Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

14.9.2018 o 9:01 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

14.9.2018 9:01 - 9:03 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu predložil na rokovanie Národnej rady návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
Cieľom tejto novely o dani z pridanej hodnoty je zníženie sadzby dane z pridanej hodnoty na úroveň 10 % na vybrané ubytovacie služby, nakoľko je predpoklad a aj na základe pozitívnych skúsenosti iných členských štátov EÚ, že takéto legislatívne opatrenie zvýši dopyt po ubytovacích službách na území Slovenska. Tým pozitívne podporí ďalší rozvoj cestovného ruchu. Rovnako sa očakáva pozitívny dopad na občanov využívajúcich tieto ubytovacie služby z dôvodu predpokladaného zníženia konečnej ceny týchto ubytovacích služieb. Zároveň sa zavedením zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na ubytovacie služby predpokladá zlepšenie dostupnosti ubytovacích služieb pre širšiu skupinu obyvateľstva oproti súčasnému stavu.
Pri zavedení zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty je Slovenská republika viazaná Smernicou Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá stanovuje spoločný systém DPH v Európskej únii. Podľa čl. 98 bod 1 tejto smernice môžu členské štáty použiť jednu alebo dve znížené sadzby dane, ktoré podľa čl. 99 bod 1 tejto smernice nesmú byť nižšie ako 5 % pre dodania tovaru a poskytovania služieb, ktoré patria do kategórií uvedených v prílohe III tejto smernice.
Predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, má negatívne aj pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy. Nezakladá zvýšené nároky na výdavkovú časť štátneho rozpočtu, avšak predpokladá sa krátkodobé zníženie výberu DPH z vybraných ubytovacích služieb. Vzniknutý negatívny dopad na výber DPH bude podľa predpokladu postupne nahradený príjmami zo zvýšeného dopytu po týchto ubytovacích službách a zo zvýšenia spotreby ďalších služieb v cestovnom ruchu. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2018 19:02 - 19:03 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Aj tebe, pani kolegyňa, že si vystúpila a podala nám pohľad skúsenej advokátky, ktorá sa s týmto určite vo svojej praxi dlhodobo stretávala. Reagovala si teda na pána Dostála. Myslím si, že jeho konšpiračné teórie by si zaslúžili byť uverejnené aj v časopise Zem a vek, určite by sa za to nikto nehanbil. A ja som veľmi rád, že si zdôraznila, že v súčasnosti je právna úprava, ako ochraňovať oznamovateľov trestnej činnosti. Čiže nie je pravda to, čo tu odznelo, že keď bude prijatý táto, bude prijatá táto zmena zákona, že nebude možné podávať anonymné alebo nejakým spôsobom chrániť oznamovateľov trestnej činnosti. A to, že niekto spochybňuje všetko a vytvára tu nedôveru voči štátu a orgánom činným v trestnom konaní, no, žiaľbohu, je to agenda niektorých opozičných politikov a, žiaľbohu, my s tým nič nespravíme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 13.9.2018 18:25 - 18:27 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, na rokovanie Národnej rady mi dovoľte predložiť návrh za skupinu poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.
Podľa § 2 ods. 5 Trestného poriadku, ktorý ustanovuje základné zásady trestného konania, prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, o ktorých sa dozvedel, ak tento zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
Účelom tejto novely Trestného poriadku je posilniť vlastnú rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri rozhodovaní o anonymných podaniach. Zrušenie doterajšej povinnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovať aj anonymné podania a podania, ktoré sú označené nepravdivými, neúplnými alebo neoveriteľnými údajmi o totožnosti odosielateľa, prispeje na jednej strane k zefektívneniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdov a na strane druhej k ochrane práv a zákonom chránených záujmov dotknutých osôb pred šikanóznymi anonymnými podaniami. Uvedené sa týka aj anonymných trestných oznámení.
V súčasnosti, ak je podané anonymné trestné oznámenie a orgán činný v trestnom konaní zistí, že je potrebné ho doplniť, nemôže postupovať zákonom ustanoveným spôsobom, t. j. oznamovateľa nemôže predvolať na doplnenie alebo spresnenie trestného oznámenia, nemôže si od neho vyžiadať potrebné písomné podklady, ani ho v zákonom ustanovenej lehote informovať, akým spôsobom bola vec ukončená.
Prijatím navrhovanej právnej úpravy sa eliminuje zbytočná zaťaženosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov vybavovaním rôznych neopodstatnených anonymných podaní.
Predkladaný návrh zákona nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti a služby verejnej správy pre občana.
Predkladaný návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2018 10:47 - 10:51 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Veľmi krátko by som chcel teda zhrnúť, čo tu odznelo od môjho posledného vystúpenia. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí vystúpili k tejto téme. Je to téma, ktorá určite, si myslím, že bude ešte rezonovať v tomto pléne aj do budúcna. Ja pevne verím, že prinesie ďalšie vylepšenia, ktoré môžu napomôcť Slovensku. A sme zistili v tejto rozprave, že všetko so všetkým súvisí.
V zákone o cestovnom ruchu sme sa dotkli či už doplatkov liekov pre dôchodcov, potom výstavbou diaľnic, ciest druhej, tretej triedy, ktoré zhodou okolností sú v správe vyšších územných celkov, nie pod kuratelou štátu. Môžeme sa zamýšľať aj nad tým, akým spôsobom reorganizovať kompetencie, ktoré boli rozdelené. Taktiež sme prešli k nefunkčnosti SPF, ktoré určite súvisí s cestovným ruchom, no a zaklincoval to pán poslanec Simon, ktorý prešiel na ministerstvo obrany. Ale tak všetko so všetkým súvisí.
Najviac vystupovali poslanci z SaS. A tu je ten základný problém, že my inak vnímame úlohu štátu ako vy. Vy by ste najradšej zrušili akékoľvek regulácie, aby neboli žiadne mantinely, aby na Slovensku ľudia pracovali za zrnko ryže, aby jednoducho nebolo to prostredie regulované. (Reakcia z pléna.) Kto? Vy? (Reakcia z pléna.) My si myslíme, že silný štát by malo byť Slovensko. Samozrejme, sú oblasti, kde mantinely by mali byť vzdialené pár centimetrov, tie mantinely kde by mali byť vzdialené.
K vám, pani Cigániková, vo vašej faktickej poznámke, doslova citujem, že vlaky zadarmo pre študentov, ktorí volia fašistov. Týmto ste zdegradovali všetkých... (Reakcia z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, nechajte pána navrhovateľa!

Baláž, Radovan, poslanec NR SR
Myslíte, že všetci študenti volili fašistov? (Reakcie z pléna, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Tomáš, pani poslankyňa Cigániková, poprosím vás, aby ste... Pán poslanec Hrnko!

Baláž, Radovan, poslanec NR SR
Takže nabudúce vážte slová, kolegyňa, áno? Myslím si, že nie všetci študenti volili Ľudovú stranu Naše Slovensko. Úrad; študentom, jasné.
Úrad pre cestovný ruch, veľmi dobrá myšlienka. Ja pevne verím, že nájdeme podporu v budúcnosti o tom, aby sme nejakým spôsobom zastrešili budovanie cestovného ruchu, či už osobitným splnomocnencom, alebo samotným úradom, alebo ambíciu, akú máme, samostatné ministerstvo, ktoré by konečne určilo tú stratégiu rozvoja cestovného ruchu do budúcna na Slovensku, po ktorej všetci tak voláme. Preto sa vás pýtam, kde doteraz ste boli, keď cestovný ruch vám tak leží na srdci? Ani jeden návrh, a teraz sa ospravedlňujem, ak nejaký ste podali v tomto pléne v tejto, v tomto volebnom období, či ste nejaký návrh, ktorý sa konkrétne týka cestovného ruchu, podali alebo nie.
Pán Laurenčík, kvantifikácia vplyvu na štátny rozpočet. Máme z Inštitútu finančnej politiky, iba pre zaujímavosť, 2019 mínus 60,9, nasledujúci rok 62,5, ďalší 64,1. Čiže všetky náležitosti boli, všetky náležitosti, to IFP-čko robí, nie ministerstvo financií, čiže všetky náležitosti boli splnené, nebolo to šité horúcou ihlou.
Pán kolega Jurzyca, Rakúsko verzus Slovensko, to zamestnanie. Rakúsko je pekný príklad o tom, že pracuje v cestovnom ruchu dvakrát toľko ľudí ako na Slovensku. Je to nám asi geograficky najbližšia krajina, s ktorou sa môžeme porovnávať. Myslím, že Fínsko a polárny kruh, neviem, či je to taká destinácia, a myslím, že Nórsko žije z iných vecí ako cestovný ruch. Keby sme mali my ropné vežičky, tak myslím, že môžeme dotovať aj iné krajiny.
Preto na konci by som vás chcel poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Skúsme trošku zmazať tie ideové rozdiely, ktoré medzi nami sú, a skúsme posunúť toto, tento zákon do druhého čítania, kde sa môžeme baviť o vylepšení paragrafových znení. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2018 10:06 - 10:08 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Dostál, no, sa trošku cítim ukrátený, že ste nereagovali aj na moje vystúpenie v rozprave, ale reagovali ste na všetkých okolo. Čo sa týka tej osobnej kritiky, ja musím uznať, že táto debata je tu viac-menej konštruktívna, bavíme sa o reálnych faktoch a keď niekto prišiel do osobnej roviny, tak skôr začal niekto z vašich radov najprv osobne útočiť a potom sa to už nejako nabaľovalo. A myslím si, že kto rozdáva facky, by mal nejakú tú facku aj prijať, v opačnom prípade nech sa do bitky ani nepúšťa.
Zákonník práce, to poprosím s vašou kolegyňou si vydiskutujte, pretože pred pol hodinkou povedala, že Zákonník práce sa neotvára, ale sa otvára.
Pán kolega, lobing, že niekto bol za nami lobovať, aby sme takýto inštitút prijali. No, mýlite sa, táto iniciatíva bola aj v programe Slovenskej národnej strany v roku 2016, je to naša agenda od volieb 2016 a je to naša iniciatíva, aby sme tento inštitút zaviedli do právneho poriadku Slovenska. Čo sa týka podpory, zase sme sa možno nepochopili, ale ja som sa vám snažil vysvetliť to, že každé odvetvie je nejakým spôsobom podporované zo strany štátu, každé jedno, či už takou formou, šekovými poukážkami, alebo priamou dotáciou na nejakú výrobu, v poľnohospodárstve sú rôzne grantové schémy, čiže nechápeme sa asi, ale každé odvetvie má nejakú podporu zo strany štátu. Môžme sa dohadovať o tom, či je dostatočná. Samozrejme, peňazí nie je nikdy dosť a treba s nimi umne narábať.
Stravné lístky, neviem prečo, bolo to myslené v tom duchu, že sme sa inšpirovali tým pomerom, akým je vypočítavaný príspevok zamestnanca a samotného zamestnávateľa. Čiže nie tá schéma, akým spôsobom sa následne odkupujú stravné lístky, ale ten mechanizmus výpočtu toho pomeru a pre zjednodušenie pochopenia, že akým spôsobom, aby sme to vedeli ľuďom vysvetliť, pretože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2018 9:51 - 9:53 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Znova k tej elektronickej karte, ale som rád, že ste spomenul aj tú druhú možnosť, ktorú tento zákon dáva, že neni to výsostne závislé len od používania tej elektronickej karty, ale je tam možnosť priamo zamestnanec - zamestnávateľ, keď zamestnanec donesie faktúru alebo určený doklad vystavený na neho, zamestnávateľ mu ho preplatí.
Čo sa týka administratívnej náročnosti, komunikovali sme tento problém s tými zamestnávateľmi, nevidia v tom problém. Čiže to je na vašu otázku.
Taktiež spomínali ste, že týka sa toto opatrenie všetkých podnikateľov. No, netýka sa to všetkých podnikateľov a práve po diskusii s nimi a s tými zamestnávateľmi sme pristúpili na kompromis, že toto opatrenie sa bude týkať len zamestnancov, teda zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú 50 zamestnancov a vyššie. A vzápätí – minútu nato – ste vraveli, teda prečo len pre tých, ktorí majú 50 a vyššie. Pretože sme po diskusii so zamestnávateľmi došli ku kompromisu, že možno by to bolo veľmi nákladové pre tých mikro a malých podnikateľov, ktorí zamestnávajú ľudí. Pre nich je to dobrovoľné. Čiže oni po dohode so zamestnancom môžu tento inštitút použiť, ale nemusia. Toto je podmienka alebo požiadavka od podnikateľov.
Samozrejme, aj Slovenská národná strana má ambíciu zlepšovať podnikateľské prostredie. Vďaka nám došlo k zrušeniu daňových licencií. Pán minister nám to dodneska nevie odpustiť, že sme zabili, v úvodzovkách, jeho dieťa. Taktiež sme zvýšili paušálne výdavky pre živnostníkov. Postupnými krokmi sa dopracujeme k tomu, ale, žiaľbohu, sme v koaličnej vláde a jednoducho máme na niektoré veci iný názor ako naši koaliční partneri.
Samozrejme, sme za zníženie administratívnej záťaže a to je to, čo som vravel, že toto nie je jediné opatrenie v tom cestovnom ruchu a v podnikateľskom prostredí ako v celku. Budeme pokračovať ďalej. Máme námety od nich, akým spôsobom a ktoré regulácie treba znížiť alebo úplne zrušiť, pretože nespĺňajú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 13.9.2018 9:43 - 9:45 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Skúsim sa do dvoch minút zmestiť a keď nie, tak ešte vystúpim potom v rozprave.
Pán Dostál, systémový, nesystémový, to je asi to videnie sveta nás dvoch. Každý má odlišné. Vy máte iné ideovopolitické predstavy, my máme zas iné ideovopolitické predstavy a každý to možno posudzuje inak, ale zase dávať to do toho, že niekto loboval u nás, aby sme takýto nástroj dali, je úplný nezmysel. Znova opakujem, to je jedno z mnohých opatrení, ktoré sú potrebné pre cestovný ruch.
Pani kolegyňa Cigániková, áno, tú pôžičku ste spravili dobre. Vám vravím, že v súčasnosti dopyt je nižší ako ponuka. 40 percent. Čiže keď máme 100 lôžok, je obsadených len 40. My chceme doplniť tých zvyšných 60. Vraveli ste, že aj pán Jurzyca to spomínal, že cestovný ruch je len preliatie z inej krajiny do inej. Však o to nám ide, aby sme peniaze zadržali na Slovensku. Nie, aby Slováci chodili do zahraničia, aby tie peniaze zostali na Slovensku, o to nám ide, aby sme zbytočne nevyvážali peniaze do Turecka, do Grécka, aby sme motivovali ľudí k tomu, keď sa rozhodujú na základe ceny už, tak aby zostali na Slovensku. Rozumiem tomu, že sa nájdu ľudia – a určite ich bude veľa, že chcú ísť k moru. Však nech idú. Ale tí, čo majú motiváciu zostať na Slovensku, aby mali o niečo viac, väčšiu tú motiváciu.
Pán Laurenčík, spomínate cyklotrasy, infraštruktúra, no to som aj spomínal v mojej reči. Týmto zákonom nevyriešime všetko. To, čo ste spomínali o cyklotrasách, áno. Však aj pán predseda Danko to spomenul, že máme problémy pri vysporiadavaní pozemkov a keď prídeme s návrhmi, akým spôsobom to vyriešiť, som zvedavý, ako sa Sloboda a Solidarita k tomuto postaví. Či pomôže k tomu, aby sme ten proces zrýchlili, pretože dobre viete, že keď má niekto tri metre štvorcové v lese a má k tomu zrazu citový vzťah, pretože jeho prababička tam zbierala černice pred 60 rokmi, ako sa k tomu postavíte. Štát by mal mať nástroje k tomu, aby to vyvla... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 13.9.2018 9:20 - 9:34 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že Slovenská národná strana prišla s touto témou cestovného ruchu, lebo ako už zaznelo aj z opozičných radov, tak keby sme s touto témou neprišli, tak pravdepodobne v tomto volebnom období sa v tomto pléne ani o tejto téme nerozprávame. Som rád, že tá diskusia je relatívne konštruktívna a zaznelo tu niekoľko postrehov, s ktorými môžme súhlasiť. Ale zaznelo aj veľa poloprávd a dezinformácií, ktoré si opoziční poslanci buď neprečítali, alebo vedome prehliadali.
Začnem trošku zoširšia a skúsim dať taký pohľad buď makroekonomický, alebo národohospodársky, prečo cestovný ruch. Aj s pánom kolegom Jurzycom, keď sme v rôznych diskusiách alebo na nejakých konferenciách, tak vždy sa rozprávame, že štruktúra slovenského hrubého domáceho produktu je z väčšej časti tvorená spotrebou domácností a druhý významný podiel na hrubom domácom produkte je automobilový priemysel. Vždy sa zhodneme na tom, že v súčasnosti, keď automobilový priemysel šlape, je vysoká zamestnanosť, tak máme ekonomický rast, ale nie je dobré, aby naša ekonomika bola závislá len na týchto dvoch veľkých pilieroch. Je potrebné nájsť aj iné odvetvia ekonomiky, ktoré budú podporovať do budúcnosti aj hospodársky rast tejto krajiny a tvorbu hrubého domáceho produktu.
Z tej diskusie, ktorá tu bola, mi vyplynulo, že aj nielen koaliční poslanci, ale opoziční poslanci vidia v rozvoji cestovného ruchu potenciál, že cestovný ruch na Slovensku má tú možnosť alebo tú ambíciu, keď tomu pomôžeme, aby sa stal výraznou zložkou slovenskej ekonomiky, pretože v súčasnosti sa cestovný ruch podieľa na HDP zhruba necelými troma percentami. Pre porovnanie, v Rakúsku je to tri- až štyrikrát násobne vyšší podiel na hrubom domácom produkte. Tak to je tá základná odpoveď na tú otázku, prečo cestovný ruch. Pretože si myslíme, doteraz cestovný ruch bol viac-menej zanedbávaný a je potrebné mu pomôcť a dať impulz na to, aby sme vedeli ten cestovný ruch rozvíjať, pretože ten cestovný ruch ako taký dokáže fungovať aj v dedinách, v dolinách, v miestach, kde nikdy v živote nejaká fabrika nebude. A je to hlavne pre domácich podnikateľov.
Čo sa týka tých pripomienok, budem teda hovoriť prevažne k poslancom SaS, pretože zaznievali tam podobné informácie alebo podobné výčitky voči tomuto návrhu. To najhlavnejšie slovíčko, ktoré ste používali vo svojich vystúpeniach, bolo "nesystémové". Nerozumiem, ak teda mi to vysvetlíte, že prečo to nie je nesystémové, ale my pri príprave tohto návrhu zákona sme sa stretávali s podnikateľmi, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, aj s tými malými, aj s tými strednými, ale aj s veľkými hráčmi. Taktiež sme komunikovali s ľuďmi, ktorí zastupujú malých prevádzkovateľov penziónov, maličkých hotelov, ale komunikovali sme aj s asociáciou hotelierov, čiže s tými veľkými hráčmi. Všetci nám do jedného potvrdili to, že toto opatrenie je bežné v okolitých krajinách a jedine Slovensko ako jedna z mála krajín niečo podobné vo svojich právnych úpravách nemalo. A každý jeden človek, ktorý reálne podniká v cestovnom ruchu, či už v ubytovacích zariadeniach, alebo kdekoľvek inde, nám potvrdil a deklaroval, že toto opatrenie je systémové. Ak mi donesiete, kolegovia z SaS, niekoho, kto podniká v cestovnom ruchu a povie, že je to nesystémové, že je to na škodu veci, ospravedlním sa vám.
Ďalší mýtus, ktorý hovoríte, že štát ide len zdierať súkromných podnikateľov. Treba si prečítať to paragrafové znenie aj dôvodovú správu, že štát primárne, nie primárne, ale aj bude dávať túto možnosť aj štátnym zamestnancom a zamestnancom vo verejnej správe. Čiže nie je pravda, že niečo vyžaduje od súkromníkov a nebude to vyžadovať od seba. Sme zásadne proti tomu. Sme zástancovia toho, že čo štát vyžaduje od súkromníkov, musí spĺňať aj sám. Čiže bude to sa týkať aj hasičov, aj policajtov, záchranárov, ľudí pracujúcich v štátnej správe, colníkov. Bolo to tam vymenované, všetky profesie, ktoré sú pod kuratelou štátu.
Ďalej ešte zaznelo v tej rozprave u predsedníčky hospodárskeho výboru pani poslankyni Kiššovej, ktorá vyjadrila veľkú obavu, že ak sa tento nástroj prijme, tak to bude mať za následok zvýšenie automaticky ceny ubytovacích zariadení. Ak toto myslí vážne, tak potom popiera tú vašu základnú myšlienku neoliberálnej ekonómie, že trh vyrieši všetko. Podľa dostupných štatistík obsadenosť ubytovacích zariadení sa pohybuje zhruba okolo 40 percent. Podľa základnej poučky dopyt a ponuka určuje ceny. Čiže logicky mi vychádza z toho, keď je vyššia ponuka ako dopyt, nie je dôvod podľa vašej teórie, aby ceny rástli.
Teraz sa vraciam, tu pán Dostál je, spomínali ste slovenské jablká, slovenskú bryndzu, že prečo práve cestovný ruch. Pán kolega, ministerstvo pôdohospodárstva má niekoľko programov na to, aby podporovalo slovenských farmárov. Čiže nie je pravda, že žiadnym spôsobom ministerstvo pôdohospodárstva nepodporuje slovenské jablká, slovenskú bryndzu. Skúste zavolať vašej kolegyni pani Halgašovej, určite minimálne dve-tri vám opatrenia povie, ako napríklad podpora mladých slovenských farmárov, kedy sa im dáva nenávratný finančný príspevok na začiatok, alebo snaha pani ministerky o takzvanú zelenú naftu, ktorá priamo podporuje poľnohospodárov k tomu, aby tie ceny boli také, aby sme si to vedeli dovoliť. Samozrejme, nie je to úplne ideálne, ale ak sa chceme baviť o podpore slovenského poľnohospodárstva, treba ísť tuším do roku 2002, kedy sa uzatvárala kapitola pôdohospodárstva, a prečo vtedy neboli tí vyjednávači trošku odvážnejší a prečo nevyjednali také podmienky pre našich poľnohospodárov, ako napríklad vyjednali Poliaci. Možno táto téma by tu, možno táto téma by tu ani nebola.
Ďalšiu vec, ktorú ste spomínali, bolo tiež také pre mňa trošku zvláštne a asi ste veľmi pozorne nečítali ten návrh, že je to lobizmus, niečo ohľadom tých elektronických kariet, ktoré by sa mali používať ako cestovný šek. Je to jedna z možností. Druhá možnosť je, keď zamestnávateľ dostane priamo od zamestnanca faktúru a zamestnávateľ to priamo preplatí zamestnancovi bez sprostredkovateľa. To sa v tom návrhu uvádza, čiže nie je pravda to, čo vravíte, že to je naháňanie biznisu nejakým firmám, ktoré prevádzkuje ten systém, môže byť aj vzťah priamo zamestnanec – zamestnávateľ. To je iba na doplnenie.
Pani Kaščáková, spomínali ste tie technikálie, že prečo nie Zákonník práce, veď však v tom návrhu je, sa odvolávame na Zákonník práce v čl. II, kde sa upravujú ustanovenia v Zákonníku práce. Čiže nejedná sa tu len o cestovnom ruchu, tam sa otvára aj viacej zákonov, ako zákon o dani z príjmu, Zákonník práce, zákon o cestovnom ruchu, je tam toho viacej, čiže nie sú tie ustanovenia v zákone o cestovnom ruchu, ale menia sa ustanovenia aj v Zákonníku práce čl. II.
Prečo, ešte ste vraveli, že prečo návrh a vyjednávanie, no asi ste nesledovali začiatkom septembra tlačové výstupy z toho. My sme rokovali aj so zástupcami zamestnávateľov, s veľkými, preto došlo ku kompromisu, že nebudú to musieť povinne dávať všetci zamestnávatelia, ale len strední a veľkí, čiže toto opatrenie sa nedotkne mikro a malých podnikateľov a zamestnávateľov, ale tých stredných a vyšších, kde drvivá väčšina už dneska v súčasnosti používa rôzne inštitúty zo svojich peňazí na to, aby svojich zamestnancov motivovala, aby dávala im benefity, aby si svojich zamestnancov vážili a starali sa o nich.
To, či bol tento zákon šitý horúcou ihlou. Každý poslanec tejto Národnej rady má legislatívnu možnosť. Tak ako vy predkladáte návrhy do Národnej rady tiež, určite nechodíte za zástupcami a nekonzultujete ich. My sme si tú robotu dali a niekoľko mesiacov sme diskutovali so všetkými zúčastnenými, aby sme získali čo najširšiu podporu nielen zamestnávateľov, ale aj zamestnancov.
Ešte 13. a 14. platy, to iba na dovetok, že je to fiasko. Skúsme sa stretnúť takto o rok, keď bude naplno platiť tento inštitút a bude naplno oslobodený od daní a odvodov, a potom skúsme sa debatovať, či to fiasko bolo alebo nie. Ak túto tému nenavrhnete vy, určite my sa k nej vrátime, aby ste sa teda vyjadrili, keď ste už zástancovia, aby boli čo najnižšie dane a odvody, že ako tento inštitút na budúci rok budete vnímať vy.
Cestovný ruch ako taký podľa mňa si zaslúži patričnú pozornosť kvôli tomu, pretože Slovensko má čo ponúknuť. Je jasné, že jedným opatrením nevyriešime všetky krivdy, ktoré sú v cestovnom ruchu, a nespravíme hneď jedným opatrením všetko, aby fungovalo. Je to len tá jedna tehlička v tom dome. Nemôžeme prestať, samozrejme, týmto jedným opatrením a Slovenská národná strana má ambíciu túto tému posúvať ďalej, aj keď vieme, že dopady nebudú v tomto volebnom období, ale určite sa prejavia neskôr, ale to je to naše zmýšľanie, že nevidíme len od – do volebné obdobie, ale snažíme sa pozerať dopredu. A nikto z vás, ako tu sedíme, určite si nemyslí, že cestovný ruch nemá zmysel. Samozrejme, že cestovný ruch má zmysel a hlavne pre Slovensko.
Zaznela tu, tuším, výčitka, že prečo by sme mali podporovať len ubytovanie na Slovensku. No ja si myslím, že to je správne, pretože sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a v prvom rade by sme mali prijímať opatrenia, ktoré sú v prospech Slovenska, a nemyslím si, že by sme mali podporovať aktivity, aby sme vynášali peniaze zo Slovenska von. To je podľa mňa zlý pohľad na vec, preto treba vyvíjať maximálne úsilie, aby tie peniaze zostali doma, aby tie peniaze zostali na Slovensku. Ubytovacie zariadenia ako také sú len tou prvou, nazvime, tým prvým schodíkom na tej pomyselnej ceste, pretože zabúdame na to, že keď bude viacej ubytovacích, teda možností prenocovania, ľudia si budú môcť viac dovoliť, zase trh si bude niečo vyžadovať, tak automaticky môže sa popritom, môže popritom vzniknúť viacej možností, pretože ľudia budú si to vyžadovať.
Jedna vec je tá, že snažíme sa dať impulz týmto návrhom zákona, aby cestovný ruch na Slovensku sa rozhýbal, aj viem, v niektorých oblastiach to funguje, Tatry, Liptov, možno Bratislava, tam, samozrejme, je to na veľmi vysokej úrovni, ale sú oblasti, kde je vysoká miera nezamestnanosti a má to potenciál tam zvýšiť tú zamestnanosť prostredníctvom takých opatrení. Opakujem, nie je to jediné opatrenie. Samozrejme, nemyslíme si, že keď tento inštitút sa prijme, že sa ten problém vyrieši, to tak nie je. Len netreba túto tému dávať na vedľajšiu koľaj, táto téma je dôležitá a toto je prvý schodík na tej ceste hore schodmi, aby sme sa dopracovali k tomu, aby cestovný ruch na Slovensku bol prínosom pre slovenskú ekonomiku vyšším, ako je v súčasnosti.
Mňa trošku v tej diskusii mrzelo, že prostredníctvom tohto návrhu ste chceli riešiť všetky krivdy sveta, od vzdelávania, potom sociálne dávky, výška dôchodkov, platenie liekmi; platenie liekov dôchodcami. To myslím si, že celkom do tejto diskusie nepatrí, pretože bavme sa o týchto témach, keď budú na programe dňa. Teraz sa primárne bavme o tom, čo toto opatrenie môže priniesť pre Slovensko a akým spôsobom dokáže rozvinúť cestovný ruch. Keď bude na programe dňa téma vzdelávanie alebo sociálne politiky, môžme sa o tom kľudne porozprávať a nebudeme to miešať s cestovným ruchom alebo so zákonom o odpadoch.
Čiže; ešte poslednú vec by som chcel; v procese samotnom, samozrejme, máme nejaké podnety už aj teraz, čiže avizujem, že budú nejaké pozmeňujúce návrhy na to, aby sme ten návrh vylepšili, napríklad tá povinnosť zamestnancov na tých 50. Taktiež ešte uvažujeme o dlhodobých PN, čo s nimi a akým spôsobom by sme to upravili v zákone, aby to bolo na poriadku, a to sú všetko podnety od zamestná-va-te-ľov, aby sme ten zákon tak zladili, aby bol prijatý čo najširšou možnou verejnosťou.
Ešte naposledy, pán Heger, ste vraveli, že niečo s tými... (reakcia z pléna), hotelieri, správne, sme sa o tom rozprávali, tak sme nekomunikovali len s nimi, to sme si vlastne včera vydiskutovali. Diskutovali sme aj s tými malými a strednými podnikateľmi, ktorí prevádzkujú malé ubytovacie zariadenia a penzióny, čiže nerokovali sme len s veľkými hráčmi, ale primárne sme rokovali aj s podnikateľmi v oblasti cestovného ruchu s malými a veľkými.
To je asi tak nateraz všetko, čo tu doteraz zaznelo, určite je aj viacej v rozprave, takže určite sa ešte raz ozvem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 18:45 - 18:47 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ďakujem, že ste vystúpil, aj sme sa pred samotným bodom rozprávali o tom teda, že budeš konštruktívny a krátky. To druhé sa ti nepodarilo, ale sme radi, že si nám porozprával, teda čo si zažil cez letné prázdniny. Už len tie fotky mi chýbali, že kde všade si boli rodinne.
Môžem sa s tebou stotožniť s tým, že cestovný ruch je naozaj na Slovensku zatracovaný alebo nie málo rozvinutý. Máme ambíciu my v Slovenskej národnej strane, aby cestovný ruch tvoril značnú časť hrubého domáceho produktu tejto krajiny, a nesúhlasím s tým, že tento nástroj, ktorý tu dneska prerokúvame, je nesystémový. My sme mali okrem toho, že sa tu rozprávame, aj niekoľko stretnutí s ľuďmi, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, sú hotelieri, čiže ľudia, ktorí reálne to vykonávajú túto činnosť, a títo ľudia majú skúsenosti zo zahraničia. V zahraničí to funguje a títo zástupcovia povedali, že to je systémové riešenie, len Slovensko s týmto mešká. Ja stále nerozumiem, prečo vy všetci rozprávate, že to je nesystémové. Spýtajte sa ľudí, ktorí podnikajú v tomto odvetví, a asi nám všetkým záleží na tom, aby cestovný ruchu na Slovensku bol jedna z hlavných súčastí hrubého domáceho produktu a aby sme na Slovensku podporovali spotrebu domáceho obyvateľstva, tak títo ľudia vám povedia, že to je systémové riešenie. Nerozumiem, skadiaľ prichádzate, že to nie je systémové. Len kvôli tomu, že to predkladá Slovenská národná strana? Súhlasím s tebou ďalej v tom, že treba mať nejakú tú inštitucionálnu strechu, ktorá bude riešiť en bloc cestovný ruch. Možno sme mali pri tých rozhovoroch na začiatku na to viac dbať, chyba nováčikovská, ale máme tú ambíciu do budúcna inštitucionalizovať tento problém, aj keď zase prišla kritika od niekoho z SaS, že chceme nové ministerstvo, nových úradníkov.
Nie je to pravda, keď chceme spraviť z cestovného ruchu hlavný alebo jeden z hlavných súčastí ekonomiky Slovenska, tak si zaslúži mať to, nazvime to veliteľa, ktorý bude určovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12.9.2018 17:31 - 17:37 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na rokovanie Národnej rady predložil návrh za skupinu poslancov zo Slovenskej národnej strany, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.
Cieľom návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových, nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o cykloturistiku na Slovensku a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným značením cyklotrás. Súčasťou podpory domáceho cestovného ruchu budú aj investičné pomoci umožňujúce investície napríklad do infraštruktúry, ktorá vytvára predpoklady na zvýšenú atraktivitu destinácií, ktoré majú stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenska.
Predloženým návrhom zákona sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút – príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne v Slovenskej republike neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu, ktorý by bol mierený na ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Obdobné inštitúty sú v štátoch, ako napríklad Francúzsko, Maďarsko a Taliansko, ktoré sú úspešné a systémové.
Navrhuje sa, aby príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytoval zamestnávateľ povinne takému zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa pracuje nepretržite aspoň 12 mesiacov a ktorý má dohodnutý pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas, tak ako tento príspevok zamestnanec zamestnávateľa požiada. Príspevok na rekreáciu takéhoto zamestnanca sa navrhuje vo výške 55% oprávnených nákladov, maximálne však vo výške sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade, ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 euro a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorá bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Príspevok na rekreáciu zamestnancov sa má vzťahovať aj na, aj na zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a má sa vzťahovať aj na štátnych zamestnancov, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej služby a profesionálnych vojakov.
Navrhovaným doplnením zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde bude umožnené použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov na, nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce a inými osobitnými predpismi týkajúcimi sa tohto príspevku na rekreáciu zamestnancov.
Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity príspevku na rekreáciu zamestnancov je doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a taktiež jeho zaradenie do daňových výdavkov, čo môže byť atraktívne, a umožňuje využitie tohto nástroja aj pre samostatne zárobkovo činné osoby.
Zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívne obyvateľstvo, ktorí dosahujú nižší disponibilný príjem, ktorí doteraz nemohli si dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na regeneráciu fyzických a psychických síl.
Predložený návrh zákona zavádzanými nástrojmi financovania cestovného ruchu a inštitút príspevku na rekreáciu zamestnancov tiež reaguje na skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku majú z pomedzi krajín Európskej únie jednu z najnižších vyťažeností. Podľa dostupných štatistík je v najslabších sezónach vyťaženosť týchto zariadení len okolo 20 %, pričom v iných obdobiach málokedy presahuje 40 % obsadenosť. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, očakáva sa zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv zo zvýšenej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu; očakáva sa mierne zníženie príjmov z daní z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré podnikajú v oblasti cestovného ruchu, hlavne v ubytovacích zariadeniach; očakáva sa negatívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré majú zamestnancov.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy - veľká časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na rekreáciu, ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť zúčastniť sa aspoň na jednej rekreácii ročne.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu a služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis