Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja keď som si prečítala tento návrh zákona, tak sa priznám, že do mňa vošlo tristo hrmených a jediné slovo, ktoré mi v tejto súvislosti opäť napadlo, rovnako ako v súvislosti s predchádzajúcim návrhom zákona, bolo nie. Nie preto, že by som nebodaj nepokladala za dôležité podporovať knižnice alebo že by som nepokladala za dôležité podporovať aj folklór, božechráň. Avšak z môjho pohľadu tento poslanecký návrh zákona vykopáva už otvorené dvere a neviem veľmi dobre rozlúsknuť, či jeho účelom je naozaj podpora knižníc a folklóru.
Ja osobne považujem knižnice za nesmierne dôležitý prvok našej kultúry, za miesto, ktoré je nenahraditeľné. Je v ňom sústredená tvorba stáročí. Vďaka knihám môžeme objavovať nové svety bez toho, aby sme museli cestovať tisíce kilometrov, môžeme dokorán otvoriť dvere svojej fantázii, brúsiť intelekt alebo si len tak oddýchnuť.
Knihy nám, skrátka, začas dávajú skúsenosť a knižnica by mala byť miestom, kde sa spájajú generácie, kde sa cibria názory, ktoré je dôstojné a príjemné. Naschvál som použila spojenie "mala by byť", lebo realita je smutná. Ja som v priebehu minulého roka navštívila približne dvadsať knižníc na krajských, ale aj na obecných úrovniach, a teda musím skonštatovať o tom, že asi iba dve spĺňali tú moju predstavu o tom, ako by knižnice v 21. storočí mali fungovať. Aby boli bezbariérové, medzigeneračné, prístupné rovnako mamičkám, ako aj seniorom, aby tam boli k dispozícii počítače napr. pre tých, ktorí nemajú inú možnosť prístupu k internetu, čitáreň dennej tlače, ideálne aj s kávičkou, ale to už je teda, nemusí to byť podmienka, je to vítaná, vítané osvieženie, detský kútik, miestnosti pre interaktívne aktivity pre školy alebo na prednášky. V zime dostatočne vykúrená, v lete buď klimatizovaná, alebo dobre vetraná a k tomu príjemný personál a veľa kníh.
Čo treba povedať, práve vďaka Bohu za ten oddaný personál, ktorý v knižniciach máme. Stretla som aktívne ženy, musím teda povedať, že to boli iba ženy - v mojom prípade v knižniciach -, ktoré som navštívila, ktoré aj napriek, v niektorých prípadoch ozaj absolútne nevhodným podmienkam a nízkym platom robia v tých knižniciach doslova malé zázraky. A dodávam, že je to vďaka podpore zo strany Fondu na podporu umenia, lebo ten už štvrtý rok pomáha knižniciam nielen prežívať, ale aj ožívať.
Keď som sa pred rokom rozprávala s riaditeľom Fondu na podporu umenia, zhodli sme sa, že knižnice boli dlhodobo zanedbávané a treba do nich určite investovať, lebo tá investícia sa nám ako krajine určite vráti. Za ostatné štyri roky rozdelil fond na knižnice 5 346 603 eur. A teraz tu máme návrh, podľa ktorého by sa mal rozšíriť okruh účelov, na ktoré poskytuje ministerstvo kultúry, teda priamo minister, dotáciu aj na podporu rozvoja verejných knižníc.
A ja sa teda v tejto súvislosti pýtam, nový okruh účelov znamená, že popri Obnovme si svoj dom, Kultúra znevýhodnených skupín a kultúrnych poukazoch nám vzniknú nové druhy dotácií na podporu knižníc a ďalší program na podporu folklóru. Keďže ide o ministerské... (Reakcia navrhovateľa.) Keďže ide o ministerské dotácie, teda sú výlučne v rukách ministra, znamená to, že tieto dve nové oblasti budú fungovať na úkor možno tých fungujúcich alebo sa do nich - dobre, nalejú sa do nich teda nové prostriedky. Chcem sa spýtať, či má ministerstvo, resp. predkladatelia predstavu, koľko peňazí by asi tak každý rok rozdeľovali, resp. koľko peňazí je reálne žiadaných od knižníc, aj teda pre oblasť folklóru, ktoré už teraz sú žiadané a rozdeľované prostredníctvom Fondu na podporu umenia. A na ani jednu z týchto otázok totižto v tom návrhu zákona som konkrétne odpoveď nedostala.
Po celom Slovensku je rozmenených na drobné 5 248 knižníc, čo je nesmierne veľký počet, keby si každá z nich vypýtala iba 1 000 eur, bavíme sa o sume 5 mil. eur. Aby sme si to vedeli trošku lepšie predstaviť, tak v roku 2019 bolo všetkých žiadaných dotácií v tomto ministerskom programe, 69 mil. bola tá suma, ktorá bola žiadaná cez ministerské dotácie. Ale podstatné je, koľko bolo tých peňazí rozdelených. Lebo tých bolo rozdelených nepomerne menej, 13 mil. Takže 69 mil. žiadaných a 13 mil. pridelených. To znamená, keby sme sa bavili v percentách, tak dokáže sa uspokojiť 19 % žiadateľov, čo je stále ešte veľmi málo.
Ja sa teda chcem spýtať ešte raz, že či máte nejakú predstavu o tom, v akom veľkom objeme tieto dotácie plánujete poskytovať. Keď som sa pozrela do rozpočtu na budúci rok, tak ten objem v dotačnej schéme ministerstva nenarástol. Je stále približne rovnaký, ako je doteraz, 16 mil. Takže tam tie peniaze uvedené nie sú, neviem, odkiaľ by sa teraz mali nejakým spôsobom zháňať. A sú to naozaj veľké oblasti, ktoré potrebujú veľa peňazí.
Nebolo by jednoduchšie tie peniaze dať Fondu na podporu umenia, ktorý už má celý systém, naozaj vytvorený celý systém a má na to aj ľudí? Tento fond začal dotácie rozdeľovať v roku 2016 a každý rok, teda od roku 2016, spracovali približne 500 žiadostí v priemere; 400 z nich dokázali podporiť, čo mi príde celkom vysoké percento, že 80 % v podstate zo všetkých žiadostí bolo podporených.
A ja sa teraz chcem spýtať, to som tiež v tom návrhu nenašla, znamená to teda, že podpora doteraz realizovaná cez fond bude zrušená alebo bude fungovať ďalej? Komunikoval niekto v tejto veci s vedením Fondu na podporu umenia? Lebo to síce v návrhu uvedené byť nemusí, ale teda nemáte prečo. A aj by ma zaujímalo, že či máte nejakým spôsobom prezistené, že táto nová agenda, lebo je vcelku náročná, koľko personálneho zabezpečenia teda na ministerstve by znamenala. Nie som si úplne istá, že či na všetky tieto otázky máte odpoveď, ale možno áno, ja sa im poteším.
A teraz ešte konkrétne k folklóru by som sa pristavila. Ten z môjho pohľadu je taktiež nespochybniteľnou súčasťou našej kultúry a vieme, že sa prostredníctvom neho zachovávajú tradície a zvyky nášho národa. Keď pani ministerka Laššáková nastúpila do funkcie, ona sa netajila tým, že sa chystá podporovať regionálnu a miestnu kultúru najmä v podobe folklóru. To je v poriadku, každý máme iné priority a navyše folklór bol teda pár rokov finančne poddimenzovaný, to zas treba povedať. Ja tejto podpore v podstate rozumiem, ale v prvom momente, keď sa ku mne dostala informácia o tejto takej masívnejšej podpore folklóru, tak si hovorím, že no veď ono je to vlastne celkom dobrá voličská základňa, lebo tých folkloristov máme po Slovensku neúrekom.
Inak je vcelku zaujímavé, je to téma, o ktorej sa teraz veľmi veľa hovorí. Ale keď si chcete niekde nájsť počet súborov alebo nejakých záujmových združení, ktoré sa folklóru venujú, tak neexistuje nikde nejaká komplexná štatistika. Neexistuje vlastne presný počet tých súborov, ktoré na Slovensku máme. Môj názor je, že ich je okolo tisícky, neviem, že či keď som to tak postupne nejako hľadala, dopracovala som sa tuším k číslu 600, ale to sú iba tie, ktoré sú nejakým spôsobom registrované. Vieme, že je strašne veľa rôznych súborov, detské, seniorské, sú také, ktoré iba spievajú, iba tancujú. Naozaj tých druhov je neskutočne veľa.
Ja sa priznám, že vo folklóre nie som úplne doma ani som nikdy nebola nejaký jeho hrejivý fanúšik, ale občas to tak v živote chodí, ja som potom stretla svojho muža, vždy som si hovorila, že nikdy nie muža z východu a nikdy nie folkloristu, ale ono to tak chodí asi, že karma je zdarma, tak mám doma rodeného východniara a zároveň folkloristu. Takže môj názor na folklór sa aj prostredníctvom neho musel korigovať. A teda nie je to iba o tom, že ľudia sa stretávajú, potancujú si, zabavia sa, ale je to o spoločenstve, o radosti, o pohybe, o spolupráci, o priateľstve, o vzájomnej pomoci. A to sú naozaj v dnešnej dobe veľké výdobytky najmä, najmä pre tie naše mladšie generácie.
Aj pri folklóre však vnímam ten istý problém ako pri knižniciach. Fond na podporu umenia od roku 2016 zabezpečuje granty aj pre folklór. Každoročne majú viac ako 1 000 žiadostí a viac ako 600 žiadostiam vyhovejú a podporia ich. V peniazoch každoročne žiadajú folkloristi okolo 8 mil. eur, 8 mil. eur. Tento rok to bolo dokonca až 14 mil. eur aj teda vzhľadom na to, že pani ministerka oznámila, že tých prostriedkov dá viac. To znamená, viacej projektov sa aj do tej výzvy prihlásilo.
Otázky ako pri knižniciach sú približne tie isté, na niektoré ste mi už aj teraz vlastne priamo zodpovedali, takže nebudem ich pokladať znovu.
Môj názor dlhodobý je, že ministerstvo by pod sebou nemalo mať žiadny dotačný systém. Ja sa priznám, že nie som dlho v parlamente poslankyňou, ale na základe toho, čo som mala možnosť za ten čas zistiť a snažila som sa o to zaujímať naozaj objektívne, tak si myslím, že spôsob, akým v kultúre fungujú fondy, je spôsob, ktorý kultúre pomáha. A myslím si, že veľa, veľa politiky v kultúre, to neprospieva, skôr viac kultúry v politike by sme mali vyžadovať asi. Nikdy som sa netajila tým, že Fond na podporu umenia má moju podporu, a hoci netvrdím, že funguje ako švajčiarske hodinky, tvrdím, že nemá ďaleko od toho, aby takto fungoval.
Možno si aj spomínate, že aj na výbore som predkladala niekoľko návrhov, ako fungovanie vlastne tohto fondu ešte vylepšiť v prospech aj projektov, aj teda všetkých žiadateľov, asi nebudem konkrétne zachádzať do detailov, že aké tie vylepšenia boli, ale jedným z nich bolo určite navýšenie percenta z 3,5-percenta na 5 % na zabezpečenie fungovania fondu práve preto, aby sa mohli zabezpečiť personálne kapacity a lepšia kontrola kvality všetkých projektov. Moje návrhy sa nestretli s porozumením, čo ma neprekvapilo. Dôležité je, že sú pripravené, a keď bude treba, tak sa bude dať teda v budúcnosti použiť.
Ako som už raz povedala, osobne som k ministerským dotáciám veľmi skeptická. Ono to nebolo tak dávno, čo v súvislosti s nimi sa zdvihla vlna nevôle, pretože záleží iba na vôli ministra, ako sa v konečnom dôsledku rozhodne bez ohľadu na to, ako, aké odporúčanie alebo rozhodnutie mu ponúkla odborná komisia.
Ešte ďalšia vec v súvislosti s týmto návrhom zákona. Pani predkladatelia predkladajú návrh zákona v podstate v prospech pani ministerky, ktorá sa netají tým, že podporuje folklór. Ale ja sa pýtam, máme tu pár mesiacov pred voľbami a čo potom? Čo keď sa stane ministrom človek, ktorý nebude považovať folklór za svoju prioritu? Ostanú tie účely nevyužívané alebo budú tam naliate peniaze, ale on, teda daný nový minister, ich nebude schvaľovať, lebo si poviem, že radšej ich treba dať niekde do nejakej inej oblasti? Neviem, ja si osobne myslím, že v konečnom dôsledku sa ublíži ako folklóru, tak aj knižniciam. Keby ste nechali tie dotácie vo fondoch, tak majú šancu prežiť aj rôzne nálady nového ministra. A to považujem za kľúčové, aby sme mali stabilitu vo financovaní kultúry, a nie tak, ako jedného dňa sa kto zobudí a ako sa mu prisnije (prisní, pozn. red.). Ešte raz zopakujem, keby bolo na mne, tak tie ministerské dotácie zruším úplne a bola by som rada, kedy sa všetko riešilo prostredníctvom nezávislých fondov.
V tejto súvislosti ani neviem, trošku mám obavy túto tému na tejto pôde otvoriť, ale povedala som si, že otvorím ju, pretože počas svojho pôsobenia vo výbore sme kontrolovali či už fondy alebo sme sa bavili aj o ministerských dotáciách a máme tu jednu inštitúciu, ktorá kontrolovaná za ten čas nebola a to jej fungovanie nepovažujeme v dnešnej dobe za efektívne a možno by bolo v budúcnosti dobré sa zamyslieť nad jej transformáciou možno aj v prospech knižníc. Možno viete niektorí, o ktorej inštitúcii hovorím, je to naša Matica slovenská. Ja nikdy nebudem popierať jej neskutočný význam pre nás, ale možnože časť z tých financií, ktoré sú dávané do nej, by mohli ísť aj v prospech napríklad našich knižníc. Viem, že folklór už na tých oblastných úrovniach sa aj cez Maticu slovenskú podporuje.
Vážení páni poslanci, pani poslankyne, ako som povedala na začiatku, tak poviem aj na konci, ja tomuto návrhu zákona zelenú nedám.
Ďakujem vám pekne.