Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v mnohých veciach, čo povedala pred chvíľkou pani kolegyňa Zemanová, sa viem stotožniť. Pokúsim sa vám tie pohľady z pozície farmára trošku priblížiť možno takým jednoduchším spôsobom k tomuto návrhu zákona. A je faktom, že ja sa na tento zákon pozerám tak, že je lepší zlý zákon ako žiadny. Pokiaľ sa riadime podľa tohto hesla, tak takýto zákon potrebujeme. Ale tento zákon bude bičom len pre farmárov a na starostov obcí a miest, ale neporieši skutočné problémy.
Totiž tento návrh, pri spracovaní tohto návrhu zákona nikto sa nezaoberal tým, že aký to bude mať na, dopad na podnikateľské prostredie v týchto chránených vodohospodárskych územiach. Nikto z nás, uvažujúc sedliackym rozumom, nespochybní, že poľnohospodárstvo bolo odjakživa prítomné v chránených vodohospodárskych územiach, teda aj na Žitnom ostrove, a tá voda tam zostala, chvalabohu, zachovaná. Najväčšie ohrozenie pre Žitný ostrov, keď sa budem zameriavať na Žitný ostrov alebo uvádzať ako príklad, tak je zo skládky z Dimitrovky, a nie z poľnohospodárskej výroby. Aj s tým sa dá súhlasiť, že aj poľnohospodárska činnosť a veľkovýroba má svoje riziká, trebárs je to určite produkcia hnojovice z veľkofariem ošípaných, ktoré sú na Žitnom ostrove. Ale s ich aplikáciou a ich dopadom a ich kontrolou sa tento zákon jaksi vôbec nezaujíma. Očakával som väčšiu kontrolu v tejto oblasti a chápal by som, keby tento zákon mal snahu zaviesť povinnosť, že keď niekto produkuje nadmerné množstvo hnojovice, tak jeho aplikácia bude viac kontrolovaná. Lebo to, ako keď stále to aplikujú na tú, na to isté pole, tak to poškodenie je tam, hrozí oveľa väčšie a tá kontrola a ten dohľad je tam laxný. Nič sa v tejto veci nezmenilo.
Rovnako nikto neprešiel, čo to bude znamenať, ak dáme do § 3 odsek, ods. 3 písm. i), ktorý hovorí aplikovať prípravky na ochranu rastlín, ktorých použitie je podľa zoznamu vydaného podľa osobitného predpisu v chránených vodohospodárskych oblastiach zakázané. Dnes, musím povedať, že väčšina chemických prípravkov nie je preregistrovaná na Slovensku. Väčšina veľkých výrobcov chemických látok, ktoré sa používajú v poľnohospodárstve, nechce registrovať svoje výrobky na Slovensku, trebárs na kapustu alebo na papriku, paradajku, lebo tá výmera, ktorá sa pestuje na Slovensku, je tak malá, pre nich nerentabilná, aby prešli celým schvaľovacím procesom na Slovensku. To znamená, že oni tento prípravok, hoc sa používa na celej Európe, v celej Európe a nemá žiadne negatívne dopady na životné prostredie, nenechá zaregistrovať na Slovensku a u nás poľnohospodár to nemôže používať, lebo jeho zaregistrovanie by stálo viac, ako keby, ako to, čo on za 10 rokov z tých prípravkov predá. To znamená, že toto je preňho nezaujímavé, a preto si myslím, že tu je aj odborné zlyhanie v spolupráci s ministerstvom pôdohospodárstva, že v podstate keď dneska nemáme preregistrované tie prípravky, a jednoducho farmári nevedia povedať, že ktoré prípravky môžu používať. A keď použijú tie, ktoré sú dostup..., ktoré sú dostupné, v tej chvíli budú v rozpore s týmto zákonom. To znamená, že budú musieť zmeniť plodinovú skladbu, štruktúru výroby, keď... Príklad poviem.
Keď farmár by sa rozhodol na Žitnom ostrove, že on zatrávni svoju parcelu a bude tam pásť ovce, čož určite nezaťaží znečistenie životného prostredia alebo ani spodné vody v takej miere, nemôže to urobiť, lebo to je vznik novej farmy s chovom hospodárskych zvierat. Musí splniť také podmienky, že to, že ich nesplní podľa tohto zákona. Farmára kontroluje ministerstvo pôdohospodárstva.
A teraz idem na to, čo hovorila kolegyňa Zemanová. Ťažba štrkopieskov, nerastných surovín. Kto ich schvaľuje? Ministerstvo hospodárstva. Priemyselné zdroje, znečistenia, § 3, nový priemyselný zdroj.
Alebo sa pozrime na § 3 ods. 4 existujúce stavby a zariadenie uvedené v ods. 3 a písm. a) v 3. až 6. bode možno rekonštruovať a modernizovať, len ak dosiahne účinnejšiu ochranu. Kto ich vykonáva? Kto ich kontroluje? Ministerstvo životného prostredia ich nekontroluje. Ministerstvo životného prostredia takúto právomoc v svojich platných, dnes platných zákonoch takúto nemá.
Tento zákon, ktorý by generálne mal riešiť problém chránených vodohospodárskych oblastí, ale hovorí o tom, že inšpekcia životného prostredia má aké kompetencie. V tých kompetenciách kontrolovať toto nemá. Kompetencie ministerstvo hospodárstva nie sú premietnuté do tohto návrhu zákona. Tento návrh zákona je urobený šlendriacky. Tento návrh zákona v pôvodnom znení v § 8 počítal s tým, že všetky tieto činnosti bude kontrolovať ministerstvo pôdohospodárstva. Po tej kritike, ktorá odznela, že prečo má ministerstvo pôdohospodárstva kontrolovať ropovody alebo líniové stavby tohto charakteru, tak ministerstvo životného prostredia reagovalo tým, že do spoločnej správy čl. 4 sa dostalo doplnenie, že..., sekundu (rečník listuje v materiáloch), § 8 - vykonáva kontrolu obmedzení činnosti, § 3 ods. 3 a teraz sa dopĺňa - v rozsahu svojej pôsobnosti. Ale to sa týka len ministerstva pôdohospodárstva.
A kde je kontrola ministerstva hospodárstva? Kde sú nové, nové oprávnenia a povinnosti, ktoré tento zákon na jednej strane hovorí, že pri tej rekonštrukcii musíte dodržať, ale ja nikde v tomto návrhu zákona nevidím, že kto a kedy a ako ho má skontrolovať. Lebo ako pri modernizácii priemyselného parku alebo strediska, aby sa to zlepšilo, kto ich má skontrolovať? Ministerstvo dopravy? Ministerstvo hospodárstva?
Ministerstvo dopravy má vo svojej gescii stavebný zákon. Keď pôjdu podľa toho, tak ich ľudia majú kontrolovať alebo úradníci na stavebnom úrade. Kde je to v tomto návrhu zákona, že to je ich povinnosť? Ako, kolegyne, kolegovia, to, čo sa ukladá v § 3 ods. 4 existujúce stavby a zariadenia uvedené v ods. 3 písm. v 3. až 6. bode možno rekonštruovať a modernizovať, len ak dosiahne účinnejšia ochrana vôd. Toto je nová kompetencia, nová požiadavka, ktorú zavádza do slovenského právneho poriadku len lex Žitný ostrov, ako ho pán minister nazýva. A ja nevidím, pri všetkej úcte, nevidím, kto ho má kontrolovať. Lebo inšpekcia životného prostredia takúto právomoc nemá.
Za druhý nezmysel považujem to, že príde, prídu kontrolóri pokutovať farmárov a jeho príjem ide do envirofondu a z envirofondu potom farmári nemôžu čerpať žiadne, žiadne peniaze. Dovoľte, aby som poukázal aj na dopad pre obce. Skoro každá obec má futbalové ihrisko. Obec je právnická osoba. V tej chvíli, keď on pôjde a vyznačí hraciu plochu vápnom na futbalom ihrisku, aplikoval v zmysle zákonov o poľnohospodárstve vápno, ktoré je hnojivo, a musí sa prihlásiť a registrovať sa podľa tohto zákona na ÚKSÚP-e a podávať každý rok hlásenia.
Páni starostovia, viete o tejto povinnosti? Lebo to sa netýka len golfových ihrísk, verejné priestranstvá, ihriská detto to isto. Keď vy kdekoľvek na verejnom priestranstve použijete akýkoľvek chemický prípravok, musíte zaregistrovaný. Ešte aj za vápno, lebo vápno je hnojivo. Ako tento zákon nie je úplne ako s kostolným poriadkom. Ako ja chápem jeho cieľ aj ho podporujem, len je to zle uchopené. Ako keď každý starosta bude musieť za to, že si vyznačí hraciu plochu alebo na tenisovom kurte si vyznačí vápnom, tak to musí, musia mať schválené. Použije tam akýkoľvek iný materiál? Choď si ho schváliť. Je to, je to v tom zákone. Je to právnická osoba? Je. Lebo to sa nevzťahuje len na fyzické osoby. Ale je to majetok obce, je to verejné priestranstvo a musí sa to urobiť.
No preto by som dal návrh vrátiť, procedurálny návrh, pán spravodajca, vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na dopracovanie. Ja by som bol za to, aby tento zákon prešiel. Ale aby prešiel v takej podobe, aby to v skutočnosti slúžilo k cieľu. Lebo ono podľa toho, ako je to tu napísané, jediné, koho bude možné efektívne kontrolovať, to sú poľnohospodári a obce, lebo tých budú drbať, s prepáčením, keď používajú hnojivo, lebo musia ísť odovzdať hlásenie. Keď neodovzdá hlásenie o použití chemických prípravkov a hnojív, tak dostane pokutu. Starostovia, berte si! To je pravda, že starosta sa môže uchádzať o peniaze z envirofondu, takže keď máte šťastie, tak dostanete časť peňazí naspäť.
Ďalej dovoľte, aby som navrhol vyňať na osobitné hlasovanie bod 12 spoločnej správy, to je bod týkajúci sa rybárstva a bol by som nesmierne rád, keby tento bod v tomto návrhu zákona nebol schválený. Nevidím žiadny dôvod, aby v zákone o vodohospodárskych, teda o chránených vodohospodárskych oblastiach sa riešil zákon o rybárstve. Toto je podľa mňa ďaleko, ďaleko nad rámec predkladaného návrhu a chytanie, chytanie rýb a podobne s ochranou vôd a ochranou vodohospodárskeho územia nemá ale absolútne nič spoločné. Vyvoláva to dojem o pridelení rybárskeho práva na ostatných vodných plochách. Čo to má spoločné s používaním chemických látok? Neviem.
Na druhej strane musím povedať, že, poukázať, že ministerstvo životného prostredia pracuje chaoticky, o tom svedčí čl. III tohto návrhu zákona, a to novela zákona o vodách. Pri poslednej novele zákona o vodách č. 177/2018 Z. z., teda tohto roku, ministerstvo vypustilo slovo letecká z definície aplikácie hnojív a prípravkov na ochranu rastlín, biocídnych látok a vypustil z doteraz platného zákona o vodách. Vtedy som pána ministra upozorňoval, že je to chybný krok a je to cesta nie správnym smerom. A som nesmierne rád, že pán minister v tomto návrhu zákona sa to snaží napraviť a opätovne tam, kde to bolo, trošku pozmenenú formu tohto znenia vracia naspäť.
To len toľko k tomu, že, bohužiaľ, mal som pravdu začiatkom tohto roka, keď to táto snemovňa vypustila z vodného zákona, tak teraz sa to tam vracia. A práve preto hovorím, že tento zákon je síce mediálne veľmi dobre odprezentovaný, že chráni vodohospodárske chránené územia, ale je nefunkčný.
Ďakujem pekne.
