Videokanál poslanca

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, úvodom hneď musím povedať, že ja tento návrh podporím, ale začnem tam, kde pán Petrák skončil.
Politické školy sú vysoké, ale je treba pripomenúť, pán Petrák, že vy ste za ten zákon, ktorý podľa vás dnes politické školy vytvára, ste pred časom hlasovali v minulom volebnom období. Chcem apelovať na kolegov zo strany MOST - HÍD aj na kolegov v ich koalícii, na SNS, SMER aj SIEŤ.
Pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády sa dostalo do programového vyhlásenia vlády nasledovné znenie: "V oblasti politiky podpory národnostných menšín vláda podporí vyňatie všetkých málotriednych škôl z povinných kvót na jazykovo zmiešanom území." Toto znenie pre mňa ako pre občana predstavujúceho predstaviteľa národnostnej menšiny znamená, že na základných školách, teda jedna až deväť, všetky málotriedky, teda všetky triedy, kde je menej detí, budú vyriešené. Na rozdiel od toho ten návrh, ktorý vláda odsúhlasila a doniesla sem v skrátenom konaní, hovorí len o prvom stupni, a nie na jedna - deväť. Preto by som chcel apelovať na koaličných partnerov, že keď si už raz pred pár týždňami odsúhlasili vyňatie všetkých, tak aby naozaj v rámci tohto legislatívneho procesu upravili toto znenie tak, aby to naozaj krylo všetkých.
Kolegyne, kolegovia, musím povedať, že financovanie tých málotriedok je otázkou naozaj financií, ale financií na úrovni Slovenskej republiky, pán minister, opravte ma, pár stotisíc eur ročne. To nie sú milióny, to nie je desať miliónov, to nie je dvanásť miliónov, stačí dozrieť na to, aby podnikateľ typu Bašternák nedostal neoprávnene naspäť jednu vratku DPH, pán premiér nebude bývať v byte, ktoré sa postavia za štátne peniaze, ale vyriešime všetky málotriedky v tejto krajine. A bohate, na niekoľko rokov dopredu. Takže viesť diskusiu o tom, že či máme tých pár sto tisíc euro na to, aby sme naozaj pomohli tým rodičom, lebo ja naozaj veľmi dobre chápem a viem, že keď niektorý rodič, keď má odniesť svoje dieťa na školy s vyučovacím jazykom maďarským – a budem konkrétny, z Padaroviec, kde bývam ja, najbližšia škola je vo Veľkom Blhu cez dve dediny a priame autobusové spojenie neexistuje –, keď rodič chce, tak musí sám zabezpečiť, že každý deň ráno ho bude voziť. Keď nie, tak do Rimavskej Soboty je desať kilometrov, lebo toho prváčika naozaj neposadíte na autobus, možno, keby bol špeciálny autobus, tak ho tam posadím. Ale dnes sa bavíme o tom, že či máme tých pár stotisíc euro, a pritom s úsmevom na tvári tu sa rozkrádajú verejné financie. Je to smiešne.
Preto by som, dovoľte preto, aby som opakovane apeloval na kolegov, aby v rámci pripomienkového konania, ak to podporím, je to systémové riešenie a pre triedy jedna až štyri. Ale bolo by lepšie, keby to riešenie platilo pre celú základnú školu, teda nielen prvý, ale aj druhý stupeň od prvého až po deviaty ročník. Pretože sa pýtam, ktorý rodič dá do školy do prvého ročníka svojho žiačika, keď vie, že v piatom ročníku už tam nebude môcť chodiť alebo nemá v blízkosti školu s vyučovacím jazykom maďarským. Bolo by treba pozrieť na riešenie tohto problému systematicky, čo chápem, že z hľadiska krátkosti času to dnes asi možné nie je.
Takže apelujem na to, aby sme vyriešili tento problém a nenechali otázku II. stupňa, piaty až deviaty ročník, na ľubovôli štátneho úradníka, ktorý rozhodne teda v dohadovacom konaní, či dá výnimku, alebo nedá výnimku. To nemá byť rozhodnutie štátneho úradníka. To má byť princíp, ktorý platí zo sily zákona. Keď sa nájde iné riešenie, ja som za, ale musím povedať, že, kolegyne a kolegovia, apelujem aj na vás, prestaňme, prestaňte vôbec uvažovať v tejto otázke za pár sto tisíc euro, že je otázka financovania. Keď v tejto spoločnosti je charakterné – a väčšina vlády a vládnej koalície stojí za tým –, že je treba prikryť tých, ktorí rozkrádajú vo veľkom, a pomôcť rodinám, rodičom pre málotriedky nemáme kde. Toto nie je tá téma a nie je to miesto a nie je ani tá správna chvíľa, kde by sme, kedy by sme na to mali práve poukázať.
Ďakujem pekne za pozornosť.