Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s ústrednými orgánmi štátnej správy, ako aj s odborníkmi priebežne posudzuje a konzultuje kvantitu a kvalitu vykonávaných činností zamestnancami jednotlivých odborov okresných úradov. Od roku 2013 boli priebežne upravované platové triedy zamestnancov okresných úradov, ktorých pôsobnosti prešli zo zrušenej špecializovanej štátnej správy. Zmeny sa týkali najmä zamestnancov na úseku katastra nehnuteľností, starostlivosti o životné prostredie, cestnej dopravy a pozemných komunikácií a na úseku poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, poľovníctva a pozemkových úprav.
Na odboroch pozemkovom a lesnom, katastrálnom a starostlivosti o životné prostredie boli k 30. novembru 2017 aktualizované výstupy vykonávaných činností zamestnancami okresných úradov príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy. Tieto výstupy sú premietnuté do návrhu počtu zamestnancov jednotlivých okresných úradov a platového zaradenia zamestnancov okresných úradov v členení podľa príslušných odborov. Na základe aktualizovaného podkladu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zaslaného 6. decembra 2017 sa bude postupne upravovať počet funkčných miest na pozemkových a lesných odboroch jednotlivých okresných úradov, ako aj zaradenie zamestnancov do jednotlivých platových tried.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec aj pán starosta, ja si tiež od toho sľubujem naozaj širšie pokrytie. Je pravdou, že dnes vo väčších mestách, v centrách väčších miest už takéto bezplatné body prístupu na internet sú, ale boli by sme radi, aby takýto prístup na internet bol aj v tých menších obciach alebo vzdialenejších regiónoch, kde sa možno nežije až tak dobre ako v hlavnom meste, aby sme aj týmto ľuďom dopriali mať takú istú kvalitu života, ako majú tí, ktorí žijú vo veľkých mestách.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem povedať, že je pre mňa nesmierne dôležité, aby mal k internetu prístup každý občan bez ohľadu na to, v akej časti Slovenska žije a z akej sociálnej skupiny pochádza. Chceme všetkým zabezpečiť rovnaké šance uplatniť sa na trhu práce, ktorý v budúcnosti bude výrazne ovplyvnený digitálnymi technológiami. A nebudem asi preháňať, keď poviem, že od toho určite závisí aj budúcnosť našej krajiny a jej konkurencieschopnosť. Rozvíjanie digitálnych zručností preto patrí medzi moje priority, no a prístup k rýchlemu internetu pre všetkých je úplný základ.
Pracujeme na tom jednak odstraňovaním tzv. bielych miest a jednak aj prostredníctvom projektu, o ktorom budem hovoriť. Oba navzájom súvisia.
Najprv stručne pripomeniem, že čo sú to biele miesta. Keď v júni 2016 vznikol úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, v 1 808 z 2 890 slovenských obcí obyvatelia nemali prístup k rýchlemu internetu. Tým myslím pripojenie s prenosovou rýchlosťou minimálne 30 Mb za sekundu. Odvtedy sa uskutočnili už dve verejné konzultácie, ktorých výsledkom bol plán pokryť 1 601 miest a obcí priamo operátormi do konca roku 2020. Zostávajúci zoznam 207 obcí a miest bol nazvaný zoznamom bielych miest. Po tretej verejnej konzultácii, ktorá prebehla koncom septembra, ich je bez plánu už len 46 a pracujeme na tom, aby ich bolo ešte menej.
No a zároveň pripravujeme, na čo sa pýtate, na európskej aj na národnej úrovni projekt, prostredníctvom ktorého ponúkame našim mestám a obciam dotáciu na vybudovanie voľného internetu na verejných miestach, či už na námestiach, alebo napríklad v knižniciach. Európsky projekt sa volá Wifi for Europe a pre Slovensko ho rozšírime pod názvom Wifi for you alebo Wifi pre teba. Ide o to, že menšie mestá a obce si neraz môžu dovoliť platiť mesačné paušály, no nemajú peniaze na potrebné vybavenie, routre, antény. Tu chceme byť nápomocní a poskytnúť im cez eurofondy formou poukazov dotácie na nákup práve tejto techniky. Paušál na prevádzku si už potom obce zariadia normálne u operátora, ktorý im poskytne najlepšie podmienky. Tak umožníme aj v malých obciach napríklad študentom, ktorí si nemôžu platiť veľký dátový paušál, aby sa na verejných miestach mohli pripojiť svojim smartfónom alebo tabletom k internetu a budú sa tak môcť napríklad pripravovať do školy a nebudú musieť zostávať cez víkend na internátoch, kde pripojenie na internet majú.
Spustenie prvej výzvy v rámci európskeho projektu Wifi for you alebo Wifi for Europe sa očakáva v prvom polroku 2018, ale čo sa týka peňazí pre Slovensko, bude vyčlenená len alikvotná suma, pretože budeme súperiť v rámci všetkých 27 krajín a na Slovensku preto bude možné uspokojiť možno 15 – 20 obcí rádovo v sume 15-tisíc eur. Preto sme pripravili slovenský projekt Wifi pre teba a chceli by sme ho realizovať z našich domácich eurofondov, kde ale rozpočet už počítame v miliónoch eur, to znamená, ak bude dopyt, dotácie môže získať až niekoľko stovák slovenských malých obcí a miest.
Pevne verím, že primátori a starostovia v budúcom roku sa chopia tejto príležitosti, a dúfam, že aj vo veľkom počte prejavia záujem o takúto dotáciu a poskytnú svojim občanom, ktorí v tých obciach žijú, možnosť pripojiť sa bezplatne k vysokorýchlostnému internetu a umožniť im tak spojenie so svetom, študentom na vzdelávanie, ostatným na získavanie informácií, aby sme naozaj umožnili prístup k moderným technológiám aj tým, ktorí si nemôžu dovoliť platiť mesačne drahý paušál na prenos dát.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predseda, vzhľadom na krátkosť času a množstva argumentov, ktoré tu zazneli, chcem oznámiť, že sa vyjadrím ako predkladateľ v druhom čítaní počas rozpravy k tomuto zákonu a budem sa snažiť odpovedať na všetky otázky, ktoré zazneli z úst vystupujúcich.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky ma poverila uviesť uvedený vládny návrh zákona.
Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je predovšetkým rozšírenie pôsobnosti zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov na ďalšie zaostávajúce okresy Slovenskej republiky, v ktorých sa tak umožní koncentrácia nástrojov, opatrení a peňažných zdrojov na akceleráciu hospodárskeho a sociálneho rozvoja a zvyšovania zamestnanosti za účelom odstraňovania regionálnych rozdielov, zvýšenia konkurencieschopnosti týchto regiónov a zlepšenia kvality životy v nich.
Za týmto účelom sa navrhuje zmena pre zápis okresu do zoznamu najmenej rozvinutých okresov, do ktorého sa podľa navrhovanej úpravy zapíše okres, v ktorom miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie, ktorý vykazuje úrad ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, bola vyššia ako 1,5-násobok priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike, pričom rozhodujúce obdobie pre výpočet zostáva zachované. Návrhom zákona sa ustanovujú aj ročné priority akčného plánu, na základe ktorých sa má zefektívniť a zjednodušiť realizácia cieľov akčného plánu v príslušnom kalendárnom roku. Vládnym návrhom zákona sa ďalej rozširuje okruh prijímateľov podpory v najmenej rozvinutom okrese o fyzické osoby podnikateľov, upravuje sa pôsobnosť Úradu vlády Slovenskej republiky, ako aj okresných úradov v sídle menej rozvinutých okresov.
Novým spôsobom sa upravuje aj Rada pre rozvoj menej rozvinutých okresov, v rámci ktorej sa vytvoria výbory pre každý najmenej rozvinutý okres. Navrhuje sa aj zmena podmienok poskytnutie regionálneho príspevku.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si ja vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona v prvom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, všetci vieme, že pred viac ako 20 rokmi prispievalo poľnohospodárstvo veľkým podielom k hospodárstvu rastu Slovenska. Nevnímali sme ho iba v kontexte produkcie dobrých a kvalitných potravín pre zabezpečenie sebestačnosti, ale poľnohospodárstvo malo aj významnú krajinotvornú funkciu, rozvíjalo vidiek, zabezpečovalo zamestnanosť, skrátka reálne fungovalo. Prechod na trhovú ekonomiku, nástup nových foriem hospodárenia na pôde, zmeny vlastníckych štruktúr a pretrhanie tradičných obchodných vzťahov spôsobili veľké straty. Rezort postihol silný pokles zamestnanosti, nedarí sa zastaviť neustále zvyšovanie veku pracovníkov, v konkurencieschopnosti výrazne zaostávame.
Vláda preto vníma stav a možnosti agrosektora a chce, aby bol základom pre politiku zamestnanosti na vidieku. Aj na tomto základe sme preto prijali viaceré opatrenia, ktoré majú v rámci našich národných možností podporiť priamo pôdohospodárov. Vyberiem aspoň niektoré z nich.
Ministerstvo pôdohospodárstva pripravilo strednodobé opatrenia na zabezpečenie chovu dojníc a prvovýroby mlieka, na ktoré dávame 3 mil. eur. Ide o systémové opatrenie pre dlhodobo udržateľný sektor prvovýrobcov mlieka, najmä ako odpoveď na zrušenie kvót na mlieko. Uvedomujeme si, že slovenskí výrobcovia potravín sa len ťažko uplatňujú na trhu, a preto sme rozbehli aj podporné programy zo strany vlády. Viac slovenských výrobkov v predajniach má priniesť Národný potravinový katalóg. Kontinuálne robíme kampaň na podporu predaja slovenských výrobkov, najmä prostredníctvom marketingových kampaní značky kvality SK. Spustili sme projekt „Chcem dodávať“ na podporu lokálnych výrobcov potravín v okruhu do 50 km od reťazcov. Na jeseň prebehne školenie záujemcov, najmä malých výrobcov a farmárov, kde sa naučia základné veci z legislatívy a marketingu, čo im uľahčí prístup do veľkých obchodných reťazcov. Takéto kurzy sa už začali.
Rezort pôdohospodárstva predložil do Národnej rady novelu zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorá, dúfajme, zlepší podmienky prístupu pre malých a stredných farmárov a zabráni špekuláciám pri automatickej obnove nájomného vzťahu. Ide o novelu zákona, ktorá prešla odbornou diskusiou, a som veľmi rád, že ju podporilo 123 poslancov parlamentu naprieč celým politickým spektrom. Rozšírili sme aj finančné podpory pre poľnohospodárov a lesníkov. Konkrétne na pestovanie jahôd, lieskových orechov, bazy či ruže jabĺčkovej. Rozšírili sme podpory pre včelárov. Podporili sme chovateľov dojníc a prasníc vyše 4 mil. eur. Zároveň vláda odškodnila ovocinárov, ktorých v minulom roku postihli mrazy, sumou 3,5 mil. eur.
Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ sme dokázali využiť a do záverov sme presadili opatrenia na posilnenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľsko-obchodnom reťazci. Európska komisia po prvýkrát uznala, že posilnenie postavenia farmára je téma pre celoeurópsku exekutívu. Nastolili sme aj témy nekalých obchodných praktík v obchodovaní s potravinami. V súčasnosti sa už pripravuje pre uvedenú oblasť nová európska legislatíva a schválený materiál slovenského predsedníctva s názvom Posilnenie postavenia farmára v potravinovom dodávateľskom reťazci podčiarkuje dôležitosť spoločnej legislatívy v boji proti nekalým obchodným praktikám.
Aktívnu ochranu spotrebiteľov sme dokázali zabezpečiť aj ochranou komerčných chovov hydiny počas vtáčej chrípky. Odhalili sme kauzu pokazeného brazílskeho mäsa. Aktívne chránime slovenských spotrebiteľov pred holandskými vajcami s rezíduami fipronilu. Boli sme prvá krajina EÚ, ktorá na to upozornila, a pripravili sme aj prísnejšie pravidlá predaja čerstvých pekárskych a cukrárskych výrobkov, kde sme zakázali zmrazovať nepredané pečivo.
Uvedomujeme si, že mnohé krajiny EÚ dávajú prostredníctvom notifikovanej štátnej pomoci do poľnohospodárstva oveľa viac peňazí. Naši poľnohospodári potom nie sú dostatočne konkurencieschopní. Preto budeme hľadať ďalšie finančné možnosti, ako systémovo podporiť našich prvovýrobcov a spracovateľov. Budeme aj naďalej pokračovať v boji proti dvojakej kvalite potravín a na európskej úrovni budeme presadzovať dorovnanie priamych platieb pre poľnohospodárov, teda aby platby našich poľnohospodárov boli rovnaké ako v pôvodných členských štátoch Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne, skončil som, pán podpredseda.

Učiním tak, pán poslanec, po návrate pána premiéra z rokovania z Bruselu.

Vážený pán poslanec, vo štvrtok a piatok, 19. a 20. októbra 2017 sa predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico zúčastňuje na riadnom zasadnutí Európskej rady. Premiéri a prezidenti členských krajín Európskej únie majú na stole migráciu, obranu, vonkajšie vzťahy či digitalizáciu. No a takisto by mali rokovať aj o presídlení európskych agentúr z Londýna.
Lídri si spolu sadnú aj vo formáte EÚ 27, to znamená bez britskej premiérky Theresy May, aby zhodnotili aktuálny stav rokovaní o brexite. Európska únia ešte pred začiatkom rokovaní o brexite prijala usmernenia, podľa ktorých najskôr treba vyriešiť tri zásadné otázky: zachovanie práv európskych občanov v Británii a britských občanov v EÚ, írsko-severoírsky hraničný režim v duchu Veľkopiatkovej dohody a splnenie britských finančných záväzkov voči rozpočtu Európskej únie. Bez pokroku a predbežnej dohody v týchto troch kapitolách EÚ nezačne diskusie o podobe budúcich vzťahov s Veľkou Britániou, hoci britská strana požaduje, aby sa o oboch otázkach rokovalo súbežne. Doteraz sa uskutočnilo päť kôl rokovaní o brexite. Hoci posledné dve kolá prebehli v pozitívnej atmosfére, zatiaľ nebol dosiahnutý dostatočný pokrok, a preto v tejto chvíli nie je možné posunúť sa do druhej fázy negociácií, t. j. začať rokovať o budúcich vzťahoch a prechodných obdobiach. K čiastkovému posunu došlo v otázke práv občanov a v írskej hranici, avšak vo finančnom vysporiadaní je stále nulový progres. Všetky tri kľúčové okruhy - občania, financie a írska hranica - je potrebné posudzovať spoločne a nedostatočný pokrok čo len v jednej z nich neumožňuje rozhodnúť o postúpení do druhej fázy na októbrovej Európskej rade.
Rovnaký názor zdieľa aj Európsky parlament, ktorý v tomto zmysle prijal 3. októbra uznesenie, a EÚ 27 preto v tejto chvíli nemá inú možnosť, ako konštatovať absenciu dostatočného pokroku a veriť v pozitívny posun na decembrovej Európskej rade. Napriek tomu sú pozitívom posledného, piateho kola rokovaní signály z britskej strany o uvedomení si zložitosti svojej situácie a snahe pripraviť si pôdu na neskorší možný posun v rokovaniach. Ten by sa následne mohol pretaviť aj do záverov decembrovej Európskej rady.
Samozrejme, na situáciu má vplyv aj zložitý vývoj na britskej vnútropolitickej scéne. V pondelok bol brexit aj hlavnou témou stretnutia britskej predsedníčky vlády so Jeanom-Claudom Junckerom. Išlo o druhé takéto stretnutie a podľa spoločného vyhlásenia oboch lídrov tohtotýždňové stretnutie bolo veľmi konštruktívne. Súhlasili, že rokovania o brexite by sa mali v nasledujúcich mesiacoch urýchliť. Návrh predsedu Komisie Junckera a britskej premiérky Mayovej na urýchlenie rokovaní plne podporujeme, bude však potrebné, aby britská strana prišla s veľmi konkrétnymi návrhmi v oblasti finančného vyrovnania, inak sa nebude možné pohnúť vpred. Prístup Slovenska je v tomto veľmi konštruktívny, podporujeme každé pragmatické riešenie, ktoré má potenciál priniesť zásadný posun v týchto rokovaniach.
Prvou témou, z ktorej Európska únia nemieni ustúpiť, sú záruky pre európskych občanov a ich príbuzných žijúcich v Británii. To znamená, že aj naďalej budú podliehať právam v súlade s európskou legislatívou vrátane administratívnych postupov, čiže jurisdikcii Súdneho dvora Európskej únie. Hoci Spojené kráľovstvo prisľúbilo, že dodrží finančné záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ, doteraz to nepremietlo do pevných a konkrétnych záväzkov.
Ďalším problémom je pozemná hranica medzi Írskou republikou a Severným Írskom. Únia vytvára tlak na Britov, aby hraničný režim zostal nezmenený, v duchu Veľkopiatkovej dohody. Na decembrovom samite EÚ premiéri a prezidenti nanovo zhodnotia pokrok v rokovaniach, aby zistili, či je postačujúci. Ak nadobudnú toto presvedčenie, prijmú usmernenia pre rokovania o budúcich vzťahoch medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom a prípadné podmienky pre prechodné dvojročné obdobie rokov 2019 až 2021, ktoré po brexite požaduje britská strana.
V súvislosti s brexitom by mali hlavy štátov a vlád rokovať aj o tom, kam sa presunú dve európske agentúry z Londýna. Ide o presídlenie bankovej agentúry a Agentúry pre lieky a liečivá. Práve o agentúru pre lieky má Slovensko enormný záujem. V kandidatúre nás už podporila Česká republika a Maďarsko a hovorí sa aj o podpore pobaltských štátov. V tomto samite začnú lídri trojkolový výber, pričom kam sa zamestnanci budú musieť presťahovať, by malo byť zrejmé 20. novembra. Slovensko je jedna z piatich krajín, ktorá ešte nie je domovom žiadnej agentúry, a s týmto argumentom pracuje aj Slovensko pri svojom lobovaní.
Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán podpredseda.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Aj za vašu otázku.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, obdobnú otázku č. 2 položil aj pán poslanec Peter Náhlik, preto, ak budú obidvaja páni poslanci súhlasiť, by som svoju odpoveď považoval za odpoveď na otázku č. 1 aj 2.
Na úvod mi dovoľte konštatovať, že spotrebiteľský samit, ktorý sa uskutočnil minulý týždeň v Bratislave, je v prvom rade ďalším diplomatickým úspechom Slovenskej republiky. Boli sme to my, boli sme iniciátorským štátom Európskej únie, ktorý upozornil celú dvadsaťosmičku na dvojakú kvalitu potravín, a sériou aktivít sme dosiahli, že tento problém je dnes hlasno skloňovaný v celej Európskej únii.
Určite nemusím pripomínať, s akou nevôľou a častokrát aj zjednodušovaním, dokonca spochybňovaním existencie výroby a predaja tovarov rôznej kvality pod rovnakou značkou sme sa ešte počas minulého roka stretávali zo strany inštitúcií, ale aj zo strany niektorých členských štátov. V tejto súvislosti by som chcel zdôrazniť, že ešte v júli t. r. sa predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico s mandátom krajín Vyšehradskej štvorky stretol s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Zhodli sa na tom, že dvojaká kvalita produktov je neprípustná na vnútornom trhu Únie. A predseda Európskej komisie na tento problém poukázal aj vo svojom prejave k stavu Únie v septembri t. r. Zdôraznil v ňom, že v Únii rovných nie je priestor pre spotrebiteľov druhej triedy a nebude tolerovať, aby sa v niektorých častiach Európy predávali potraviny nižšej kvality ako v iných krajinách.
Spotrebiteľský samit bol jedným z ďalších konkrétnych krokov Slovenska s cieľom prispieť k postupnému odbúraniu takýchto nekalých obchodných praktík na vnútornom trhu Európskej únie.
Téma je dôležitá aj v kontexte aktuálnych diskusií o budúcnosti Únie ako takej, kde v centre našej pozornosti stoja práve občania. Všetci bez rozdielu musia mať dôveru v produkty a potraviny, ktoré každodenne konzumujú či inak využívajú. Pokiaľ hovoríme o konvergencii v rámci Európskej únie, je nemysliteľné, aby sa tretina členských štátov delila na občanov prvej a druhej kategórie. Jednotný trh v rámci EÚ je vynikajúca vec, vytvára priestor pre voľný pohyb kapitálu, osôb, ale aj výrobkov a mal by umožniť 500 mil. obyvateľom Únie, aby sa dostávali k výrobkom a službám rovnakej kvality.
Bratislavský samit v tomto priniesol zhodu väčšiny diskutujúcich účastníkov. Zdôraznili, že dvojitá kvalita výrobkov narúša princípy fungovania jednotného trhu Európskej únie a je potrebné vyvíjať celoeurópske úsilie, aby sa tento problém čo najskôr riešil. Účasť zástupcov spotrebiteľských združení, predstaviteľov Európskeho parlamentu zodpovedných za oblasť poľnohospodárstva a vnútorného trhu, zástupcov Európskej komisie, samotnej komisárky pre spravodlivosť, ochranu práv spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věry Jourovej či komisára pre zdravie a bezpečnosť potravín, ako aj predstaviteľov členských krajín EÚ potvrdila význam, ktorý táto téma dvojakej kvality výrobkov aj vďaka snahám Slovenskej republiky nadobudla.
Toľko k všeobecnej informácii, ale bratislavský samit nastavil aj konkrétny plán a viacero konkrétnych krokov, na základe ktorých budeme spoločne postupovať ďalej. Účastníci samitu mali možnosť bližšie sa oboznámiť s usmerneniami Európskej komisie, ktoré by mali adekvátne viesť k odstraňovaniu týchto praktík. Iba ich aplikovanie v praxi ukáže, či dokážu pružne dosiahnuť, obsiahnuť a odpovedať na výzvy spojené s problémom dvojakej kvality. Samozrejme, že v prípade negatívneho scenára budeme vyvíjať tlak aj na vypracovanie novej legislatívy.
Pred samitom, ako aj priamo na ňom sme sa zo strany asociácií výrobcov a obchodov stretávali so spochybňovaním testov, ktoré boli doposiaľ uskutočnené v jednotlivých členských štátoch. V tomto zmysle vítame príspevok komisárky Jourovej, ktorá počas samitu oficiálne tlmočila záväzok k sfinalizovaniu jednotnej metodiky testovania vo februári 2018. Táto metodológia zabezpečí vnútroštátnym orgánom uniformné postupy pri odhaľovaní dvojakej kvality popri dodržiavaniu relevantnej legislatívy a zabráni tak akýmkoľvek špekuláciám. Pri problematike testovania považujem tiež za dôležité spomenúť čiastku v hodnote 1 mil. eur, ktorá je alokovaná na účely testovania podľa novej metodológie. Slovenská republika sa o tento príspevok bude uchádzať, i keď posledné dve série vykonané na základe rešpektovaných ISO noriem berieme za smerodajné, a nijaké spochybnenia našich testov by im nemali ani prináležať.
V diskusii väčšina členských štátov vyjadrila nevyhnutnosť ďalej pokračovať v riešení dvojakej kvality výrobkov s cieľom jej úplného odstránenia. Na stretnutí sme zástupcov obchodu a výrobcov vyzvali k rovnakému prístupu ku všetkým spotrebiteľom v Európskej únii. Vyzdvihli sme potrebu vytvorenia kódexu princípov k umiestňovaniu značkových výrobkov na jednotný trh Únie. Závery z tohto samitu zašleme predsedovi Európskej komisie a sme presvedčení, že prispejú k odstráneniu nekalých obchodných praktík, ktorým sú vystavení občania tretiny členských štátov Európskej únie. A v tejto súvislosti dodávam, že aj keď nás čaká ešte veľmi veľa práce, urobíme všetko preto, aby sa neférové praktiky z vnútorného trhu Únie úplne vytratili.
Ďakujem pekne.