Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, všetko najlepšie k vaším narodeninám. A dúfam, že čoskoro uzdraviete a budete pracovať príjemne, pretože na tom ministerstve je naozaj veľa práce.
Úvodom môjho vystúpenia dovoľte, aby som sa poďakoval vám aj vaším kolegom za to, že z mojich pripomienok v prvom čítaní ste niektoré pripomienky zapracovali do zákona. Osobitne ďakujem za to, že označovanie zloženia pri nebalených a vážených výrobkoch zostanú zachované. Bolo by treba viac ešte dozrieť na to, aby to aj obchodníci v plnej miere robili, lebo to je ten parameter, na základe ktorého si spotrebiteľ môže urobiť odborný posudok, či cena zodpovedá tej kvalite, tak ako náš minister financií hovorí, že peniaze za kvalitu.
Rovnako si myslím, že aj to riešenie, kde názorovo sa ešte líšime v tom, že teda riešenie tých malých prevádzok 15 ľudí a 700-tisíc euro, predložili ste pozmeňujúci návrh oproti tomu, čo bol. Ja osobne zdieľam názor, že by to malo byť ešte inakšie naformulované, ale možnože právne obstojí aj to, čo ministerstvo predložilo. Ukáže život, ale aj za tú zmenu, pani ministerka, musím povedať, že ďakujem. Je to krok k lepšiemu, nie pre mňa ako pre poslanca, ale pre tých malých výrobcov, ktorí pristupujú na slovenský trh, sú to pre slovenských výrobcov, aby sme aj týmto spôsobom vytvárali pre nich jednoduchšiu, pracovné miesta.
Čo ale naďalej trápi, ten praktický pohľad na túto novelu, je zmena v § 11 písm. e) zabezpečiť oddelenú prepravu nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich ich bezpečnosť a kvalitu. Chcem povedať, že nikde v slovenskom právnom poriadku nie je zapísané a zadefinované, čo sú to vzájomne nezlučiteľné druhy výrobkov. Preto si myslím, že toto znenie bude vyvolávať mnoho problémov v praxi. Keďže je to zapracované do zákona o potravinách, tak všeobecne by sa to dalo vnímať, že nezlučiteľné druhy potravín. Ja chápem, lebo som sa pýtal odborníkov, prečo vznikol vôbec takýto návrh alebo takéto znenie. Vychádza z toho, že mnohí prepravcovia, hlavne z Poľska, dovážajú potraviny spolu s pneumatikami alebo s nejakým stavebným materiálom. Ja súhlasím s tým, že toto treba riešiť. Len to znenie alebo tá formulácia podľa mňa je nedostatočná a môže, môže vyvolávať pochybnosti.
Preto ja som navrhoval vo výbore, aby k tomuto ustanoveniu bolo dané ministerstvu právomoc vydať všeobecný právny predpis, kde by to dopovedalo. Je mi to nesmierne ľúto, že poslanci z vládnej koalície túto snahu nepochopili, lebo keby ministerstvo dopovedalo, čo tým myslí, tak by to bolo oveľa lepšie. Ostatne by možno bolo lepšie, keby tá formulácia bola, že potraviny nie je možné spolu prepravovať s tovarom nepotravinárskeho charakteru. To by bolo jednoznačne definované, že máme nato, máme zato, aby s pneumatikami z Poľska nedovážali spolu mäso alebo mlieko, alebo iné výrobky. A že v tom aute majú byť potraviny alebo iný, iný tovar. Myslím si, že toto je ešte jeden taký bod, ktorý je veľmi citlivý.
Dovoľte, aby som sa teraz vyjadril aj k tomu, čo povedal kolega Krajčí. Kolegyne, kolegovia, sedíme v Národnej rade Slovenskej republiky, v orgáne, ktorý má zodpovedať za životy občanov tejto krajiny. Máme prijímať zákony, ktoré majú hovoriť, aby sa tu ľudia cítili čo najlepšie a najkonformnejšie. A mám za to, že pri riešení tovaru, ktorý je, zostane na pultoch nepredaný po minimálnej dobe trvanlivosti, chceme riešiť humanitárnu pomoc alebo problém 600-tisíc ľudí, ktorí žijú na hranici chudoby. Vyzývam vás k tomu, aby ste sa k tomuto návrhu zákona a k riešeniu tovaru, či už sú to konzervy, cestoviny, múka alebo iné druhy tohto charakteru, ktoré spadajú do tejto kategórie, aby ste sa nesnažili nájsť riešenie a nezavádzali riešenie pre druhú kategóriu občanov v tejto krajine. Humanitárnu pomoc poskytuje v tejto krajine ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Dostáva k rodinám, ktoré sú odkázané, tovar, také balíčky, ak ste mali možnosť vidieť aj v televíziách. Rozdávalo to kedysi ministerstvo pôdohospodárstva, potom za ministra Jahnátka sa to ukončilo, nepokračovalo sa, aj keď sme mali odsúhlasených 5 mil. eur, nepokračovalo sa v tom. Ja sám som prvýkrát to zavádzal, dostalo sa to k viac ako 420-tisíc ľuďom, táto humanitárna pomoc. Boli to potraviny, ktoré boli v kategórii v lehote minimálnej trvanlivosti, a každý, kto to dostal, mohol tento tovar použiť. Nebol to, nebola tá potravina, kde už výrobca negarantoval jeho kvalitu a bezpečnosť.
Zavádzať do systému, že my chceme rozdať ten tovar, ktorý zostane v našich obchodných reťazcoch prebytočný, nepredaný. Zoberme si jednu konzervu, tá konzerva, tie konzervy viac-menej majú trvanlivosť tri roky. Chce mi niekto povedať, že tri roky nie je možné predať ten tovar v obchode? A tri roky a prvý deň to ideme rozdávať ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi preto, lebo táto krajina má taký systém, že z 5 mil. ľudí 600-tisíc žije na hranici chudoby, tak my im ideme tento tovar rozdávať.
Chcem poukázať na druhý rozmer tohto, tohto prístupu. Tovar, ktorý je jeden deň po dobe minimálnej trvanlivosti v obchodnej sieti, keď ho ktokoľvek nájde, tak ho ideme postihovať miliónovou pokutou. Na druhý deň na základe toho istého zákona alebo v ten istý deň tovar po minimálnej dobe trvanlivosti na základe tohto istého zákona môže charitatívna organizácia rozdať tým, ktorí sú, žijú v chudobe a nemôžu si dovoliť takýto tovar, takéto jedlo si zaobstarať a kúpiť v obchode. Prosím, toto nie je s kostolným poriadkom. Naozaj zamyslite sa nad tým.
Pán kolega Krajčí, ja súhlasím s tým, že keď tú konzervu nevedia predať, ale nevedia predať dva roky a jedenásť mesiacov, tak v tom dvanástom mesiaci nech to rozdajú tým, ktorí sú na to odkázaní. Tých 15-tisíc ton, ktoré ste tu spomenuli, my sme sa minule bavili tu a ja som sa nad tým tak hlbšie zamyslel a povedal som si, prečo táto, takéto množstvo vzniká na Slovensku, lebo to nie je úkaz v Nemecku, nie je to úkaz v Rakúsku, to je úkaz, ktorý je na Slovensku. Prečo tomu tak je?
Je tomu tak, lebo v roku 2000, keď Slovenská republika vstúpila do OECD, tak bezbreho vpustila všetky obchodné reťazce na Slovensko. Však Bratislava má pomaly viac veľkoobchodných priestorov, obchodné centrá než samotná Viedeň, ktorá je násobne vyššia. V našich obchodoch veľakrát ten tovar nie je majetkom obchodu, ale dodávateľa. To znamená, sú preplnené. To je v poriadku, je tam väčšia ponuka pre zákazníka, ale tým pádom aj väčšie plytvanie. Ale to je, nie je chyba zákona o potravinách, to je chyba systému, ktorý sme tu dovolili, že máme jednoducho tých obchodov veľkých príliš veľa a potom predávajú ten tovar na komis, predávajú ho do posledného možného dňa. Tento zákon s týmto návrhom, musím povedať, že vyhovuje len obchodným systémom, obchodným reťazcom, pretože ony tú konzervu budú môcť predávať za plnú cenu do posledného dňa. Tri roky. Pýtam sa, tri roky - na tom pulte aj vzadu - nie je človek, ktorý to vie nájsť a vie pozrieť a dať ho dopredu? Nie je človek, ktorý by povedal, že tento tovar dáme do ponuky a zlacníme a predáme? Nie. Lebo keď ho zlacnia, tak na tom niekto prerobí. Keď zavedieme tento systém, tak celú tú ťarchu prehodíme na niekoho iného. Prehodíme na výrobcu, lebo obchodník na tom nestratí nič, a ľudí, vytvoríme kategórie, druhej kategórie, ktorým to dáme, aby si to, aby to zjedli.
Preto by som vás chcel vyzvať, systém, ktorý dnes na Slovensku je a funguje, kde je to možné rozdať v lehote, by bolo treba rozšíriť pre všetky charity. Osobne si myslím, že riešenie, ktoré je na Slovensku, že potravinár, keď obchodné reťazce dajú tovar potravinárskej banke, potravinovej banke, tak vtedy si to môžu odpísať. Podľa usmernenia ministerstva, teda Finančnej správy alebo Finančného riaditeľstva.
V tom, ja osobne si myslím, že to by malo platiť pre všetky charitatívne organizácie a áno, súhlasím s tým, čo povedal kolega Krajčí, že keď necháme tento systém v tej podobe, v akej je, tak ja môžem spávať kľudne, pretože nebudem mať ľudí druhej kategórie, ktorým tento tovar budeme rozdávať. Nebudeme rozdávať, lebo tento systém je len systémom preto, aby sme ho mali, ale nie preto, aby fungoval a niekomu pomohol. Lebo keby sme to rozšírili, že každá charita tak ako dnes môže sa zúčastniť a môže si zobrať ten tovar a môže to rozdať, tak v tej chvíli, a samozrejme, obchodník si to môže odpísať z nákladov, keď to urobí posledný týždeň ešte v lehote, keď výrobca garantuje jeho kvalitu a bezpečnosť, tak by sme tým ľuďom rozdali tovar, za ktorý sa nikto nemôže, nemusí hanbiť.
Ale nazdávam sa, že Národná rada Slovenskej republiky by mala zabezpečiť to, aby občania Slovenskej republiky mali prístup rovnako k potravinám a aj kvalite. Štát musí garantovať pre svojich občanov, že v predaji a v distribúcii budú potraviny, ktoré výrobca garantuje. My chceme zaviesť alebo je tu snaha zaviesť, kde už výrobca negarantuje jeho kvalitu, negarantuje ani jeho bezpečnosť, lebo nikto negarantuje, že či tie podmienky budú dodržané alebo boli dodržané za tie tri roky a v akom stave ten tovar prechádza, lebo obchodník nezodpovedá za ten tovar, keď to odovzdáva charite. Za to zodpovedá v konečnom dôsledku charita, keď to rozdá ľuďom. Ale my v Trestnom zákone máme trestnú zodpovednosť za to, keď niekto podá potravinu alebo predá, predá alebo dodá niekomu potravinu, ktorá mu spôsobí ujmu na zdraví. To znamená, že tento systém je chorý, pretože sa pozerá na veci len z titulu tohto zákona a nie systému ako takého, ktorý na Slovensku funguje, alebo v akom prostredí, v právnom prostredí sme. Ale nazdávam sa, že na tom už v tejto chvíli asi nič veľmi nezmeníme, takže musím povedať, že tak ako v prvom čítaní som upozornil na tieto veci, dnes som sa snažil rozšíriť tento uhol pohľadu tam, kde ministerstvo neakceptovalo alebo nereflektovalo na tie podnety, ktoré som namietal. Je to legitímne právo ministerstva, je to legitímne právo vládnej väčšiny, ale rovnako musím povedať, že je to aj legitímne poukázanie na to, že za celý tento systém, ktorý sa tu vytvorí, bude niesť v prvom rade vládna koalícia aj zodpovednosť pri jeho vykonávaní v praxi, a či vôbec ten zákon v tej podobe bude vykonateľný.
Takže záverom opätovne dovoľte, aby som sa poďakoval za tie zmeny, ktoré ministerstvo zapracovalo, ktoré som povedal v prvom čítaní, no a dúfam i, že ministerstvo čoskoro príde na to, že tento systém je treba zmeniť, lebo nie je možné povedať, že tovar jeden deň po minimálnej dobe trvanlivosti v obchodnom reťazci postihujeme miliónovou pokutou a na druhý, a v ten istý deň, keď to niekto na základe toho istého zákona rozdá, tak to je v poriadku, pretože dávame tým, ktorí sú chudobní. Ale to, že tu máme tých 600-tisíc ľudí chudobných, za to nemôže ministerstvo pôdohospodárstva, ale to je systém chorý tak, ako je.
Ďakujem.
