu prečítať.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Ivana, Jany Kiššovej a Radoslava Pavelku k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1550).
1. V čl. I bod 16 § 8a sa za odsek 4 doplní odsek 5, ktorý znie:
"(5) Požiadavky podľa odsekov 1 a 4 sa nevzťahujú na nebytové budovy, ktoré vlastnia a využívajú podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 zamestnancov a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 mil. eur."
Jednoduchá úprava.
Dávam, mám to dvojmo, nech sa páči, pán spravodajca, aby ste to mali.
V prípade, že bude náš pozmeňujúci návrh schválený, podporíme tento zákon. Ďakujem za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 15.10.2019 18:05 - 18:09 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Ja by som sa chcel vyjadriť k tomuto zákonu o vnútrozemskej plavbe v tom zmysle, že pán minister si pamätá, keď predkladal iné, iné novely alebo novely tohto istého zákona, ale týkali sa iných jeho častí, a vtedy som sa pýtal, že prečo už vtedy neuvažuje ministerstvo do zákona teda dať presne, ako chce dotovať takúto dopravu, keď už hovorí o tom, že to bude vo verejnom záujme. A vtedy som aj spomínal, že máme tu zákon o cestnej doprave, kde dotujú verejnú dopravu kraje, máme tu zákon o prevádzke na dráhach, kde zase dotuje túto dopravu štát, samozrejme, s malými výnimkami, ak je to v rámci VÚC, tak môže to robiť aj VÚC. A bol som veľmi zvedavý, s čím príde ministerstvo dopravy v zákone o vnútrozemskej plavbe, pretože mal som výhrady k tomu, že, že štát by mal dotovať lodnú dopravu. A všetci dobre vieme, koľko, aké sú možnosti v rámci celého Slovenska na výkon osobnej lodnej dopravy. Máme tu Dunaj a máme tu v podstate Váh. To sú dve rieky, na ktorých sa môže nejakým spôsobom vo väčšej alebo menšej miere vykonávať osobná vodná doprava. A dnes tu teda máme zákon.
Ešte sa možno vrátim. Ja som práve preto aj o tom hovoril, že ak už to má byť dotované, tak to nechajme na kraje, pretože doprava Šamorín – Bratislava, tak ako sa spomína v tomto návrhu zákona, je pre mňa regionálna doprava a nie doprava v rámci Slovenska, v rámci štátu. Tak ako sa to dá povedať, povedzme, o diaľkovej železničnej doprave. Nakoniec sme sa teda dočkali takejto novely zákona o vnútrozemskej plavbe a, čuduj sa svete, v návrhu zákona je to teraz nasledovne, že ak bude dotácia na vnútrozemskú plavbu sa poskytovať, tak časť tej dotácie vo výške 45 % bude platiť VÚC-ka, tá, cez ktorú prechádza takáto lodná doprava, a druhú časť, 55 % bude platiť štát.
A ja sa teda chcem spýtať, pán minister, akým kľúčom ste na tieto dve čísla prišli? Prečo, prečo štát 55 % a VÚC-ky 45? Prečo to neni, ja neviem, 10 % štát a 90 % VÚC, alebo v úplne nejakom inom pomere? Ja osobne som a bol by som za to, ak, tak potom nech to je tak, ako je to s autobusmi, regionálnymi autobusmi. Ak VÚC-ka chce vykonávať takúto dotovanú dopravu, nech ju teda vykonáva, kľudne, za svoje rozpočtované peniaze, s ktorými disponuje VÚC. Ja viem, vy poviete, však aj to sú štátne peniaze, ale, dobre, tak potom napíšme aj do zákona o cestnej doprave, že sú to vlastne štátne peniaze. Nie. Tam máme napísané, že sú to peniaze, rozpočty krajov. Tak skúste mi, prosím, odpovedať, či to je nejako podložené nejakou expertíznou analýzou alebo nejakou inou výpočtovou metódou, že ste na to prišli, že 55 % z tejto dotácie má kryť štát a 45 kraj, cez ktorý tá vodná doprava bude prechádzať.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

19.9.2019 17:58 - 18:11 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Takže dovoľte mi, kolegovia, páni poslanci, povedať podrobnejšie, čo je účelom nášho návrhu, čo tým sledujeme, čo presne chceme v zákone č. 361/2014 zmeniť.
Ako viete, v roku 2010 bolo na Slovensku zavedené mýto za využívanie diaľnic, rýchlostných ciest a ciest prvej triedy. Čo sa týka daňovej politiky a získavania finančných prostriedkov na opravu ciest a výstavbu nových ciest, považujeme platbu za mýto za najlogickejšiu, najspravodlivejšiu, oveľa spravodlivejšiu než, povedzme, sú to fixné dane z motorových vozidiel, kde sa nezohľadňuje to, koľko kilometrov motorista urobí a vlastne je to jedna pevná suma bez ohľadu na to, či to auto celý rok trebárs parkuje alebo jazdí po ceste.
Práve v tejto súvislosti, každá krajina, ktorá zaviedla mýtne poplatky za využívanie ciest, radikálnym spôsobom znížila práve tú fixnú časť, teda daň z motorových vozidiel. A to, o čom hovoríme, je kategória vozidiel nad 3,5 tony. Vozidlá do 3,5 tony platia diaľničnú známku, vozidlá nad 3,5 tony platia za každý jeden odjazdený kilometer po cestách prvej triedy, diaľnic, diaľniciach alebo rýchlostných cestách sadzbu, ktorá je približne 0,19 centa. A čo sa stalo? Ostatné krajiny v Európskej únii, ale aj mimo nej, radikálnym spôsobom išli dole s touto fixnou časťou nákladov na vozidlách nad 3,5 tony, bohužiaľ, Slovenská republika touto cestou nešla. Len po veľkom tlaku dopravcov na veľkých súpravách ťahačov s návesmi, možno si aj pamätáte tie blokády na uliciach, vláda Slovenskej republiky pristúpila k istému malému uvoľneniu a zavedeniu zliav z týchto daní. Čo je ale, bohužiaľ, faktom, je, že dnes má Slovensko v rámci Európskej únie druhé najväčšie a najvyššie tieto dane medzi ostatnými krajinami. A čo sa týka krajín V 4, tak je na tom Slovenská republika najhoršie.
Vytiahol som si z okolitých krajín konkrétne príklady, ako je to v Poľsku a v Českej republike napríklad. A zároveň tu treba povedať, že na výšku alebo výšku týchto daní upravujú aj európske pravidlá a Európska únia stanovuje minimálnu výšku tejto dane pre jednotlivé kategórie vozidiel nad 3,5 tony. Krajiny si to upravujú, niektoré krajiny to majú upravené podľa počtu náprav, niektoré podľa celkovej hmotnosti, niektoré kombináciou týchto dvoch napr. faktorov. A dovoľte mi, aby som vám povedal, ako to v reále je.
Vybral som si dva typy vozidiel, ktoré môžu byť veľmi pekným príkladom. Tak ten prvý je nákladný automobil s troma nápravami o celkovej hmotnosti 22 ton, to sú tie nakladače, ktoré vidíme pri výstavbe diaľnic, rýchlostných ciest, okolo seba, ktoré vozia kamenivo alebo zeminu, alebo iné horniny do násypov na diaľniciach, tu na obchvate ich vidíte. Tak daň z motorových vozidiel na toto, na túto kategóriu vozidiel je v Slovenskej republike ročne 858 eur. V Českej republike je to 443 eur a v Poľsku 329 eur. Len pre porovnanie, to, čo som spomínal, minimálna sadzba, ktorú nám Európska únia predpisuje, je 144 eur. Teda naša sadzba je približne šesť- až sedemkrát násobne vyššia, ako hovorí usmernenie Európskej únie.
Ďalší príklad, ktorý je, povedal by som, ešte zarážajúcejší, je sadzba dane pre súpravu ťahač – náves. To sú tie 40-tonové súpravy, využívané v medzinárodnej kamiónovej doprave, najpoužívanejší kamión. Slovenská republika, sadzba tejto dane 2173 eur. Česká republika 1397, teda niečo málo nad 50 % našej dane. Poľsko 538 eur. A aká je minimálna sadzba, ktorú musíme účtovať? Päťstopätnásť eur. Teda Poliaci sú tesne nad ňou. My máme štyrikrát vyššiu túto daň, ako máme mať, ako by sme mohli mať.
Toto je, prosím pekne, dôvod, prečo je, prečo sú stovky firiem registrované, stovky slovenských firiem registrované v zahraničí, prečo majú, prečo majú svoje firmy a teda kamióny registrované v zahraničí. Dôsledok je ten, že nielenže prichádzame o tieto dane, tie dane platíme inej krajine, ale prichádzame aj o ďalšie dane, odvody z miezd, ktoré platia tieto firmy v iných krajinách, napr. aj v Českej republike alebo v Poľsku. Teda naše kamióny jazdia alebo kamióny slovenských, pôvodne slovenských firiem jazdia, jazdia pod inými značkami. To častokrát zistíte, keď vystúpia vodiči z tých kamiónov a prehovoria slovensky.
Keď som o tejto problematike rokoval so združeniami dopravcov na Slovensku, tak by ste sa divili, koľkí z nich, koľkí z nich majú nákladné automobily registrované práve v zahraničí. Je to zlé, nie je to dobré a Slovensko by malo s tým niečo robiť, pretože, ako som povedal, utekajú nám peniaze von a naši dopravcovia prestávajú byť konkurenční na trhu dopravných služieb v Európskej únii.
Okrem toho je treba povedať aj súvislosť s tou novelou zákona dnes, ktorý predkladala ministerka vnútra a odôvodňovala zavedenie zníženého veku vodičov týchto nákladných automobilov práve nedostatkom vodičov. A je treba povedať, že toto je jeden z receptov, jedna z možností, ako tomu môžme pomôcť. A to tak, že pritiahneme späť slovenských dopravcov na Slovensko. A nielen ich, ale pritiahneme s nimi aj tých vodičov. Pretože ak znížime daňové zaťaženie, daňové zaťaženie dopravcom, tak si len predstavte, že ak pôjdeme na jednej súprave z 2173 eur na úroveň Českej republiky, tak len na jednom aute máme úsporu takmer 1000 eur ročne. To je, si myslím, celkom zaujímavá suma, ktorá môže byť pridaná ku mzde slovenskému vodičovi a prilákame viac vodičov na trh v nákladnej doprave a nemusíme hneď hľadať riešenia napr. v znížení veku.
Čo sa týka filozofie a úpravy, v čom presne spočíva naša zmena súčasného zákona, je to jednoduché. Dnes sú sadzby tejto dane uvedené v zákone a sú uvedené v prílohe, kde sú tabuľkové hodnoty tejto dane, a to v závislosti jak na celkovej hmotnosti, tak aj na počte náprav. Takmer identický systém má Česká republika ako Slovensko. Poľsko má trošku iný systém, tam majú hmotnosť a len hmotnosť a Európska únia to stanovila kombinačne, tak jak to máme my.
A len pre porovnanie, už základné sadzby v našom zákone o dani z motorových vozidiel má Česká republika nižšie ako my. A potom v samotnom texte zákona v Českej republike sú zľavy, ktoré boli zavedené po tom, ako mýtne poplatky prišli do platnosti, tak tie zľavy z tabuľkových hodnôt sú prvé tri roky v Českej republike 48 %, ďalšie tri roky 40 % a ďalšie tri roky 25 percent. To, že je to odstupňované, je akýsi motivačný nástroj k tomu, aby sme, aby teda oni motivovali dopravcov častejšie obnovovať kamióny a tak chrániť životné prostredie, jednoducho, aby modernizovali.
Aké sú zľavy? Hoci teda základné sadzby máme o málo vyššie, zľavy z týchto tabuľkových hodnôt na Slovensku sú prvé tri roky 25 %, Čechy 48. Ďalšie tri roky u nás 20 percent, v Čechách 40 percent. A na Slovensku ďalšie tri roky, teda do deviateho roku veku vozidla, mínus 15 percent, Česká republika 25 percent. Nečudujme sa preto, aký je odliv dopravcov a nákladných dopravcov na príklad do Českej republiky.
Naším návrhom zákona chceme urobiť jednoduchú zmenu. Nejdeme do štruktúry tohto zákona, neupravujeme nič zásadné, ale robíme len jednoduchý zásah, a to úprava výšky týchto zliav. A to, na prvý rok 50 percent, na druhý 40, teda nie rok, na prvé tri roky, opravujem sa, 50 percent, na ďalšie tri roky 40 percent a na ďalšie tri roky 30 percent.
Nebudeme najlacnejší v Európskej únii ani po týchto sadzbách, alebo v porovnaní s krajinami, ktoré nie sú členmi Európskej únie. Ale budeme aspoň porovnateľní v rámci krajín V4 a výsledkom by malo byť to, že sa nám vrátia dopravcovia späť na Slovensko a tiež, že tí, ktorí budú zvažovať podnikanie v doprave, tak začnú podnikať v Slovenskej republike a nie, nie v zahraničí.
Ďakujem, to je všetko.
Skryt prepis
 

19.9.2019 17:55 - 17:55 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Dovoľte mi, aby som predstavil dnes šiesty návrh zákona z nášho motoristického balíka. Tento konkrétne sa nevenuje individuálnej doprave, aj keď tie niektoré, alebo niektoré z týchto častí áno, tak tento sa konkrétne venuje dopravcom, nákladným dopravcom, ktorí platia mýtne poplatky na Slovensku. Je to teda zmena zákona č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel. Spolu so mnou predkladajú tento návrh zákona aj kolegovia Jozef Rajtár, Radoslav Pavelka, Jana Kiššová, Martin Klus, Milan Laurenčík a Marián Viskupič.
Predloženým návrhom zákona o dani z motorových vozidiel chceme znížiť výšku daní pre tie vozidlá, ktoré platia mýtne poplatky na diaľniciach, rýchlostných cestách a cestách prvej triedy. Je o tom trošku viac a podrobne, a to budem rozprávať potom v mojom vystúpení v rozprave. Nateraz ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 19.9.2019 17:24 - 17:26 hod.

Miroslav Ivan Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského, Ondreja Dostála, Vladimíra Slobodu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, je to tlač 1581. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis