Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

18.2.2019 o 19:57 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:53 - 19:02 hod.

Peter Osuský
Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.5.2019 18:39 - 18:52 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, priam môžem povedať, vážení skalní kolegovia poslanci, je nás tu presne jedna desatina, ak zarátam pána predsedajúceho, tak dokonca 16.
Téma, pri ktorej paradoxne nejde o život, ale o smrť, je napriek tomu témou, ktorá by bola hodná úvahy i väčšieho počtu účastníkov. Pred krátkou chvíľou tu kolega Grendel na margo hlasovania snemovne o balíku zákonov, ktoré sme odhlasovávali, poukázal na to, koľko tých zákonov získalo 129 alebo 131 hlasov v celej snemovne, i keď to boli vládne návrhy tejto koalície a poslanecké návrhy poslancov tejto koalície. Neblahá tradícia nášho parlamentu, ktorá je už roky rokúce tými, ktorí vládnu tejto krajine a nesú za ňu zodpovednosť, udržiavaná, je, že koalícia vládne v tom zmysle, že opozícii nesmie prejsť nič. Nič ako nula. S mojimi kolegami alebo sám som predložil za ostatné roky desiatky návrhov, z ktorých všetky žili tých 20 sekúnd, ktoré trvá časomiera, počas ktorej hlasujeme.
Tentoraz sme tu opäť so zákonom, ktorý je, ako by povedali anglicky hovoriaci politici non-partisan. Je to absolútne nestranícky a doslova nestranný zákon, lebo, pripusťme, že vzdialenosť stavby rodinného domu od hrobov cintorína nie je záležitosť ani liberálna, ani ľavicová, ani pravicová, ani žiadna ideologicky politická. My, ktorí sa trošku venujeme športu a histórii tohto športu, vieme, že v Belehrade, v hlavnom meste Juhoslávie, dnes Srbska, existujú dva legendárne futbalové kluby. Jeden je Crvena zvezda a druhý je Partizan Beograd. Tí Partizan Beograd, fanúšikovia, sa menujú všeobecne grobari a ja už mám pocit, že s kolegom Laurenčíkom a Dostálom sme tiež takí „grobári“, pretože sa staráme o jednu drobnosť a z hľadiska nás, ktorí možno bývame v Bratislave a v domoch, ktorých sa táto problema netýka, problematika netýka, je to problematika marginálna, málo významná. Ale takých problematík je strašne veľa. Keby sme pristupovali ako poslanci len k tomu, čo sa nás osobne dotýka, tak si povedzme otvorene, že mnoho vecí sa nás nedotýka. Napriek tomu sa o ne staráme, lebo si myslíme, že ich rozumné riešenie je dobrým vkladom pre tých spoluobčanov, ktorých sa táto otázka týka. A táto novela zákona je ukážkou toho, čo by malo v tomto parlamente získať úplne všetky hlasy. Dokonca i hlasy náckov, pretože môžme smelo povedať, že problém, ktorý táto novela rieši, sa môže týkať akéhokoľvek občana a tým pádom akéhokoľvek voliča, pretože osud, že máte pozemok, ktorý je v nejakej vzdialenosti od miestneho či dedinského cintorína, nie je záležitosťou politickou. Jednoducho je to riadenie osudu, riadenie pozemkovej knihy, napríklad je to tiež riadenie dedičstva. Ja som sa k Milanovi Laurenčíkovi s Ondrom Dostálom pridal i preto, lebo keď sa prvýkrát predložil tento návrh, ktorý sa mi zdal absolútne rozumný, potom bude v ďalšom hovoriť ako doktor medicíny, prečo sa mi zdá zdôvodniteľný a kedykoľvek obhájiteľný i z aspektu medicínskeho, lebo sa na mňa obrátil, keďže môj mail, či ako poslanca Starého Mesta, alebo parlamentu, je verejný, manželský pár, ktorý zdedil po svokrovi pekný pozemok, na ktorom by si tento manželský pár hrozne rád postavil rodinný dom.
Len podotýkam, že vládnuca koalícia má - a teraz to nechcem povedať nesalónne - plné ústa, aby som nepovedal plnú hubu, podpory rodiny v akomkoľvek smere ešte aj v ústave, a tak si hovorím, prečo táto mladá rodina nemôže postaviť svoj dom, ktorý je na pozemku susediacom s cintorínom, v 21. storočí preto, lebo vzdialenosť od hrobu sa prieči, a teraz to poviem, hlúpej, aby som nebol nesalónny, lebo by som povedal idiotskej, norme. V čom je teda problém tejto rodiny? Zdedený pozemok je v istej vzdialenosti od hrobov, ktorá je menšia, ako určuje norma. Veci sa vtedy ujal prvýkrát Milan Laurenčík preto, lebo je, bol roky činný ako vrcholný reprezentačnej hrdej obce Terchovej a vie, čo trápi normálnych ľudí i v tak zdanlivo vedľajšej záležitosti, ako je takýto paragraf zlej normy.
O čo totiž ide? Norma zakazuje stavať sídla - v tomto prípade mladého páru rodinný dom - v istej vzdialenosti od hrobu. Ako lekár viem, že existujú choroby, kde pôvodca, rozumie sa infekčný pôvodca, môže i po dlhšom čase spôsobovať - napríklad únikom z rozkladajúceho sa tela mŕtvoly svojou odolnou voči okolitému svetu, chladu, zime a tak ďalej, štruktúrou - následné infekcie. Sú známe prípady, že povrchne pochovaní vojaci, ktorí zomreli na brušný týfus, po rozklade ich tiel odolné, sporulujúci pôvodcovia, to je iná forma života baktérie, keď táto je ani keby v umŕtvenom, ale stále životaschopnom stave pripravená opäť sa rozvinúť do plného škodcovského pôsobenia, keď teda takéto týfové baktérie prenikali do spodných vôd a do studní.
Samozrejme, dnes som ochotný zaplatiť 100 euro za každého pochovaného človeka, ktorý zomrel na brušný týfus za ostatných 30 rokov na Slovensku. Myslím si, že taký neexistuje a nemusím byť teda veľký grand a prihlboko siahať do vrecka. Ale pripusťme, že toto by bolo isté riziko. Samozrejme, ak by sme existovali a žili v dobe, v 21. storočí, keď takýto pacient nie je liečený a zomiera prelezený pôvodcom, čo je, samozrejme, úplná hlúposť. Chcem teda povedať, že sa zostrila norma, ktorá zabraňuje stavbe, z neznámych príčin preto, lebo by boli tí, mladý pár so svojou rodinou, ohrozený telami v rakvách.
A teraz reálny pohľad na vec. Keby, naopak, niekto mne dal 100 euro za každý dom na Slovensku, ktorý je k cintorínu a hrobom bližšie, ako hovorí táto norma, tak som veľmi bohatý človek, tak som veľmi bohatý človek, lebo takých cintorínov, ktoré sú tesne obkrúžené ulicami, na ktorých druhých stranách asfaltu stoje rodinné domy, sú na Slovensku tisíce, tisíce. Proste každý sa môže zamyslieť, či vo svojej obci, či niekde inde nemá cintorín, ktorý je v menšej vzdialenosti od múrov rodinných domov alebo iných stavieb, kde žijú ľudia, vraj smrteľne ohrození, preto tento sprostý zákon, infekciami alebo čímsi smrteľným, čo vychádza z hrobov.
Samozrejme, že je len toto logickou ukážkou toho, aká je tá forma a návrh toho celého nezmyselná, pretože aj na tých cintorínoch sa dnes môže pochovať človek, ale kvôli tomu nikto neprikáže tie rodinné domy na druhej strane ulice vyhodiť dynamitom do vzduchu a zrovnať so zemou a tých ľudí presídliť do unimobuniek. To znamená, že zdravý rozum káže, aby sme i na základe tejto historicky overenej skúsenosti takúto normu zrušili, pretože opäť, ak by niekto doloží jediný prípad za ostatných 30 rokov, že došlo k ohrozeniu zdravia občanov tým, že bývajú v takej vzdialenosti cintorína od svojho domu, ktorá porušuje takúto normu, tak ho vyvážim zlatom. Inými slovami, hlúpe normy sa majú rušiť. A keď sa o ne nestará zhodou okolností nikto iný ako traja opoziční poslanci, tak sa napriek tomu rušiť majú a môžu. Pretože, doslova a do písmena, nebývam blízko cintorína a zrejme budem skremovaný, takže nebudem ani svojimi telesnými ostatkami ohrozovať nikoho, ale domnievam sa, že nepodporiť túto rozumnú normu je ukážkou, a opäť, nechcem byť nesalónny, hlúposti, lebo nesalónne by som povedal čistej blbosti, a to priam kryštalickej, tých, ktorí sa za ňu nepostavia čisto z toho dôvodu, že ju predkladajú traja reprezentanti poslaneckého klubu SaS, z toho jeden predseda OKS.
Domnievam sa teda, že zdravý rozum káže, aby sme túto normu podporili, nielen ako hovorí Gábor Grendel, ako reciprocitu za to, že opozícia podporuje to, čo z vládnych a vládno-poslaneckých návrhov považuje za rozumné, ale i z toho dôvodu, že je to proste ľuďom prospievajúci, nikomu neškodiaci, rozumný návrh.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.5.2019 14:26 - 14:28 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Hrnko, trošku ma zarazilo, s akou ľahkosťou si sa preniesol podľa mňa z heraldického hľadiska absolútne dramatickú zmenu v znaku, ktorý nosia na hrudi ruskí hokejisti. Ak teda niekto nahradí svatého Juraja Drakobijcu hokejistom, potom je všetko možné. Potom skutočne si môže dať Argentína do svojho slnka Lionela Messiho a, ale je možné čokoľvek. Podľa mňa je náhrada svatého Juraja Drakobijcu, patróna, ktorého stuhy nosia po Slavíne rôzni motocyklisti a ich poskoci, je dramatickou zmenou toho znaku. Povedal by som, výraznejšou ako to, čo bola verzia nášho hokejového dresu, lebo aj tam ostalo jasné, o čo ide. Kdežto keď sa namiesto Juraja Drakobijcu s drakom objaví hokejista, tak to by ruské akvabely mohli mať na hrudi znak, kde bude krásna ženská miesto Juraja Drakobijcu, a, ja neviem, vzpierači trebárs činku. No ale to je veľmi vážny zásah do ruského znaku.
A ak teda si to vybavil tak akože drobnosť, no tak potom sa divím celej tejto búrke v šerbli, ktorá nastala okolo celkom normálneho pokusu našej hokejovej asociácie, pridať sa k všetkým tým, ktorí akýmsi spôsobom zhokejúvajú svoje dresy. A ak môže byť hokejista miesto Juraja Drakobijcu prijateľný, tak hokejky môžu byť tiež prijateľné.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.4.2019 10:55 - 11:02 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená snemovňa, je to nejaké riadenie osudu, že je to už 20 rokov, keď som prvýkrát navštívil Arménsko ako poslanec Národnej rady a bol som vtedy prvýkrát pozorovateľom volieb v tejto krajine. Tá krajina bola vtedy mladá, relatívne, a jej budúcnosť bola neistá.
Osud chcel, že som sa medzitým opakovane zúčastnil pozorovania volieb v Arménsku a ostatný raz v decembri minulého roku. Zažil som Arménsko v priebehu tých rokov ako krajinu rezignovanú, ako krajinu bez nádeje. Pri predchádzajúcich voľbách pred týmito decembrovými, teda štyri roky dozadu, som sa od šoféra auta, ktoré najíma OBSE, aby nás vozilo po volebných okrskoch, kde voľby pozorujeme, dopočul strašne smutnej vety. Tento prostý človek vtedy povedal: "Tu je úplne jedno, kto vyhrá voľby, táto krajina nemá nádej."
Pravdou je, že tie roky, tých dvadsať rokov znamenalo v Arménsku odchod krajiny, a to pod tým odchodom rozumiem fyzický odchod ľudí tej krajiny. Cestou na jeden dedinský okrsok sme išli autom dedinou, kde na tej ulici vpravo, vľavo domy, na ktorých bolo vidieť, že v nich nikto nežije. Neboli to nejaké rozpadnuté domy, chýbalo sem-tam nejaká tablička skla, neboli psy, nebola hydina. Pýtam sa šoféra: "Kde sú tí ľudia?" A on hovorí: "Sú preč." A ja hovorím: "A kde sú preč?" "No niektorí sú v Jerevane, iní v Rusku a iní po celom svete."
Tá dedina mala zvláštnu črtu v tom, že som v nej prestal počítať bocianie hniezda, keď som napočítal 27. U nás keď je niekde bocianie hniezdo, je to pre televízie objekt na reportáž. Tam bolo bocianích hniezd neuveriteľne, ale ľudia chýbali.
Keď som teraz v decembri mal tú česť z poverenia prezidenta Parlamentného zhromaždenia OBSE stať sa koordinátorom piatich pozorovateľských misií, teda misie Europarlamentu, zoskupenia NATO, ODIR aj Parlamentného zhromaždenia OBSE, tak som zažil to, čo som potom na tlačovej konferencii deň po voľbách sformuloval ako arménsky zázrak.
Tá krajina bez nádeje sa na jar deväťstoosemnásť vstala, dá sa povedať, zo šípkoruženkovského spánku a zoskupenie občanov vyhralo voľby primátora Jerevanu. Jerevan je viac ako polovička Arménska z hľadiska obyvateľstva. A zoskupenie nadšených ľudí vyhralo tie primátorské voľby proti osvedčeným politickým mazákom.
Treba povedať, že strana, ktorá tam osem rokov vládla, potom nastúpila v decembri do tých volieb. A stalo sa niečo, čo som nevidel nikdy v živote. Tá strana na prvý šup vypadla z parlamentu, hoci predtým neobmedzene vládla, a získala 4,78 % hlasov, čím skončila.
Naopak, zoskupenie, ktoré na jar ešte neexistovalo, získalo v tých voľbách 78 %. (Ruch v sále.) A tlmočníčka, ktorá stála vedľa mňa pri ukazovaní sa postupných (zaznenie gongu) prírastkov sčítaných hlasov, vysokoškolsky vzdelaná dievčina, matka dvoch detí, tam stála a tiekli jej slzy po lícach od radosti. (Opäť zaznenie gongu.) A to bol ten rozdiel medzi krajinou bez nádeje a krajinou, ktorá má nádej.
Arménsko nečaká ľahká budúcnosť. Arménsko je krásna krajina s neuveriteľne tradičnou starou a vzácnou kultúrou, ale je to zároveň krajina, ktorej keby chcel Boh vybrať horšie geografické umiestnenie, tak ho nenájde. To Arménsko je umiestnené geograficky úplne najhoršie, ako sa dá, a obklopené krajinami, ktoré ho takmer obliehajú.
Preto si myslím, že je veľmi dobrým počinom, že Európska únia napriek tomuto zasadeniu Arménska do priestoru, napriek jeho celkom ospravedlniteľnej, a to hovorím ja, ktorý v tomto smere je dosť prísny, väzbe na Rusko, vzhľadom na susedov, ktorých má, je veľmi dobré, že sa môže stať posilneným partnerom Európskej únie.
A ak tej "mámě od dětí", ako spieva Lucie Bílá, s ktorou som stal na tom sčítaní hlasov, dáme ďalšiu nádej a obyvateľstvu Arménska istú nepochybnú oporu v budovaní nádejnejšej budúcnosti, tak je našou ľudskou, morálnou a, dá sa povedať, takmer svätou povinnosťou toto Arménsku umožniť.
Budem veľmi rád (zaznenie gongu kvôli neustálemu ruchu v sále), ak túto zmluvu naša snemovňa podporí bez rozdielu straníckosti a bez akýchkoľvek iných úvah o tom, že sa máme deliť. Vo vzťahu ku krajinám, ktoré... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím vás o kľud v sále, nakoľko chceme nechať pána poslanca dohovoriť, aby sme mohli o tomto bode hlasovať.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predsedajúci.
Aby sme krajinám, ktoré pôjdu ešte ťažšou cestou, ako šlo Slovensko, aby sme si spomenuli na to, ako nám pomáhalo to, že tí, ktorí už boli za vodou, nám pomohli ten most cez vodu postaviť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2019 10:45 - 10:46 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Skutočne tie také zľahčujúce úvahy posudzujúce krajiny podľa ich veľkosti práve v NATO neplatia. Ako zaznelo v predchádzajúcom vystúpení, existuje, samozrejme, i pri vstupe do NATO právo veta. A to právo veta je silná zbraň, keby ho niekto chcel zneužiť. A to právo veta nie je vôbec viazané na veľkosť krajiny. Ako hovorí pekné latinské úslovie "e pluribus unum" (z mnohých jedno), takto je NATO zložené a, samozrejme, kádrovať krajinu podľa veľkosti, špeciálne, ak by to malo zaznieť na Slovensku, je skutočne smiešne, pretože, samozrejme, sú krajiny ako Slovensko alebo Estónsko, ktoré sú menšie ako my, potom sú ďalšie malé krajiny, ako sme my, a potom sú väčšie krajiny. Československo napríklad bola 15-miliónová krajina, čo bola už istá váha a veľkosť. Ale práve NATO je dokladom toho, že nikto nie je taký malý, aby nemohol mať v tomto zmysle hlas.
A preto je i našou takou povinnosťou voči Macedónsku, Severnému, teda už teraz, aby sme sa k nim správali tak, ako to zaznelo v prechádzajúcom vystúpení, ako sa správali tí veľkí k nám. A my nie sme veľkí, ale máme možnosť ukázať nielen veľkosť, ale aj férovosť. Lebo každá krajina sa môže rozhodnúť a je našou aj ľudskou povinnosťou umožniť im naplniť vôľu, ak splnia podmienky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.4.2019 10:32 - 10:34 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Macedónsko je krajina, ktorá prešla, tak ako mnohí jej susedia na západom Balkáne, neľahkým vývojom. Zhodou okolností ma tam viackrát zavial osud ako člena delegácie, resp. vedúceho delegácie Národnej rady v Parlamentnom zhromaždení OBSE. Pozoroval som tam voľby, ktoré boli v čase, keď som tam bol prvýkrát, dramatickou a, dá sa povedať, takmer miestami aj krvavou udalosťou. A potom som pozoroval postupné vyvíjanie sa tejto krajiny až k zlomovému bodu, ktorý nastal dohodou s Gréckom. A ku cti slúži obom vládam, že odolali tlaku svojich niektorých občanov a tú dohodu podpísali.
Pri ostatnej návšteve Macedónska si spomínam na emotívny apel prezidenta, aby sme ich vzali medzi seba. A musím povedať, že som rád, že dnes je táto dohoda na stole a že Macedónsku umožníme to, čo umožnili krajiny, členské krajiny NATO Slovensku, keď stálo na prahu svojej budúcnosti.
Pretože pravdou je, že pre krajiny západného Balkánu, pre krajiny postkomunistické je členstvo v NATO z môjho pohľadu conditio sine qua non, bez ktorej nie je možný vstup do Európskej únie. A ak si prajeme postupne upokojiť a dať nazad do Európy západný Balkán, je každý nový člen, ktorý prejde touto bránou vstupom do NATO, vítaný a Európa bude lepšia, ak západný Balkán prestane byť ohniskom rizík etnických vojen a podobnej hrôzy, aká sa tam... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

27.3.2019 18:05 - 18:09 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len ako dovetok poviem, že je pozoruhodné, ako sa roky dojemne staráme o tzv. zahraničných Slovákov. Tu sa títo zahraniční Slováci, samozrejme, sa stali zahraničnými Slovákmi v časoch, keď ich predkovia odišli na Dolnú zem, do Rumunska, keď odišli do Spojených štátov a všelikam do kútov sveta, keď tu boli kráľovstvá a impériá a viedli sa vojny a každý, kto odchádzal, zatváral za sebou dvere, hľadajúc lepšiu vlasť. Samozrejme, dnes sme v 21. storočí a my teraz, paradoxne, vyrábame zahraničných Slovákov vlastnými zákonmi tejto krajiny. My proste máme zákon na výrobu zahraničných Slovákov, my ich vyženieme zo slovenského občianstva a potom sa stanú zahraničnými Slovákmi. Tak ako tí americkí zahraniční Slováci v piatej generácii, ktorí už nevedia slovo po slovensky, ale možno v srdci ešte stále sú zahraniční Slováci. My odrezávame živé výhonky slovenského stromu vďaka blbému zákonu, ktorý zaviedla Ficova strana ako primitívny akt pomsty.
Existovali krajiny, ktoré mali napr. pravidlo, že keď chceš prijať iné občianstvo, musíš sa zrieknuť ich občianstva. Boli to nezriedka i postkomunistické krajiny, ale aj iné. Moja manželka napríklad, keď sa pred dobrými dvadsiatimi ôsmimi či tridsiatimi rokmi stala občiankou Slovenskej republiky, tak sa musela vzdať bulharského občianstva, ale aj bulharskému štátu – na rozdiel od Fica – došlo, že nerobí dobre, a zmenil zákon a vyzval tých, ktorých predchádzajúci zákon zbavil občianstva, aby sa vrátili k bulharskému občianstvu. A tak má moja manželka dve občianstva a považujem to za správne a dobré, pretože človek môže byť srdcom Bulhar i Slovák, Brit i Slovák, a dokonca som presvedčený, že možno Vietnamec i Slovák. A ja sám, ktorý mám len jedno občianstvo, som vďaka tomu, že z Bulharska som dostal to najcennejšie, čo ma v živote stretlo, som svojím srdcom i Bulhar.
A jednoducho si nemyslím, že by mal existovať zákon v krajine, ktorá ctí ústavu a ústavnosť a ktorá si do ústavy napísala ten čl. 5 ods. 2 o tom, že sa nesmie proti vôli, aby ona to tým občanom robila. To je nízke, hanebné, ten dôvod bol trápny a tupý, neviedol vôbec k svojmu cieľu, aj keby viedol, vôbec by ho to neospravedlňovalo. To znamená, že je načase, aby sme nahliadli; my sme nahliadli, ale aby tí, ktorí to zaviedli, aby nahliadli, že pochybili a nezotrvávali v blude. Ak v ňom ale zotrvávajú, škodia Slovenskej republiky, škodia tým, ktorí sa cítia byť Slovákmi, a nezachráni to nijaké existovanie inštitúcie starajúcej sa o zahraničných Slovákov. Výroba zahraničných Slovákov týmto zákonom je protiústavná a hanebná.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

27.3.2019 17:42 - 17:53 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predseda. Vážená snemovňa, pred krátkou chvíľou sme prijali operatívne v skrátenom legislatívnom konaní súbor opatrení, zákon, ktorý má riešiť predovšetkým naše vzťahy s Veľkou Britániou po prípadnom brexite bez dohody, ale; ako toho má plné ústa vládna koalícia, ale pripusťme, že i opozícia; aby sme zabezpečili čo najlepšie postavenie tisícov a tisícov našich občanov vo Veľkej Británii.
V Spojenom kráľovstve sa podľa údajov veľvyslanectva toho času nachádza okolo 76-tisíc občanov Slovenskej republiky. Podľa iných odhadov je tých občanov 100-tisíc. A v rámci toho, že sa teda staráme o to, že by ich postavenie nemalo byť horšie, aby sme ich postavenie udržali, tak sa napríklad i vďaka urobenému pozmeňovaciemu, doplňujúcemu návrhu o uznávaní vzdelávania hľadíme starať o ich budúcnosť.
Tento návrh bol nepochybne namieste, pretože je veľmi veľa našich študentov – a to tých najlepších – na britských univerzitách a viem si predstaviť, že mnohí z nich sa nerozhodnú pre návrat do Slovenskej republiky, lebo titul z takých univerzít je dobrým vkladom do budúcnosti kdekoľvek na svete. Ak ale ešte v rámci istých životných momentov a nevyhnutností by sa títo študenti rozhodli prijať občianstvo Spojeného kráľovstva a my im odnímeme slovenské občianstvo v duchu platného zákona, tak mám neblahý pocit, že sa ich akákoľvek budúca vôľa k návratu zníži na minimum. Mali by sme teda v týchto chvíľach myslieť i na tých, ktorým platná legislatíva môže odňať občianstvo. Je teda otázkou, či chceme vyhnať z tých tisícov, desaťtisícov či stotisíca Slovákov v Spojenom kráľovstve ďalších navždy zo Slovenska a zbaviť ich občianstva.
Návrh o novele tohto zákona sme s kolegami podávali mnohokrát. V tomto volebnom období sme ho v rôznych zostavách predložili už dvakrát. Teraz ho predkladáme v zostave s kolegom Dostálom, Klusom, Zimenovou, Zemanovou, Jurzycom a Dubačovou. Robíme to preto, lebo si nemyslíme, že len ústa plné sľubov starostlivosti o občanov sú to pravé orechové, ale pretože si myslíme, že pre občanov treba urobiť všetko, čo je v našich možnostiach, a zrušenie podľa nášho názoru protiústavného odnímania občianstva ľuďom, ktorí prijmú iné občianstvo, proti ich vôli, porušujeme ústavu.
Dovolím si opäť zacitovať čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky: "Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli." Ak niekomu odnímame na základe nižšej normy, ako je ústava, a zdôvodňujeme to tým, že on to mohol vedieť, lebo taký je zákon, tak tým vonkoncom nenapĺňame to, že sa mu to neodníma proti jeho vôli. On by mohol dobrovoľne vystúpiť zo zväzku Slovenskej republiky, ale ak to neurobí dobrovoľne, môžme jednoznačne povedať, že sa tak stalo proti jeho vôli, čím je porušená Ústava Slovenskej republiky.
Skupina poslancov Národnej rady sa obrátila vo veci odnímania občianstva na Ústavný súd Slovenskej republiky 22. septembra 2011; dá sa povedať takmer pred desaťročím; s návrhom na posúdenie súladu ustanovení zákona o štátnom občianstve s ústavou. Ústavný súd však z procesných dôvodov v septembri 2014, teda o tri roky, tento, toto podanie odmietol, pretože sa nenašla nadpolovičná väčšina sudcov Ústavného súdu, ktorá by rozhodla o ústavnosti alebo neústavnosti zákona. Neexistuje teda nijaké posúdenie Ústavného súdu, že tento zákon je v súlade s ústavou.
Samozrejme, krátky historický exkurz do našej staropamäti, pokiaľ ju máme a niečím sme si ju naplnili, by nám mohol pripomenúť, ako táto novela zákona vznikla. (Zaznievanie gongu.) Vznikla preto, lebo vzopätie hrdého slovenského vlastenectva premiéra Fica a vtedajšej vládnucej koalície sa pretavilo do krutej odvety Viktorovi Orbánovi, Ficovmu dnešnému spojencovi a priateľovi, ktorý, ako vieme, modifikoval maďarský zákon o občianstve. Samozrejme, toto heroické opatrenie, toto šľahnutie palicou do vody malo matematicky asi takýto následok: Od 17. júla 2010 do januára 2019 stratilo slovenský pas 2 754 občanov. Najčastejšie, 644, v prípade českého občianstva. Nemecké 643, rakúske 425, britské 303, americké 133, maďarské 114, švajčiarske 69, austrálske 60, nórske 59 a tak ďalej a tak ďalej až po Nikaraguu a Izrael.
Chcem teda povedať, že vytrestaní občania, ktorým sme za trest Orbánovi odňali občianstvo, čo bola alfa a omega vzniku tohto zákona, tvoria bezvýznamné percento týchto občanov a opäť, aj tam zďaleka nie som presvedčený, že sa jednalo o to, že im nebolo odňaté proti ich vôli, teda že v ich prípade nebol porušený čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Tento návrh zákona prijatý v deň novelizácie, resp. prijatia noriem riešiacich problémy brexitu bez dohody je, dá sa povedať, ani keby inherentnou súčasťou toho, čo sme pred krátkou chvíľou odhlasovali. Ak teda myslíme na tých, ktorí sa v svojej životnej situácii rozhodnú prijať občianstvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska v rámci situácie po brexite, tak by bolo hádam namieste myslieť aj na týchto.
Zhodou okolností nás dneska s poslankyňou Vierkou Dubačovou, s ktorou tento návrh spolu predkladáme, viezol taxikár, ktorý 18 rokov pracoval v Spojenom kráľovstve. Jeho deti majú aj slovenské, aj britské občianstvo. Domnievam sa, že sa nedopustili ničoho, čím by si zaslúžili, aby sme im raz to naše občianstvo vzali. Ak im ho vezmeme a vezmeme ho ďalším a ďalším, tak sa nedivme, že sa nevracajú. A iniciatívy podpredsedu vlády pre inovácie, pokrok a žiarivú budúcnosť budú opäť len šľahnutím palicou do vody. Pretože platí staré rímske: "Ubi bene, ibi patria", kde je dobre, tam je vlasť. Ale niekto môže mať i tú vlasť v srdci a my tým, že mu zákonom tú vlasť zo srdca vytrhávame, tej vlasti ani nám všetkým neslúžime.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.2.2019 20:17 - 20:19 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, bolo vás dosť.
No, kolega Číž, viete, za ostatných 16 rokov 13 rokov vládnete. Ste aj vy súčasťou moci, takže je fajn, pýtať sa nás, čo sme s čím urobili. Pokiaľ ide o to, že ma vyhnali, mňa nevyhnali z parlamentu nikdy žiadni vyháňači a získal som násobne viac preferenčných hlasov ako vy, takže hovoriť o tom, že ma niekto vyhnal, je z vašich úst trošku trápne. V dome obesenca o povraze nehovor. Kolega Petrák, máte plnú pravdu, ten smutný stav ktorý ste opísali, že potom by sa mohlo stať, že 80 % toho zakape, áno, ale... A teraz si dovolím zacitovať klasika Gustáva Husáka: „Nech odpadne to, čo je kolísavé...“ Teda nech zanikne to, čo nemá úroveň, a míňajme peniaze na ten zvyšok, ktorý úroveň má, plne s vami súhlasím.
Kolega Bernaťák, tá predstava, že členstvo v strane nemá byť výťahom do ministerskej stoličky je pomerne avantgardná, pretože je celosvetovým štandardom, že strany nominujú v zásade svojich členov príslušne odborných na takéto miesta. Ale v tomto ide teda SNS hrdinsky proti prúdu.
Kolega Soboňa, vôbec by som netvrdil, že som nespokojný, lebo tam nie je vedec ako pani profesorka. Poviem vám, že ako opozičný poslanec, keď sa pozriem na posledných neviem koľko rokov ministerstva zdravotníctva, tak tým najlepším ministrom z tých všetkých koaličných z celej plejády bol Tomáš Drucker, ktorý nemal s medicínou v zásade nič spoločné.
A pokiaľ ide odvolávanie sa na univerzity, viete, na tie univerzity by sa šlo odvolať aj vo veci plagiátu, keď sa na ne odvoláte v tejto veci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.2.2019 19:57 - 20:06 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážená snemovňa, pani ministerka, prišli ste, ako hovoríte, pred 18 mesiacmi na ministerstvo, ktoré bolo, jemne povedané, v rozvrate, a to až natoľko, že síce nie z vôle strany, ktorá ho nominovala, ale z vôle koalície odišiel váš predchodca. Jeho exekutívna anamnéza bola známa. Musím povedať, že sa od neho nedalo veľmi čakať nič iné, než to, čo sa dialo. Stal sa takým klasickým bielym koňom svojej strany na ministerstve, a keď toho už bolo moc aj na túto koalíciu, tak odtancoval, keďže k jeho cti treba povedať, že jeho významnou cnosťou je jeho tanečná vybavenosť, na miesto rektora vehlasnej vzdelávacej inštitúcie v Sládkovičove. Zdedili ste teda neľahké pôsobisko. Niektorí, ja som bol skeptický i v súvislosti s tým, kto vás nominoval, dúfali, že budete niečo ako deus ex machina, ktorý spasí to trasovisko, ktoré ste našli. Žiaľbohu, ako išiel čas, tak i my, ktorí sme vlastne pozorovatelia diania, sme zažili Námestie slobody s Akadémiou vied. Keďže tam mám zopár blízkych priateľov, tak som stál medzi nimi, ako bývalý člen akademickej obce Univerzity Komenského, lebo som pokladal za povinnosť stáť za ľuďmi, ako je priateľ Gömöry alebo Karol Nemoga, o ktorých viem, že sú to čestní a statoční ľudia, a to, čomu čelili ste boli vy. Chcem teda povedať, že na tom rováši je toho predsa už niečo pozarezávaného. A keď tu teraz vo vašej obrannej reči po tom, ako Laci Sólymos predniesol text, ktorý ste mu vzorne napísali, a on ho vzorne zarecitoval, ste sa obhajovali rôznymi tvrdeniami, napríklad že taký je zákon, a preto to musí tak byť. A opakovane ste teda hovorili napríklad o talentovanom ítečkárovi, ktorý nemá mramorový palác a milión prevádzkového nákladu. To je pravda. Ale aj ten chlapec na internáte v bloku A na šiestom poschodí má číslo izby, má adresu a existuje. Ak víťazia v míňaní peňazí daňových poplatníkov firmy, ktoré adresu, ktorú uvádzajú, nemajú, tak sú na tom morálne aj inak značne dôverou horšie ako ten chlapec na internáte. Takže ten argument, že oni na začiatku predsa nemôžu mať mramorový palác a Rolls-Royce ako služobné autá, chápem. Ale na druhej strane, a to som hovoril o veci, ktorá mne sa zdá veľmi rozumná a ktorú ste spomenuli, ale ktorá sa nedeje, že je to vraj drahé mať zahraničných posudzovateľov. Fínsko je krajina veľkosti nás, ktorá je v školstve svetelné roky pred nami a ktorá šetrí svoje peniaze, napriek tomu ich však míňa na zahraničných posudzovateľov veľkých aktivít. Ja si neviem predstaviť, že by sa to nevyplatilo, ale neviem si predstaviť, že by zahraničný posudzovateľ odkýval niečo firme, ktorá nemá žiadnu anamnézu, žiadne mená, žiaden tím. To je tak, ani keby sme si kúpili halu, a všetko dali niekomu, aby mohol pestovať thajský box, ale nevieme vôbec, s kým to bude pestovať, nevieme, kto a čo z toho celé bude len preto, že však on nemusí mať na začiatku nič, tak mu to priklepneme. To je smiešne. Jednoducho hovoril som už o tých plazmových vŕtaniach. No za tými ľuďmi asi niečo je. Tí ľudia asi, dobre, už dostali dosť, nedali sme im viacej, v poriadku. Ale čo je za tými spolkami nejedným, nehovorím, že všetkými, ktorí dostali to, čo dostali? Čo je za nimi za výkon? Aký vedci, aké publikácie, aké úspechy sú za nimi? Robert Mistrík, ktorý, ktorého úspechy vo vede sú neodškriepiteľné, nie nadarmo bol hlavou roka. A to neudelila opozícia, ten titul, nedostal nikdy na svoje výskumy nič, pričom za ním niečo bolo. To je symptomatické v porovnaní s firmami, ktoré vlastnia zavreté hotely.
Takže v tomto zmysle, žiaľbohu, a mrzí ma to, ste sa aj vy postupne z deus ex machina zosunuli na ďalšieho bieleho koňa. Na ďalšieho bieleho koňa SNS, strany, ktorá chce určovať iným stranám v Slovenskej republike, koľko majú mať členov, akú majú mať štruktúru, ale keď má sama postaviť v koalícii ministrov, tak ich proste v tej svojej základni nezoženie a zoženie vehlasnú profesorku Lubyovú, členku Akadémie vied, zoženie Gajdoša, generála. Zaboha nezoženie nič z vlastných radov. Nie je to bohvie aké svedectvo. Ale, žiaľbohu, ak by som mohol vystihnúť to pokračovanie toho, čo rozrobil Plavčan, tak to pokračovanie je charakterizovateľné citátom z cudzieho, dnes ako hovoríme, commitment jazyka: „Business as usual“, biznis pokračuje, ako bol. A, žiaľbohu, tých rôznych háčikov, tých anonymizovaných posudzovateľov o ktorých sa nemôžme dozvedieť, kto sú, zvláštne, ktorí sa mýlia v sčítavaní a ktorí posielajú písomne a počítačmi rôzne čísla, ktoré sa nejak rôzne ukladajú, a potom stačia na akési udelenie peňazí daňových poplatníkov, jednoducho to nevzbudzuje dôveru. To jednotlivé zlyhanie, ktovie či jednotlivé, ktovie aké, čo to je za človek, ktorý takto jednotlivo zlyhal. Kde sme ho vzali, kde sme ho vypriadli? V živote by si slušný posudzovateľ zo zahraničia takúto blamáž nedovolil. Takže ako som povedal vo faktickej poznámke, povedali ste pekne, že sme išli do toho, dá sa povedať, so vznešenými ideálmi. A ja opäť zacitujem Viktora Černomyrdina: „Áno, chceli sme, aby to bolo čo najlepšie. A dopadlo to ako vždy.“ A, žiaľbohu, takto to je. Neteší ma to. Keď tu zaznelo to, čo prečítala kolegyňa Remišová, a to, čo je dnes obecne známe, tak sa žiada zacitovať citát z tentoraz iného svetového jazyka, ktorý pochádza z krajiny ako starý socialistický vtip, ktorú má predseda SNS tak rád a kam chodí takmer ako na klavír, a síce presne vzaté: „Za čem bukvy, vsjo jásno.“
Treba teda povedať, že nestali ste sa deus ex machinom v svojom rezorte. Musím povedať, že, a nechcem radiť, už som to dnes poradil kolegovi Paškovi, že on bol ten minister SNS, ktorý pokrýval tento rezort, no bola tam aj pani Slavkovská a rôzne iné pozoruhodné úkazy, ale treba povedať, že som dneska povedal kolegovi Paškovi, že by to hádam mohol prevziať v rámci koalície, pretože jedna vec je istá, horšie to nebude.
Ďakujem.
Skryt prepis