Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Uvádzajúci uvádza bod

12.2.2019 o 15:10 hod.

Mgr.

Simona Petrík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Uvádzajúci uvádza bod 12.2.2019 15:22 - 15:22 hod.

Simona Petrík
Ďakujem. Opäť veľmi stručne uvediem. Toto je asi jeden z najstručnejších týchto našich, tohto nášho balíka zákonov. Ale veľmi jednoduchou úpravou, ktorá je úplne jednoduchá aj legislatívne, rušíme duplicitnú povinnosť daňového subjektu nahlasovať správcovi dane číslo podnikateľského účtu.
Toľko v úvode, rada ho predstavím ešte bližšie v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.2.2019 15:19 - 15:21 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem, ešte raz. Takže rada by som možno trochu viac povedala k týmto koncesionárskym poplatkom, aby sme si to vedeli predstaviť.
Tento návrh zákona má za cieľ jednoznačne upraviť, vyprecizovať, či sa na účel výpočtu sadzby úhrady pre platiteľa, ktorým je teda zamestnávateľ, započítava aj zamestnanec, ktorý je na materskej dovolenke, alebo zamestnanec, ktorý je na rodičovskej dovolenke, a takisto fyzická osoba, s ktorou má zamestnávateľ uzatvorenú niektorú z dohôd o prácach, ktoré sú vykonávané mimo pracovného pomeru, napríklad to môže byť dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študenta a podobne.
V prípade osôb vykonávajúcich prácu na základe uvedených dohôd podľa Zákonníka práce nedošlo v rámci odbornej verejnosti k zhode. Sú známe aj súdne rozhodnutia, ktoré vychádzali z predpokladu zarátavania týchto osôb do počtu zamestnancov, z ktorého sa potom určuje výška sadzby poplatku, napriek tomu, že ministerstvo kultúry prezentovalo vo svojich stanoviskách odlišný názor. Zamestnanci, ktorí sú na materskej alebo rodičovskej dovolenke, sú do výpočtu zarátavaní, aj keď sa dlhodobo nezdržujú na mieste výkonu práce. V tomto prípade nedochádza k výkladovým sporom, no predkladatelia sú toho názoru, že ide o neodôvodnený spôsob navyšovania úhrad za službu verejnosti.
Máme za to, že navrhovaná úprava pomôže najmä menším podnikateľom, zamestnávateľom, keďže samotná povinnosť platiť úhrady vzniká pri zamestnávaní viac ako troch zamestnancov a poplatok sa niekoľkonásobne zvyšuje pri zamestnávaní viac ako desiatich zamestnancov. Ak sa prijme jednoznačná úprava, zamestnávatelia tak nebudú zaťažení povinnosťou platiť úhrady aj v prípade, ak sú uvedené osoby mimo riadneho výkonu zamestnania, čiže sú buď na tej materskej, na tej rodičovskej, alebo teda ak ide o konkrétny samostatný výkon určitej činnosti, čiže ak ide o prácu, ktorá je vykonávaná mimo pracovného pomeru.
Zmena však bude významná nielen pre malé a stredné podniky, ale osobitne aj pre veľkých zamestnávateľov.
Toľko by som uviedla k tomuto návrhu zákona. Je opäť veľmi jednoduchý. Je to jeden z antibyrokratických návrhov, ktoré dávame dokopy na tejto schôdzi do pléna, a budem rada, keď nás v tom podporíte aj v rámci tohto zákona.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.2.2019 15:16 - 15:16 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem. My by sme to aj radi všetko dali do jedného, lebo je to naozaj balíček antibyrokratických zákonov, ale keďže každé to opatrenie sa týka iného zákona, musíme to, musíme to rozdeliť do patričných návrhov zákonov, preto ich je tak veľa.
Takže v skratke uvediem, veľmi v skratke, tiež tento návrh zákona. Týka sa koncesionárskych poplatkov. V podstate navrhujeme alebo spresňujeme v tomto zákone, aby sa koncesionárske poplatky neplatili za dohodárov, a zároveň spresňujeme aj to, že koncesionárske poplatky sa neplatia za zamestnancov na materskej a rodičovskej dovolenke.
Toľko na úvod. Hlásim sa do rozpravy ako prvá, aby som návrh uviedla. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.2.2019 15:12 - 15:15 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ešte dva pôjdu. Takže opäť možno trochu viac detailov k tomuto návrhu zákona, aj keď je naozaj veľmi jednoduchý a veľmi, veľmi praktický.
Cieľom návrhu zákona je odstrániť administratívnu záťaž, ktorá spočíva v povinnosti zamestnávateľa sústavne každý mesiac prihlasovať do a odhlasovať zo zdravotnej poisťovne zamestnancov pracujúcich na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ktorí nie sú dôchodcami. Splnenie tejto povinnosti si vyžaduje prihlásiť dohodára do zdravotnej poisťovne len na konkrétne dni, v ktorých pracoval. Pri tom musí zamestnávateľ nevyhnutne vychádzať z evidencie pracovného času a posudzovať v nej každý jeden deň príslušného kalendárneho mesiaca. V praxi potom dochádza k niekoľkým prihláseniam a odhláseniam dohodára do a zo zdravotnej poisťovne v rámci jedného mesiaca. Zamestnávateľ pri plnení tejto povinnosti musí sledovať aj to, aký druh príjmu, či je to pravidelný alebo nepravidelný, a aký status má dohodár, či napríklad nie je študent alebo dôchodca.
Touto navrhovanou úpravou chceme jednoznačne upraviť povinnosti oznamovať zmenu platiteľa poistného vo vzťahu k dohodám o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa Zákonníka práce. V podstate to chceme vrátiť naspäť tak, ako to bolo predtým, kedy to stačilo urobiť súhrnne za jeden mesiac.
Ja môžem povedať možno krátko len zo svojej praxe. Štrnásť rokov som podnikala v oblasti vzdelávania, mám, mala som sieť jazykových škôl, kde sme vlastne podnikali aj, a podnikáme teda ešte stále na Slovensku aj v Čechách, skrátka tá obrovská neúmerná administratíva, ktorú musela naša účtovníčka robiť pri odhlasovaní a prihlasovaní našich, lebo my máme poväčšine dohodárov, pokiaľ to nie sú živnostníci ako naši lektori, jej to zaberalo neskutočné množstvo času a, samozrejme, nám to bralo potom finančné prostriedky, pretože logicky si za to zapýtala plácu.
Takže toto ja absolútne nevidím ako dôvodné, prečo toto sa uzákonilo, možno mi to raz niekto zodpovie, ale my sme naozaj za to, aby, aby sa tieto zbytočné administratívne veci zo zákonov vyňali alebo zrušili. Takže budem rada, keď nám podporíte aj tento návrh zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.2.2019 15:10 - 15:11 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Áno, veľmi stručne, toto je veľmi jednoduchý návrh zákona, ktorý jednou vetou uvediem na úvod.
Rušíme alebo radi by sme zrušili povinnosť prihlasovať a odhlasovať dohodárov na konkrétne odpracované dni v rámci zdravotnej poisťovne. Toto je veľký problém, ktorým sa zaoberá množstvo účtovníkov a účtovníčok firiem, malých firiem, stredných firiem, odoberá im to veľké množstvo času. Takže toľko na úvod, rada v rozprave, do ktorej sa hlásim, poviem o tomto jednoduchom návrhu trochu viac.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.2.2019 15:05 - 15:10 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No, toto je naozaj taký zaujímavý návrh zákona a opäť vychádzame z ankety Byrokratický nezmysel roka, kde nie my sme na to prišli, ale mladí ľudia sa nám sami ozývajú práve s týmto problémom, že vlastne nemôžu brigádovať vtedy, keď skončia školskú dochádzku a majú na to celé leto, aby si mohli privyrobiť a vlastne privyrobiť si potom môžu až podľa toho, čo vám teda predstavím, si môžu vlastne až nejaký ten posledný, posledné dva dni pred začatím školského roka potom v septembri. Takže je to naozaj nezmysel, my by sme radi týmto mladým ľuďom pomohli, a preto predkladám aj tento návrh.
Čiže cieľom návrhu zákona je umožniť mladým ľuďom starším ako 15 rokov, ktorí ale majú za sebou povinnú školskú dochádzku, aby mohli riadne nastúpiť na brigádu nasledujúcu v lete po skončení vyučovania v poslednom roku ich povinnej školskej dochádzky. Zákonník práce im dnes neopodstatnene túto formu práce zakazuje.
Ak môžem odcitovať jeden z podnetov, ktorý nám prišiel: "Ukončila som prvý ročník gymnázia a mám 15 rokov. Chcela som brigádovať cez prázdniny, júl, august, ale povedali mi, že podmienka ukončenia desaťročnej povinnej školskej dochádzky uplynie až 31. augusta, lebo že vtedy končí školský rok. Je to naozaj pravda? Nemôžem teraz ešte cez júl a august brigádovať? Z vašich odpovedí som pochopila, že musím mať 15 rokov a musím chodiť 10 rokov do školy, čo myslím, že spĺňam." To hovorí Janica, 15-ročná Janica z Bardejova.
Teraz možno trochu k legislatíve. Podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce vzniká spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti štandardne dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Čiže tu je ten rozpor. Ja by som to skrátila, snažíme sa vychádzať aj vlastne v rámci nejakého posúdenia komparatívneho hľadiska aj z úpravy v Českej republike, kde toto veľmi pekne funguje, takže dá sa to naozaj len prevziať.
Úprava z Českej republiky je pre slovenského zákonodarcu zaujímavá aj z iného dôvodu, pretože povinná školská dochádzka je deväťročná a podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelávaní vydávaných v Slovenskej republike a v Českej republike sa doklady o vzdelaní, o dosiahnutom základnom vzdelaní na základných a stredných školách a o dosiahnutom strednom vzdelaní na stredných školách vydané v Slovenskej republike uznávajú ako rovnocenné.
Nelogickosť súčasnej právnej úpravy sa ďalej prejavuje aj v tom, že zákonodarca povolil fyzickým osobám, ktoré dovŕšili 15 rokov vykonávanie dobrovoľníckej činnosti prostredníctvom zmluvy o dobrovoľníctve. V zmluve zákonodarca pripúšťa okrem iného aj tzv. materiálne zabezpečenie dobrovoľníka, ktoré predstavuje spôsob stravovania a ubytovania dobrovoľníka, spôsob dopravy alebo úhradu cestovných nákladov spojených s cestou, príspevok na úhradu nevyhnutných výdavkov a tak ďalej, či dokonca poskytnutia aj oblečenia, skrátka je toho viac.
Predkladatelia, teda my podotýkame, že zákonodarcu v celom procese, zákonodarca v celom procese nie je spomínaný, že by osoba s dovŕšením 15 rokov mala mať povinne ukončenú školskú dochádzku. Takže práve z týchto všetkých dôvodov navrhujeme umožniť uzatváranie písomnej zmluvy so športovcom, takisto aj s akýmkoľvek vlastne človekom alebo teda, ktorý dosiahol teda týchto 15 rokov a má uzatvorenú školskú dochádzku, aby mu práve takéto brigádovanie bolo povolené.
Ďakujem veľmi pekne, trošku som sa zaplietla, ale dúfam, že rozumieme podstate návrhu. Ďakujem krásne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.2.2019 15:03 - 15:03 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže s malou prestávkou pokračujeme v našom súbore opatrení, teda antibyrokratických opatrení.
V skratke poviem jednou vetou, tento návrh zákona má umožniť mladým ľuďom po dovŕšení 15 rokov a skončení povinnej školskej dochádzky, aby mohli nastúpiť na brigádu práve v tom lete, keď skončia vyučovanie a skončia túto dochádzku.
Toľko na úvod a opäť sa hlásim prvá do rozpravy, aby som návrh bližšie uviedla.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 12.2.2019 14:59 - 15:02 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Takže opäť rada by som bližšie predstavila tento návrh zákona.
Cieľom tohto návrhu zákona je zlepšiť podmienky matiek a otcov pri starostlivosti o deti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Aká je súčasnosť? V súčasnosti je systém sociálneho zabezpečenia nastavený tak, že po narodení dieťaťa poberá najprv materské matka a potom má jeden z rodičov nárok na rodičovský, má jeden rodič, z rodičov nárok na rodičovský príspevok až do troch rokov veku dieťaťa. Pokiaľ spĺňa otec podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení, to znamená ako tzv. iný poistenec, môže do troch rokov veku dieťaťa poberať materské aj on, štandardne v dĺžke 28 týždňov.
Štát sa rozhodol, rozhodol pomôcť rodičom detí s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom tak, že nárok na rodičovský príspevok má jeden z rodičov do šiestich rokov veku dieťaťa. Totožný prístup sa uplatňuje pri poskytovaní príspevku na starostlivosť o dieťa do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Zákon o sociálnom poistení ale z rovnakého princípu nevychádza a ak aj otec spĺňa podmienky pre poberanie materského ako tzv. iný poistenec v období troch až šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, nemôže si v tomto období uplatniť nárok na materské.
Zákon je v tomto striktný, citujem, "iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa". Preto navrhujeme, aby mal iný poistenec, teda zväčša je to otec, nárok na materské pri dieťati s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do dovŕšenia šiestich rokov veku. V praxi to bude znamenať vyšší príjem danej rodiny po dobu približne ďalšieho pol roka, keďže materské je štandardne vyššie ako rodičovský príspevok, v priemere 639 eur oproti tým 220 eurám 70 centov, ktorý má rodičovský príspevok, ktorého hodnotu má rodičovský príspevok od januára 2019.
Zohľadňujeme v tom aj, že v období starostlivosti o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom má daná rodina aj vyššie výdavky; v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že iní poistenci sú osoby, ktoré si do sociálneho systému riadne platia svoje odvody. Preto obava zo zneužívania nie je namieste, pretože orgánom príslušným na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, teda štátny orgán.
Navrhovaná zmena by tiež pomohla prispieť k rovnomernejšej starostlivosti o deti, nakoľko približne pol roka by bolo dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom v osobnej starostlivosti otca.
To je v skratke bližšie vysvetlenie tohto návrhu zákona. Ja k nemu len poviem toľko, že je to naozaj drobná zmena, ktorá nebude stáť túto krajinu žiadne veľké peniaze. Ja si osobne myslím, že sa na to len zabudlo pri tom všetkom, ako sa, ako sa zvyšovala materská. Zároveň prišli kolegovia z koalície aj s tým dobrým, v podstate dobrým návrhom, aby mohli rodičia byť na materskej s dvomi deťmi naraz, čiže áno, všetko fajn, ale zabudlo sa na deti s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, kde by bolo len fér, aby sme im tú možnosť s tým otcom alebo tomu inému poistencovi dali až do tých šiestich rokov veku dieťaťa. Preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona, aj keď tu vidím iba dvoch kolegov z koaličného tábora. Verím, že takýto zákon nie je dôvod nepodporiť.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.2.2019 14:55 - 14:57 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Tento zákon nie je súčasťou tohto antibyrokratického balíčka, ale teda bol zaradený v rámci našich zákonov ako ďalší v poradí, takže rada by som vám ho predstavila. Je to, je to v prvom rade môj návrh zákona, ktorý veľmi v stručnosti odstraňuje diskrimináciu otcov a to konkrétne v situácii, kedy ich dieťa má nepriaznivý zdravotný stav.
V podstate o čo ide? Týmto návrhom chceme zaistiť, aby rodičia detí s nepriaznivým zdravotným stavom mohli čerpať materskú až do šiestich rokov veku dieťaťa. Dnes môžu obaja rodičia poberať rodičovský príspevok do troch rokov veku dieťaťa a v prípade, že ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým stavom, môžu rodičia poberať rodičovský príspevok až do šesť rokov veku dieťaťa. To je, uvádza súčasná legislatíva. Podobne chceme týmto zákonom aj s kolegami Beblavým a Mihálom predložiť aj možnosť poberať materské, pretože rodič, zvyčajne otec, by si mohol vlastne vybrať toto materské alebo túto materskú aj neskôr. Teraz si ju môže vybrať len do tých troch rokov, čiže tam to vlastne nie je upravené a je to veľmi jednoduchá úprava. My navrhujeme, aby si ju mohol vybrať až do šiestich rokov veku svojho dieťaťa, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. To by rodičom so sociálnym poistením poskytlo väčšiu flexibilitu pri starostlivosti o dieťa.
Takže toľko v stručnosti a opäť sa hlásim do rozpravy, aby som ho možno trošku bližšie predstavila. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 12.2.2019 14:51 - 14:54 hod.

Simona Petrík Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže rada by som opäť v rozprave stručne vám uviedla tento zákon alebo tento návrh zákona, aby sme všetci rozumeli, o akú konkrétnu antibyrokratickú alebo o aké antibyrokratické opatrenie ide.
Cieľom návrhu zákona je odstránenie takých ustanovení Zákonníka práce, Exekučného poriadku a takisto zákona o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok, ktoré ukladajú zamestnávateľom povinnosť suplovať prácu exekútorov a aj štátu. Predkladatelia, teda my, pritom vychádzajú alebo vychádzame z nominácie tejto povinnosti v podnikateľskej ankete Byrokratický nezmysel roka, podobne ako aj s ďalšími dvanástimi opatreniami, ktoré postupne predkladáme na tejto schôdzi.
Zamestnávatelia často prízvukujú, že medzi ich aktuálne problémy nepatria len nedostatok pracovnej sily a vysoké odvody a dane, ale aj byrokracia spojená so zamestnávaním každého jedného zamestnanca. Právna úprava ukladá zamestnávateľom povinnosť vystavovať zamestnancom potvrdenia pri skončení zamestnania o tom, či sa zo mzdy vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať, a to nielen pri zamestnancoch v pracovnom pomere, ale aj pri skončení dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.
Každý jeden zamestnávateľ si musí vyžiadať od nového zamestnanca potvrdenie vystavené predchádzajúcim zamestnávateľom o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech, ako aj o tom, či bol nariadený výkon rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy v prospech justičnej pokladnice. Nesplnením povinností sa zamestnávateľ, samozrejme, vystavuje riziku sankčného postihu. Preto ich aj zamestnávatelia tým pádom vyžadujú a vypĺňajú. Takéto suplovanie práce exekútorov vykonávajú zamestnávatelia na vlastné náklady, hoci je to práve úloha exekútorov sledovať stav exekúcie, sú za to platení, snažiť sa urobiť všetko pre to, aby boli uspokojené nároky oprávneného. Zamestnávatelia majú pritom ešte ďalšie povinnosti v tejto oblasti, a to je vypočítavanie a vykonávanie zrážok zo mzdy či komunikácia s exekútorom o nemožnosti vykonať zrážku, ak k takej dôjde.
Rovnako je neudržateľná situácia pri zamestnaní starobného dôchodcu, napríklad prostredníctvom dohody, pretože nemá potvrdenia od predchádzajúcich zamestnávateľov o exekúciách, v praxi si vyžaduje potvrdenie od Slovenskej komory exekútorov za úhradu vo výške 2,50 eur. Preto navrhujeme zrušenie aspoň časti byrokracie, ktorú zamestnávatelia majú.
Navyše súčasný mechanizmus je zbytočný v situácii, keď sa exekútor ozve novému zamestnávateľovi hneď po prihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne, pretože to vie. Exekútor pri začatí exekúcie informuje banku, ktorá blokuje účty dlžníka, informuje zamestnávateľa na základe informácií Sociálnej poisťovne o tom, že má vykonávať zrážky zo mzdy, a informuje aj samotného dlžníka, že je povinný uhradiť alebo splácať dlh. Rôzne byrokratické povinnosti pre zamestnávateľov stavajú Slovensko na čelo rebríčka štátov s najvyššími nepriamymi nákladmi na cenu práce. Preto máme za to, že je načase, aby zákonodarca z neodôvodnenej byrokracie odobral a nie pridával.
Toľko k tomuto návrhu. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a prosím o jeho podporu pri hlasovaní. Ďakujem.
Skryt prepis