Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

28.11.2017 o 14:53 hod.

JUDr.

Ján Richter

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 30.11.2017 14:28 - 14:29 hod.

Ján Richter
Pani poslankyňa, nemám čo iné nové povedať, platí to, čo som povedal predtým. Čo sa týka tej disproporcie, ja som uviedol, ako to mám záujem a ako to v rámci rezortu riešim a to je len pohyblivá čiastka mzdy. Ja sa neviem vyjadriť, ako moji kolegovia iní túto vec riešia, ale osobne si myslím, že je to istá diskriminácia a je potrebné tento zákon riešiť, za tým plne stojím.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 30.11.2017 14:28 - 14:29 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Pán poslanec, ja som sa snažil vyjadriť, že nie je mojou kompetenciou ani zodpovednosťou, ja sa o veci informujem ako predseda hospodárskej rady, aby som vedel dať fundovanú odpoveď sociálnym partnerom, to znamená, zamestnávateľom a zamestnancom o tom, ako proces pokračuje a túto informáciu žiadam od toho, čo je zo zákona kompetentný a zodpovedný. Od 1. 11. 2013 je to Úrad vlády Slovenskej republiky. Pre mňa je dôležité, že aj sociálni partneri sú zastúpení v tej pracovnej komisie, ktorá tvorí tú novelu ako takú. Môžem len zopakovať to, čo som povedal predtým, samozrejme zo zákona sa automaticky do výšky minimálnej mzdy dopláca ten rozdiel a ja ten ďalší rozdiel, ktorý tam prirodzene vzniká, to záleží od toho, že či je tá konkrétna profesia zatriedená v jednotke, dvojke, alebo ktorej triede minimálnej mzdy, sa snažím ten rozdiel vyrovnávať pohyblivou čiastkou mzdy. To znamená, formou odmien, aby tí ľudia neboli na tomto ukrátení. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Zodpovedanie otázky 30.11.2017 14:20 - 14:25 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán poslanec, členovia vlády zvyčajne začínajú svoju odpoveď poďakovaním za otázku, ja však musím upozorniť, že ste svoju otázku adresovali ministrovi, v kompetencii ktorého nie je zákon o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. A práve tento zákon stanovuje platové náležitosti aj vami spomínanej kuchárke. Samozrejme, máte právo sa pýtať, ktoréhokoľvek člena vlády na čokoľvek, ale pravdepodobne nebudete dávať ministerke pôdohospodárstva otázku, kedy zmení zákon o životnom prostredí, alebo ministrovi obrany, kedy bude riešiť sociálne služby.
Keď som však zistil, že rovnakú otázku dalo päť opozičných poslancov 34-krát v rôznej istej modifikácii, no tak som pochopil, že za tým je aj iný politický záujem. Keby som parlamentnú snemovňu zneužíval, tak by som jednoducho povedal, že láskavo sa je potrebné obrátiť na predstaviteľa, ktorý za zákon vo verejnej službe zo zákona a kompetencií zodpovedá. Ale mám úprimný záujem o riešenie daného problému ľudí práce, preto vám síce nemôžem povedať, kedy konkrétne ja zákon zmením, nakoľko to nie je v mojej právomoci. Ale rád vás budem informovať, čo sa v tejto veci robí. Nehovoriac o tom, že sa to týka relatívne dosť zamestnancov, ktorí pôsobia aj v rezorte práce, sociálny vecí a rodiny. Mňa totiž rastúci rozdiel medzi najnižšími platovými triedami vo verejnej službe a minimálnou mzdou trápi naozaj a treba povedať, že sa s tým aj vo svojej konkrétnej praxi bezprostredne stretávam.
A preto nemám problém povedať aj tu, že stojím aj za aktivitami, ktoré v tomto smere vyvíja príslušný odborový zväz, a vyjadril som to aj nahlas. Musím upozorniť, že je to relatívne, nazvem to, bradatý problém, hoci asi najvýraznejšie sa tento problém prehĺbil v rokoch 2011 až 2013. V roku 2010 prvá Ficova vláda ešte dohodla s odbormi zvyšovanie, ale k ďalšiemu došlo až po tom, čo na čele vlády stál opäť Robert Fico. A bolo to vtedy ešte pod gesciou práve nášho ministerstva, pretože tá legislatíva prešla pod nové pôsobenie, pod Úrad vlády, presne 1. 11. 2013.
Problematika ma zaujíma aj z pozície tripartity. Ako predseda Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky sa pravidelne k tejto problematike vyjadrujem a komunikujeme aj so sociálnymi partnermi, najmä s Konfederáciou odborových zväzov.
Môžem len konštatovať, že novela zákona je v procese prípravy. Môžem vás informovať, že na Úrade vlády, a o tom hovoril pred chvíľočku aj pán podpredseda vlády, už dávnejšie začala pracovať skupina zložená z odborníkov i zástupcov odborov a výsledkom ich práce je návrh nových tarifných stupníc vo viacerých variantoch. Teraz sa tieto varianty vyhodnocujú a do konca marca budú predstavené sociálnym partnerom. Aspoň taká je posledná odpoveď z Úradu vlády, ktorú som oficiálne obdŕžal pre Hospodársku a sociálnu radu. Následne bude pripravená novela zákona, samozrejme, že ak sa nám ten proces zdá byť do istej miery zdĺhavý, tak je to aj preto, že v rámci prípravy Úrad vlády poslal dotazník vyše tisíckam miest a obcí, aby získal čo najpresnejší obraz o tom, akú máme štruktúru podľa jednotlivých platových tried, a, lebo všetko dnes tvorí funkčný plat verejného, verejného zamestnanca, napokon je jasné, že dôležitými partnermi v tejto otázke a príprave novely sú aj krajské a miestne samosprávy.
Podrobnejšie o veci informoval pán podpredseda vlády. Snáď ešte jedna pripomienka. V podmienkach rezortu mám záujem tú disproporciu, ktorá je v tom mzdovom rozdiele, pretože samozrejme, že do výšky minimálnej mzdy doplácame, riešiť pohyblivou čiastkou mzdy, aby tí zamestnanci vo verejnej službe jednoducho neboli v tomto prípade poškodení.
Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2017 18:00 - 18:00 hod.

Ján Richter
Chcem len veľmi poďakovať, že sme sa dokázali v takejto dôležitej veci dohodnúť naprieč celým parlamentom. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 28.11.2017 17:49 - 17:51 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, veľmi stručne, o čom to je, prečo sme posunuli opätovne návrh zákona do druhého čítania.
Súčasťou návrhu zákona o sociálnych službách je aj tzv. jasličkový zákon. Ten má isté paragrafy, ktoré sa týkajú povinnosti registrovať sa takýmto subjektom na vyšších územných celkoch, na samosprávnych krajoch. Cituje to presne § 64, ktorý hovorí o žiadosti o zápis do registra. Nechal som si urobiť prieskum, ktorý, všetkých krajov, ako vyzerajú vybavené, resp. nevybavené žiadosti. Dospel som k poznaniu, že 15 je vybavených, to znamená prijaté rozhodnutia, a 34 je v procese. Objektívne predpokladám, že tu môžu byť zariadenia, ktoré ešte ani nedali tú žiadosť. Vychádzajúc z tohto stavu a objektívneho záujmu, aby tieto zariadenia, tento typ sociálnej služby plnil úlohu, ktorá sa od neho očakáva, navrhujeme teraz, aby sme posunuli termín povinnosti registrácie do 30. 6. budúceho roka.
Nie všetky vyššie územné celky rovnako pristúpili k tejto úlohe aj možno vlastným výkladom zákona. Až následné usmernenia a metodika istým spôsobom zorientovali tých, ktorí rozhodujú o týchto veciach a na 12. decembra som si zvolal prvé zasadnutie predsedov samosprávnych krajov a riaditeľov sociálnych odborov, aby sme o tejto veci konkrétnejšie hovorili, aby sme si zadefinovali aj spoločné úlohy v tej sociálnej oblasti aj z hľadiska stavby rozpočtu. Toto je hlavný dôvod otvorenia rozpravy opätovne, a preto by som chcel vás pekne poprosiť, aby ste to pochopili a aby ste návrh, ktorý bude predložený ako spoločný návrh tohto pléna - aj vládnych, koalície, aj opozičných strán -, podporili.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.11.2017 15:18 - 15:19 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Veľmi stručne. Treba vidieť, že táto novela reaguje na konkrétne veci z aplikačnej praxe. Bohužiaľ, v tejto, v tomto čase máme veľmi veľký problém hlavne s cudzinou. A sú isté veci, kde medzinárodná právna ochrana detí, oddelenie, ktoré máme, nie je vždy schopné konať. Preto sme boli nútení viaceré veci realizovať, lebo tých, použijem výraz, zmiešaných manželstiev a z toho vyplývajúcich detí je relatívne veľmi veľa. Tam boli veľmi komplikované situácie, na ktoré máme záujem v tejto, v tejto novele reagovať.
Čo je dôležité, v tejto novele, je jasne vymedzené, kedy nevznikne výživné. Po prvé, pokiaľ je dieťa v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a pokiaľ je dieťa na základe rozhodnutia súdu v zariadení, ktoré, ktoré smeruje k jej, k jeho prevýchove. To tiež, s týmto bol vážny problém aj dosť veľká polemika.
Ďalej spresnenie právnej úpravy o riadnom plnení povinnej školskej dochádzky. Veľmi dôležitá otázka, ktorá s týmto súvisí, veľmi pragmatická. Za ďalšie urýchlenie správneho konania o náhradnom výživnom, pretože niekedy tá agenda bola veľmi, veľmi dlhá a máme záujem aj na tieto veci zareagovať.
K pánovi poslancovi Dostálovi, áno, a možno som to mal povedať aj v tej prvej časti, resp. k tomu predchádzajúcemu zákonu, k tej pripomienke Generálnej prokuratúry, to nebola zásadná pripomienka, to bola obyčajná, vykonzultovaná, tu bola zásadná. My sme sedeli, už nie je. Dohodli sme sa presne to, čo ste pomenoval vy, že takáto novela si žiada skutočne takú väčšiu celospoločenskú diskusiu. Áno, my máme záväzok sa vrátiť k tej pripomienke Generálnej prokuratúry a v budúcom roku by sme sa mali zaoberať aj týmto.
Otázku, ktorú však je treba povedať, terajšie znenie zákona je takto upravené až na základe odporúčaní Generálnej prokuratúry a ministerstva spravodlivosti, to znamená úplne opačne meníme tú fazónu, čo život prináša, k čomu sa je treba vrátiť, ale práve preto to chce aj dlhšie časové obdobie a každopádne je záujem, aby sme odborníkov, ale aj verejnosť, pretože toto je otázka, ktorá môže sa dotknúť každého alebo každej jednej ženy na, na Slovensku, aby sme v maximálnej miere, miere uľahčili tú situáciu, pretože myslím si, že osamelé ženy na Slovensku majú veľmi veľa problémov a našou povinnosťou a úlohou je im v tejto situáciu pomáhať.
Takže odpoveď, áno, v budúcom roku pôjde ďalšia novela, ktorá sa bude týkať aj tej pripomienky Generálnej prokuratúry, je na tom všeobecná dohoda Generálnej prokuratúry a ministerstva.
Ďakujem, všetko z mojej strany, očakávam podporu tohto zákona.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2017 14:59 - 15:01 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predmetom návrhu novely zákona o náhradnom výživnom sú systémové zmeny spočívajúce v istej úprave poskytovania náhradného výživného ako preddavkovej dávky s cieľom zabezpečiť návratnosť vyplateného náhradného výživného v prípadoch, ak povinná osoba dodatočne zaplatí výživné alebo ak sa v exekučnom konaní na vymoženie pohľadávky na výživnom výživné vymôže.
Za účelom zabezpečenia rovnakého postavenia cudzincom s udelenou doplnkovou ochranu s občanmi Slovenskej republiky sa navrhuje okrem podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky akceptovať u týchto osôb prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Tieto osoby si tiež v prípade schválenia tejto novely budú môcť uplatniť nárok na náhradné výživné. Návrhom zákona sa ďalej spresňujú podmienky nároku na náhradné výživné v prípadoch, ak vymáhanie z cudziny nie je možné z dôvodu absencie súčinnosti žiadateľa o náhradnom, o náhradné výživné s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, a v prípadoch, ak je dieťa z výchovných dôvodov umiestnené v príslušnom zariadení, napr. v špeciálnom výchovnom zariadení alebo vo výkone väzby.
Súčasne sa navrhujú zmeny, ktoré majú za cieľ administratívne zjednodušenie a urýchlenie správneho konania o náhradnom výživnom vylúčením uplatňovania niektorých ustanovení zákona o správnom konaní. Súčasťou návrhu sú aj ďalšie navrhnuté úpravy, ktoré sa týkajú precizovania zákonných ustanovení podľa poznatkov vyplývajúcich z aplikačnej a interpretačnej praxe.
Uchádzam sa o podporu, ďakujem, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2017 14:53 - 14:58 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. No veľmi stručne. Vážim si každý jeden konštruktívny príspevok a hneď v úvode, tak jak som aj svoje úvodné slovo ukončil, vyjadrujem pripravenosť v podstate do toho konca januára, pokiaľ pôjde druhé čítanie, sa stretnúť a komunikovať na odbornej úrovni vrátane mojich kolegov.
K pani Blahovej sa s úctou nebudem vyjadrovať. Samé polopravdy, lži, ktoré tu hovoríte, neznalosť vecí. (Reakcia z pléna.) Nie pán poslanec Bublavý, vy ste neznalá vecí! To, čo ste tu kritizovala, nejaké konšpiratívne stretnutia niekde. Kto ich organizuje, kde, kto? Viete, v čom je problém? Viacerých ste oslovila z tých, ktorí sa podpísali pod to podporné stanovisko, lebo spolu s nami sa podieľali, aby to nepodpísali, a oni sa vykašľali na vás, lebo majú inú pravdu, iný postoj k tejto veci a tento tu presadzujú, lebo u vás je len zloba. (Potlesk, reakcie z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, pani poslankyňa.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Tehotné, tehotné ženy a ženy po pôrode. Pani poslankyňa, každý jeden detský domov má nejaký trakt, izby, kde už v súčasnosti žijú, prebývajú chovankyne, ktoré porodili dieťa. Bohužiaľ, taký je život. O čom to hovoríte? Veď to tu už dávno, dávno je. (Ruch v sále.) To je dávno, dávno tu už tieto veci je. A ešte raz, akákoľvek vecná pripomienka je a bude v záujme predkladateľov, aby bola bola konzultovaná.
V podstate, čo sa týka kolegýň z OĽANO, no hlavné pripomienky, prečo až po šiestich rokoch. Treba povedať jednu vec, áno, toto je zákon, ktorý sa pripravoval niekoľko rokov, počas prvého alebo môjho predchádzajúceho volebného obdobia sa už komisia zriadila a začala na veci pracovať. Dôležité bolo, aby sa dostala táto otázka do vládneho programu, programového vyhlásenia vlády, a aby som ja potom mohol aj so svojím kolegom Kažimírom, aj so všetkými tanečkami, ktoré pri tom jednoducho sú, mať ambíciu presadiť, že je aj finančne krytá. Tu nie je proces, ktorý je otázkou ako zo dňa na deň, ja by som mohol postaviť otázku, prečo v tom čase pred tými šiestimi rokmi, keď ste boli vy pri moci, ste napríklad takéto niečo neponúkali. Ale nechcem sa púšťať do tej roviny, lebo toto je v istom vývoji, a dnes už dozrel čas, aby sme urobili všetko preto, a to je hlavný zmysel tohto zákona, ak sa len jedno dieťa dá istým spôsobom v úvodzovkách zachrániť, aby nemuselo ísť rovno do detského domova, ja neviem, do resocializačného zariadenia, ale že vytvoríme v rámci tohto centra reálny predpoklad, že tam bude so svojimi rodičmi, aby sa vyjasnila otázka, aby sa dieťa vrátilo do rodiny a tá rodina bola úplná, však, preboha, o toto nám ide. Toto je hádam ten základný cieľ.
My nechceme napĺňať ďalšími tisícami detské domovy, my chceme zabrániť tomu, aby deti, ktoré sa po istom čase v takýchto zariadeniach s rodičmi dokážu etablovať a vrátiť do toho základného rodinného prostredia. Ak je toto zlá myšlienka, no tak potom neviem, čo je dobrá, preto spolupracujeme. A to tie mimovládne organizácie, s ktorými tu spracujem..., spolu sme spolupracovali, snáď nikto nechce hovoriť, že sú nejako ideologicky nám blízke. Ja si vážim tých ľudí, a pokiaľ má niekto názor, ktorý ponúkne po 20-ročnej praxi, no tak bol by som veľmi hlúpy aj moji kolegovia, aby sme ho neakceptovali. To znamená, preto ich máme, a preto s nimi spolupracujeme a ja im aj z tohto miesta chcem všetkým veľmi pekne poďakovať. Nie je to jediný zákon, kde spolupracujeme, ale tu to bolo zvlášť dôležité, lebo vytvárame niečo skutočne nové, čo áno, čo iste v budúcnosti bude môcť, musieť prejsť aj nejakými novelami, ale to je život. Ale je dôležité urobiť všetko preto, aby každé jedno dieťa, ktoré v prospech rodiny sa dá zachrániť, sa do tej rodiny vrátilo. V tom je základná filozofia a myslím si, že toto je absolútne tá, tá najlepšia cesta, ktorou sme sa teraz vydali.
A ja ešte raz chcem poďakovať aj svojim kolegom aj všetkým, ktorí spolupracovali, a zároveň ešte raz vysloviť, by som povedal, pripravenosť všetkým tým, ktorí sa budú chcieť podieľať na pripomienkovaní, v konkrétnom pripomienkovaní v tom druhom čítaní, vyjadriť pripravenosť komunikovať a spolupracovať.
Ďakujem pekne všetkým a očakávam podporu tohto zákona v prvom čítaní. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 28.11.2017 13:45 - 13:58 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele bola vypracovaná v súlade s programovým záväzkom vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vláda zaviazala, citujem, „podporiť dostupnosť rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným a rizikovým rodinám s deťmi, zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny, pokračovať v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti, a to vrátane odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do rodičovskej starostlivosti“.
Návrhom zákona je tiež splnený ďalší programový záväzok, a to posilnenie finančnej podpory starostlivosti príbuzných o blízku, o blízkych, o deti, ktoré sa, o ktoré sa nestarajú ich biologickí rodičia, aby čo najviac takýchto detí vyrastalo v rodinnom prostredí.
Celkom cielene uvádzam plný text programového vyhlásenia vlády v tejto činnosti, lebo práve v nej je pomenovaná podstata najväčších problémov, možno by sa dalo povedať, že rezervy pomoci ohrozeným deťom a rizikovým rodinám s deťmi tak, aby boli identifikované v uplynulých rokoch samotnou odbornou verejnosťou. Bez snahy o prikrášlenie sa dá pomenovať problém ako nedostatok či nedostupnosť odbornej pomoci pre deti a ich rodiny na dobrovoľnej báze, a to rovnako v ambulantnej, terénnej i pobytovej forme.
Ďalším nemalým problémom je jednotvárnosť tejto pomoci, čo neumožňuje reagovať zodpovedajúco na potreby toho-ktorého dieťaťa či jeho rodiny. Nemáme, nemáme tiež okrem personálnych štandardov pre samotné skupiny v detských domovoch určené profesijné štandardy ich zariadenia. V teréne sa otvárajú témy častokrát spoločné, nadrezortné, ktoré doposiaľ boli neriešené, alebo sa objavujú postupne tak, ako ich prináša sám život. Aktuálne rozdelenie v zriaďovateľskej pôsobnosti zariadení medzi štátnu správu, čo sa týka detských domovov, vyššie územné celky, ktoré sa týkajú krízových stredísk a resocializačných stredísk, k tomu nastavený systém financovania a tradičné chápanie úlohy jednotlivých druhov zariadení, osobitne detských domovov, umožňuje riešiť problémy praxe v zásade len prostredníctvom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a ovplyvňovať zabezpečenie výkonu rozhodnutí súdov v zariadeniach. Zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí je aktuálne organizované aj financované Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, a to nezávisle od toho, či ide o zariadenia štátne, akreditované alebo samosprávne. Celá časť výkonu pobytových aj ambulantných opatrení pre deti i plnoletých v zariadeniach je založená na tzv. dobrovoľnej báze, je plne v réžii samosprávy.
Zásadnou otázkou teda je, ako naplniť alebo ako naplno využiť potenciál zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately aj na riešenie dostupnosti ambulantnej, terénnej, odbornej pomoci deťom a ich rodinám, ako aj na zlepšenie dostupnosti odbornej pomoci pobytovou formou pre deti a ich rodiny. Riešením je zmena podmienok výkonu opatrení v zariadeniach a ich financovanie. Tak vznikol v prostredí samotných zariadení návrh na vytvorenie nového multifunkčného druhu zariadenia, centra pre deti, ich rodiny a plnoleté fyzické osoby, ktorého vecný obsah doplní doslova diery vo výkone opatrení na miestnej úrovni. A podľa miestnych podmienok, samozrejme, úlohy týkajúce sa zabezpečenia výkonu súdnych rozhodnutí musia byť premietnuté v istej inovovanej podobe aj v tomto novom druhu zariadení.
Postupne sa formoval konkrétny návrh riešenia aj právnej úpravy. Na tomto mieste si považujem za potrebné poďakovať najmä zástupcom zariadení z Fóra riaditeľov a zamestnancov detských domovov, Združenia neštátnych detských domovov, Asociácie krízových stredísk, ako aj mnohých mimovládnych organizácií a NO-čiek. Bez ich pomoci a ochoty vystúpiť z istých zabehnutých procesov by dnes nebolo možné podporiť návrh tejto novely.
Návrh je postavený na zriaďovateľskej úlohe ústredia a nadväzujúcimi povinnosťami zabezpečiť dostupnosť opatrení sieťou štátnych a neštátnych centier, a to aj prostredníctvom financovania výkonu všetkých opatrení, teda nielen súdnych rozhodnutí, v akreditovaných centrách. Treba zdôrazniť, že ide o nový druh zariadenia, čo neznamená, že všetky zariadenia budú rovnako všetko, to znamená sieť štátnych centier a ich účelom určí ústredie a sieť budú dotvárať akreditované centrá so svojou konkrétnou ponukou.
Čo sa týka zariadení zriadených samosprávou, samospráva bude môcť centrá zriaďovať podobne ako dnes detské domovy, nebude to však jej povinnosťou. Tieto samosprávne centrá podľa návrhu nebudú zabezpečovať výkon súdnych rozhodnutí ani ambulantných výchovných opatrení. Celkovú zmenu podmienok v zariadeniach chceme využiť aj na doriešenie situácie v krízových strediskách. Tieto prešli do samosprávnej pôsobnosti v roku 2004 ešte ako zariadenia sociálnych služieb, a keďže sa v nich vykonávajú aj súdne rozhodnutia, v roku 2005 prešli do systému sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a úprimne je treba povedať, že mnohé z krízových stredísk doposiaľ poskytujú skôr sociálnej služby krízovej intervencie.
Dnešné krízové strediská, resp. ich zriaďovatelia sa podľa návrhu budú môcť rozhodnúť, či budú naďalej pôsobiť ako zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, avšak už v nových podmienkach, alebo budú ďalej pokračovať v systéme sociálnych služieb.
Okrem návrhu na riešenie dostupnosti výkonu opatrení prostredníctvom zariadení celkovej zmene podmienok výkonu v zariadeniach vrátane úhrad a opatrení finančného charakteru je v návrhu riešených aj niekoľko ďalších okruhov, ktoré si iste zaslúžia našu pozornosť. Medzi také patrí aj napríklad doplnenie zákazového ustanovenia, v úvodzovkách. Za uplynulých niekoľko rokov sa objavili rôzne pochybnosti o fungovaní zariadení z pohľadu dodržiavania práv detí. Z môjho pohľadu je vylúčené, aby sa napr. viedli debaty o tom, či je, alebo nie je vhodné umiestniť dieťa s tým, že sa mu zakáže akýkoľvek kontakt s rodičmi, alebo či je vhodné, aby deti rozhodovali o trestoch pre iné deti. Preto je v návrhu aj jednoznačná úprava toho, čo je pri vykonávaní opatrení výsostne neakceptovateľné.
Návrh obsahuje aj zmeny, doplnenia a častí týkajúcich sa sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Za všetkým uvediem doplnenie právnej úpravy sprostredkovania osvojenia dieťaťom z iných krajín na území Slovenska a spresnenie procesov sprostredkovania medzištátneho osvojenia tak, aby boli minimalizované pochybnosti, či je dôsledne dodržiavaný princíp subsidiarity a či sú dôsledne zvažované všetky okolnosti na strane dieťaťa tak, aby medzištátne osvojenie bolo iba v jeho najlepšom záujme.
V ďalšom sa chcem osobitne venovať téme resocializácie. V rámci prípravy novely bolo zrejmé, že jedným z účelov centra, ktorý musí mať osobitne upravené podmienky, je vykonávanie resocializačného programu tak na dobrovoľnej báze, ako aj na základe súdneho rozhodnutia. Postupne sa vykreovali náležitosti resocializačného programu, profesijné i priestorové štandardy a iné podmienky jeho vykonávania.
Podmienkami vykonávania resocializačného programu a najmä témou prepojenia liečby a resocializácie sa zaoberala aj osobitná pracovná komisia, ktorá zhodnocovala cieľovú skupinu klientov, podmienky prijatia na resocializačný program, ako aj ďalšie náležitosti týkajúce sa resocializácie. Výsledkom tejto diskusie napríklad je, že poruchy správania dieťaťa v dôsledku užívania alkoholu, drog alebo v dôsledku patologického hráčstva nemôžu byť indikáciou resocializačného programu osôb závislých od alkoholu, drog a patologického hráčstva.
Zmeny boli dohodnuté aj v podmienkach prijatia na program v prípade detských klientov, aj v prípade dobrovoľných pobytov detí. Aj v prípade súdnych rozhodnutí bude podmienkou na prijatie dieťaťa absolvovanie najmenej štvortýždňovej ústavnej liečby a odporúčanie lekára so špecializáciou v konkrétnom špecializačnom odbore detská psychiatria. Splnenie týchto podmienok musí byť osvedčené pri nástupe na resocializačný program.
Keďže je novela zákona cielená aj na celkovú podporu procesov deinštitucionalizácie, návrh obsahuje v rímskej trojke aj zmeny o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Rozširuje sa okruh oprávnených osôb pre nárok na opakovaný príspevok náhradnému rodičovi aj náhradných rodičov, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a nie sú jeho príbuznými v priamom rade. Náhradní rodičia, ktorí majú dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, aktuálne napríklad na rozdiel oproti pestúnom nemajú nárok na príspevok náhradného rodiča.
Zároveň považujeme za správne, aby suma opakovaného príspevku dieťaťu, ktorá je v súčasnosti v jednotnej výške 139,09 eura zodpovedala úrovni výdavkov na dieťa v profesionálnej rodine, t. j. aby bola nielen diferencovaná podľa veku dieťaťa, ale aby aj zodpovedala jej výškou, t. j. v reáli pôjde o príspevok na dieťa od 184,90 do 231,10 eura.
Zmena, ktorú navrhujeme, je veľká. Vyžaduje si nielen finančné prostriedky, ale najmä dôslednú prípravu a čas na zavedenie do praxe. Neujde sa alebo neuvedie sa z večera do rána, premena systému bude trvať možno roky, ale iná cesta v tejto chvíli jednoducho nie je.
Uchádzam sa o vašu podporu, ja i moji kolegovia z rezortu sme pripravení na diskusiu, sme pripravení poskytnúť súčinnosť pri riešení tém či prípadných otázok, ktoré máte v záujme v kontexte návrhu tohto zákona otvoriť.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 18.10.2017 9:01 - 9:11 hod.

Ján Richter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Z úcty ku kolegom, ktorí prišli takto zavčasu ráno, si myslím si, že je potrebné niečo povedať na záver rozpravy k takto dôležitému zákonu. Neurobil som to včera, dnes by som chcel pozdraviť aj pána Lipianského, predsedu Jednoty dôchodcov na Slovensku, s ktorým sme veľmi úzko spolupracovali. A vôbec ďakujem pekne aj za ten sociálny dialóg.
Na záver vzhľadom na isté pripomienky alebo návrhy, ktoré tu boli prednesené hlavne z pozície pani poslankyne Jurinovej, sa mi žiada povedať asi jednu vec. Keď sme nastúpili pred tými šiestimi rokmi, pokladali sme za absolútne nevyhnutné urobiť zásadnú reformu dôchodkového systému. Zmenili sme prvý, druhý, tretí pilier, zaviedli sme minimálny dôchodok a pripravili sme zákon, na základe ktorého bolo možné vyplácať dôchodky z druhého piliera. Zmenili sa viaceré veci. Áno, zmenil sa aj spôsob valorizácie, kde sa z tzv. švajčiarskeho modelu, to znamená 50 % vývoja štatistiky miezd, 50 % vývoja štatistiky cien prešlo na tzv. dôchodcovskú infláciu. To znamená tovary a ceny vlastné dôchodcom.
Priznám sa, že trošku som ostal prekvapený, že to tak jednoducho vtedy prešlo, ale postupne, akonáhle sa začínajú niektoré kontúry z toho napĺňať, sa k tej problematike vraciame, čo je celkom prirodzené.
Základný cieľ celej tej reformy dôchodkového systému súvisel s tým, že je potrebné prijať isté garancie, aby bola zabezpečená udržateľnosť a hlavne dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému. Inak povedané, aby dôchodcovia v istom období, keď budú mať nárok na dôchodok, mali garanciu a istotu, že im ten dôchodok – či už z prvého, respektíve z druhého piliera – bude vyplatený. Som osobne presvedčený, že tá dôchodková reforma túto úlohu plní.
Otázka valorizácie. Pred tými šiestimi rokmi so sociálnymi partnermi, v tomto prípade hlavne s predstaviteľmi dôchodcov, prišlo k dohode, že budeme valorizovať pevnou sumou. Dôvod, ďaleko viacej do popredia vstúpila solidarita, to znamená otázka urobiť všetko pre to, aby tí nižší príjmoví dôchodcovia čo najviac pocítili akékoľvek percento alebo v tomto prípade pevnú čiastku valorizácie. Som presvedčený, to splnilo svoju úlohu. V čom by som to deklaroval? Vlani vydala Európska komisia štatistiky, ktoré sa týkajú vývoja životnej úrovne a hlavne prehlbovania, resp. neprehlbovania tohto rozdielu medzi tými najchudobnejšími a relatívne solventnejšími. Ja som veľmi rád, že aj na základe tohto rozhodnutia Slovensko skončilo v rámci Európskej únie v prvej štvorke, že sa tie nožnice neroztvorili, ale naopak, že sa postupne tá životná úroveň vyrovnávala. Prešlo toto obdobie. Zo zákona bolo potrebné sa zaoberať otázkou ako ďalej. Som znovu rád, že sme našli dohodu hlavne s predstaviteľmi Jednoty dôchodcov na Slovensku, uplatnili sme tento, nazvime ho, hybridný spôsob, ktorý rieši otázku aj, aj. Som presvedčený, že to je správne rozhodnutie, i keď, a to tu istým spôsobom pripúšťam, z hľadiska budúcnosti asi percentuálne pravidelné zvyšovanie nebude možné. Ale to je otázka, ktorá je aktuálna a možno bude aktuálna pre vládu, ktorá vzíde z volieb a bude mať zodpovednosť na roky ´20 a tie ďalšie.
Toľko sa mi žiadalo povedať úvodom. A teraz, ak dovolíte, by som plynule prešiel na niektoré veci, ktoré súvisia s tými pozmeňujúcimi návrhmi jednak pani poslankyne Jurinovej a jednak pani poslankyne Petrík, respektíve Mihál, ktorí v podstate spoločne predložili jeden pozmeňovací návrh.
K pani poslankyni Jurinovej, Gaborčákovej a Verešovej, pretože to je spoločný návrh. Ak dovolíte, odcitujem k prvej časti, ktorá sa týka problematiky tej prvej časti vášho pozmeňujúceho návrhu. Predkladateľky vo svojom návrhu navrhujú predĺženie rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na určenie dávky v nezamestnanosti z doterajších dvoch rokov pred vznikom nároku na túto dávku na tri roky a to v súvislosti s predĺžením porovnávacieho obdobia na splnenie podmienky minimálneho obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti. Logika súčasného ustanovenia rozhodujúceho obdobia na určenie dávky v nezamestnanosti spočíva v zjednotení dĺžky tohto obdobia – dva roky pred vznikom nároku na túto dávku s minimálnou dĺžkou obdobia poistenia v nezamestnanosti, ktorá je tiež dva roky. Ministerstvo práce plánuje však v nasledujúcom kalendárnom roku prehodnotiť súčasnú právnu úpravu rozhodujúcich období na určenie denného vymeriavacieho základu na určenie všetkých krátkodobých dávok a navrhnúť novú právnu úpravu, ktorá zásadne zjednoduší súčasnú viackrát zmenenú, ja by som ju pomenoval, trošku komplikovanú právnu úpravu. Toto komplexné riešenie si však vyžaduje dôslednú vecnú, právnu analýzu a v neposlednom rade aj istú dopadovú štúdiu, ktorú v súčasnosti my na ministerstve realizujeme. Vzhľadom na uvedené, neodporúčam podporiť, i keď isté ratio tá pripomienka má.
Žiada sa mi povedať ešte jednu vec. Možnože aj nie je najaktuálnejšia doba. My sme uvoľnili v tom našom návrhu možnosti, ktoré z toho vyplývajú, máme úplne iné starosti. 75-tisíc nových pracovných miest, pretože naša v tomto prípade priorita súvisí s tým, všetci, ktorí majú záujem pracovať, aby tú prácu prijali, pretože reálne tomu zodpovedajú možnosti a aktuálny stav na trhu práce.
Čo sa týka valorizácie, prečo sme zmenili, prečo z tej pevnej sadzby dnes hybrid? No jednoducho tá prvotná časť splnila úlohu a my sme prijali systémové opatrenia. Tie systémové opatrenia spočívajú v tom, že sme zaviedli minimálny dôchodok. Tam riešime systémove tie skupiny, inak povedané, kto minimálne 30 rokov bol dôchodkove poistený, musí mať iný dôchodok ako ten, ktorý nepracoval a poberá len sociálne dávky. To je splnené, tá úloha je splnená, a preto je teraz hybrid.
A k tej valorizácii, samozrejme, je to znovu dočasné riešenie, v zákone je aj presne vymedzené, navrhuje sa tak, že pevná suma sa dotkne len určitej časti dôchodcov. No a čo sa týka percentuálna, tiež sa dotkne určitej časti dôchodcov od výšky, ktorá je presne tam stanovená. Áno, ide o istú kombináciu zásluhovosti a solidarity.
A teraz k tej otázke, ktorá sa týka toho ústavnoprávneho rozmeru, pretože to pokladám za veľmi dôležité v tejto oblasti. Pani poslankyňa, máme tu ďalší nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, alebo Ústavný súd sa vyjadril, že sociálne práva sú pravidlami tzv. tretej generácie. Čo z toho vyplýva? Že štát má väčší priestor na úpravu podmienok ako pri základných ľudských právach. To je výrok Ústavného súdu. V kontexte tohto výroku sme pripravili aj túto novelu zákona. Áno, dočasnú, ale som presvedčený, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toľko možno k tomu ústavnoprávnemu problému.
Čo sa týka problematiky, ktorá je riešená v návrhu pána Mihála, resp. Petrík. Po prvé treba povedať, že v súčasnosti veľmi intenzívne pracujeme na zákone ohľadom ročného zúčtovania. Ročného zúčtovania odvodov, sociálnych odvodov. Táto problematika, ktorá je tu do istej miery obsiahnutá v tom návrhu, bude súčasťou komplexného zákonného riešenia, pretože na ročné zúčtovanie sociálnych odvodov sa relatívne veľmi dlho čaká. A tam bude potrebné viaceré veci, ktoré s tým súvisia, veľmi konkrétne zohľadniť.
Týka sa to aj tej druhej otázky, ktorá sa týka nevylúčenia súbežného poberania materského oboma rodičmi. My si osobne myslíme, teraz to v zákone je. Ja som minule informoval, že na Sociálnu poisťovňu nastúpi dozor, ktorý tieto veci potvrdí. Za týmto si stojíme a som presvedčený, že táto problematika je riešená. Ale opakujem ešte raz, problémy, ktoré sú navrhnuté v tomto riešení z hľadiska pozmeňovákov, budú súčasťou riešenia komplexného systémového, a to je návrh zákona ohľadom ročného zúčtovania sociálnych odvodov. Toľko reakcia ku konkrétnym otázkam, ktoré tu zazneli.
Chcem v závere zvýrazniť ešte jednu vec: K tomuto návrhu, ktorý predkladáme, sme dospeli v veľmi úzkej komunikácii a konzultácii aj so sociálnymi partnermi. Sú stotožnení, prijali takýto návrh riešenia. A ja vás preto chcem veľmi pekne požiadať, aby ste podporili takéto riešenie, ktoré sme do pléna Národnej rady predložili. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis