Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja si celkom dobre pamätám ako sme niekedy minulý rok išli skrz Slovensko, myslím, že to bolo v okolí Ružomberka, a zbadali sme prvýkrát bilbord, na ktorom bol štátny znak so zdvihnutými hokejkami. Vtedy som sa ešte pýtala muža, že čo to má asi tak znamenať, načo je to reklama. A chvíľu nám trvalo, kým sme prišli na to, o čo ide. Išlo o prezentáciu nového loga Slovenského zväzu ľadového hokeja. Ja som si vtedy povedala, že to logo sa mi celkom pozdáva. Naozaj som nemala žiadne výhrady proti tomu a ani by mi nenapadlo, čo to logo, akú lavínu potom následne spustí.
Inak rovnako český hokej, myslím, že minulý rok presne to bolo, ešte v júni začal s rebrandigom svojím pri príležitosti 110. výročia a takisto ten rebranding spôsobil obrovskú vlnu emócií. A ich logo takisto už sa vzdalo dominancie toho štátneho znaku a je na ňom teraz iba, iba hlava českého leva. A ako si to oni odôvodnili? Jeden z českých funkcionárov povedal, že museli pristúpiť ku komplexnej zmene, pretože: "Z top šiestich tímov posledných majstrovstiev sveta sme boli jediní, kto nemal unikátnu hokejovú značku s národnými prvkami, ktorú by sme si mohli právne chrániť. Teraz už máme. Súčasný trend je taký a my sme sa museli vyrovnať."
Ako som už spomínala, tento krok aj v Čechách spôsobil veľkú vlnu emócií. Jedni boli za, druhí proti, zvádzali sa tam rôzne súboje. A jeden hokejista veľmi výstižne vtedy napísal, že v Čechách sa na pivo, sviečkovú a národné dresy jednoducho nesiaha.
Keď Slovenský zväz ľadového hokeja predstavil to nové logo, aj odôvodnil, prečo to urobil, boli rôzne logá pre zväz, rôzne logá mala reprezentácia. Takto sa snažili ten znak ujednotiť A teraz citujem z tlačovej správy, myslím, to je: "Slovenský zväz ľadového hokeja sa týmto krokom pridal k ostatným národným federáciám ako Kanada, USA, Švédsko, Fínsko či Česká republika, ktoré na dresoch a oblečení nenosia štátne znaky, ale hokejové logá. Niektoré sú inšpirované viac, iné menej národnou symbolikou a znakmi. Ale všetky sa inšpirovali pri národných znakoch."
Ja tomu vcelku dobre rozumiem, že ten zväz sa pokúšal o reštart a v súvislosti s tým reštartom sa snažil ho aj takto zaviesť do života. Možno si povedal, že spolu s ním prídu lepšie výsledky, ako boli tie za posledné roky. Toto logo, pokiaľ som správne zachytila, tak sa páčilo aj samotným hokejistom, ktorí našu krajinu reprezentujú. A tak si hovorím, že prečo sa prichádza s takýmto návrhom zákona, pokiaľ tí, ktorí tento znak na hrudi nosia, sa majú cítiť dobre a odhrať v ňom zápas najlepšie, ako len vedia?
Humbug ohľadom toho loga už ustál. Ministerstvo školstva sa so zväzom dohodli, ako tie nové dresy budú vyzerať. Bratislavská hlavná stanica je stále v katastrofálnom stave. Majstrovstvá sa nám blížia a tento zákon tak, ako je nastavený, ja osobne považujem za nie celkom potrebný. Poviem prečo. Z dvoch dôvodov.
Prvý je, nazvem to, legislatívno-technický. Podľa predkladateľa je cieľom tejto novely zvýšenie ochrany štátnych symbolov ako jedného zo základných pilierov štátnosti, ktorý vychádza priamo z Ústavy Slovenskej republiky. Taktiež ochrana tradícií, ktoré súvisia s používaním štátnych symbolov, aj ochrana štátnych symbolov pred ich znevažovaním v elektronickej komunikácií a v digitálnej podobe. Tá ochrana sa prejavuje najmä sankciami - bod 8 novely, kde navrhujú pre fyzické osoby 3-tisíc a pre právnické osoby 10-tisíc eur. Dnes je tam maximálna pokuta na výške 6 638 eur. Ja sa pýtam, čo zvýšenie pokuty o 3 362 eur vyrieši? Štátne symboly sú chránené pred nedôstojným vyobrazovaním či použitím už teraz. Je tak ustanovené v § 42 zákona o priestupkoch. Ten hovorí v bode 1: "Priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne poškodí, zneužije alebo zneváži štátny symbol alebo iný symbol chránený všeobecne záväzným právnym predpisom".
Aby som nehovorila na novelu samé negatíva. Poviem aj pozitíva. Napríklad body 4 a 5, kde sa spresňuje spôsob spustenia štátnej vlajky pri štátnom smútku a dopĺňa sa dosiaľ chýbajúca časť o spievaní štátnej hymny cudzieho štátu, ktorá vzhľadom na platné znenie tohto paragrafu pred bodkočiarkou v tomto ustanovení absentovala. Zvyšok však naozaj považujem za mierne prehnanú iniciatívu.
Áno, myslím si, že štátne symboly si treba ctiť. Ale to by malo byť prirodzenou súčasťou každého z nás, kto si váži a ctí krajinu, v ktorej žije. To sa nedá prikázať, to sa nedá ani naučiť. To, skrátka, buď v sebe máte, alebo to v sebe nemáte. A tu sa dostávam k druhému dôvodu, prečo tento zákon považujem za nie úplne potrebný.
Štátne znaky sú symboly. Tie reprezentujú určité hodnoty, idey, ľudia im rozumejú bez toho, aby ich bolo treba nejakým spôsobom ďalej vysvetľovať. Napríklad keď sa povedia Rezešovci alebo štúdia Koliba, tak predpokladám, že každému sa vybaví mečiarovská privatizácia. Každý, skrátka, vie, že keď sa povie toto slovo, vie, o čo ide. A tak je to aj s tými štátnymi symbolmi. Už to tu bolo dnes niekoľkokrát povedané. Keď vidíme ten štátny znak, mali by sa nám srdcia rozbúchať. A keď vidíme viať tú vlajku, tak by sme mali byť naozaj hrdí na to, v akej krajine žijeme. Nehovoriac o tom, keď počujeme našu slovenskú hymnu, koľkokrát sa nám tisnú slzy do očí. Ale povedzme si na druhej strane celkom úprimne. Ako môžme byť hrdí na krajinu, kde sa pokrivujú pravidlá pri voľbe ústavných sudcov, kde druhý najvyšší ústavný činiteľ je hrdý na svoj plagiát, kde ministerstvo školstva rozdáva milióny garážovým firmám? A takto sa dá, skrátka, pokračovať a pokračovať a pokračovať.
My by sme si mali ctiť aj náš mandát, parlament. To, že nám ľudia do rúk vložili svoju dôveru. A pozrite sa, ako to tu dnes vyzerá. Nad hlavami máme obrovský štátny znak a pod ním by mali byť ľudia spĺňajúci najvyššie morálne, etické, intelektuálne kritériá. Aká je realita? Biedna. Máme tu morálku krívajúcu, etiku chýbajúcu a intelekt ukradnutý.
Preto keď tak chcete chrániť štátne symboly, najprv im dajte význam, ktorý si skutočne zaslúžia.
Ďakujem veľmi pekne.
