Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

10.9.2019 o 13:08 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 14:42 - 14:47 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovoľte, aby som doplnil moje úvodné vystúpenie na základe písomného prihlásenia.
Pani kolegyňa, naozaj nabádal som vás, aby ste zobrali späť, aby sa to vyriešilo po skupinách. Pokiaľ som sa vyjadril inak, tak sa za to ospravedlňujem.
Ale k tým číslam ministerstva financií. Ešte raz zopakujem. Ministerstvo financií v roku 2014 oznámilo, že všetky potraviny keby sa znížili, tak je 150 mil. Od tej doby - už dosť značná časť potravín - je znížená sadzba a teraz ministerstvo financií, podľa toho, čo vy tvrdíte, hovorí zase o 150 mil. Pochybujem o tých číslach.
Ale k faktom. Je faktom - a nespochybniteľným faktom -, že nárast salda agropôdnych komodít na Slovensku za vlády a za ministrovania SNS stúpa. Keď ste nastúpili bola 1,2 mld. , teraz je 1,8 mld. Je to holý fakt. Toto poukazuje na to, že to, čo vieme doma vyprodukovať, dovážame. Hovoríte o prioritách, táto vláda odkedy tu je a existuje a spolu sa podieľa na zodpovednosti spravovania krajiny, robí investície a nákupy predražené, premrštené, tam prioritu máte. Tam, kde sa to dotýka občanov, tam prioritu nemáte. Keď hovoríte o tom, keď tu opozícia vás kritizuje, že ceny za vašej vlády rastú najrýchlejšie, tak skúste sa nad sebou zamyslieť.
Tie nočné príplatky, ktoré ste zaviedli pre pekárov, ktoré robia v noci, aký to mal dopad na vývoj cien potravín? Oni robia naozaj furt len teda prevažne v noci. Preto sa snažia prejsť na iný typ výrobkov, ktoré môžu robiť, to znamená, že urobiť mrazené pečivárske výrobky, ktoré môže cez deň len rozmraziť a dať ho, dať ho na pult. Vaša politika prináša odklon od toho, čo kolega Zelník tu hovoril, že ktoré sú bezpečné a kvalitné potraviny. Práve s týmito drobnými opatreniami, ktoré ste počas tejto vlády prijímali, posúvate tú kvalitu niekde úplne inde.
A neodpovedali ste na môj dotaz. Rohlík 40-50 g áno, rohlík 60-gramový nie? Viete, čo to bude znamenať? Ja vám poviem. Tie rohlíky, ktoré dnes sa predávajú, vrátime sa k tomu, čo sme už v Slovenskej republike raz mali, začnú používať technológie, že sa to bude nafukovať, aby gramáž bola menšia, ale ten rohlík bude vypadať ako veľký. Ale nebude to, ale nie je to dobrá cesta. Preto hovorím, že keď pekárenské výrobky, tak všetky.
A hovoriť, že zdravé, zdravé výrobky. Pani kolegyňa, viete, koľko ľudí je alergických na mlieko a mliečne výrobky? Viete, koľko ľudí je alergických na lepok v tejto krajine? Potom by som mohol použiť otázku, tak sójový jogurt, prečo tam nie je. Viete, otázka kvalitných a bezpečných potravín sa týka každého jedného človeka, lebo každý môže mať nejakú intoleranciu. To znamená, že keď chceme riešiť potraviny, ja som zástancom toho, aby sme riešili en bloc. Keď nevieme riešiť en bloc, tak riešme ich podľa skupín. Ale prídete do obchodu a tam budete mať, v jednotlivých bedničkách budete mať rohlíky. Tieto budú za 10 %, tieto budú za 20 %. Tak potom všetky rohlíky a všetky pekárenské výrobky nech sú za 10 %.
A keď sa bavíme o tých prioritách. Tak prečo SNS nepovie, že dobre, tak sa vzdáme jedného, jedného tendra na..., tendra na ministerstvo obrany a máme, máme tento problém vyriešený. Ako úprimne, poďte sa sem postaviť a povedzte, nech príde kapitán Andrej Danko.
A, pán kolega Bernaťák, keď hovoríte, že mám voliť SNS. No ruku by som si dolámal - voliť SNS, aby som tu mal takúto, takúto vládu mafiánskeho typu Kočner.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 14:32 - 14:33 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolegyňa Antošová, pekne ste to povedali na samom začiatku vašej reakcie, že všetko je o prioritách. Prioritou SNS sú nákupy stíhačiek, transportérov, to sú veľké biznisy. Ale 30 mil., aby každý občan tejto krajiny mohol kúpiť si potraviny lacnejšie o 10 %, to nie je prioritou. To je len populizmom, ako k nemu pristupujete. A preto som vás nabádal k tomu, aby ste to zobrali späť, a nevysvetlili ste mi, prečo ro..., prečo pekárenské výrobky od 4..., od 40 do 50 g 10 % a nad je 20 %. Jednoducho mám za to, že vytvárate chaos, pokiaľ by ste to zobrali po jednotlivých skupinách, teda všetky mäsové výrobky, nielen to, že slani..., teda kus mäsa alebo stehna je 10 %, ale keď z neho urobíte šunku, dáte do toho korenie, do pácu, vyberiete, tak je to už 20 %. Toto je nelogické, povedať, že petrž..., mrkva, petržlen ide za 2, za 20 %. Prečo? Lebo to má 6, to urobí 6 mil.?
Položte si otázku, koľko kíl, koľko ton sa toho predá, koľko domácností sa to dotkne, tých stíhačiek, koľko domácností sa to dotkne?!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 14:13 - 14:23 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, úvodom dovoľte, aby som ocenil snahu predkladateľov riešiť a znížiť DPH na potraviny ako také, ale dovoľte, aby som sa k tomu vyjadril, pretože už dnes máme chaos pri DPH-čke na potraviny a po tejto zmene budeme mať ešte väčší. Pôvodne som predkladal v roku 2014 návrh na zníženie všetkých potravín na 10 %. Vtedy ministerstvo financií to odmietlo s dôvodom, že by to malo dopad na rozpočet 150 mil. Medzičasom vláda pristúpila k tomu, že znížila DPH na časť potravín, teda na dosť značnú časť potravín a dneska pani kolegyňa hovorí, že keby sme všetky zrušili, tak to bude mať dopad na 100 mil. Je to výsledok len a len toho, že na Slovensku vďaka prístupu vlády rastú ceny potravín rýchlejšie ako v okolitých krajinách. A osobne pochybujem o tých číslach, ktoré hovorí ministerstvo financií, pretože viac tých návrhov neboli sem predložené, a neviem, či pani kolegyňa má, ale teda stanovisko ministerstva financií pre nás pre poslancov nejako nevyčíslovalo alebo nie je tam uvedená hodnota, ktorú ste uviedli vo svojej úvodnej reči.
Chcem povedať, že doteraz platilo, že keď niekto kúpi polku svine, tak ho má za 10 %. Keď ho rozdrobia a zoberie ti, zoberie si bok slaniny, teda v čerstvom, v chladenom stave, tak je to za 10 %. Keď ho zapácujete a predáte ho ako slaninu, tak to bolo 20 %. Dnes namiesto toho, aby sme si vybrali skupiny, ktoré chceme znížiť DPH, trebárs mäsové výrobky, a potom by sme znížili všetky mäsové výrobky na 10 %, začneme zavádzať ďalší chaos.
Kvitujem, že predkladateľka v tejto opravenej verzii sa snaží riešiť produkty, ktoré máme na Slovensku. Ale si kladiem otázku, jablká a hrušky a duly áno, duly sa pestujú v oveľa v menšej, menšej miere ako marhule, broskyne, čerešne na Slovensku - tie nie. Trebárs taká mrkva, petržlen, keď chceme pomôcť týmito potravinami, aby boli cenovo dostupné, a chceme podporiť aj domácich výrobcov, tak by sme mali sa zamerať práve na tie výrobky, ktoré sú cenovo dostupné. A vieme si ho vyprodukovať sami.
Ostatne musím povedať, že za vlády Robert..., tretej vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho na Slovensku agroobchodné saldo z 1,6 mld., 1,2 mld. stúplo na 1,75 mld. na minulý, za minulý rok. To znamená, že je tam 500-miliónový nárast v agrokomoditách. To znamená, že táto vláda vôbec nerobí nič pre to, aby sme výrobky, ktoré vieme doma vyrobiť, aby sme ich doma vyrobili a predali. Tento návrh presne ukazuje práve aj na túto oblasť.
Pani kolegyňa, viete mi vysvetliť, prečo nechceme riešiť všetky ovocie, všetku zeleninu, ktorú vieme vyprodukovať na Slovensku? Lebo to by som chápal. Ale povedať, že jablká a hrušky občania nech jedia, lebo ti budú za 10 %, a slivky, broskyne, marhule, to bude výhodnejšie dať do pálenky, lebo tam je to lepšie, tam to už, ekonomika vyjde lepšie. Prečo nie? Prečo aj tam nie?
Potom taká druhá oblasť, ktorá je totálne chaos ako, že tam už sa pomaly ani divá sviňa nebude vyznať, to sú pečivár..., pečivá. Chápem, keby ste povedali, že všetky čerstvé pečivá, ktoré sa robia, sú za 10 %. Ale povedať, že rožky za 40- až 50-gramové rožky sú za 10 % a o chlp väčšie rožky už za 20 %, tak mi povedzte, kto sa v tom bude vyznať. Ako? Ako sa to bude kontrolovať? To kontrolóri prídu, finančníci prídu do obchodu a zoberú si rohlík a dajú si na váhu, či to má 50 gramov alebo 55? Ako jednoduché riešenie - zobrať po celých komoditách. Keď povieme, že čerstvé pečivo, tak všetk.., všetku pečivo, čo tam do toho spadá, ale nie takto rozdeľovať po jednotlivých skupinár, že takáto gramáž áno, takáto gramáž už nie.
To znamená, že ja by som vás chcel napádať, aby ste tento návrh zobrali späť alebo požiadali o odklad a skúsili sa túto vašu, váš návrh formulovať po skupinách výrobkov, ktoré sú identické. To znamená, že keď chcete riešiť zeleninu, tak mi vysvetlite, prečo neriešite mrkvu a petržlen. To je najčastejšia zelenina, ktorú každá domácnosť používa. Pečivá, 40-50 g áno, väčšie nie. Tak potom zoberte všetky, všetko, čo je, všetky pečivá. Jednoducho to, čo sa tu predkladá, je len väčší chaos.
Potom dávate návrh na to, na syry, teda na ovčiu bryndzu 100-percentnú. Slovenská legislatíva pamätá na to, že za ovčiu bryndzu sa dá považovať bryndza, ktorá sa robí 50 % z ovčej hrudky a 50 % z kravskej hrudky. Tá sa môže označiť ako bryndza. Áno, sú, je podkategória aj 100 % bryndza, na ktorú sa vy odvolávate. Ale potom bude jedna bryndza tá, ktorá je 50 na 50, tá bude mať 20 % a tá druhá bude mať 10 %? Ako to je rozlíšené len absolútne drobnými písmenkami. Potom si kladiem otázku. Taký tvaroh. Ako jogurty sú tam všetky a tvaroh ani jeden?! Prečo tam nie je tvaroh, keď už sa bavíme? Prečo nie je možné povedať potom, že všetky mliečne výrobky? Ako aj pre toho spotrebiteľa by to bolo stokrát jednoduchšie a zrozumiteľnejšie, keď vie, že príde do obchodu a všetky mliečne výrobky sú za 10 %. Keby vedel, že všetky čerstvé pečivá, pekárenské výrobky, sú za 10 %, tak sa ľahšie v tom bude zorientovať.
Ako ja chápem, že vy sa tu hráte v mantineloch, ktoré vám ministerstvo povedalo, ž nemôžte prekročiť 65 mil. Ale prepáčte, keď táto kraji.., krajina robí predražené ná..., predražené nákupy na každom kroku a z titulu zlých rozhodnutí aj politickej strany SNS došlo k neúmernému zvýšeniu cien potravín, tak nechápem, prečo nie je možné prísť a pristúpiť k tomu, že tu sa obetuje viac peňazí o 40 mil. alebo o 35 mil. viac a všetky potraviny by potom mohli byť v kategórii 10 %.
Ja nehovorím..., a áno, súhlasím s vami, že tie, ktoré dovážame, by mohli zostať aj v 20 % kategórii, lebo chceme podporiť to, čo máme domáce, to, čo vieme vyrobiť. Ale to, čo vy tu robíte, vy zavádzate absolútny, ale absolútny chaos.
Preto dávam procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopra..., dopracovanie. Nerád to robím, radšej by som bol, keby pani kolegyňa požiadala o odloženie na budúcu schôdzu, sadli si s koaličnými partnermi a začali riešiť túto otázku po skupinách. To znamená, že keď mliečne, tak mliečne výrobky. Keď ovo..., keď zeleninu, tak všetku, všetku zeleninu, ktorú doma dopestujeme. Ale vysvetlite mi, pór áno, mrkvu nie? Pani kolegyňa, ste žena, z čoho, mrkvu používate stále, keď varíte polievku, je zdravá. Prečo, to mi, vysvetlite mi, prečo mrkvu nie? Vysvetlite mi, prečo tak..., taká slivka zo slovenských sadov nemôže byť za 10 %, len jablko a hruška. Ako na Slovensku máme pestovateľov drobného ovocia, čučoriedky. Chceme aby sa rozširovali? Ale slovenské čučoriedky idú za 20 %. Lebo drobné ovocie nemáme tam. Maliny. Chceme podporiť to poľnohospodárstvo, aby sa diverzifikovalo? Aby išlo viac na to ovocinárstvo a zeleninárstvo? Tak mi vysvetlite, prečo to, čo vieme doma robiť, to tu idete zavádzať spôsobom, že 20 %.
Preto vám hovorím, keď nie sú na to peniaze, tak podľa mňa by bolo lepšie povedať, že všetky mliečne výrobky, všetky čerstvé pekárenské výrobky, všetky mäsové výrobky. Ale v tejto podobe je to len vytváranie chaosu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 15:08 - 15:10 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, aj za tvoju ochotu a spoluprácu. V plnej miere podporujem tvoje procedurálne návrhy podľa rokovacieho poriadku § 83 nepokračovať v rokovaní, resp. druhý, odložiť rokovanie a to do termínu splnenia § 25. Paragraf 25 totiž hovorí, že poslanci majú 24 hodín pred začatím rozpravy doručené všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak. Národná rada inak nerozhodla. Na výbore sme viacerí poslanci žiadali. Ja osobne nad rámec aj výboru som sa obrátil aj na ministerstvo zahraničných vecí, aby sme dostali infringement. Tento infringement nám nebol dodaný. Preto si myslím, že dnes rokovať o tomto materiáli je v rozpore s § 25.
Prepáčte mi, že to poviem, ale zvrchovaný parlament Slovenskej republiky, zástupcovia občanov, ktorí sem boli zvolení hlasmi občanov, dnes im ministerstvo a vláda hovorí, že máme rozhodnúť o zákone a prijať bez toho, aby sme vedeli, čo je v infringemente, aké výhrady nám kladie Brusel. Nie som si presvedčený, že toto je správny postup, a preto v plnej miere podporujem tie procedurálne návrhy, čo, pán kolega, si dal. Ako hrdý Andrej Danko bude skákať tak, ako úradník v Bruseli bude pískať. A bez toho, a ešte mu aj je odopreté, aby to mohol prečítať, alebo ktokoľvek z nás, aj keď sme to chceli. Prepáčte, toto nie je o tom, že táto Národná rada je svojprávna, ale skôr, že sa má správať ako cvičené opičky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.9.2019 13:08 - 13:09 hod.

Zsolt Simon
Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.6.2019 16:00 - 16:01 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem. Ak dobre viem, aj pán Kollár bol ešte písomne prihlásený.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
On sa vzdal.

Simon, Zsolt, poslanec NR SR
Jaj. Pán kolega Martinák, no úprimne musím povedať, že platí, že politické tričko zaväzuje. Okej. Moja úloha je upozorniť na veci. Život ukáže, kto mal pravdu. Viackrát som poukázal a, bohužiaľ, som mal pravdu. Aj teraz musím povedať, že tieto moje obavy sú opodstatnené, takže uvidíme, čo prinesie život. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 15:43 - 15:58 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pozeral som sa na zákon o lesoch aj s očami zákona o ochrane prírody, ktorý sme dneska prerokovávali. A musím povedať, že som nesmierne sklamaný.
Zákon o ochrane prírody v spolupráci so zákonom o lesoch spôsobia niekoľko závažných faktov. Za prvé by som povedal, že vyženieme turistov, cyklistov z prírody, obmedzíme ich pohyb v prírode. Za druhé, znemožníme hospodárenie v lesoch vo veľkej miere. A za tretie z lesných pozemkov urobíme lacný developerský projekt pre tých, ktorí chcú investovať a stavať nájomné byty na lesných pozemkoch. Teraz dovoľte, aby som sa k tomu jednotlivo vyjadril. Prečo si dovoľujem povedať, že vyženieme turistov z prírody?
V prvom rade, ja si to musím nájsť, sekundu. Ministerstvo zavádza nový pojem, a to lesná cesta v zmysle zákona. Chcem poukázať na to, že doteraz lesné cesty žiadnym, žiadnym zákonným spôsobom neboli zadefinované. Lesné cesty boli určené len v slovenskej technickej norme, ktorá má odporúčací charakter a nie je povinný. Keďže zákon dnes, lesný, bude rozlišovať a spresňovať, čo sa považuje za lesnú cestu, v § 2 písm. w) lesnou cestou je účelová komunikácia,3aa), ktorá znie: § 22 zákona, zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Vybudované zemné teleso a aspoň jednoduché odvodnenie.
V poriadku, ale keď lesná cesta je takto definovaná, tak všetky ostatné lesné cesty, ktoré sú ako zemné, ktoré sú dočasné, tak tie už zákon nebude považovať, alebo je v rozpore s § 30 a § 31 ods. 1 písm. d), kde sa hovorí o zakázaných činnostiach a medzi zakázanými činnosťami je výnimka. A touto výnimkou Národná rada v roku 2006 ustanovila spôsob využívania lesných ciest, teda aj tých zemných, verejnosťou, teda cyklistami alebo jazdcami na koni. Akonáhle my zadefinujme, že čo je lesná cesta v základných pojmoch ustanovení zákona, tým pádom mám za to, že bude v zákone minimálne chaos a tí, ktorí majú dnes vyznačené cyklotrasy po tých lesných cestách, tak tie vyznačené cyklotrasy zaniknú. Oni tam nebudú môcť čo robiť, lebo to je, de facto to nie je cyklotrasa, to je lesná cesta. A len to bolo napojené na tie lesné, len to bolo napojené na § 31 ods. 1 písm. d). To bolo naviazané na tú slovenskú technickú normu. Darmo to v tomto v znení zostane nezmenené, ale keď zadefinujeme, čo je lesná cesta, tak to nebude fungovať, resp. bude v tom chaos.
Musíme si povedať, že taká lesná cesta, ktorá má teleso a má minimálne odvodnenie, tých je zhruba 10 % všetkých lesných ciest, ktoré sú obsiahnuté v slovenskej technickej norme, tým pádom my cyklistov a jazdcov na koni vylúčime z 90 % lesných ciest.
Keď k tomu poviem, že sme v zákone o ochrane prírody vytvorili možnosť, že okresný úrad môže vyhlásiť chránené územie II. stupňa a tam je tiež zakázané chodiť, kade človek zachce, kde doteraz mohol chodiť, mohol jazdiť na bicykli, bude môcť jazdiť len po vyznačených trasách, ktoré my nemáme vyznačené v chránených územiach II. stupňa z veľkej miery, lebo to je územie z hľadiska ochrany prírody, kde štátna ochrana prírody len tú prírodu sleduje, že čo sa tam deje. Nie sú tam iné obmedzenia. Ale už sme tých vlastníkov obmedzili. Keď zoberiem, že koľko pozemkov máme v druhom, treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany, tak my sme z veľkej časti územia vykázali občanov, nemajú tam čo robiť.
Teraz úprimne musím povedať, že pokiaľ sa pozriem na schvaľovanie lesných hospodárskych plánov, čo je základ tohto zákona, tak musím povedať, že riešenie, kde životné prostredie si môže dať svoje stanovisko a podmienky na konci celého toho procesu, je chybné a spôsobí z tohto zákona zákaz alebo možnosť nehospodárenia. Doteraz platilo, že na samom začiatku vytvorenia lesného hospodárskeho plánu každý z účastníkov si dal podmienky alebo požiadavky. Tie podmienky si životné prostredie stanovilo na samom začiatku, čo očakáva, alebo čo sa má, môže vykonávať na danom území. Toto dnes bude na samom konci, keď už lesný hospodársky plán bude hotový. Vtedy životné prostredie príde a povie, že ja ešte chcem toto. Všetko sa vráti na začiatok a toto sa bude nekonečne niekoľkokrát opakovať. A práve vo vzťahu k problémom financovania lesných hospodárskych plánov sa vyhotovenia lesných hospodárskych plánov enormne predražia a tým pádom hospodárenie v lesoch bude takmer nevykonateľné.
Druhý, ďalší z takýchto problémov je náhodná ťažba a jeho schvaľovanie štátnou správou. Štátna správa pod ministerstvom vnútra, kde si úradník musí žiadať od šéfa okresného úradu, aby dostal pridelené auto, a to terénne nemá, aby mohol vyjsť do prírody, mohol skontrolovať tú náhodnú ťažbu, z tohoto opatrenia urobí len administratívnu kontrolu. To znamená, že ten úradník nevyjde, nemáme ich toľko, nemajú také zázemie, jednoducho ten úradník buď to podpíše alebo nepodpíše. Ale vidieť, že to nebude, to je setsakra isté.
Lesné hospodárske plány tu furt boli. To, že sa naše lesy preťažujú, že sa ťaží oveľa viac, tak to má za následok niekoľko tých faktov. Miestne dane, dane sa neúmerne zvyšujú, lebo máme nastavený takýto daňový systém. Ten, ktorý vlastnia hospodári v lesoch, dane musí zaplatiť každý rok. Ale keď ho nepustíme, že nemôže ťažiť, tak bude robiť všetko pre to, aby tam mal náhodnú ťažbu a neviem, čo možné, aby to, za to začal, teda aby mal nejaký ten príjem, aby mohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť. Na druhej strane v zákone o ochrane prírode teraz vytvárame možnosť, že si môže vlastník vyhlásiť aj sám dobrovoľne chránené územie, vyťaží les, vyhlási to ako chránené, môže to nechať vyhlásiť ako chránené územie na vlastnú žiadosť a prestane platiť obci miestne dane z pozemkov. To znamená, že ideme zruinovať obce, lebo obce následne budú musieť reagovať na to a budú musieť zaplatiť, vyberať vyššiu daň od miestnych obyvateľov.
No a teraz dovoľte, aby som išiel ešte na § 50, sekundu, 50a správa ostatného majetku, 50b. Je to nové znenie, nový paragraf, ktorý sa vkladá do tohto návrhu zákona. Využitie lesných pozemkov vo vlastníctve štátu na verejnoprospešné účely. Lesné pozemky vo vlastníctve štátu, ktoré sú určené v záväznej časti územného plánu obce na bývanie formou nájomných bytov vo vlastníctve obce môže správca po ich vyňatí, § 5 a 7, previesť do vlastníctva obce. Odsek 3, ak na pozemkoch uvedených v odseku 2 budú výstavbou nájomných bytov zabezpečovať neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby alebo bytové družstvá, ktoré budú vlastníkmi týchto bytov, uzavrie správca s týmito osobami zmluvu, z ktorej vyplýva právo užívať uvedený pozemok a uskutočniť na ňom túto stavbu na dobu predpokladanej životnosti stavby, teda sto rokov. Obdobne sa postupuje pri uzatvorení zmluvy s občianskymi združeniami, ak ide o pozemky, na ktorých sa nachádzajú telovýchovné zariadenia, športové zariadenia týchto občianskych združení.
Odsek 4, lesné pozemky podľa ods. 1 a 2 po ich vyňatí prevedie správca zmluvou o prevode vlastníctva bezodplatne do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku, alebo ich zmluvou, z ktorej vyplýva právo užívať takýto pozemok, uskutočniť na ňom stavbu, prenechá do bezplatného užívania osobám podľa odseku 3 na základe právoplatného územného rozhodnutia.
Pokiaľ si to prečítame, tak neziskové organizácie, developeri prejdú do systému neziskových organizácií. Môžete to robiť a stavať aj tam, kde nie je záväzný územný plán podľa uznesenia obce obecného zastupiteľstva.
Kde je najlukratívnejšie stavať takéto nájomné byty? V národnom parku alebo blízko Vysokých Tatier? Sú tam lesné pozemky ideálne. Nepotrebujete kúpiť za drahé pozemky stavebný pozemok. Dostanete takto zadarmo od štátu. Keď to nezisková organizácia alebo iná organizácia môže vybudovať, tam budovať nájomný byt a prevádzkovať a dostane to zmluvou na sto rokov, to je biznis jak hrom. Je tam obrovská ekonomika. Ktože to chce tam stavať? Položme si otázku. Kto mal byť riaditeľom národného, Štátnych lesov TANAP-u? Nemal to byť náhodou nejaký developer? Ako úprimne treba povedať, že táto vládna koalícia v pohode na základe tohto, ak mestské zastupiteľstvo rozhodne, že celú Kolibu chce zastavať a bude tam stavebné územie, tak štát im to dá a súkromné firmy tam môžu stavať, koľko chcú. Toto sa ide schvaľovať. Zároveň ale treba povedať, že my vyženieme cyklistov z cyklotrás, tam nemajú čo robiť.
Preto si dovoľujem dať procedurálny návrh, aby Národná rada tento návrh zákona vrátila pani ministerke na jeho dopracovanie, pretože lesníkom nepomôže, zhorší ich existenciu a hospodárenie pre vlastníkov, obmedzíme ich, znemožníme. Verejnosť vyženieme z lesných ciest, kde mohli byť doteraz a developerom odovzdáme všetko to, čo máme.
Takže keď niekto tu hovorí, že máme holoruby vyťažené, tak treba sa pozrieť, ktorá vláda odsúhlasila, aké množstvá pre spracovateľov, akí developeri, akí priekupníci dostávali drevo podľa správy NKÚ, teraz tieto pozemky idete prenechať developerom v podobe neziskových organizácií alebo bytových družstiev, ba že. Aký je to problém založiť bytové družstvo? Je to problém na Slovensku? Ktorýkoľvek developer vám ho do zajtra urobí. Príde na Štátne lesy, Andrej Danko mu, drb ho, tu ho máš a stavaj si. Takto sa dostať k štátnym pozemkom a urobiť na tom biznis? Toto je ukážka tejto vlády, ako si predstavuje ochranu prírody a hospodárenie v lesoch.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.6.2019 11:44 - 11:54 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem. Pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, kde začať? Snáď v takej krátkej reakcii na moju predrečníčku. Pokiaľ je naším spoločným záujmom ochrana prírody, tak nemôže byť táto ochrana prírody postavená z môjho uhla do pohľadu a do pozície, kto vlastní tú pôdu, kto spravuje tú pôdu.
Na Slovensku máme mnoho takých príkladov, kde správa majetku a zároveň spojená s kontrolou, priniesla mnoho zlých výsledkov. Nechoďme ďalej, pozrime sa na políciu, ktorá kontroluje samu seba. Keď dnes lesníci hospodária na tej pôde a životné prostredie kontroluje, to je, je treba zvýšiť jeho právomoci na kontrolu tohto územia. Keď spojíme, alebo životné prostredie by nebodaj začalo spravovať tieto územia, napriek tomu bude ťažiť, bude vykonávať zásahy, bude mať z toho ekonomický príjem. Dostaneme sa k tomu, že ten systém bude nekontrolovateľný. Na Šumave, kde to urobili, dnes lesníci ťažia a predávajú drevo. Nebol by som rád, keby Slovenská republika sa vybrala touto cestou, ale to je o ochrane prírody a o štátnych orgánoch, ako zasahujú.
V tejto súvislosti by som mohol položiť rad otázok, prečo v národných parkoch, v chránených územiach dnes sa stavajú hotely, stavajú sa lyžiarske strediská? Kto vydal pre nich súhlasy? Pričom museli sa vyjadrovať aj tí, ktorí spravujú pozemok, aj správa ochrany prírody. Keď to bude v jednej ruke, bude to ešte jednoduchšie. A preto by som nabádal kolegov, aby sme sa nevybrali touto cestou.
Ale úprimne musím povedať, že tento zákon, ktorý tu je, je zlý. Okrem toho, čo povedali kolegovia, je aj protiústavný. Pokiaľ by prvá vláda Roberta Fica, tesne pred vládou nemal problém a nechcel sa riešiť a pasovať s nálezom Ústavného súdu, že zákon o ochrane prírody a krajiny je protiústavný, tak vtedy generálny prokurátor vzal svoj návrh z Ústavného súdu späť. Teda 10. júna Ústavný súd rozhodol o tom, že zastavuje konanie o súlade zákona o ochrane prírody a krajiny s Ústavou Slovenskej republiky. Dovolím si vám z toho zacitovať. Najskôr ale poviem citáciu z ústavy čl. 20 ods. 4: "Vyhlasovanie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona za primeranú náhradu." Generálny prokurátor vo svojom podaní na Ústavný súd v roku 2006 namietal, že obmedzenie vlastníckych práv dochádza vyhlásením vyhlášky ministerstva, respektíve nariadenia vlády, čo nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, silou zákona.
Dnes tento zákon, teda pán minister nám doniesol návrh, v ktorom kompetencie v zmysle bodu 57 tejto novely, § 20a prenáša kompetencie vyhlasovania chránených území v II., III., IV. a V. stupni ochrany z nariadenia vlády na okresný úrad v sídle kraja. Teda akýsi úradníček v sídle kraja môže rozhodnúť o tom, že kohokoľvek vlastníctvo bude obmedzené. Neni rozhodnuté o náhrade škody. Generálny prokurátor to namietal a citujem z jeho podania: "Zákon priniesol so sebou rad zákazov a príkazov obmedzujúcich dovtedajšie nerušené užívanie vlastníckych práv na strane ich vlastníkov, fyzických osôb či právnických. Týmito normatívnymi aktmi teda v dotknutých územiach došlo k nútenému obmedzeniu vlastníckych práv vlastníkov pozemkov." S týmto názorom sa v plnej miere stotožňujem. Problém je, že keď generálny prokurátor namietal, že sa vyhlasuje na základe nariadenia vlády, dnes to bude okresný úrad. Minister financií sa môže roztrhať, ale vyrovnaný rozpočet mať nebude. Pretože okresné úrady budú vyhlasovať chránené územia, ktoré so sebou nesú nárok na náhradu škody? V stovkách miliónov eur, ktoré nedokáže odkontrolovať. Preto nabádam, aby zákon pán minister zobral späť, aby ho prerobil, aby bol v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
V druhej, ďalšia vec. Vyhlasovanie chránených území dotknutia vlastníckych práv. Okresné úrady majú povinnosť s vlastníkmi prerokovať vyhlasovanie chráneného územia, pričom vlastník v tom momente, keď si s nimi sadnú a on bude namietať, že s tým nesúhlasí, neurobil nič, len splnil literu zákona, že majú spolu rokovať a okresný úrad rozhodne tak, ako chce. V tej chvíli, keď okresný úrad takto rozhodne, tak vlastník bude musieť čakať niekoľko rokov na to, aby dostal, aby mohol si uplatniť nárok, možno nárok na náhradu škody, lebo ten výpočet, ktorý tu je, nie je, negarantuje, že ten, tú náhradu v skutočnosti aj dostane. Nehovoriac o tom, že plány starostlivosti o chránené územia na Slovensku dnes máme cez tisíc takýchto území a plán starostlivosti o územia je vydané, ak som sa dobre, ak som to dobre počítal, zhruba v 70 prípadoch.
Teda sú vymenované činnosti, ktoré tam vlastník nemôže robiť, ale nie sú všetky a nie sú definitívne. Ktorýkoľvek úradník tam príde a urobí kontrolu, môže povedať, že ale porušuješ, lebo mal by si robiť ešte toto. Plán starostlivosti toto neumožňuje a keď je vypracovaný plán starostlivosti, musíme povedať, že koľko, koľko to bude stáť a vtedy to bude môcť žiadať. Keď dneska máme tisíc takýchto území a plány máme na 70, tak si kladiem otázku, dokedy ešte vlastníci toto budú musieť strpieť?
A áno, je ochrana prírody prioritná, ale musíme povedať, koľko je ochotná na to táto spoločnosť vyčleniť a zaplatiť. Nehovoriac o tom, že tento zákon bude mať dopad aj na ZMOS, bude mať na rozpočet obcí. Keď si zoberiem § 31 súkromné chránené územia a jeho ochranné pásma, keď niekto má les, vyťaží ho, príde na okresný úrad a povie, že ja tam chcem mať, ako súkromný vlastník chcem mať chránené územie, tak mu ho okresný úrad môže vyhlásiť. Ale akonáhle vyhlásite chránené územie, je to les osobitného určenia a automaticky za to mestá a obce nedostanú žiadnu daň, lebo sú oslobodené z dane. Na severe Slovenska, ale aj na juhu v niektorých miestach obce a mestá prídu o značnú časť svojich príjmov. Rozhodnutia úradu a rozhodnutia niektorého vlastníka, lebo na to takýmto zákonom vytvárame priestor.
Takže musím jednoznačne, jednoznačne musím povedať, že ja tomuto zákonu okrem toho, čo sleduje za cieľ, ešte vyčítam jednu vec. Mnohí tu povedali, že niektoré predmety ochrany zanikli, ale Slovensko sa tvári, že všetky chránené územia, ktoré boli vyhlásené, nech už boli napadnuté lykožrútom, nech už to bolo likvidované tým, že buriny alebo nežiaduce rastliny tam zahubili predmet ochrany, ktorý tam bol, nevykonal sa a nevykonáva sa žiadna kontrola chránených území, či naozaj predmet ochrany, ktorým účelom sa chránené územie vyhlásilo, či tam ešte je, alebo trvá. Lebo takýmto spôsobom by Slovenská republika mohla naozaj pristúpiť k tomu, že prehodnotíme rozsah chránených území, lebo my musíme povedať, že máme šafranovú lúku, ktorú chránime ako šafranovú lúku, ale šafran tam nie je. To znamená, že nielen vyhlasovať chránené územia, ale aj v pláne starostlivosti prísť aj s kontrolou, či ten predmet tam zostal zachovaný, lebo keď predmet tam nezostal zachovaný, tak jednoducho to v ochrane prírody tam nemá čo robiť.
A práve preto ja by som navrhol, aby pán minister tento návrh zobral späť. Ja viem, že to v prvom čítaní sa nehodí, takže len apelujem na jeho názor a na to, aby upravil zákon do podoby v súlade s ústavou. Ak nie, tak tento návrh skončí podľa mňa na ústave z titulu toho, že porušuje vlastnícke, teda ústavu článok 20 ods. 4, že obmedzí vlastníctvo nie na základe zákona, ale na základe rozhodnutia okresného úradu nejakého úradníka a z toho vzniká aj náhrada škody, ktorá v zákone v tej chvíli za to garantovaná nie je. Na prirovnanie vám poviem, že zákonom prikazujeme alebo vytvárame možnosť vyvlastnenia, ale keď sa vyvlastní a vydá sa rozhodnutie o vyvlastnení, tak vlastník dostane automaticky náhradu. Tu obmedzíte jeho vlastníctvo a náhradu nedostane.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.6.2019 13:58 - 13:59 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ondrej, máš pravdu, dostatočný predstih. No ja nie som účtovník. Ja nie som odborník na financie v tomto zmysle slova. Mne, keď tie firmy upozorňujú na to, že to nefunguje, tak som to teraz povedal.
A súhlasím s tebou, čo si povedal na skrátené konanie, aby Národná rada ponáhľala sa trošku pomalšie, aby pán minister mal možnosť naozaj premyslieť si všetky dôsledky a možnože dneska uznal, aby to nebolo zajtra o jedenástej hlasované, aby premysleli možné dosahy aj z jednej, aj z druhej strany, že keď opraviť ten zákon, tak už poctivo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.6.2019 13:54 - 13:57 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážený pán minister, dovoľte, aby som vám pogratuloval vo funkcii a aj v snahe prísť s riešením, ktoré pomáha podnikateľskému prostrediu a občanom ako takým, vysporiadať sa s tým, čo od nich štát chce. Preto vystupujem teraz, aby som vám vytvoril ten priestor, aby ste mohli v tomto vašom návrhu ešte upraviť ďalšie veci, ktoré tam nie sú upravené, a súhlasím s tým, čo povedal Ondrej Dostál, i keď tento materiál ide v zrýchlenom konaní, nikto nás nenúti alebo nie je taká nutná potreba, aby to bolo schválené dnes večer alebo zajtra večer, to znamená, že môže to počkať aj do budúceho týždňa a je ten priestor.
Ak to chcem, preto vás chcem upozorniť na jeden fakt, na ktorý ten zákon vôbec nepočítal, a začína byť s tým obrovský problém. Aktuálne znenie zákona neuvažuje o tom, že medzi výrobcom, dovozcom alebo distribútorom, ktorému bolo vydané rozhodnutie o certifikácii riešenia, a podnikateľom je ešte jeden, je ešte jeden ďalší článok a tým sú dodávatelia účtovného a skladového systému. A práve dodávateľ účtovného a skladového systému nie je držiteľom rozhodnutia o certifikácii, musí účtovný systém s certifikovaným riešením naučiť komunikovať a to on teraz nedokáže. Mnohí podnikatelia sa pýtajú svojich účtovných firiem a dodávateľov softvéru ako takého, akú eKasu si vybrať, aby to bolo kompatibilné s účtovníctvom. A keďže ministerstvo vybralo svojich dodávateľov tak, ako si ho vybralo, s veľkým otáznikom, pretože sú tam, tí, ktorí dlhodobo pôsobia na trhu, tí tam nie sú. Sú tam noví, jednoducho v praxi ten systém nevie byť funkčný. Oni to musia naučiť. Práve preto vás na to upozorňujem, že v podstate je treba oddialiť zavedenie eKasy aj z tohto dôvodu na dlhšie obdobie, pretože mnohí majú skladové hospodárstvo, kde predáte tovar cez eKasu a automaticky sa im objavilo v účtovníctve. Na toto vôbec ministerstvo a Finančná správa ako úplne pozabudla, to znamená, že tá certifikácia, ktorá bola vydaná a jednoducho tie firmy na to nie sú pripravené technicky. A aj keby bolo to samotné zariadenie, bude to kompaktné s účtovníctvom a na konci dňa Finančná správa zdedí väčší problém, než ten problém dnes reálne tam je.
A preto vás na to upozorňujem v dostatočnom predstihu teraz, keď sa to ide riešiť, že toto doniesol život a je treba sa s tým vysporiadať, lebo tieto firmy musia naučiť svoj softvér komunikovať s eKasou, ktorá tú registráciu má.
Takže snáď toľko z mojej strany, a preto som vystúpil v prvom čítaní, aby ste mali na to dostatočný priestor, aby ste to riešili a hľadali to riešenie. A je treba úprimne povedať, že aj keď nepristúpite na jeho akceptovanie alebo zavedenie, tak musíte si byť vedomý toho, že aj tí, ktorí si objednali tie eKasy, môžu mať problém z hľadiska účtovníctva, a za to nebudú môcť podnikatelia alebo dodávateľ softvéru, ale za to bude môcť vláda a ministerstvo financií, ktorá prijímala nezmyselné a nepremyslené zákony.
Ďakujem.
Skryt prepis