Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, no vrátim sa k takým tým argumentom, ktoré zazneli a ktoré sú naozaj falošné. A začnem tým lekárom, ako už naznačil aj pán kolega. Keď je pacient Slovák a lekár Maďar a majú sa, majú se..., medzi sebou komunikovať o zdravotnom stave, tak je potrebné komunikovať v slovenčine kvôli tomu, že dokumentácia sa píše v slovenskom jazyku. To znamená, ak je jazyk predpísaný k dokumentácii, tak je potrebné, aby pokiaľ možno komunikovali v tomto jazyku, a pokiaľ to zvládajú obidvaja.
A prečo je slovenčina ako dokumentácia písaná v slovenčine aj lekárska? Pretože keď ten pacient Slovák pôjde povedzme na neurochirurgiu alebo na ortopédiu do Bratislavy alebo do Ružomberka, tak tá dokumentácia keby prišla v maďarčine, tak by tam zrejme v tom, v tej nemocnici v Ružomberku alebo v Bratislave nevedeli, čo s tým majú robiť. Takže tým by som prešiel aj k tomu, že vlastne prečo je prednosť slovenského jazyka zakotvená v týchto zákonoch, pretože je to integračný jazyk pre všetky národnostné menšiny žijúce na Slovensku.
Tá slovenčina je potrebná aj na to, aby sa rusínsky lekár vedel dohovoriť s maďarsky hovoriacim, ale slovenským pacientom, prípadne nemeckým alebo poľským. Tá slovenčina má integračnú funkciu, preto má prednosť, aby sa všetky dokumenty aj národnostných menšín, a nielen štátom predpísané, ale aj tie ďalšie, pokiaľ možno, viedli v slovenskom jazyku.
A keď hovoríte o tom, že je treba zaviesť nejaké pravidlá iné pre tú sféru, ktorá je verejná, ale ktorá nie je štátna, aj to je, má svoju slabosť, preto hovoríme o prednosti slovenského jazyka, pretože, ako som už povedal, má integračnú funkciu. A vy túto integračnú funkciu chcete zlomiť. Vy potrebujete zo Slovenska urobiť akýsi babylon nejakých komunít, uzavretých komunít, ktorý by destabilizoval túto, tento, túto krajinu, tento štát, a to je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Osuský, ja myslím, že vám ide o to, aby ste spestrili diskusiu presne pred voľbami, a pokiaľ možno, aby ste vyšpánovali troška atmosféru, nech je bojovnejšia. Nemôžte myslieť tieto, takéto sprostosti, čo ste napísali do tejto predlohy, ako vážne s plným vedomím a, povedal by som, aj s plným záujmom zlepšiť pomery na Slovensku, pretože takéto formulácie, ktoré sú uvedené, a konštrukcie, určite nebudú prispievať k zlepšeniu pomerov na Slovensku a zlepšeniu národnostných vzťahov, ale skôr naopak. Budú smerovať k atomizácii spoločens..., spoločnosti, k uzavretiu sa spoločenstiev národnostných etník a, povedal by som, k napätiu, ktoré bude sa ďalej prehlbovať.
Takže pokiaľ sa nám podarilo počas tohto volebného obdobia utlmiť vášne a najmä vo vzťahoch medzi maďarskou menšinou a slovenskou spoločnosťou, tak týmto sa snažíte rozbiť túto, povedal by som, dobrú atmosféru, rozmlátiť ju a vyprovokovať naozaj, vyhecovať národnostné napätie na Slovensku. To je vaším normálnym a zle mysleným cieľom.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec, len malá korekcia. Viete, slovenskí vojaci idú do pobaltských krajín na pozvanie týchto krajín. Nejdú tam na základe nejaké rozhodnutia, príkazu z NATO. Oni tam idú preto, že pobaltské krajiny požiadali o takúto asistenciu, o takúto podporu členské štáty Európskej únie. A keďže Slovenská republika je jedna z tých krajín, ktoré prisľúbili pomoc pobaltským krajinám, tak tam posielame našich vojakov, vysielame ich tam v podstate dočasne. Sú to rotácie, ktoré sú po šiestich mesiacoch, a teraz ak sa vrátime k tomu, že máte pocit, že to nebude, že to bude naveky, no nie je to naveky. Akonáhle občania Litvy, Lotyšska, pobaltských krajín rozhodnú o tom, že ich tam nechcú mať, tak tí naši vojaci budú musieť odísť a odídu dobrovoľne veľmi radi. My ich stiahneme veľmi radi. Takže pokiaľ budú mať občania krajín Lotyšska, Estónska a Litvy obavy o svoju existenciu, tak budú tam mať málo početné jednotky aj z Maďarska, aj z Poľska, aj zo Slovenska, možno aj z Česka a z ďalších krajín Európskej únie, ktorí im budú garantovať istú mieru ochrany istoty. Ale určite tam nebudú ani americké vojská v nejakom veľkom počte a som presvedčený, že akonáhle si oni dobudujú armádne sily, vlastné armádne sily, tak naše sa budú môcť stiahnuť a budú slúžiť v prospech Slovenskej republiky u nás doma. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, zmením troška tému, budem sa venovať chlebovým otázkam, pretože súčasťou dnešného rokovania je aj výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a možno menej politicky a viac ekonomicky má zaujímať parlament aj povedal by som našu spoločnosť, akým spôsobom máme organizovaný život v Európskej únii a aké perspektívy alebo aké možnosti máme na to, aby sme menili súčasnú situáciu, aby sme pomohli našim ľuďom. Tak predovšetkým končí pôsobnosť Európskej komisie a očakával by som, že jej ukončenie práce bude hodnotené a bude hodnotené vecne a konštruktívne v záujme toho, aby sme do budúcnosti vedeli spravovať Európsku úniu a, povedal by som, spolupracovať v rámci Európskej únie tak, aby to pomohlo rozvíjať tak ekonomický, hospodársky potenciál Slovenskej republiky, ako aj život našich občanov.
Od roku 2018 je známa správa pána Pikettyho, ktorá hovorí o tom, že východná Európa, konkrétne štáty V4 sú každoročne ochudobňované o miliardy eur, ktoré sú transfermi prenášané do štátov západnej Európy, ktoré vlastnia kapitálové investície prevažne vo východnej Európe. Ten tok financií vyhodnocoval pán Piketty z Parížskej univerzity za obdobie piatich rokov a zistil, že zo Slovenska konkrétne odchádza jedna miliarda eur ročne do západnej Európy, do krajín pôvodu vlastníkov podnikov, ktoré sú na Slovensku vybudované, v rámci čoho je, povedal by som, náš systém, hospodársky systém ochudobňovaný o tieto peniaze, ale najmä sú ochudobňovaní občania tejto republiky, pretože z ich práce sú urobené odvody z daní v krajinách západnej Európy. Každý rok jedna miliarda hodnoty daní, ktoré by mohli byť zdaňované u nás, sú vezené von a podieľajú sa na zvyšovaní životnej úrovne v Nemecku, Francúzku, v Belgicku, Holandsku, v Rakúsku, kde tieto finančné prostriedky sú použité na dôchodky, zdravotné zabezpečenie, rozvoj školstva a podobne v týchto krajinách.
Toto finančné nastavenie som kritizoval už v roku 2012 v Európskom parlamente a odpoveďou od Olliho Rehna, terajšieho komisára, bolo, že vaša vláda, pán Paška, nerobí nič, zrejme jej to nevadí. Je to záležitosť, ktorú si môžte riešiť na úrovni komunikácie s Radou a Komisiou na úrovni teda jednak vašich odborov a jednak vašich zástupcov vášho štátu.
Dnes sme už hodne ďalej časovo, ale ten problém sa nerieši. Netýka sa len Slovenskej republiky, týka sa aj Rumunska, Maďarska, Poľska, Bulharska, Litovská alebo Litvy, Estónska a podobne. Všetky krajiny, všetky štáty v rámci Európskej únie, ktoré prijali investorov, ktoré vytvorili podmienky pre to, aby títo investori doniesli prácu, postupujú takmer identicky. Vyvážajú svoj kapitál, ktorý získali, do svojich materských krajín a tam to zdaňujú. Ak to doma zdaňujú, zbavujú, by som povedal, tento štát o isté prostriedky, ktoré patria našim pracujúcim, pretože naši pracujúci si vytvorili tieto peniaze a tieto prostriedky a mali byť používané na zvýšenie životnej úrovni na Slovensku, na zlepšenie dôchodkov, na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, na zlepšenie školstva.
Ergo musíme vstúpiť do politík transferov v rámci Európskej únie a začať rokovať o tomto probléme, pretože, a vysvetlím prečo, pretože tak Slovenská republika, ako aj štáty východnej Európy nikdy potom nebudú schopné dohnať životnú úroveň západoeurópskych štátov z toho dôvodu, že naši zamestnanci sú nútení pracovať, keď pracujú v týchto podnikoch, sú nútení pracovať po vyvezení ziskov na zlepšení životnej úrovni vo Francúzku, Nemecku a podobne. Ergo sú zákonmi a pravidlami Európskej únie nútení vykonávať prácu v prospech rozvoja štátu investorov, čo samozrejme platí tak v Európskej únii a aj vo vzťahu k investorom z iných krajín, napríklad z Kórey a podobne, a zo Spojených štátov. Všetci zamestnávatelia, ktorí vyvážajú svoje zisky, zbavujú túto krajinu, tento štát možnosti dosiahnuť lepšiu životnú úroveň, pretože systém transferov je nastavený tak, že znevýhodňuje krajiny, ktoré dodávajú svoju prácu, ale neprofitujú z tejto práce vo svojom regióne.
To je jeden problém. Druhý problém, ktorý je všeobecne známy, pán minister, mzdová diskriminácia. Hovoríme o tom tak isto od roku 2012. Poznáme to vo Volkswagene. Pracovník, zamestnanec vytvorí, vyprodukuje rovnako veľa ako pracovník vo Volkswagene v Nemecku, má dokonca vyššiu efektivitu práce, napriek tomu dostane tretinovú mzdu alebo štvrtinovú mzdu. Ak dostane štvrtinovú mzdu, pán minister, tento pracovník dostane aj tretinový dôchodok. To znamená, že to nie je len otázka, že je ukrátený na mzde. On bude ukrátený po skončení svojho pracovného cyklu aj na dôchodku. Ak chceme hovoriť o tom, že chceme dotiahnuť životnú úroveň, tak musíme tieto základné nastavenia, ktoré v Európskej únii sú založené a ktoré sú kritizované už aj francúzskymi ekonómami, pretože vytvárajú deliacu čiaru v rámci Európy, tak aby sme o týchto veciach hovorili a hovorili na fóre, kde to vieme zmeniť. Je mi jasné, že na Slovensku túto situáciu zmeniť nevieme, nemôžme, pretože nemáme na to silu.
Ale v rámci zoskupenia V4, v rámci zoskupenia štátov východnej Európy vieme tento problém nastoliť a jednoducho musíme sa usilovať o dosiahnutie zmeny, lebo ako som povedal, nikdy pri tomto nastavení ani Slováci, ani Maďari, ani Rumuni, ani Poliaci nedosiahnu životnú úroveň Nemcov, pretože zákonite tento systém hovorí o tom, že naši pracujúci svojou prácou zvyšujú životnú úroveň štátov investorov. Je to neokoloniálny model, ktorý je zabehnutý nielen v Afrike voči africkým kolóniám, ale je zabehnutý už aj v Európskej únii.
Zákaz diskriminácie, pán minister, zákaz diskriminácie platí. Aj o tom, že za tú istú prácu predsa nemôže byť človek trestaný a diskriminovaný len kvôli tomu, že tú prácu vykonáva predavačka v Lidli na Slovensku, a nie v Belgicku. Jednoducho ten systém je neprijateľný, a to je myslím ten pohľad, s ktorým by sme mali ísť do Bruselu na najbližšie rokovania a pri najbližšom zostavení Európskej komisie aj hovoriť, že je to problém, ktorý musíme veľmi rýchlo v záujme našich občanov, ktorí 15 rokov v tejto Únii žijú, a povedal by som, týmto systému sú 15 rokov už zdieraní, tak tento systém budeme musieť zmeniť.
Nechcem hovoriť o politických usporiadaniach v rámci Európskej únie. Nechcem hovoriť aj o tom, že sú tam aj iné problémy. Ale pred tým, než začne pani Merkelová alebo ktokoľvek hovoriť, že chce mať spoločnú zahraničnú politiku, tak najskôr si musíme urobiť poriadok v Európskej únii. A kvôli tomu je potrebné naozaj sa postaviť za svojich občanov. A mali by to urobiť nielen Slovenská republika, ale všetky štáty východnej Európy, pretože naozaj tento systém je neudržateľný.
Takže toľko k hodnoteniu našej zahraničnej politiky. Očakávam, že zahraničná politika do budúcnosti bude viacej sa zastávať nielen politických záujmov, ale najmä ekonomických záujmov tohto štátu a našich občanov.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Martin, zaujala ma vaša poznámka, ktorú ste v závere teda svojho vystúpenia povedali, že po oslobodení a v súvislosti s oslobodením aj Slovenska, ale celej východnej Európy, že tu zostala čižma Stalinova. A tak ma napadlo, no, viete, áno, aj Spojené štáty oslobodili, oslobodili Nemecko, ale na rozdiel od Nemcov, my sme tie ruské vojská, ktoré tu zostali, vyprevadili pred 30 rokmi. Americké? Americká základňa stále v Nemecku zostáva. Zostala na Okinawe a v mnohých ďalších štátoch sveta. Ergo pokiaľ s tými Rusmi sa dalo dohodnúť a keď bolo treba, keď ich o to požiadali domáce štáty, tak oni odišli, tak tie americké sa voľáko nevedia zdvihnúť z území, ktoré obsadili. Takže treba si aj takéto veci všímať.
A keď hovoríme o paralelách, tak samozrejme, myslím, že politika Slovenskej republiky je v poriadku. Keď hovoríme o tom, že Krym je súčasťou Ukrajiny, hovoríme, že aj gruzínske časti, ktoré sú v súčasnosti spochybnené, tak že patria Gruzínsku.
Len netreba, nesmieme zabudnúť na Kosovo. Kosovo tiež nebolo zo Srbska uvoľnené na základe nejakej vzájomnej dohody. Takže jedným dychom keď hovoríme o problémoch, medzinárodných problémoch, tak máme problémy, aj Kosovo, aj Krym, aj časť Gruzínska. A v prípade Kosova je to záležitosť Európskej únie. Európska únia zodpovedá, pretože Kosovo sa dostalo do správy Európskej únie a za tie problémy, ktoré tam sú v súčasnosti a ktoré naznačil aj minister Lajčák pri obede, je zodpovedná v plnej miere predovšetkým Európska únia a Spojené štáty americké. Takže ak tam sa porušilo medzinárodne právo, tak treba mať rovnaký meter aj voči Rusku.

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, no máte pravdu. Naozaj Slovenská republika v rámci svojich možností by mala pomáhať, humanitárne pomáhať najmä v Sýrii a proste v tých oblastiach Blízkeho východu, kde je ten život naozaj veľmi ťažký. A povedal by som vám takú moju skúsenosť z pomoci aj Slovenskej republiky voči tomuto regiónu.
Viete, asi v januári prišiel niekto z ministerstva zahraničných vecí s takým, s takou myšlienkou, že poďme ochrániť a pomôcť sýrskym sirotám a 50 si ich zoberme na Slovensko, aby sme ich tu sa o nich postarali. Tak som sa zarazil, pretože v tom času už boli pomerne stabilné pomery v Sýrii a pán prezident, miestny, ktorý sa udržal, tak pozýval a žiadal pomoc pre svoju krajinu a domáhal sa, povedal by som to, na verejné, aby medzinárodné spoločenstvo pomohlo jeho krajine. Tak som príslušnému pracovníkovi rezortu zahraničia na Hlbokej povedal, že však nevozme tie deti na Slovensko, skúsme pomôcť Sýrii vybudovať si sirotinec alebo zariadenie pre týchto, pre tieto malé deti. No ale odpoveď bola taká, že nie, že v podstate takáto cesta nevedie, že buď si ich dovezieme sem a tu sa o nich postaráme, ale že nie je záujem Európskej únie ani Slovenskej republiky pomáhať ľuďom v Sýrii obnoviť ich normálny život.
Takže naozaj ja vám rozumiem a myslím, že je potrebné ísť touto cestou, len nie som si istý, či je to v súlade s projektom pani Mogherini a projektom politického vedenia Európskej únie, ktoré sa snažilo zvrhnúť Asadov režim, a teraz ho chce nechať vykúpať sa v biede jeho obyvateľstva a ani za žiadnu cenu nepomôcť tejto krajine. Tam je problém.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, v úvode ste spomínali Nigela Faragea ako človeka, ktorý klamal, keď organizoval alebo keď sa domáhal vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie. Viete, Nigel Farage bol v čase, keď predseda Európskej komisie vyhlasoval, keď vyhlasoval takzvanú Lisabonskú stratégiu, poslancom Európskeho parlamentu a dobre si pamätal, čo je obsahom tejto Lisabonskej stratégie. V tejto Lisabonskej stratégii bolo zakotvené, že do roku 2010 sa stane Európska únia najvyspelejšou, najmodernejšou ekonomikou sveta. No a Nigel Farage nerobil nič iné, len poukazoval na to, že z tohto vyhlásenia Európskej únie, z tejto deklarácie sa nesplnilo nič. On preukazoval na konkrétnych faktoch, že Európska únia vlastné ciele, ktoré si vytyčuje, neplní. Aj v tomto období by mala stáť Európska komisia pred Európskym parlamentom a urobiť odpočet, bilanciu svojich úspechov a výsledkov. A určite by sme sa dočítali, že Stratégia 2020, ktorou začínala táto Európska komisia, s ktorou šla na rokovania o budúcnosti Európy do Európskeho parlamentu pri svojom nástupe, sa neplní. Nesplnia sa ciele, ktoré si samotná Európska komisia vytýčila a samotná Európska únia chcela dosahovať.
Takže keď máme takéto, takýto stav, že máme úradníkov, poslancov, inštitúcie, ktoré si vytyčujú smelé ciele a nedokážu ich plniť, tak je naozaj priestor pre to, aby to bolo kritizované, a je právo aj povinnosťou poslancov kritizovať tento stav tak, ako vy v opozícii kritizujete súčasnú vládu, tak aj poslanci Európskeho parlamentu majú právo kritizovať Európsku komisiu. Aj my občania Európskej únie máme právo kritizovať Európsku komisiu za to, čo sľúbila a čo neurobila.
Takže nehovorme o tom, že každá kritika, ktorá je smerovaná voči Európskej únii, je rozvratom Európskej únie. Naopak, mala by pomôcť tomu, aby Európska únia sa spamätala, aby tie inštitúcie začali pracovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, nechcem polemizovať o práve na sebaurčenie Taiwanu. Len vo svojom vystúpení ste povedali, že má postavenie, v akom by sme my nechceli byť. A je pravda, že Slovensko, Slovenská republika bola dlho v postavení, keď nebola Slovenskou republikou v rámci medzinárodného práva. Ergo nebola zastúpená ani v medzinárodných inštitúciách, v medzinárodných organizáciách. Slovenskí politici museli pre to niečo urobiť. A pred dvadsiatimi piatimi rokmi sa nám podarilo zavŕšiť sebaurčovací proces. Ale pokiaľ viem, vtedy, keď a o to bojovalo, tak vy ste bol na opačnej strane. Vy ste chceli, aby Slovensko nemalo právo byť subjektom medzinárodného práva.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, no, je pravda, že v demokratickej spoločnosti je prirodzené, že názory, či už na vnútornú politiku a zahraničnú politiku, sú rôzne, preto naozaj treba zachovať zdravý rozum a realizovať politiku štátu reprezentovať politiku štátu tak, aby bola vyvážená, aby bola orientovaná tak smerom na východ, na západ, ako aj na juh a na sever. Z tohto pohľadu ak niekomu vadí, ak niekomu vadí, že takúto politiku vykonáva Slovenská republika alebo slovenský parlament, tak je to znak, povedal by som, nepochopenia demokratických princípov spoločnosti.
Je pravdou, že Ruská federácia neplatí členské do Rady Európy a že sú to, z toho vyplývajú aj isté problémy, financovanie tejto inštitúcie, ale základnou podstatou tohto konania je skutočnosť, že Ruská federácia v tejto inštitúcii nemá hlasovacie práva. Ak niekto odoberie nejakému suverénnemu štátu právo hlasovať a pýta od neho peniaze na členstvo, tak to musí byť chrapúň, vážený pán Poliačik.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Bola tu viackrát zopakovaná otázka, čo sa také udialo v tej zahraničnej politike. Nuž pre tých, čo sa nepamätajú alebo nevedia, čo sa na Slovensku deje, by som chcel pripomenúť, že medzitým prišlo oznámenie zo Spojených štátov amerických, kde sa na nás obrátil veľvyslanec Spojených štátov amerických s požiadavkou, aby sme uzavreli dohodu o obrannej spolupráci. Dohodu o obrannej spolupráci, o ktorej niet zmienky v programovom vyhlásení vlády, o ktorej niet zmienky v koaličnej zmluve. Dohodu o vojenskej spolupráci, ktorá vytvára priestor na vybudovanie základní na Slovensku, tej základne, ktorá je rozpočtovaná v rozpočte americkej armády už na rok 2019. To znamená, niečo sa udialo a tá reakcia by mala byť taká, že sa zverejní tento dokument, že sa o ňom dozvieme viacej a že sa dozvieme o tom, aká je predstava, reakcie Slovenskej republike na tento, na tento dokument, na túto udalosť. A nič sa nedozvedáme. To znamená, že niečo sa udialo, ale nie v Slovenskej národnej strane, ale na ministerstve zahraničných vecí. Tam sa dejú veci teraz. O tom treba hovoriť.