Videokanál poslanca

Ja ďakujem za všetky príspevky, lebo myslím si, že je potrebné si hovoriť tak, ako to kto vidí, a jednoducho, že by sme tu mali mať všetci rovnaký názor, to si vážne nemyslím a bolo by to aj škodlivé. Ja zareagujem na niektoré príspevky.
Možno, kolegovia z Ľudovej strany, ste sa cítili dotknutí tým, že som pomenoval, som pomenoval niektoré veci, ale vy vždy to vnímate cez prizmu svojho videnia a myslím, že to, aby ste, aby niekto iný povedal svoj názor, tak ako to vidí, to patrí do politiky a nemôžte mu to uberať.
Pokiaľ ide o kolegov z SaS, pani kolegyňu Kiššovú, no, ja si myslím, že vláda robí dostatok systémových krokov pre to, aby sa zvyšovala zamestnanosť, robí dostatok systémových krokov, aby investori išli aj mimo územia západného Slovenska, robí dosť systémových krokov, aby sa zvyšovali príjmy za prácu. A ak to naviažem na pani kolegyňu Verešovú, tak musím povedať, že áno, okrem toho, že sú potrebné vyššie mzdy, sú potrebné aj služby. Ale jedným dychom musíte ako úplne korektne dodať, že ak za tieto služby sú poplatky alebo príjmy trebárs v Rakúsku trojnásobne vyššie, v zdravotníctve, sociálnych službách a v iných oblastiach, všetko je to naviazané na mzdu. Lebo zo mzdy idú odvody, z ktorej sa platia služby. A je to jeden uzatvorený kruh. Vy môžte chcieť mať akokoľvek kvalitné služby, kým nezvýšite príjmy a kým nezvýšite platy učiteľov, kým nezvýšite platy zdravotníkov, kým nezvýšite platy sociálnych pracovníkov, tak sa v zásade nebudete veľmi hýbať dopredu, vrátane investícií, a to všetko je naviazané na odvody z miezd. Toto je uzatvorený kruh, ktorý si musíte uvedomiť.

Ďakujem pekne. Ja sa ospravedlňujem, že využívam tento nástroj, ktorý mi ako navrhovateľovi patrí, ale myslím si, že je potrebné si povedať niektoré veci úplne otvorene. A ak tu zaznievajú veci, že zo strany vládnej koalície sú to kroky, ktoré sú nesystémové, a práca má prísť za ľuďmi a nie ľudia za prácou, s týmito tvrdeniami ja súhlasím. Ale idem sa spýtať ctených pánov kolegov z Ľudovej strany Naše Slovensko, že a ktože to sľuboval v tom Banskobystrickom kraji, ako bude stavať tie cesty a všetkých tých ľudí, ktorí sú zo sociálne marginalizovaného prostredia, zamestná a vyriešia všetky veci? Ktože to sľuboval? Boli sme to my alebo to bola vaša strana prostredníctvom vášho predsedu? Ktože, ktože sľuboval, akým spôsobom pohne ten Banskobystrický kraj dopredu a okrem toho, že zamestnal svojich rodinných príslušníkov, tam nezamestnal takmer nikoho iného?
Dámy a páni, ja som pripravený na akúkoľvek kritiku, som pripravený na akúkoľvek kritiku, ale tá kritika znamená aj to, že predtým, ako idete vystúpiť, sa pozriete do zrkadla a potom budete kritizovať tých ostatných.
Zaznela tu otázka od pani poslankyni Kiššovej, že prečo nám rastie podiel okresov, ktoré sú zaradené v pláne vlády. No, pani poslankyňa, preto, lebo tie kritériá sa tak zvyšujú, že nie preto, že by sa tie okresy zhoršovali, ale zaraďujeme aj tie okresy, ktoré predtým nemali na to nárok. Toto je podstata, prečo sa zvyšuje počet okresov, ktoré sú zaradené v pláne vlády na osobitnú pomoc. A keď ideme hovoriť o tom, aká je cesta k tomu, aby sa nevyľudňoval východ, aká je cesta k tomu, aby sa ľudia vracali a boli, hľadali viac zamestnania na Slovensku, opýtajte sa hocikoho, jediný nástroj je, že sa im na Slovensku oplatí robiť a dostanú za to primeranú odmenu, mzdu za prácu. Čiže na jednej strane jediným zmysluplným a veľmi efektívnym krokom je mzda, ktorá je za prácu, a na druhej strane nás kritizujete za to, že zvyšujeme minimálnu mzdu, kritizujete nás za to, že dávame príplatky za nočnú prácu, kritizujete nás za to, že dávame príplatky za prácu v sobotu, nedeľu a vo sviatok, lebo niekoho to bude niečo stáť. Ale cesta, aby ľudia zarobili a vrátili sa späť a boli ochotní robiť, jedinou zmysluplnou a efektívnou cestou je mzda, ktorú dostanú za svoju prácu, ktorú kvalitne vykonajú. Toto je podstata toho, čo vy nechcete počúvať.
Pán kolega Fecko, ja s vami absolútne súhlasím, že je veľmi veľký potenciál na našom vidieku, pokiaľ ide o pôdohospodárstvo. Áno, je veľa, veľa plôch, je veľký priestor na zamestnávanie v tejto oblasti. Ale keď ideme späť do histórie, a ktože zlikvidoval slovenské poľnohospodárstvo v 90. rokoch? Bola to strana SMER, bola to strana SNS alebo nebodaj to bola strana KDH, s ktorou hľadáte nejaké možné východiská spolupráce do budúcnosti? Ak hľadáte kroky, ktoré boli a ktoré znamenali krach slovenského poľnohospodárstva v minulosti, boli to kroky v tom období.
Ak hľadáte druhé problémy, ktoré zaťažili slovenské poľnohospodárstvo, boli to podmienky, ktoré boli vyjednané v prístupových rokovaniach do Európskej únie, kde staré členské krajiny Európskej únie majú ďaleko lepšie podmienky pre podporu pôdohospodárstva, ako má Slovensko. Toto sú historické chyby, s ktorými sa nevieme a ešte dlho nebudeme vedieť vysporiadať.

Pani kolegyňa, oceňujem, že ste vedená takisto dobrou vierou, ako riešiť nejaký problém, ktorý máme na stole. No chcem povedať, že vidím tu trošku problémy, ja sa ich skúsim pomenovať. Prvá, príspevok je určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním zamestnanca do miesta nového trvalého pobytu. Vy navrhujete prechodného, alebo prechodného pobytu, a má slúžiť na náklady na sťahovanie, náklady na poplatky potrebné na vybavenie úradných dokumentov, na úhradu nájomného alebo iných plnení súvisiacich s užívaním bytu. Ja som už vo svojom úvodnom vystúpení povedal, že to má byť doplnkový nástroj v prípade toho, že sa nám podarí rozhýbať nájomné bývanie na Slovensku cez iné nástroje, napríklad Štátny fond rozvoja bývania alebo iné podporné mechanizmy, ktoré boli z pôdy vlády Slovenskej republiky avizované, že máme záujem vytvoriť nájomné bývanie aj tak, aby sa o príspevky na nájomné bývanie mohli uchádzať zamestnávatelia. Toto je podstata, to je podstata tohto návrhu.
Rozumiem tomu, že hovoríte o prechodnom pobyte, len na druhej strane si musíte uvedomiť aj veci, ktoré s tým súvisia. Vo chvíli, keď prídu ľudia a sú nahlásení na trvalý pobyt v mieste, kde sa zdržiavajú, neprichádzajú do miesta ich pobytu žiadne podielové dane. Nemáte tým zabezpečené podielové dane na funkcie, ktoré sú súvisiace s ich pobytom. Podielové dane sú napríklad aj na deti, ktoré potrebujú miesta v škôlkach, základných školách, v stredných školách, a všetky tieto veci sú viazané na príspevky, ktoré idú s dieťaťom alebo s obyvateľom len na základe miesta trvalého pobytu. Toto sú veci, ktoré nejakým spôsobom je potrebné zosúladiť a domyslieť a myslím si, že v tomto prípade nás čaká ešte dlhá diskusia.

Ďakujem pekne.
No, pani kolegyňa, vaše vystúpenie vnímam akože čisto politické. My sme mali veľmi obsiahlu diskusiu u vás na hospodárskom výbore, kde sme si drvivú väčšinu problémov alebo rozdielnych pohľadov vyjasnili, ale napriek tomu ako dobre, sme v pléne, tak budeme hovoriť politicky.
Týmto návrhom zákona nikto nenastavuje zvyšovanie regionálnych rozdielov. Týmto návrhom zákona nikto nenastavuje vyľudňovanie zaostávajúcich okresov alebo okresov, ktoré majú vysokú mieru nezamestnanosti. Vytvárame systémové predpoklady, podčiarkujem, vytvárame systémové predpoklady pre to, aby tí, ktorí majú záujem pracovať a vo svojom mieste trvalého bydliska alebo vo vzdialenosti do 50 km nie sú si schopní nájsť primeranú prácu za primeranú mzdu za túto prácu, tak im vytvárame systémový predpoklad, napríklad tým príspevkom 200 eur mesačne, aby boli schopní pri tej mzde si uhradiť náklady na cestovné, aby boli ochotní alebo aby sa im oplatilo dochádzať za to za touto prácou aj ďalej a tak si udržiavali alebo získavali pracovné návyky.
Ak sa na to pozriete z iného pohľadu, na tie veci, ktoré ste vy hovorili, existuje rad iných opatrení. Vláda zaraďuje do opatrení okresy s vysokou mierou, s vysokou mierou nezamestnanosti, máme aktivačné práce, máme aj medzitrh práce, máme proste rad ďalších opatrení, ktoré všetky tieto veci riešia. A nieže napriek krokom vlády sa darí znižovať nezamestnanosť. Práve vďaka krokom vlády, ale aj v súvislosti s tým, že máme pozitívny hospodársky rast a pozitívny, pozitívnu spoluprácu podnikateľského sektoru.
Ak hovoríte o tom, že to malo prebehnúť medzirezortným pripomienkovým konaním, toto je jediný poslanecký návrh, ktorý takto prebehol, a komunikovali sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim v krátkosti odôvodniť návrh zákona.
Základným cieľom návrhu zákona je podpora pracovnej mobility uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou. Zvyšujeme maximálnu mesačnú výšku oboch príspevkov bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania. Vypúšťame obmedzenie jeho poskytovania v rámci jednej obce a predlžujeme obdobie jeho poskytovania u znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Zavedením kombinácie poskytovania oboch príspevkov sa umožní poskytovať príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý sa presťahuje do miesta výkonu svojho zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania.
Ďalej navrhujeme zavedenie príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý bude určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu.
Rozširujeme povinnosti zamestnávateľa, ku ktorému sú na výkon práce vysielaní štátni príslušníci tretích krajín, o povinnosť zabezpečenia primeraného ubytovania pre vysielaných zamestnancov, ako aj povinnosť doloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich vyslanie. Toto je jedno z tých antidampingových opatrení, ktorými sa snažíme chrániť slovenský pracovný trh proti príslušníkom alebo občanom tretích krajín, ktorí sú zamestnávaní na Slovensku.
Ďalej zjednodušujeme podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, zdôrazňujem, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Pri udeľovaní jednotných povolení príslušníkom tretích krajín navrhujeme kvantitatívne obmedziť počet takýchto zamestnancov najviac na 30 % z celkového počtu zamestnancov u jedného zamestnávateľa.
Myslím si, že z pohľadu krátkeho predstavenia návrhu zákona, pokiaľ ide o formy príspevkov, by to stačilo. Možno ešte zdôrazním otázky výšky príspevkov. Napríklad v prípade poskytovania príspevku na dochádzku za prácou zvyšujeme výšku príspevku zo 135 eur na sumu 200 eur mesačne. V prípade príspevku na podporu mobility za prácou navrhujeme skrátiť pre vznik nároku na príspevok vzdialenosť zo 70 km na 50 km a zvyšujeme výšku príspevku na 400 eur pre jedného člena domácnosti alebo 600 eur pre manželov počas prvých šiestich mesiacov, resp. 200 eur a 300 eur pre manželov počas ďalších šiestich mesiacov.
V prípade príspevku, ktorý je nový príspevok na presťahovanie za prácou, ide o príspevok, ktorý bude poskytovaný pri presťahovaní sa do vzdialenosti najmenej 70 km, a navrhujeme zvýšiť; a navrhujeme zaviesť výšku príspevku vo výške 4-tisíc eur alebo 6-tisíc eur pre manželov. V tejto súvislosti pri tomto príspevku chcem podotknúť, že sa jedná o doplnkový nástroj a nie hlavný nástroj, ktorým chceme riešiť mobilitu pracovnej sily. Tie hlavné nástroje boli predstavené na niekoľkých tlačových konferenciách, či už ide o premiéra vlády Slovenskej republiky, alebo ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Richtera, ktorí hovoria o tom, že ideme pripraviť nový koncept nájomného bývania v súvislosti s presťahovaním sa za prácou. Takže toto bude ten hlavný nástroj a tento nástroj, o ktorom som hovoril, bude tvoriť len doplnkovú funkciu.
V súvislosti s tým, že je potrebné aj vykonávať kontrolu v prípade antidampingových opatrení, navrhujeme pôsobnosť kontrolných orgánov tak, aby boli oprávnení vstupovať do ubytovacích zariadení, kde sú ubytovaní príslušníci tretích krajín za účelom výkony kontroly.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne kolegom za korektné faktické poznámky.
Paradoxne, pán kolega Dostál, my vôbec nie sme v rozpore. Ja som povedal, že naše rozhodnutie, ktoré sme prijali vo forme pozmeňujúceho návrhu a ktorý hovorí o desaťpercentnej kvóte na prechodné obdobie v Bratislave, kým nájdeme systém kritérií, ktorý bude reflektovať čo najplastickejšie tú situáciu, ktorá tu je, som povedal, že to rozhodnutie je práve preto, lebo v určitej oblasti je postavenie Bratislavy špecifické. Hovoril som aj o tom, že okrem Bratislavy sú len štyri gymnáziá v Bratislavskom kraji a že to nie je čím vyvažovať, že je prirodzená migrácia za prácou do Bratislavy, kde si deti so sebou rodičia nosia autami, a to znamená, že tá požiadavka je tu nejakým spôsobom väčšia.
Áno, paradoxne, my väčšinou nemáme úplne rovnaký názor, ale v tomto prípade na prechodné obdobie si myslím, že to je jediná správna cesta, ktorú sme zvolili, a som pripravený ju obhajovať napriek tomu, že som zástancom toho, že by sa v celoslovenskom priemere určite nemala prekračovať hranica 5 % populačného ročníka. Ale regionálne a lokálne disproporcie, ktoré sú, je treba veľmi citlivo riešiť, lebo to nie je štatistické číslo, ale je to plastický obraz toho, aké je rozmiestnenie populácie. A tu, tu, myslím si, že nájdeme zhodu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, je to téma, ktorá niekoľko týždňov frustruje slovenskú spoločnosť, a myslím si, že je potrebné, aby sme sa k tomu postavili úplne racionálne a hľadali racionálne východiská.
Ja súhlasím s mnohými vecami, ktoré tu zazneli. A to je jedno, či je to pán kolega Čaplovič, alebo je pán kolega Bugár a ďalší, ktorí hovorili o tom, že výsledky osemročných gymnázií štatisticky v priemere nie sú štatisticky významne lepšie ako iných škôl, ktoré poskytujú vzdelávanie deťom v rovnakom veku. A toto je kľúč k tomu, o čom sa ideme dnes baviť.
Všetci hovoríte, že osemročné gymnáziá by mali byť školy pre tých najlepších. Ale výsledky hovoria, že nie sú, lebo tie školy nedosahujú také výsledky. Osemročné gymnáziá by mali vytvárať elitu, budúcu elitu národa na základe nejakej štatistickej krivky, že je nejaké percento viac nadaných detí, ktoré potrebujú špeciálnu starostlivosť na to, aby ste z nich vychovali elity národa. Ale ja to otočím úplne opačne.
Vy všetci, ktorí hovoríte o tomto, jedným dychom hovoríte o úplnej inklúzii a odmietate špeciálnu starostlivosť pre deti, ktoré sú hendikepované a špeciálna starostlivosť by ich, paradoxne, mohla v mnohých prípadoch lepšie posunúť dopredu a pomôcť im prekonať ich hendikep ako úplná integrácia do základných škôl.
Ja nerozumiem vám, predovšetkým vám z opozície, ktorí jedným dychom hovoríte pri celej debate o Učiacom sa Slovensku jeden a pol roka, že jedinou cestou pre Slovensko do budúcnosti je úplná integrácia, pán kolega Poliačik, veľké školy, kde budú mať miesto najnadanejší, priemer aj tí, ktorí sú nejakým spôsobom hendikepovaní, a na druhej strane bojujete za osemročné gymnáziá. Lebo čo? Lebo bratislavská kaviareň? Lebo vaše deti, ktoré chcú navštevovať osemročné gymnáziá? Lebo aký iný argument ako v tomto prípade ako ste pripravený zvoliť? Toto sa mi zdá ako nekoncepčné, nesystémové, politicky účelové vyjadrovanie, s ktorým ja osobne nemôžem súhlasiť. A myslím si, že tadiaľto cesta určite nevedie.
Ja ak dovolíte, by som povedal niekoľko príkladov, aby sme sa dostali trošku do obrazu. Všetci riaditelia základných škôl, všetci riaditelia osemročných gymnázií vedeli desať rokov, že majú konvergovať k číslu 5 % populácie. Budem hovoriť o číslach. Takmer všetky kraje okrem bratislavského sa dostali na hranicu piatich percent, kolíše to 4,98, 5, 5,1, 5,2. Čiže hovoríme o tom, že takmer všetky kraje sa dostali na úroveň toho, čo zákon požaduje. Požiadavky riaditeľov osemročných gymnázií Bratislavského kraja; vedia, že desať rokov platí zákon s kvótou 5. Vedia, že posledné tri roky sa majú k tomuto dostať a prechodné obdobie troch rokov bolo na to, aby sa prispôsobili tomuto číslu. Požiadavky riaditeľov osemročných gymnázií v Bratislave sú 18,62 % z populačného ročníka. A ja sa pýtam ako, a kto sa zbláznil? Ak budem hovoriť o tom, ako sa chovajú ostatné kraje, dostali a prispôsobili sa limitu 5 a žiadali niekde 7, 7,5, 8 % populačného ročníka, čo absolútne prirodzene chápem vzhľadom na prax, ktorá je na Slovensku, viac požiadam, menej dostanem, ale v zásade dostanem to, čo som chcel. Ako takáto je logika, ktorá funguje na Slovensku a v rozumnom rozsahu funguje vo všetkých krajoch. Ale v nerozumnom rozsahu funguje v Bratislavskom kraji. A toto treba povedať ako úplne jasno.
Ja rozumiem argumentom, ktoré tu zazneli, že Bratislava môže byť v niektorých prípadoch špecifická. A je to špecifické povedzme aj tým, že je tu väčšia migrácia ľudí za prácou, lebo je tu viac pracovných miest. Treba povedať, že tu sídlia spoločnosti a z veľkej časti tu prichádzajú rodičia, ktorí pracujú vo vrcholových manažmentoch, stredných manažmentoch spoločností a snažia sa zabezpečiť pre svoje dieťa čo najlepšie vzdelanie a tým pádom tu môže byť určitá anomália. Chcem poukázať, že tento prípad anomálie nie je len Bratislava. Poukážem napríklad na Nitru, kde v Nitre je pridelených 10,94, čiže takmer 11 % populačného ročníka pre deti v osemročných gymnáziách, ale chcem na druhej strane povedať, že Nitriansky kraj, Nitriansky kraj, ktorý posudzujeme, dosiahol v globáli 4,98 percenta. Čiže Nitriansky kraj sám vyhodnotil, že je určitým spôsobom špecifická situácia možno v meste Nitra, ale v Nitrianskom kraji sa zrovnal do nejakých rámcov. Prečo?
Poďme hovoriť o Žilinskom kraji, ktorý žiadal 7 %, dostali kvótu 5,08 %, ale hovorme napríklad o tom, že v tomto kraji znovu existuje anomália v podobe Liptovského Mikuláša, ktoré má 9 percent. Ale ľudia v Žilinskom kraji boli schopní a ochotní sa dohodnúť, akým spôsobom vyriešia tie regionálne disproporcie a regionálne požiadavky a dohodli sa, že splnia, splnia hranicu 5 %, je to presne 5,08 %, ale sú tam aj gymnáziá, ktoré dostali viacej, pravdepodobne na základe výsledkov, pravdepodobne na základe požiadaviek a ďalších kritérií. Čiže toto považujem za racionálny dôvod.
V čom je možno Bratislava trošku iná, je v tom, že ak budeme hovoriť napríklad o Košiciach, kde v meste Košice je 11 % gymnázií a v okresoch, ktoré sú okolo Košíc, je jedenásť, teda je jedenásť gymnázií, čiže je to 50 na 50, tak v Bratislave, okrem Bratislavy sú len štyri gymnáziá, Malacky, Modra, Pezinok, Senec. To znamená, ak hovoríme o špecifiku Bratislavy v porovnaní napríklad s Košicami, veľké mesto, univerzitné mesto, zamestnanosť a tak ďalej, tak je tam pravdepodobne nejaká možnosť kompenzácie v tých ďalších lokalitách. S istotou nikto z nás nepredpokladá, že v Jarovniciach otvoríme štyri osemročné gymnáziá. Áno, aj toto sú, aj toto sú metódy na vyrovnávanie týchto regionálnych rozdielov.
Toto sú všetko dôvody, ktoré sme brali do úvahy, keď sme formulovali ten pozmeňovák tak, ako sme ho formulovali, že chceme svojím spôsobom v tejto chvíli vyriešiť Bratislavu, kde uspokojujeme 55 % požiadaviek a žiadostí, ktoré sú na prijatie do osemročných gymnázií, kdežto v iných krajoch sa to hýbe okolo 70 a cez 70 %. Čiže chceme vyriešiť tento problém a na druhej strane nechceme otvoriť Pandorinu skrinku, ktorá hovorí o tom, že bezhlavo prijímajte kohokoľvek na osemročné gymnáziá, či to prináša kvalitu, alebo to neprináša kvalitu, lebo vám to prináša normatív so žiakom, ktorý zabezpečí rozvoj vašej školy. Toto sú všetko racionálne kritériá, ktoré nás viedli pri tomto rozhodovaní, a myslím si, že v tejto chvíli sú z nášho pohľadu jedny zo správnych a priklonili sme sa k nim.
Preto chcem povedať a zaznievalo to tu doteraz, nepovažujeme tento krok za konečný a máme za sebou debaty s pani ministerkou a, musím povedať, veľmi intenzívne debaty a chcem veľmi oceniť veľmi konštruktívny prístup ministerstva školstva, ktorý pri riešení tohto problému bol, vrátane prístupu všetkých koaličných partnerov, lebo naozaj to bola zmysluplná a dobrá a dobrá diskusia, a dohodli sme sa na tom, že sme pripravení stanoviť kritériá pre budúci rok tzv. malou novelou školského zákona, ktorá by mala byť účinná v polovici tohto roku, tak aby k septembru, teda termínu, kedy sa podávajú žiadosti pre budúci školský rok, bola platná a komplexne s posúdením všetkých kritérií, lebo je to multikriteriálny problém, sme pripravení pripraviť ďalšiu novelu aj po zmysluplnej debate s opozíciou, ktorá bude komplexne riešiť problém od ďalšieho školského roku. To znamená, v priebehu roku 2019 by mala prísť veľká novela, ale toto sú už otázky, ktoré možno lepšie zodpovie pani ministerka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Pán kolega, ja zareagujem len na úvod vášho vystúpenia, kde ste hovorili o otázkach nákladov, ktoré súvisia s outsourcovaním niektorých služieb. Ja osobne vás vnímam ako rešpektovaného poslanca Bratislavy a chcem povedať, že jedným z takých príkladov môže byť aj Bratislavská vodárenská spoločnosť, kde majoritným akcionárom je mesto Bratislava, všetci ostatní, to znamená obce a mestá, ktoré majú majetkové podiely a sú mimo Bratislavy, sú v tejto vodárenskej spoločnosti úplnými štatistami, lebo nemajú na nič dosah. Takže bol by som rád, keby ste otázky, ktoré ste tu v zásade ako rečnícke otázky položili v tomto pléne, adresovali aj Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, na ktorú ako poslanec máte dosah.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Myslím, že je potrebné zareagovať na pána kolegu Fecka. Pán kolega, chcem vás uistiť, že nestojíme s kolegami z MOST-u – HÍD na žiadnej barikáde a nepotrebujeme žiadneho mediátora. Na niektoré odborné otázky máme prirodzene možno iné pohľady, ale verím, že máme dostatok aj odborných kapacít, aj empatie, aj ľudských, medziľudských vzťahov na to, aby sme tieto situácie bez problémov a bez obáv opozície zvládli.
Chcem vám povedať, ak ste hovorili o otázkach, či sme objavili koleso v tomto období v prípade pripojenosti na kanalizácie, mňa skôr zaráža, že vy ako bývalý predseda výboru pre životné prostredie nemáte na pozornosti, že sme mali v prístupových rokovaniach povinnosť sa do konca roka 2015 pripojiť aglomeráciu nad 2 000 obyvateľov a v ďalšom období ďalšie aglomerácie na verejné kanalizácie. Toto je záväzok, ktorý sme urobili v prístupových rokovaniach do Európskej únie a paradoxné je to, že tí, ktorí to na svojom území nemajú, ako je Nemecká republika, a ďalšie vyspelé západné európske krajiny to nemajú a v prístupových rokovaniach to od nás – chudobnejších, s nižšou príjmovou hladinou – vyžadovali, vyžadujú a chcú nás za to sankcionovať. Toto je pre mňa ako nepochopiteľné. A je nepochopiteľné, že tento argument používate napriek tomu, že ste bol predsedom výboru pre životné prostredie.

Pani kolegyňa, no musím v mnohých veciach s vami nesúhlasiť. Po prvé chcem povedať, že áno, máme aj kanalizáciu, aj čistiareň odpadových vôd a napojenosť našich nehnuteľností je zhruba 98 % s výnimkou nehnuteľností, ktoré neslúžia na trvalé bývanie. Problém, ktorý sa niekde stal; čiže tým chcem povedať, že neriešim svoj problém a nezneužívam aj toto postavenie na to, aby som si prihrieval nejakým spôsobom vlastnú polievočku starostu, lebo nechcem niečo vykonávať, čo už je dnes v platnom znení zákona. Dokonca my máme vo všeobecne-záväznom nariadení, myslím, že od nejakého roku 2013 uvedené povinnosť preukazovať nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp, lebo je to aj v súčasnom znení, v platnom znení návrhu zákona, to znamená, je tá možnosť už aj dnes a my ju využívame.
Ten problém, o ktorom hovoríte, sa v zásade stal niekde inde, a to v prípade aj veľkých vodárenských projektov a robili sa celé veľké aglomerácie, kde vodárenské spoločnosti neriešili tak, ako sme povedzme riešili my ako obec pri výstavbe kanalizácie, že sme budovali súčasne aj kanalizačné prípojky po hranicu, niekde aj za hranicu pozemkov obyvateľov, a jednoducho zakopali veľkú rúru doprostred cesty, urobili nový asfaltový poter a dnes je problematické pripájanie sa na túto kanalizáciu, lebo občania s tým majú fyzický problém, lebo je to aj technicky veľmi náročné sa pripojiť, nehovorím o ekonomických nárokoch. Áno, stala sa niekde chyba a nejakým spôsobom ju treba urobiť, napraviť.
Na druhej strane je ale pravdou to, že v prípade, že v prípade, ak to neurobíte a v tom prechodnom, v tom období päť alebo desať rokov podľa druhu investície nenapojíte predpísaný počet obyvateľov, vraciate eurofondy a to sú značné hospodárske škody pre Slovenskú republiku.