Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

24.9.2019 o 15:16 hod.

Ing.

Zsolt Simon

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie s faktickou poznámkou 24.9.2019 15:21 - 15:21 hod.

Zsolt Simon
Snáď by som dodal len jednu jedinú vec k svojmu vystúpeniu, že, samozrejme, toto sa týka výlučne územia, kde tá národnostná menšina žije a má právo používať svoj jazyk aj v úradnom styku.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 24.9.2019 15:16 - 15:19 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, takým impulzom na predloženie tohto návrhu bol list ministerstva kultúry zo 4. júla tohto roku pre politické strany, medzi inými aj politickej strane Maďarské fórum, fórum, ktorého som predsedom, kde ministerstvo kultúry sa snaží upriamiť pozornosť na to, akým spôsobom máme viesť politickú kampaň.
Za politickú kampaň, za jeho obsah, formu a komunikáciu v zmysle zákona o politickej kampani a politických stranách je v plnej miere zodpovedná politická strana. Či už to boli rasistické veci, ministerstvo kultúry do toho nemalo právo čo zasahovať. V prípade, keď ministerstvo kultúry povie, že s predstaviteľmi národnostnej menšiny je treba komunikovať v štátnom jazyku a nie v ich materinskom jazyku, považujem za zasahovanie do volebnej kampane. Práve preto predkladám tento návrh, ktorý by mal zjednoznačniť, že v prípade, lebo to nie je všeobecná informácia, to je komunikácia s voličom, keď si politická strana zvolí formu komunikácie, že bude komunikovať v jazyku národnostnej menšiny aj výlučne, tak nech komunikuje v jazyku národnostnej menšiny.
Zamyslite sa nad tým, ako to vychádza, keď Maďar má s Maďarom komunikovať po slovensky vo volebnej kampani. Alebo Rusín s Rusínom. Ako, je to nepochopiteľné, nechápem, prečo ministerstvo kultúry takýmto spôsobom chcelo alebo chce zasahovať do volebnej kampane. Len poznamenám, že aj štátny tajomník strany MOST – HÍD tento list veľmi vehementne kritizoval aj verejne a dištancoval sa od neho, že dialo sa to bez jeho vedomia a súhlasu. Práve preto navrhujem, aby to bolo jednoznačne zakomponované, že počas volebnej kampane ministerstvo kultúry a štátny orgán nemá právo zasahovať. A preto navrhujem túto formu.
Jednoznačne je treba povedať, že aby ministerstvo kultúry malo možnosť stiahnuť niektorú reklamu pre to, lebo je v jazyku národnostnej menšiny, alebo pre typ písma, kde zákon o politických stranách neurčuje alebo nie je previazaný s týmto zákonom a nie je to reklama v klasickom zmysle slova, lebo je to politická kampaň, tak považujem to za zlý krok. A mňa to udivilo o to viac, že sa to deje v čase, keď vo vláde je, sú aj predstavitelia národnostnej menšiny, kde vláda takýmto spôsobom chce zasiahnuť. Niekoho chce zasiahnuť, niekoho nechce zasiahnuť, považujem to za diskrimináciu a nie správne riešenie, a preto navrhujem, aby jednoznačne sa zadokumentovalo, že politické strany majú právo komunikovať so svojimi voličmi aj výlučne v jazyku národnostných menšín počas volebnej, vo volebnej kampani.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2019 15:12 - 15:14 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som obhájil alebo predniesol návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Cieľom predloženého návrhu je, aby občania patriaci k národnostnej menšine mali právo prijímať a rozširovať informácie v ich materinskom jazyku a tiež používať materinský jazyk v úradnom styku.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky 270 o štátnom jazyku v znení neskorších predpisov ani zákon 181/2014 o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona 85 o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov neupravujú používanie jazykov národnostných menšín pri politickej kampani. Predkladaný návrh zákona môže priniesť, prispieť k zvýšeniu atraktívnosti volieb a vyššej volebnej účasti, ak politické strany a politické hnutia budú môcť komunikovať s voličom v jeho materinskom jazyku, a teda aj výlučne v jeho materinskom jazyku.
Vidíme, že je to ťažko pochopiteľné, prečo s človekom jazyku národnostnej menšiny, jazykov v zmiešanom území by politické strany nemohli komunikovať výlučne v jeho materinskom jazyku, nemusia, ale doteraz, teda pred účinnosťou tohto zákona volebná účasť bola vyššia, teraz volebná účasť klesá, takže predkladáme takýto návrh.
Pán predsedajúci, skončil som a oznamujem, že do rozpravy sa hlásim ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 24.9.2019 14:35 - 14:48 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, spravodajca, kolegyne, kolegovia, celý život sa zaoberám a žijem na vidieku. Zaoberám sa prírodou, bol som ministrom pôdohospodárstva a lesného hospodárstva, pod, kde patria lesy. Preto hovorím ministerstvo lesného hospodárstva, lebo odkedy bolo zriadené a bolo to pričlenené pod ministerstvo, tak táto časť žila akýmsi samostatným životom.
Dnes riešenie, že dáme všetky lesy a ich správu alebo právo nakladať s nimi alebo riadiť celý tento úsek dáme ministerstvu životného prostredia, je veľmi zvrátený a zlý systém a zlé rozhodnutie. Chcem vás nabádať, aby ste tento návrh zobrali späť. Pokúsim sa to odôvodniť.
Takmer 200 rokov na Slovensku je plánované lesné hospodárstvo. De facto viac-menej problém lesného hospodárstva a ochrany na Slovensku do nejakých deväťdesiatych, do začiatku, do roku 2004 viac-menej ani nebol. Kde začal tento problém? Tento problém začal bojom o chránené územia. Tatranský národný park nebol vytvorený za posledných 30 rokov. Bol to výsledok cieľavedomej práce lesníkov. A osobne som bol u toho, keď v roku 2004 19. novembra víchrica povalila značnú časť územia Vysokých Tatier a na druhý týždeň sa zjavili finančné skupiny so záujmom stavať. Tu chcem stavať, tu má byť vlek, tu má byť toto, tu má byť hotel, neviem čo, lebo zrazu uvideli obrovskú, obrovskú šancu. Ochranári a ochranárske skupiny, ktoré dnes bojujú o to, že aké kompetencie má mať životné prostredie, pýtam sa, kde boli za toto obdobie. Lebo keby som si to vtedy všetko poznačil a dneska skontroloval, tak zistím, že všade, kde chceli stavať, postavili. To znamená, že ochrana prírody išla bokom.
Ale je to viacrozmerný problém. Chcem vám ukázať jednu paralelu. Hovoríte o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva hľadí len na zisk. Ministerstvo životného prostredia hľadí na les ako živý organizmus a chce ho chrániť. Tak si kladiem otázku: V tom lese, lebo 50 % územia máme hospodárske lesy, tam sa bude naďalej hospodáriť. Vy ich chcete dať pod správu životného prostredia. Enormne, de facto vy chcete, aby štátne lesy hospodárili, teda aby ministerstvo životného prostredia obchodovalo s drevom. Je to v príkrom rozpore s ochranou prírody.
Pani kolegyňa, najväčší problém v tejto krajine z hľadiska dôvery, v polícii vidíme, kam sa to dosiahlo, lebo policajt kontroluje policajta. Vy dnes chcete, aby ochranár kontroloval ochranára. Bohužiaľ, musím povedať, že tento delený systém, že jeden hospodári a druhý kontroluje a prijíma zákony na kontrolu, je oveľa lepší, transparentnejší a z hľadiska verejnosti ľahšie kontrolovateľný, lebo sa o tejto téme diskutuje.
Viac ma rozčuľuje, že diskutujeme o tejto téme tak, že odvádzame pozornosť od skutočných problémov. Skutočným problémom je ten, že začiatkom, teda v 90. rokoch a začiatkom 2001 sa prijímali zákony alebo chránené územia, tzv. naturácke územia, na základe rozhodnutia okresných úradov, čo už v tom čase, po roku ´92, bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, pretože všetky tie rozhodnutia okresných úradov mali dopad na vlastníctvo ako také. Pričom ústava v tom čase už platila a hovorila, že obmedziť vlastníctvo je možné len základe zákona za primeranú náhradu. Rozhodnutie okresného úradu nemá silu zákona.
Táto oblasť bola napadnutá generálnym prokurátorom a bola daná na Ústavný súd a keď Ústavný súd už o tom mal rozhodnúť a práve to nevyhovovalo politickej strane SMER, tak generálny pro, bývalý generálny prokurátor svoj návrh vzal späť. V opačnom prípade by sme už mali na stole, predpokladám, nález Ústavného súdu, že okresný úrad nemôže svojím rozhodnutím obmedziť vlastníctvo, lebo adekvátne hneď k tomu nestanoví náhradu.
Povedať, že európske zdroje sú náhradou pre vlastníkov a sú tam programy, je scestné a mylné z toho dôvodu, že do tých európskych programov sa môžete prihlásiť, keď splníte podmienky a je dostatok peňazí, tak možnože dostanete nejakú tú náhradu, ale nie je to automatické, pričom obmedzenie vlastní; za obmedzenie vlastníctva by ste mali dostať automaticky náhradu. Netreba zabúdať ani na to, že máme holoruby a máme problémy v ochrane prírody, že teda v minulom volebnom období sme mali za ministra životného prostredia jedného z majiteľov najväčších priekupníkov s drevom. Dajme všetky lesy na životné prostredie a nech sa taký Žiga vráti.
Pani kolegyňa, úprimne povedané, to je úplne jedno, či v tej vláde lesné hospodárstvo je pod jedným alebo pod druhým ministrom, pre mňa je podstatnejšie, či jeden druhého kontrolujú, preto lebo potom to má väčší efekt.
Za úvahu stojí aj pouváženie nad tým, že sme zmenili zákony o zdaňovaní lesných pozemkov. Toto je jeden z ďalších fenoménov, ktoré tlačia práve ochranárov alebo ich možnosti dopredu, preto lebo neúmerne sme umožnili obciam a mestám, aby zvyšovali dane za lesné pozemky. Tam nemáte každý rok príjem, máte príjem raz za sto rokov, ale daň musíte platiť každý rok. Výnimku máte kedy? Keď vyhlásite les osobitného určenia. Zaužívaným, zaužívaným zvykom na Slovensku sa stáva, že vyťažia les a potom idú vyhlásiť z takého alebo onakého dôvodu les osobitného určenia, aby nemuseli platiť dane. Ale to nie je ochranný les, to nie je predmet ochrany. Dnes, keď sa pozrieme, že sme roky všetko prísne zakazovali a máme kopec takých chránených území, kde predmet ochrany zanikol. Skôr, keď chceme chrániť a efektívne chrániť, tak snáď by sme mohli požiadať životné prostredie, aby vykonalo revíziu chránených území, skontrolovalo všade, či predmet ochrany ešte stále existuje a keď existuje, tak aby sme rozhodli o tom, akým spôsobom to budeme chrániť.
Existuje snaha ochranárov My sme les, lebo máme veľké holoruby, je to výsledok dvojitých, dvoch faktorov. Jedna je veterná alebo to sú kalamity, či už je to podkôrniková alebo veterná kalamita, ktorá je dosť výrazná na Slovensku a zhruba sa z toho produkuje 50 % hmoty. A druhá, druhým týmto faktorom, na ktorý, na ktorý každý z vás zabúda, prepáčte, to sú Ficove záväzky spracovateľom v miliónoch kubíkov na desiatky rokov, na desaťročné obdobia dopredu.
Keď vláda zaviazala štátny podnik, že má desať rokov dodávať jednej, druhej, tretej firme stotisíce kubíkov dreva v danej, v danom sortimente, tak treba k tomu, treba to znásobiť minimálne s dvomi, lebo keď dáte guľatinu, tak toľko máte vlákniny. Keď predáte vlákninu, vznikne vám aj guľatina, keď ten strom vyrežete. Tie záväzky nikto nechce riešiť. Je treba sa pozrieť na to, aké záväzky štát robí alebo akými záväzkami štát zaťažuje toto celé, celý tento systém, a preto si myslím, že prevod správy z jedného úradu na druhý úrad bez možnosti nezávislej kontroly je tým najhorším krokom, ktorý by sme mohli prijať.
Keď chceme zachovať vyvážený stav, tak zachovajme vyvážený stav, posilnime postavenie životného prostredia, aby malo väčšie právo kontroly a aby o týchto kontrolách informovalo. Ale keď chceme, aby oni hospodárili a predávali drevo a sami seba kontrolovali, to je najhorší systém. Na Šumave v Čechách územie, povedali, že budú to chrániť, bude to bezzásahové, podkôrnik to všetko zrušil; všetko zničil, potom celé územie dali ochranárom a dnes najväčším obchodníkom dreva na danom území je ochrana prírody. Hádam nechcete, aby ochrana prírody obchodovala s drevom? To nemôže byť asi prioritou tejto, tejto krajiny.
Vyvážený stav hospodárenia a existencie v tejto krajine je nutným. Ja by som chcel nabádať vás a celú snemovňu skôr o iný rozmer tej ochrany prírody, na ktorý zabúdame. Už na výbore som to naznačil a otvoril túto problematiku. Viac-menej na severe Slovenska po lykožrúte a po tých kalamitách nastala situácia, že musíme nosiť, teda vodárenské spoločnosti nosia v cisternách vodu do obcí, lebo nemajú pitnú vodu. Je to problém s vodozádržnosťou krajiny a prírody. Ak to všetko budeme chrániť, budeme tam mať mŕtvy les. Áno, tá príroda sa s tým vysporiada v horizonte dvadsiatich, päťdesiatich rokov. Ale 20, 50 rokov občania tejto krajiny bez pitnej vody nevydržia. A mali by sme sa zamyslieť nad tým, ako k tomu pristupovať. Keď v Českej republike, v Rakúsku, v Nemecku to riešia na úrovni vlády, aby tie lesy neboli mŕtve, aby to bolo čím skôr oživené, aby tam bol živý, živý les a vodozádržná schopnosť krajiny sa zvyšovala, pretože budúci potenciál tejto krajiny z hľadiska ovzdušia, klímy je naozaj obrovský potenciál aj v tých lesoch, ale nie v mŕtvych, ale v živých lesoch. A niekedy tým lesom je treba pomôcť. A tých takmer 200 rokov plánovanej lesnej činnosti na Slovensku a vôbec v celom Rakúsko-Uhorsku mali pozitívne, mali pozitívny efekt, tak by sme sa mali asi k tomu vrátiť.
Ale ešte raz, aby ten, ktorý drevo vypíli a predá, aby ten sám seba kontroloval, to je najhorší systém. Vidíme to na polícii. Keď policajt kontroluje policajta, teda inšpekcia kontroluje poli; policajt inšpekcie kontroluje policajta vo výkone, tak výsledok je, že skutok sa nestal. Hádam nechceme rovnaký stav aj v životnom prostredí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 14:51 - 14:53 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, no zjavne my máme iné mentálne postavenie ako kolegovia z vládnej koalície.
Ale, pán kolega Bernaťák, za..., na začiatku Radičovej vlády bolo 900... (Reakcia z pléna a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
35.
Presne tak. Pán poslanec, musíte reagovať na pani Antošovú.


Simon, Zsolt, poslanec NR SR
36.
Pani kolegyňa Antošová, rast obchodného salda. Je pravda, že rastie. Tak mi vysvetlite, ako je možné, keď Radičová, vláda, nastúpila, to saldo bolo mínus 900 mil. Keď odchádzala, bolo mínus 330. Vysvetlite mi teraz, že pod vaším vedením prečo to saldo neustále rastie. A to aj vaši kolegovia by si to mali vysvetliť. (Reakcie z pléna, p
rerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
37.
Poprosím vás, kľud.


Simon, Zsolt, poslanec NR SR
38.
Rozhodne, pán predsedajúci, môžem reagovať na kolegu Bernaťáka, lebo reagoval na mňa za rečníckym pultom.
Takže, kolega Bernaťák, čo sa týka charakteru vládnutia tejto krajiny, ktorá ukazuje na to, že tu vládne mafia, nesie za to zodpovednosť každá koaličná strana, ktorá sedí a podporuje túto vládnu koalíciu. Či sa vám to páči, alebo nie, Kočner ukazuje na charakter, akú krajinu prevádzkujete a akú vládu prevádzkujete. Či sa vám to páči, alebo nie, či si to vyprosujete, je pravda, že táto vláda skákala a skáka tak, ako Kočner tu písal v Threeme. A je to holý fakt. Výsledok je taký istý. Keď písal, písal, že treba zachrániť vládu SMER-u, tak vláda SMER-u sa zachránila. Môžte, môžte hovoriť, čo chcete, ale je to tak.
Mojím zámerom nie je, aby takáto vláda tu pokračovala, ale záujmom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 14:42 - 14:47 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem. Dovoľte, aby som doplnil moje úvodné vystúpenie na základe písomného prihlásenia.
Pani kolegyňa, naozaj nabádal som vás, aby ste zobrali späť, aby sa to vyriešilo po skupinách. Pokiaľ som sa vyjadril inak, tak sa za to ospravedlňujem.
Ale k tým číslam ministerstva financií. Ešte raz zopakujem. Ministerstvo financií v roku 2014 oznámilo, že všetky potraviny keby sa znížili, tak je 150 mil. Od tej doby - už dosť značná časť potravín - je znížená sadzba a teraz ministerstvo financií podľa toho, čo vy tvrdíte, hovorí zase o 150 mil. Pochybujem o tých číslach.
Ale k faktom. Je faktom – a nespochybniteľným faktom –, že nárast salda agropôdnych komodít na Slovensku za vlády a za ministrovania SNS stúpa. Keď ste nastúpili, bola 1,2 mld., teraz je 1,8 mld. Je to holý fakt. Toto poukazuje na to, že to, čo vieme doma vyprodukovať, dovážame. Hovoríte o prioritách, táto vláda, odkedy tu je a existuje a spolu sa podieľa na zodpovednosti spravovania krajiny, robí investície a nákupy predražené, premrštené, tam prioritu máte. Tam, kde sa to dotýka občanov, tam prioritu nemáte. Keď hovoríte o tom, keď tu opozícia vás kritizuje, že ceny za vašej vlády rastú najrýchlejšie, tak skúste sa nad sebou zamyslieť.
Tie nočné príplatky, ktoré ste zaviedli pre pekárov, ktoré robia v noci, aký to mal dopad na vývoj cien potravín? Oni robia naozaj furt len teda prevažne v noci. Preto sa snažia prejsť na iný typ výrobkov, ktoré môžu robiť, to znamená, že urobiť mrazené pečivárske výrobky, ktoré môže cez deň len rozmraziť a dať ho, dať ho na pult. Vaša politika prináša odklon od toho, čo kolega Zelník tu hovoril, že ktoré sú bezpečné a kvalitné potraviny. Práve s týmito drobnými opatreniami, ktoré ste počas tejto vlády prijímali, posúvate tú kvalitu niekde úplne inde.
A neodpovedali ste na môj dotaz. Rohlík 40-50 g áno, rohlík 60-gramový nie? Viete, čo to bude znamenať? Ja vám poviem. Tie rohlíky, ktoré dnes sa predávajú, vrátime sa k tomu, čo sme už v Slovenskej republike raz mali, začnú používať technológie, že sa to bude nafukovať, aby gramáž bola menšia, ale ten rohlík bude vypadať ako veľký. Ale nebude to, ale nie je to dobrá cesta. Preto hovorím, že keď pekárenské výrobky, tak všetky.
A hovoriť, že zdravé, zdravé výrobky. Pani kolegyňa, viete, koľko ľudí je alergických na mlieko a mliečne výrobky? Viete, koľko ľudí je alergických na lepok v tejto krajine? Potom by som mohol použiť otázku, tak sójový jogurt prečo tam nie je. Viete, otázka kvalitných a bezpečných potravín sa týka každého jedného človeka, lebo každý môže mať nejakú intoleranciu. To znamená, že keď chceme riešiť potraviny, ja som zástancom toho, aby sme riešili en bloc. Keď nevieme riešiť en bloc, tak riešme ich podľa skupín. Ale prídete do obchodu a tam budete mať, v jednotlivých bedničkách budete mať rohlíky. Tieto budú za 10 %, tieto budú za 20 %. Tak potom všetky rohlíky a všetky pekárenské výrobky nech sú za 10 %.
A keď sa bavíme o tých prioritách, tak prečo SNS nepovie, že dobre, tak sa vzdáme jedného, jedného tendra na..., tendra na ministerstvo obrany a máme, máme tento problém vyriešený. Ako úprimne, poďte sa sem postaviť a povedzte, nech príde kapitán Andrej Danko.
A, pán kolega Bernaťák, keď hovoríte, že mám voliť SNS. No ruku by som si dolámal - voliť SNS, aby som tu mal takúto, takúto vládu mafiánskeho typu Kočner.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18.9.2019 14:32 - 14:33 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Kolegyňa Antošová, pekne ste to povedali na samom začiatku vašej reakcie, že všetko je o prioritách. Prioritou SNS sú nákupy stíhačiek, transportérov, to sú veľké biznisy. Ale 30 mil., aby každý občan tejto krajiny mohol kúpiť si potraviny lacnejšie o 10 %, to nie je prioritou. To je len populizmom, ako k nemu pristupujete. A preto som vás nabádal k tomu, aby ste to zobrali späť, a nevysvetlili ste mi, prečo ro..., prečo pekárenské výrobky od 4..., od 40 do 50 g 10 % a nad je 20 %.
Jednoducho mám za to, že vytvárate chaos, pokiaľ by ste to zobrali po jednotlivých skupinách, teda všetky mäsové výrobky, nielen to, že slani..., teda kus mäsa alebo stehna je 10 %, ale keď z neho urobíte šunku, dáte do toho korenie, do pácu, vyberiete, tak je to už 20 %. Toto je nelogické, povedať, že petrž..., mrkva, petržlen ide za 2, za 20 %. Prečo? Lebo to má 6, to urobí 6 mil.?
Položte si otázku, koľko kíl, koľko ton sa toho predá, koľko domácností sa to dotkne, tých stíhačiek, koľko domácností sa to dotkne?!
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 18.9.2019 14:13 - 14:23 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, úvodom dovoľte, aby som ocenil snahu predkladateľov riešiť a znížiť DPH na potraviny ako také, ale dovoľte, aby som sa k tomu vyjadril, pretože už dnes máme chaos pri DPH-čke na potraviny a po tejto zmene budeme mať ešte väčší. Pôvodne som predkladal v roku 2014 návrh na zníženie všetkých potravín na 10 %. Vtedy ministerstvo financií to odmietlo s dôvodom, že by to malo dopad na rozpočet 150 mil. Medzičasom vláda pristúpila k tomu, že znížila DPH na časť potravín, teda na dosť značnú časť potravín a dneska pani kolegyňa hovorí, že keby sme všetky zrušili, tak to bude mať dopad na 100 mil. Je to výsledok len a len toho, že na Slovensku vďaka prístupu vlády rastú ceny potravín rýchlejšie ako v okolitých krajinách. A osobne pochybujem o tých číslach, ktoré hovorí ministerstvo financií, pretože viac tých návrhov neboli sem predložené, a neviem, či pani kolegyňa má, ale teda stanovisko ministerstva financií pre nás pre poslancov nejako nevyčíslovalo alebo nie je tam uvedená hodnota, ktorú ste uviedli vo svojej úvodnej reči.
Chcem povedať, že doteraz platilo, že keď niekto kúpi polku svine, tak ho má za 10 %. Keď ho rozdrobia a zoberie ti, zoberie si bok slaniny, teda v čerstvom, v chladenom stave, tak je to za 10 %. Keď ho zapácujete a predáte ho ako slaninu, tak to bolo 20 %. Dnes namiesto toho, aby sme si vybrali skupiny, ktoré chceme znížiť DPH, trebárs mäsové výrobky, a potom by sme znížili všetky mäsové výrobky na 10 %, začneme zavádzať ďalší chaos.
Kvitujem, že predkladateľka v tejto opravenej verzii sa snaží riešiť produkty, ktoré máme na Slovensku. Ale si kladiem otázku, jablká a hrušky a duly áno, duly sa pestujú v oveľa v menšej, menšej miere ako marhule, broskyne, čerešne na Slovensku - tie nie. Trebárs taká mrkva, petržlen, keď chceme pomôcť týmito potravinami, aby boli cenovo dostupné, a chceme podporiť aj domácich výrobcov, tak by sme mali sa zamerať práve na tie výrobky, ktoré sú cenovo dostupné. A vieme si ho vyprodukovať sami.
Ostatne musím povedať, že za vlády Robert..., tretej vlády Roberta Fica a Petra Pellegriniho na Slovensku agroobchodné saldo z 1,6 mld., 1,2 mld. stúplo na 1,75 mld. na minulý, za minulý rok. To znamená, že je tam 500-miliónový nárast v agrokomoditách. To znamená, že táto vláda vôbec nerobí nič pre to, aby sme výrobky, ktoré vieme doma vyrobiť, aby sme ich doma vyrobili a predali. Tento návrh presne ukazuje práve aj na túto oblasť.
Pani kolegyňa, viete mi vysvetliť, prečo nechceme riešiť všetky ovo..., všetky ovocie, všetku zeleninu, ktorú vieme vyprodukovať na Slovensku? Lebo to by som chápal. Ale povedať, že jablká a hrušky občania nech jedia, lebo tie budú za 10 %, a slivky, broskyne, marhule, to bude výhodnejšie dať do pálenky, lebo tam je to lepšie, tam to už, ekonomika vyjde lepšie. Prečo nie? Prečo aj tam nie?
Potom taká druhá oblasť, ktorá je totálne chaos ako, že tam už sa pomaly ani divá sviňa nebude vyznať, to sú pečivár..., pečivá. Chápem, keby ste povedali, že všetky čerstvé pečivá, ktoré sa robia, sú za 10 %. Ale povedať, že rožky za 40- až 50-gramové rožky sú za 10 % a o chlp väčšie rožky už za 20 %, tak mi povedzte, kto sa v tom bude vyznať. Ako? Ako sa to bude kontrolovať? To kontrolóri prídu, finančníci prídu do obchodu a zoberú si rohlík a dajú si na váhu, či to má 50 gramov alebo 55? Ako jednoduché riešenie - zobrať po celých komoditách. Keď povieme, že čerstvé pečivo, tak všetk.., všetku pečivo, čo tam do toho spadá, ale nie takto rozdeľovať po jednotlivých skupinár, že takáto gramáž áno, takáto gramáž už nie.
To znamená, že ja by som vás chcel napádať, aby ste tento návrh zobrali späť alebo požiadali o odklad a skúsili sa túto vašu, váš návrh formulovať po skupinách výrobkov, ktoré sú identické. To znamená, že keď chcete riešiť zeleninu, tak mi vysvetlite, prečo neriešite mrkvu a petržlen. To je najčastejšia zelenina, ktorú každá domácnosť používa. Pečivá, 40-50 g áno, väčšie nie. Tak potom zoberte všetky, všetko, čo je, všetky pečivá. Jednoducho to, čo sa tu predkladá, je len väčší chaos.
Potom dávate návrh na to, na syry, teda na ovčiu bryndzu 100-percentnú. Slovenská legislatíva pamätá na to, že za ovčiu bryndzu sa dá považovať bryndza, ktorá sa robí 50 % z ovčej hrudky a 50 % z kravskej hrudky. Tá sa môže označiť ako bryndza. Áno, sú, je podkategória aj 100 % bryndza, na ktorú sa vy odvolávate. Ale potom bude jedna bryndza tá, ktorá je 50 na 50, tá bude mať 20 % a tá druhá bude mať 10 %? Ako to je rozlíšené len absolútne drobnými písmenkami. Potom si kladiem otázku.
Taký tvaroh. Ako jogurty sú tam všetky a tvaroh ani jeden?! Prečo tam nie je tvaroh, keď už sa bavíme? Prečo nie je možné povedať potom, že všetky mliečne výrobky? Ako aj pre toho spotrebiteľa by to bolo stokrát jednoduchšie a zrozumiteľnejšie, keď vie, že príde do obchodu a všetky mliečne výrobky sú za 10 %. Keby vedel, že všetky čerstvé pečivá, pekárenské výrobky, sú za 10 %, tak sa ľahšie v tom bude zorientovať.
Ako ja chápem, že vy sa tu hráte v mantineloch, ktoré vám ministerstvo povedalo, že nemôžte prekročiť 65 mil. Ale prepáčte, keď táto kraji.., krajina robí predražené ná..., predražené nákupy na každom kroku a z titulu zlých rozhodnutí aj politickej strany SNS došlo k neúmernému zvýšeniu cien potravín, tak nechápem, prečo nie je možné prísť a pristúpiť k tomu, že tu sa obetuje viac peňazí, o 40 mil. alebo o 35 mil. viac a všetky potraviny by potom mohli byť v kategórii 10 %.
Ja nehovorím..., a áno, súhlasím s vami, že tie, ktoré dovážame, by mohli zostať aj v 20 % kategórii, lebo chceme podporiť to, čo máme domáce, to, čo vieme vyrobiť. Ale to, čo vy tu robíte, vy zavádzate absolútny, ale absolútny chaos.
Preto dávam procedurálny návrh vrátiť návrh zákona predkladateľovi na dopra..., dopracovanie. Nerád to robím, radšej by som bol, keby pani kolegyňa požiadala o odloženie na budúcu schôdzu, sadli si s koaličnými partnermi a začali riešiť túto otázku po skupinách. To znamená, že keď mliečne, tak mliečne výrobky. Keď ovo..., keď zeleninu, tak všetku, všetku zeleninu, ktorú doma dopestujeme. Ale vysvetlite mi, pór áno, mrkvu nie? Pani kolegyňa, ste žena, z čoho, mrkvu používate stále, keď varíte polievku, je zdravá. Prečo, to mi, vysvetlite mi, prečo mrkvu nie? Vysvetlite mi, prečo tak..., taká slivka zo slovenských sadov nemôže byť za 10 %, len jablko a hruška. Ako na Slovensku máme pestovateľov drobného ovocia, čučoriedky. Chceme aby sa rozširovali? Ale slovenské čučoriedky idú za 20 %. Lebo drobné ovocie nemáme tam. Maliny. Chceme podporiť to poľnohospodárstvo, aby sa diverzifikovalo? Aby išlo viac na to ovocinárstvo a zeleninárstvo? Tak mi vysvetlite, prečo to, čo vieme doma robiť, to tu idete zavádzať spôsobom, že 20 %.
Preto vám hovorím, keď nie sú na to peniaze, tak podľa mňa by bolo lepšie povedať, že všetky mliečne výrobky, všetky čerstvé pekárenské výrobky, všetky mäsové výrobky. Ale v tejto podobe je to len vytváranie chaosu. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.9.2019 15:08 - 15:10 hod.

Zsolt Simon Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán kolega, aj za tvoju ochotu a spoluprácu. V plnej miere podporujem tvoje procedurálne návrhy podľa rokovacieho poriadku § 83 nepokračovať v rokovaní, resp. druhý, odložiť rokovanie a to do termínu splnenia § 25. Paragraf 25 totiž hovorí, že poslanci majú 24 hodín pred začatím rozpravy doručené všetky písomné materiály, ktoré slúžia ako podklad na rokovanie, ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne inak. Národná rada inak nerozhodla. Na výbore sme viacerí poslanci žiadali. Ja osobne nad rámec aj výboru som sa obrátil aj na ministerstvo zahraničných vecí, aby sme dostali infringement. Tento infringement nám nebol dodaný. Preto si myslím, že dnes rokovať o tomto materiáli je v rozpore s § 25.
Prepáčte mi, že to poviem, ale zvrchovaný parlament Slovenskej republiky, zástupcovia občanov, ktorí sem boli zvolení hlasmi občanov, dnes im ministerstvo a vláda hovorí, že máme rozhodnúť o zákone a prijať bez toho, aby sme vedeli, čo je v infringemente, aké výhrady nám kladie Brusel. Nie som si presvedčený, že toto je správny postup, a preto v plnej miere podporujem tie procedurálne návrhy, čo, pán kolega, si dal. Ako hrdý Andrej Danko bude skákať tak, ako úradník v Bruseli bude pískať. A bez toho, a ešte mu aj je odopreté, aby to mohol prečítať, alebo ktokoľvek z nás, aj keď sme to chceli. Prepáčte, toto nie je o tom, že táto Národná rada je svojprávna, ale skôr, že sa má správať ako cvičené opičky.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.9.2019 13:08 - 13:09 hod.

Zsolt Simon
Vymazať rámček!
Skryt prepis