Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

15.5.2019 o 11:51 hod.

MUDr. CSc.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2019 18:23 - 18:25 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Kolega Dostál pekne hovoril o tej nevymožiteľnosti prednosti. Je smiešne mať niečo v zákone hneď rovno k bodu 1 v čl. 1. A reálne je to nevymožiteľné a nikomu to ani nemôže vadiť, ani mu nenapadne, že by mu to malo vadiť. Veď teraz príde na Pohodu Liam Gallagher a ak príde o čas sem do Bratislavy Tom Jones a obidvaja sa naučia jednu vetu, zdravíme vás, horko-ťažko po slovensky a zvyšok si od moderujú v angličtine bez toho, aby tam bol tlmočník alebo dokonca niekto, kto bude vopred hovoriť ich myšlienky v slovenčine, ktoré oni chcú povedať v angličtine, dokonca i keď si svoj koncert od moderuje Jarek Nohavica, tak nebude mať zaručene pri celom tom podujatí vôbec slovenský jazyk žiadnu prednosť, lebo si ho od moderuje sám so sebou v češtine.
To znamená, že je apriórne také trošku zosmiešňujúce voči zákonu mať v ňom niečo o čom viem, že s tým nič neurobím ani keď sa pokrájam. Je dobré, že došlo k výnimke spievania používaní hymny. Napríklad, ak by moji priatelia karatisti sa rozhodli na počesť krajiny, ktorá im dala ich milovaný šport zaspievať na spomienkovom podujatí alebo nechať si pustiť japonskú hymnu, ak by vedel nedajbože text, tak by k tomu nemuseli zohnať japonského cisára alebo aspoň premiéra japonského cisárstva a budú si to môcť aj v Hrochoti v kultúrnom dome sami zahrať.
===== z krajiny, ktorá im dala ich milovaný šport, zaspievať na spomienkovom podujatí, alebo nechať si pustiť japonskú hymnu, ak by vedel nedajbože text, tak by k tomu nemuseli zohnať japonského cisára, alebo aspoň premiéra japonského cisárstva a budú si to môcť aj v Hrochoti v kultúrnom dome sami zahrať. No, veľké víťazstvo výnimky. To znamená, že je smiešne riešiť výnimkami niečo čo zdravý rozum tam nebude ako výnimku vyžadovať, lebo jednoducho i otcovia zakladatelia Spojených štátov prišli na to, že síce oni väčšinou sú Angláni pôvodom, ale svoju ústavu začali widle people a tým pádom je to i vlasť Štefana Romana, pardon, ktorý bol v Kanade, ale x Slovákov (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.6.2019 18:10 - 18:21 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
aby som bol za porušenie zákona o štátnom jazyku pokutovaný. Nepodarilo sa mi to dosiahnuť. Nepokutovalo ma ministerstvo kultúry. Tak na čo je zákaz v zákone, na čo je ustanovenie, že sa za to dávajú pokuty, keď niekto poruší ten zákon a nie je za to pokutovaný. No, ale malo to pokračovanie.
Za ministra kultúry Krajcera miesto toho, aby sa toto ustanovenie odtiaľ úplne vypustilo, no, doplnila sa ďalšia výnimka. Prednesy literárnych diel v pôvodnom jazyku. Takže už vo flámčine môžem, Hermana Van Rompuya recitovať na kultúrnom podujatí, ale keby niekto chcel napríklad anglický preklad veršov Hermana Van Rompuya, tak to nebude spĺňať tú podmienku, výnimky, lebo to nie je literárne dielo v pôvodnom jazyku, ale v preklade do iného jazyka ako slovenčiny. Miesto toho, aby sme zlé a nezmyselné pravidlo zrušili, keď vieme, že je nezmyselné, tak tam pridávame ďalšie a ďalšie výnimky.
Súčasné znenie zákona obsahuje niekoľko doslova absurdných príkladov. Peter Osuský tu už spomínal ten zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore s jeho zákonitosťami, ktorý má byť neprípustný. A pritom jedine ministerstvo kultúry môže doňho zasiahnuť. Zakazuje to samo sebe, jazyk je živý systém, jazyk sa vyvíja. Aj do kodifikovanej podoby sa bude časom zasahovať, nebude o 200 rokov rovnaká kodifikovaná podoba ako dnes. Alebo ten príklad zdravotníckeho zariadenia, pretože zákon hovorí, že komunikácia personálu zdravotníckeho zariadenia s pacientami sa vedie spravidla v štátnom jazyku, ale je tam výnimka, ak ide o pacienta, ktorého materinský jazyk je iný ako štátny jazyk, komunikácia sa môže viesť v jazyku, v ktorom sa možno s pacientom dorozumieť. Takže tí Rusíni by boli pokrytí. Ale predstavme si situáciu, že sú dvaja priatelia, jeden je Maďar, druhý je Slovák, stretávajú sa, rozprávajú sa, obaja vedia po slovensky aj po maďarsky a keď komunikujú, tak si tak zvykli, že hovoria po maďarsky bez toho, aby im to niekto nariaďoval. Keď je pacientom Maďar a lekárom Slovák, prídu spolu, tak sa môžu baviť po maďarsky, to tá výnimka pokrýva. Ale keď sú v opačnom garde, že náhodou je tým pacientom Slovák a tým lekárom je Maďar a budú sa baviť po maďarsky tak ako keď sa stretnú na ulici, tak ako keď sa navzájom navštívi, tak porušia zákon o štátnom jazyku, lebo to tá výnimka nepokrýva. Lebo pacientov materinský jazyk nie je iný ako štátny jazyk. Je to slovenčina. Prečo sa má štát do takýchto vecí starať. Samozrejme, že oni sa budú baviť tak ako sú zvyknutí, budú sa baviť po maďarsky a ani nebudú vedieť, že porušujú nejaký zákon. Ale prečo máme mať zákony, ktoré za protizákonné označujú konanie, ktoré je úplne nevinné, na ktorom nie je nič zlé. Keď sa na tom lekár a pacient dohodnú, tak nech rozprávajú rečou, aká im vyhovuje.
Máme tam potom ustanovenie, že každý účastník verejného zhromaždenia alebo verejného podujatia na území Slovenskej republiky má právo predniesť svoj prejav v štátnom jazyku. Ani tu nie je jasné čo sa tým myslí, lebo verejné zhromaždenia majú svojich zvolávateľov, tí sa rozhodnú, komu dajú na nich slovo a keď sa rozhodnú, že všetky vystúpenia budú trebárs v portugalčine, no tak ja tam nemôžem prísť a povedať, že dajte mi slovo, ja chcem vystúpiť v slovenskom jazyku. To je predsa na tých zvolávateľoch. Každý si môže zvolať, oznámiť zhromaždenie, máme slobodu zhromažďovania, každý tam môže hovoriť jazykom aký uzná za vhodné. A na čo je v zákone ustanovenie, že každý má právo na verejnom zhromaždení predniesť prejav v štátnom jazyku. Je to prirodzené a na drvivej väčšine zhromaždení úplne normálne. Ale vy nemáte právo vystúpiť na zhromaždení, ktoré organizuje niekto iný.
Takéto a podobné ustanovenia navrhujeme zo zákona o štátnom jazyku. Vypustiť, nenavrhujeme obmedziť používanie slovenského jazyka. Naopak, navrhujeme uvoľniť podmienky pre používanie iných jazykov, nielen menšinových, ale aj iných jazykov, lebo žijeme v spoločnosti, keď sa používa stále viac rôznych jazykov a že je to stále viac ľudí aj takých, ktorí nepatria k národnostným menšinám. Menšín sa týka pedagogická dokumentácia, ktorú spomínal Peter Osuský. My nenavrhujeme zrušiť povinnosť viesť aj dvojjazyčnú dokumentáciu. Navrhujeme to len otočiť. Dnes má byť teoreticky všetko dvojjazyčné na menšinových školách čo týka pedagogickej dokumentácie a ministerstvo kultúry po dohode s ministerstvom školstva môže stanoviť niektoré dokumenty, ktoré sa nemusia viesť teda v slovenskom jazyku a môžu sa viesť iba v jazyku menšín, v tom vyučujúcom jazyku. My to navrhujeme obrátiť. Povedať, že menšinová dokumentácia sa vedie v jazyku menšín a ministerstvo školstva stanoví rozsah dokumentácie, ktorá sa vedie aj dvojjazyčne. Čiže samozrejme, že to nemá byť tak, že dokumentácia, ktorú potrebuje ministerstvo kontrolovať napríklad prostredníctvom štátnej inšpekcie, má byť iba v jazyku menšín. To tam my nenavrhujeme. Ale nech si štát povie, nech si ministerstvo školstva povie, že túto, túto, túto časť dokumentácie potrebujem aj v štátnom jazyku a potom samozrejme, samozrejme, tie školy budú mať povinnosť viesť tú dokumentáciu aj v štátnom jazyku, teda dvojjazyčne.
Veľké vášne vyvolal návrh vypustiť to ustanovenie, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Ale čo toto ustanovenie prakticky, nie deklaratívne, prakticky znamená. Však máme vymedzené, aký jazyk sa používa v úradnom styku, kedy majú príslušníci národnostných menšín právo používať svoj jazyk, kedy majú napríklad na súdoch aj iné osoby, ktoré nepatria k národnostným menšinám právo používať svoj jazyk tak, aby rozumeli priebehu súdneho procesu alebo právo na tlmočníka. V súkromnej sfére v zásade každý buď na základe pravidla alebo na základe výnimiek, ktoré sú upravené v zákonoch používa ten jazyk, aký chce. Čo to znamená, že štátny jazyk má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky? Je to iba také gesto. Také gesto ako je napríklad v preambule Ústavy Slovenskej republiky, kde najprv my národ slovenský pamätajúc na politické, kultúrne a tak ďalej spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky v záujme trvalej mierovej spolupráce, teda my občania Slovenskej republiky. Už v čase prijímania ústavy v roku 1992 sa obsiahlo diskutovalo, či má byť Ústava Slovenskej republiky založená na národnom alebo na občianskom princípe.
Ja som presvedčený, že začiatok ústavy mal znieť: My, ľud Slovenskej republiky alebo my, občania Slovenskej republiky. To my, národ slovenský je také posolstvo voči Maďarom a voči iným menšinám, že najprv sme tu my, národ slovenský, ktorý niečo a potom spoločne s vami ďalšími občanmi niečo, až potom dospejeme k tomu, že dobre, tak my, občania Slovenskej republiky. Žiadny iný význam nemá ani to ustanovenie o prednosti. To nie je také, že stretnú sa dvaja a chcú sa nejako rozprávať a prednosť má ten, ktorý sa rozpráva po slovensky, kde taká situácia prakticky nastáva.
Pán poslanec Bernaťák, keď sa tu rozhorčoval a hovoril o tom, že no, chcel by vedieť ako by to vyzeralo v takom Maďarsku, že s takýmto návrhom by sme sa neodvážili vyjsť. Tak ja vám poviem iný príklad. V takom Česku nemajú zákon o štátnom jazyku. Zákon o štátnom jazyku navrhujú prijať akurát komunisti. Asi sa im páči tá naša právna úprava, ale ten návrh, s ktorým prichádzajú a s ktorým teda opakovane sa pokúšajú uspieť je oveľa stručnejší. Tiež obsahuje to deklaratívne ustanovenie o tom, že český jazyk má prednosť pred inými jazykmi. Ale tam je to návrh komunistov, ktorí demokratická časť politického spektra odmieta. Takže neviem, akú máte konkrétnu skúsenosť z Maďarska. Obávam sa, že to je len také hypotetické zvolanie, ale v Českej republike takýto návrh, ktorý je oveľa decentnejší a diétnejší a neobsahuje toľko nezmyslov ako ešte stále obsahuje náš zákon o štátnom jazyku, demokratické, politické sily odmietli a navrhujú ho tam, opakujem, komunisti. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.6.2019 17:52 - 17:54 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, kolega Bernaťák, začali ste tak štandardne, "sme na Slovensku", to je samozrejme výborný argument, ale nezaargumentovali ste vonkoncom nič k tomu, čo som hovoril, pretože k tomu v tom vašom dvojminútovom príspevku, nezaznelo nič. Čo z toho, čo som napr. povedal o kodifikovanej podobe, ktorá tam je pribitá klincami a aj tak ju nemôže nikto meniť, k tomu ste nezareagovali, začali ste, že sme na Slovensku. To je štandardná SNS úroveň, na ktorej ste dvadsaťpäť rokov existovali, občas ste chodili do tankoch, občas do Moskvy.
Pokiaľ ide o tom, že ja chcem rozmlátiť súžitie, no asi chcem ešte aj s Rusínmi, hovorí kolega Paška. Nič sa tým nerozmlacuje, keď sa zo zákona vynechávajú nevymáhateľné prvky, tak sa nič nerozmlacuje. Keď som chcel, aby ministerstvo vnútra zrušilo nezmyselné hlásenie pobytu a pokuty zaň, tak samozrejme, že to Kaliňák neurobil na moje želanie a na moju novelu, ale potom to o pol roka spravil sám, lebo pochopil, že je to blbosť, čo v tom zákone má.
No a pani Antošová, keď začne SNS hovoriť o pôde, tak to je skutočne strašne tenký ľad, pretože, keď sa tak pozerám na ministerstvo pôdohospodárstva a tie spolky, ktoré tam prideľovali eurofondy na pôdu, tak to je jeden z vývesných štítov, skoro ako podpora vedy vo verzii vášho ministra školstva. Skutočne ste, pokiaľ ide o pôdu, vyrazili na tenký ľad.
Skryt prepis
 

24.6.2019 17:40 - 17:46 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, vzhľadom na to, že v diskusii vystúpia i moji kolegovia spolu predkladatelia, nebudem príliš zdržovať, ale ak som sľúbil, že poviem ešte nejaký príklad iracionálnosti toho, čo stojí psáno v zákone, tak si ...
===== Vážená snemovňa, vzhľadom na to, že v diskusii vystúpia i moji kolegovia, spolupredkladatelia, nebudem príliš zdržovať, ale ak som sľúbil, že poviem ešte nejaký príklad iracionálnosti toho, čo stojí psáno v zákone, tak si dovolím napr. uviesť to, že v zákone je napísané, že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka, v rozpore s jeho zákonitosťami, je neprípustný. To je vynikajúci oznam, pričom ale, neviem, či jeho autorom tohto textu zákona, keď ho tvorili, neuniklo, že kodifikovanú podobu štátneho jazyka, vyhlasuje ministerstvo kultúry, a teda ono ako jediné môže ovplyvniť jeho kodifikovanú podobu. To znamená, komu je určená táto veta, ministerstvu kultúry, aby neblblo, alebo komu vlastne, keďže my všetci ostatní, ktorí nie sme ministerstvo kultúry v tejto sále, nemôžme s kodifikovaným jazykom robiť vôbec nič. Komu sa teda zakazuje táto veľkolepá záležitosť o zásahu do kodifikovaného jazyka?
No, to len na margo toho, čo všetko sa vojde do zákona, keď sa chce biť v hruď, akí sme. Pochopiteľne, že ľudia používajú jazyk slobodne, kodifikovaný, či nekodifikovaný. Viem si predstaviť, ja som mal možnosť prečítať si vynikajúci blog opatrovateľky, ktorá pracovala v Rakúsku a dochádzala zo Šariša do Rakúska a málokedy som čítal tak niečo zemité a ja ako Západoslovák, ktorý sa snaží hovoriť čistou slovenčinou, ani nie trnavsky, ani nie záhorácky, som si zgustol na nádhernej šarištine, v ktorej bol tento text napísaný. To bolo priam na literárnu cenu aj obsahom aj formou aj tou šarištinou. Chcem teda povedať, že táto pani samozrejme nepoužila kodifikovanú podobu jazyka, veď nepochybne je jej sväté právo napísať to v čom chce aj v mandarínskej čínštine, ale neurobila by mi vtedy takú radosť, pretože by som tomu zrejme v mandarínskej čínštine, stopercentne nerozumel.
Chcem teda povedať, že takto by sme radi limitovali niečo, čo sa limitovať nedá. Drobná vec je obecné kroniky. Zákon hovorí, že obce vedú kroniky v štátnom jazyku, iste majú štandardný rozsah, opisujú to, čo obecný kronikár považuje za dôležité a čo je teda všeobecne prijaté, že tam má byť. Ak je tá obec osídlená menšinou väčšinovo a obecný kronikár je Rusín, Maďar alebo nedajbože, zvyškový Karpatský Nemec a rozhodne sa o cirkevnej oslave v obci napísať v tej rodnej reči tých farníkov alebo tých občanov, trochu viac, nevidím dôvod, aby prečo by nemohol, je to jeho často osobný čas, ktorý na to vynakladá, jeho osobná, dobrá vôľa. Ak chce zanechať generácii, ktorí prídu po nich, po ňom a archivárom a historikom, akýsi odkaz vo väčšom rozsahu než je štandard, je to jeho sväté právo. Nevidím dôvod, prečo by mali v zákone byť napísané slová o tom, že to musí byť jedna k jednej. Nemusí to byť jedna k jednej.
A potom tretia ukážka a s tým končím, existujú ešte aj ďalšie, menšinové školstvo. Momentálna zákonná úprava hovorí, že sa dokumentácia vedie dvojjazyčne a ministerstvo kultúry spolu s ministerstvom školstva, záväzným predpisom stanovuje ďalšiu dokumentáciu, ktorá nemusí byť v štátnom jazyku. My sa domnievame, že v menšinových školách akéhokoľvek druhu, by mohla byť pokojne dokumentácia vedená v menšinovom jazyku s tým, že by, a to sa práve zmení našou novelou, sa určilo ktorá časť musí byť v štátnom jazyku, teda ten, tá vec sa zrkadlovo obráti. Doteraz musí byť všetko a niečo nemusí. My si myslíme, že nemusí, ale niečo musí. Je to normálnejšie, logickejšie a férovejšie. Nie, že tento zákon nezasahuje ani do internetizácie a ani do rodinných nárokov, ani nestojí žiadne financie, takže v tomto zmysle je v súlade s ústavou viac ako súčasný stav a chcem teda povedať, že i keď si opäť nerobíme ilúzie o tom, že dopadneme tak ako Irén Sárközy, moja milá kolegyňa, so svojimi návrhmi, za ktoré som ja hlasoval, tak napriek tomu si myslíme, že táto novela na mieste je a verím tomu, že možno príde i deň, keď dokonca Irén Sárközy bude za tento návrh hlasovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

24.6.2019 17:40 - 17:46 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa, vzhľadom na to, že v diskusii vystúpia i moji kolegovia spolu predkladatelia, nebudem príliš zdržovať, ale ak som sľúbil, že poviem ešte nejaký príklad iracionálnosti toho, čo stojí psáno v zákone, tak si ...
===== Vážená snemovňa, vzhľadom na to, že v diskusii vystúpia i moji kolegovia, spolupredkladatelia, nebudem príliš zdržovať, ale ak som sľúbil, že poviem ešte nejaký príklad iracionálnosti toho, čo stojí psáno v zákone, tak si dovolím napr. uviesť to, že v zákone je napísané, že akýkoľvek zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka, v rozpore s jeho zákonitosťami, je neprípustný. To je vynikajúci oznam, pričom ale, neviem, či jeho autorom tohto textu zákona, keď ho tvorili, neuniklo, že kodifikovanú podobu štátneho jazyka, vyhlasuje ministerstvo kultúry, a teda ono ako jediné môže ovplyvniť jeho kodifikovanú podobu. To znamená, komu je určená táto veta, ministerstvu kultúry, aby neblblo, alebo komu vlastne, keďže my všetci ostatní, ktorí nie sme ministerstvo kultúry v tejto sále, nemôžme s kodifikovaným jazykom robiť vôbec nič. Komu sa teda zakazuje táto veľkolepá záležitosť o zásahu do kodifikovaného jazyka?
No, to len na margo toho, čo všetko sa vojde do zákona, keď sa chce biť v hruď, akí sme. Pochopiteľne, že ľudia používajú jazyk slobodne, kodifikovaný, či nekodifikovaný. Viem si predstaviť, ja som mal možnosť prečítať si vynikajúci blog opatrovateľky, ktorá pracovala v Rakúsku a dochádzala zo Šariša do Rakúska a málokedy som čítal tak niečo zemité a ja ako Západoslovák, ktorý sa snaží hovoriť čistou slovenčinou, ani nie trnavsky, ani nie záhorácky, som si zgustol na nádhernej šarištine, v ktorej bol tento text napísaný. To bolo priam na literárnu cenu aj obsahom aj formou aj tou šarištinou. Chcem teda povedať, že táto pani samozrejme nepoužila kodifikovanú podobu jazyka, veď nepochybne je jej sväté právo napísať to v čom chce aj v mandarínskej čínštine, ale neurobila by mi vtedy takú radosť, pretože by som tomu zrejme v mandarínskej čínštine, stopercentne nerozumel.
Chcem teda povedať, že takto by sme radi limitovali niečo, čo sa limitovať nedá. Drobná vec je obecné kroniky. Zákon hovorí, že obce vedú kroniky v štátnom jazyku, iste majú štandardný rozsah, opisujú to, čo obecný kronikár považuje za dôležité a čo je teda všeobecne prijaté, že tam má byť. Ak je tá obec osídlená menšinou väčšinovo a obecný kronikár je Rusín, Maďar alebo nedajbože, zvyškový Karpatský Nemec a rozhodne sa o cirkevnej oslave v obci napísať v tej rodnej reči tých farníkov alebo tých občanov, trochu viac, nevidím dôvod, aby prečo by nemohol, je to jeho často osobný čas, ktorý na to vynakladá, jeho osobná, dobrá vôľa. Ak chce zanechať generácii, ktorí prídu po nich, po ňom a archivárom a historikom, akýsi odkaz vo väčšom rozsahu než je štandard, je to jeho sväté právo. Nevidím dôvod, prečo by mali v zákone byť napísané slová o tom, že to musí byť jedna k jednej. Nemusí to byť jedna k jednej.
A potom tretia ukážka a s tým končím, existujú ešte aj ďalšie, menšinové školstvo. Momentálna zákonná úprava hovorí, že sa dokumentácia vedie dvojjazyčne a ministerstvo kultúry spolu s ministerstvom školstva, záväzným predpisom stanovuje ďalšiu dokumentáciu, ktorá nemusí byť v štátnom jazyku. My sa domnievame, že v menšinových školách akéhokoľvek druhu, by mohla byť pokojne dokumentácia vedená v menšinovom jazyku s tým, že by, a to sa práve zmení našou novelou, sa určilo ktorá časť musí byť v štátnom jazyku, teda ten, tá vec sa zrkadlovo obráti. Doteraz musí byť všetko a niečo nemusí. My si myslíme, že nemusí, ale niečo musí. Je to normálnejšie, logickejšie a férovejšie. Nie, že tento zákon nezasahuje ani do internetizácie a ani do rodinných nárokov, ani nestojí žiadne financie, takže v tomto zmysle je v súlade s ústavou viac ako súčasný stav a chcem teda povedať, že i keď si opäť nerobíme ilúzie o tom, že dopadneme tak ako Irén Sárközy, moja milá kolegyňa, so svojimi návrhmi, za ktoré som ja hlasoval, tak napriek tomu si myslíme, že táto novela na mieste je a verím tomu, že možno príde i deň, keď dokonca Irén Sárközy bude za tento návrh hlasovať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.6.2019 17:29 - 17:38 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Vážená snemovňa. Na úvod tohto zákona by som rád predoslal, že takýto návrh, ktorý je pre každého kto si prečíta dôvodovú správu a zdôvodnenia zásahov zákona o štátnom jazyku celkom logicky pochopiteľný a hladko zdôvodniteľný. Samozrejme, že všetci tí, ktorí nečítajú viac ako nadpis, ktorí sa nechajú ovlyvniť titulkom v bulvárnej tlači, ktorá sa vyvíja tým smerom, že i v mienkotvornej tlači nájdeme už bulvarizované titulky. Potom cítia príležitosť ukázať svoje pravé vlastenectvo. Na diskusných fórach prispievajú hejterskými príspevkami zväčša na nevysokej úrovni použitého štátneho jazyka. Prvý pán množného čísla prídavných mien je signifikantný. Slovo hanba napísané s m, rovnako. Ale niekedy človek má pocit, že by nad tým všetkým mohol byť plagát hejteri celej krajiny spojte sa. My ale nevyrábame stravu pre hejterov a trolov, ale hladíme racionalizovať platné zákony. Pred pár chvíľami tu kolegyňa Irén Sárközy hovorila o tom, ako často opozícia predložila návrhy zákonov, ktoré ona alebo MOST predkladal. A uviedla dobré príklady, kde sme za koaličné návrhy hlasovali aj my. Naša skúsenosť, opozičná skúsenosť je opačná. I tento návrh zákona je z tých, za ktoré by mohla i Irén Sárközy, ale aj iní hlasovať ak si dajú tú prácu a venujú 20 či 25 minút prečítaniu dôvodovej správy. Nerobím si ilúzie, pretože v čase keď som za týmto pultom spolu s Ondrom Dostálom bojoval o zrušenie totálne protiústavného odnímania občianstva Slovenskej republiky občanom proti ich vôli a bez ich súhlasu, sme nezískali hlasy vládnucej koalície, ba ani v jednej časti z nich. Takže i teraz ilúziu nemáme, ale napriek tomu predkladáme spolu s Ondrom Dostálom a ďalšími kolegami Zuzanou Zimenovou a Renátou Kaščákovou návrh zákona, ktorý by od snemovne skutočne žiadal len niekoľko minút na prečítanie dôvodovej správy, aby pochopili, že nevyhadzujeme do vzduchu štátny jazyk.
Naša Ústava hovorí, že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk. A som istý, že keď by sa prijala táto novela, tak nepochybne slovenský jazyk tým štátnym jazykom jednoznačne zostane. Ústava tiež hovorí, že používanie iných jazykov než štátneho jazyka v úradnom styku ustanoví zákon. Taký zákon máme, tak ako máme zákon o štátnom jazyku a tie zákony sa dopĺňajú. Nepochybne ale pri podrobnejšom pohľade zistíme, že tam existujú ani nie tak protirečenia, ale ako to tak niekedy v zákonoch chodí, buď nezmyselné alebo nevymožiteľné, alebo inými spôsobmi racionálne nezdôvodniteľné prvky. Okrem iného Ústava a ten § čl. 26 ods. 4 Ústavy je akýmsi častým hnacím motorom našich iniciatív, hovorí, že slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných bezpečností štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Toto bolo východiskom nášho zápasu o zrušenie absolútne nezdôvodniteľného 14 denného moratória na šírenie informácií o prieskumoch verejnej mienky pred voľbami. V ničom tie prieskumy nemôžu porušiť nič z tých paragrafov alebo dôvodov, pre ktorý je možné obmedziť slobodu prejavu. A z toho čo je obsahom našej novely, si dovolím uviesť jeden príklad za všetky v rozprave, do ktorej sa ako predkladateľ prihlásim, uvediem aj iné. Predstavme si situáciu, v dome opatrovateľskej starostlivosti na severovýchodnom Slovensku v oblasti Svidníka, v ktorom sú pacienti alebo opatrovaní Rusíni, kde personál, ktorý sa o nich stará, je rusínsky a tak iste nikoho triezvo rozmýšľajúceho nemôže napadnúť, že by mohol existovať zákon, či vôbec akákoľvek norma, ktorá určuje, že sa klient a ošetrovateľ alebo sestrička alebo sanitárka má s ním rozprávať v slovenskom jazyku, ak sú obidvaja Rusíni. To je skutočne na prvý, na druhý, aj na tretí pohľad choré. A to je len ukážka niečoho, čo by sme radi z toho zákona dali preč. Nič nad tým samozrejme sa nezmení, že slovenský jazyk je štátnym jazykom. Ale aby sa klient a ošetrovateľ v DOS-ke v Snine či v Svidníku nemohli rozprávať ako im zobák narástol a mali by byť reglementovaní akýmsi paragrafom akéhosi zákona, je nielen mimo misu, ale aj mimo zdravý rozum. A takýchto vecí v tom zákone je zopár, kde je na každý pohľad a z každého uhla jasné, že ide o zásah totálne nezdôvodniteľný a neprimeraný.
Agenda cirkvi. Neviem v akej reči sa vedie agenda, ktorú vedie napríklad Baruch Mayers, rabín bratislavský. Ale ak tí, ktorí prídu do synagógy na sobáš, alebo na obriezku so svojím dieťaťom, synom, majú potom ten záznam a to celé zapísané dokonca hebrejsky. Tak je to absolútne sväté právo rabína a jeho farníkov ak to tak môžem povedať, aby to tak bolo a aby existoval nejaký zákon, ktorý bude určovať kalvínskemu kňazovi v akej reči má mať niečo zapísané napríklad v cirkevnej matrike, hoci samozrejme, že ten občan novonarodený bude zapísaný v štátnych záznamoch, bez diskusie, ale ak ten zápis má byť rusínsky, hebrejsky alebo maďarsky, tak je to svätá vec tej cirkvi a nemá čo aký zákon do toho vôbec zasahovať. A nepochybne keby sa tak stalo a bolo by to štandardom, tak ako iste uznáte, slovenský jazyk tým nijako ako štátny jazyk ohrozený nie je.
Toľkoto na úvod. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 10:28 - 10:29 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Trošku mi tá situácia pripomína situáciu z tohto parlamentu pred niekoľkými rokmi, keď som podával návrh novely zákona o povinnom hlásení pobytu občanov. Vtedy ministerstvo zastupujúci minister Kaliňák mi of records pošuškal vlastne tam predkladajúcemu, no však my tie pokuty nevymáhame. Je to presne to isté. Tí občania, ktorí na nejakých cestách po svete nehlásili zmeny svojej polohy, vlastne tiež sa dopúšťali porušenia zákona, o ktorom minister vnútra, ktorý to mal na starosti, povedal, ale my to nevymáhame. Na čo je zákon, ktorý sa nevymáha, na čo je zbytočné ustanovenie? Samozrejme, osud toho môjho návrhu, tej novely bol taký ako všetkých ďalších, ako hovorí tu kolega, že tu nejde o to, kto, a aj iní vedia napísať, no celkom jednoducho o pár mesiacov vládna koalícia urobila tú zmenu, o ktorú som ja vtedy žiadal, ale urobila to vo svojich farbách a mne to tiež srdce netrhalo, ja som rád, že tá zmena je a že sme to urobili tak, ako to majú v krajinách naokolo. A toto je to isté. Nejde o to, kto bol prvý, ide o to riešiť vec, ktorá je vo svojej podstate smiešna. Aby som niekoho mal za priestupníka, ale zároveň ho nesankcionoval. Čo to je?
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 14:33 - 14:40 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, v tomto návrhu sme si teda dovolili poukázať na viaceré veci, ktoré sú parciálne v protirečení s článkami ústavy, parciálne v protirečení so zdravým rozumom, parciálne v protirečení s realitou, aká existuje, a parciálne diskriminujúce niektorých občanov. Ja sa pamätám, ako sme tu pred rokmi mali našu novelu zákona venovanú sankcionovanému, pokutovateľnému a trestnému nepriznaniu miesta pobytu. Vtedy mi tu sediaci minister Kaliňák povedal, že my to aj tak nevymáhame. Ovšem je dosť trapné, keď ten, ktorý to má vymáhať, ti off record, mimo mikrofón, povie, my to aj tak nevymáhame.
Tak presne na takomto základe je postavená význačná časť bodov, ktoré chceme novelizovať. Lebo nikto, samozrejme, nevymôže žiadne statusy ani kdečo iné. Nikto nevymôže prekrytie bilbordov 48 hodín pred voľbami. Nikto nič z týchto vecí nevymôže. Ale tvárme sa, že je o tom zákon. Je to trapné, keď je zákon, kde sme vopred historicky v tisícoch prípadoch zrezignovali na jeho vymáhanie.
Bolo to kedysi témou. Náš Ústavný súd je taký, aký je. Ako som povedal, je to dokonalý obraz koalície. Ale keď prebehli voľby, tak dostal, a to už bolo pred rokmi, Ústavný súd niečo vyše 260 podnetov na tak závažnú a dramatickú vec, v súlade so zákonom boli tie podnety, že niekto niekomu dal niečo do poštovej schránky. Ako ja si nemyslím, že Ústavný súd je dekoratívny. Ja si myslím, že Ústavný súd má závažne rozhodovať o závažných veciach. Ale v súlade s vtedy platnými normami sa proste rozhnevaný držiteľ poštovej schránky rozhodol, no iste ich boli na Slovensku desaťtisíce, tých držiteľov, ktorí našli niečo v schránke, no ale len 269 z nich bolo dostatočne aktívnych, aby sa obrátilo na Ústavný súd. Samozrejme, k ničomu to neviedlo. Ale už len samotná skutočnosť, že je možné takéto niečo umožniť z podstaty zákona, je tak trošku mimo zdravý rozum.
Preto si myslím, že ak sa mi nezdá, my máme napríklad v našom dome pri schránkach takú veľkú papierovú krabicu, neviem, či z paradajok alebo uhoriek, kde končia neželané materiály. Teda celý úkon miesto písania na Ústavný súd v takom prípade, ak sa mi nepáči tvár toho, ktorý je na letáčiku, je presunutý do tej krabice. My vzorne separujúci dom so štyrma rôznymi nádobami, to keď sa to už dosť naplní, takí, čo sme mladší, to zdvihneme, ten kriedový papier je ťažký, a odnesieme to do príslušného kontajneru modrého.
Takže chcem tým povedať, že toto všetko u nás rieši zákon, lebo my sme strašne zákonná krajina. Samozrejme, to, že existujú občania Slovenskej republiky, my sa hrdo hlásime k tomu, ako sa staráme, ako sú nám občania tým najvyšším, ktorým nedovoľuje niečo, čo dovoľuje iným občanom bez toho, aby som to mal napísané v ústave. A ako je známe, i zákon by mal fungovať tak, že neporušuje niečo, čo vopred ústava nepredpokladá, že by mohol ten zákon inak upraviť. Tak ja si nemyslím, že existujú rôzne kategórie občanov, z ktorých jedným môžme niečo dovoliť robiť a iným to nemôžme dovoliť, ak sme vopred nenapísali do ústavy, pozor, budú existovať rôzne kategórie v tejto veci. To teda je ďalšia taká vec, ktorú opravujeme v tomto zákone.
A na rozdiel od Martina Klusa si nerobím ilúzie, že táto novela prejde. Učia nás to mnohoročné skúsenosti s koalíciami či vládami jednej strany. Samozrejme, že táto novela neprejde, lebo to by sa muselo otvoriť nebo. Ale napriek tomu si myslím, že ak sa nad tým zamyslíte, i tí, ktorí za to nebudete, samozrejme, hlasovať, tak hádam pochopíte, že to moratórium a jeho zrušenie nie je v prospech SaS ani OKS, ani v prospech Klusa, Dostála a Osuského, ale že ho budete môcť využiť v rámci zdravého rozumu každá z vašich politických strán. A že tých prieskumov, ak sa ich bojíte, tak sa ich budeme báť všetci. Ale rozhodne to nie je preto, aby to pomohlo SaS a OKS.
Takže keď sa zamyslíme nad každým z tých bodov, i nad tými zahraničnými, v zahraničí sa trvale zdržujúcimi občanmi Slovenskej republiky, to nie sú – ak sa domnievate, tak nie som presvedčený, že máte pravdu – zásadne, výlučne a jedine voliči SaS. To môžu byť voliči všetkých, od ĽSNS po SMER. I vy môžte mať občanov, ktorí vás chcú a žijú v Londýne a majú tam trvalý pobyt, ale sú naši občania. A tak sa teda vlastne zamýšľam nad tým, aký by bol racionálny dôvod neprijať takúto novelu zákona. Lebo že nie je stranícka je jasné, lebo všetci sme politické strany. Že nie je protiústavná, lebo ruší protiústavnosť práve na šírení informácií je tiež jasné. Že je tým pádom racionálna, je na prvý, na druhý a skoro aj na poltretí pohľad jasné.
Ale keďže ratio nemusí v tejto sále vždy víťaziť, tak na rozdiel od kolegu Klusa v jeho víťazstvo toho času neverím. Ale možno raz príde deň.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.5.2019 14:19 - 14:21 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Musím povedať, že k dvom veciam by som chcel uviesť taký príklad. Mali sme tu do tohto volebného obdobia dvoch milých, sympatických a statočných kolegov. Jeden bol Maňo Huba a druhý bol Janko Mičovský. Neviem si predstaviť, aký by mohol byť dôvod, aby ochranárske občianske združenie nemohlo osobne podporiť takéhoto človeka, hoc by bol na akejkoľvek kandidátke politickej strany, ako reprezentanta ich hodnotového sveta. Neviem si predstaviť, čo by na tom bolo zlého na to, aby to náš úplne v tomto bode chorý zákon zakazoval.
A k tomu druhému som už pri predchádzajúcom predkladaní povedal to, že v nepochybnej nemeckej demokracii som deň pred parlamentnými voľbami v hoteli Stadt Berlin na raňajkách dostal na stôl noviny Berliner Tageszeitung a v ňom som si prečítal posledný z dňa predtým prieskum verejnej mienky. Chce ma niekto presvedčiť, že Slováci sú tak hlúpi, že ich treba zákonom chrániť 14 dní pred voľbami pred nejakou informáciou? Obvyklé zdôvodnenie typu "prieskumy sú sfalšované", samozrejme, môže platiť pri každom prieskume na svete i pri tom 14 dní pred voľbami. Takže ak sa domnievame, že naši občania sú takí blbečkovia, že im musíme filtrovať a cediť informácie, lebo my vieme lepšie, čo by im poškodilo, tak to je trápne svedectvo zákonodarcu, ktorý takúto vec – asi ako jediný na svete – 14 dní, vymyslí.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 15.5.2019 11:51 - 11:54 hod.

Peter Osuský Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Rád by som dodal, že nielen rušíme, ale celkom z dôvodných príčin vkladáme jedno nové dačo do tohto zákona a síce to, aby Rozhlas a televízia Slovenska a iné elektronické médiá mali povinnosť odmietnuť vysielanie politickej reklamy, ktorá podnecuje národnostnú, rasovú, náboženskú alebo inú nenávisť, propaguje totalitné hnutia alebo popiera či schvaľuje zločiny režimov založených na fašistickej alebo komunistickej ideológii.
Tento bod je plne v súlade s zákonnými normami, ktoré na Slovensku, chvalabohu, platia. Je teda v plnom súlade s Trestným zákonom a s jeho § 422 a je hrádzou, ktorá má brániť tomu, aby elektronické médiá so širokým dosahom na verejnosť mohli byť zneužité na takéto skutočné ohrozovanie demokracie, aké by šírením takýchto postojov, názorov a reklamy mohlo nastať. Lebo to by bolo ohrozením mravnosti a demokracie v krajine. Rozhodne nie to, kedy nastane moratórium a kedy sa môžu alebo nemôžu dávať volebné letáčiky do poštových schránok.
Je tam ešte jedna vec okrem iných, o ktorých iste budú hovoriť kolegovia, a to je tá, že občan Slovenskej republiky, i keď nežije s trvalým pobytom toho času na území Slovenskej republiky, nech už je od Lanžhota počínajúc až po San Francisco či Tokio kdekoľvek, nemá byť vylúčený z práva podporovať svojím darom vedenie volebnej kampane na Slovensku. Lebo je občanom Slovenskej republiky a ústava nikde nehovorí, že má byť zbavený toho práva, ktoré iní občania Slovenskej republiky, ktorí bývajú medzi Kútmi a Vyšným Nemeckým, toto právo majú. Preto si myslíme, že niet dôvodov, aby existoval rôzny prístup k rôznym občanom Slovenskej republiky len podľa toho, kde majú trvalé bydlisko. I oni môžu mať politické názory, politickú vôľu. A keď už nechcem hovoriť o tom, že možno existujú politické subjekty, ktoré prijímajú podporu od neobčanov Slovenskej republiky, ktorí nemajú také práva ako občania Slovenskej republiky, tak brániť občanom Slovenskej republiky v rovnocennom konaní s inými nie je namieste.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis