Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Pán poslanec, aj predtým rozpočtová rada každý rok vydávala takéto pesimistické informácie a nakoniec tá reálna skutočnosť v závere roka vyzerala úplne inak. A neviem, či sa vôbec ešte raz alebo vôbec niekedy naplnili očakávania Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a ich pesimistický náhľad na vec. Ja nezľahčujem tie opatrenia. Je tu pán minister financií, môžte sa ho spýtať, čo pripravuje.
Ale na druhej strane, viete, vy tak veľmi radi si beriete do úst tie sociálne balíčky a tak pohŕdavo o nich rozprávate. Ja by som vám odporúčal, pán poslanec, choďte najbližšie na ulicu, zastavte mamičku s kočíkom a povedzte jej, že vy budete za to, aby nedostala 150 eur navyše ako rodičovský príspevok. (Potlesk.) Choďte jej to povedať! Potom sa zastavte u dôchodcu, ktorý pôjde po ulici, a povedzte, že vy osobne im nedáte dvojnásobný vianočný príspevok, lebo si to nezaslúžia. Choďte im to povedať! Vy sa potom zastavte u pracujúceho človeka a povedzte, že nepodporíte zníženie jeho daní, aby mu viacej zostalo v peňaženke. Choďte a choďte mu to povedať! A nerozprávajte tu, ale choďte tam a povedzte to tým ľuďom, že nechcete dať ani matkách, ani seniorom, ani pracujúcim ľuďom. Tie peniaze nejde prejesť vláda ani jednotliví ministri. Tie peniaze všetky skončia v peňaženkách občanov Slovenskej republiky a tak je to správne. A hoc by to mohlo znamenať aj nejaký malý deficit, kedykoľvek sa za to postavím.(Potlesk.)
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, tých otázok je tam akoby viacej. Takže neviem, či si mám vybrať, ktorú z nich by som odpovedal, pretože tá otázka by mala byť asi jedna a za päť minút nemôžem obsiahnuť skupinu otázok. Ale dovolím si vás v krátkosti informovať, a je tu aj minister financií, ktorý vám potom môže aj v individuálnom rozhovore tieto veci potvrdiť, že vďaka finančnej politike vlád a dodatočným príjmom z úspešného boja proti daňovým únikom sme mohli v predchádzajúcich rokoch zlepšovať kondíciu verejných financií a zároveň sa darilo napĺňať aj priority vlády tak, aby hospodárenie bolo pod kontrolou.
Chcem vás informovať, že verejný dlh klesol od roku 2013 o viac než 6 % hrubého domáceho produktu. Je pod úrovňou 49 % HDP v roku 2018, čo už je dokonca pod úrovňou všetkých sankčných pásiem ústavnej dlhovej brzdy. Štrukturálny deficit ako dosť vážny ukazovateľ v rokoch ´17 a ´18 dosiahol úroveň okolo 1 % hrubého domáceho produktu, čo je historicky najnižšia úroveň a zároveň je to aj výrazne nižšia úroveň ako výška štrukturálneho deficitu pred krízou v roku 2009.
Musím pripomenúť, že už v rozpočte na roky ´19 až ´21 sa ráta so spomaľovaním rastu našej ekonomiky. Makroekonomická prognóza pôvodne zo septembra 2018 počítala, že ekonomika podporená novou produkciou v automobilovom sektore a silným trhom práce dosiahne rast 4,5 % v roku 2019, ale v tomto roku predsa len spomalí na úroveň 3,3 % v roku ´21.
Aktuálna, takže, pardon, že 4,5 % bude v roku 2019 a spomalí na 3,3 v roku ´21; to bola pôvodná. Aktuálna makroekonomická prognóza IFP ráta s 3,5-percentným rastom ekonomiky v roku ´19 a postupným spomaľovaním možno až k úrovni 2,7 % v roku ´22. Napriek tomu a napriek miernejšiemu rastu naďalej pribudne v ekonomike tento rok takmer 30-tisíc nových pracovných miest, čo zvýši zamestnanosť o ďalších 1,2 %. Som veľmi rád, že nominálne mzdy by mali rásť v tomto roku o 6,7 %, najviac si polepšia zamestnanci vo verejnom sektore, kde sa vďaka valorizácii platov dynamika miest vyšplhá až na 9 % a reálne mzdy, čo je dôležitý ukazovateľ, na Slovensku vzrastú o 4 percentá.
Treba povedať, že za miernym spomalením dynamiky rastu stojí najmä vývoj v eurozóne, ale aj vo svetovej ekonomike, najmä obchodné napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou, ako aj riziká plynúce z brexitu.
Ale slovenská vláda nie je jediná, kto vo svete pozorne sleduje a monitoruje vývoj ekonomiky, aj vlády iných štátov a medzinárodné inštitúcie vnímajú zhoršovanie ekonomického výhľadu a signalizujú, že na zhoršený výhľad bude potrebné reagovať. Určite ale dopredu nevieme povedať, ako budú jednotlivé krajiny reagovať, ak by sa ekonomika neočakávane prepadla. Preto si myslím, že aj teraz je rovnako zbytočné špekulovať, akým konkrétnym spôsobom vláda bude reagovať na prípadné zhoršenie ekonomickej situácie, pretože zmeny ekonomického prostredia aj odhadu daňových a odvodových príjmov majú vplyv na deficit rozpočtu verejnej správy, ale nielen samotné hospodárenie štátu, ale aj hospodárenie podriadených organizácií, obcí, miest, vyšších územných celkov.
Treba povedať, že aj v minulosti sa objavovali riziká, ale to hospodárenie nakoniec vždy dopadlo tak, ako malo, ba dokonca vždy s lepším výsledkom, ako bola pôvodná prognóza. Takže nie vždy sa všetky tie riziká alebo nejaké očakávania negatívne naplnili. A preto ministerstvo financií pozorne monitoruje aktuálny ekonomický vývoj a má nástroje, ktorými môže reagovať, ako sú rozpočtové opatrenie, krátenie výdavkov, presun prostriedkov z jedného rezortu do druhého, tam, kde budú potrebné zvýšené výdavky a, naopak, škrtiť výdavky v iných kapitolách, kde také výdavky potrebné nie sú.
Takže my to vyhodnocujeme na pravidelnej báze a ministerstvo financií a vláda má možnosti a bude reagovať na potrebu realokovať prostriedky v prípade, že k tomu bude musieť sa pristúpiť. A do úvahy pripadajú aj, samozrejme, plošné škrty, ktoré sa aj v minulosti realizovali. To znamená, v prípade výnimočnej situácie vláda a minister financií vyviaže konkrétne percento naprieč celým štátnym rozpočtom, aby tak znížil výdavky a eliminoval nejakú hrozbu väčšieho deficitu.
Toľko asi, ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa, za vašu otázku.
Ako iste viete, vláda pravidelne rokuje nielen v Bratislave, ale aj v jednotlivých regiónoch Slovenska a vždy pred rokovaním vlády je dobrou tradíciou, že sa predseda vlády a jednotliví ministri stretnú so starostami a primátormi z daného okresu. Kde vždy, samozrejme, riešime široký okruh rôznych otázok, ale všade, všade, v každom okrese sa vyskytuje jeden vypuklý problém, a to je nedobudované vodovody a kanalizácie v jednotlivých okresoch a zároveň akoby nesystémový prístup k budovaniu týchto stavieb, pretože na Slovensku je obrovské množstvo nedokončených vodovodov, ktoré môžme nazvať suchovody, alebo kanalizácie, ktoré sa robia postupne už desať, pätnásť rokov dokonca na základe toho, ako prichádzajú finančné zdroje. A je obava, že kým sa vôbec dokončí toto dielo, tak už nakoniec bude treba začať vymieňať tie pôvodné rúry a infraštruktúru spred pätnástich rokov, pretože dodnes to nie je skončené. A preto sme si dali ako prioritu pristúpiť k tomuto systematicky. Tak analogicky, ako sme sa rozhodli, že musíme prijať nad, by som povedal, nadpolitické rozhodnutie, resp. apolitické rozhodnutie, ktoré by mali rešpektovať aj nasledujúce vlády, pri sceľovaní pozemkov, rovnako uvažujeme, že musíme predstaviť národný plán dobudovania kanalizácií a vodovodov v našej krajine.
Ak by ste chceli vedieť možno niektoré čísla, nebudem už hovoriť o tom, že sme v 21. storočí a vyspelá krajina, ako je Slovenská republika, by mala zabezpečiť všetkým občanom aj vzhľadom na klimatické zmeny, suchá a problémy s vodou, všetkým prístup k pitnej vode, tak vám chcem povedať, že v oblasti zásobovania pitných, alebo vodou z verejných vodovodov v roku 2017 je tá situácia nie zlá, lebo až 4 milióny 836-tisíc obyvateľov má prístup k vode z verejného vodovodu, čo je 88,94 % z celkového počtu obyvateľov Slovenskej republiky. V roku 2017 bolo v Slovenskej republike 2 413 samostatných obcí, ktoré boli zásobované pitnou vodou z verejných zdrojov. Ich podiel z celkového počtu obcí je teda 83,5 %, ale stále máme na Slovensku 477 obcí, to je 16,5 %, ktoré sú bez verejného vodovodu. Na dobudovanie všetkých týchto vodovodov, odhadujeme, budeme potrebovať v najbližších rokoch celkom zhruba 830 miliónov eur.
Ak sa budeme pýtať na kanalizáciu, treba povedať, že vybudovanú verejnú kanalizáciu malo len 1 108 obcí na Slovensku, čo je 38,34 % z celkového počtu obcí v Slovenskej republike, a počet obyvateľov, ktorí bývajú v domoch napojených na verejnú kanalizáciu, v roku 2017 dosiahol počet 3 milióny 682-tisíc ľudí, čo je 67 % celkového obyvateľstva našej krajiny. Vo väčšine prípadov je nakladanie s komunálnymi odpadovými vodami v týchto aglomeráciách, resp. obciach riešené prostredníctvom individuálnych primeraných systémov, ktoré, samozrejme, sú len dočasným riešením, pokiaľ nebude dobudovaná riadna kanalizácia. Tu očakávame náklady takisto v objeme niekde vo výške 580 miliónov, ktoré máme k dispozícii z prostriedkov Európskej únie, ale, samozrejme, tie náklady budú väčšie. Preto sme požiadali podpredsedu vlády a ministra životného prostredia, aby predložil vláde ucelený materiál.
Tento materiál vláda mala na rokovaní už pred dvoma týždňami, resp. 19. júna, a schválila ho a uložila ministrovi životného prostredia predložiť do 30. septembra koncepčný materiál Národný program dobudovania verejných vodovodov a verejných kanalizácií a v rovnakom termíne bola ministrovi životného prostredia a ministrovi financií uložená aj povinnosť preskúmať všetky možnosti zdrojov financovania národného programu budovania verejných vodovodov. Chceme využiť zdroje štátneho rozpočtu, nové štrukturálne fondy, ktoré budú k dispozícii pre Slovensko od roku ´21 až do roku ´27 a zároveň aj nové možnosti financovania v kombinácii alebo v spolupráci s Európskou investičnou bankou s tým, že by každý rok bola garantovaná suma pre envirofond, z ktorého bude môcť byť financovaná táto výstavba tak, aby bolo to predvídateľné, aby sme začali s obcami, kde je najväčšie percento dostavanosti, resp. začali sme v oblastiach, kde sú ohrozené zásoby pitnej vody a kde treba, samozrejme, čo najskôr prijať takéto opatrenia.
Takže na jeseň vláda predstaví ucelený harmonogram na najbližších desať rokov, tak aby sme raz a navždy dokončili všetky tieto vybudované diela, zabezpečili, aby v 21. storočí každý občan Slovenskej republiky mal prístup k vode z verejného vodovodu a aby sme čo najviac domácností pomohli napojiť na verejnú kanalizáciu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný na rokovaní je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorého bude zastupovať pán minister financií Ladislav Kamenický. Ministra obrany Petra Gajdoša zastúpi na hodine otázok pán Ján Richter, ktorý zároveň bude odpovedať aj na otázky, ktoré sú položené pani ministerke zdravotníctva Andrei Kalavskej. Ministerku kultúry Ľubicu Laššákovú na hodine otázok zastúpi pani ministerka vnútra Denisa Saková. Minister spravodlivosti Gábor Gál, ktorý tu nie je pre neodkladné pracovné povinnosti, odpovie prostredníctvom zastupujúceho ministra dopravy a výstavby Árpáda Érseka. A nie je prítomný ani podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Richard Raši, ani minister hospodárstva Peter Žiga, na ktorých neboli položené otázky.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán poslanec, áno, vo štvrtok 9. mája 2019 som sa zúčastnil na neformálnom samite Európskej únie v rumunskom meste Sibiu. Samit v Sibiu bol pokračovaním tradície summitov EÚ 27 mimo Bruselu, ktorých súčasťou býva prijatie spoločnej politickej deklarácie. Samit v Sibiu svojím zameraním na budúcnosť EÚ nadväzuje na samit v Bratislave 2016 a potom v Ríme v roku 2017. Pôvodnou ambíciou malo byť opätovné prihlásenie sa k európskemu projektu a k jednote už len EÚ 27 presne v Deň Európy, 9. mája, pretože Spojené kráľovstvo už malo byť k tomuto dátumu z Európskej únie preč a malo vystúpiť 29. marca. Samit v Sibiu mal prvý summitom po brexite. Realita je však taká, že Spojené kráľovstvo je naďalej súčasťou, a nedá sa predpokladať, dokedy to ešte bude trvať. Napriek tomu sa ale samit uskutočnil už len vo formáte EÚ 27 bez prítomnosti britskej premiérky. Na úvod samitu bolo odsúhlasené Vyhlásenie zo Sibiu obsahujúce 10 záväzkov zameraných na posilnenie Európskej únie a jej budúce smerovanie. Definuje záujem členských štátov na jednote a odhodlaní čeliť spoločne výzvam budúcnosti, byť solidárni, chrániť svojich občanov, spôsob nášho života, férovosť pri rozdeľovaní benefitov a ochrane pracovného trhu, ako aj spoločná vôľa na posilnenie globálneho postavenia Európskej únie vo svete.
Najdôležitejším signálom vyslaným lídrami je to, že Európska únia bude pokračovať v úsilí zachovať jednotu v hľadaní spoločných riešení, pretože delenia a rozkoly už nesmú mať v budúcnosti svoje miesto. Členské krajiny Európskej únie nenútia nikoho z tohto bloku odísť. Naopak, tvrdíme, že Európska únia má mať dvere otvorené aj pre tých, ktorí sa chcú pripojiť k nášmu spoločnému priestoru hodnôt, slobody a bezpečnosti, a to po splnení príslušných kritérií, tak ako ich onoho času splnila aj samotná Slovenská republika. Zároveň si ale Európska únia plne uvedomuje aj zodpovednosť za budúcnosť, a preto v Sibiu prebehla prvotná diskusia k príprave materiálu, ktorý určí vývoj v politikách Únie na nasledujúcich 5 rokov, tzv. Strategická agenda Európskej únie na roky 2019 až 2024. Priority sú rozčlenené do štyroch košov: ochrana občanov a slobôd, rozvoj ekonomickej základne a európsky model do budúcnosti, budovanie ekologicky únosnejšej, férovejšej a inkluzívnejšej budúcnosti a podpora európskych záujmov a hodnôt vo svete.
Hlavnými bodmi v predloženej novej strategickej agende na nasledujúce obdobie je ochrana občanov pred vonkajšími, ako aj vnútornými ohrozeniami vrátane boja proti terorizmu, hybridným hrozbám, zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti, ako aj boj proti dezinformáciám. Členské štáty sa zhodli na potrebe budovania silnejšej úlohy Európskej únie vo svete, podpore ochrany ľudských práv v medzinárodnom prostredí a na politike otvorených dverí vo vzťahu k rozširovaniu Európskej únie.
Jednou z hlavných tém rokovaní aj v súvislosti s hnutím Fridays for Future boli opatrenia na bol proti klimatickej zmene a opatrenia na ochranu klímy do budúcnosti. Dohodnuté tézy sú výsledkom kompromisu medzi viacerými možnými prístupmi a záujmami jednotlivých krajín a naďalej o nich budeme rokovať s cieľom zjednotiť naše pozície a pretaviť záujmy jednotlivých štátov do finálneho dokumentu. A konečná verzia tejto strategickej agendy by mala byť schválená na riadnom zasadnutí Európskej Rady dňa 20. až 21. júna 2019.
Chcem sa možno pristaviť, pán poslanec, pri jednej otázke, o ktorej som pred chvíľkou hovoril, a to sú opatrenia na boj proti klimatickej zmene. Je to veľká téma, Európska únia je lídrom v mnohých oblastiach, ale tu prichádzame k určitému bodu, kedy si budeme musieť povedať, ako ďalej. Z rôznych údajov vyplýva, že ak hovoríme o CO2 emisiách, tak z celosvetového meradla sa ich na pôde Európskej únie vytvorí asi 9 - 11 %, to znamená jedna desatina. Ostatok sa tvorí úplne v iných častiach sveta, na iných kontinentoch, Čína, India, Latinská Amerika, Spojené štáty americké. A tu Európska únia chce byť lídrom a chce, samozrejme, byť čo najprísnejšia na seba a chce plniť tie najväčšie kritériá, čo, samozrejme, je veľmi fajn, ak by to robili aj ostatné časti sveta. Tam ale to nie je, myslím, tento prípad a vtedy sa únia dostáva do vážneho problému, kedy si sťažuje svoje postavenie na trhu, pretože má zásadný vplyv na náš priemysel, na potrebu investícií, čím sa stávame nekonkurencieschopní a kde nakoniec vypúšť..., akoby uvoľňujeme trh pre výrobu z Číny, z Indie, z Latinskej Ameriky, zo Spojených štátov, ktorí nerešpektujú tieto prísne limity, a preto budeme musieť v najbližšej dobe viesť vážnu diskusiu, minimálne ten claster krajín, ktoré sú viac orientované na priemysel tak ako Slovensko, Nemecko alebo iní, kde nájsť ten zdravý balans medzi tým, tou snahou znižovať emisie a tým, aby sme udržali nejakú trvalú udržateľnosť nášho priemyslu a hlavne pracovné miesta, kde pracujú občania Slovenskej republiky, občania Európskej únie, za ktoré dostávajú svoj plat a za ktorý môžu žiť kvalitný a bezpečný život v rámci Európskej únie.
Ďakujem veľmi pekne.
Skončil som, pán predsedajúci.

A viete, možno nadviažem na tú otázku, ktorú ste povedali, pán Krajkovič, ešte vy predtým. Tak to máte odpoveď na to, asi ako je vnímaná Slovenská republika v zahraničí. Myslíte si, že do Bieleho domu len tak pozývajú hocikoho a že by do Bieleho domu teda zobrali premiéra, ak by si mali zobrať obraz o Slovensku, ktorý vykresľuje o našej krajine prezident Kiska? Myslíte si, že by som sa tam mohol dostať? To je odpoveď, ako je vnímaná Slovenská republika v zahraničí, že sme plne akceptovanou krajinou, medzinárodne uznanou, ktorá je a dostalo sa jej cti byť pozvaná aj do Bieleho domu, kde sa mnohí zástupcovia rôznych krajín snažia dlhé roky dostať, a sa im to nepodarilo. A musím priznať, že po nástupe do horúceho premiérskeho kresla pred mesiacom aj..., pred rokom a dvomi mesiacmi ma ani nenapadlo, že sa nám podarí takýto diplomatický úspech a že Slovenská republika bude sedieť za stolom s jedných z najsilnejších ekonomík sveta a s jedným z najsilnejších prezidentov na svete. A musím povedať, že to pracovné stretnutie a pracovná cesta s americkými partnermi bola veľmi pozitívna.
Okrem prezidenta som sa stretol s predstaviteľmi tých najvýznamnejších amerických firiem, ktoré zamestnávajú desiatky tisíc ľudí aj na Slovensku. A musím povedať, že vyjadrili všetci do jedného veľkú spokojnosť s tým, ako sa im na Slovensku funguje, ako sa im podniká, akí sú spokojní so zamestnancami, ktorých na Slovensku majú, a že uvažujú mnohí o práve navýšení svojich investícií a rozšírení pracovných miest. To sú dobré správy pre krajinu.
Zároveň musím povedať, že aj samotný priebeh stretnutia s prezidentom Trumpom bol veľmi konštruktívny, vo veľmi priateľskej a otvorenej atmosfére, kde sme si prešli všetky otázky, ktoré nás trápia. Hovorili sme veľmi intenzívne o energetickej bezpečnosti, o našom vzťahu k Ukrajine, o reverznom toku, ktorým Slovenská republika fyzicky pomáha zabezpečovať energetickú bezpečnosť Ukrajiny. Hovorili sme o projekte Nordstream 2, kde máme spojenca v Spojených štátoch, ktorý takisto považujú tento projekt za nebezpečný pre Ukrajinu a pre energetickú bezpečnosť Európskej únie. Hovorili sme aj o vplyve obchodnej vojny nielen na Nemecko, ale aj Slovensko a mal som možnosť priamo zoči-voči amerického prezidenta informovať o tom, že tie dopady zavedenia ciel na automobily by neboli likvidačné len pre Nemecko, ale boli by zásadne negatívne aj na slovenskú ekonomiku, nakoľko zo Slovenska sa značné množstvo tých luxusnejších vozidiel vyváža priamo do Spojených štátov amerických.
Preto som veľmi rád, že tá návšteva aj na základe hodnotenia ministra zahraničných vecí splnila svoj účel, že potvrdila naše veľmi dobré vzťahy. My sme partnermi tak v Aliancii, ako aj v iných medzinárodných organizáciách a Slovensko, ešte raz, pozvaním do Bieleho domu dostalo jasné potvrdenie a jasný signál, že je plne akceptovanou krajinou a že vláda pod mojím vedením je legitímne uznaná a je prijímaná na najvýznamnejších poschodiach najvýznamnejších krajín vo svete. A svedčia o tom aj mnohé významné návštevy, ktoré nielen prijímajú nás v zahraničí, ale aj ktorí významní politici navštevujú Slovenskú republiku. Naposledy to bol prvýkrát v histórii japonský premiér, mali sme tu nemeckú kancelárku, francúzskeho prezidenta, chystá sa na návštevu izraelský premiér. Dúfame, že možno aj americký prezident počas jeho turné po európskych krajinách môže možno aj na základe pozitívneho výsledku našej návštevy zavítať do Slovenskej republiky.
Takže áno, cesta bola veľmi, poviem, úspešná a myslím si, že splnila do bodky ten účel, s akým sme do Spojených štátov a do Bieleho domu išli.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za túto vašu otázku. Ako je známe, a ja som o tom viackrát verejne hovoril, prezident republiky Andrej Kiska už v priebehu minulého, ale aj počas tohto roka pri svojich návštevách v zahraničí viackrát vykresľoval Slovensko v úplne negatívnom svetle, keď o našej krajine hovoril a stále hovorí, že je mafiánskym štátom, a toto tvrdenie viackrát zopakoval a naposledy ho ako nadpis zverejnil aj jeden z najväčších nemeckých denníkov Die Welt, krátko predtým aj maďarský týždenník Vasárnap. A pre mňa je to vždy veľmi prekvapujúce, keď nakoniec prezident Slovenskej republiky, ktorý má práve naopak chrániť dobré meno Slovenska, sa správa takýmto štýlom, a zdá sa, že nás pán prezident začína povyšovať svoje politické ambície nad záujmy našej krajiny.
My sa s pánom prezidentom nerozchádzame pri našej zahraničnopolitickej orientácii. My obidvaja veľmi jasne vieme, že naše, naším životným priestorom je Európska únia, že našu ochranu si vieme zabezpečiť len prostredníctvom kolektívnej ochrany nášho členstva v Severoatlantickej aliancii, že máme podporovať medzinárodné organizácie, ktorých je Slovenská republika členov a ktoré slúžia na riešenie veľkých medzinárodných konfliktov a cez ktoré sa je možné dosiahnuť mnohé dojednania. Tam si myslím, že nie je medzi nami žiaden problém.
Ale tam, kde sa s pánom prezidentom absolútne rozlišujeme a nezhodneme sa, je vnútorná politika. V poslednom období sme naozaj vo viacerých prípadoch svedkami, že vnútorná politika sa čoraz viac premiešava aj s tou zahraničnou, a ak si tento politický mix vydiskutujeme doma, ešte sa s tým viem stotožniť, pretože ak si máme niečo vyčítať, tak si to máme vyčítať tu.
Ale keď do vnútropolitických záležitostí vzťahujeme zahraničie a o Slovensku rozprávame ako o krajine, v ktorej nefungujú základné princípy, kde pán prezident o krajine rozpráva, že tu nefunguje pomaly nič a ako hrozne sa tu žije a ako treba tejto vláde tú moc z rúk, z rúk vytrhnúť a zobrať naspäť štát do vlastných rúk a nejakým spôsobom to tu všetko zmeniť, to nie je politika, ktorú by mal robiť prezident.
Pán prezident Slovenskej republiky slovenský je jediný prezident v rámci Európy a možno aj sveta, ktorý počas zahraničných pracovných ciest na Slovensko nadáva a hádže vedrá špiny. Ja som ešte nevidel prezidenta, ktorý by sa nezastal vlastnej krajiny. A hoc aj krajina má, môže mať svoje domáce problémy, môže mať, lebo tak sa to deje aj na Slovensku, a tak sa to deje aj v iných častiach Európy, premiéri, prezidenti, predsedovia parlamentov svoju krajinu vždy bránia a snažia sa ju vykresliť v tom najlepšom svetle, pretože vytvárajú obraz o krajine v zahraničí. A ja som to hovoril veľmi otvorene aj na tlačovej konferencii. Kto po takýchto slovách bude ďalej uvažovať o tom, že na Slovensku vytvorí ďalšie nové pracovné miesta? Kto príde sem, aby sem investoval, keď mu je od hlavy štátu tlmočené, že tu je všetko prerastené a nič nefunguje a treba tu spraviť pomaly ďalšiu revolúciu.
Takto si ja výkon politiky prezidenta Slovenskej republiky nepredstavujem a mám plné právo ako predseda vlády o tom veľmi otvorene hovoriť. Prezident Slovenskej republiky má svoje reprezentatívne povinnosti, o mnohých veciach, o ktorých rozpráva, nemá šancu ani nejakým spôsobom vplývať, mnohé z tých vecí pred piatimi rokmi pán prezident sľuboval, ako ich vyrieši vediac, že nikdy nebude môcť nič vyriešiť, lebo kompetencia prezidenta Slovenskej republiky je taká, aká je. Neuzná a nespráva sa spravodlivo, pretože ja rešpektujem a vždy budem rešpektovať kritiku, ale na druhej strane žiadam, aby v oblastiach, kde sa Slovenskej republiky podarilo posunúť dopredu, prezident a hlava štátu ocenila aj pokrok v oblastiach, kde sa pokrok dosiahol. Vtedy budem brať aj kritiku za konštruktívnu. Ale pokiaľ sa len kritizuje, kritizuje, kritizuje a naschvál sa zamlčiavajú úspechy, ktoré sme dosiahli, aj výrazný pokrok v oblasti zdravotníctva, vážny posun v oblasti kvality služieb v iných častiach Slovenska a toto nepovie hlava štátu, tak vtedy je to pre mňa len prezident, ktorý sa rozhodol, že ide robiť politiku a rezignoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky a nerobí ju tak, ako mu vyplýva z Ústavy, a už vôbec nie, že neochraňuje dobré meno našej krajiny, naopak, poškodzuje zahraničné meno Slovenskej republiky. A to ja nikdy nebudem tolerovať a to mu nikdy ani neodpustím, že sa takto ako hrdý Slovák ku svojej vlastnej krajine správa.
Prepáčte, ale je to môj osobný názor. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady, pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister životného prostredia László Sólymos, zastupuje ho pán minister dopravy a výstavby Árpád Érsek. Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, ktorý je na ZPC v Helsinkách, zastupuje minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter.
A podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu Richarda Rašiho... nie sú otázky a na ministra spravodlivosti Gábora Gála nie sú otázky, tí sa dnešnej hodiny otázok nezúčastnia.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Ako dobre viete, Slovenská republika patrí k tým priemyselnejším a industriálnym krajinám v rámci Európy a značnú časť hrubého domáceho produktu, ktorý produkuje aj náš priemysel, je tvorená práve automobilovým sektorom, a preto automobilový sektor pre nás predstavuje naozaj kľúčovú oblasť, ktorej musím venovať naozaj primeranú pozornosť.
Ďalej musím povedať, že automobilky v našej krajine sú významnými zamestnávateľmi a práve Volkswagen Slovakia v Bratislave je najväčším zamestnávateľom súkromným na Slovensku, a preto je úplne logické, že pi informáciách, kde ktoré naznačujú prípadné zníženie kapacity výroby alebo znižovanie počtu zamestnancov, musí vláda na to primerane reagovať a musí rokovať s najvyššími predstaviteľmi priamo v matke spoločnosti. Pretože uvedomme si, my nemáme takú výhodu, ako majú veľké krajiny, kde materské spoločnosti priamo sídlia v danej krajine a kde môže možno predseda vlády alebo minister si zavolať majiteľov týchto firiem a povedať im, ako si predstavuje ďalšiu spoluprácu. My sme odkázaní na rozhodnutie materských spoločností, ktoré sídlia mimo územia Slovenskej republiky. A aby sme sa tu len nečudovali a nepozerali sa, že čo sa tu bude diať, museli sme spolu s pánom ministrom hospodárstva vycestovať priamo do centrály a rokovať s najväčšími predstaviteľmi celého koncernu, aby sme si boli na istom, aké sú plány tohto koncernu na Slovensku, ako vidia trendy v rámci automobilového priemyslu na nasledujúce roky a tak ďalej.
Musím povedať, že to rokovanie s predstaviteľmi Volkswagenu bolo veľmi, veľmi konštruktívne, bolo veľmi priateľské. Musím konštatovať, že nám najvyšší predstavitelia potvrdili, že sú spokojní aj s produktivitou, aj s kvalitou práce, aj s celkovo so svojím postavením v Slovenskej republike. Ale samozrejme, že nám nielen vo Volkswagene, ale z celého automobilového priemyslu signalizujú, a to je, prosím, aj do parlamentu výzva, aby sme nerobili nepredvídateľné opatrenia, s ktorými nepočítajú. Si zoberte, že taká veľká fabrika na celý rozpočet plánuje už niekedy cez leto predchádzajúceho roku a ako sa má potom tá fabrika vysporiadať s tým, že v priebehu roku prijmeme opatrenie, ktoré pre nich znamená v strede roku dodatočných výdavkov niekoľko miliónov eur, s ktorými nepočítajú, a musia hlásiť do svojej materskej spoločnosti, sorry, potrebujeme prekročiť rozpočet alebo dodajte nám ďalšie peniaze, lebo s týmto sme nepočítali. Jasné, že nám to vytýka podnikateľské prostredie, že sme nepredvídateľní, že v priebehu roka nastupujú do platnosti zákony, ktoré mali by začať platiť vždy až radšej k 1. 1. a v dostatočnom časovom predstihu.
Čiže aj toto boli všetky veci a na základe aj našej návštevy vo Wolfsburgu sme prijali, respektíve končíme už postupne debatu veľkého balíčka na podporu zamestnávateľov nielen v oblasti automotív, pretože zákony sa budú týkať všetkých zamestnávateľov na Slovensku, ktoré majú zabezpečiť, aby Slovensko bolo aj naďalej dobrým a atraktívnym miestom na podnikanie, aby materské firmy sídliace v zahraničí neprijímali rozhodnutia, že v slovenských fabrikách, v svojich dcérskych spoločnostiach, budú utlmovať výrobu.
Je preto povinnosťou predsedu vlády, je povinnosťou príslušného ministra v prípade, že cítime určité neistoty v tomto segmente, zdvihnúť zadok zo stoličky, sadnúť do lietadla a ísť rokovať a robiť všetko pre to, aby na Slovensku mali Slováci dostatok práce.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ja vítam pána Dostála v sále a môžem vám doplniť na vašu otázku.
Ja som sa tešil na tú vašu otázku, že vám budem môcť povedať presne to, čo som vám povedal. Pretože vy si úplne houkáte vo svojej deštruktívnej agende, vymýšľate takéto veci.
Ak vás zaujíma, či budú predčasné voľby, mali ste sa opýtať: "Pán predseda vlády, hrozia nám predčasné voľby alebo nehrozia?" A nemusíte tu písať veci, ku ktorým sa vyjadriť ani nedá a potom mi v doplňujúcej otázke interpretovali, čo ste svojou otázkou mysleli.
Pán poslanec, trošku vyššiu kultúru by som očakával. (Potlesk.)