Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

22.10.2018 o 12:33 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 22.10.2018 12:33 - 12:39 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka. V krátkosti odôvodnenie tohto nášho pozmeňujúceho návrhu.
V prvom bode nášho pozmeňujúceho návrhu upravujeme povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu a táto povinnosť sa bude týkať iba podnikov, ktoré majú viac ako 49 zamestnancov. Pre podniky s menej ako 50 zamestnancami bude poskytnutie tohto príspevku dobrovoľné. Taktiež zároveň pre získanie nároku na príspevok na rekreáciu na strane zamestnanca predlžujeme podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru z 12 na 24 mesiacov. V ďalšom bode navrhujeme na spresnenie tohto ustanovenia tak, aby z neho vyplývalo, že zamestnávateľ nemôže znevýhodniť zamestnanca, ktorý príspevok dostane, pretože o neho požiadal, v porovnaní so zamestnancom, ktorý o príspevok nepožiadal. V ďalšom bode navrhujeme v tomto pozmeňujúcom návrhu, aby súčasťou pobytového balíka mohol byť aj celý rad služieb, ale nie je nevyhnutné, aby súčasťou tohto balíka boli aj stravovacie služby alebo iné služby. V ďalšom bode pozmeňujúceho návrhu navrhujeme upraviť okruh osôb, pri ktorých si zamestnanec môže uplatniť oprávnené výdavky.
A v nasledujúcich bodoch nášho pozmeňujúceho návrhu, tie sú v súvislosti s navrhovanými zmenami v čl. I, ktoré sa týkajú rekreačných poukazov v elektronickej forme, a navrhuje sa upraviť ustanovenie § 152a ods. 6 Zákonníka práce s cieľom zníženia administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, pokiaľ ide o preukázanie oprávnených výdavkov na rekreáciu. Zároveň sa určuje, v akom termíne má zamestnávateľ uhradiť oprávnené výdavky zamestnanca a taktiež súčasne navrhujeme ustanoviť posudzovanie nároku, ak rekreácia začína v jednom kalendárnom roku a končí v inom kalendárnom roku, pričom je na zamestnancovi, aby sa rozhodol, akým spôsobom sa bude postupovať.
Teraz mi dovoľte prečítať samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka, Radovana Baláža a Tibora Bernaťáka k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 1108.
Bod 1. V čl. II § 152a odsek 1 znie:
"(1) Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených nákladov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.“.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, pani spravodajkyňa, navrhujem vyňať bod 5 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 2. V čl. II § 152a ods. 3 sa slová „s porovnateľným“ nahrádzajú slovom "so".
Bod 3. V čl. II § 152a ods. 4 písmeno b) znie:
"b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky.".
Bod 4. V čl. II § 152a sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie:
"c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby."
Bod č. 5. V čl. II § 152a odsek 5 znie:
"(5) Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa ods. 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom sa navrhuje vyňať bod č. 7 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Bod č. 6. V čl. II § 152a odsek 6 znie:
"(6) Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom sa rekreácia začala.".
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom navrhujem vyňať bod č. 8 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
To je všetko, ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 22.10.2018 12:28 - 12:30 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti za skupinu poslancov za Slovenskú národnú stranu predstaviť návrh nášho zákona o podpore cestovného ruchu.
Cieľom tohto návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových nástrojov financovania. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačné poukazy, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu. Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o tento druh cestovného ruchu na Slovensku a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným či dokonca neexistujúcim značením cyklotrás.
Predložený návrh zákona zavádza do Zákonníka práce nový inštitút, tzv. príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne na Slovensku neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu.
O tomto návrhu už bolo veľa povedané. V krátkosti poviem, že maximálny príspevok zamestnávateľa je vo výške päťsto, teda maximálny príspevok na rekreáciu je vo výške 500 euro, pričom navrhuje sa pre zamestnanca (pozn. red.: správne "zamestnávateľa") povinnosť preplatiť zamestnancovi vo výške 55 %, zvyšok dopláca samotný zamestnanec. Príspevok na rekreáciu sa má vzťahovať aj na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Taktiež súčasťou tohto návrhu je aj doplnenie návrhu zákona o sociálnom fonde, kde bude možné použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreáciu zamestnancov nad rozsah stanovený Zákonníkom práce.
Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity tohto príspevku je doplnenie zákona o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti.
To je, teda to je všetko a hlásim sa do rozpravy ako prvý.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 18:25 - 18:26 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ďakujem, že ste spomenuli znova, akým spôsobom obchodné reťazce na Slovensku fungujú a v podstate v našich zemepisných šírkach vymysleli tie obchodné praktiky, ktoré prevádzkujú a momentálne ich vyvážajú smerom na západ, a preto sa s týmto začína zaoberať aj Európska komisia, pretože tieto praktiky, ktoré boli vyskúšané a vymyslené u nás, sa začínajú uplatňovať aj na západe, a preto je to aj téma Európskej komisie. Myslím si, že v opačnom prípade by nás v tom nechali samých.
A súhlasím s vami, že treba diskutovať o tomto návrhu. Ja sa teším na to, s akými návrhmi prídete, budeme, samozrejme, pozorne počúvať, aby sme vedeli ten návrh tak vyladiť, aby bol aj podľa predstáv čo najširšej politickej podpory. Len treba dbať, aby to bolo v súlade s právom Európskej únie, pretože to je veľký strašiak nad tým, aby sme nedopadli tak ako okolité krajiny, ktoré selektívne znova dávali do toho návrhu a to bolo napadnuté zo strany Európskej komisie a z toho potom plynuli následne tie rozporové konania, ktoré v súčasnosti prebiehajú aj v Maďarsku, aj v Poľsku.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 18:08 - 18:09 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Iba na doplnenie k tej analýze, nie je z ministerstva, ale my sme si vypracovali analýzy a následne sme ich potom konzultovali s legislatívou na ministerstvách, aby to bolo v poriadku. Čiže ak som sa zle vyjadril, ospravedlňujem sa, nechcel som, ale aby sme si to vedeli vyjasniť s tým, preto tá obava z toho, že či áno, nie. Tá analýza nám to dala jednoznačne, že ak budeme mať nastavené parametre tak, ako sú, tak bude nám to hroziť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 17:45 - 17:47 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Tak, moje predpovede sa splnili, že konštruktívna diskusia skončila týmto vystúpením. Gratulujem, pán Kollár, stále u mňa stúpate na tom rebríčku demagóg roka, určite sa to bude veľmi dobre vyjímať na vašich facebookových videách.
Ja neviem, prečo stále strašíte ľudí tými rastami cien? Doteraz rástli ceny a odvod nebol. Určite kvôli odvodu, pretože obchodné reťazce na to majú. Možno sa vám to nepáči, ale na to majú. Mýlite si zisk s obchodnou prirážkou. Nechcem viac k tomu rozprávať, ale určite; a to je celoeurópsky problém; agresívna daňová optimalizácia, inak povedané, umelé znižovanie zisku za cieľom zníženia si daňovej povinnosti je celoeurópsky fenomén a netvárme sa, že Slovenska sa to netýka. Netvárme sa! Takže spoliehať sa na to, že ten, kto aký zisk vykáže, že to je naozaj takto, čo zarobil, to je čistá ilúzia. Vy to sám dobre viete, vy to sám dobre viete.
Taktiež parametre zákona, však sa bavme o tom, akým spôsobom tento návrh zákona vylepšiť, aké máte vy návrhy, akým spôsobom by ste vy do tohto zákona priniesli vaše myšlienky, pretože nezaznelo nič konštruktívne vo vašej kritike tohto návrhu, iba ste sa snažili ľudí vyplašiť, vystrašiť, povedať si svojich pár viet, ktoré dookola neustále opakujete, aby ste boli spokojný, splnili si svoju úlohu a mali pár lajkov na facebooku.
A čo ste vraveli, že vzniká nejaký fond. No nevzniká. A to je tá, ja už neviem, ako to povedať, neznalosť toho návrhu. Aspoň si to prečítajte! Tam sa nepíše, že vzniká nejaký špeciálny fond. Nevzniká. Bude to rozpočtová kapitola ministerstva pô-do-hos-po-dár-stva. Skúste si to ešte raz prečítať alebo možno skúste si to prvýkrát prečítať, aby ste vedeli, o čom to je.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.10.2018 17:36 - 17:38 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Heger, Dostál, Pavelka, naraz, teda by som to vyriešil tak. Ja si myslím, že keď to bol poslanecký návrh, tento odvod osobitný pre obchodné reťazce, tak tá diskusia je podľa mňa oveľa väčšia, ako keby to bol vládny návrh, pretože tri týždne sa o ničom inom nerozpráva len o tomto. (Reakcia z pléna.) Čiže myslím si, že táto diskusia je dostatočná, je taká intenzívnejšia, rozpráva sa o tom v médiách, som rád, že aj tu v Národnej rade je k tomu celkom plodná debata a musím oceniť, že je konštruktívna, čiže možno je to aj na prospeš tej veci, pretože sa o tom rozpráva. Samozrejme, máme ešte výbory, určite bude aj v hospodárskej rade vlády a tak ďalej.
Pán Klus, ja by som nerád sa vracal do histórie, že čo mohol niekto spraviť a neurobil, to jednoducho čas už nevrátime, treba sa prispôsobiť danej situácii a treba žiť v prítomnosti tak, aby sme ten problém vedeli vyriešiť a nájsť tie chýbajúce dodatočné zdroje.
Pán Fecko, áno, zhodujeme sa, chýbajú dodatočné zdroje, tie vaše podnety skúste predniesť na pôdohospodárskom výbore, treba sa tam dohodnúť, neviem, aký bol výsledok. A taktiež súhlasím s tým, že tie kontroly by mali byť, samozrejme, dôsledné a ak niekto si neplní svoju prácu, tak mal by byť za to postihnutý, s tým s vami úplne súhlasím. A taktiež súhlasím aj s tým odbytom, že je veľký problém, že slovenskí sa tam nevedia presadiť, pretože vieme, aké majú nekalé praktiky niektoré obchodné reťazce, ako zalistovanie, akciové letáky a podobne. To všetko ich odrádza k tomu, aby vedeli sa vôbec tým obchodným reťazcom nejakým spôsobom rozprávať, preto vítam aj aktivitu ministerstva pôdohospodárstva, že prijme normu, ktorá bude tie nekalé praktiky potierať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 17:13 - 17:25 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ospravedlňujem sa, však ale budeme mať ešte k tomu priestor. Dovoľte mi, kolegyne, aby som v polčase vystúpil k tomuto návrhu a povedal pár myšlienok za navrhovateľov k tomuto návrhu zákona, pretože bolo povedané veľa, veľa vecí sa opakovalo. Keď tak pozerám, kto je nahlásený, tak sa to ešte bude znova opakovať, ale rád by som zodpovedal niektorým otázkam, ktoré by som rád zdôraznil, a možno je to naše rozdielne videnie tejto problematiky.
Raz a navždy, tá forma podania tohto návrhu do Národnej rady, s touto otázkou sa stretávame stále, keď koaliční poslanci – a teraz to beriem en bloc – dajú ktorýkoľvek návrh zákona, tak stále opozícia kritizuje to, že prečo to nejde formou vládneho zákona, ale prečo to ide poslaneckým návrhom. Na druhej strane nás kritizujete niekedy, prečo nie sme viacej aktívni a prečo nedávame viacej poslaneckých návrhov, prečo idú len vládne návrhy.
Ten argument, že táto téma je súčasťou programového vyhlásenia vlády, je pravda. Takisto súčasťou programového vyhlásenia vlády bolo aj zrušenie daňových licencií. To taktiež išlo návrhom poslancov za Slovenskú národnú stranu a vtedy sa nikto z vás neozval, kolegovia z SaS, že by to bolo niečo nezvyčajné, že by to bolo niečo zlé, že by to bolo niečo neprimerané. Tak bol by som rád; a tiež to bol dosť systémový zásah, pán Kažimír dodneska nad tým plače, že sme mu zrušili dieťa. Ale vtedy tá kritika nezaznela. Nerozumiem, prečo tá kritika je dnes. Tak buď máme rovnaký meter na všetko, alebo potom otvorene povedzme, že máme selektívny prístup k rôznym veciam.
Sociálne opatrenie; no toto nie je sociálne opatrenie. Bolo to tu na začiatku spomenuté, tuším aj pani predsedníčka hospodárskeho výboru to spomenula, taktiež aj pán Poliačik. Naším hlavným zámerom je nájsť dodatočné zdroje v agrosektore, aby sme vedeli nájsť systémové riešenia na podporu slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Na to, aby sme vedeli pomôcť slovenským poľnohospodárom a potravinárom, sú potrebné dodatočné zdroje. Dobre viete, že farmári každý mesiac žiadajú vládu Slovenskej republiky a hlavne ministerstvo pôdohospodárstva, že chýbajú zdroje na rôzne opatrenia. Mali sme tu sucho, chýba 40 mil. na závlahový systém. To je, čo vravela pani Zemanová, že akým spôsobom vieme eliminovať klimatické zmeny. Tak práve vybudovaním zavlažovacích systémov. Na to chýbajú peniaze, pretože máme tu dlh 25 rokov, kedy sa do tohto vôbec neinvestovalo a dneska nás ten dlh dobieha a poľnohospodári sa jednoducho obracajú na štát, akým spôsobom vieme im pomôcť.
Takéto opatrenia majú aj okolité krajiny, ktoré cez svoje štátne rozpočty dotujú; to je zlé slovo; dofinancovávajú, napomáhajú svojim vlastným domácim poľnohospodárom aj potravinárom. Napríklad Česká republika každý rok 160 mil. eur dávajú svojim. Maďarsko cez 300 mil. eur ročne dávajú dodatočnú pomoc svojim poľnohospodárom a potravinárom. Slovensko doteraz násobne menej, skoro nič, pretože neboli vytvorené zdroje na takéto požiadavky. A práve teraz, aj čo sa týka tej zelenej nafty. Aj toto opatrenie v rámci zelenej nafty nebude na repku a neviem, čo ste tam spomínali, pán Pčolinský, ale bude to na živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu. To znamená ovocie a zelenina. Ovocie a zelenina. Nie technické plodiny, ale špeciálna rastlinná výroba.
Celá tá diskusia, ktorá tu je, by bola asi zbytočná, keby ten trh fungoval ideálne a špeciálne, keby trh v rámci obchodný reťazec verzus slovenský dodávateľ, potravinár, poľnohospodár, keby tam platili aspoň tie nepísané pravidlá slušnosti, ktoré fungujú v každom trhu. Len, žiaľbohu, na Slovensku to neexistuje.
Dominancia obchodných reťazcov, už to tu bolo tuším spomenuté, ovládajú viac ako 80 % trhu s potravinami. 80 % ovláda zopár firiem, ktoré určujú na našom trhu podmienky a doslova využívajú to, že naši slovenskí poľnohospodári a potravinári nemajú kam svoje výrobky umiestniť, a tak sú nútení dohodnúť sa s týmito reťazcami a reťazce to patrične aj využívajú.
Takzvané nekalé praktiky, ktoré na Slovensku, a nielen na Slovensku, aj v rámci krajín V4, to, že existujú, si uvedomili aj na európskej úrovni a aj počas rakúskeho predsedníctva v Rade Európy mali za úlohu a vlastne už je pripravená smernica, ktorá má tieto nekalé praktiky vo veľkom obmedziť. Tuším v návrhu na tú smernicu sú štyri opatrenia na tie nekalé praktiky, ale naše ministerstvo už má pripravený návrh, ktorý tento problém rieši, a ďaleko viacej je tam opatrení na to, akým spôsobom zabrániť tomu, aby obchodné reťazce zneužívali svoje dominantné postavenie voči slovenským poľnohospodárom a potravinárom a aby tie, tam tie váhy alebo tá rovnováha síl bola aspoň ako-tak zachovaná a nemusela dodatočne zvyšovať náklady dodávateľom, potravinárom, poľnohospodárom.
Bolo tu spomenuté, že od začiatku roka doteraz bol rast cien potravín zhruba 5,4 percenta. Áno, bol nárast, to ešte ani odvod neexistoval. Preto sa pýtam, prečo tie ceny potravín rástli? To bol jeden z prvých argumentov alebo informácií, ktoré sme získavali od potravinárov a poľnohospodárov, že kvôli čomu bol spôsobený ten rast cien.
Na komore SPPK nám nevedeli povedať, kvôli čomu tie ceny rástli, pretože ich členovia – a zastupujú skoro všetkých potravinárov a poľnohospodárov – od začiatku roka, zhruba pol roka to bolo sledované obdobie, nezvyšovali svoje dodávateľské ceny do obchodných reťazcov, ba niektorí znižovali. Preto sa pýtam, prečo cena pre konečného zákazníka vzrástla o 5,4 percenta.
Tie obavy, že zvýšenie, resp. zavedenie tohto odvodu spôsobí neúmerné zvýšenie cien, my rázne odmietame, pretože ako ste tu spomenuli, a sú na to štatistické dôkazy, že tie obchodné prirážky, obchodné prirážky, to znamená, za čo to kúpim, čo si prihodím a za čo to predávam konečnému spotrebiteľovi, sú neprimerane vysoké.
Slušná obchodná marža v potravinárskom priemysle je od 27 do 35 percent. Určite viete, že naše výstupy, ktoré sme mali, dokazovali niekoľkonásobne vyššie obchodné prirážky, ktoré si obchodné reťazce nechávajú, a preto majú priestor na to, akým spôsobom tento odvod zvládnuť, aby to nemuseli premietnuť do cien a aby nemuseli ukracovať svojim zamestnancom. Na západe priemerná obchodná prirážka je okolo 35 percent. Prečo na Slovensku tie reťazce majú niekedy dvoj- aj trojnásobné obchodné prirážky v závislosti od komodity, ktorú predávajú?
Zaznelo tu, že kde sa tie peniaze použijú; to už môj kolega pán Paška rozprával; a že je obava zo zneužitia týchto finančných prostriedkov. To taktiež rázne odmietame, pretože je jasne stanovené, že to bude na podporu zelenej nafty, ktorá bude podporovať nielen živočíšnu, ale aj špeciálnu rastlinnú výrobu. Taktiež sa to bude vzťahovať alebo bude sa akumulovať istý zdroj financií na to, aby sme v budúcnosti vedeli vykrývať, nazvime to, krízové situácie, ktoré sú spôsobené či už počasím, alebo inými nepredvídateľnými javmi, tak, aby sme vedeli našim poľnohospodárom a potravinárom pomôcť.
A nesúhlasím, čo povedala pani kolegyňa Zemanová, že si to majú poľnohospodári riešiť sami a nechať ich v tom samých. Všetky okolité krajiny pomáhajú svojim poľnohospodárom a Slovensko by malo tiež podľa nášho názoru, len chýbajú na to adekvátne finančné zdroje.
Obava, že Európska komisia začne konanie voči Slovensku; my sme si veľmi pozorne sledovali proces, ktorý bol v Maďarsku a v Poľsku, a dali sme si vypracovať aj posudky odboru legislatívy príslušných ministerstiev, aby sme sa tomuto vyhli. Takže nemáme obavu z toho, že by tento návrh v takom znení, ako je, by mal mať problém. Pretože Európska komisia nebola proti samotnému zmyslu toho zavedenia odvodu, ale jednotlivé štáty – Poľsko, Maďarsko – mali tam veľmi selektívne pristupovanie k plateniu tohto odvodu a to bolo napadnuté zo strany Európskej komisie a následne Európskeho súdu, kvôli čomu tie odvody neboli úspešné.
Zaznelo tu, že akým spôsobom vieme zvýšiť týmto odvodom produkciu slovenských výrobkov. To je to, čo som už spomínal na začiatku. Slovenskí dodávatelia a potravinári robia s veľmi nízkymi prirážkami, čiže nemajú dodatočné zdroje na investovanie a zvyšovanie svojich výrobných kapacít. To je alfa a omega toho celého. Jednoducho oni, keď predávajú do obchodného reťazca, ak je dobre, s nulou, ak je veľmi dobre, s veľmi malým percentom zisku. Nemajú dodatočné zdroje na to, aby mohli investovať do inovácií, rozširovania výrobných kapacít, možno rozširovania o iné druhy sortimentov. A preto nám klesá potravinová sebestačnosť, lebo firmy, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, jednoducho sa na to vykašlú, pretože nemajú tak dobre za to zaplatené ako ich kolegovia v zahraničí. Preto musí štát istým spôsobom do tohto zasiahnuť.
Pán Jurzyca, o tej sebestačnosti a vajcia. Nie je tu. Prečo obchodné? No, to je to nepochopenie toho celého, že prečo na Slovensku nebol dostatok vajec, keď bola tá fipronilová kauza. No to bolo z toho dôvodu, že na Slovensku sa dovážajú vajcia zo zahraničia, ktoré tým fipronilom boli postihnuté. Preto bol zakázaný ich dovoz, a preto na Slovensku chýbali. Keby obchodné reťazce mali zakontrahované slovenské vajcia, tak takýto problém nemáme. Ale my na Slovensku predávame viacej poľské, belgické, nemecké vajcia ako tie naše slovenské. A to je to, čo vravíme, že jednoducho nie je rovnaký meter na všetkých, na tých slovenských a na tých zahraničných.
Izolácia ekonomiky. Poviem vám príklad, akým spôsobom sa môžu slovenskí potravinári dostať do zahraničia, no môžme ich spočítať na prstoch jednej ruky. Každá krajina sa snaží podporovať tých svojich a veľmi ťažké je presadiť sa na týchto trhoch. A slovenskí potravinári by vám vedeli o tom rozprávať, akým spôsobom sa v podstate je tam nemožné dostať, pretože štáty si chránia to, čo majú doma, a Slovensko by malo taktiež pristupovať k tomu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2018 15:56 - 15:57 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, vážené kolegyne, kolegovia, predložiť za skupinu poslancov návrh na vydanie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov.
Strategickým a hospodárskym záujmom Slovenska je zabezpečiť vlastnú potravinovú sebestačnosť, respektíve sa k tejto potravinovej sebestačnosti čo najviac priblížiť. Za účelom zabezpečenia vyššie uvedeného cieľa je potrebné masívne investovať finančné prostriedky do nášho poľnohospodárstva a potravinárstva. Distribúcia pridanej hodnoty v rámci dodávateľského reťazca od prvovýroby cez spracovanie potravín až po jeho predaj je značne nerovnomerná, pričom obchodné reťazce majú v tomto reťazci dominantné postavenie z hľadiska obchodných prirážok. V záujme spravodlivejšieho prerozdelenia tejto pridanej hodnoty v celom reťazci je potrebné vytvoriť nové mechanizmy na podporu domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva a zabezpečiť ich financovanie.
Na dosiahnutie uvedených cieľov je preto predkladaný náš návrh tohto zákona, pričom sa zavádza povinnosť platenia osobitného odvodu subjektmi, ktoré definujeme ako obchodné reťazce. V tejto súvislosti považujeme za potrebné financovať najmä odbyt poľnohospodárskych produktov, potravinárskych výrobkov a taktiež aktívne podporovať predaj slovenských výrobkov.
To je na úvod všetko, pani predsedajúca, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.10.2018 12:46 - 12:55 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako spravodajcovi výboru predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017.
Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2017 pridelil predseda Národnej rady na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet do termínu 15. októbra 2018. Ako gestorský výbor bol určený výbor pre financie a rozpočet. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 303 zo dňa 10. septembra 2018. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu zobrať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené iné stanoviská alebo pripomienky.
Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 312 zo dňa 10. septembra 2018 a zároveň ma určil ako za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a taktiež navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Zároveň odporučil Národnej rade, aby podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vyslovil súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť pán Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

18.10.2018 12:36 - 12:44 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte mi, prosím, kolegyne a kolegovia, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť správu výboru Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ukončením platnosti bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií uzavretých s členskými štátmi Európskej únie (tlač 1122).
Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1235 z 1. októbra 2018 pridelil návrh na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet, ktorý bol zároveň určený ako za gestorský výbor. Uvedený návrh výbor prerokoval s uvedenou zmluvou v stanovenom termíne. K predmetnej zmluve zaujal výbor pre financie a rozpočet toto stanovisko a odporúča Národnej rade vysloviť s týmto návrhom súhlas.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom II tejto správy nevyplynuli iné návrhy. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru vyjadreného v uznesení uvedeného pod bodom II tejto správy odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s ukončením platnosti bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií uzavretých s členskými štátmi Európskej únie.
Predmetná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 328 zo dňa 16. októbra 2018 a zároveň ma výbor určil za spravodajcu výboru. Poveril ma predniesť správu na schôdzi Národnej rady a taktiež navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto správy.
To je všetko. Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis