Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

13.9.2018 o 9:20 hod.

Ing.

Radovan Baláž

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 13.9.2018 9:20 - 9:34 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že Slovenská národná strana prišla s touto témou cestovného ruchu, lebo ako už zaznelo aj z opozičných radov, tak keby sme s touto témou neprišli, tak pravdepodobne v tomto volebnom období sa v tomto pléne ani o tejto téme nerozprávame. Som rád, že tá diskusia je relatívne konštruktívna a zaznelo tu niekoľko postrehov, s ktorými môžme súhlasiť. Ale zaznelo aj veľa poloprávd a dezinformácií, ktoré si opoziční poslanci buď neprečítali, alebo vedome prehliadali.
Začnem trošku zoširšia a skúsim dať taký pohľad buď makroekonomický, alebo národohospodársky, prečo cestovný ruch. Aj s pánom kolegom Jurzycom, keď sme v rôznych diskusiách alebo na nejakých konferenciách, tak vždy sa rozprávame, že štruktúra slovenského hrubého domáceho produktu je z väčšej časti tvorená spotrebou domácností a druhý významný podiel na hrubom domácom produkte je automobilový priemysel. Vždy sa zhodneme na tom, že v súčasnosti, keď automobilový priemysel šlape, je vysoká zamestnanosť, tak máme ekonomický rast, ale nie je dobré, aby naša ekonomika bola závislá len na týchto dvoch veľkých pilieroch. Je potrebné nájsť aj iné odvetvia ekonomiky, ktoré budú podporovať do budúcnosti aj hospodársky rast tejto krajiny a tvorbu hrubého domáceho produktu.
Z tej diskusie, ktorá tu bola, mi vyplynulo, že aj nielen koaliční poslanci, ale opoziční poslanci vidia v rozvoji cestovného ruchu potenciál, že cestovný ruch na Slovensku má tú možnosť alebo tú ambíciu, keď tomu pomôžeme, aby sa stal výraznou zložkou slovenskej ekonomiky, pretože v súčasnosti sa cestovný ruch podieľa na HDP zhruba necelými troma percentami. Pre porovnanie, v Rakúsku je to tri- až štyrikrát násobne vyšší podiel na hrubom domácom produkte. Tak to je tá základná odpoveď na tú otázku, prečo cestovný ruch. Pretože si myslíme, doteraz cestovný ruch bol viac-menej zanedbávaný a je potrebné mu pomôcť a dať impulz na to, aby sme vedeli ten cestovný ruch rozvíjať, pretože ten cestovný ruch ako taký dokáže fungovať aj v dedinách, v dolinách, v miestach, kde nikdy v živote nejaká fabrika nebude. A je to hlavne pre domácich podnikateľov.
Čo sa týka tých pripomienok, budem teda hovoriť prevažne k poslancom SaS, pretože zaznievali tam podobné informácie alebo podobné výčitky voči tomuto návrhu. To najhlavnejšie slovíčko, ktoré ste používali vo svojich vystúpeniach, bolo "nesystémové". Nerozumiem, ak teda mi to vysvetlíte, že prečo to nie je nesystémové, ale my pri príprave tohto návrhu zákona sme sa stretávali s podnikateľmi, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, aj s tými malými, aj s tými strednými, ale aj s veľkými hráčmi. Taktiež sme komunikovali s ľuďmi, ktorí zastupujú malých prevádzkovateľov penziónov, maličkých hotelov, ale komunikovali sme aj s asociáciou hotelierov, čiže s tými veľkými hráčmi. Všetci nám do jedného potvrdili to, že toto opatrenie je bežné v okolitých krajinách a jedine Slovensko ako jedna z mála krajín niečo podobné vo svojich právnych úpravách nemalo. A každý jeden človek, ktorý reálne podniká v cestovnom ruchu, či už v ubytovacích zariadeniach, alebo kdekoľvek inde, nám potvrdil a deklaroval, že toto opatrenie je systémové. Ak mi donesiete, kolegovia z SaS, niekoho, kto podniká v cestovnom ruchu a povie, že je to nesystémové, že je to na škodu veci, ospravedlním sa vám.
Ďalší mýtus, ktorý hovoríte, že štát ide len zdierať súkromných podnikateľov. Treba si prečítať to paragrafové znenie aj dôvodovú správu, že štát primárne, nie primárne, ale aj bude dávať túto možnosť aj štátnym zamestnancom a zamestnancom vo verejnej správe. Čiže nie je pravda, že niečo vyžaduje od súkromníkov a nebude to vyžadovať od seba. Sme zásadne proti tomu. Sme zástancovia toho, že čo štát vyžaduje od súkromníkov, musí spĺňať aj sám. Čiže bude to sa týkať aj hasičov, aj policajtov, záchranárov, ľudí pracujúcich v štátnej správe, colníkov. Bolo to tam vymenované, všetky profesie, ktoré sú pod kuratelou štátu.
Ďalej ešte zaznelo v tej rozprave u predsedníčky hospodárskeho výboru pani poslankyni Kiššovej, ktorá vyjadrila veľkú obavu, že ak sa tento nástroj prijme, tak to bude mať za následok zvýšenie automaticky ceny ubytovacích zariadení. Ak toto myslí vážne, tak potom popiera tú vašu základnú myšlienku neoliberálnej ekonómie, že trh vyrieši všetko. Podľa dostupných štatistík obsadenosť ubytovacích zariadení sa pohybuje zhruba okolo 40 percent. Podľa základnej poučky dopyt a ponuka určuje ceny. Čiže logicky mi vychádza z toho, keď je vyššia ponuka ako dopyt, nie je dôvod podľa vašej teórie, aby ceny rástli.
Teraz sa vraciam, tu pán Dostál je, spomínali ste slovenské jablká, slovenskú bryndzu, že prečo práve cestovný ruch. Pán kolega, ministerstvo pôdohospodárstva má niekoľko programov na to, aby podporovalo slovenských farmárov. Čiže nie je pravda, že žiadnym spôsobom ministerstvo pôdohospodárstva nepodporuje slovenské jablká, slovenskú bryndzu. Skúste zavolať vašej kolegyni pani Halgašovej, určite minimálne dve-tri vám opatrenia povie, ako napríklad podpora mladých slovenských farmárov, kedy sa im dáva nenávratný finančný príspevok na začiatok, alebo snaha pani ministerky o takzvanú zelenú naftu, ktorá priamo podporuje poľnohospodárov k tomu, aby tie ceny boli také, aby sme si to vedeli dovoliť. Samozrejme, nie je to úplne ideálne, ale ak sa chceme baviť o podpore slovenského poľnohospodárstva, treba ísť tuším do roku 2002, kedy sa uzatvárala kapitola pôdohospodárstva, a prečo vtedy neboli tí vyjednávači trošku odvážnejší a prečo nevyjednali také podmienky pre našich poľnohospodárov, ako napríklad vyjednali Poliaci. Možno táto téma by tu, možno táto téma by tu ani nebola.
Ďalšiu vec, ktorú ste spomínali, bolo tiež také pre mňa trošku zvláštne a asi ste veľmi pozorne nečítali ten návrh, že je to lobizmus, niečo ohľadom tých elektronických kariet, ktoré by sa mali používať ako cestovný šek. Je to jedna z možností. Druhá možnosť je, keď zamestnávateľ dostane priamo od zamestnanca faktúru a zamestnávateľ to priamo preplatí zamestnancovi bez sprostredkovateľa. To sa v tom návrhu uvádza, čiže nie je pravda to, čo vravíte, že to je naháňanie biznisu nejakým firmám, ktoré prevádzkuje ten systém, môže byť aj vzťah priamo zamestnanec – zamestnávateľ. To je iba na doplnenie.
Pani Kaščáková, spomínali ste tie technikálie, že prečo nie Zákonník práce, veď však v tom návrhu je, sa odvolávame na Zákonník práce v čl. II, kde sa upravujú ustanovenia v Zákonníku práce. Čiže nejedná sa tu len o cestovnom ruchu, tam sa otvára aj viacej zákonov, ako zákon o dani z príjmu, Zákonník práce, zákon o cestovnom ruchu, je tam toho viacej, čiže nie sú tie ustanovenia v zákone o cestovnom ruchu, ale menia sa ustanovenia aj v Zákonníku práce čl. II.
Prečo, ešte ste vraveli, že prečo návrh a vyjednávanie, no asi ste nesledovali začiatkom septembra tlačové výstupy z toho. My sme rokovali aj so zástupcami zamestnávateľov, s veľkými, preto došlo ku kompromisu, že nebudú to musieť povinne dávať všetci zamestnávatelia, ale len strední a veľkí, čiže toto opatrenie sa nedotkne mikro a malých podnikateľov a zamestnávateľov, ale tých stredných a vyšších, kde drvivá väčšina už dneska v súčasnosti používa rôzne inštitúty zo svojich peňazí na to, aby svojich zamestnancov motivovala, aby dávala im benefity, aby si svojich zamestnancov vážili a starali sa o nich.
To, či bol tento zákon šitý horúcou ihlou. Každý poslanec tejto Národnej rady má legislatívnu možnosť. Tak ako vy predkladáte návrhy do Národnej rady tiež, určite nechodíte za zástupcami a nekonzultujete ich. My sme si tú robotu dali a niekoľko mesiacov sme diskutovali so všetkými zúčastnenými, aby sme získali čo najširšiu podporu nielen zamestnávateľov, ale aj zamestnancov.
Ešte 13. a 14. platy, to iba na dovetok, že je to fiasko. Skúsme sa stretnúť takto o rok, keď bude naplno platiť tento inštitút a bude naplno oslobodený od daní a odvodov, a potom skúsme sa debatovať, či to fiasko bolo alebo nie. Ak túto tému nenavrhnete vy, určite my sa k nej vrátime, aby ste sa teda vyjadrili, keď ste už zástancovia, aby boli čo najnižšie dane a odvody, že ako tento inštitút na budúci rok budete vnímať vy.
Cestovný ruch ako taký podľa mňa si zaslúži patričnú pozornosť kvôli tomu, pretože Slovensko má čo ponúknuť. Je jasné, že jedným opatrením nevyriešime všetky krivdy, ktoré sú v cestovnom ruchu, a nespravíme hneď jedným opatrením všetko, aby fungovalo. Je to len tá jedna tehlička v tom dome. Nemôžeme prestať, samozrejme, týmto jedným opatrením a Slovenská národná strana má ambíciu túto tému posúvať ďalej, aj keď vieme, že dopady nebudú v tomto volebnom období, ale určite sa prejavia neskôr, ale to je to naše zmýšľanie, že nevidíme len od – do volebné obdobie, ale snažíme sa pozerať dopredu. A nikto z vás, ako tu sedíme, určite si nemyslí, že cestovný ruch nemá zmysel. Samozrejme, že cestovný ruch má zmysel a hlavne pre Slovensko.
Zaznela tu, tuším, výčitka, že prečo by sme mali podporovať len ubytovanie na Slovensku. No ja si myslím, že to je správne, pretože sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky a v prvom rade by sme mali prijímať opatrenia, ktoré sú v prospech Slovenska, a nemyslím si, že by sme mali podporovať aktivity, aby sme vynášali peniaze zo Slovenska von. To je podľa mňa zlý pohľad na vec, preto treba vyvíjať maximálne úsilie, aby tie peniaze zostali doma, aby tie peniaze zostali na Slovensku. Ubytovacie zariadenia ako také sú len tou prvou, nazvime, tým prvým schodíkom na tej pomyselnej ceste, pretože zabúdame na to, že keď bude viacej ubytovacích, teda možností prenocovania, ľudia si budú môcť viac dovoliť, zase trh si bude niečo vyžadovať, tak automaticky môže sa popritom, môže popritom vzniknúť viacej možností, pretože ľudia budú si to vyžadovať.
Jedna vec je tá, že snažíme sa dať impulz týmto návrhom zákona, aby cestovný ruch na Slovensku sa rozhýbal, aj viem, v niektorých oblastiach to funguje, Tatry, Liptov, možno Bratislava, tam, samozrejme, je to na veľmi vysokej úrovni, ale sú oblasti, kde je vysoká miera nezamestnanosti a má to potenciál tam zvýšiť tú zamestnanosť prostredníctvom takých opatrení. Opakujem, nie je to jediné opatrenie. Samozrejme, nemyslíme si, že keď tento inštitút sa prijme, že sa ten problém vyrieši, to tak nie je. Len netreba túto tému dávať na vedľajšiu koľaj, táto téma je dôležitá a toto je prvý schodík na tej ceste hore schodmi, aby sme sa dopracovali k tomu, aby cestovný ruch na Slovensku bol prínosom pre slovenskú ekonomiku vyšším, ako je v súčasnosti.
Mňa trošku v tej diskusii mrzelo, že prostredníctvom tohto návrhu ste chceli riešiť všetky krivdy sveta, od vzdelávania, potom sociálne dávky, výška dôchodkov, platenie liekmi; platenie liekov dôchodcami. To myslím si, že celkom do tejto diskusie nepatrí, pretože bavme sa o týchto témach, keď budú na programe dňa. Teraz sa primárne bavme o tom, čo toto opatrenie môže priniesť pre Slovensko a akým spôsobom dokáže rozvinúť cestovný ruch. Keď bude na programe dňa téma vzdelávanie alebo sociálne politiky, môžme sa o tom kľudne porozprávať a nebudeme to miešať s cestovným ruchom alebo so zákonom o odpadoch.
Čiže; ešte poslednú vec by som chcel; v procese samotnom, samozrejme, máme nejaké podnety už aj teraz, čiže avizujem, že budú nejaké pozmeňujúce návrhy na to, aby sme ten návrh vylepšili, napríklad tá povinnosť zamestnancov na tých 50. Taktiež ešte uvažujeme o dlhodobých PN, čo s nimi a akým spôsobom by sme to upravili v zákone, aby to bolo na poriadku, a to sú všetko podnety od zamestná-va-te-ľov, aby sme ten zákon tak zladili, aby bol prijatý čo najširšou možnou verejnosťou.
Ešte naposledy, pán Heger, ste vraveli, že niečo s tými... (reakcia z pléna), hotelieri, správne, sme sa o tom rozprávali, tak sme nekomunikovali len s nimi, to sme si vlastne včera vydiskutovali. Diskutovali sme aj s tými malými a strednými podnikateľmi, ktorí prevádzkujú malé ubytovacie zariadenia a penzióny, čiže nerokovali sme len s veľkými hráčmi, ale primárne sme rokovali aj s podnikateľmi v oblasti cestovného ruchu s malými a veľkými.
To je asi tak nateraz všetko, čo tu doteraz zaznelo, určite je aj viacej v rozprave, takže určite sa ešte raz ozvem.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 12.9.2018 18:45 - 18:47 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ďakujem, že ste vystúpil, aj sme sa pred samotným bodom rozprávali o tom teda, že budeš konštruktívny a krátky. To druhé sa ti nepodarilo, ale sme radi, že si nám porozprával, teda čo si zažil cez letné prázdniny. Už len tie fotky mi chýbali, že kde všade si boli rodinne.
Môžem sa s tebou stotožniť s tým, že cestovný ruch je naozaj na Slovensku zatracovaný alebo nie málo rozvinutý. Máme ambíciu my v Slovenskej národnej strane, aby cestovný ruch tvoril značnú časť hrubého domáceho produktu tejto krajiny, a nesúhlasím s tým, že tento nástroj, ktorý tu dneska prerokúvame, je nesystémový. My sme mali okrem toho, že sa tu rozprávame, aj niekoľko stretnutí s ľuďmi, ktorí podnikajú v cestovnom ruchu, sú hotelieri, čiže ľudia, ktorí reálne to vykonávajú túto činnosť, a títo ľudia majú skúsenosti zo zahraničia. V zahraničí to funguje a títo zástupcovia povedali, že to je systémové riešenie, len Slovensko s týmto mešká. Ja stále nerozumiem, prečo vy všetci rozprávate, že to je nesystémové. Spýtajte sa ľudí, ktorí podnikajú v tomto odvetví, a asi nám všetkým záleží na tom, aby cestovný ruchu na Slovensku bol jedna z hlavných súčastí hrubého domáceho produktu a aby sme na Slovensku podporovali spotrebu domáceho obyvateľstva, tak títo ľudia vám povedia, že to je systémové riešenie. Nerozumiem, skadiaľ prichádzate, že to nie je systémové. Len kvôli tomu, že to predkladá Slovenská národná strana? Súhlasím s tebou ďalej v tom, že treba mať nejakú tú inštitucionálnu strechu, ktorá bude riešiť en bloc cestovný ruch. Možno sme mali pri tých rozhovoroch na začiatku na to viac dbať, chyba nováčikovská, ale máme tú ambíciu do budúcna inštitucionalizovať tento problém, aj keď zase prišla kritika od niekoho z SaS, že chceme nové ministerstvo, nových úradníkov.
Nie je to pravda, keď chceme spraviť z cestovného ruchu hlavný alebo jeden z hlavných súčastí ekonomiky Slovenska, tak si zaslúži mať to, nazvime to veliteľa, ktorý bude určovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
(Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 12.9.2018 17:31 - 17:37 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na rokovanie Národnej rady predložil návrh za skupinu poslancov zo Slovenskej národnej strany, ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu.
Cieľom návrhu zákona je podpora domáceho cestovného ruchu prostredníctvom zavedenia nových, nových nástrojov financovania rozvoja cestovného ruchu. Medzi navrhované nástroje financovania patria rekreačný poukaz, podpora rozvoja cykloturistiky a poskytovanie investičnej pomoci pre oblasť cestovného ruchu.
Rekreačný poukaz v spojitosti so zavedením nového inštitútu do Zákonníka práce vytvorí možnosť a zvýši motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov stráviť dovolenku v Slovenskej republike za finančne zvýhodnených podmienok. Podpora rozvoja cykloturistiky reflektuje na výrazne stúpajúci záujem o cykloturistiku na Slovensku a skutočnosť, že turisti sa neraz stretávajú s chýbajúcim zázemím alebo nedostatočným značením cyklotrás. Súčasťou podpory domáceho cestovného ruchu budú aj investičné pomoci umožňujúce investície napríklad do infraštruktúry, ktorá vytvára predpoklady na zvýšenú atraktivitu destinácií, ktoré majú stimulovať zvýšenie počtu prenocovaní na území Slovenska.
Predloženým návrhom zákona sa do Zákonníka práce zavádza nový inštitút – príspevok na rekreáciu zamestnancov, keďže momentálne v Slovenskej republike neexistuje žiaden cielený systémový nástroj na podporu domáceho cestovného ruchu, ktorý by bol mierený na ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Obdobné inštitúty sú v štátoch, ako napríklad Francúzsko, Maďarsko a Taliansko, ktoré sú úspešné a systémové.
Navrhuje sa, aby príspevok na rekreáciu zamestnancov poskytoval zamestnávateľ povinne takému zamestnancovi, ktorý u zamestnávateľa pracuje nepretržite aspoň 12 mesiacov a ktorý má dohodnutý pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas, tak ako tento príspevok zamestnanec zamestnávateľa požiada. Príspevok na rekreáciu takéhoto zamestnanca sa navrhuje vo výške 55% oprávnených nákladov, maximálne však vo výške sumy 275 eur ročne. To znamená, že v prípade, ak zamestnanec vynaloží na rekreáciu 500 euro a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorá bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.
Príspevok na rekreáciu zamestnancov sa má vzťahovať aj na, aj na zamestnancov vo výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 553/2003 Z. z. a má sa vzťahovať aj na štátnych zamestnancov, príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, colníkov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, príslušníkov Horskej služby a profesionálnych vojakov.
Navrhovaným doplnením zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde bude umožnené použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na rekreácie zamestnancov na, nad rozsah ustanovený Zákonníkom práce a inými osobitnými predpismi týkajúcimi sa tohto príspevku na rekreáciu zamestnancov.
Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity príspevku na rekreáciu zamestnancov je doplnenie zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a zaradenie príspevku na rekreáciu zamestnancov do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a taktiež jeho zaradenie do daňových výdavkov, čo môže byť atraktívne, a umožňuje využitie tohto nástroja aj pre samostatne zárobkovo činné osoby.
Zavedením tohto nového inštitútu sa očakáva pozitívny vplyv najmä na ekonomicky aktívne obyvateľstvo, ktorí dosahujú nižší disponibilný príjem, ktorí doteraz nemohli si dovoliť ani jednu rekreáciu ročne. Títo obyvatelia vrátane ich najbližších rodinných príslušníkov by si tak mali môcť dovoliť aspoň jednu rekreáciu ročne potrebnú na regeneráciu fyzických a psychických síl.
Predložený návrh zákona zavádzanými nástrojmi financovania cestovného ruchu a inštitút príspevku na rekreáciu zamestnancov tiež reaguje na skutočnosť, že ubytovacie zariadenia hotelového typu na Slovensku majú z pomedzi krajín Európskej únie jednu z najnižších vyťažeností. Podľa dostupných štatistík je v najslabších sezónach vyťaženosť týchto zariadení len okolo 20 %, pričom v iných obdobiach málokedy presahuje 40 % obsadenosť. Uvedené pri zachovaní súčasného stavu spôsobuje hrozbu prepúšťania zamestnancov pracujúcich v ubytovacích službách a v službách nadväzujúcich na tieto služby.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne aj negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, očakáva sa zvýšenie príjmov do štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv zo zvýšenej spotreby služieb domáceho cestovného ruchu; očakáva sa mierne zníženie príjmov z daní z príjmov z dôvodu, že príjem zamestnanca z príspevku na rekreáciu je oslobodený od dane z príjmov a tiež s týmto príspevkom spojené výdavky.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne a negatívne vplyvy na podnikateľské prostredie, očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré podnikajú v oblasti cestovného ruchu, hlavne v ubytovacích zariadeniach; očakáva sa negatívny vplyv na podnikateľské subjekty, ktoré majú zamestnancov.
Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy - veľká časť ekonomicky aktívneho obyvateľstva bude môcť využiť príspevok na rekreáciu, ekonomicky aktívna časť obyvateľstva s nízkym disponibilným príjmom bude mať väčšiu možnosť zúčastniť sa aspoň na jednej rekreácii ročne.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu a služby verejnej správy pre občana.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.6.2018 15:03 - 15:05 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Programu stability Slovenskej republiky za roky 2018 až 2021 (tlač 986). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výboru o prerokovaní vyššie uvedenej problematiky.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 1036 z 24. mája 2018 pridelil program, program stability na prerokovanie výboru pre financie a rozpočet a výboru pre európske záležitosti. Za gestorský výbor určil výbor pre financie a rozpočet. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania k programu stability iné stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému programu zaujali výbory toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu zobrať na vedomie, a to výbor pre financie a rozpočet a výbor pre európske záležitosti.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených pod bodom č. III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Program stability Slovenskej republiky na roky 2018 až 2021 zobrať na vedomie.
Spoločná správa výboru bola schválená uznesením gestorského výboru č. 298 zo dňa 13. júna 2018, kde ma zároveň výbor určil ako za spravodajcu výboru. Zároveň ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku. Návrh na uznesenie Národnej rady je prílohou tejto spoločnej správy.
Skončil som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2018 13:00 - 13:04 hod.

Radovan Baláž
Termín hlasovania navrhujem zajtra o jedenástej hodine.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2018 12:38 - 12:41 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda druhýkrát ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o dani z poistenia (tlač 945). Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1167 zo 16. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona o dani z poistenia týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K tomuto návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Výbor pre hospodárske záležitosti o predmetnom návrhu nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode č. IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 7, 9 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bode zo spoločnej správy č. 8 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, tak ako je uvedené v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 297 z 13. júna 2018 a zároveň ma výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní tohto vládneho návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 19.6.2018 12:31 - 12:34 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve (tlač 944).
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 1165 zo 16. mája 2018 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to výboru pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, a to výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v bode č. IV spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 10, 12 až 14, 16, 18 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. O bodoch spoločnej správy č. 11, 15 a 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 296 z 13. júna 2018. Týmto uznesením ma zároveň výbor poveril ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní vládneho návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 19:12 - 19:13 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Heger, my väčšinou sa stretávame pri tých ekonomických otázkach, spolu diskutujeme, ako spraviť veci efektívne, aby sa čo najlepšie využili peniaze, a práve to spravila pani ministerka Matečná. Zriadila na ministerstve Inštitút pôdohospodárskej politiky, čo je obdoba Útvaru hodnoty za peniaze, ktorý opoziční poslanci aj my koaliční vítame, pretože dokáže zmerať tú efektivitu vynaložených peňazí. A je to jedno z prvých ministerstiev, kde takýto inštitút je zriadený. A všetky výdavky, ktoré ministerstvo dáva, idú najprv na revíziu tomuto inštitútu. Čiže je to také nóvum, ktoré všetci vítame, aby sme vedeli to, čo za tie peniaze dostaneme a koľko tých peňazí na to vynaložíme.
A k tej správe ešte NKÚ. Možno sme sa nepočúvali alebo sme sa nerozumeli, tie závery z tej správy NKÚ sledovali procesy v roku 2016, začiatkom 2017. A ministerstvo pôdohospodárstva všetky tie nedostatky už doteraz opravilo. Čiže tá správa možno nie je znova najaktuálnejšia. Lebo treba to zdôrazniť, že zistenia, ktoré ste našli, boli opravené. Čiže nemôžme to brať za bernú mincu, že to tak je, lebo to tak už nie je.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 18:45 - 18:45 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Pčolinský, vyskúšame to.
Pán Rajtár, citovali ste správu Najvyššieho kontrolného úradu, len ma trošku mrzí, že ste neboli tu celý deň, lebo o tomto sme sa už rozprávali. Možno keby ste tu boli a sedeli a počúvali, tak by ste možno ani nevystúpili. Všetky tie zistenia, ktoré NKÚ uvádza, bolo z roku 2016 a následne ich hodnotili a doteraz všetky tie námietky, čo ste vzniesli, boli opravené. Čiže váš diskusný príspevok bol neaktuálny, pretože všetky nápravy boli vykonané a ten váš diskusný príspevok neaktuálny.
Čiže to, čo som sa bál, že budeme sa stále vracať k tomu istému, sa napokon stalo, a to z toho dôvodu, že ste tu fakt neboli a možno keby ste tu sedeli, tak takýto príspevok si odpustíte.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.5.2018 17:27 - 17:28 hod.

Radovan Baláž Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Simon, mňa zaujala tá časť vášho vystúpenia, kde ste spomínali tých talianskych mafiánov, ktorí na východnom Slovensku pôsobili. Ja by som od vás očakával odpoveď, čiže za vášho pôsobenia ako ministra pôdohospodárstva v roku 2002 a 2006, viete, koľko za vášho pôsobenia dostali títo takzvaní mafiáni z Talianska dotácie? 500 miliónov slovenských korún! Za vášho pôsobenia ako ministra pôdohospodárstva táto skupinka získala zo štátneho rozpočtu pol miliardy slovenských korún.
A to dávam do pozornosti aj tým ľuďom, ktorí sú na balkóne a ktorí vám tak tlieskali, tak za vášho pôsobenia vy ste dali 500 miliónov slovenských korún týmto ľudí (správne "ľuďom"), v tých časoch začínali, takže mali dosť peňazí na svoj štart.
Ďakujem.
Skryt prepis