Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Z úcty ku kolegom, ktorí prišli takto zavčasu ráno, si myslím si, že je potrebné niečo povedať na záver rozpravy k takto dôležitému zákonu. Neurobil som to včera, dnes by som chcel pozdraviť aj pána Lipianského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, s ktorým sme veľmi úzko spolupracovali. A vôbec ďakujem pekne aj za ten sociálny dialóg.
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré tu boli prednesené hlavne z pozície pani poslankyne Jurinovej, sa mi žiada povedať asi jednu vec. Keď sme nastúpili pred tými šiestimi rokmi, pokladali sme za absolútne nevyhnutné urobiť zásadnú reformu dôchodkového systému. Zmenili sme prvý, druhý, tretí pilier, zaviedli sme minimálny dôchodok a pripravili sme zákon, na základe ktorého bolo možné vyplácať dôchodky z druhého piliera. Zmenili sa viaceré veci. Áno, zmenil sa aj spôsob valorizácie, kde sa z tzv. švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoja štatistiky miezd, 50 % vývoja štatistiky cien prešlo na tzv. dôchodcovskú infláciu. To znamená tovary a ceny vlastné dôchodcom.
Priznám sa, že trošku som ostal prekvapený, že to tak jednoducho vtedy prešlo, ale postupne, akonáhle sa začínajú niektoré kontúry z toho napĺňať, sa k tej problematike vraciame, čo je celkom prirodzené.
Základný cieľ celej tej reformy dôchodkového systému súvisel s tým, že je potrebné prijať isté garancie, aby bola zabezpečená udržateľnosť a hlavne dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Inak povedané, aby dôchodcovia v istom období, keď budú mať nárok na dôchodok, mali garanciu a istotu, že im ten dôchodok – či už z prvého, respektíve z druhého piliera – bude vyplatený. Som osobne presvedčený, že tá dôchodková reforma túto úlohu plní.
Otázka valorizácie. Pred tými šiestimi rokmi so sociálnymi partnermi, v tomto prípade hlavne s predstaviteľmi dôchodcov, prišlo k dohode, že budeme valorizovať pevnou sumou. Dôvod, ďaleko viacej do popredia vstúpila solidarita, to znamená otázka urobiť všetko pre to, aby tí nižší príjmoví dôchodcovia čo najviac pocítili akékoľvek percento alebo v tomto prípade pevnú čiastku valorizácie. Som presvedčený, to splnilo svoju úlohu. V čom by som to deklaroval? Vlani vydala Európska komisia štatistiky, ktoré sa týkajú vývoja životnej úrovne a hlavne prehlbovania, resp. neprehlbovania tohto rozdielu medzi tými najchudobnejšími a relatívne solventnejšími. Ja som veľmi rád, že aj na základe tohto rozhodnutia Slovensko skončilo v rámci Európskej únie v prvej štvorke, že sa tie nožnice neroztvorili, ale naopak, že sa postupne tá životná úroveň vyrovnávala. Prešlo toto obdobie. Zo zákona bolo potrebné sa zaoberať otázkou ako ďalej. Som znovu rád, že sme našli dohodu hlavne s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov na Slovensku, uplatnili sme tento, nazvime ho, hybridný spôsob, ktorý rieši otázku aj, aj. Som presvedčený, že to je správne rozhodnutie, i keď, a to tu istým spôsobom pripúšťam, z hľadiska budúcnosti asi percentuálne pravidelné zvyšovanie nebude možné. Ale to je otázka, ktorá je aktuálna a možno bude aktuálna pre vládu, ktorá vzíde z volieb a bude mať zodpovednosť na roky ´20 a tie ďalšie.
Toľko sa mi žiadalo povedať úvodom. A teraz, ak dovolíte, by som plynule prešiel na niektoré veci, ktoré súvisia s tými pozmeňujúcimi návrhmi jednak pani poslankyne Jurinovej a jednak pani poslankyne Petrík, respektíve Mihál, ktorí v podstate spoločne predložili jeden pozmeňovací návrh.
K pani poslankyni Jurinovej, Gaborčákovej a Verešovej, pretože to je spoločný návrh. Ak dovolíte, odcitujem k prvej časti, ktorá sa týka problematiky tej prvej časti vášho pozmeňujúceho návrhu. Predkladateľky vo svojom návrhu navrhujú predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie dávky v nezamestnanosti z doterajších dvoch rokov pred vznikom nároku na túto dávku na tri roky a to v súvislosti s predĺžením porovnávacieho obdobia na splnenie podmienky minimálneho obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti. Logika súčasného ustanovenia rozhodujúceho obdobia na určenie dávky v nezamestnanosti spočíva v zjednotení dĺžky tohto obdobia – dva roky pred vznikom nároku na túto dávku s minimálnou dĺžkou obdobia poistenia v nezamestnanosti, ktorá je tiež dva roky. Ministerstvo práce plánuje však v nasledujúcom kalendárnom roku prehodnotiť súčasnú právnu úpravu rozhodujúcich období na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie všetkých krátkodobých dávok a navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá zásadne zjednoduší súčasnú viackrát zmenenú, ja by som ju pomenoval, trošku komplikovanú právnu úpravu. Toto komplexné riešenie si však vyžaduje dôslednú vecnú, právnu analýzu a v neposlednom rade aj istú dopadovú štúdiu, ktorú v súčasnosti my na ministerstve realizujeme. Vzhľadom na uvedené, neodporúčam podporiť, i keď isté ratio tá pripomienka má.
Žiada sa mi povedať ešte jednu vec. Možnože aj nie je najaktuálnejšia doba. My sme uvoľnili v tom našom návrhu možnosti, ktoré z toho vyplývajú, máme úplne iné starosti. 75-tisíc nových pracovných miest, pretože naša v tomto prípade priorita súvisí s tým, všetci, ktorí majú záujem pracovať, aby tú prácu prijali, pretože reálne tomu zodpovedajú možnosti a aktuálny stav na trhu práce.
Čo sa týka valorizácie, prečo sme zmenili, prečo z tej pevnej sadzby dnes hybrid? No jednoducho tá prvotná časť splnila úlohu a my sme prijali systémové opatrenia. Tie systémové opatrenia spočívajú v tom, že sme zaviedli minimálny dôchodok. Tam riešime systémove tie skupiny, inak povedané, kto minimálne 30 rokov bol dôchodkove poistený, musí mať iný dôchodok ako ten, ktorý nepracoval a poberá len sociálne dávky. To je splnené, tá úloha je splnená, a preto je teraz hybrid.
A k tej valorizácii, samozrejme, je to znovu dočasné riešenie, v zákone je aj presne vymedzené, navrhuje sa tak, že pevná suma sa dotkne len určitej časti dôchodcov. No a čo sa týka percentuálna, tiež sa dotkne určitej časti dôchodcov od výšky, ktorá je presne tam stanovená. Áno, ide o istú kombináciu zásluhovosti a solidarity.
A teraz k tej otázke, ktorá sa týka toho ústavnoprávneho rozmeru, pretože to pokladám za veľmi dôležité v tejto oblasti. Pani poslankyňa, máme tu ďalší nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, alebo Ústavný súd sa vyjadril, že sociálne práva sú pravidlami tzv. tretej generácie. Čo z toho vyplýva? Že štát má väčší priestor na úpravu podmienok ako pri základných ľudských právach. To je výrok Ústavného súdu. V kontexte tohto výroku sme pripravili aj túto novelu zákona. Áno, dočasnú, ale som presvedčený, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toľko možno k tomu ústavnoprávnemu problému.
Čo sa týka problematiky, ktorá je riešená v návrhu pána Mihála, resp. Petrík. Po prvé treba povedať, že v súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme na zákone ohľadom ročného zúčtovania. Ročného zúčtovania odvodov, sociálnych odvodov. Táto problematika, ktorá je tu do istej miery obsiahnutá v tom návrhu, bude súčasťou komplexného zákonného riešenia, pretože na ročné zúčtovanie sociálnych odvodov sa relatívne veľmi dlho čaká. A tam bude potrebné viaceré veci, ktoré s tým súvisia, veľmi konkrétne zohľadniť.
Týka sa to aj tej druhej otázky, ktorá sa týka nevylúčenia súbežného poberania materského oboma rodičmi. My si osobne myslíme, teraz to v zákone je. Ja som minule informoval, že na Sociálnu poisťovňu nastúpi dozor, ktorý tieto veci potvrdí. Za týmto si stojíme a som presvedčený, že táto problematika je riešená. Ale opakujem ešte raz, problémy, ktoré sú navrhnuté v tomto riešení z hľadiska pozmeňovákov, budú súčasťou riešenia komplexného systémového, a to je návrh zákona ohľadom ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Toľko reakcia ku konkrétnym otázkam, ktoré tu zazneli.
Chcem v závere zvýrazniť ešte jednu vec: K tomuto návrhu, ktorý predkladáme, sme dospeli v veľmi úzkej komunikácii a konzultácii aj so sociálnymi partnermi. Sú stotožnení, prijali takýto návrh riešenia. A ja vás preto chcem veľmi pekne požiadať, aby ste podporili takéto riešenie, ktoré sme do pléna Národnej rady predložili. Ďakujem veľmi pekne.
