Ospravedlňujem sa, však ale budeme mať ešte k tomu priestor. Dovoľte mi, kolegyne, aby som v polčase vystúpil k tomuto návrhu a povedal pár myšlienok za navrhovateľov k tomuto návrhu zákona, pretože bolo povedané veľa, veľa vecí sa opakovalo. Keď tak pozerám, kto je nahlásený, tak sa to ešte bude znova opakovať, ale rád by som...
Ospravedlňujem sa, však ale budeme mať ešte k tomu priestor. Dovoľte mi, kolegyne, aby som v polčase vystúpil k tomuto návrhu a povedal pár myšlienok za navrhovateľov k tomuto návrhu zákona, pretože bolo povedané veľa, veľa vecí sa opakovalo. Keď tak pozerám, kto je nahlásený, tak sa to ešte bude znova opakovať, ale rád by som zodpovedal niektorým otázkam, ktoré by som rád zdôraznil, a možno je to naše rozdielne videnie tejto problematiky.
Raz a navždy, tá forma podania tohto návrhu do Národnej rady, s touto otázkou sa stretávame stále, keď koaliční poslanci – a teraz to beriem en bloc – dajú ktorýkoľvek návrh zákona, tak stále opozícia kritizuje to, že prečo to nejde formou vládneho zákona, ale prečo to ide poslaneckým návrhom. Na druhej strane nás kritizujete niekedy, prečo nie sme viacej aktívni a prečo nedávame viacej poslaneckých návrhov, prečo idú len vládne návrhy.
Ten argument, že táto téma je súčasťou programového vyhlásenia vlády, je pravda. Takisto súčasťou programového vyhlásenia vlády bolo aj zrušenie daňových licencií. To taktiež išlo návrhom poslancov za Slovenskú národnú stranu a vtedy sa nikto z vás neozval, kolegovia z SaS, že by to bolo niečo nezvyčajné, že by to bolo niečo zlé, že by to bolo niečo neprimerané. Tak bol by som rád; a tiež to bol dosť systémový zásah, pán Kažimír dodneska nad tým plače, že sme mu zrušili dieťa. Ale vtedy tá kritika nezaznela. Nerozumiem, prečo tá kritika je dnes. Tak buď máme rovnaký meter na všetko, alebo potom otvorene povedzme, že máme selektívny prístup k rôznym veciam.
Sociálne opatrenie; no toto nie je sociálne opatrenie. Bolo to tu na začiatku spomenuté, tuším aj pani predsedníčka hospodárskeho výboru to spomenula, taktiež aj pán Poliačik. Naším hlavným zámerom je nájsť dodatočné zdroje v agrosektore, aby sme vedeli nájsť systémové riešenia na podporu slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Na to, aby sme vedeli pomôcť slovenským poľnohospodárom a potravinárom, sú potrebné dodatočné zdroje. Dobre viete, že farmári každý mesiac žiadajú vládu Slovenskej republiky a hlavne ministerstvo pôdohospodárstva, že chýbajú zdroje na rôzne opatrenia. Mali sme tu sucho, chýba 40 mil. na závlahový systém. To je, čo vravela pani Zemanová, že akým spôsobom vieme eliminovať klimatické zmeny. Tak práve vybudovaním zavlažovacích systémov. Na to chýbajú peniaze, pretože máme tu dlh 25 rokov, kedy sa do tohto vôbec neinvestovalo a dneska nás ten dlh dobieha a poľnohospodári sa jednoducho obracajú na štát, akým spôsobom vieme im pomôcť.
Takéto opatrenia majú aj okolité krajiny, ktoré cez svoje štátne rozpočty dotujú; to je zlé slovo; dofinancovávajú, napomáhajú svojim vlastným domácim poľnohospodárom aj potravinárom. Napríklad Česká republika každý rok 160 mil. eur dávajú svojim. Maďarsko cez 300 mil. eur ročne dávajú dodatočnú pomoc svojim poľnohospodárom a potravinárom. Slovensko doteraz násobne menej, skoro nič, pretože neboli vytvorené zdroje na takéto požiadavky. A práve teraz, aj čo sa týka tej zelenej nafty. Aj toto opatrenie v rámci zelenej nafty nebude na repku a neviem, čo ste tam spomínali, pán Pčolinský, ale bude to na živočíšnu a špeciálnu rastlinnú výrobu. To znamená ovocie a zelenina. Ovocie a zelenina. Nie technické plodiny, ale špeciálna rastlinná výroba.
Celá tá diskusia, ktorá tu je, by bola asi zbytočná, keby ten trh fungoval ideálne a špeciálne, keby trh v rámci obchodný reťazec verzus slovenský dodávateľ, potravinár, poľnohospodár, keby tam platili aspoň tie nepísané pravidlá slušnosti, ktoré fungujú v každom trhu. Len, žiaľbohu, na Slovensku to neexistuje.
Dominancia obchodných reťazcov, už to tu bolo tuším spomenuté, ovládajú viac ako 80 % trhu s potravinami. 80 % ovláda zopár firiem, ktoré určujú na našom trhu podmienky a doslova využívajú to, že naši slovenskí poľnohospodári a potravinári nemajú kam svoje výrobky umiestniť, a tak sú nútení dohodnúť sa s týmito reťazcami a reťazce to patrične aj využívajú.
Takzvané nekalé praktiky, ktoré na Slovensku, a nielen na Slovensku, aj v rámci krajín V4, to, že existujú, si uvedomili aj na európskej úrovni a aj počas rakúskeho predsedníctva v Rade Európy mali za úlohu a vlastne už je pripravená smernica, ktorá má tieto nekalé praktiky vo veľkom obmedziť. Tuším v návrhu na tú smernicu sú štyri opatrenia na tie nekalé praktiky, ale naše ministerstvo už má pripravený návrh, ktorý tento problém rieši, a ďaleko viacej je tam opatrení na to, akým spôsobom zabrániť tomu, aby obchodné reťazce zneužívali svoje dominantné postavenie voči slovenským poľnohospodárom a potravinárom a aby tie, tam tie váhy alebo tá rovnováha síl bola aspoň ako-tak zachovaná a nemusela dodatočne zvyšovať náklady dodávateľom, potravinárom, poľnohospodárom.
Bolo tu spomenuté, že od začiatku roka doteraz bol rast cien potravín zhruba 5,4 percenta. Áno, bol nárast, to ešte ani odvod neexistoval. Preto sa pýtam, prečo tie ceny potravín rástli? To bol jeden z prvých argumentov alebo informácií, ktoré sme získavali od potravinárov a poľnohospodárov, že kvôli čomu bol spôsobený ten rast cien.
Na komore SPPK nám nevedeli povedať, kvôli čomu tie ceny rástli, pretože ich členovia – a zastupujú skoro všetkých potravinárov a poľnohospodárov – od začiatku roka, zhruba pol roka to bolo sledované obdobie, nezvyšovali svoje dodávateľské ceny do obchodných reťazcov, ba niektorí znižovali. Preto sa pýtam, prečo cena pre konečného zákazníka vzrástla o 5,4 percenta.
Tie obavy, že zvýšenie, resp. zavedenie tohto odvodu spôsobí neúmerné zvýšenie cien, my rázne odmietame, pretože ako ste tu spomenuli, a sú na to štatistické dôkazy, že tie obchodné prirážky, obchodné prirážky, to znamená, za čo to kúpim, čo si prihodím a za čo to predávam konečnému spotrebiteľovi, sú neprimerane vysoké.
Slušná obchodná marža v potravinárskom priemysle je od 27 do 35 percent. Určite viete, že naše výstupy, ktoré sme mali, dokazovali niekoľkonásobne vyššie obchodné prirážky, ktoré si obchodné reťazce nechávajú, a preto majú priestor na to, akým spôsobom tento odvod zvládnuť, aby to nemuseli premietnuť do cien a aby nemuseli ukracovať svojim zamestnancom. Na západe priemerná obchodná prirážka je okolo 35 percent. Prečo na Slovensku tie reťazce majú niekedy dvoj- aj trojnásobné obchodné prirážky v závislosti od komodity, ktorú predávajú?
Zaznelo tu, že kde sa tie peniaze použijú; to už môj kolega pán Paška rozprával; a že je obava zo zneužitia týchto finančných prostriedkov. To taktiež rázne odmietame, pretože je jasne stanovené, že to bude na podporu zelenej nafty, ktorá bude podporovať nielen živočíšnu, ale aj špeciálnu rastlinnú výrobu. Taktiež sa to bude vzťahovať alebo bude sa akumulovať istý zdroj financií na to, aby sme v budúcnosti vedeli vykrývať, nazvime to, krízové situácie, ktoré sú spôsobené či už počasím, alebo inými nepredvídateľnými javmi, tak, aby sme vedeli našim poľnohospodárom a potravinárom pomôcť.
A nesúhlasím, čo povedala pani kolegyňa Zemanová, že si to majú poľnohospodári riešiť sami a nechať ich v tom samých. Všetky okolité krajiny pomáhajú svojim poľnohospodárom a Slovensko by malo tiež podľa nášho názoru, len chýbajú na to adekvátne finančné zdroje.
Obava, že Európska komisia začne konanie voči Slovensku; my sme si veľmi pozorne sledovali proces, ktorý bol v Maďarsku a v Poľsku, a dali sme si vypracovať aj posudky odboru legislatívy príslušných ministerstiev, aby sme sa tomuto vyhli. Takže nemáme obavu z toho, že by tento návrh v takom znení, ako je, by mal mať problém. Pretože Európska komisia nebola proti samotnému zmyslu toho zavedenia odvodu, ale jednotlivé štáty – Poľsko, Maďarsko – mali tam veľmi selektívne pristupovanie k plateniu tohto odvodu a to bolo napadnuté zo strany Európskej komisie a následne Európskeho súdu, kvôli čomu tie odvody neboli úspešné.
Zaznelo tu, že akým spôsobom vieme zvýšiť týmto odvodom produkciu slovenských výrobkov. To je to, čo som už spomínal na začiatku. Slovenskí dodávatelia a potravinári robia s veľmi nízkymi prirážkami, čiže nemajú dodatočné zdroje na investovanie a zvyšovanie svojich výrobných kapacít. To je alfa a omega toho celého. Jednoducho oni, keď predávajú do obchodného reťazca, ak je dobre, s nulou, ak je veľmi dobre, s veľmi malým percentom zisku. Nemajú dodatočné zdroje na to, aby mohli investovať do inovácií, rozširovania výrobných kapacít, možno rozširovania o iné druhy sortimentov. A preto nám klesá potravinová sebestačnosť, lebo firmy, ktoré podnikajú v poľnohospodárstve, jednoducho sa na to vykašlú, pretože nemajú tak dobre za to zaplatené ako ich kolegovia v zahraničí. Preto musí štát istým spôsobom do tohto zasiahnuť.
Pán Jurzyca, o tej sebestačnosti a vajcia. Nie je tu. Prečo obchodné? No, to je to nepochopenie toho celého, že prečo na Slovensku nebol dostatok vajec, keď bola tá fipronilová kauza. No to bolo z toho dôvodu, že na Slovensku sa dovážajú vajcia zo zahraničia, ktoré tým fipronilom boli postihnuté. Preto bol zakázaný ich dovoz, a preto na Slovensku chýbali. Keby obchodné reťazce mali zakontrahované slovenské vajcia, tak takýto problém nemáme. Ale my na Slovensku predávame viacej poľské, belgické, nemecké vajcia ako tie naše slovenské. A to je to, čo vravíme, že jednoducho nie je rovnaký meter na všetkých, na tých slovenských a na tých zahraničných.
Izolácia ekonomiky. Poviem vám príklad, akým spôsobom sa môžu slovenskí potravinári dostať do zahraničia, no môžme ich spočítať na prstoch jednej ruky. Každá krajina sa snaží podporovať tých svojich a veľmi ťažké je presadiť sa na týchto trhoch. A slovenskí potravinári by vám vedeli o tom rozprávať, akým spôsobom sa v podstate je tam nemožné dostať, pretože štáty si chránia to, čo majú doma, a Slovensko by malo taktiež pristupovať k tomu.
Skryt prepis
