Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, zmením troška tému, budem sa venovať chlebovým otázkam, pretože súčasťou dnešného rokovania je aj výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii a možno menej politicky a viac ekonomicky má zaujímať parlament aj povedal by som našu spoločnosť, akým spôsobom máme organizovaný život v Európskej únii a aké perspektívy alebo aké možnosti máme na to, aby sme menili súčasnú situáciu, aby sme pomohli našim ľuďom. Tak predovšetkým končí pôsobnosť Európskej komisie a očakával by som, že jej ukončenie práce bude hodnotené a bude hodnotené vecne a konštruktívne v záujme toho, aby sme do budúcnosti vedeli spravovať Európsku úniu a, povedal by som, spolupracovať v rámci Európskej únie tak, aby to pomohlo rozvíjať tak ekonomický, hospodársky potenciál Slovenskej republiky, ako aj život našich občanov.
Od roku 2018 je známa správa pána Pikettyho, ktorá hovorí o tom, že východná Európa, konkrétne štáty V4 sú každoročne ochudobňované o miliardy eur, ktoré sú transfermi prenášané do štátov západnej Európy, ktoré vlastnia kapitálové investície prevažne vo východnej Európe. Ten tok financií vyhodnocoval pán Piketty z Parížskej univerzity za obdobie piatich rokov a zistil, že zo Slovenska konkrétne odchádza jedna miliarda eur ročne do západnej Európy, do krajín pôvodu vlastníkov podnikov, ktoré sú na Slovensku vybudované, v rámci čoho je, povedal by som, náš systém, hospodársky systém ochudobňovaný o tieto peniaze, ale najmä sú ochudobňovaní občania tejto republiky, pretože z ich práce sú urobené odvody z daní v krajinách západnej Európy. Každý rok jedna miliarda hodnoty daní, ktoré by mohli byť zdaňované u nás, sú vezené von a podieľajú sa na zvyšovaní životnej úrovne v Nemecku, Francúzku, v Belgicku, Holandsku, v Rakúsku, kde tieto finančné prostriedky sú použité na dôchodky, zdravotné zabezpečenie, rozvoj školstva a podobne v týchto krajinách.
Toto finančné nastavenie som kritizoval už v roku 2012 v Európskom parlamente a odpoveďou od Olliho Rehna, terajšieho komisára, bolo, že vaša vláda, pán Paška, nerobí nič, zrejme jej to nevadí. Je to záležitosť, ktorú si môžte riešiť na úrovni komunikácie s Radou a Komisiou na úrovni teda jednak vašich odborov a jednak vašich zástupcov vášho štátu.
Dnes sme už hodne ďalej časovo, ale ten problém sa nerieši. Netýka sa len Slovenskej republiky, týka sa aj Rumunska, Maďarska, Poľska, Bulharska, Litovská alebo Litvy, Estónska a podobne. Všetky krajiny, všetky štáty v rámci Európskej únie, ktoré prijali investorov, ktoré vytvorili podmienky pre to, aby títo investori doniesli prácu, postupujú takmer identicky. Vyvážajú svoj kapitál, ktorý získali, do svojich materských krajín a tam to zdaňujú. Ak to doma zdaňujú, zbavujú, by som povedal, tento štát o isté prostriedky, ktoré patria našim pracujúcim, pretože naši pracujúci si vytvorili tieto peniaze a tieto prostriedky a mali byť používané na zvýšenie životnej úrovni na Slovensku, na zlepšenie dôchodkov, na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, na zlepšenie školstva.
Ergo musíme vstúpiť do politík transferov v rámci Európskej únie a začať rokovať o tomto probléme, pretože, a vysvetlím prečo, pretože tak Slovenská republika, ako aj štáty východnej Európy nikdy potom nebudú schopné dohnať životnú úroveň západoeurópskych štátov z toho dôvodu, že naši zamestnanci sú nútení pracovať, keď pracujú v týchto podnikoch, sú nútení pracovať po vyvezení ziskov na zlepšení životnej úrovni vo Francúzku, Nemecku a podobne. Ergo sú zákonmi a pravidlami Európskej únie nútení vykonávať prácu v prospech rozvoja štátu investorov, čo samozrejme platí tak v Európskej únii a aj vo vzťahu k investorom z iných krajín, napríklad z Kórey a podobne, a zo Spojených štátov. Všetci zamestnávatelia, ktorí vyvážajú svoje zisky, zbavujú túto krajinu, tento štát možnosti dosiahnuť lepšiu životnú úroveň, pretože systém transferov je nastavený tak, že znevýhodňuje krajiny, ktoré dodávajú svoju prácu, ale neprofitujú z tejto práce vo svojom regióne.
To je jeden problém. Druhý problém, ktorý je všeobecne známy, pán minister, mzdová diskriminácia. Hovoríme o tom tak isto od roku 2012. Poznáme to vo Volkswagene. Pracovník, zamestnanec vytvorí, vyprodukuje rovnako veľa ako pracovník vo Volkswagene v Nemecku, má dokonca vyššiu efektivitu práce, napriek tomu dostane tretinovú mzdu alebo štvrtinovú mzdu. Ak dostane štvrtinovú mzdu, pán minister, tento pracovník dostane aj tretinový dôchodok. To znamená, že to nie je len otázka, že je ukrátený na mzde. On bude ukrátený po skončení svojho pracovného cyklu aj na dôchodku. Ak chceme hovoriť o tom, že chceme dotiahnuť životnú úroveň, tak musíme tieto základné nastavenia, ktoré v Európskej únii sú založené a ktoré sú kritizované už aj francúzskymi ekonómami, pretože vytvárajú deliacu čiaru v rámci Európy, tak aby sme o týchto veciach hovorili a hovorili na fóre, kde to vieme zmeniť. Je mi jasné, že na Slovensku túto situáciu zmeniť nevieme, nemôžme, pretože nemáme na to silu.
Ale v rámci zoskupenia V4, v rámci zoskupenia štátov východnej Európy vieme tento problém nastoliť a jednoducho musíme sa usilovať o dosiahnutie zmeny, lebo ako som povedal, nikdy pri tomto nastavení ani Slováci, ani Maďari, ani Rumuni, ani Poliaci nedosiahnu životnú úroveň Nemcov, pretože zákonite tento systém hovorí o tom, že naši pracujúci svojou prácou zvyšujú životnú úroveň štátov investorov. Je to neokoloniálny model, ktorý je zabehnutý nielen v Afrike voči africkým kolóniám, ale je zabehnutý už aj v Európskej únii.
Zákaz diskriminácie, pán minister, zákaz diskriminácie platí. Aj o tom, že za tú istú prácu predsa nemôže byť človek trestaný a diskriminovaný len kvôli tomu, že tú prácu vykonáva predavačka v Lidli na Slovensku, a nie v Belgicku. Jednoducho ten systém je neprijateľný, a to je myslím ten pohľad, s ktorým by sme mali ísť do Bruselu na najbližšie rokovania a pri najbližšom zostavení Európskej komisie aj hovoriť, že je to problém, ktorý musíme veľmi rýchlo v záujme našich občanov, ktorí 15 rokov v tejto Únii žijú, a povedal by som, týmto systému sú 15 rokov už zdieraní, tak tento systém budeme musieť zmeniť.
Nechcem hovoriť o politických usporiadaniach v rámci Európskej únie. Nechcem hovoriť aj o tom, že sú tam aj iné problémy. Ale pred tým, než začne pani Merkelová alebo ktokoľvek hovoriť, že chce mať spoločnú zahraničnú politiku, tak najskôr si musíme urobiť poriadok v Európskej únii. A kvôli tomu je potrebné naozaj sa postaviť za svojich občanov. A mali by to urobiť nielen Slovenská republika, ale všetky štáty východnej Európy, pretože naozaj tento systém je neudržateľný.
Takže toľko k hodnoteniu našej zahraničnej politiky. Očakávam, že zahraničná politika do budúcnosti bude viacej sa zastávať nielen politických záujmov, ale najmä ekonomických záujmov tohto štátu a našich občanov.
Ďakujem za pozornosť.
